Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Adriana Dulovičová

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Cb/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910207745
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2022:6910207745.1

Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v spore žalobcu KOLIBA, a. s. so sídlom Krivec 2663, 962 05
Hriňová, IČO: 36 036 838, zast.: JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ
- PETRUŇO, Tehelná 189, 960 01 Zvolen proti žalovanému Všeobecná nemocnica Hnúšťa, n. o.,
Jesenského 102, 981 01 Hnúšťa, IČO: 42 000 815 „v konkurze", správkyňa konkurznej podstaty JUDr.
Ľubica Flíderová, Trhová 1, Zvolen o zaplatenie 405,96 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 405,96 Eur, pričom ide o neuhradené faktúry z
kúpnej zmluvy uzavretej v zmysle § 409 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej boli dodávky tovarov
v sume 165,18 Eur, 43,13 Eur, 29,41 Eur a 168,24 Eur. Žalobca tiež žiadal zaviazať žalovaného na
uhradenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne počnúc dňom 25. 03. 2010 do zaplatenia.

2. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 1K/13/2010-68 zo dňa 07. 06. 2010
bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovaného a správcom úpadcu je JUDr. Ľubica Flíderová,
Trhová 1, Zvolen. Ku dňu 07. 06. 2010 tak podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. došlo k
prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.

3. Súd výzvou zo dňa 06. 04. 2022 s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 Zákona č.
7/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2020 vyzval správcu žalovaného -úpadcu, či podáva návrh na
pokračovanie v tomto prerušenom súdnom konaní. Správca úpadcu - JUDr. Ľubica Flíderová na túto
výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagovala.

3.1. Výzvou zo dňa 06. 04. 2022 vyzval súd žalovaného - Všeobecnú nemocnicu Hnúšťa, n. o. „v
konkurze“, Jesenského 102, Hnúšťa, aby súdu v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy k sp.
zn. 3Cb/140/2015 písomne oznámil, či navrhuje pokračovanie v predmetnom konaní. Výzva bola
žalovanému doručená dňa 23. 04. 2022. Vo výzve súd ďalej uviedol, že konanie je v zmysle ust. § 47 ods.
1 Zák.č. 7/2005 Z.z. prerušené. Pre úplnosť súd poznamenal, že v zmysle ust. § 47 ust. 4 citovaného
zákona nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote, má účinky späťvzatia žaloby. Súd
súčasne vo výzve uviedol právnu fikciu, že v prípade, ak sa žalovaný v uvedenej lehote nevyjadrí,
súd bude mať za to, že nepodáva návrh na pokračovanie v konaní. Žalovaný na predmetnú výzvu v
stanovenej lehote nereagoval.

4. Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa

tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet
úpadcu.

5. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

6. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZoKR konania začaté a
právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra
2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.
januárom 2020.

8. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa
intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu.

9. V zmysle § 47 ods. 4 ZoKR má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní účinky späťvzatia žaloby
vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník (úpadca), na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a
to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník
v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v
konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby, čím sa nahrádza dispozičný
úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného
súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v
konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo
strany správcu a ani úpadcu.

10. Vyššie uvedený záver je v súlade so znením dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, z ktorého
vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník
ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k
tomuto ustanovenie uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri
vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
„aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné
konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová
právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca
neprevezme prebiehajúci spor súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne
pokračovanie v konaní, v konaní súd pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v
prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe, ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči
dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.“

11. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že
zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného
nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.

12. V prejednávanej veci žalovaný a ani správca žalovaného na výzvu súdu návrh na pokračovanie v
konaní nepodali.

13. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona
účinky späťvzatia žaloby a súdu vzniká povinnosť rozhodnúť procesným postupom podľa § 145 ods. 1
Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.).

14. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom Civilného sporového poriadku, z ktorého je možné
jednoznačne ustáliť, že žalobca na prejednaní svojho návrhu netrvá. Zákonodarca tento úkon žalobcu
(od 01.01.2020) nahradil zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, s jasným úmyslom, aby mal súd
povinnosť konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s ust. § 145 ods. 1 C.s.p., zastaviť. Späťvzatie
žaloby žalobcom nevyžaduje.

15. Tým, že účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť
tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 146 ods. 1 C.s.p. Súd preto protistranu nevyzýval
na súhlas so späťvzatím žaloby.

16. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia
žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné
ustáliť procesné zavinenie. Zavinenie v zmysle súdnej praxe treba posudzovať výlučne z procesného
hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak išlo o posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej. V predmetnej veci sa totiž jedná o objektívnu skutočnosť, ktorá nastala
bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá
by viedla k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu, preto nie je možné využiť postup podľa ust. §
256 C.s.p.

19. Súd aplikoval ust.§ 257 C.s.p., pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a
vyvolaný zmenou právnej úpravy a nie správaním sporových strán. Z uvedeného dôvodu preto žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.