Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 11, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/76/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010038
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821010038.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 12. apríla 2022 prejednal
odvolanie podané obžalovaným S. J., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č.k. 6T/9/2021-101 z 20.7.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/9/2021-101 z 20.7.2021 vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a výroku o treste odňatia slobody
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/9/2021-101 z 20.7.2021,

obžalovanému S. J., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom U.,
Z. B. XXXX/X,

u k l a d á :

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák. trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/9/2021-101 z 20.7.2021 bol obžalovaný S. J. uznaný
za vinného, že:

dňa 3.7.2020 v čase o 18.45 hod. viedol pod vplyvom alkoholu motorovú štvorkolku CF MOTO CFORCE
550, ev. č. NO-668CO po poľnej ceste v katastri obce U. smerom na Z. ulicu, približne 500 m od svojho
bydliska domu č. XXXX/X, kde nezvládol v dôsledku ovplyvnenia alkoholom vedenie vozidla, prevrátil sa
so štvorkolkou nabok, 17 minút po nehode sa podrobil dychovej skúške na alkohol prístrojom
Alcoquant 6020plus č. A410059 a bola mu nameraná hodnota 0,80 mg etanolu v litri vydýchnutého
vzduchu, čiže v čase nehody bol ovplyvnený koncentráciou alkoholu v krvi v rozmedzí 1,276 až 1,411
promile,

čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Za to bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určil

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 20.7.2021 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, po vysvetlení
významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva na
podanie odvolania. Hlavné pojednávanie sa za splnenia zákonných podmienok vykonalo v neprítomnosti
obžalovaného.

Dňa 13.9.2021 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného, v ktorom sú uvedené
nasledovné argumenty:

„Vzhľadom k tomu, že som nebol na hlavnom pojednávaní, potrebujem uviesť tieto náležitosti na daný
prípad.
V prvom rade sa chcem poďakovať súdu za podmienku, lebo ak človek niečo dostane, patrí sa
poďakovať. Preto ďakujem. Celý život som sa snažil dodržiavať zákony tohto štátu a žiť tak, aby som
bol poriadnym občanom a pozorným vodičom. Čo sa týka prípadu, prečo som sa nedostavil na hlavné
pojednávanie. Bolo to preto, lebo po návrate z kúp. liečby som dostal predvolanie na súd, aby som
nezabudol, keďže úraz mi spôsobil tržnú ranu 25 cm na hlave, tak som si to poznačil do
kalendára. Lenže namiesto 20.7. som si poznačil 27.7.
Podstata veci, prečo sa odvolávam, je hlavne v tom, že si myslím, že odobratie vodičského na 30
mesiacov je pre mňa príliš kruté, a preto žiadam o zmiernenie trestu. Nakoľko okrem tohto prípadu som
nikdy v živote si nedovolil sadnúť za volant a jazdiť pod vplyvom alkoholu. A to už jazdím 38 rokov. Ako
živnostník od roku 2002 jazdím dennodenne a hlavne v Bratislave, kde pracujem. Za 10 rokov som tam
najazdil 500-tisíc km.
Tento prípad, čo sa stal, pripisujem môjmu zdravotnému stavu. Nakoľko začiatkom júna ma odviezla
záchranka do nemocnice. 30.6.2020 som ukončil PN a 3.7.2020, keď sa mi to stalo, že po konzumácii
alkoholu si nepamätám ďalší priebeh, až keď som sa prebral v nemocnici na ARE. Dokladám prefotenú
lek. správu. Preto keby som to vedel ovplyvniť, nebol by som jazdil po požití alkoholu. Nakoľko vodičský
veľmi potrebujem, či už na doliečenie zdravotného stavu, ale aj pracovne. Preto od úrazu
3.7.2020 úplná abstinencia, žiaden alkohol. Preto u mňa nehrozí ďalšia jazda pod vplyvom alkoholu.
V rozsudku sa uvádza, že trest má pôsobiť individuálne priamo na obžalovaného. Ja si myslím, že som
už bol až moc potrestaný. Veď zašitá hlava 25 cm, zlomená lopatka, zlomené 3 krčné stavce, zlomené
2 hrudné stavce, som rád, že som to prežil, že ma tu pán Boh ponechal, aby som mohol vytvárať ďalšie
hodnoty pre tento štát. Trebárs takúto kaplnku, ktorú som urobil so synom, prikladám fotku. Chcem sa
čím skôr zaradiť do pracovného procesu.
Ak to zákon umožňuje, žiadam o ponechanie vodičského, nakoľko u mňa je vylúčená ďalšia jazda na
motorovom vozidle pod vplyvom alkoholu.
Ako garanciu ponúkam v prípade ďalšej jazdy na motorovom vozidle pod vplyvom alkoholu doživotné
odobratie vodičského oprávnenia. Ďakujem za spravodlivé rozhodnutie.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava
dôvodov podaného odvolania tak, ako tieto na verejnom zasadnutí predniesol a v zmysle týchto dôvodov
krajskému súdu navrhol aj rozhodnúť. Žiadal o zníženie trestu zákazu činnosti, prípadne o neuloženie
trestu zákazu činnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste zákazu
činnosti, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i
prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa
voči obžalovanému, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť
pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Odvolanie obžalovaného voči výroku o treste krajský súd vyhodnotil ako dôvodné.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o
treste, s ktorými sa ale krajský súd v plnom rozsahu nestotožnil, výšku uloženého trestu zákazu činnosti
považuje z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie za neprimerane prísnu.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.
Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.
Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou,
a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu,
z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti nesprávne aplikoval pri úvahách týkajúcich
sa ukladania tohto druhu trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Z aktuálneho odpisu registra trestov bolo zrejmé, že obžalovaný nebol v minulosti súdne
trestaný. Obžalovaný mal v čase skutku 55 rokov, žil doposiaľ bezúhonný život, spáchanie skutku
nepochybne oľutoval a toto oľutovanie možno vnímať ako úprimné. Trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, ktorý okresný súd uložil obžalovanému, sa
krajskému súdu zdal priveľmi prísny, a to najmä k osobe obžalovaného, ktorý nemá sklony k páchaniu
trestnej činnosti, a rovnako aj s poukazom na okolnosti spáchania stíhaného skutku, ktorý sa v tomto
prípade kladie obžalovanému za vinu. Vo všeobecnosti možno súhlasiť s názorom okresného súdu,
že alkohol za volant nepatrí a že takéto správanie možno považovať za najarogantnejšie správanie
vodiča voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Každý prípad však treba posudzovať individuálne a
nezodpovedných vodičov netrestať paušálne bez ohľadu na danosti konkrétneho prípadu. Krajský súd
má za to, že v tomto prípade treba poukázať na skutočnosť, že obžalovaný jazdil na poľnej ceste, na
motorovej štvorkolke, v priestoroch, kde nie je vysoká frekvencia ostatných účastníkov cestnej premávky,
pričom viac-menej ohrozil len seba a v menšej miere ohrozil život a zdravie ľudí a cudzí majetok.
Krajský súd v žiadnom prípade nebagatelizuje konanie obžalovaného, ktoré je bez pochýb konaním
nezodpovedným, ale jeho závažnosť nie je taká, aby odôvodňovala uloženie takého prísneho trestu
zákazu činnosti, aký uložil okresný súd. Krajský súd tiež prihliadol na to, že obžalovanému bol popri treste
zákazu činnosti uložený tiež trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a určením skúšobnej
doby. Podľa názoru krajského súdu nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť tak prísnym trestom zákazu
činnosti. Vzhľadom k hore uvedenému preto krajský súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, čo sa javilo ako trest
primeraný a spravodlivý. Uložený trest odňatia slobody týmto rozhodnutím zostáva nezmenený.

Krajský súd si osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu, vrátane správneho zistenia dvoch poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j/, písm.
l/ Tr. zák.), keďže viedol pred spáchaním skutku riadny život a sa priznal k spáchaniu činnosti a úprimne
ju oľutoval, a absencie priťažujúcich okolností. Okresný súd tiež správne aplikoval ustanovenie § 38 ods.
3 Tr. zák. Krajský súd však uzatvára, že okresným súdom uložený trest zákazu činnosti vo výmere 2
roky a 6 mesiacov po znížení hornej hranice o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.) nepovažuje odvolací
súd za primeraný a spravodlivý.

Nadriadený súd pri rozhodovaní o výmere trestu zákazu činnosti obžalovanému zohľadnil všetky
okolnosti veci tak z hľadiska spáchaného skutku, jeho právnej kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby
obžalovaného, a to z pohľadu jeho doterajšieho spôsobu života, ako i aktuálnych osobných pomerov.

S poukazom na správne dôvody odvolania obžalovaného, ktoré si krajský súd osvojil v plnom
rozsahu a v podrobnostiach na ne poukazuje, dospel krajský súd k záveru, že stavu veci, zákonu a
spravodlivosti bude zodpovedať uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu obžalovanému S. J. vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, pri aplikácii procesného postupu podľa § 321
ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 21, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.