Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. júl 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818202071
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5818202071.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: P.. P. Q., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, zast.: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát so sídlom Záhradnícka 71, Bratislava,
proti žalovaným: 1/ G.. F. Q., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 2/ G.. U. Q., nar. XX.X.XXXX, C. XX, zast. JUDr.
Miroslav Bachynec, advokát so sídlom Podbiel 177, v konaní o určenie, že žalovaný 1/ je výlučným
vlastníkom obchodného podielu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že výlučným vlastníkom 100% obchodného podielu obchodnej spoločnosti PEMŠAL,
s.r.o., Čimhová 40, 027 12 Čimhová, IČO: 47 055 090, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Žilina, v oddiele Sro, vo vložke č. 59600/L je žalovaný 1/ G.. F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XX,

XXX XX C., štátny občan SR.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č.k. 1Pc/8/2016-42 zo dňa 23.3.2018, ktoré uznesenie nadobudlo ppl. dňa 1.8.2018
súd vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 3C/19/2018 návrh žalobkyne o určenie, že „zmluva o
prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti Pemšal, s.r.o. medzi G.. F. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. č. XX a jeho otcom G.. U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XXX je neplatná a jediným
spoločníkom obchodnej spoločnosti Pemšal, s.r.o. je G.. F. Q.“, a to z dôvodu, že na tunajšom súde

prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie zatiaľ nie
je právoplatne skončené, pričom toto bolo následne prerušené až do skončenia konania sp. zn.
3C/19/2018. Žalobkyňa tvrdila, že obchodný podiel spol. PEMŠAL, s.r.o. so sídlom Čimhová 40, IČO:
47 055 090 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, v oddiele Sro, vo vl. Č. 59600/L
patrí do BSM z dôvodu, že tento bol prevedený žalovaným v 1/ rade ako jej bývalým manželom na
jeho otca a teda žalovaného v 2/ rade Zmluvou o prevode zo dňa 12.5.2014 neplatne, keďže tento
bol prevedený bez jej súhlasu, pričom k tomu malo dôjsť niekoľko dní pred podaním návrhu na rozvod

jej manželstva so žalovaným v 1/ rade. Následne v priebehu konania na základe návrhu žalobkyne
doručenom súdu dňa 5.8.2019 súd Uznesením č.k. 3C/19/2018-59 zo dňa 26.11.2020 pripustil zmenu
žaloby v znení uvedenom v nižšie uvedenom bode 2. Odôvodnenia rozsudku.

2. Predmetom konania tak bolo určenie, že „výlučným vlastníkom 100% obchodného podielu obchodnej
spoločnosti PEMŠAL, s.r.o., Čimhová 40, 027 12 Čimhová, IČO: 47 055 090, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, v oddiele Sro, vo vložke č. 59600/L je žalovaný 1/ G.. F. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. č. XXXXX XX C., štátny občan SR“.

3. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný v 1/ rade je výlučným vlastníkom 100 % obchodného podielu
spol. PEMŠAL, s.r.o. so sídlom Čimhová 40 a teda, že obchodný podiel spol. PEMŠAL, s.r.o. so sídlomČimhová 40, IČO: 47 055 090 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v oddiele Sro,
vo vl. Č. 59600/L patrí do BSM z dôvodu, že tento bol prevedený žalovaným v 1/ rade ako jej bývalým
manželom na jeho otca a teda žalovaného v 2/ rade Zmluvou o prevode zo dňa 12.5.2014 neplatne,

pričomsajednáoabsolútnuneplatnosťzdôvodu,že sajednalolenofingovanýprevod,keďže žalovaný
v 1/ rade aj po prevode obchodného podielu zostal naďalej osobou ovládajúcou obchodnú činnosť
spoločnosti a naďalej mu zostal v užívaní obchodný majetok spoločnosti, pričom celý prevod bol len
snahou obísť jej vyporiadanie BSM so žalovaným v 1/ rade, keďže k prevodu malo dôjsť len niekoľko
dní pred podaním návrhu na rozvod jej manželstva so žalovaným v 1/ rade, v neposlednom rade

namietala, že k prevodu došlo bez jej súhlasu.

4. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 8.7.2021 vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo so žalovaným v 1/
rade uzatvárali v roku 2003. Manžel v tej dobe pracoval ako zootechnik na družstve v C., pričom tento sa
potom rozhodol, že založí firmu, ktorá sa mala zaoberať spracovaním dreva a výrobou hranolov, pričom
túto firmu si založil ako živnostník. Bolo to asi rok a pol po uzavretí manželstva. Podnikal ako živnostník

v oblasti spracovania dreva a postupom času sa rozhodol, že si založí firmu PEMŠAL s.r.o., ktorú založil
asi v roku 2013. Presný dátum si nepamätá. Vie o tom, že túto firmu chcel zakladať aj keď ona s tým
veľmi stotožnená nebola, pretože sa malo jednať o s.r.o.-čku. Keďže teraz podnikal sám, bolo to iné a
ona sa obávala, aby sa do budúcna nemusel deliť s viacerými ľuďmi. O tom, že došlo ku prevodu tejto
s.r.o. na žalovaného 2/ sa dozvedela v rámci rozvodového konania od jej právneho zástupcu, keďže

rozvodové konanie začalo na základe návrhu žalovaného 1/. Ona súhlas na prevod neudelila, ona o
tom vôbec nevedela.

5. Žalovaní v 1/ a 2/ rade so žalobou nesúhlasili túto žiadali zamietnuť, pričom vo svojich právnych
a skutkových argumentáciách obsiahnutých v ich vyjadrení s poukazom na ust. § 167 ods. 2 CSP

doručenom súdu dňa 31.5.2019- čl. 23 spisu namietali procesné nedostatky konania, a to že v tomto
konaní nebol zo strany žalobkyne podaný riadny žalobný návrh v zmysle § 132 a 133 CSP, keďže v jej
vyjadrení zo dňa 10.1.2016 nebol správne označený okruh účastníkov konania, čo nepriamo poukazuje
aj nedostatok plnej moci jej právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní sp. zn. 3C/19/2018, ako
aj na skutočnosť, že samotné konanie vedené pod sp. zn. 3C/19/2018 bolo zastavané pre nezaplatenie

súdneho poplatku. Na vyššie uvedených tvrdeniach žalovaní v 1/ a 2/ rade zotrvali aj na pojednávaní
dňa 26.11.2020 na ktorom súd pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcu v rámci jeho repliky
doručenej súdu dňa 5.8.2019 čl. 32-34 spisu, a to v znení uvedenom v bode 2. Odôvodnenia rozsudku.
V rámci dupliky na základe vyššie uvedenej repliky žalobkyne, ktorá replika im bola doručená dňa
13.9.2019-čl. 42 spisu sa žalovaní nevyjadrili.

6. Súd o veci rozhodol na pojednávaní dňa 8.7.2021, ktoré pojednávanie vykonal v neprítomnosti
žalovaných ako aj ich právneho zástupcu, a to s poukazom na ustn. § 183 CSP, nakoľko mal za to, že v
danom prípade neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania stanovené v § 183 CSP, pričom
táto skutočnosť bola právnemu zástupcovi žalovaných súdom oznámená dňa 6.7.2021 a 7.7.2021- čl. 96

až99spisu.Kuvedenémuzáverusúddospelpozisteniach,žežalovanýmv 1/a2/radebolopredvolanie
na pojednávanie doručené dňa 24.5.2021 a 26.5.2021, ich právnemu zástupcovi dňa 24.5.2021- čl. 84
spisu. Právny zástupca žalovaných podaním doručeným súdu dňa 3.7.2021 - čl. 88 spisu požiadal
o zrušenie termínu pojednávania z dôvodu, že v období od 25.6.2021 do 11.7.2021 sa nachádza na
dovolenke v zahraničí, pričom so substitučným zastupovaním jeho klienti nesúhlasili a títo trvajú na jeho

osobnej účasti na pojednávaní. Právny zástupca žalobkyne v podaní doručenom súdu dňa 6.7.2021-
čl. 93 spisu, s odročením pojednávania nesúhlasil, tvrdil, že zo strany žalovaných ide o obštrukčné
správanie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise, ako

aj výsluchom žalobkyne, pričom dospel k záveru, že jej žalobe je možné vyhovieť, a to na základe nižšie
uvedeného skutkového a právneho stavu veci:

8. V prvom rade sa súd zaoberal námietkami žalovaných 1/ a 2/ rade ohľadne nedostatku procesných
podmienok daného konania, ktoré tieto uvádzali v rámci svojej argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení

ich právneho zástupcu dňa 31.5.2019, ako aj na pojednávaní dňa 26.11.2020- čl. 23 a 62 spisu, pričom
ich návrh na zastavanie konania pre nesplnenie podmienok posúdil len ako ich procesnú obranu v rámci
tohto konania.V prvom rade žalovaní v 1/ a 2/ rade namietali, že návrh na vylúčenie konania doručený súdu v rámci
konania o vyporiadanie BSM v sp. zn. 1Pc/8/2016 zo dňa 10.1.2016- čl. 2 spisu, na základe ktorého
súd Uznesením č.k. 1Pc/8/2016-42 zo dňa 23.3.2018 vylúčil pôvodné konanie o určenie neplatnosti

zmluvy o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti Pemšal zo dňa 12.5.2014 na samostatné
konanie postupom podľa § 166 ods. 2 CSP, a to pod sp. zn. 3C/19/2018, nie je dostatočným podaním
vo veci samej a teda nespĺňa náležitosti potrebné pre podanú žalobu. S uvedeným tvrdením žalovaných
sa súd nestotožnil, nakoľko po oboznámení sa s jeho obsahom mal súd za to, že ide o podanie,
ktoré je podľa obsahu možné posudzovať ako návrh vo veci samej (aj keď podaný v rámci konania

o vyporiadanie BSM, kde súd inak nie je viazaný rozsahom návrhu), keďže z obsahu tohto návrhu je
zrejmé, tak označenie sporových strán, ako aj samotný žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie, a
teda to o čom a prečo chce strana, aby súd rozhodol- čl. 2, 3 spisu. Touto skutočnosťou bola prvotne
neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. Podľa názoru súdu tak nebolo potrebné podávať
ešte ďalší návrh vo veci samej potom ako bol tento návrh postupom podľa § 166 ods. 2 CSP vylúčený
na samostatné konanie uznesením č. k. 1Pc/8/2016-42 zo dňa 23.03.2018 obzvlášť za situácie, keď

súd predmetné uznesenie stranám doručil aj s poučením o o možnosti podať voči nemu odvolanie
(aj keď inak odvolanie nie je prípustné), pričom žiadna zo strán, a teda ani žalovaní v 1/ a 2/ rade voči
tomuto postupu súdu nenamietali a uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2018. Podávanie
ďalšieho nového návrhu potom ako bol vyššie uvedený návrh, ktorý spĺňal potrebné zákonné náležitosti
vylúčený na samostatné konanie by bolo podľa názoru súdu nadbytočné a jeho vyžadovanie zo strany

súdu aj zbytočne šikanózne.
Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaných v 1/ a 2/ rade ktorou namietali nedostatok plnej moci právneho
zástupcu žalobcu, keď tvrdili, že prvotne plná moc na zastupovanie bola udelená len na zastupovanie
v konaní o vyporiadanie BSM čl. 4, tak tento nedostatok bol v priebehu konania zhojený doložením
originálu plnej moci v elektronickej forme v zmysle ustanovení CSP dňa 05.08.2019 (čl. 41,82) v spojení

s osvedčovacou doložkou z čl. 83.
V neposlednom rade pokiaľ PZ žalovaných namietal, že konanie pod sp. zn. 3C/19/2018 bolo už
zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, tak z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že prvotnou
Výzvou na zaplatenie súdneho poplatku č.k. 3C/19/2018-10 zo dňa 26.10.2018 bol žalovaný v 1/ rade
G.. F. Q. označený ako žalobca, pričom ako žalovaný bol označený G.. U. Q.. Daná Výzva zo dňa

26.10.2018 bola G.. F. Q. aj doručená dňa 6.11.2018, napriek tomu, že táto bola vyhotovená nesprávne,
keďže strany v nej boli chybne označené, G.. F. Q. nemal byť označený ako žalobca, ale ako žalovaný
v 1/ rade a preto nemal byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Súdny poplatok
G.. F. Q. v stanovenej lehote nezaplatil, pričom v ďalšom súd síce vyhotovil uznesenie o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a to pôvodne pod čl. 11, ale potom ako zistil chybu a teda,

že dané uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemalo byť vyhotovené,
pretože Výzva na zaplatenie súdneho poplatku nemala byť vyhotovená, dané uznesenie stranám ani
nedoručoval a uvedené uznesenie sa nachádzalo len v opisoch súdneho spisu, keďže súd ním nebol
viazaný s poukazom na ustn. § 237 ods. 2 CSP. V ďalšom tak došlo k vyhotoveniu správnej výzvy na
zaplatenie súdneho poplatku z čl. 11, kde už ako žalobkyňa bola označená P.. Q., ktorá bola vyzvaná na

zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, ktorý súdny poplatok bol následne aj zaplatený vo výške
99,50 Eur dňa 08.02.2019 od platiteľa P. Q., tak ako to vyplýva z čl. 12.

9. V rámci skutkového stavu z predloženého rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5P/3/2014-221 zo dňa
20.10.2015 - čl. 50 tak bolo zistené, že žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade uzavreli dňa 12.7.2003 v

S. manželstvo, ktoré bolo vyššie uvedeným rozsudkom tunajšieho súdu dňa 2.8.2016 právoplatne
rozvedené. Ďalej bolo zistené, že na tunajšom súde pod sp. zn. 1Pc/8/2016 zároveň prebieha konanie
o vyporiadanie BSM, kde ako žalobca vystupuje G.. F. Q. a ako žalovaná P.D. a ktoré konanie bolo
prerušené až do skončenia tohto konania sp. zn. 3C/19//2018, pričom v danom konaní o vyporiadanie
BSM tunajší súd Uznesením č.k. 1Pc/8/2016-42 zo dňa 23.3.2018 vylúčil návrh P. Q. zo dňa 10.1.2016

o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti Pemšal zo dňa
12.5.2014 na samostatné konanie, a to postupom podľa § 166 ods. 2 CSP, ktorý návrh bol zapísaný
pod sp. zn. 3C/19/2018. Následne na základe návrhu žalobkyne na zmenu žaloby doručenom súdu
dňa 5.5.2019, ktorá zmena žaloby bola pripustená Uznesením č.k. 3C/19/2018-59 z 26.11.2020 sa
predmetom konania stalo určenie, že žalovaný v 1/ rade je výlučným vlastníkom 100% obchodného

podielu obchodnej spoločnosti PEMŠAL, s.r.o., Čimhová 40, 027 12 Čimhová, IČO: 47 055 090. Z
predloženej Zmluvy o prevode zo dňa 12.5.2014- čl. 7,8 spisu bolo zistené, že žalovaný v 1/ rade ako
prevodca dňa 12.5.2014 previedol bezodplatne na žalovaného v 2/ rade ako na nadobúdateľa a inak
aj svojho otca v jednej osobe svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti PEMŠAL, s.r.o. so sídlomČimhová 40, IČO: 47 055 090 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v oddiele Sro, vo
vl. Č. 59600/L, pričom hodnota obchodného podielu žalovaného v 1/ rade ako jediného spoločníka mala
byť podľa danej zmluvy o prevode stanovená na sumu 9.000 Eur. Z predloženého rozsudku Krajského

súdu Žilina č.k. 5P/3/2014 zo dňa 28.6.2016, bolo tiež zistené, že žalovaný v 1/ rade vypovedal, že v
danej spoločnosti pôsobí naďalej ako konateľ. V neposlednom rade z Výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Žilina z čl. 48 spisu bolo zistené, že obchodná spol. PEMŠAL s.r.o. so sídlom Čimhová
40, Čimohová 027 12, IČO: 47 055 090 bola zapísaná do obchodného registra dňa 9.3.2013, ako aj
že jediným spoločníkom tejto spoločnosti bol od 9.3. do 23.6.2014 žalovaný v 1/ rade, od 24.6.2014

je 100% vlastníkom - spoločníkom žalovaný v 2/ rade. Ako štatutárny orgán danej spoločnosti od jej
vzniku vystupoval a aj naďalej vystupuje len žalovaný v 1/ rade. Žalobkyňa udelenie súhlasu na prevod
obchodného podielu v prospech žalovaného v 2/ rade popierala.

10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

12. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

13. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci,
živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

14. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka (1) Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti

spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu
spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

15. Z hľadiska predmetu konania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobkyňa má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že tento je daný, nakoľko v

prípade pozitívneho určenia by sa vyriešila sporná právna otázka všetkých účastníkov tohto konania,
a zároveň by sa vytvoril pevný právny základ pre právny vzťah žalobkyne a žalovaného v 1/ rade v
rámci vyporiadania ich zaniknutého BSM, žalobkyni by tak v prípade pozitívneho určenia vznikol v rámci
vyporiadania BSM, ktoré konanie už na tunajšom súde prebieha, nárok na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu aj z tejto majetkovej hodnoty.

16. Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci mal súd za to, že návrh žalobkyne
je v plnom rozsahu dôvodný, a teda že žalovaný v 1/ rade je výlučným vlastníkom 100% obchodného
podielu obchodnej spoločnosti PEMŠAL, s.r.o., Čimhová 40. V konaní mal súd z Výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Žilina preukázané, že obchodná spoločnosť PEMŠAL s.r.o. so sídlom Čimhová

bola založená žalovaným v 1/ rade ako jediným spoločníkom, a to v dobe trvania jeho manželstva so
žalobkyňou. Rovnako zo Zmluvy o prevode bolo preukázané, že počas trvania manželstva žalovaný v
1/ rade dňa 12.5.2014 previedol svoj obchodný podiel na žalovaného v 2/ rade. Žalovaní v 1/ a 2/ rade
v konaní účinne nepopreli tvrdenia žalobkyne, a teda že daný obchodný podiel patrí do BSM, ani žetáto o prevode obchodného podielu v danej spoločnosti počas trvania manželstva so žalovaným v 1/
rade nevedela. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 168/2005 uviedol, že obchodný podiel v
spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý počas manželstva jedným z manželov zo spoločných

prostriedkov, sa stáva súčasťou BSM. K uvedenému záveru dospelo aj ďalšie rozhodnutie NS SR sp. zn.
5 Obdo 11/2007 a v neposlednom rade aj posledné rozhodnutie NS SR v danej oblasti, a to rozhodnutie
8 Cdo/196/2018 z 28.1.2020. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu žalobkyne v plnom
rozsahu vyhovel.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak
že žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, keďže jej návrhu súd v plnom rozsahu vyhovel, priznal voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.