Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122201324
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3122201324.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: U.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX Z. - M.,
zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o. so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01
Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: C.. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX Y.
nad X. - P., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Súd z a k a z u j e žalovanému vstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na ulici
U. B. 3A v Z. - M., postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108
m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. M., obec Z., okres Z., kde býva žalobkyňa
a ich maloleté dieťa U. K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, a to až do rozhodnutia súdu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedenému rodinnému domu.

II. Súd u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu proti
žalovanému o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, inak súd uznesenie o nariadenom
neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší.

III. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.02.2022 bol Okresnému súdu Trenčín doručený žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala zakázať žalovanému vstup do predmetného rodinného domu. Svoj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je dôvodné podozrenie z
nebezpečného vyhrážania, domáceho násilia a psychického týrania na osobe žalobkyne zo strany
žalovaného. Obdobne domáce prostredie v prípade ak je prítomný žalovaný neprospieva maloletému

U. K., ktorý má z otca strach. Žalobkyňa sa rovnako obáva o svoj život v prípade ak by súd nenariadil
neodkladné opatrenie, nakoľko očakáva pomstu zo strany žalovaného, keďže od podania trestného
oznámenia žalobkyňou a následného zákazu vstupu do obydlia, podal žalovaný voči žalobkyni niekoľko
nezmyselných trestných oznámení pričom, konanie žalovaného má z pohľadu agresivity stúpavú
tendenciu, žalovaný vo všeobecnosti pohŕda ženami a veľmi ťažko nesie prípady, kedy mu žena narušila
jeho plány, prípadne iným spôsobom sa mu vzpierala. Rovnako tak správanie žalovaného má stúpavú

tendenciu agresivity. Žalobkyňa a žalovaný sa zoznámili začiatkom roka 2014 cez internet, pričom
žalobkyňa pracovala v V. a žalovaný študoval na vysokej škole v Z.. Po zanechaní štúdia žalovaným
začal žalovaný pracovať v V., pričom žalobkyňa a žalovaný približne v roku XXXX začali spoločne
bývať v V. spočiatku na prenajatej izbe a neskôr si prenajali byt - garsónku. Žalovaný v tomto období
nejavil známky agresívneho správania a k žalobkyni sa správal normálne, pričom si plánovali spoločnú
budúcnosť. V roku 2017 žalobkyňa ostala tehotná. Vzhľadom na to, že žalobkyňa trpí epilepsiou, išla

žalobkyňa na rizikové tehotenstvo a v auguste 2017 sa presťahovala spolu so žalovaným k rodičom
žalobkyne do Z.. Niekedy v tomto období začal žalovaný prejavovať vo vzťahu ku žalobkyni známkynezáujmu, pričom tomuto chovaniu žalobkyňa neprikladala váhu a pripisovala ho ich situácii, nakoľko
žalovaný v tomto období stále pracoval v V. a cez týždeň býval v V. a veľa cestoval za prácou. Neskôr
sa žalovanému podarilo nájsť si prácu v Z. a preto prestal pracovať v V.. Postupom času spoločného

bývaniasrodičmižalobkynesazačalvzťahmedzižalobkyňouažalovanýmzhoršovať,nakoľkožalovaný
odmietol vykonávať na dome rodičov žalobkyne akékoľvek pomocné práce, hoci Žalovaný býval v dome
rodičov žalobkyne zadarmo, svoju nečinnosť odôvodňoval vždy tým, že starosť o domácnosť je prácou
ženy. Rovnako tak sa prestal zaujímať o žalobkyňu, jej zdravotný stav. Absolútny nezáujem žalovaného
si žalobkyňa uvedomila až v 6. mesiaci tehotenstva, keď sa v noci žalobkyňa zobudila na tehotenské

bolesti, pričom sa dožadovala žalovaného aby ju odviezol do nemocnice a ten ju odbil so slovami, že ide
ráno do práce nech si to vybaví inak. Na neustále naliehanie žalobkyne nakoniec žalovaný žalobkyňu
do nemocnice odviezol, pričom počas tohto incidentu nejavil žiadne známky záujmu. Po prepustení
z nemocnice sa musela žalobkyňa dopraviť domov sama po vlastnej ose, nakoľko žalovanému sa
nechcelo ju prísť zobrať. Dňa 17.09.2017 sa narodil maloletý U. K.. Žalovaný sa nejakým spôsobom
nepodieľal a nepodieľa na výchove svojho maloletého syna a túto svoju nečinnosť odôvodňuje tým, že

žalobkyňa poberá prídavky na dieťa a preto by sa mala starať o ich maloletého syna ona. Nevraživosť
a agresívne správanie žalovaného sa postupom začalo stupňovať, pričom prvý krát žalovaný fyzicky
napadol žalobkyňu koncom roka 2017 a dôvodom bolo, že žalobkyňa upozorňovala žalovaného, že
chrápe a mal by ísť na vyšetrenie, čo on odmietol a žalobkyňu napadol. Od konca roka 2017 sa
pravidelne vyskytovali psychické a fyzické útoky žalovaného na žalobkyňu a to z rôznych dôvodov,

pričom žalobkyňa sa vždy bránila spôsobom, že sa tvárila, že volá políciu a vtedy vždy žalovaný upustil
od svojho konania a ušiel z ich spoločného domu. Často bol svedkom útokov žalovaného na žalobkyňu
aj ich maloletý syn U. K.. Avšak dňa 17.02.2022 v ranných hodinách sa žalobkyňa zobudila na krik
žalovaného a plač maloletého U. K., pričom žalovaný kričal na U. K. „kde sú kľúče“ (poznámka od
auta), pričom maloletý nevedel odpovedať a len plakal, čo žalovaného ešte viac vyprovokovalo a vošiel

do izby, kde sa práve (na uvedený krik a plač) zobudila žalobkyňa, ktorá ešte stále ležala v posteli,
pričom žalovaný k nej pristúpil a začal na ňu kričať, „kde sú kľúče“, pričom žalobkyňa sprvu nerozumela
o akých kľúčoch žalovaný hovorí a teda nevedela správne odpovedať, čo žalovaného vyprovokovalo
ešte viac, na čo ju žalovaný schmatol za ramená zdvihol z postele, pričom ju celý čas držal a začal
s ňou triasť pričom na ňu neustále kričal „kde sú kľúče“ a keď žalobkyňa nevedela odpovedať na

otázku hodil žalovaný žalobkyňu o stenu a následne ju opätovne chytil a hodil ju o otvorené dvere a
opätovne k nej pristúpil a opätovne ju schmatol a hodil ju na chodbu smerom ku schodom, na ktorých
je detská zábrana, aby maloletý U. K. nespadol zo schodov, pričom žalobkyňa dopadla na uvedenú
zábranu a spadla na zem. V tom ku nej pristúpil žalovaný a začal žalobkyňu najskôr kopať na zemi
a následne škrtiť so slovami že ju zabije, pričom uvedený útok celý čas sledoval maloletý U. K., ktorý

začal ešte viac plakať a kričať „zabiť maminku nie nie“. V tom žalovaný upustil od škrtenia a stiahol
žalobkyňu po schodoch dole, pričom si asi uvedomil, že žalobkyňa zovierala v ruke mobilný telefón,
ktorý sa jej snažil vytrhnúť z ruky a teda sa začali naťahovať o uvedený telefón a kričať, pričom žalovaný
vytiahol žalobkyňu von pred dom na ulicu, kde bitka o mobilný telefón medzi nimi pokračovala, pričom
vzhľadomnahlukzačalivychádzaťsusedia,pričomprvábolastarámamažalobkyne,ktorábolapriamym

svedkom uvedenej bitky odohrávajúcej sa na ulici, pričom žalobkyňa na ňu kričala aby šla zavolať
suseda na pomoc. Tesne po tom ako vyšli viacerí susedia zo svojich domov na ulicu sa žalovaný
zľakol a od útoku upustil, pričom z miesta ušiel na bicykli. Následne kontaktovala žalobkyňa políciu
pričom hliadka neprišla. Následne žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie. Žalobkyňa v
rámci svojho podania uviedla, že útoky žalovaného boli pravidelné a vždy sa zľakol, keď sa tvárila, že

ide volať políciu, avšak v poslednej dobe sa začali stupňovať a uvedenú mieru agresivity žalovaného
doposiaľ nezažila a mala obavu o svoj život ako aj obavu o zdravie maloletého U. K.. Rovnako tak
žalobkyňa uviedla, že konanie žalovaného je účelové a robí to cielene, nakoľko jej to aj sám potvrdil a
hrozí, že Žalovaný príde o ich spoločný dom, keďže žalobkyňa začala v minulosti riešiť vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Počas podávania trestného oznámenia, začala mať žalobkyňa problémy s

rozprávaním, začala výrazne kašlať a popisovala drhnutie v krku, pričom rovnako ju začal bolieť malíček
na ruke a preto po podaní trestného oznámenia odišla s právnym zástupcom na ošetrenie do Fakultnej
nemocniceZ..OČTKnáslednevykázaližalovanéhona14dnízospoločnéhoobydlianachádzajúcehosa
na adrese U. B., dom č. XA, Z. - M.. Žalobkyňa v súčasnosti navštevuje neziskovú organizáciu Luna n.o.,
ktorá poskytuje službu bezpečný ženský domov a rovnako tak poskytuje psychologické poradenstvo,

krízovú intervenciu, krízovú linku a mnohé iné služby pre ženy - obete domáceho násilia. Žalobkyňa
uviedla, že v určenej lehote stanovenej súdom podá po nariadení neodkladného opatrenia aj žalobu o
vysporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného.2. Žalobkyňa ako dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu predložila lekársku správu zo dňa
17.02.2022, LV č. XXXX pre k.ú. Y. nad X., LV č. XXXX pre k.ú. M., LV č. XXXX pre k.ú. M., rodný list
mal. U. K., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. DU:XXX/TN-XXXX zo dňa 17.02.2022.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

6. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd

oboznámil s dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, z ktorých mal súd osvedčené,
že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 rodinného domu súp. č. 1187
postaveného na C-KN č. 1605/2 v k.ú. M. (LV č. XXXX pre k.ú. M.).

10. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Kubrá bolo osvedčené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2.

11. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Y. nad X. bolo osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu
č. XX na 6. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp. č. XX v Y. nad X..

12. Z rodného listu mal. U. K. bolo osvedčené, že U. K., nar. XX.XX.XXXX sa narodil ako syn žalobkyne
a žalovaného.

13. Súd mal osvedčené, že žalovaný bol potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. DU:XXX/TN-

XXXX zo dňa 17.02.2022 vykázaný Obvodným oddelením PZ Z. z obydlia na adrese U. B. 3A v Z. - M..

14. Z lekárskych správ zo dňa 17.02.2022 bolo osvedčené, že žalovaná dňa 17.02.2022 utrpela
pomliaždenie hrdla a drobný hematóm na pravej strane krku, mierny edém a hematóm v oblasti piateho
prstu pravej ruky.

15. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia. Pritom neodkladné opatrenie je v zásade prípustné v dvoch prípadoch, a to pri potrebe
bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o prejednaní návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné

vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo,
resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho
ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a

opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy
vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych
vzťahovmedzistranami.Akovyplývazúčeluneodkladnéhoopatrenia,súdpredjehonariadenímnemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených
alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že

neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán,
ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

16. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené

zákonné predpoklady pre požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Z návrhu žalobkyne je
zrejmé, že žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom
táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému ako jej bývalému druhovi vstupovať do domu, v
ktorom žalobkyňa býva s ich maloletým dieťaťom, a ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve.

17. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk

a zistil, že je dôvodný. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy pomerov spočíva v tom, že
existuje dôvodná obava z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni. Súd má toto dôvodné
podozrenie z násilia osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu a dôsledkom tohto
správania bol žalovaný obvodným oddelením Policajného zboru vykázaný z obydlia. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie týchto druhov neodkladného opatrenia je stanovisko protistrany v zásade

protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Preto je
dôležité, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia predložil najmä listinné dôkazy ako lekárske správy,
záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), a
podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného
opatrenia.Žalobkyňadostatočneosvedčilanielenpotrebudočasneupraviťpomerystránsporu(dôvodnú

obavu z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Tieto súdom zistené skutočnosti vzbudzujú obavu o možnom fyzickom násilí žalovaného
voči žalobkyni a vedú súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
Ako bolo vyššie uvedené, žalobkyňa v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto

dočasnej úpravy, nakoľko je možné sa aj dôvodne domnievať, že žalovaný môže v takýchto atakoch
namierených proti žalobkyni pokračovať. Oznámenie žalobkyne o konaní žalovaného bolo tiež dôvodom
na dočasné vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať
záver o osvedčení násilného správania žalovaného voči žalobkyni, ktoré je takého rozsahu a takej
intenzity, že je spôsobilé vyvolať u nej obavu o svoje zdravie, existenciu, či bezpečnosť. Bez okamžitého

zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyni bezprostredne hrozí ujma na
zdraví a nakoľko svedkom incidentov môže byť aj spoločné maloleté dieťa, hrozí aj jemu bezprostredná
ujma najmä na jeho psychickom zdraví. Vzhľadom na osvedčenie predpokladov na nariadenie tohto
neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že je potrebné v danej veci nariadiť neodkladné opatrenie
spočívajúce v zákaze vstupu žalovaného do domu, v ktorom žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti.

Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť žalobkyni dočasnú ochranu jej života a zdravia a
života a zdravia pred násilným správaním sa žalovaného, pričom súčasne nariadením predmetného
neodkladného opatrenia, ktoré má dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav.

18. Trvanie neodkladného opatrenia súd obmedzil v zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového

poriadku v zmysle návrhu do právoplatného skončenia konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva a výrokom II. podľa § 336 ods. 1 CSP určil žalobkyni na podanie žaloby vo veci
samej, ktorou je podľa názoru súdu v danom prípade žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorú považuje za dostatočnú a
primeranú.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p. a žalobkyni ako strane sporu, ktorá mala vo veci
plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100
% proti žalovanému ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.