Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Ivana Heinrichová
Legislation area – Rodinné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Pc/8/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122202972
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4122202972.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: S. X., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, X. zast.: Mgr.
Romana Mravíková, advokátka, so sídlom Coboriho 9, Nitra, proti 1. matke maloletého dieťaťa: U. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, X., 2. maloletému dieťaťu: S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/
X, X., zast.: ÚPSVaR Nitra ako kolíznym opatrovníkom, o zapretie otcovstva, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou takto
r o z h o d o l :
I.Súd určuje, že navrhovateľ: S. X., nar. X.X.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa: S. X., nar.
XX.X.XXXX z matky: U. X., nar. XX.X.XXXX.
II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 15.3.2022 domáhal zapretia otcovstva k
maloletému dieťaťu, čo odôvodnil tým, že nie je biologickým otcom dieťaťa, čo potvrdzuje aj test DNA,
ktorý podstúpili.
2.Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ trvá na písomne podanom
návrhu.
3.Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že si dal spraviť testy otcovstva, asi rok dozadu mu chodili od
matky maloletého správy, ktoré boli v takom zmysle, že nie je otcom dieťaťa, preto si dal spraviť testy
DNA, zistil na 100% že nie je otec, mal snahu byť otcom maloletého, ale nedalo sa to. Preto podal tento
návrh.
4.Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ vedel od začiatku, že nie je otcom
maloletého, už keď bola v 2. týždni, sľúbil, že bude jeho otcom, vie to preukázať aj svedkami, biologický
otec dieťaťa o tom vedel. Navrhovateľovi nepísala, to on písal jej, že čo je to za matku. Maloletému
navrhovateľ chýba, brával si ho na víkendy, dieťa mu dala keď ho chcel. Maloletý ho ľúbi.
5.Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že testy DNA potvrdili na 100%, že navrhovateľ nie je
otcom mal., súhlasil s podaným návrhom.
6.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu
a zistil tento skutkový a právny stav:
7.Navrhovateľ a matka maloletého dieťaťa boli manželia. Manželstvo uzatvárali dňa XX.X.XXXX. V
súčasnosti sú rozvedení a to na základe rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 24P/18/2020-28 zo dňa
21.5.2020, právoplatne dňa 1.6.2020. Maloleté dieťa S. X. sa narodil matke dňa XX.X.XXXX. V rodnom
liste maloletého dieťaťa je ako otec zapísaný navrhovateľ. Z výpovedí oboch účastníkov konania ako aj
testu DNA vyplýva, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa. Pravdepodobnosť otcovstva je 0 %.
8.Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
9.Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.
10.Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak
sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.
11.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ nemôže byť a nie je
biologickým otcom dieťaťa, test DNA potvrdil, že navrhovateľ je vylúčený ako biologický otec dieťaťa,
pravdepodobnosť jeho otcovstva je 0 %, pretože postráda genetické znaky, ktoré boli odovzdané
dieťaťu biologickým otcom. Do rodného listu dieťaťa bol zapísaný ako otec dieťaťa, pretože mu svedčila
domnienka otcovstva. Matka maloletého dieťaťa ani nespochybňovala, že navrhovateľ nie je biologickým
otcom dieťaťa, uvádzala, že maloleté dieťa má iného biologického otca, ale že navrhovateľ o tom vedel a
že súhlasil, že bude otcom maloletého dieťaťa. K argumentom matky súd uvádza, že dieťa má v zásade
právo na určenie toho, kto sú jeho rodičia. Výslovne mu toto právo priznáva článok 7 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa. Maloletý má právo poznať kto je jeho biologický otec a navrhovateľ jeho biologickým
otcom nie je, nikdy nebol a ani nebude. Preto nie je daný žiadny zákonný dôvod na tom, aby bol v rodnom
liste zapísaný ako otec maloletého dieťaťa. Je v záujme každého dieťaťa, aby sa právny vzťah otcovstva
v čo najväčšom počte prípadov stotožňoval so stavom biologickým a aby bol tento vzťah určený v čo
najkratšom čase po narodení dieťaťa.. Materiálnym základom vzniku právneho vzťahu rodičovstva je
biologický fakt splodenia a porodenia dieťaťa. Splodenie dieťaťa navrhovateľom v konaní bolo vylúčené.
Prvoradým zmyslom je určiť, kto bude z hľadiska práva považovaný za otca dieťaťa a bude nositeľom
rodičovských práv a povinností. Celá úprava určovania otcovstva je založená na koncepcii právneho a
biologického otcovstva. Právny poriadok vyžaduje právne vyjadrenie biologického faktu otcovstva.
12.Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, zistený skutkový stav a argumenty uvádzané v bode
11. odôvodnenia tohto rozsudku súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a určil, že navrhovateľ: S. X., nar. X.X.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa: S. X., nar. XX.X.XXXX
z matky: U. X., nar. XX.X.XXXX.
13.O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania s
odkazom na ustanovenie § 52CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.