Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706203186
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6706203186.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnených: 1/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXXX/XX, XXX XX P. nad B., 2/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. R. 6, XXX XX I., 3/ B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX P. nad B., právne zastúpené: WITT & KLEIN ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti povinnej: Q.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P. o vymoženie zameškaného výživného, vykonávanej

súdnym exekútorom JUDr. Mária Krasňanová, Exekútorský úrad so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017
01 Považská Bystrica, o odvolaní oprávnenej 1/ až 3/ proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11Er/1820/2006-15 zo dňa 6. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/1820/2006-15 zo dňa 6. februára 2017 vo výroku II. z
r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 11Er/1820/2006-15 zo dňa 6. februára 2017 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol,
že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Exekučný súd napadnuté
uznesenie odôvodnil tým, že dňa 28.03.2006 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. P 88/90-37 zo dňa 25.10.1990 a rozsudok Okresného

súdu Zvolen č. k. 8C 76/05-44 zo dňa 21.11.2005. Dňa 30.01.2017 bol exekučnému súdu doručený
podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že trovy exekúcie znášajú
oprávnené.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o trovách exekúcie podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnené 1/, 2/ a 3/ (spolu aj ako „oprávnené“). Namietali, že rozhodnutie
exekučného súdu, ktorým zaviazal oprávnené na úhradu trov exekúcie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a to z dôvodu, že exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal
z ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

avšak v uznesení o zastavení exekúcie sa všeobecne exekútorovi právo na náhradu trov konania v
zmysle CSP nepriznáva, navyše takýto postup nie je ani štandardným v rozhodovacej činnosti súdov.
Oprávnené poukázali na znenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 30.11.2006, v zmysle
ktorého mali byť trovy vyčíslené už v napadnutom Uznesení exekučného súdu. Oprávnené ďalej
namietali, že exekúcia bola začatá dňa 30.03.2006, pričom jej predmetom bolo vymoženie pohľadávky
na zameškanom výživnom, a teda mal exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať

ustanovenie § 240 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 spolu s ustanovením § 203 ods.
2 Exekučného poriadku po 01.12.2006 a na trovy exekúcie mal byť v Uznesení zaviazaný súd. Z týchtodôvodov oprávnené odvolaciemu súdu navrhli, aby Uznesenie exekučného súdu vo výroku II. zmenil
tak, že na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora zaviaže Okresný súd Zvolen a oprávneným prizná
právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu
danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario)

CSP a druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil
a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné
konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013,

ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 30. marca 2006 udelil súdnemu

exekútorovipoverenienavykonanieexekúcieprotipovinnejpodč.5611008289.Podkladomnaudelenie
povereniabolažiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespolusnávrhom
oprávnených na vykonanie exekúcie . Exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu
Zvolen č. k. P 88/90-37, P 2/90-98 zo dňa 25. októbra 1990, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 30. novembra 1990 a rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C 76/05-44 zo dňa

21. novembra 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. decembra 2005.

12. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie zo dňa 27. januára 2017 označené ako „Návrh na
zastavenie exekúcie“. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty
povinnej nebol zistený žiadny majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Exekučný

súd preto uznesením č. k. 11Er/1820/2006-15 zo dňa 6. februára 2017 exekúciu postupom podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov
exekúcie voči oprávneným. Oprávnené podali proti výroku o trovách exekúcie odvolanie.

13.Podľa§203Exekučnéhoporiadkutrovyexekúcienavymoženiepohľadávkynavýživnomzastavenej

z dôvodu nemajetnosti povinného znáša súd, pričom nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V preskúmavanom exekučnom konaní bolo vymáhané zameškané výživné. Z toho vyplýva, že neboli
splnené procesné podmienky na zaviazanie oprávnených na znášanie trov exekúcie, keďže v prípade
zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného znáša trovy exekúcie súd.

14. Odvolací súd sa zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o trovách v predmetnej
veci za situácie, keď zo strany exekučného súdu došlo evidentne k pochybeniu pri vyhodnocovaní
splnenia procesných podmienok pre rozhodnutie o trovách exekúcie. Krajský súd konštatuje, že
exekučný súd zvolil postup, na ktorý neboli splnené podmienky. Okolnosti tohto prípadu je pretopotrebné posúdiť v nadväznosti na požiadavku riadneho a spravodlivého procesu v zmysle § 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a neaplikovať ustanovenie o nemožnosti podať odvolanie, nakoľko by to viedlo k popretiu

princípu spravodlivosti ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Z ustanovení Exekučného
poriadku ako aj CSP je zrejmé, že proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie,
odvolanie nie je prípustné. V danom prípade bolo úlohou odvolacieho súdu sa vysporiadať s procesnou
situáciou, keď exekučný súd zvolil procesný postup, na ktorý nemal splnené zákonné podmienky. Podľa
článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a hmotnoprávnom rámci (nález ÚS SR sp. zn.
III.ÚS 36/2010). Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého
procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Za stavu, že zákonné podmienky pre aplikáciu § 203 ods. 2, prvá veta
neboli naplnené, poučenie o neprípustnosti odvolania je neakceptovateľné. Inak by došlo k popretiu

princípu spravodlivosti - jedného zo základných princípov právneho štátu. Odvolací súd preto zvolil
výklad hodnotový, nie pozitívny - textový, ktorý predstavuje aj potencionálnu možnosť zneužívania
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súdmi v prípadoch, keď nie sú splnené podmienky
na zaviazanie oprávnených na úhradu trov exekúcie a súčasne nemožnosť oprávnených sa v týchto
prípadoch brániť podaním odvolania. Za stavu, keď boli naplnené podmienky uvedené v druhej a tretej

vete § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo možné na vec aplikovať ust. § 203 ods. 2 prvá veta
Exekučného poriadku.

15.Odvolací súd svoje rozhodnutie v otázke prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu prvoinštančného
súdu vydanému bez splnenia procesných podmienok na také rozhodnutie oprel aj o rozhodovaciu

činnosť NS SR (2Sžr/59/2014, 6Sžf/82/2013).

16. Odvolací súd preto druhý výrok rozhodnutia exekučného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu pri rozhodovaní o trovách exekúcie rozhodnúť o
trovách exekúcie v súlade s § 203, druhá a tretia veta Exekučného poriadku.

18.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).