Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010107
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8316010107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.05.2022, v trestnej
veci obžalovaného L. U., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/25/2016
zo dňa 03.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný L. U. T. B. J. D. A., Z.. XX.05.1989 v Humennom, trvale bytom
F. Z. C. XXX, H. O.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 10.05.2014 v čase okolo 04.15 hod. na Laboreckej ulici v Humennom na zastávke autobusu MHD

v blízkosti bývalého podniku Zekon po tom, ako vystúpil zo strany spolujazdca z osobného motorového
vozidla zn. Audi A6 ev. č. O. XXXBK, začal najprv vulgárne nadávať T. X., následne k nej priskočil a
udrel ju päsťou do ľavej strany tváre, následne fyzicky napadol aj X. E., a to tým spôsobom, že ju
chytil oboma rukami za bundu, sotil ju do kríkov, na čo spadla na chrbát a kým bola na zemi, tak ju
kopol do oblasti pravého stehna, pričom jej spôsobil podvrtnutie Chopartovho kĺbu ľavej nohy, zranenie s
dobou liečenia 12 dní, počas ktorých bola poškodená aj obmedzená v obvyklom spôsobe života, potom
chytil za ruku a za ramená poškodenú T. X., otvoril zadné dvere vozidla a násilím ju vtlačil a hodil na
zadné sedadlá, dvere zatvoril a s vozidlom, ktoré riadil M. B.A.,odišli do obce Kochanovce smerom k

bývalému poľnohospodárskemu družstvu, kde cestou na uvedené miesto poškodenú obvinený L. U.
z miesta spolujazdca vodiča udieral rukami po tele a ako zastavili vozidlo, vystúpil z vozidla, prikázal
T. X., aby vystúpila z vozidla, čo aj zo strachu urobila a tam ju opätovne udieral do hlavy, zobral od
nej mobilný telefón a peňaženku a potom ju odviezli na Laboreckú ulicu v Humennom, kde poškodená
vystúpila, pričom jej spôsobil zranenia, a to pohmoždenie ušnice, mäkkých častí okolia ušnice, okolia
očnice na ľavej strane a pohmoždenie sánkového zhybu na pravej strane, pričom opakované údery
okrem pohmoždením a podliatín, poškodenej X. spôsobili ľahkú, ľavostrannú vnútroušnú poruchu

sluchu s pretrvávajúcimi ušnými šelestami, s dobou liečenia do 10 dní, pričom následkom konania
obvineného poškodená utrpela aj miernu predlženú depresívnu úzkostnú reakciu, ktorá si nevyžiadala
práceneschopnosť,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že

napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu

č í m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm.
h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej UNION
zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831, škodu vo výške 1.316,64

eur a poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Kúpeľná 5, Prešov IČO: 3593737874, škodu
vo výške 53,19 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú T. X., nar. XX.XX.XXXX V. O., trvale bytom E. XXX, H.. O.,
s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného L. U. vinným z prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.05.2014 v čase okolo 04.15 hod. na Laboreckej ulici v Humennom na zastávke autobusu MHD
v blízkosti bývalého podniku Zekon po tom, ako vystúpil zo strany spolujazdca z osobného motorového
vozidla zn. Audi A6 ev.č. O. XXXBK, začal najprv vulgárne nadávať T. X., následne k nej priskočil a
udrel ju päsťou do ľavej stany tváre, následne ju chytil za ruku a za ramená, otvoril zadné dvere vozidla

a násilím ju vtlačil a hodil na zadné sedadlá, dvere zatvoril a s vozidlom, ktoré riadil M. B. odišli do
obce Kochanovce smerom k bývalému poľnohospodárskemu družstvu, kde cestou na uvedené miesto
poškodenú obvinený L. U. z miesta spolujazdca vodiča udieral rukami po tele a ako zastavili vozidlo,
vystúpil z vozidla, prikázal T. X., aby vystúpila z vozidla, čo aj zo strachu urobila a tam ju opätovne
udieral do hlavy, zobral od nej mobilný telefón a peňaženku a potom ju odviezli na Laboreckú ulicu v

Humennom, kde poškodená vystúpila, pričom jej spôsobil zranenia, a to pohmoždenie ušnice, mäkkých
častí okolia ušnice, okolia očnice na ľavej strane a pohmoždenie sánkového zhybu na pravej strane,
pričom opakované údery okrem pohmoždením a podliatín, poškodenej X. spôsobil ľahkú, ľavostrannú
vnútroušnú poruchu sluchu s pretrvávajúcimi ušnými šelestami, úraz z ORL hľadiska ako ľahký, s
dobou liečenia do 10 dní, pričom následkom konania obvineného poškodená utrpela aj následnú ľahkú

ujmu na zdraví, nakoľko súdnoznaleckým dokazovaním znalcami z odboru psychiatria bolo zistené, že
poškodená následkom prežitej udalosti s obvineným L. U. trpela predlženou depresívnou úzkostnou
reakciou v rámci adaptačnej poruchy, pričom z psychiatrického hľadiska ide o duševnú poruchu zdravia,
ktorej liečba trvá dlhšie ako 42 dní, avšak poškodená následkom tejto duševnej poruchy zdravia, nebola
obmedzená v obvyklom spôsobe života po dobu dlhšiu ako 42 dní a zároveň, po tom, ako vulgárne

vynadal T. X. a túto fyzicky napadol, následne fyzicky napadol aj X. E., a to tým spôsobom, že ju chytil
oboma rukami za bundu, sotil ju do kríkov, na čo spadla na chrbát a kým bola na zemi, tak ju kopol
do oblasti pravého stehna, čím jej spôsobil podvrtnutie Chopartovho kĺbu ľavej nohy, zranenie s dobou
liečenia 12 dní, počas ktorých bola poškodená aj obmedzená v obvyklom spôsobe života.Za to mu podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h), §
38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr.
zákona mu výkon trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho

správaním sa v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona obžalovanému počas skúšobnej doby uložil povinnosť spočívajúcu
v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku
uložil obžalovanému aj povinnosť zaplatiť poškodenej Union zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške

1.316,64 eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 53,19 eur. Podľa §
288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú T. X. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom
zvoleného obhajcu písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že považuje rozsudok v celom
rozsahu za nezákonný a nedôvodný, pretože skutočnosti tam uvedené sa nezakladajú na pravde a

s kvalifikáciou skutku ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zákona vo vzťahu k poškodenej T.. X. a s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k poškodenej X.. E., z ktorých bol uznaný za
vinného, nesúhlasí, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa uvedeného trestného činu
nedopustil.Ďalejuviedol,žerozsudoknapádapreneúplnosťanejasnosťskutkovýchzistenísúduprvého

stupňa, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a má
za to, že nebol zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností. Nesúhlasil s právnou kvalifikáciou
skutku ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona vo
vzťahu ku poškodenej T.. X. a s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k poškodenej X.. E.. V zmysle § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.

zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, trestného činu obmedzovania osobnej slobody
sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu a tento čin spácha násilím,
hrozbou bezprostredného násilia alebo inej ťažkej ujmy. Bránením v užívaní osobnej slobody je zásah
do osobnej slobody zaručenej ústavou (čl. 16 a 17), ktorým sa znemožňuje voľný pohyb osoby, hoci
len na krátky čas, ak sa toto obmedzovanie nedá ľahko prekonať (napr. uzavretie v miestnosti alebo v

budove,znemožneniepohybuzviazanímkončatín,odňatiebarielinvalidovi,zvieranímvnáručíapod.).Z
uvedeného,podľanázoruodvolateľa,vyplýva,ževprípadeT.X.nešlooobmedzeniejejosobnejslobody,
nakoľko z auta obžalovaného mohla kedykoľvek vystúpiť, čo navyše preukazuje aj to, že on sedel na
mieste spolujazdca, t. j. pred poškodenou. Ak by jej chcel brániť v užívaní osobnej slobody, sadol by si
vedľanej,abyvystúpiťnemohla.Podľa§138ods.1písm.d)Tr.zákona,závažnejšímspôsobomkonania

sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej
ujmy. Druhovým objektom je osobná sloboda fyzickej osoby, chápaná ako voľný, ničím neobmedzovaný
pohyb človeka, ktorý sa na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť, kde a po aký čas sa bude fyzicky
zdržiavať, resp. kde sa zdržiavať nebude. Objektom je teda osobná sloboda v zmysle voľného pohybu
fyzickej osoby. Bránenie v užívaní osobnej slobody je taký zásah, ktorý znemožňuje alebo obmedzuje

voľný pohyb fyzickej osoby a zároveň jej zabraňuje o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Môže sa
jednať o protiprávne uzatvorenie v miestnosti či súbore miestností, znemožnenie pohybu zviazaním,
pripútaním k inému predmetu, zvieraním v náručí, či iným držaním tela atď. Toto obmedzenie pohybu
nesmie byť ľahko prekonateľné, teda vyznačuje sa určitou intenzitou, ktorá spôsobuje obeti problémy
pri prekonávaní obmedzenia. Vzhľadom na uvedený výklad je zrejmé, že závažnejší spôsob konania

v zmysle § 183 ods. 2 písm. a) Tr. zákona spočívajúci s poukázaním na § 138 písm. d) Tr. zákona
v použití násilia je kvalifikačným znakom základnej skutkovej podstaty podľa ods. 1 § 183. Použitie
násilia zo strany obžalovaného voči T. X. je ďalej obsiahnuté aj v rámci trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko k poškodeniu zdravia môže dôjsť len za použitia určitého
druhu násilia, preto má za to, že nemožno jeden a ten istý znak konania obžalovaného použiť aj ako

kvalifikačný znak podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby aj ako znak ďalšieho trestného činu.
Sám konajúci súd uvádza, že uznal obžalovaného za vinného aj zo spáchania zločinu obmedzovania
osobnej slobody, pretože do pozície osoby s obmedzenou slobodu ju dostal práve on nielen jej
postrkovaním smerom k automobilu, ale aj realizovanými vyhrážkami, nadávkami, ba aj fyzickým
napadnutím, pod vplyvom ktorých sa stala bojazlivou a ustráchanou. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona, na

okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť,
priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú
hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Uvedené
ustanovenie upravuje konkurenciu okolností, ktoré môžu byť súčasne zákonnými znakmi základnejskutkovej podstaty i kvalifikovanej skutkovej podstaty. Pri takejto konkurencii platí zásada, podľa ktorej
má prednosť použitie určitej okolnosti len ako kvalifikačného znaku základnej skutkovej podstaty pred jej
inýmpoužitím.Zuvedenéhovyplýva,žeurčitúokolnosť,akoprísnejšíkvalifikačnýznakmožnopoužiťiba

vtedy, ak nie je obsiahnutá v základnej skutkovej podstate. (Odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Tdo 49/2011, zo dňa 24.11.2011). V posudzovanej veci pri zločine obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 2 písm. a)
je kvalifikačným znakom v zmysle § 138 ods. 1 písm. d) Tr. zákona násilie, hrozba bezprostredného
násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. Na druhej strane, zákonným znakom aj základnej skutkovej

podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona je dopustenie sa výtržnosti alebo
hrubej neslušnosti slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom najmä tým, že
páchateľ napadne iného. V zmysle R 44/90 sa výtržnosťou podľa ustanovenia § 364 Tr. zákona rozumie
konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý
a nezriadený postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný alebo
slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo

výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných. Z uvedeného je podľa odvolateľa
zrejmé, že tu dochádza k prelínaniu kvalifikačných znakov, preto osobitný kvalifikačný znak - závažnejší
spôsob konania pri zločine obmedzovania osobnej slobody nemožno použiť. (Odôvodnenie uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Tdo 49/2011, zo dňa 24.11.2011). Ďalej odvolateľ uviedol, že v znaleckom
posudku č. 6/2014, ktorý bol v tejto veci vypracovaný F.. Z. E., C.., znalcom z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie otorinolaryngológia (ORL), zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti
SR sa na strane 6, v časti c) - rozprava uvádza: „Je takmer nepravdepodobné, že takýto úraz, pri ktorom
nedôjde ku zlomenine lebečnej spodiny spôsobí úplnú hluchotu, a preto je potrebné vylúčiť účelové
jednanie (tendencia ku agravácii). Podozrenie z účelového jednania navodzuje i teatrálne natáčanie
hlavy zdravým uchom ku vyšetrujúcemu počas znaleckého vyšetrenia, čo v prípade úplne zdravého

pravého ucha a štandardnej komunikácii v uzavretom priestore, kde sa zvuk šíri difúzne nemá fyzikálno-
medicínsky podklad. Posledná veta tejto časti: „Výbavnosť reflexov strmienkového svalu je na obidvoch
stranách prítomná, čo vylučuje úplnú stratu sluchu.“ Ďalej znalec v závere svojho znaleckého posudku
v odpovedi na 3. otázku uviedol, že pri úraze nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, nedošlo
ani k ťažkej ujme na zdraví. Tieto závery znalec potvrdil aj pri osobnom výsluchu na pojednávaní

dňa 03.06.2021, kde zároveň potvrdil aj sklon poškodenej ku nadhodnocovaniu, zveličovaniu svojich
zdravotných ťažkostí. Dôkazom toho, že poškodená sa snaží zveličovať svoje zdravotné ťažkosti je
podľa názoru odvolateľa aj lekárska správa, zo dňa 01.06.2021 predložená na hlavnom pojednávaní
dňa 03.06.2021, ktorou chcela preukázať pretrvávajúce zdravotné ťažkosti. Po oboznámení sa s
predloženou lekárskou správou znalec konštatoval, že vylučuje akúkoľvek asociáciu s úrazom z roku

2014. Vzhľadom k uvedenému, ako aj k tomu, že poškodená je príslušníčkou PZ, je zrejmé, že
poškodená neutrpela konaním obžalovaného tak závažnú fyzickú a psychickú ujmu, akú prezentovala
v konaní pred súdom, nakoľko podmienkou prijatia do PZ je 100 % zdravotný, ako aj 100 % psychický
stav uchádzača.
Tietoskutočnostiprinajmenšompreukazujúúčelovosťjednania,akoajvýpovedípoškodenej,scieľomčo

najviac poškodiť obžalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že skutok, z ktorého
bol uznaný za vinného, nie je možné kvalifikovať ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Ku skutku vo vzťahu k poškodenej X. E. uvádzal, že skutočnosti,
ktoré uviedli vo svojich výpovediach T. X. a X. E., že mal údajne poškodenú X. E. kopnúť a podľa
slov T. X. aj niekoľkokrát, sa nepreukázali, nakoľko znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia a traumatológia F.. L. Q. v závere svojho znaleckého posudku č. 49/2014 v bode I.5 uvádza, že
počas odborného vyšetrenia poškodenej na chirurgickej ambulancii Nemocnice A. Leňa Humenné, n.o.,
nebolo okrem vyššie uvedeného poranenia v oblasti chodidla ľavej dolnej končatiny zistené žiadne iné
poranenie (napr. v oblasti stehna pravej dolnej končatiny, kde poškodená poukazovala na kopnutie do
pravého stehna). Zároveň znalec pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 31.10.2017 uviedol,

že „takéto poranenie ako hodnotíme, môže vzniknúť pri páde dozadu, kĺb sa nachádza v strede chodidla,
je vylúčený z nejakého neprimeraného pohybu, pretože pri páde dozadu vzniká neprimeraný pohyb v
členkovom kĺbe.“ Na základe uvedeného záveru znalca je podľa odvolateľa zrejmé, že poškodená T. X.
a poškodená X. E. uviedli nepravdivé skutočnosti, pokiaľ vypovedali, že obžalovaný mal X. E. údajne
kopnúť a ich výpovede sú v tomto ohľade klamlivé, dohodnuté a účelovo vykonštruované voči jeho

osobe. V zmysle § 156 ods. 1 Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví je úmyselným trestným činom a
podľa § 15 Tr. zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním
môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.Vzhľadom k uvedeným zákonným ustanoveniam má za to, že voči poškodenej X. E. sa obžalovaný
nedopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko neboli naplnené
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, pretože z jeho strany nešlo o úmyselné

konanie. Proti posudzovaní otázky trestno-právnej zodpovednosti je rovnako dôležité posudzovať
splnenie všetkých zákonných znakov objektívnej a subjektívnej stránky, ako aj reflektovať na okolnosti
vylučujúce trestnú zodpovednosť a protiprávnosť činu. Na základe vyššie uvedených skutočností má za
to, že skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, nie je možné kvalifikovať ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, preto žiadal zmeniť právnu kvalifikáciu skutku vo vzťahu ku

poškodenej X. E. na prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Na podklade všetkých
vykonaných dôkazov je, podľa názoru odvolateľa, dostatočne odôvodnený záver, že obžalovaný sa
nedopustil trestných činov tak, ako je uvedené vo výroku napádaného rozsudku. Na základe uvedených
skutočností má za to, že pokiaľ súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a zo
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zákona, konal tak v rozpore so základnými zásadami trestného konania,
a to najmä so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, so zásadou
stíhania len zo zákonných dôvodov a taktiež aj so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Z vyššie
uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že súd zistil skutkový stav nesprávne a neúplne, s uvedenými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie sa nevysporiadal, čím následne nesprávne právne posúdil

zistený skutok. Okresný súd teda jednotlivé dôkazy vyhodnotil nesprávne, preto je napádaný rozsudok
nezákonný a nesprávny. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, najmä na dokazovanie
vykonané pred súdom prvého stupňa, na výpovede svedkov má za to, že nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek najmenších pochybností preukázané, že obžalovaný spáchal uvedené skutky tak, ako sa
mu kladú za vinu. Pokiaľ výpoveď M. B. posúdil konajúci súd ako neobjektívnu pre jeho neštandardný

vzťah s obžalovaným, je na mieste, aby rovnako nazeral aj na výpovede X. E. T. F. L.Č. pre ich blízky
vzťah k T. X.. Trestným činom podľa § 8 Tr. zákona je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto
zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Z pohľadu právnej teórie je trestný čin definovaný komplexom
objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu konkrétneho trestného
činu. Vznik trestno-právnej zodpovednosti je podmienený záverom, že v skutku ako reálne prejavujúcom

sa deji možno spoľahlivo identifikovať prítomnosť všetkých obligatórnych znakov príslušnej skutkovej
podstaty trestného činu.
Proti posudzovaní otázky trestno-právnej zodpovednosti je rovnako dôležité posudzovať splnenie
všetkých zákonných znakov objektívnej a subjektívnej stránky, ako aj reflektovať na okolnosti vylučujúce
trestnú zodpovednosť a protiprávnosť činu. Má za to, že na základe vykonaného dokazovania nebolo

preukázané, aby sa obžalovaný dopustil trestných činov tak, ako je uvedené vo výroku napádaného
rozsudku, preto žiada, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a v zmysle § 322 ods. 1
Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, podľa § 322
ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol vo veci tak, že zmení právnu kvalifikáciu skutku v zmysle podaného
odvolania.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo po tom, čo bol predchádzajúci rozsudok okresného súdu krajským

súdom zrušený a vrátený okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, doplnené dokazovanie
v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie
skutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12
Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, sa stal a že tento obžalovaný spáchal,
aj keď tento jeho spáchanie sčasti poprel.Obžalovaný priznal, že sa v čase a na mieste skutku nachádzal, ako aj to, že vystúpil z motorového
vozidla a že medzi ním a jeho vtedajšou priateľkou T. X. došlo k hádke a že túto trikrát udrel. Poprel však,
aby spôsobil poranenie aj poškodenej X. E., ktorú iba odsotil, taktiež poprel, aby počas jazdy autom

obmedzoval na osobnej slobode T. X., keď táto nastúpila do vozidla dobrovoľne, ako aj poprel, že by ju
napádal, keď uviedol, že iba došlo k hádkam pretože táto ho zavádzala a klamala mu o tom, kde sa v
tom čase nachádza, keď mala byť práceneschopná, pričom tvrdila, že je doma a išla spať. Nesúhlasil
so spôsobom života, ktorý viedla, že s kamarátkami ponocovala a užívala alkohol a marihuanu.

Zo spáchania skutku tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil a krajský súd v tomto rozsudku upravil, je
však obžalovaný v celom rozsahu usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej T. X., pričom jej
výpoveď o tom, že v inkriminovaný deň išla spolu s priateľkami X. E. T. F. L.D. z OMV v Humennom,
pričom pri zastávke MHD zastavilo vozidlo, z ktorého zo strany spolujazdca vystúpil obžalovaný, začal
ich vulgárne napádať, načo poškodenú X. udrel päsťou do tváre a následne chytil za bundu, sotil do
kríkov, a kopol do stehna X. E. a vylial na ňu fľašu vína s tým, že potom násilím vtiahol za rameno

do vozidla poškodenú X., ktoré vozidlo riadil M. B. a vozidlo patrilo obžalovanému. Tieto skutočnosti
potvrdila nielen Alexandra Ploranská, ale zhodne vypovedali aj svedkyne X. E.Á. a F. L.Č.. Tu krajský
súd konštatuje, že tieto ich výpovede boli konzistentné, pričom bezprostredne po skutku, ako to vyplýva
z lekárskych správ z ošetrenia, tak T. X., ako aj X. E. išli nielen na lekárske ošetrenie, ale po ošetrení
T. X. podala trestné oznámenie, ich výpovede boli v priebehu celého vyšetrovania, ako aj konania

pred okresným súdom, konzistentné. Je treba zdôrazniť skutočnosť, že svedkyňa poškodená X. E.
už pri svojom výsluchu dňa 11.05.2014 zhodne s tým, ako uvádzala, že ju bolí noha, vypovedala, že
obžalovaný si ju pritiahol k sebe a tak ju sotil do kríkov. Následne priebeh, čo sa dialo v taxíku, popisovala
svedkyňa poškodená T. X..

Vo veci bol vypočutý aj svedok M. B., tento priznal, že ako vodič išiel s obžalovaným do Humenného,
pričom videli tri dievčatá, obžalovaný mu povedal, aby zastavil, pretože tam videl priateľku a išiel k
ním vonku. Dievčatá boli podnapité, on sedel v aute a začala medzi obžalovaným a poškodenou X.
výmena názorov, taktiež svedok tvrdil, že X. si do auta sadla dobrovoľne, obžalovaný zatvoril dvere,
povedal, aby išli na Kochanovce, obžalovaný s poškodenou sa cestou hádali a ďalej svedok uviedol,

že poškodená dala obžalovanému svoj telefón, taktiež uviedol, že vystúpili vonku na mieste, kde mu
obžalovaný povedal, kde ďalej pokračovali hádky, avšak on nevidel, čo sa tam deje. Svedok poprel, aby
v jeho prítomnosti dochádzalo k nejakému násiliu vo vzťahu k T. X..

V tomto smere sa krajský súd stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý uviedol, že samotný

obžalovaný priznal, že trikrát udrel X., taktiež všetky tri svedkyne uviedli, že na mieste, kde dochádzalo
k napádaniu X. v Humennom, bolo pouličné osvetlenie a všetky tri toto napádanie veľmi dobre videli,
na druhej strane svedok B. tvrdil, že z auta videl, že nesú tieto tri dievčatá fľašu a že sa potácali, ale
nevidel útoky. Taktiež obžalovaný sa priznal, že E. sotil a tá spadla na zem. Keď svedok B. nič také
nevidel, vypovedal v rozpore aj so samotným obžalovaným, preto sa javí aj krajskému súdu výpoveď

tohto svedka ako nedôveryhodná, vykonaná v snahe pomôcť obžalovanému.

Napokon výpovede svedkýň poškodených a F. L. sú v súlade aj so závermi znaleckého posudku
znalca z odboru otorinolaryngológia, ktorý po doplnení znaleckého posudku skonštatoval, že poškodená
utrpela ľahký úraz v zmysle otras labyrintu s následnou náhlou ľavostrannou vnútroušnou poruchou

sluchu sprevádzanou ušnými šelestami, ktorý si vyžiadal dĺžku liečenia maximálne 10 dní. Týmto
boli odstránené rozpory v predchádzajúcom znaleckom posudku, ktorý vychádzal z lekárskych správ,
ako aj z listinných dôkazov, ktoré predložila v predchádzajúcom konaní krajskému súdu obhajoba,
ktorá konštatovala, že svedkyňa X. bola prijatá na policajnú akadémiu, z čoho podľa nich plynulo, že
táto nemohla utrpieť trvalé poškodenie sluchu, pretože v opačnom prípade by nebola prijatá na túto

akadémiu. Znalec z odvetvia otorinolaryngológia na základe doplneného dokazovania nakoniec ustálil
zdravotný stav poškodenej ako ľahkú ujmu na zdraví.

Napokon výpovede poškodených potvrdzujú aj lekárske správy, ako aj v prípade svedkyne X. výpoveď
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý uviedol, že X. E. dňa 10.05.2014

utrpela podvrtnutie jedného z kĺbov chodidla ľavej nohy, pričom táto sa na toto ochorenie liečila 12
dní, čo je adekvátna doba. Uvedené poranenie mohlo vzniknúť mechanizmom, ako uviedla E., že
obžalovaný si ju potiahol bundou k sebe a prudko ju potom sotil, na čo ona spadla. Pokiaľ obhajoba
namietala, že táto svedkyňa je nevierohodná, pretože nikde v lekárskych správach sa nekonštatovalo ajporanenie stehna, do ktorého mala byť kopnutá obžalovaným, tu krajský súd konštatuje, že ani v tomto
smere nie je možné konštatovať nevierohodnosť tejto svedkyne, pretože táto svedkyňa už 11.05.2014
pred policajným orgánom uvádzala, že má veľkú modrinu na stehne nohy, pričom skutočnosť, že toto

nebolo zadokumentované pri prvotnom ošetrení, respektíve, že vyšetrovateľ nevykonal prehliadku tela,
neznamená, že k vzniku tohto poranenia nedošlo, keďže už samotná svedkyňa sa pred vyšetrovateľom
bezprostredne po skutku na toto poranenie sťažovala. V tomto smere krajský súd nezistil dôvod, prečo
by tejto svedkyni neveril.

Napokon skutočnosti, že poškodená X. ku skutku vypovedala tak, ako skutok prebiehal, nasvedčuje aj
záver znalkyne z odboru psychológia, ktorá vyšetrila T. X. s tým, že táto je schopná správne vnímať,
zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, nezistila u nej sklon skresľovať výpoveď. Taktiež znalkyňa
konštatovala, že poškodená mala po skutku psychické ťažkosti, pocity strachu, bezmocnosti, depresie,
desivé sny, poruchy spánku, nevedela sa sústrediť, sociálne sa izolovala, trpela impulzivitou, bola
zlostná,plačliváapodrobovalasapsychiatrickejliečbe,očomsvedčiaaj lekárskesprávyzpsychiatrickej

ambulancie.

K výpovedi svedkyne F. U., matky obžalovaného, krajský súd konštatuje, že táto popisovala celkový
vzťah medzi jej synom obžalovaným L. U. a jeho vtedajšou priateľkou, poškodenou T. X., o ktorej
uviedla, že táto pochádzala z rozvrátenej rodiny, mala psychické problémy, nevedela sa sústrediť v

škole, požívala alkohol a bola finančne závislá na obžalovanom, následne hodnotila priebeh udalosti tak,
ako jej ich popísal obžalovaný L. U.. Tu krajský súd konštatuje, že ide o hodnotenie situácie z pohľadu
matky obžalovaného, pričom táto nebola bezprostredne svedkom skutku, ktorý je predmetom obžaloby.
Ani prípadné nevhodné správanie sa alebo povahové vlastnosti poškodenej však nemôžu vyviňovať
obžalovaného z prípadného skutku.

Znaleczodvetviapsychiatriaskonštatoval,žepoškodenáT.X.vdôsledkukonaniaobžalovanéhoutrpela
miernystupeňdepresívneúzkostnejreakcie,išlooprechodnúporuchu,pričomvšakznalecskonštatoval,
že poškodená neužívala lieky tak, ako jej boli predpísané a nechodila na kontroly k psychiatrovi
pravidelne. Krajský súd konštatuje, že poškodená T. X. v dôsledku psychických problémov nebola

práceneschopná, respektíve, že chodila riadne do školy, z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne
ustáliť, že v dôsledku prežitých udalostí táto utrpela poruchu zdravia, v dôsledku ktorej by bolo
zasiahnuté do inak riadneho spôsobu života tak závažným spôsobom, aby išlo o poruchu zdravia, keď
nebolo možné v tejto súvislosti stanoviť dĺžku práceneschopnosti a poškodená nebrala predpísané lieky
ani sa nedostavovala pravidelne na kontroly k lekárovi.

Napokon skutočnosť, že poškodená T. X. bola 10.05.2014 pobitá na tvári, jednoznačne, okrem
lekárskych správ a záverov znaleckého posudku, preukazuje aj zápisnica o prehliadke tela a
predovšetkým fotodokumentácia, kde je zrejmý rozsah poranenia tvárovej časti a poranenie hlavy okolia
ucha na ľavej strane.

Na základe takto vykonaných dôkazov, ako aj ďalších dôkazov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu
a ktoré boli vykonané v konaní pred okresným súdom, potom krajský súd konštatuje, že aj svedkyne,
priateľky poškodenej T. X., a to X. E., poškodená a F. L., aj poškodené, pri konfrontáciách v prípravnom
konaní, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne prečítané, jednoznačne usvedčovali zo spáchania

skutku tak, ako sa mu kládlo obžalobou za vinu, obžalovaného. Krajský súd nezistil žiadny dôvod, prečo
by neuveril výpovediam týchto poškodených, ktoré boli, ako krajský súd konštatuje, konzistentné a ktoré
vypovedali aj v prípravnom konaní pri konfrontácii rovnako. Za zmienku stojí aj výpoveď svedkyne X. E.
zo dňa 25.07.2014, ktorá pri konfrontácii uviedla, že „prišiel si s nadávkami, vystúpil si z auta, utekal si
s nadávkami k Q., túto si udrel päsťou po tvári, potom si prišiel ku mne, rukami si ma najprv pritiahol

k sebe, hodil si ma cez kríky, pri dopade na zem si ma kopol do pravého stehna, vylial si mi na hlavu
víno, potom si prišiel ku F., povedal si jej, aby sa nebavila s takými kurvami, ako sme my, teda ja a Q.T.,
následne si chytil Q. za rameno a začal si ju tlačiť smerom k autu, do auta, ty si nastúpil do auta dopredu
a ušli ste autom preč“. Rovnako tak pri konfrontácii vypovedala svedkyňa F. L.. Taktiež zo zápisnice o
konfrontácii medzi obžalovaným L. U. a T. X., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, vyplýva,

že po ceste sa hádali v aute, ako aj, že počas cesty autom jej vytrhol telefón, peňaženku, vulgárne jej
nadával a opakovane ju rukou udieral po tvári, ako aj, že keď zastavili v Kochanovciach, jej obžalovaný
vrazil do tváre, do brucha, na čo ona stratila dych.Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania nemal ani krajský súd dôvod poškodeným a svedkyni L.
neveriť, naopak, obžalovanému a M. B., pokiaľ tento uvádzal, že nič nevidel, pretože bola tma alebo
udalosti neboli blízko neho, týmto neveril.

Prvostupňovýsúdskutkovýstav,ajpodľanázorukrajskéhosúdu,ustálilsprávne,krajskýsúdvšakskutok
upravil tak, že útok na poškodenú E. v skutku uviedol v poradí ako sa odohral, teda ešte predtým, než
poškodená X. bola vtlačená do auta. Okresným súdom uvedený skutok bol v tomto smere zmätočný,
keďže útok na poškodenú E. sa neodohral po návrate poškodenej X..

Krajský súd sa stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku,
keď tento kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona, a to tak vo vzťahu k poškodenej T. X., ako aj vo vzťahu k poškodenej X. E.. Tu neobstojí obrana
obžalovaného, že tento nemal v úmysle poškodiť na zdraví X. E.. V tomto smere konal minimálne vo
forme nepriameho úmyslu, pretože bolo jednoznačne preukázané, že tým, akým spôsobom viedol útok

protiX.E.,vedel,žesvojímkonanímjejmôžeublížiťnazdravíaleboohroziťjejzdravieapreprípad,žeho
spôsobí,bolstýmuzrozumený,predsa,keďobžalovanýprudkoksebepritiaholpoškodenúE.,hodiljudo
kríkov a následne kopol do nohy, musel počítať s tým, že jej môže spôsobiť poranenie. Pokiaľ prokurátor
namietal pred odvolacím súdom skutočnosť, že skutok je sformulovaný tak, že sa javí ako keby kopnutím
do stehna bolo spôsobené poranenie, v dôsledku ktorého bola X. E. ošetrená a práceneschopná, tu

krajský súd konštatuje, že tento skutok je možné charakterizovať aj tak, že pri celkovom tomto útoku
došlo k takémuto vzniku poranenia, pričom je jednoznačné, že k nemu došlo pri pritiahnutí poškodenej
obžalovaným k sebe, keď táto prudko stúpila na ľavú nohu. Skutočnosť, že došlo pri tomto napadnutí
k vzniku tohto poranenia, jednoznačne vyplýva už od prvého ošetrenia poškodenej X. E. pred lekárom,
kde sa táto sťažovala na bolesť ľavého chodidla, lekár aj konštatoval toto poranenie a následne aj

pri opakovaných kontrolách toto bolo opakovane potvrdzované, pričom X. E. jednoznačne uviedla, že
toto poranenie vzniklo v dôsledku konania obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný napadol poškodenú E. a
poškodenú X. na mieste prístupnom verejnosti, dokonca vo vzťahu k E., túto aj polial vínom, bol takisto
krajskýsúdtohonázoru,žesprávnesúdprvéhostupňatotokonanieobžalovanéhokvalifikovalvovzťahu
k obidvom ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zákona.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenej X., pokiaľ túto násilne
vtlačil do auta, krajský súd toto konanie kvalifikoval na rozdiel od okresného súdu len ako prečin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa
odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 po a) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. d) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.

V uvedenej trestnej veci pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona

v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 2 písm. a) je kvalifikačným znakom v zmysle § 138
písm. d) Tr. zákona násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. Na druhej
strane, zákonným znakom základnej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods.1Tr.zákona,akoaj§156ods.1Tr.zákonajetakistonásilie.Dochádzatukprelínaniukvalifikačných
znakov, preto osobitný kvalifikačný znak, závažnejší spôsob konania pri zločine obmedzovania osobnej

slobody, nemožno použiť. Preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, teda aj vo
výroku o vine a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Pri takejto konkurencii platí zásada, podľaktorej má prednosť použitie určitej okolnosti len ako kvalifikačného znaku základnej skutkovej podstaty
pred jej iným použitím. Z uvedeného vyplýva, že určitú okolnosť ako prísnejší kvalifikačný znak možno
použiť iba vtedy, ak nie je obsiahnutá v základnej skutkovej podstate, pričom zmyslom jednočinného

súbehu trestných činov je čo najlepšie právne kvalifikovať skutok. Z tohto dôvodu potom krajský súd
nekvalifikoval konanie obžalovaného aj ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2
písm. a) Tr. zákona /uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Tdo/49/2011 zo dňa 24.11.2011/.

Pri ukladaní trestu zohľadnil krajský súd účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona,

podľa ktorého, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou, a prihliadal aj na zásady ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr.
zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na okolnosti prípadu.

Správne prvostupňový súd rozhodol, pokiaľ u obžalovaného zistil podľa § 36 písm. j ) Tr. zákona
poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný v minulosti viedol riadny život, keďže tento v odpise z registra
trestov nemal doposiaľ žiadny záznam. Pochybil však prvostupňový súd, pokiaľ obžalovanému priznal

poľahčujúcu okolnosť aj podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, teda, že sa žalovaný k spáchaniu trestného
činu priznal a tento úprimne oľutoval, keďže obžalovaný sa nepriznal k celému skutku, ale len k časti
skutkov. Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov, teda správne okresný súd priznal
obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona. Keďže však krajský súd vzhľadom
na zmenu právnej kvalifikácie menil aj výšku trestu, bol krajský súd toho názoru, že nedošlo tým, že

bol určený iný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, k zhoršeniu postavenia obžalovaného.
Na základe uvedeného preto uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka,
ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Takýto trest považuje krajský súd za
primeraný, a to vzhľadom aj na časový odstup od spáchania skutku. Na druhej strane nebolo namieste
ukladať obžalovanému iný druh trestu ako trest odňatia slobody (s podmienečným odkladom pre jeho

výkon) vzhľadom na charakter a závažnosť trestného činu, ako aj intenzitu útoku obžalovaného.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, túto si zdravotné poisťovne uplatnili riadne a včas z titulu úhrady
liečebných nákladov poškodených, škodu aj riadne a správne zdokladovali, preto krajský súd rovnako
akookresnýsúdzaviazalobžalovanéhoknáhradetejtoškody.PoškodenúT.X.sjejnárokomnanáhradu

škody odkázal na civilný proces, keďže táto proti rozsudku okresného súdu nepodala odvolanie a len
na základe odvolania obžalovaného nebolo možné rozhodnúť v jeho neprospech.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné na základe odvolania podaného obžalovaným napadnutý
rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušiť a podľa § 322

ods. 3 Tr. poriadku zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.