Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Bajzová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/60/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122201324
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3122201324.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu Mgr. Martiny Trnavskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej o návrhu navrhovateľky: U., zastúpenej R.
na nariadenie neodkladného opatrenia proti osobe povinnej a to: C. zastúpenému R., o odvolaní osoby
povinnej z neodkladného opatrenia proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2022,
č.k. 28C/9/2022-18, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z
a m i e t a .
C.. L. K., ako osobe povinnej, voči navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým zakázal C.. L. K. (ktorého nesprávne označuje ako žalovaného, keďže
nejde o neodkladné opatrenie podané zároveň so žalobou ani v priebehu už existujúceho sporu)
vstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na ulici U. B. XA. v Z. - M., postaveného
na parc. reg. „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2, ktoré nehnuteľnosti sú
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. M., obec Z., okres Z., ktorý obývajú spoločne s navrhovateľkou a
ich maloletým dieťaťom U. K., narodeným dňa XX.XX.XXXX, a to až do rozhodnutia súdu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedenému rodinnému domu. Zároveň uložil navrhovateľke
(rovnako nesprávne označenej ako žalobkyni), aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného
uznesenia podala žalobu proti C.. K. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, inak súd
uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. V konečnom dôsledku výrokom III.
navrhovateľke priznal voči C.. K. ako osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bol doručený návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zakázať C.. L. K. vstup do rodinného domu súp.
č. XXXX nachádzajúceho sa na ulici U. B. XA v Z. - M., ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi
každý v podiele 1, odôvodňujúc to nebezpečným vyhrážaním, domácim násilím a psychickým týraním
osoby navrhovateľky z jeho strany, ktoré jeho konanie neprospieva tiež maloletému U. K., ktorý podľa
jej tvrdení má z otca strach. Tiež uvádzala, že sa obáva o svoj život. V prípade, ak by súd nenariadil
neodkladné opatrenie, očakáva pomstu z jeho strany. Poukazovala na to, že podal voči nej niekoľko
nezmyselných trestných oznámení, jeho správanie má stúpajúcu tendenciu, vo všeobecnosti pohŕda
ženami, nemá rád, keď sa mu žena vzpiera v zmysle, že naruší jeho plány. Poukazovala na to, že
sa zoznámili v roku 2014 cez internet, plánovali spoločnú domácnosť. V roku 2017 zostala tehotná,
následne sa presťahovali k rodičom navrhovateľky do Z., v ktorom období menovaný vo vzťahu k nej
prejavoval známky nezáujmu, čo pripisovala zmene bydliska, postupne sa začali ich vzájomné vzťahy
zhoršovať, keď menovaný odmietol vykonávať na dome rodičov navrhovateľky akékoľvek pomocnépráce, nejavil známky záujmu ani o jej zdravotný stav, tiež v čase, keď očakávala dieťa, tiež tvrdila, že
jehonevraživosťaagresívnesprávaniesazačalovočinejstupňovať,prvýkrátznámkyfyzickéhonásiliaz
jeho strany sa prejavili koncom roka 2017 po tom, ako ho upozornila, že chrápe a mal by navštíviť lekára
a následne od uvedeného obdobia sa z rôznych dôvodov mali vyskytovať psychické a fyzické útoky z
jeho strany na ňu, na čo ona reagovala predstieraním, že volá políciu, na čo on upustil od svojho konania
a odišiel z ich spoločného domu. Svedkom takýchto útokov bývalo aj maloleté dieťa. Dňa 17.02.2022 sa
v ranných hodinách navrhovateľka zobudila na krik menovaného a plač dieťaťa, kedy sa C.. K. krikom
dožadoval, kde sú kľúče od auta, ktoré otázky smeroval na dieťa, ktoré nevedelo odpovedať, následne
vošiel do izby, kde sa práve zobudila navrhovateľka, pristúpil k nej, kričal na ňu, kde sú kľúče, na čo
ju schmatol za ramená a zdvihol z postele, celý čas ju držal, triasol s ňou, následne ju hodil o stenu,
opätovne ju chytil, hodil ju o otvorené dvere, pristúpil k nej, schmatol ju a hodil ju na chodbu smerom
ku schodom, na čo ona spadla na zem, potom ju začal na zemi kopať, následne škrtiť so slovami, že ju
zabije, čo sledovalo maloleté dieťa, ktoré plakalo a kričalo, na čo menovaný upustil od škrtenia, stiahol
ju po schodoch dole, snažil sa jej z ruky vytrhnúť mobilný telefón, ktorý držala, vytiahol ju von pred dom
na ulicu, kde bitka o mobilný telefón medzi nimi pokračovala, na hluk začali vychádzať susedia, prvá
bola stará mama navrhovateľky, ktorá bola priamym svedkom tejto bitky, navrhovateľka na ňu kričala,
aby išla zavolať suseda na pomoc a následne sa mal menovaný zľaknúť, od útoku upustiť a z miesta
ujsť na bicykli. Na to kontaktovala navrhovateľka políciu, podala na menovaného trestné oznámenie, v
ktorom uviedla, že jeho útoky boli pravidelné, stupňovali sa a uvedenú mieru agresivity ona nezažila,
mala obavu o svoj život, ako aj o zdravie maloletého dieťaťa, pričom toto konanie je podľa jej názoru
účelové, robené cielene z dôvodu, že hrozí, že on príde o ich spoločný dom, keďže navrhovateľka v
minulosti začala riešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ďalej uviedla, že počas podávania
trestného oznámenia začala mať problémy s rozprávaním, začala výrazne kašľať, popisovala drhnutie v
krku, začal ju bolieť malíček na ruke a preto po podaní trestného oznámenia odišla s právnym zástupcom
na ošetrenie do I. Z., na čo následne OČTK vykázali menovaného na 14 dní zo spoločného obydlia,
nachádzajúceho sa na adrese U. B., dom č. XA, Z. - M.. Uviedla, že hodlá po nariadení neodkladného
opatrenia podať žalobu o vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k spoločnému domu. Žalobkyňa
ako dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu predložila lekársku správu zo dňa 17.02.2022,
LV č. XXXX pre k.ú. Y., LV č. XXXX pre k.ú. M., LV č. XXXX pre k.ú. M., rodný list mal. U. K.,
potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č.p. DU:XXX/Z.-XXXX zo dňa 17.02.2022.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dokladmi mal za osvedčené,
že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. M. a že
navrhovateľka s C.. K. sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1-ice rodinného domu súp.
č. XXXX v k.ú. M. (LV č. XXXX), tiež, že menovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX v Y. a že
menovaný je tiež otcom maloletého U. K., nar. XX.XX.XXXX., ktorého matkou je navrhovateľka. Tiež mal
za osvedčené, že C.. K. bol vykázaný zo spoločného obydlia Obvodným oddelením PZ Z.. V konečnom
dôsledku z predložených lekárskych správ zo dňa 17.02.2022 mal za osvedčené, že navrhovateľke bolo
vyšetrením toho dňa zistené pomliaždenie hrdla a drobný hematóm na pravej strane krku a tiež mierny
edém a hematóm v oblasti piateho prstu pravej ruky.
4. V ďalšom popisuje súd prvej inštancie v odôvodnení teoretické východiská nariadenia neodkladného
opatrenia. Následným vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že sú naplnené
zákonné predpoklady pre požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Z návrhu
je zrejmé, že navrhovateľka navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia
a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jej bývalému druhovi vstupovať do domu, v ktorom aj
ona býva s ich maloletým dieťaťom, a ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Podľa názoru súdu
navrhovateľka osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, a to dôvodnú obavu z
násilného správania sa C.. K. voči nej, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď podľa
názorusúduprvejinštanciezistenéskutočnostivzbudzujúobavuomožnomfyzickomnásilímenovaného
voči nej a vedú k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Ňou predložené listinné doklady
podľa jeho vyhodnotenia hodnoverne osvedčujú potrebu využitia daného inštitútu, keďže je dôvodné
sa domnievať, že menovaný môže v atakoch namierených voči navrhovateľke pokračovať. Poukazuje
tiež na jeho vykázanie orgánmi OČTK zo spoločného obydlia. Trvanie neodkladného opatrenia súd
obmedzil podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle návrhu do právoplatného skončenia
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a výrokom II. podľa § 336 ods. 1 CSP
určil navrhovateľke na podanie žaloby vo veci samej, ktorou je podľa názoru súdu v danom prípade
žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, lehotu 30 dní od právoplatnosti tohtouznesenia, ktorú považoval za dostatočnú a primeranú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a
navrhovateľke ako úspešnej priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením.
5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolaním napadol C.. K. ako osoba povinná z neodkladného opatrenia, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zrušenie, alternatívne jeho zmenu tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bude v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. Nárok na náhradu trov konania v prípade
jeho úspechu neuplatnil. Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP (neboli splnené procesné podmienky, existencia inej vady
spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové a právne závery, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie). Ťažiskovo napáda správnosť záveru súdu prvej
inštancie o tom, že boli splnené zákonné predpoklady pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia.
Absolútne popiera, že by v minulosti sa mal akýmkoľvek spôsobom vyhrážať navrhovateľke a už v
žiadnom prípade jej spôsobovať fyzické či psychické utrpenie, a preto aj ňou tvrdené obavy o jej život a
strach z pomsty z jeho strany sú absolútne neopodstatnené a vykonštruované. Ohradzuje sa zásadne
voči všetkým týmto tvrdeniam navrhovateľky, najmä tiež voči tomu, že i dieťa má z neho strach. On má s
dieťaťom veľmi dobrý vzťah, dieťa nikdy neprejavovalo žiadne obavy z neho, ani z jeho prítomnosti v ich
spoločnom dome. Dňa 17.02.2022 podal na OO PZ Z. trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z
dôvodu krádeže kľúča od jeho motorového vozidla značky B. N., EČV: C., a tiež oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu narušenia občianskeho spolunažívania navrhovateľkou,
ktorá sa dopustila voči nemu hrubého správania, schválností a drobného ublíženia na zdraví. Odmieta
jej tvrdenie, že pohŕda ženami, ktoré je zjavne odvodzované od jej pocitov po tom, ako opakovane
žiadal o zmenu jej nevhodného správania, keď jeho požiadavky v tomto smere neakceptovala. Popisuje
spôsob ako sa zoznámili, priebeh ich vzťahu, jej nevhodné správanie voči nemu, ako aj to, že spoločne
dostali ponuku od jej starých rodičov, že by si mohli postaviť vlastný rodinný dom na pozemku ich bývalej
záhrady. On v období od mája 2016 do konca novembra 2016 vykonával vo svojom voľnom čase všetky
búracie práce na stavbe za účelom prípravy pozemku starých rodičov navrhovateľky na stavbu ich
spoločného rodinného domu, kedy ona chodievala do Z. len na víkendy, málokedy sa do čohokoľvek
zapojila. Potom, ako mu oznámila, že očakáva dieťa, veľmi sa potešil a plánoval s ňou budúcnosť.
Vždy sa k nej správal úctivo a vážil si jej materské poslanie. Problémy sa začali objavovať od augusta
2017, krátko po tom, ako začali bývať s navrhovateľkou v dome jej rodičov, kde v tom čase bývali aj
sestry navrhovateľky a otec navrhovateľky P. M., ktorý bol súdom vykázaný zo spoločného obydlia,
kedy sa v dome zdržiavala aj matka navrhovateľky, ktorá t.č. žije u jej milenca. Toto spolužitie s jej
príbuznými vyžadovalo od neho vysoký stupeň odolnosti voči verbálnym útokom sestier navrhovateľky
na jeho osobu, ktoré ho nazývali „neprispôsobivým občanom“, kritizovali každú jeho činnosť v dome. Nie
je pravdou, že by sa nezaujímal o zdravotný stav navrhovateľky počas tehotenstva, vždy jej poskytoval
riadnu podporu. Ďalej popisuje priebeh ich spolužitia, zahájenie stavebných prác na rodinnom dome,
jeho aktívnu účasť na stavbe a prvé konflikty medzi nimi spôsobované neustálymi neprimeranými
nárokmi na jeho stranu zo strany navrhovateľky a výčitkami. Poukázal na to, že verbálne úroky na
jeho osobu zo strany navrhovateľky boli kombinované aj s fyzickými útokmi. Poukazuje na incident
koncom roku 2017, kedy ho počas jeho spánku skopla z postele s tým, že chrápe, dožadovala sa
jeho okamžitého odchodu na miesto jeho trvalého pobytu, ktorou agresiou z jej strany bol zaskočený,
odobral sa do kúpeľne, kam za ním prišla navrhovateľka, zozadu sa mu rukami zavesila okolo krku,
čím mu obmedzila dýchanie, na čo spadol na zem a prebral sa až približne po minúte, svedkami
čoho boli aj sestry navrhovateľky. Od uvedenej doby sa snažil vyhrotené situácie z jej strany riešiť
tak, že odišiel z miestnosti. Nikdy na navrhovateľku fyzicky neútočil, ani sa jej nevyhrážal ublížením
na zdraví. Poukazoval na rôzne variácie slovných útokov navrhovateľky na jeho osobu a dôvody ich
nezhôd, ktoré sa týkali názorov na vedenie spoločnej domácnosti, prípadne spoločného hospodárenia,
či starostlivosti o dieťa. Keď jej vyčítal, že často odchádzala na víkendové školenia, v kancelárii a na
stretnutiach zostávala dlho do noci, cestovala na schôdzky po celom Slovensku, na čo využívala jeho
motorové vozidlo, kedy sa on staral o ich spoločného syna, začala na neho slovne útočiť, povedala
mu, že ak sa mu život s ňou nepozdáva, môže si zbaliť veci a vypadnúť, čo on odmietal, pretože
chcel zostať bývať v spoločnom dome, tento užívať a vychovávať v ňom dieťa spolu s navrhovateľkou.
Opakovane ho vyhadzovala z domu, čo sa stupňovalo najmä od septembra 2021. Pripisuje to tomu, že
dňa 27.08.2021 náhodne počul telefonickú konverzáciu navrhovateľky, ktorá si dohadovala s neznámou
osobou sex vo večerných hodinách a informovala neznámu osobu, že on má byť na mimoriadnejslužobnej ceste a pre ich syna je zabezpečené stráženie. Na jeho dopyt, o čo ide, nereagovala a
tri týždne po odhalení tejto nevery si najala bez jeho vedomia advokátsku kanceláriu, ktorej udelila
plnomocenstvo v súvislosti s úpravou práv k maloletému dieťaťu, ako aj k nehnuteľnosti v ich podielovom
spoluvlastníctve. Predpokladá, že navrhovateľka bola jej právnym zástupcom poučená o všetkých
možnostiach, na základe ktorých možno jeho pri akomkoľvek narušení občianskeho spolunažívania
vykázať zo spoločného obydlia, mala s procesným postupom vykázania osoby zo spoločného obydlia aj
osobné skúsenosti, kedy v období spoločného bývania práve s ním v dome jej rodičov svedčila spoločne
s jej matkou a sestrami proti vlastnému otcovi, ktorému bol následne zakázaný vstup do rodičovského
domu. Predpokladá, že navrhovateľka v období od 22.09.2021 čakala na vhodný moment, kedy bude
môcť zavolať na neho policajnú hliadku a začať práve s procesom jeho vykázania zo spoločného domu.
Vzhľadom k tomu, že od septembra 2021 nedošlo medzi ňou a ním k žiadnej hádke, pristúpila k tomu,
že dňa 16.02.2022 vo večerných hodinách po jej návrate z práce sa zmocnila kľúča od jeho motorového
vozidla a ukryla ho na neznáme miesto, čím chcela vyprovokovať práve tento incident. On si to všimol až
dňa 17.02.2022 ráno pred svojím plánovaným odchodom do práce a spýtal sa ich dieťaťa, či nevie, kde
je kľúč, keďže predchádzajúci deň večer ho dieťa zavesilo na háčik na botníku v predsieni rodinného
domu. Po negatívnej odpovedi syna sa išiel spýtať navrhovateľky, kde je kľúč, na čo ona nereagovala,
vstala z postele a začala si ho nahrávať na jej mobilný telefón. Potom, ako priblížila svoj mobilný telefón
až k jeho tvári, on jej ho stiahol dolu na úroveň pása a začali sa o telefón vzájomne naťahovať. Dôvodne
sa domnieval, že mu schovala kľúč od motorového vozidla a opakovane ju vyzýval, že keď mu vydá
kľúč, on jej vydá mobilný telefón, o ktorý sa naťahovali. Celý súboj o telefón prebiehal na vrchnom
poschodí domu a dieťa v tom čase konzumovalo raňajky na spodnom poschodí domu v obývacej izbe.
Keď dieťa počulo, že po sebe kričia, začalo plakať. Súboj o telefón prebiehal približne 5 minút, pričom
navrhovateľka svojím telom mu bránila, aby sa po schodoch presunul na spodné poschodie, zatláčala
ho do izby, v ktorej predtým spala, škriabala mu nechtami ruku, v ktorej držal jej mobilný telefón, sácala
ho, dala mu facku, zovretou päsťou ho udrela do brucha a nohou ho kopala do spodnej časti jeho nohy
v oblasti píšťaly. V tomto čase vznikli aj jeho zranenia, odreniny a škrabance na troch prstoch pravej
a ľavej ruky, modrina na priehlavku pravej ruky, ktoré boli toho dňa aj fotograficky zdokumentované
príslušníkom OO PZ Z.. Podarilo sa mu vyšmyknúť si ruku zo zovretia, odobrať sa na spodné poschodie
domu, kde bolo dieťa. Podišiel ku vchodovým dverám, ktoré sa mu snažila navrhovateľka zablokovať
vlastným telom a následne sa mu rukami zavesila zozadu okolo krku, čím sa snažila obmedziť mu
dýchanie a zvaliť ho dozadu na zem. V tom čase sa mu podarilo otvoriť vchodové dvere, vyjsť pred
dom, navrhovateľka ho stále v rovnakej polohe zozadu škrtila a chcela ho zhodiť na zem. Od otvorenia
vchodových dverí existuje 30-sekundový videozáznam o priebehu incidentu z bezpečnostnej kamery,
ktorý dobrovoľne vydal príslušníkom OO PZ Z.. Prikladá ho tiež k odvolaniu. Zo záznamu nevyplýva,
že by sa navrhovateľka nejakým spôsobom jeho bála a mala obavy o svoj život a zdravie tak, ako
to popisuje v návrhu. Naopak, vystupuje voči nemu so značnou mierou agresivity, on chce z miesta
zjavne odísť a vyhnúť sa akémukoľvek kontaktu s ňou. Celý priebeh incidentu je znamenaný aj na
mobilnom telefóne navrhovateľky, ktorá spustila nahrávanie ihneď, ako ju oslovil s prvou požiadavkou
na vydanie kľúča. Súboj o mobilný telefón prebiehal následne aj na dvore, kedy navrhovateľka na
neho kričala, aby jej dal mobilný telefón, on oponoval, že jej ho dá po tom, ako mu odovzdá kľúče.
Neustále bola na ňom zavesená, bránila mu v odchode. Najskôr ho zatiahla na ľavú stranu pozemku
od vchodových dverí a snažila sa ho zhodiť na trávu. Keď sa jej to nepodarilo a vybral sa smerom
na cestu, ona ho nasledovala, škriabala mu ruku s jej mobilným telefónom a krikom sa dožadovala
jeho vydania. Na tento krik zareagovala stará mama navrhovateľky, ktorá prišla na miesto incidentu a
okrikovala ho, aby jej vrátil mobilný telefón. Navrhovateľka jej zároveň prikazovala, aby išla zavolať
suseda. V prítomnosti starej matky sa presunuli na dvor rodinného domu a v jeho zadnej časti pod
altánkom vydal mobilný telefón navrhovateľke bez toho, aby mu ona vydala kľúč od vozidla a odišiel
do práce na bicykli. Pri výjazde z dvora stretol suseda smerujúceho za navrhovateľkou. Následne bol
v popoludňajších hodinách predvedený na OO PZ Z., kde podal vysvetlenie k trestnému oznámeniu
podanému navrhovateľkou. V súvislosti s incidentom uvádza, že tento prebiehal v stoji, vzájomným
naťahovaním rúk, za častých prejavov fyzického násilia zo strany navrhovateľky voči nemu a bez
prítomnosti maloletého dieťaťa. Odmieta kategoricky, že by použil akékoľvek násilné údery, škrtenie,
alebo že by sa jej vyhrážal smrťou, či ublížením na zdraví. Popiera, že by sa k nej správal spôsobom,
ako táto popisuje. Dieťa nebolo prítomné incidentu, plakalo preto, že počulo hádku, resp. vzájomný
krik rodičov. Má za to, že navrhovateľka sa tvrdením o údajnom vyhrážaní sa z jeho strany voči nej
dopustila trestného činu krivej výpovede z osobitného motívu. Žiada súd, aby dôkladne posúdil obsah
videozáznamu z priebehu incidentu, ktorý vyhotovila navrhovateľka jej mobilným telefónom, záznam
z bezpečnostnej kamery poskytnutý ním a zároveň aby predložila všetky dôkazy o tom, že sa jej malvyhrážať zabitím. Poukazuje na rozhovor s dieťaťom, ktoré sa ho dňa 03.03.2022 po vyzdvihnutí zo
škôlky pýtalo, prečo mamu škrtil a keď mu povedal, že to nie je pravda a odkiaľ tú informáciu má, dieťa
mu odpovedalo, že mama to hovorila nejakému ujovi, že schovala kľúče a on ju mal škrtiť. Keď sa
spýtal dieťaťa, či niekedy videl, že by mal mamu škrtiť, dieťa mu odpovedalo, že nie, že to nevidelo.
Všetky tieto skutočnosti podľa jeho názoru svedčia o tom, že zámerom navrhovateľky od počiatku bolo
vyprovokovať konflikt za účelom jeho vysťahovania z ich spoločného obydlia. Jej konanie považuje za
dlhodobo premyslené so zámerom dostať ho z domu a zároveň mu skomplikovať jeho kariéru štátneho
zamestnanca. V tomto smere poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky, keď jej v októbri 2021 oznámil
svoje kariérne povýšenie v práci, na čo ona reagovala so slovami, aby sa veľmi netešil, pretože stačí,
keď zavolá tomu správnemu človeku a zabezpečí mu, aby ho z práce ihneď prepustili. Nepripisoval v
tom čase tomu vážnosť, pretože si neuvedomoval jej zámer pripraviť ho o bývanie. Dňa 28.02.2022
sa zúčastnil osobného stretnutia iniciovaného zo strany právneho zástupcu navrhovateľky, obsahom
ktorého bola diskusia s jej právnym zástupcom o možnostiach usporiadania práv a povinností v súvislosti
s vysporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ako aj úprave práv a povinností vo
vzťahukichspoločnémudieťaťu,kedyjejprávnyzástupcaopakovanezdôrazňoval,žepreferujeriešenie
vzniknutej situácie mimosúdnou cestou a dosiahnutie vzájomnej dohody medzi nimi, na čo on reagoval
ústretovo, v reakcii na čo mu bolo prisľúbené zaslanie písomného návrhu plánovanej dohody, k čomu
však v konečnom dôsledku neprišlo. Napriek komplikáciám a narušeným vzťahom je ochotný vynaložiť
všetko úsilie na zlepšenie spolužitia s cieľom spoločnej výchovy dieťaťa. Je ochotný jej odpustiť neveru
a jej nevhodné správanie, schválnosti a porušovanie občianskeho spolunažívania. Jeho snom vždy
bolo žiť rodinný život vo vlastnom dome s dieťaťom a partnerkou a po celý čas trvania ich vzťahu sa
o toto snažil. Do dnešného dňa nedisponuje informáciou, v akom stave je konanie, ktoré iniciovala
navrhovateľka podaním trestného oznámenia. Nie je mu známe, či bolo odmietnuté, alebo sa v ňom
pokračuje. Nariadené neodkladné opatrenie je plne nedôvodné, neopodstatnené, založené výlučne
na tvrdeniach navrhovateľky, ktoré sa nezakladajú na pravde. I keď si je plne vedomý toho, že pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia sa plnohodnotné dokazovanie nevykonáva, v tomto prípade podľa
jeho názoru bolo potrebné, keďže takýmto jednostranným rozhodnutím, vychádzajúcim len z tvrdení
navrhovateľky, ktoré nie sú pravdivé, bolo zasiahnuté do jeho práv.
6. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
Odmieta tvrdenia odvolateľa, že by mala pomer s inou osobou, podvádzala ho, prípadne, že by podala
trestné oznámenie účelovo s cieľom mu poškodiť. Všetok svoj čas venuje starostlivosti o dieťa, čo
odvolateľ veľmi dobre vie, on jej stráži voľný čas, kontroluje jej mobil, po domácnosti má rozmiestnené
kamery, ktoré používa na jej sledovanie. Poukazuje na to, že podľa jej názoru absentuje bližšie
odôvodnenie odvolacích dôvodov, ktoré uplatňuje, odvolanie opisuje len jeho subjektívny pohľad na ich
spolužitie. Rozhodnutie je podľa nej vecne správne, založené na logických dôvodoch. Nevyplýva z neho,
akým negatívnym spôsobom zasahuje neodkladné opatrenie do sféry života odvolateľa, keď tento má
kde bývať, má svoj vlastný byt a s dieťaťom sa môže stretávať, teda chránený záujem, ktorý sleduje
vydané neodkladné opatrenie nie je v zjavnom nepomere so zásahom do jeho práv. Naopak k tomuto
by došlo v prípade zrušenia neodkladného opatrenia voči nej ako obeti domáceho násilia. Ani prípadný
výsluch strán by k inému záveru neviedol. Odvolateľ nepopiera, že by nedošlo k vážnemu fyzickému
konfliktu, ktorý bol dôvodom vydania neodkladného opatrenia. Pochopiteľne však uvádza svoju verziu
udalosti. Ponecháva na posúdení súdu, ako asi vyzeral zápas muža so slabšou ženou o mobil, pričom už
len samotný dôvod, ktorý ho údajne vyprovokoval k zápasu, a jeho popis situácie pôsobí neuveriteľne. Z
obsahu podaní je zrejmé, že k vážnym fyzickým konfliktom v minulosti dochádzalo a je pravdepodobné,
že by k nim dochádzalo naďalej. Preto podľa jej názoru je neodkladné opatrenie nevyhnutné. Poukazuje
na to, že tiež odvolateľ voči nej podal trestné oznámenie. Neočakávala, že by sa priznal k domácemu
násiliu, poukazuje na to, že je potrebné si uvedomiť, že je pravidlom, že páchatelia domáceho násilia
sú vo vzťahu k verejnosti vždy slušní občania a z tohto dôvodu, ako aj zo strachu obetí pred tým, že im
nikto neuverí, ak prehovoria, je práve domáce násilie ťažko odhaliteľné.
7. Odvolateľ vo svojej replike na vyjadrenie navrhovateľky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
uviedol, že sa plne pridržiava svojho odvolania, ako aj skutočností v ňom uvedených. Považuje
ho za komplexné, zrozumiteľné, vyjadrujúce jeho osobný pohľad na situáciu. Tvrdenie, že ho nikdy
navrhovateľka fyzicky nenapadla, je nepravdivé, dôkazom čoho je aj incident, ktorý popísal vo svojom
odvolaní, pri ktorom boli svedkami jej sestry, ako aj incident zo dňa 17.02.2022, kedy mu spôsobila
zranenia. Navrhovateľka sa štylizuje do pozície slabej a bezbrannej ženy, opak je však pravdou. Jeto zjavné aj zo záznamu z videokamery dňa 17.02.2022, kedy voči nemu použila násilie, zozadu ho
škrtila okolo krku, chcela ho zvaliť na zem. Nie je pravdivé jej tvrdenie o tom, že ho nepodvádzala a
nemala pomer s treťou osobou. Trestné oznámenie, ktoré na neho podala, je jednoznačne účelové.
Nie je pravdou, že by jej kontroloval mobilný telefón, rovnako ako, že rozmiestňuje po dome rôzne
kamery. Kamera, z ktorej je záznam, je určená na monitorovanie okolia rodinného domu zo strany od
miestnej cesty z dôvodu, že doposiaľ nie je vybudované oplotenie rodinného domu a do dvora je voľný
prístup, je to prevencia proti krádežiam a záznam z nej, na ktorom je zachytený priebeh incidentu zo dňa
17.02.2022, bol poskytnutý súdu. Dôrazne sa ohradzuje voči jej argumentom, že neodkladné opatrenie
nezasiahlo do sféry jeho života, keďže má kde bývať, čo mu rozhodne nemôže byť na príťaž. On je
jednoznačne rovnocenným spoluvlastníkom nehnuteľností ako navrhovateľka, má právo v nej bývať,
užívať ju v plnom rozsahu a zároveň sa podieľať aj na starostlivosti o dieťa, čo mu je týmto spôsobom
znemožnené, naviac za tento dom platí náklady na energie, splátky hypotekárneho úveru, ale nemôže
ho využívať, má v ňom dielňu, altánok, záhradku a rovnako musí dochádzať do práce v Z. z Y., čím
sú obmedzené jednak jeho denné aktivity, ako aj užívanie jeho vlastníctva, či starostlivosť o dieťa.
Predpokladá, že jeho neprítomnosť v domácnosti bude chcieť navrhovateľka využiť tiež na vymáhanie
výživného na dieťa. Opakovane odmieta, že by navrhovateľka mala byť obeťou domáceho násilia z jeho
strany. Nespôsobil jej ani počas uvedeného incidentu žiadne zranenia, naopak tieto spôsobila ona jemu.
Účelovo prekrúca fakty, ktoré sa odohrali, aj vzniknutú situáciu, s cieľom dosiahnuť jeho poškodenie
vykonštruovaním situácie, ktorú sama účelovo a úmyselne vyvolala.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„CSP“) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté
rozhodnutievydanépodľa§359CSP,protirozhodnutiu,protiktorémujeopravnýprostriedokprípustný(§
357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné za použ. § 388 CSP zmeniť, nakoľko
neboli splnené zákonné predpoklady na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
10. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel dôvodiac,
že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, v konkrétnosti že navrhovateľka podľa
jeho názoru dostatočným spôsobom osvedčila naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, ktorá
odôvodňuje využitie ňou požadovaného inštitútu. Osoba povinná z neodkladného opatrenia (C.. K.)
odvolaním namieta správnosť tohto záveru.
11. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, nezistil žiadne
procesné vady, zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Pokiaľ
odvolateľ v odvolaní uvádzal, že uplatňuje dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP
vzťahujúci sa k vade procesných podmienok, jeho naplnenie v konkrétnosti nešpecifikoval a samotný
odvolací súd existenciu takejto vady vzťahujúcej sa k tomuto odvolaciemu dôvodu nezistil.
12. Identicky pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (existencia
inej vady) nemožno považovať odvolanie za dôvodné, keďže v konkrétnosti takúto vadu odvolateľ ani
v odvolaní netvrdí.
13. Ťažiskovou časťou odvolacích námietok odvolateľ smeruje voči správnosti skutkových a právnych
záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
14. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahu podaného
odvolania, námietky odvolateľa v tomto smere vyhodnotil ako opodstatnené, indikujúce k odlišnému, v
prospech neho vyznievajúcemu rozhodnutiu.15. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka sa
domáha ochrany pre ňou tvrdenú existujúcu dôvodnú obavu z násilného správania sa odvolateľa voči
nej, odvodzujúc to ťažiskovo z incidentu dňa 17.02.2022, ktorý popisuje spôsobom, že ráno, keď bola
ešte v posteli, začal na ňu kričať, dožadoval sa kľúčov od auta, a keď neodpovedala, mal ju schmatnúť za
ramená, zdvihnúť z postele, držať, triasť ňou, zhodiť ju na zem, o stenu, kopať ju, škrtiť ju, vyhrážať sa,
že ju zabije, a to všetko za prítomnosti maloletého dieťaťa, potom ju mal vytiahnuť násilne pred dom na
ulicu, kde medzi nimi mala pokračovať bitka o mobilný telefón, čoho svedkom mala byť jej stará matka,
susedia, ktorých sa mal tento zľaknúť, na čo od útoku na ňu mal upustiť a ujsť na bicykli. Mal jej spôsobiť
týmto konaním zranenia, podala na neho trestné oznámenie, tvrdila, že takéhoto správania sa mal voči
nej dopúšťať aj v minulosti. Na osvedčenie svojich tvrdení predložila lekársku správu z uvedeného dňa,
príslušné listy vlastníctva a potvrdenie o jeho vykázaní zo spoločného obydlia.
16. Odvolací súd po oboznámení sa s navrhovateľkou a C.. K. predloženými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, tiež so skutočnosťami, ktoré krátkou cestou došetril mal za
osvedčené, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele každý 1-ice rodinného
domu súp. č. XXXX postaveného na C-KN č. XXXX/X v k.ú. M. (LV č. XXXX pre k.ú. M.).
17. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. Y. vyplýva, že C.. K. je výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí
vo vchode č. XX v obytnom dome súp. č. XX v Y..
18. Z rodného listu mal. U. K. vyplýva, že U. K., nar. XX.XX.XXXX sa narodil ako dieťa navrhovateľky
a C.. K..
19. Ďalej mal za osvedčené, že C.. K. bol vychádzajúc z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia
pod č.p. Y.-XXXX zo dňa 17.02.2022, vykázaný Obvodným oddelením PZ Z. z obydlia na adrese U. B.
XA v Z. - M. (po podaní trestného oznámenia navrhovateľkou) na dobu 14 dní.
20. Z lekárskych správ zo dňa 17.02.2022 predložených navrhovateľkou vyplýva, že táto sa mala
dostaviť na vyšetrenie z dôvodu, že udávala napadnutie známou osobou (v správe bez identifikácie) a
to škrtenie, búchanie a sácanie, bolesť krku a pravého malíčka. Z nálezu traumatologického vyšetrenia
vyplýva, že jej bol zistený na pravej strane krku drobný hematóm bez edému, palpačná citlivosť krku,
bez poškodenia kožného krytu, na prste pravej ruky mierny edém a hematóm, bez poškodenia kožného
krytu, hybnosť možná. Rtg vyšetrenie bolo so záverom bez evidentných čerstvých traumatologických
zmien na skelete. V princípe obdobný nález sa konštatuje z ORL vyšetrenia, ktoré rovnako absolvovala
dňa 17.02.2022.
21. Z kamerového záznamu o trvaní cca 30 sekúnd (monitoring prednej časti, tiež vchodu do rodinného
domu patriaceho účastníkom) ktorý predložil C.. K. súdu v odvolacom konaní vyplýva - je na ňom
zaznamenané (vo vzťahu k tvrdenému incidentu), že C.. K. samostatne vychádza z dverí rodinného
domu so zjavným zámerom tento opustiť, neťahá však zároveň násilne z dverí rodinného domu
navrhovateľku, ale naopak je to navrhovateľka, ktorá za ním z dverí vychádza samostatne, zjavne
o vlastne vôli a bráni samovoľnému odchodu C.. K. z rodinného domu spôsobom, že mu opakovane
zozadu skáče na chrbát a krk, rukami mu v prednej časti obmedzuje násilne krk, javí sa to ako snaha
o jeho povalenie či zastavenie, on sa snaží vyhnúť fyzickému kontaktu s ňou, neútočí na ňu, je zjavná
snaha dostať sa bez fyzického kontaktu s ňou z jej dispozície (opakovaného zovretia) čomu však ona
opakovane bráni a popísaným spôsobom na neho útočí. Z kamerového záznamu nevyplýva žiaden
fyzický útok C.. K. na navrhovateľku, ale naopak zaznamenaný je atak navrhovateľky na jeho osobu.
22. Odvolací súd vzhľadom na obsah tohto kamerového záznamu vykonal dopyt na OO PZ Z. za účelom
zistenia, v akom štádiu sa nachádza trestné oznámenie zmieňované navrhovateľkou, ktoré mala podať
v deň ňou tvrdeného incidentu, teda 17.02.2022, v súvislosti s ňou tvrdeným fyzickým napadnutím zo
strany C.. K.. Dopytom bolo zistené, že toto konanie bolo skončené postúpením veci na prejednanie
možného priestupku podľa zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, a to Okresnému úradu,
odbor všeobecnej a vnútornej správy, ulica B. č. X, Z., z dôvodu, že výsledky skráteného vyšetrovania
preukázali, že konaním C.. K. nebol spáchaný trestný čin. Následným dopytom krátkou cestou na
OÚ Z. odvolací súd zistil, že predmetná vec ako možný priestupok doposiaľ ešte prejednaná nebola.23. Z uznesenia OO PZ Z. zo dňa 04.03.2022 pod ČVS: D.2 (ktoré bolo odvolaciemu súdu na základe
žiadosti o súčinnosť OČTK zaslané) vyplýva, že podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestná
vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie na základe trestného oznámenia navrhovateľky pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona, v súvislosti s navrhovateľkou tvrdeným incidentom a ňou tvrdeným konaním
C.. K. voči nej dňa 17.02.2022 v rodinnom dome na adrese U. B. XA v Z., časť M. (vyhrážanie sa zabitím,
škrtenie, ťahanie po schodoch, vyhrážanie smrťou a podobne), bola postúpená na prejednanie možného
priestupku Okresnému úradu, odboru všeobecnej a vnútornej správy Z. s poukazom na to, že výsledky
skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že
v procesnom postavení svedka bola vypočutá tiež stará matka navrhovateľky N. U., ktorá uviedla, že
potom, ako predmetný deň počula krik, všimla si, že na ulici stála vnučka M. s bývalým priateľom L. K. a
naťahovali sa pre mobil, vypovedala, že nevie o tom, že by mali medzi sebou nejaké fyzické napádanie
v minulosti, vnučka jej nikdy nepovedala, že by sa jej jej priateľ nejako vyhrážal, ani že by ju niekedy
fyzicky napadol. Poverený príslušník po zistení všetkých relevantných skutočností (vrátane video
záznamu z incidentu vo vnútri domu natočenom mobilným telefónom samotnou navrhovateľkou, tiež
záznamu z bezpečnostnej kamery zachytávajúcej priebeh incidentu pred rodinným domom) zhodnotil,
že konanie L. K. nenaplnilo znaky prečinu nebezpečného vyhrážania, keďže absentuje materiálny znak
skutkovej podstaty trestného činu, teda stupeň závažnosti v zákonom požadovanej minimálnej intenzite.
Poukazuje tiež na to, že u neho ide o osobu, ktorá v minulosti nebola súdne trestaná, nemá evidovaný
žiaden priestupok násilného charakteru, nie je držiteľom zbrojného pasu ani zbrane. Významným je
konštatovanie obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, že na kamerových záznamoch z uvedeného
incidentu je vidieť, resp. počuť, ako sa zúčastnené osoby, teda navrhovateľka a L. K. hádajú ohľadom
kľúčov od motorového vozidla a mobilného telefónu, avšak žiadne vyhrážky, resp. napadnutie zo strany
L. K. nie sú na záznamoch či už z kamery, alebo mobilného telefónu zaznamenané. Vychádzajúc z
lekárskych správ je konštatované, že na mieste zrejme došlo k nejakému fyzickému kontaktu, nie však
v miere postačujúcej na to, aby mohlo byť toto konanie kvalifikované ako trestný čin.
24. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Z. zo dňa 07.04.2022 pod sp. zn. 2Pv/84/22/3309-10 vyplýva, že
sťažnosť navrhovateľky proti uzneseniu o postúpení veci na prejednanie možného priestupku vydanému
povereným príslušníkom OO PZ Z. (identifikovanému vyššie) bola zamietnutá ako nedôvodná.
Prokurátorka vyhodnotením zabezpečenej dôkaznej situácie bez pochýb zistila, že L. K. dňa 17.02.2022
v skorých ranných hodinách hľadal kľúče od vozidla, nakoľko potreboval ísť do práce, avšak nakoľko
tieto nenašiel, začal sa zrejme krikom dotazovať poškodenej, kde sa nachádzajú, a keďže odpoveď
ani kľúče od vozidla od nej nedostal, pristúpil k nej a následne medzi oboma došlo vzájomne k
fyzickému kontaktu, čo poškodená nahrávala mobilným telefónom o ktorý sa tiež sporia, ktorá dejová
línia sa zhoduje so záznamom nahratým na mobilnom telefóne navrhovateľky. Priebeh skutku uzatvára
výpoveď N. U. (starej matky navrhovateľky), ktorá obe strany videla naťahovať sa vonku o mobil a ktorá
vypovedala, že títo majú spor ohľadom vyporiadania majetku s tým, že zároveň uviedla, že sa jej vnučka
nikdy nesťažovala, že by sa jej expriateľ vyhrážal, alebo fyzicky ju napadol. V súhrne sa v rozhodnutí
konštatuje, že zo samotnej dejovej línie skutku a motívu C.. K. nemožno prijať záver o jeho motíve
poškodenej reálne a cielene ublížiť a už vôbec nie u nej vzbudiť obavu o život a zdravie.
25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
26. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nevstupovala dočasne do bytu, alebo domu v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.
28. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.29. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania ( § 329 ods. 1 CSP).
30. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak
je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych
vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv,
resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje,
aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal
ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť
naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len
vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi stranami, je osvedčené aj ohrozovanie,
alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možné poskytnúť ochranu neodkladným
opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom
a účelom neodkladného opatrenia.
31. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľky
neodkladného opatrenia vyplýva z jej obavy z bezprostredne hroziacej jej ujmy v podobe pokračovania
ňou popísaného násilného konania voči nej zo strany C.. K..
32. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom inštitútu
neodkladného opatrenia uvedeného v ust. § 325 ods. 1 písm. e/ CSP (uloženie povinnosti dočasného
nevstupovania do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z
násilia) je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto
skutku s jeho obeťou a to bez ohľadu na to, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné
subjektívne právo k dotknutému domu, alebo bytu. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto
prípade legitímny účel. Pri nariaďovaní NO musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia
na navrhovateľovi, pričom dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné
hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického, alebo psychického
násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu) a podobne. Ide o inštitút nadväzujúci na oprávnenie policajta vykázať osobu
zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň.
33. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd po starostlivom zvážení všetkých zistených
skutočností, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom k neosvedčeniu
rozhodujúcich, navrhovateľkou tvrdených okolností posudzovanej veci, nemožno považovať za splnené
zákonné predpoklady na využitie požadovaného procesného inštitútu. Povinnosťou súdu je totiž
starostlivo zvážiť opodstatnenosť a rozsah navrhovaných obmedzení, ktoré môže uložiť vždy len vtedy,
ak nemá vážnejšie pochybnosti o oprávnenosti požadovaného zásahu a tiež takým spôsobom, aby
neprimerane nezasahoval do práv subjektu, proti ktorého návrh smeruje, keďže jeho nariadenie je
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, teda jeho opodstatnenosť je potrebné posudzovať v kolízii
s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, vychádzajúc z ktorého je možné vlastnícke právo obmedziť vlastníkovi
iba v nevyhnutnej miere a z vážnych dôvodov. Právo nakladať s predmetom vlastníctva je totiž jedným zo
základných subjektívnych oprávnení vlastníka (§ 123 OZ) i keď je pravdou, že v kolízii s ochranou pred
násilným konaním (pokiaľ by samozrejme v predpokladanej intenzite bolo preukázané) je v hierarchii
ochrany práv nižšie.
34. Odvolací súd teda skúmal, či bola osvedčená naliehavá bezodkladnosť potreby úpravy pomerov
medzi stranami z hľadiska potreby požadovanej procesnej ochrany.35. Neodkladné opatrenie, ktorého sa navrhovateľka dožadovala, s ohľadom tiež na časový limit, v
ktoromjepotrebnézhľadiskazákonaotomtorozhodnúť,jenesporneaktuálnymaúčinnýmprostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia, prostredníctvom ktorého sa ohrozenej osobe poskytuje
pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí s násilnou osobou ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí,
ani toto opúšťať v záujme ochrany či obáv o svoj život a zdravie. Keďže nemožno pochybovať o tom,
že v prípade jeho vydania ide o výrazný zásah do práv jednotlivca, je nevyhnutné vierohodne osvedčiť,
že takéto násilie je dlhodobé, intenzívne, musí mať stúpajúcu tendenciu a tiež že je charakterizované
určitým úmyslom.
36. V konkrétnostiach posudzovanej veci navrhovateľka prostredníctvom ňou predkladaného opisu
incidentu zo dňa 17.02.2022, ktorý sa mal odohrať v spoločnom obydlí účastníkov (tiež pred ním) tvrdila,
že došlo zo strany C.. K. k jej fyzickému napadnutiu (škrteniu, kopaniu, sácaniu, povaleniu na zem), ktorý
incident sa mal odohrávať tak vo vnútri domu, ako aj pred domom, s tým, že toto malo byť sprevádzané
vyhrážkami o zabití, čo u nej malo vzbudiť obavy o jej život a zdravie, pričom zároveň tvrdila, že podobné
útoky odvolateľa voči nej sa mali vyskytovať pravidelne od roku 2017.
37. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdené fyzické, či psychické útoky voči nej zo strany C.. K. z obdobia
pred incidentom dňa 17.02.2022, existenciu takéhoto konania z jeho strany tak pred OČTK (vychádzajúc
z obsahu rozhodnutí), ale ani pre potreby konania o nariadení NO vo vzťahu k súdu, ani v najmenšom
neosvedčila (na tieto skutočnosti ani žiadne dôkazy nepredkladala) a vedomosť o takomto násilnom
konaní odvolateľa nemá ani stará matka navrhovateľky, ktorá bola vypočutá OČTK v rámci skráteného
vyšetrovania trestného oznámenia podaného navrhovateľkou na C.. K..
38. Navrhovateľka vychádzajúc z obsahu návrhu osvedčenie násilného konania povinnej osoby
odvodzuje od potvrdenia OO PZ Z. o jeho vykázaní z ich spoločného obydlia, ku ktorému však zjavne
došlo v bezprostrednej nadväznosti na ňou podané trestné oznámenie v deň, kedy sa mal incident
odohrať a zjavne len v reakcii na skutočnosti, prostredníctvom ktorých popisovala v rámci podania
trestného oznámenia incident zo dňa 17.02.2022, teda ešte predtým, ako prebehlo vo veci jej trestného
oznámenia relevantné šetrenie ňou tvrdených skutočností. Táto však ani v trestnom oznámení, ani v
návrhu na nariadenie NO neuvádza, že priebeh incidentu, popisom ktorého osvedčuje opodstatnenosť
využitia ňou požadovaného procesného inštitútu a teda existencie násilného konania odvolateľa voči
nej, ktoré u nej malo vyvolať obavy o jej zdravie či život, v časti, ktorá sa mala odohrávať vo vnútri
domu, natáčala od počiatku na videozáznam svojho mobilného telefónu, ktorý záznam ani k návrhu na
nariadenie NO nepriložila, resp. o tomto sa vôbec nezmieňuje. Rovnako v čase podania návrhu na NO
už mala vedomosť aj o tom, že druhá fáza incidentu, ktorá sa mala odohrávať pred rodinným domom, v
ktorej ako tvrdila, ju násilne mal vyvliecť C.. K. pred rodinný dom, je zaznamenaná na bezpečnostnom
kamerovom systéme monitorujúcom vchod a priestor pred ich spoločným rodinným domom. Faktom
totiž je, že tieto záznamy nesvedčia v prospech takého priebehu incidentu, ako tvrdila navrhovateľka
či už v trestnom oznámení, či v návrhu na NO. Odvolací súd v čase svojho rozhodovania síce nemal
k dispozícii videozáznam z mobilného zariadenia navrhovateľky (ktoré však zjavne mala pri šetrení k
dispozícii polícia vychádzajúc z pripojených rozhodnutí), mal možnosť sa oboznámiť len s obsahom
záznamu z bezpečnostnej kamery, ktorý v rámci odvolania predložil odvolateľ a na ktorom sú zachytení
účastníci od momentu ako vyšli z vchodových dverí rodinného domu a ktorý poskytuje diametrálne
odlišný obraz deja, ktorý sa mal pred rodinným domom dotknutého dňa medzi účastníkmi odohrať,
v porovnaní s tým, ako ho interpretovala navrhovateľka. Zo záznamu v rozsahu ako bol doručený
odvolaciemu súdu totiž nevyplýva, že by ju jednak C.. K. násilne vyvliekol z rodinného domu ako tvrdí,
či akýmkoľvek iným spôsobom ju fyzicky alebo verbálne pred domom ohrozoval. Naopak, zo záznamu
zreteľne vyplýva, že tento bez akéhokoľvek fyzického kontaktu s navrhovateľkou opúšťa hlavné dvere
rodinného domu zjavne s cieľom odísť z rodinného domu a žiadnym spôsobom navrhovateľku fyzicky
neatakuje. Bezprostredne za ním z rodinného domu vychádza samotná navrhovateľka a je to naopak
ona, ktorá odvolateľa fyzicky atakuje spôsobom, ktorý je v rozpore s ňou predkladaným obrazom
vystrašenej obete domáceho násilia. Navrhovateľka totiž opakovane pomerne intenzívne fyzicky útočí
na C.. K. spôsobom, že od chrbta doslova na neho skáče, zozadu ho obmedzuje (škrtí)
pod krkom, snaží sa ho ako keby povaliť, či znemožniť mu odchod z rodinného domu (z uznesení
OČTK vyplýva, že sa snažila získať mobilný telefón týmto spôsobom). Tento nereaguje akýmkoľvek
fyzickým atakom voči navrhovateľke, ale snaží sa dostať z jej dosahu, čomu však navrhovateľka aktívne
bráni. Zo spôsobu správania navrhovateľky nie sú zreteľné žiadne obavy z povinného, pokiaľ by boli
prítomné, logickým by bolo, že po jeho odchode zamkne dvere, aby sa nevrátil, resp. nedostal saopätovne do domu a privolá políciu. Ona však dobrovoľne vychádza za ním a fyzicky na neho pomerne
intenzívne opakovane útočí a je to naopak on, ktorý sa správa pasívne. Už len vyššie uvedený záznam
z kamerového systému zásadným spôsobom spochybňuje tvrdenia navrhovateľky o správaní povinnej
osoby v priestoroch pred rodinným domom voči nej spôsobom, ako ho interpretovala. Z dostupných
skutočností síce vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené a že tak ako to potvrdila aj stará
matkanavrhovateľkyvosvojejvýpovedipredOČTK,majúmedziseboumajetkovéspory,jevšakiluzórne
sa domnievať, že ich riešením by mohlo byť diskvalifikovanie jedného z nich z výkonu práv, ktoré mu
patria prostredníctvom dezinterpretácie incidentov, ku ktorým medzi nimi v bežnom živote dochádza,
dokonca spôsobom, a nemožno vylúčiť, že ani s cieľom privodiť jednému z nich trestné stíhanie. Je
potrebné si uvedomiť, že takémuto konaniu ochrana poskytnutá byť nemôže. Už len dezinterpretácia
incidentu v jeho časti, ktorá sa odohrala pred rodinným domom, ktorá namiesto fyzického útoku povinnej
osoby voči navrhovateľke, naopak, vychádzajúc zo záznamu, zachytáva fyzické ataky navrhovateľky
na potencionálne povinnú osobu, či neoznačenie a nepredloženie videozáznamu z jej mobilného
telefónu, ktorý na druhej strane zachytáva priebeh incidentu, ktorý sa mal odohrať vo vnútri domu, či
skutočnosť, že OČTK v rámci šetrenia jej trestného oznámenia dospeli k záveru, že navrhovateľkou
popísané správanie C.. K. v intenzite skutkovej podstaty trestného činu, ku ktorému smerovala svojím
oznámením, nebolo preukázané ani z videozáznamu jej mobilného telefónu na ktorý priebeh incidentu
v časti odohrávajúcej sa vo vnútri domu nahrávala, neoznámenie záverov tohto vyšetrovania súdu
napriek tomu, že v priebehu odvolacieho konania o tejto skutočnosti mala vedomosť, keďže rozhodnutie
OČTK jej bolo doručené, dokonca voči nemu podala sťažnosť, zásadným spôsobom spochybňujú
možnú dôveryhodnosť jej tvrdení na ktorých zakladá opodstatnenosť využitia NO a diskvalifikujú súd
z dôvodnosti záveru, že navrhovateľka osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, teda existenciu násilného
správania dotknutej osoby, či jej hrozby voči nej v takej intenzite, ktorá by si vyžadovala bezprostredný
zásah súdu.
39. V prospech jej tvrdení nesvedčia ani výsledky relevantného šetrenia dotknutého incidentu OČTK (ku
ktorému však došlo až po vykázaní C.. K. z obydlia), ktorého výsledkom bolo zistenie, že v predmetný
deň C.. K. ráno pred odchodom do práce hľadal kľúče od vozidla, nakoľko potreboval ísť do práce, avšak
nakoľko tieto nenašiel, začal sa zrejme krikom dotazovať navrhovateľky, kde sa nachádzajú, a keďže
odpoveď ani kľúče od vozidla od nej nedostal, pristúpil k nej a následne medzi oboma došlo vzájomne
k fyzickému kontaktu, ktorý táto nahrávala mobilným telefónom o ktorý sa tiež sporili, ktorá dejová línia
je zhodná so záznamom nahratým na mobilnom telefóne navrhovateľky. Priebeh skutku je uzatvorený
výpoveďou N. U. (starej matky navrhovateľky), ktorá obe strany videla naťahovať sa vonku o mobil a
ktorá vypovedala, že títo majú spor ohľadom vyporiadania majetku s tým, že zároveň uviedla, že sa jej
vnučka nikdy nesťažovala, že by sa jej expriateľ vyhrážal, alebo fyzicky ju napadol. V súhrne je záver
OČTK taký, že zo samotnej dejovej línie skutku a motívu C.. K. nemožno prijať záver o jeho motíve
poškodenej reálne a cielene ublížiť a už vôbec nie záver, že by svojim konaním mohol u nej vzbudiť
obavu o život a zdravie. Z rozhodnutí nevyplýva zistenie, že by navrhovateľka mala byť napadnutá
fyzicky C.. K. spôsobom ňou popisovaným (škrtenie, sácanie, kopanie, povalenie na zem) a odvolací súd
poznamenáva, že takémuto deju ani jej drobné zranenia zistené vyšetrením (drobný hematóm na pravej
strane krku bez poškodenia kože na krku, či absencia Rtg nálezu na skelete, či drobný hematóm na prste
ruky) nenasvedčujú. K určitému avšak vzájomnému fyzickému kontaktu medzi zúčastnenými možno
predpokladať, že skutočne prišlo, jeho doposiaľ osvedčená dejová línia však neosvedčuje existenciu
takého konania C.. K., ktoré by odôvodňovalo navrhovateľkou tak významný zásah, akým je udržateľné
obmedzenie jeho vlastníckych práv spôsobom požadovaným navrhovateľkou, ktorá nielenže neunieslo
bremeno povinnosti takéto konanie osvedčiť, ale v priebehu konania zistenými skutočnosťami sú aj jej
tvrdenia zásadne spochybnené.
40. Záverom odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia takéhoto charakteru neslúži
na vyriešenie majetkových nezrovnalostí medzi zúčastnenými subjektami, a rozhodne nie je
prostriedkom cez ktorý by bolo možné získavať výhody, ktoré tomu-ktorému subjektu nepatria, či ho
bezdôvodne zvýhodňujú. Možno však doporučiť strane proti ktorej návrh smeroval, aby racionálne a
predvídavo zvážila napriek tomu, že pre nariadenie NO odvolací súd relevantný dôvod nevzhliadol,
možnosť aktuálneho spoločného užívania danej nehnuteľnosti, keďže reťazenie možných aj vzájomne
simulovaných obdobných situácií pri spôsobe ich vzájomnej komunikácie nemožno vylúčiť, pokiaľ si
samozrejme obe strany neuvedomia, že v záujme ich mal. dieťaťa rozhodne vonkajšie prejavy ich
narušených vzťahov nie sú a tomuto záujmu v budúcnosti aj svoje správanie prispôsobia.41. Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd odvolaniu proti nariadeniu neodkladného opatrenia
vyhovel, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietol, zmeniac tak za použ.
§ 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku ktorému neboli splnené zákonné predpoklady
na jeho zrušenie, či potvrdenie.
42. Keďže v danom prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (nejde o návrh na neodkladné
opatrenie podaný zároveň so žalobou, ani v priebehu sporu) odvolací súd v konečnom dôsledku
rozhodol tiež o trovách tak prvoinštančného a zároveň aj odvolacieho konania a to podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspech zaznamenal C.. K. ako osoba proti ktorej návrh na NO smeroval,
preto by mu prináležal plný nárok na náhradu trov konania, keďže z obsahu jeho podaní nevyplýva, že
by si nárok na ich náhradu uplatňoval, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.