Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. marec 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118330506
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:6118330506.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci

žalobcu: B. D., O.. J., L.. XX. XX. XXXX, J. Y. XXX, XXX XX D. - Y., právne zastúpená Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO 36 806 498,
proti žalovanému: I. P., L.. XX. XX. XXXX, J. D. XXX, XXX XX D. - Y., o zaplatenie 13 000, - EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 13 000,- eur, spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo
sumy 13.000,- eur od 27.09.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 13 000,- eur od 21.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštačného a druhoinštačného konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06. 09.
2018 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej istinu vo výške 13 000 EUR, úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 13 000 EUR
od 27. 09. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13 000 EUR od 21.

09. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 26.09.2012 Zmluvu o pôžičke
(ďalej už len ako „Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), na základe ktorej žalobkyňa ako veriteľka
poskytla žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 13.000,- EUR (trinásťtisíc eur), ktorú sa žalovaný
zaviazal vrátiť žalobkyni najneskôr do 20.09.2015 spolu s úrokom vo výške 10% ročne zo sumy
poskytnutej pôžičky tak, ako to vyplýva z bodu 4. a 5. Zmluvy. Žalovaný svoj záväzok voči žalobkyni

nesplnil (a to ani čiastočne) a do dnešného dňa jej pôžičku nevrátil a úrok neuhradil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22. 10. 2018 platobný rozkaz sp. zn. 10Up/589/2018, ktorým
zaviazal žalovaného na úhradu sumy 13 000, - EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne
zo sumy 13 000, - EUR od 27. 09. 2012 do zaplatenia, a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 13 000, - EUR od 21. 09. 2015 do zaplatenia a na úhradu náhrady trov konania voči
žalobcovi.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 25. 10. 2018 na Okresný súd Banská Bystrica
odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvoril na základe prísľubu žalobkyne,
že si vybaví úver, z ktorého mu čiastku uvedenú v zmluve o pôžičke vyplatí. Keď si žalobkyňa vybavilaúver, žiadnu čiastku nemala žalovanému vyplatiť. V ďalšom žalovaný uviedol, že zo sľúbených peňazí
žalobkyňa za neho vyplatila dlh vo výške 4 592 eur spoločnsti Tatra Credit a.s. Piešťany, kde mal
žalovaný založené osobné vozidlo SUZUKI SX4, rok výroby 2007, v hodnote 8 - 9 tisíc eur. Za túto

pomoc mal žalovaný prepísať predmetné motorové vozidlo do vlastníctva žalobkyne. Následne sa s ním
mala žalobkyňa rozísť. Žalovaný v závere odporu poprel existenciu jeho dlhu voči žalobkyni.

5. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 09. 2019 v zmysle § 14 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní žalobkyňa navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom

na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Zároveň žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že
tvrdenia žalovaného považuje za výmysel, ktorým chce žalovaný oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci
samej. Skutočnosti uvádzané v odpore majú byť v rozpore s objektívnou pravdou a irelevantné pre
rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedla, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že mu žalobkyňa finančné prostriedky
neposkytla, bol povinný túto skutočnosť preukázať. Žalovaný však svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym
dôkazom a žiadny dôkaz ani nenavrhol vykonať.

6. Dňa 30. 09. 2019 postúpil Okresný súd Banská Bystrica predmetnú vec Okresnému súdu Žilina ako
súdu príslušnému na jej prejednanie podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

7. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 04. 11. 2019 doručil súdu dňa 21. 11. 2019 vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že síce uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o pôžičke, ale predmetné finančné prostriedky, ktoré
mu mali byť vyplatené z úveru, ktorý si mala žalobkyňa vybaviť, mu poskytnuté neboli. V prípade, ak by
mu žalobkyňa predmetnú sumu odovzdala, neprepisoval by na ňu auto, ale riešil by svoju zlú finančnú
situáciu sám.

8. Súd v predmetnej veci uskutočnil pojednávanie dňa 12. 05. 2020 (zápisnica o pojednávaní na č. l.
48 - 52 spisu) a dňa 17. 07. 2020 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 85 - 92 spisu), pričom na druhom
pojednávaní konanom v predmetnej veci zároveň rozhodol.

9. Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 17. 07. 2020, sp. zn. 6C/72/2019 - 85 (ďalej označený
aj ako „Rozsudok 1“) bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 05. 2021, sp. zn.
10Co/142/2020-113 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. V uznesení pritom odvolací
súd uviedol, že Rozsudok 1 nebol náležite odôvodnený, nakoľko súd pri odôvodňovaní rozsudku
vychádzal zo znenia zmluvy o pôžičke, hoci obe strany sporu tvrdili, že suma uvedená v zmluve o

pôžičke nebola vyplatená jednorazovo, resp. tak, ako sa uvádza v zmluve o pôžičke. Uviedol, že
úlohou okresného súdu v novom konaní má byť pri ustálení skutkového stavu vychádzať z obsahu
tvrdení strán sporu a z výsledkov vykonaného dokazovania, vysvetliť, ktorý z dôkazov považuje pri
rozhodovaní o predmetnej veci za určujúci, v prípade odlišného právneho posúdenia ako bolo uvedené
v predchádzajúcom konaní informovať o tom strany sporu tak, aby mohli k uvedenému predostrieť svoje

prípadné reakcie.

10. V predmetnej veci sa následne po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie konalo ďalšie
pojednávanie dňa 26. 11. 2021, a to za účasti právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného (zápisnica
o pojednávaní na č. l. 124 - 126 spisu). Na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022 súd opätovne v

predmetnej veci rozhodol, a to za účasti žalobkyne, jej právneho zástupcu a žalovaného (zápisnica o
pojednávaní na č. l. 127 - 131 spisu).

Súd v tomto spore zistil nasledujúci skutkový stav:

11. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 26. 09. 2012 zmluvu o pôžičke, v zmysle čl. 3. ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 13.000,- eur, a to s úrokom vo výške 10 % p.a. (zmluva
o pôžičke žurnalizovaná na č. l. 6 spisu). V bode 2.1.1 predmetnej zmluvy bolo uvedené, že dlžník
(žalovaný) svojím podpisom potvrdzuje, že sumu vo výške 13 000 eur od veriteľa (žalobkyne) prevzal
dňa 20. 09. 2012. V zmysle ustanovenia čl. 5. bodu 1 zmluvy o pôžičke, žalovaný bol povinný vrátiť

poskytnutú pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok jednorázovo v hotovosti najneskôr dňa 20. septembra
2015.Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:

12. V zmysle ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. V zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14. V zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má
také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

15. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (ďalej len „Nariadenie vlády SR“),

v znení účinnom od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

18. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

19. SúdvzmysleodporúčaniaKrajskéhosúduvŽilinenazákladedoplneniaskutkovýchtvrdeníodstrán
sporu na pojednávaniach konaných vo veci dňa 26. 11. 2021 a 04. 03. 2022 v spojení s predchádzajúcim
vykonaným dokazovaním vo veci ustálil skutkový stav v súdenej veci. Súd v predmetnej veci považuje
za zásadné, že podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022, ktoré žalovaný

nepoprel, sumy, ktoré žalobkyňa vyplatila za žalovaného z titulu pôžičky na auto (vo výške 4 592 eur) a
z titulu opravy auta (v sume 2 023,43 eur) neboli zohľadnené v zmluve o pôžičke, pričom protiplnením
za to, že žalobkyňa predmetné sumy uhradila za žalovaného mal byť prepis predmetného auta zo
žalovaného na žalobkyňu (v zmysle zápisnice na č. l. 128 spisu). Táto skutočnosť navyše vyplýva aj z
vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne (ktorá uviedla, že skutočnosti ohľadne prepisu predmetného

auta nesúvisia s predmetom prejednávaného sporu a prevod vlastníckeho práva k auto nebol viazaný
na pôžičku, na č. l. 50 spisu), ako aj z vyjadrenia samotného žalovaného na pojednávaní konanom v
predmetnej veci dňa 12. 05. 2020, na ktorom uviedol, že nepopiera úhrady zo strany žalobkyne z titulu
pôžičky za auto, protiplnením čoho mal byť prepis auta na žalobkyňu (zápisnica o pojednávaní na č.
l. 50 spisu).

20. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa mala žalovanému v
hotovosti vyplácať v období jeden - dva roky predchádzajúce podpísaniu zmluvy o pôžičke sumy rôznej
výšky, a to na výživné pre jeho dcéru, na bývanie, na telefón a na bežné výdavky, za účelom splácania
pôžičiek z nebankových spoločností, pričom dňa 20. 09. 2012 mala žalobkyňa odovzdať žalovanému

sumu vo výške cca. 6000 eur na zaplatenie nedoplatku na výživnom (podľa vyjadrenia žalobkyne na č. l.
128 spisu), pričom žalovaný prevzatie súm v hotovosti od žalobkyne nepopieral (uvádzal, že žalobkyňa
mu mala pomáhať, keď potreboval zaplatiť telefón, benzín, dlh z titulu užívania obecného bytu, pričom
sporil, že by tieto sumy boli poskytované ako pôžička, a zároveň sporil aj výšku súčtu žalobkyňou mu
poskytnutých peňažných plnení - vyjadrenie žalovaného v zápisnici z pojednávania na č. l. 129 spisu).

Vzápätí však uviedol, že výška jeho dlhov sa v predmetnom období mala kopiť (na č. l. 129 spisu).
Žalovaný robil sporným, že by za neho mala dlh na výživnom splatiť žalobkyňa. Navrhoval vykonať
dôkaz predložením potvrdení od zamestnávateľa, že tento za neho uhradil všetky exekúcie, tento dôkaz
súdu však na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022 nepredložil. S prihliadnutím na skutočnosť, žežalovaný mal možnosť predložiť v konaní tento dôkaz už skôr, súd návrh na vykonanie tohto dôkazu
zamietol, a to s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, podľa ktorej žalovaný tento
prostriedokprocesnejobranymoholuplatniťskôr,pričomsúdnataképrostriedkyprocesnejobrany,ktoré

neboli predložené včas, nemusí prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo
v tomto prípade vzhľadom na to, že žalovaný nedisponoval týmto dôkazom na pojednávaní, na ktorom
ho navrhoval vykonať, by vykonanie tohto dôkazu vyžadovalo odročenie pojednávania. Bezohľadu na
uvedené, týmto dôkazom by nebolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o poskytnutí finančných prostriedkov
žalovanému, ktorých poskytnutie žalovaný následne uznal v rámci podpisu zmluvy o pôžičke.

21. Medzi stranami sporu bolo sporným, z akého titulu (či z dôvodu darovania alebo pôžičky) a v
akej výške poskytovala žalobkyňa žalovanému v období pred uzatvorením zmluvy o pôžičke finančné
obnosy. Súd v tomto spore prihliadol na znenie zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 26. 09. 2012 (na č. l. 6 spisu). Hoci v priebehu sporu vyplynulo, že finančné prostriedky neboli
zo strany žalobkyne odovzdané žalovanému tak, ako sa uvádza v zmluve o pôžičke (teda vo výške 13

000 eur) dňa 20. 09. 2012, z textu tejto zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, a pravosť svojho podpisu na
zmluve nerozporoval vyplynulo, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke žalovaný sumu vo výške 13 000
eur už prevzal (bod 2.1.1. druhá veta zmluvy na č. l. 6 spisu). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
táto suma mala byť zo strany žalobkyne vyplácaná postupne, po častiach, najväčší obnos vo výške 6
000 eur mal byť žalovanému odovzdaný dňa 20. 09. 2012.

Žalobkyňa tvrdila, že z dôvodu, že plnenia poukazovala žalovanému v hotovosti, dohodla sa s ním,
že navštívia notára, aby mala plnenia zdokladované. Z výsluchu I.. R. na pojednávaní konanom dňa
17. 07. 2020 vyplynulo, že žalobkyňa od neho žiadala radu, akým spôsobom si má ošetriť situáciu, že
žalovanému vyplácala určitý obnos peňazí, pričom notár jej uviedol, že jednou z možností je aj zmluva
o pôžičke (zápisnica o pojednávaní na č. l. 80 spisu). Notár taktiež potvrdil, že žalobkyňa mu uviedla,

že finančný obnos bol žalovanému vyplácaný po častiach. Súd poukazuje na výpoveď I.. R. v časti, v
ktorej uviedol, že žalovaný pred ním v deň spisovania zmluvy o pôžičke nepoprel, že predmetné finančné
prostriedky mu boli vyplatené (č. l. 80 spisu).

22. Súd zároveň na pojednávaní dňa 04. 03. 2022 uviedol stranám sporu, že predmetnú sporovú vec

posudzoval aj s prihliadnutím na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom poskytol stranám
sporu možnosť sa k aplikácii tohto ustanovenia na predmetnú vec vyjadriť, čo vyplýva zo zápisnice o
pojednávaní na č. l. 130 spisu.
Podľa názoru súdu, hoci v konaní bolo preukázané, že finančný obnos bol vyplácaný inak, resp. v inom
čase ako je uvedené v zmluve o pôžičke, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že finančný obnos

bol vyplácaný zo strany žalobkyne žalovanému. Zmluva o pôžičke mala svedčiť ako písomný doklad
o tom, že tieto plnenia boli zo strany žalobkyne vyplácané. Uvedené bolo potvrdené výpoveďou I.. R.,
ktorý opísal dôvody, pre ktoré za ním žalobkyňa prišla v súvislosti s potrebou vyhotoviť písomný doklad
potvrdzujúci, že plnila v prospech žalovaného, a to totožne ako ich opisovala žalobkyňa na pojednávaní
dňa 12. 05. 2020.

Skutočnosť, že žalovaný podpísal „zmluvu o pôžičke“ (ktorej text je možné vzhľadom na stručnosť
jej obsahu prečítať v priebehu niekoľkých minút), podľa názoru súdu svedčí o tom, že žalovaný
písomne uznal dlh voči žalobkyni z titulu žalobkyňou uvádzaných plnení. Predmetný dokument má
povahu uznania dlhu, pričom hoci z konania vyplynulo, že čiastka uvedená v zmluve nebola vyplatená
jednorazovo, bola vyplatená po častiach (tvrdenia strán sporu), nesporné je, že žalovaný predmetný

dokument podpísal, čím uznal svoj dlh voči žalobkyni. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že si
dôsledne zmluvu neprečítal a podpísal ju v domnení, že pôžičku zo strany žalobkyne ešte len obdrží (s
poukazom na bod 2.1.1. druhá veta zmluvy o pôžičke). Súd zároveň dodáva, že žalovaný podpis zmluvy
nenamietal, pričom zároveň je tento osvedčený I.. R., notárom.
Súd uvádza, že zákonná požiadavka určitosti uznávacieho prejavu čo do dôvodu a výšky je splnená aj

bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací
prejav.
Zokolnostísúdenejvecipritomvyplynulo,žepísomnýdokumentsnázvom„zmluvaopôžičke“podpísaný
stranami sporu mal byť vyhotovený za účelom zhojenia skutočnosti, že žalobkyňa pred podpisom tejto
zmluvy vyplácala žalovanému finančné čiastky, pričom jednou z navrhovaných alternatív žalobkyni zo

strany I.. R. mala byť notárska zápisnica ako uznávací prejav dlžníka, pričom z dôvodu jej vyššej
nákladovosti si žalobkyňa zvolila formu zmluvy o pôžičke, v ktorej žalovaný písomne potvrdil, že sumu
vo výške 13 000 eur pred podpisom zmluvy prevzal.Tvrdenia žalovaného v spore boli podľa názoru súdu nekonzistentné, keď na jednej strane tvrdil,
že žalobkyňa mu poskytovala finančné obnosy „na dobré slovo“ a vzápätí tvrdil, že žalobkyni vracal
požičané sumy „pri každej príležitosti, kedy to bolo možné“ (z vyjadrení žalovaného na pojednávaní

dňa 04. 03. 2022, na č. l. 129 spisu), pričom ani jedno z týchto tvrdení žiadnym spôsobom v spore
nepreukázal. Obrana žalovaného počas celého priebehu sporu spočítavala v jeho tvrdeniach, na
preukázanie ktorých nepredložil súdu žiaden dôkaz, navyše, tieto tvrdenia vyznievajú aj nevierohodne,
keďže žalovaný v rámci konania toho istého pojednávania uvádza, že peňažné sumy, ktoré mu
odovzdávala žalobkyňa neboli pôžičkou vzápätí ale uvádza, že tieto poskytnuté sumy splácal. Na

pojednávaní konanom dňa 26. 11. 2021 zase žalovaný uviedol, že žalobkyňa mu mala požičiavať určité
sumy peňazí, ktoré jej mal odpracovať na chalupe (na č. l. 126 spisu). Pre úplnosť súd uvádza, že
žalovaný zároveň sám potvrdil, že nevie preukázať, že platil za požičané sumy žalobkyni svojou prácou
a platbami, ktoré mal žalobkyni poukázať z výplaty (zo zápisnice na č. l. 130 spisu).

23. V rámci uzatvorenej zmluvy o pôžičke (ktorá bola v tomto prípade vyhotovená za účelom uznania

dlhu žalovaného voči žalobkyni) boli zároveň sa dohodnuté aj úroky, ako aj splatnosť uznaného
dlhu, výška úroku bola dohodnutá na 10 % p. a. zo sumy poskytnutej pôžičky ročne (bod 4. zmluvy),
splatnosť bola dohodnutá na 20. 09. 2015 (bod 5.1 zmluvy). Vzhľadom na tieto dojednania strán sporu
v predmetnej zmluve, z ktorej obsahu ako uznávacieho prejavu dlhu žalovaného voči žalobkyni súd
vychádzal, súd žalobkyni priznal aj uplatnený úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 13 000 eur podľa čl.

4. ods. 1 zmluvy o pôžičke, a to odo dňa nasledujúceho po dni uzatvorenia zmluvy o pôžičke (od 27.
09. 2012) do zaplatenia.

24. Žalobkyni bol vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním dlhu (dlh mal byť podľa prejavu
vôle strán sporu v zmysle bodu 5.1. zmluvy splatený dňa 20. 09. 2015) priznaný aj uplatnený úrok

z omeškania vo výške 5,05 % ročne (základná úroková sadzba ECB ku dňu 21. 09. 2015, t.j. deň
nasledujúci po dni 20. 09. 2015, kedy mal byť v zmysle zmluvy o pôžičke vrátený úver je 0,05 % + 5 %)
podľa nariadenia vlády SR, s to s účinnosťou od 21. 09. 2015.

25. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022 uviedol, že žije z minimálnej mzdy v sociálnom

byte, pričom žalobkyňa tieto tvrdenia žalovaného nerozporovala. S prihliadnutím na túto skutočnosť súd
s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 druhá veta Civilného sporového poriadku určil pre uvedené
(osobitné) dôvody na strane žalovaného dlhšiu lehotu na plnenie jeho dlhu, a to na tri mesiace odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v predmetnom spore plne úspešná (pričom súd jej úspech
v spore posudzoval ako jeden celok s prihliadnutím na to, že po vrátení predmetnej veci okresnému
súdu na ďalšie konanie jej bol uplatnený nárok súdom prvej inštancie priznaný), súd jej priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).