Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 23, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/18/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121237159
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:6121237159.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnom spore žalobcu:
Zafirka, s.r.o., IČO: 51 982 668, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 399911/24, 010
01 Žilina, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, 825
22 Bratislava, právne zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO 36 853 186, o zaplatenie 600,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 120 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 3.10.2020 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 480,36 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 3.10.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.02.2021, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 16.04.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške
600,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,36 eur od 03.10.2020 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.03.2019 došlo v I. Z. k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 307, EČV: J ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. 2, X. XX J. (ďalej aj ako “poškodený”). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla Mazda E2200, EČV: J v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného.
3. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom
vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme
dopravného prostriedku č. 35/2019 zo dňa 29.03.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému
náhradné motorové vozidlo značky KIA Ceed, EČV: J za nájomné vo výške 40 eur bez DPH denne a za
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur bez DPH. V zmysle Protokolu
o prenájme náhradného vozidla č. 35/2019 bolo náhradné vozidla dané do užívania poškodenému dňa
29.03.2019. Nájom náhradného vozidla trval od 29.03.2019 do 18.04.2019.
4. Žalobca ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 0442019 zo dňa 18.04.2019, splatnú dňa 25.04.2019 na sumu 830 eur bez
DPH za dobu od 29.03.2019 do 18.04.2019, t.j. 20 dní, pričom vo fakturovanej sume bol zahrnutý
tiež jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený dňa 23.04.2019
odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému vo výške 830 eur bez DPH spolu s jej

príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca následne vyzval žalovaného na úhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným, listom zo dňa 23.04.2019. Žalovaný dňa 17.09.2020 poskytol žalobcovi poistné plnenie
vo výške 229,64 €. Čo do sumy 660,36 eur žalovaný žalobcovi škodu neuhradil, preto sa s poskytnutím
poistného plnenia vo výške 600,36 eur dostal voči žalobcovi ako postupníkovi do omeškania a to ku
dňu 03.10.2020, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia
plynúcej od skončenia vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie, t.j. od 17.09.2020, kedy žalovaný žalobcovi poskytol časť poistného plnenia.
5. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca Doklad o úhrade sumy 229,64
€ zo strany žalovaného, Zmluvu o nájme č. 35/2019 zo dňa 29.03.2019, Protokol o prenájme
náhradného vozidla č. 35/2009, Faktúru č. 0442019, list s názvom “Uplatnenie náhrady škody z
postúpenej pohľadávky”, Objednávku č. 44/19, Zmluvu o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení
pohľadávky, Čestné prehlásenie.
6. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.03.2021 platobný rozkaz, sp. zn. 36Up/139/2021, ktorým
žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 600,36 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 600,36 eur od 03.10.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
7. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica odpor, v ktorom uviedol,
že uznal opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu nájomného iba v rozsahu 8 dní a vo výške denného
nájmu v sume 31,20 eur (spolu 229,64 eur, 249,60 eur po odrátaní sumy 19,96 eur/náklady, ktoré by boli
vynaložené používaním vlastného vozidla), ktoré žalobcovi uhradil. Žalovaný neakceptoval nájomné za
náhradné motorové vozidlo v rozsahu nad 8 dní z dôvodu, že takáto doba prenájmu (20 dní) je časovo
neprimeraná k rozsahu opráv vykonávaných na poškodenom vozidle. Zamestnanec autoservisu potvrdil,
že dĺžka opravy bola negatívne ovplyvnená výlučne dôvodmi na strane autoservisu, preto žalobca
nemá podľa žalovaného nárok na refundáciu nákladov za prenájom náhradného vozidla v trvaní 20 dní.
Navyše, oprava bola ukončená dňa 15.04.2019, pričom žalobca nepreukázal, že v tento deň nebolo
objektívne možné vyzdvihnúť si opravené vozidlo. Žalovaný ďalej za neakceptovateľnú považoval tiež
výšku nájomného, keď priemerná cena denného nájmu vozidla porovnateľnej ekonomickej triedy bola v
danej lokalite a v danom čase vo výške 31,20 eur. Žalovaný ďalej neuznal poplatok za pristavenie vozidla,
nakoľko sa nejedná o poplatok, ktorý by bolo možné považovať za súčasť skutočnej škody hradenej z
povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, tieto žalovaný namietal z dôvodu,
že sú v celom rozsahu nedôvodné. Žalovaný v súvislosti s úrokmi z omeškania uviedol, že poisťovateľ
je povinný skončiť likvidáciu poistnej udalosti v lehote podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP iba
v prípade, ak bol nárok na náhradu škody (podľa poisťovateľa) preukázaný. Absencia preukázaného
nároku na náhradu škody v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov
z omeškania, pričom nárok na úroky z omeškania by poisťovateľovi (žalovanému) mohli vzniknúť až
vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so
záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať
až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov
z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti
vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby
poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov
poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
8. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v odpore žalovaný predložil súdu cenníky náhradných
vozidiel, e-mailovú komunikáciu, Faktúru č. 21950585, Žiadosť o úhradu poistného plnenia, Faktúru
č. 21950585 so špecifikáciou položiek, cenovú kalkuláciu, e-mailovú komunikáciu, Likvidačnú správu
k poistnej udalosti z PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, list
žalovaného adresovaný žalobcovi, Oznámenie o poistnom plnení.
9. Podaním zo dňa 26.03.2021 žalobca navrhol pokračovanie v konaní a vyjadril sa k odporu žalovaného,
kde okrem iného zotrval na nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 20 dní
a zároveň sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného k úprave nájomného na sumu 31,20 eur/deň z
dôvodu, že v rámci žilinského regiónu sa nachádzajú tiež iné spoločnosti poskytujúce náhradné vozidlo,
ktorého štandardná denná sadzba za náhradné vozidlo Kia Ceed presahuje sumu nájomného uplatnenú
v predmetnom konaní. Rovnako ďalej žalobca zotrval na svojom stanovisku k poplatku za pristavenie a
prevzatie vozidla, ktorý predstavuje náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, pričom sa jedná

o náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou v dôsledku ktorej vznikla škoda
a vozidle. Čo do uplatnených úrokov z omeškania zotrval na tvrdeniach uvádzaných v žalobe.
10. Na podporu svojich tvrdení žalobca v replike predložil cenníky autopožičovní, potvrdenie autoservisu.
11. Podaním odporu došlo zo zákona podľa § 11 ods. 1 zákona č. 3XX/2016 Z.z. o upomínacom konaní
a o doplnení niektorých zákonov k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v
zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 3XX/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o
doplnení niektorých zákonov pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu J. ako súdu príslušnému
na jej prejednanie podľa CSP.
12. Žalovaný v duplike zo dňa 24.05.2021 čo do dĺžky trvania nájmu náhradného vozidla okrem
iného uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bol prenájom náhradného
vozidla účelný a nevyhnutný aj po dni 05.04.2019. Rovnako zdôraznil, že za žiadnych okolností nebol
daný dôvod na trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla aj po ukončení opráv poškodeného
motorového vozidla (15.04.2019). Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že v konaní žalobca nepreukázal
ani nevyhnutnosť zapožičania motorového vozidla, keď žalovanému nebol predložený dokument,
ktorý by obsahoval dôvod jeho obstarania. K nedôvodnosti uplatneného nároku žalovaný navrhol
vykonať dôkazný prostriedok a to výsluch poškodeného ako svedka: M.a Hronského. Žalovaný v
duplike ďalej vyjadril stanovisko k nemožnosti refundácie poplatku vo výške 30 eur v zmysle § 4
ods. 2 zákona o PZP v spojení s § 15 zákona o PZP, keďže náhrada skutočnej škody je limitovaná
účelnosťou a odôvodnenosťou vynaložených nákladov. Navyše musí ísť o nároky, ktoré sú expressis
verbis vymedzené v citovanom ustanovení, čo náklady za pristavenie a prevzatie vozidla nie sú. Na
uvedenom nič nemení ani to, že uvedený poplatok si žalobca účtuje pri každom uzavretí zmluvy o nájme
náhradného motorového vozidla.
13. Podaním zo dňa 20.05.2022 zobral žalobca návrh v časti o zaplatenie sumy 120 eur späť (náklady
za nájom náhradného vozidla za dni 16.04.2019 až 18.04.2019) a navrhol, aby súd v tejto časti konanie
zastavil.
14. Súd vo veci nariadil na deň 24.05.2022 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strán, za
prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu
sa v celom rozsahu pridržiaval podaného žalobného návrhu v spojení s písomnými podaniami, pričom
upresnil posledné podanie, ktorým zobral návrh v časti späť s tým, že berie návrh späť v časti o zaplatenie
sumy 120 eur spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od
03.10.2020 a navrhol, aby súd žalobe vo zvyšku vyhovel. Právny zástupca žalovaného na konanom
pojednávaní zotrval na právnej aj skutkovej argumentácii tak, ako vyplýva z odporu k platobnému
rozkazu, spolu s ostatnými uskutočnenými vyjadreniami, pričom sa vyjadril tiež k otázke zníženia nároku
poškodeného o náklady, ktoré by boli vynaložené používaním vlastného vozidla.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami.
16. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Nárok bol uplatnený voči žalovanému ako poisťovateľovi
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. o. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako
“zákon o PZP”). Z predmetného ustanovenia vyplýva právo poškodeného uplatniť nárok na náhradu
škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi.
Uvedený nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom dňa 23.04.2019. Uplatnený nárok žalobcu vo výške
480,36 eur spočíva v rozdiele sumy 830 eur uvedenej vo faktúre 0442019 za prenájom náhradného
vozidla podľa Zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 229,64 eur
(po odpočítaní sumy 120 eur ako nájom na náhradné motorové vozidlo za obdobie od 16.04.2019 do
18.04.2019).
17. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.03.2019 došlo v I. Z. k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 3XX, EČV: J ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol poškodený M. I., bytom V. 2, X. XX J.. K vzniku spôsobenej škody došlo
prevádzkou motorového vozidla Mazda E2200, EČV: J v danom čase povinne zmluvne poisteným u
žalovaného, ktorý evidoval poistnú udalosť pod č. 1524.5993/X.-0. Uvedenú skutočnosť súd podľa §
151 ods. 2 CSP považoval za nespornú.
18. Rovnako za nespornú považoval súd skutočnosť, že poškodený nechal vykonať opravu
poškodeného motorového vozidla (Peugeot 3XX, EČV: J v spoločnosti FINAL - CD spol. s r.o., ktorá
oprava bola vykonaná v dňa 15.04.2019 so zhodným dátumom dodania tovaru a poskytnutia služby.

Faktúrou č. 21950585 bola vyúčtovaná oprava vozidla Peugeot 3XX, EČV: ZA047EY v sume 1 993,90
eur s DPH splatnou 29.04.2019.
19. Súd zistil, že podľa Zmluvy o nájme č. 35/2019 zo dňa 29.03.2019 prenajal žalobca poškodenému
náhradné motorové vozidlo značky Kia Ceed, EČV: J na dobu od 29.03.2019 do 18.04.2019
pri stanovenom dennom nájomnom 40 eur a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla 30 eur
(prenajímateľ v zmluve uvádzal denné nájomné vo výške 50 eur, a dohodnuté zmluvné nájomné vo výške
40 eur, teda nižšie ako je bežné nájomné v zmysle cenníka prenajímateľa). Podľa protokolu o prenájme
náhradného vozidla prenajímateľ odovzdal nájomcovi (poškodenému) predmet nájmu 29.03.2019 a
prevzal dňa 18.04.2019. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0442019 zo dňa
18.04.2019, splatnú dňa 25.04.2019 na sumu 830 eur ako nájom motorového vozidla za obdobie od
29.03.2019 do 18.04.2019, t.j. 20 dní pri dennom nájme 40 eur a jednorazového poplatku za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30 eur.
20. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený dňa 23.04.2019 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti voči Wüstenrot
poisťovňa a.s. spôsobenej vozidlom Mazda E2200, EČV: J z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 830 eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s
ňou spojenými na žalobcu za odplatu vo výške 830 eur. Uvedená skutočnosť, aj v súvislosti s aktívnou
legitimáciou, bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky a Oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 23.04.2019.
21. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym
zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené
v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie,
alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
23. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
24. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).
25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
26. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.04.2019 je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené listom zo dňa 23.04.2019. Predmetom postúpenia bola pohľadávka poisteného
(poškodeného) vo výške 830 eur voči žalovanému za odplatu vo výške 830 eur. V bode č. 5 zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky (úhrada odplaty a nájomného) započítavajú.
27. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, táto je daná a podľa názoru súdu nesporne
vyplýva zo skutočnosti, že k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v
rozhodnom čase poisteného u žalovaného. Pasívna vecná legitimácia žalovaného teda vyplýva priamo
z § 15 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
28. V konaní bolo nesporné, že poistenec žalovaného zavinil vznik nehody a poškodil právnemu
predchodcovi žalobcu osobné motorové vozidlo, ktoré pre odstránenie následkov škody a navrátenie
do pôvodného stavu musel nechať opraviť. Po dobu opravy nemohol motorové vozidlo užívať,
pričom za účelom obvyklej prepravy si poškodený prenajal náhradné vozidlo. Vznikom nároku na

odplatu prenajímateľovi vnikla poškodenému ujma, pretože bol povinný zaplatiť nájomné, teda došlo
k zmenšeniu aktív rovnako, ako pri povinnosti úhrady za opravu vozidla. Takýto nárok žalovaný
nespochybnil, rozporoval len dĺžku a účelnosť nájmu a výšku nájomného.
29. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal dôvodnosť potreby prenájmu vozidla za obdobie od
05.04.2019, t.j. nad rozsah žalovaným priznaných 8 dní potrebných k oprave poškodeného motorového
vozidla.
30. Pokiaľ žalovaný namietal dôvodnosť časového trvania opravy poškodeného motorového vozidla, z
predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu (po späťvzatí nároku v časti dní od 16.04.2019 do
18.04.2019) vyplýva, že celková doba nájmu zodpovedá dobe, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v
autoservise počas opravy vozidla, tzn. v čase od 29.03.2019, t.j. od doby, kedy bolo vozidlo poškodeného
odovzdané do autoservisu za účelom opravy, do 15.04.2019, t.j. do dňa, kedy bolo vozidlo poškodeného
opravené a zo strany autoservisu pripravené k odovzdaniu naspäť poškodenému. Uvedená doba v časti
začatia plynutia doby nájmu a trvania doby nájmu je jednoznačne preukázaná protokolom o prenájme
náhradného vozidla, z ktorého je zrejmé, že dňa 29.03.2019 bolo zapožičané náhradné vozidlo, ktoré
bolo následne vrátené prenajímateľovi dňa 18.04.2019. Dňa 15.4.2019 bolo vozidlo opravené. Po
späťvzatí návrhu v časti náhrady nákladov na zapožičanie vozidla v dobe od 16.04.2019 do 18.04.2019
bola doba nájmu obmedzená na čas od započatia opravy do jej ukončenia, bez ohľadu na to, kedy
si skutočne žalobca prevzal vozidlo a či neskoršie prevzatie bolo alebo nebolo následkom konania
poisťovne a poukázania poistného plnenia. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že doba opravy vozidla
trvala neprimerane dlho a teda nevznikol poškodenému nárok na náhradu za zapožičané náhradné
vozidlo počas celej doby opravy poškodeného vozidla v autoservise, kedy žalovaný argumentuje
zavinením na strane autoservisu tu súd uvádza, že má za to, že nie je možné prenášať zodpovednosť
za dlhšiu opravu poškodeného vozidla z autoservisu na poškodeného. Súd zároveň nemal preukázané,
že by opravu v danom čase a za daných podmienok vykonali iné autoopravovne v kratšom čase pri
obdobnej cene opravy. Preto nie je možné, aby zodpovednosť za dĺžku opravy vozidla niesol poškodený,
ktorému by podľa názoru žalobcu z týchto dôvodov mal byť krátený nárok na náhradu vzniknutých
nákladov. Navyše súd ustálil, že doba opravy vozidla i napriek typu opravy poškodeného vozidla netrvala
neprimerane dlhú dobu (iná situácia by bola pri porovnaní napr. 10 dní potrebných k oprave vozidla
pri uskutočnení opravy v rozsahu 6 mesiacov). Pokiaľ žalovaný argumentoval primeranosťou opravy
poškodeného vozidla v rozsahu 8 dní, ktorá primeranosť je odôvodnená likvidačnou správou k poistnej
udalosti k PZP zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tu súd uvádza,
že v prvom rade z likvidačnej správy vyplýva iba pokyn V. B. k plneniu za NV - priznať prenájom k
primeranej dobe opravy 8 dní, avšak nie je zrejmé, akými úvahami, resp. prepočtami bolo ustálené,
že práve pri využití 8 dní by skutočne došlo k oprave vozidla v inom servise v danom čase a za danú
sumu (vyťaženosť, obmedzenie pohybu, karanténa v súvislosti s COVID19 …). Súd však opätovne
zdôrazňuje, že pokiaľ aj došlo k predĺženiu opravy poškodeného vozidla z dôvodu na strane autoservisu
(ako vyplýva z e-mailovej komunikácie autoservisu a žalovaného), nie je možné nepriznať nárok z toho
vyplývajúci poškodenému, ktorý uvedené skutočnosti nemal v moci ovplyvniť a to všetko za okolnosti, že
doba opravy nebola preukázaná ako neprimeraná. Súd teda ustálil, že keďže z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného
motorového vozidla ovplyvniť, nemôže sa jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a
účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla.
31. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že žalovaný namietal nepreukázanie účelnosti nájmu a potreby
náhradného motorového vozidla súd uvádza, že v danej veci je nepochybné, že poškodený stratil
možnosť využívať svoje motorové vozidlo z dôvodu vzniku poškodenia tohto vozidla zo strany poistenca
žalovaného. Z účelu, na ktoré sa motorové vozidlo bežne obstaráva je možné dovodzovať záver, že
vozidlo je určené na prepravu osôb (samozrejme že nie za predpokladu, pokiaľ by kupujúci kupoval
zberateľské vozidlo a pod…). Súd má teda za to, že pokiaľ si osoba obstará automobil, je to pre naplnenie
jeho potreby zabezpečiť vlastnú dopravu seba, rodiny, prípadne aj iných osôb. Tzn. už zo samotného
vlastníctva motorového vozidla, ktoré pre poškodenie nebolo možné používať, je možné predpokladať
potrebu náhradného motorového vozidla, ak daná osoba stratila možnosť vozidlo užívať. Súd je toho
názoru, že nie je potrebné špecificky preukazovať konkrétne využitie motorového vozidla (napr. cesta do
zamestnania, nákupy), nakoľko potrebu využitia motorového vozidla je nutné vyvodzovať zo samotného
účelu, na ktorý sa osobné motorové vozidlo bežne používa. Keďže sa poškodený dostal do situácie,
že nemohol využívať vlastné motorové vozidlo z dôsledku jeho poškodenia poistencom žalovaného a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia, dostal sa do situácie, keď bol nútený
si prenajať náhradné motorové vozidlo počas doby jeho opravy. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá
spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého

bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada
nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol
z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať.
32. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné
vozidlo po tom, čo bola vykonaná oprava. Žalobca však v tejto časti, to znamená v časti náhrady za
prenájom vozidla po dni vykonaní opravy (od 16.04.2019 do 18.04.2019) zobral späť, uplatnený nárok
odpadol, a preto sa týmto námietkami súd ďalej nezaoberal.
33. Vo vzťahu k výške nájmu súd uvádza, že žalobca preukázal Zmluvou o nájme č. 35/2019 zo
dňa 29.03.2019 výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom - cca
rovnaká kategória vozidiel, ktorú žalovaný ani nerozporoval. Poškodený si porovnateľné náhradné
vozidlo prenajal rozumne (rovnaká kategória vozidiel), nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu
ponuku. V tejto súvislosti súd zdorazňuje, že pokiaľ poškodenému z titulu škodovej - poistnej udalosti bol
vnútený tento skutkový a právny stav, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave
nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla, nie je možné
spravodlivo požadovať, aby si poškodený v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom
za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý
skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady
nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku
poistnej udalosti zaplatiť.
34. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na už ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z
ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do
pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté
motorové vozidlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i
prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.
35. Súd ďalej dopĺňa, že náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na
náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou
- dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou tu
bolo nájomné, ktoré musel poškodený zaplatiť za prenajaté osobné motorové vozidlo, keďže poškodený
z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období po dobu opravy svoje motorové vozidlo užívať.
Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov
za prenájom náhradného motorového vozidla, zabezpečeného poškodeným.
36. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo
výške 30 eur sa súd nestotožňuje s vyloveným názorom žalovaného o jeho neúčelnosti a nedôvodnosti,
pričom argumentačne sa prikláňa k prednesom žalobcu. Súd považuje za logické, že každá požičovňa
automobilov musí odovzdať vozidlo vyčistené, dezinfikované, zodpovedajúce hygienickým štandardom,
s čím sú spojené náklady. Vzhľadom na to, prenajímateľ musí pri prevzatí vozidla vyčistiť interiér
a exteriér a odovzdať vozidlo čisté a nezávadné, musí skontrolovať jeho stav, vynaložiť náklady
zodpovedajúce takejto činnosti. Takéto služby môže prenajímateľ zahrnúť do výšky nájomného,
prípadne v rámci obchodnej politiky a konkurenčného boja stanoviť jednorazový poplatok alebo pri
nájomnom za kratšie obdobie stanoviť zvýšené nájomné alebo pomerne k týmto nákladom zvýšiť celkové
nájomné. Preto pokiaľ sa nejedná o poplatok, ktorého výška je v rozpore s obchodnými zvyklosťami,
zásadami poctivého obchodného styku či dobrými mravmi, výška poplatku v spojení s výškou nájmu
nie je výrazne vyššia ako iné obvyklé nájomné, jedná sa len o vec obchodnej politiky či konkurenčného
boja medzi spoločnosťami poskytujúcimi obdobnú službu. V každom prípade žalovaný nepreukázal,
že by zo strany žalobcu došlo k zneužitiu práva a poplatok by bol stanovený len za účelom zvýšenia
odplaty. Zároveň súd uvádza, že výšku nájomného v spojení s poplatkom 40 eur/deň + 30 eur za dobu
nájmu nepovažuje za vysokú, ani pri krátkodobom nájme. Je práve na žalovanom, aby svoje tvrdenie
o neprijateľnosti, neprimeranej výške či neúčelnosti preukázal, avšak v tomto konaní tak neurobil.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný nebol oprávnený krátiť plnenie o výšku poplatku.
37. Pokiaľ sa jedná o krátenie nároku žalovaným o odpočet nákladov, ktoré by vznikli prevádzkou
vlastného motorového vozidla, žalovaný odôvodnil svoj postup znížením náhrady nájomného o sumu,
ktorá by podľa názoru žalovaného vznikla využívaním vlastného motorového vozidla, kde žalovaný
uplatnil amortizáciu vozidla. S oprávnením krátiť sumu nájmu o takto vyčíslenú sumu sa súd nestotožnil.
Súd uvádza, že žalovaný má povinnosť nahradiť škodu, ktorá žalovanému vznikla a ktorá je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch znížením v jeho majetkovej sfére. Nemožno vylúčiť, že využívaním náhradného
vozidla sa znížilo opotrebenie vozidla poškodeného, či už opotrebením jeho mechanických súčastí alebo
znížením jazdného výkonu. Avšak ak súd zoberie do úvahy skutočnosť, že nemožnosť využívať vozidlo
je spôsobená jeho poškodením, ktoré samo o sebe znižuje hodnotu vozidla (pre možné skryté následky
z poškodenia), užívanie náhradného vozidla bolo nevyhnutnosťou, tak k záveru o ušetrení (fakticky
bezdôvodnom obohatení sa) nemožno dospieť. Súd zdôrazňuje, že náhrada za používanie vlastného
motorového vozidla je stanovená najmä pre náhrady v pracovnoprávnych vzťahoch, cestovných
náhradách, kde je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že na plnenie úlohy bola použitá vec vyššej hodnoty,
ktoré sa užívaním opotrebuváva, pričom nie je zmluvný vzťah pre zabezpečenie nevyhnutnej prepravy.
Tiež nemožno dospieť k názoru, že nepoužívaním motorového vozidla sa jeho hodnota zvyšuje. Je
možné, že sa o určitý čas predĺži napr. potreba výmeny mazív, o nábeh sa oddiali servisná kontrola,
ale nejedná sa zvýšenie aktív na strane poškodeného (samotný znížený nízky nábeh má len nepatrný
alebo žiadny vplyv na cenu vozidla). Súd preto dospel k záveru, že používaním náhradného vozidla
poškodeným počas opravy poškodeného vozidla nedošlo či už k zhodnoteniu vozidla poškodeného ale
ani k ušetreniu nákladov, ktoré by inak poškodený vynaložil pri prevádzke jeho vozidla.
38. Súd zamietol návrh na výsluch svedka (poškodeného) M.a Hronského, ako aj návrh na uloženie
edičnej povinnosti autoservisu, pretože skutočnosti na ktoré mal byť poškodený vypočutý a ku ktorej mal
autoservis predložiť listiny, buď neboli sporné, alebo boli v takom rozsahu preukázané skutočnosťami
z už vykonaného dokazovania, že akékoľvek iné tvrdenia zistené z daných dôkazných prostriedkov by
v spojení s vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi) nemohli spôsobiť, že by súd dospel k inému
záveru.
39. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou užíval oprávnene prenajaté motorové vozidlo od 29.03.2019 do 15.04.2019 a za uvedené
časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 40 eur/mesiac z titulu dojednaného
nájomného a sumu 30 eur ako poplatku za pristavenie motorového vozidla. Žalovaný bol teda povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu nájomného za obdobie od 29.03.2019 do 15.4.2019, teda za 17 dní = 40 x 17,
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur, spolu 710 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi
v rámci likvidácie poistnej udalosti len sumu 229,64 €, preto súd vyhovej žalobe a zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi škodu vo výške 480,36 €.
40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11
ods. 8 zákona o PZP a § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej
lehoty od ukončenia šetrenia. Súd sa čo do úrokov z omeškania nestotožňuje s názorom žalovaného,
podľa ktorého poisťovateľ je povinný skončiť likvidáciu poistnej udalosti v lehote podľa § 11 ods. 6
písm. a) zákona o PZP iba v prípade, ak bol nárok na náhradu škody (podľa poisťovateľa) preukázaný.
Absencia preukázaného nároku na náhradu škody v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP podľa žalovaného
vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania, pričom nárok na úroky z omeškania by poisťovateľovi
(žalovanému) mohli vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný pritom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa
ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by
sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným
rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, že
peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom

ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola
nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. V tejto
súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021,
ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018, kde
Ústavný súd uviedol, že „na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa
poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy
nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov
na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým
však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné štandardné odškodnenie
na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval
zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa
viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie
oddialiť riešenie škody „odkazom na súd” a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že
„čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu”. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného
plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie
v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate
vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak
dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy”.
44. Súd pri nároku na úroky z omeškania a vznikom omeškania uvádza, že v prípade náhrady
škody sa jedná o deklaratórny, nie konštitutívny rozsudok, teda potvrdzuje existujúci nárok. Nárok na
náhradu škody súd nestanovuje podľa vlastnej úvahy ako napr. náhradu nemajetkovej ujmy, teda nárok
nevzniká rozhodnutím súdu. Nárok na náhradu škody vznikom nákladov na užívanie náhradného vozidla
predstavuje nárok, kde je zrejmé kto škodu spôsobil a v akej výške, teda povinnosť uhradiť škodu vzniká
vtedy, keď sa ten, kto škodu spôsobil dozvie v akej výške škodu spôsobil a komu. Ak je možné uplatniť
nárok priamo voči poisťovni, tak poisťovňa je povinná plniť po ukončení šetrenia. Ak totiž poisťovňa
ukončí šetrenie tak, že nárok na poistné plnenie nevznikol (škoda nebola preukázaná), nemohla si splniť
svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, ibaže by nárok nebol riadne uplatnený, teda v konaní
pred súdom by bol iným spôsobom skutkovo vymedzený alebo preukázaný, čo však žalovaný netvrdil a
nepreukazoval. Povinnosť plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške nároku (náhrady
škody) voči poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia,
je len vtedy, ak by poistenec od začiatku popieral zodpovednosť za škodu a táto bola deklarovaná
- určená až rozhodnutím súdu. Povinnosť plniť podľa rozsudku sa teda nevzťahuje na prípad, keď
poškodený uznal zodpovednosť za vznik škody a požiadal poisťovňu o plnenie. Poisťovňa nemôže mať
výhodnejšie postavenie ak odmietne plniť (alebo sa rozhodne plniť len čiastočne) až do doby, pokiaľ jej
povinnosť nie je stanovená súdom, ako keby riadne vykonala šetrenie a za poisteného nahradila škodu
v plnom rozsahu po vykonaní riadneho šetrenia. Tiež ak má poisťovňa povinnosť vykonať šetrenie, musí
šetrenie vykonať riadne tak, aby na základe jeho výsledkov nahradila celú spôsobenú a preukázanú
škodu. V takomto prípade ad absurdum by každého poškodeného mohla odkázať na konanie pred
súdom s písomným odkazom, že rozsah povinnosti plniť nebol riadne preukázaný (§ 11 ods. 6 písm. b)
zákona o PZP). Preto za nesplnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP je potrebné považovať
aj stav, ak poisťovňa šetrenie nevykonala riadne. To že súd dospel pri stanovení náhrady škody k iným
zisteniam ako poisťovňa počas šetrenia preukazuje to, že poisťovňa si svoju povinnosť riadne nesplnila.
Preto súd podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP stanovil omeškanie žalovaného s náhradou škody od uplynutia
15 dní po ukončení šetrenia podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP. Žalobca v predmetnom konaní požadoval zaplatenie sumy 600,36 € spolu s príslušenstvom

(100 %). Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 480,36 € spolu s príslušenstvom, čo predstavuje
úspech žalobcu vo výške 80 %. V časti o zaplatenie sumy 120 € s príslušenstvom súd konanie na
základe späťvzatia časti návrhu zo strany žalobcu zastavil, čo predstavuje neúspech žalobcu vo výške
20 %. Žalobca bol v konaní úspešný, jeho čistý úspech predstavuje 60 % (80 % - 20 %), preto má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v tomto rozsahu.
51. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie
dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 6, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.