Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921010421
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5921010421.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 22. marca 2022 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným W. J., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok,
č.k. 8PP/20/2021-25 zo dňa 10.1.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného W. J. z a m i e

t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením, č.k. 8PP/20/2021-25 zo dňa 10.1.2022 podľa § 415
ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. návrh odsúdeného W. J. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina,
sp.zn. 35T/14/2019 zo dňa 25.3.2020, právoplatným dňa 25.3.2020, vo výmere 3 roky, so zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 10.1.2022 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku odsúdený W. J. uviedol, že podáva sťažnosť a prokurátor sa vzdal
práva podania sťažnosti.

Ku dňu rozhodovania krajským súdom o sťažnosti odsúdeného W. J. nebolo krajskému súdu predložené
odôvodnenie sťažnosti odsúdeného.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že konanie o sťažnosti oprávnenej osoby je vo svojej
podstate návrhovým konaním, keď nadriadený súd nepreskúmava každé uznesenie nižšej inštancie
z úradnej povinnosti, ale len na návrh oprávnenej osoby, ktorý zákonodarca nazval sťažnosť. Kvalitu

a obsah každého súdneho rozhodnutia v podstatnej miere predurčuje strana konania kvalitou svojej
argumentácie. V tejto súvislosti nadriadený súd pripomína, že odsúdený W. J. ani na verejnom
zasadnutí a ani po podaní sťažnosti do zápisnice o verejnom zasadnutí v podstate svoju sťažnosť
neodôvodnil, a preto krajský súd v rámci prieskumu napadnutého uznesenia, nemohol zamerať svoju
pozornosť na chyby, ktoré by odsúdený napadnutému uzneseniu a postupu súdu, ktorý
predchádzal napadnutému uzneseniu, vytýkal, preto podrobil napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu

predchádzalo, všeobecnému prieskumu.

Súdny spis neobsahuje ani vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti podanej odsúdeným W. J.
do zápisnice o verejnom zasadnutí.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.

a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k

porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 417 ods. 3 Tr. por., § 185 ods.
1, 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187
ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
V súvislosti s procesným postupom okresného súdu je namieste konštatovať, že konanie, ktoré
predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými

ustanoveniami Trestného poriadku, hlavne v súlade s § 415 ods. 1 Tr. por. a § 417 ods. 2 Tr. por.
Nadriadený súd zistil, že odsúdený pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení bol vyslúchnutý.
Výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného W. J. na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sa s ním nadriadený súd v plnom
rozsahu stotožnil.

Napadnutému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu odsúdeného W. J. na
podmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodynemožnovytknúťžiadnuchybučinedostatok,
pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a
presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Krajský

súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav,
ktorý bol podkladom pre výrokovú časť napadnutého uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa
v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. V dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody, na

ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ
odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo
správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší
výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné
prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie

v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej
skúšobnejdobenebudeviesťriadnyživot,môžebyťpostačujúcanajmäumenejnarušenýchpáchateľov,
aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom
prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je teda nevyhnutné nielen to, aby odsúdený
počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu

o nápravu, ale je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude odsúdený
viesť riadny život.Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyniejevtom,abyzadobrésprávanie
bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel
trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým

súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka
budúceho riadneho života odsúdeného, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že
doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré odsúdeného viedli k

páchaniu závažnej trestnej činnosti. Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody musí zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz
o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj
tieto okolnosti môžu do istej miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného
očakávať potom, ako opustí brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa
možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu je pre všeobecný súd dôležité zistiť a

vyhodnotiť správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa riadil dôsledne všetkými zákonnými
ustanoveniami súvisiacimi s rozhodovaním o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody a riadne vyhodnotil existenciu všetkých formálnych i materiálnych podmienok nevyhnutných pre

rozhodnutie o návrhu odsúdeného W. J. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Reálnegarantovanieauplatneniezákladnéhoprávanasúdnuochranu vovykonávacom
konaní neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá
odmieta rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,
ktoré by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného W. J. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie sťažnostného súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.