Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211203427
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4211203427.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, o vymoženie
sumy 845,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno

zo dňa 20. apríla 2016, č. k. 4Er/259/2011-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 4Er/259/2011 (EX 2945/11) s tým,
že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení. V dôvodoch svojho
uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11840/10,
ktorý vydal dňa 08. 12. 2010 Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom v Bratislave, na základe porušenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 01.
2010, pričom na zabezpečenie pohľadávky oprávnenej zo zmluvy vystavila povinná dňa 27. 01. 2010

zmenku. Dňa 21. 03. 2011 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX.
Opierajúc sa o ust. 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 5 a 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“, v skratke „EP“), §
2a, § 5a ods. 1 písm. b), § 29b zák. č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 ods. 4 zák. č.
40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Dôvodil, že dňa 03. 02. 2016 súdny exekútor mu postúpil

doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 EP Doplnenie
návrhu na vykonanie, v ktorom oprávnená uviedla, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinnou boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu,
ktorý bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky
zásady spravodlivosti. Zároveň uviedla, že skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa
stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné

námietky. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku boli
od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu, ktoré boli súdom preskúmané a medzičasom
nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Vzhľadom k uvedenému oprávnený
navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnená návrh
na vykonanie exekúcie doplnila v zákonnej lehote. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil
ako spotrebiteľský, pretože na strane povinnej v danom zmluvnom vzťahu vystupovala povinná ako

fyzická osoba a spotrebiteľ. Mal preukázané, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň sa jednalo o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskýmúverom. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, pričom podľa § 29b zákona č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 05.
2014, preto rezultoval, že bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2.
EP pre neprípustnosť použitia zmenky.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia.

Zvýraznila, že dňa 27. 01. 2010 uzavrela s povinnou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne
podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel, preto je potrebné
chrániť jej dobrú vieru. Na základe vyššie uvedeného uviedla, že zmluvu uzavretú s povinnou nemožno
považovať za spotrebiteľský úver. Zvýraznila, že dôležitý bol účel poskytnutia úveru, a nie na aký
účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. V danom prípade pri poskytnutí

úveru vychádzala z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania a skutočnosť,
na čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý, neskúma, nakoľko je to pre ňu už
nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť
voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Svoje tvrdenia oprela o
rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. Zvýraznila ďalej, že nebolo možné prihliadnuť na ust.

§ 17 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch. Zákaz zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského
úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 ZZoSÚ bola zavedená od 01. 01. 2011 do
30. 04. 2014 a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú
porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Tvrdila,
že nachádzací súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba

na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba
voči veriteľovi (zmenkovému veriteľovi). V zmenkovom konaní až do 22. 12. 2015 nebol súd oprávnený
ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom
a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu

uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01. 01. 2016
stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia
ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože
sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Tiež označil za zrejmé,
že rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia

zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže dlžník-povinný námietku
náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu
zo spotrebiteľského úveru neuplatnil.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej v texte len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie dňa 28. 02. 2011. Spolu so žiadosťou predložil i návrh

oprávnenej, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 845,87 eura s príslušenstvom a exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydaný dňa 08. 12. 2010 sp.
zn.SR1840/10,ktorýsastalprávoplatnýmdňa27.12.2010avykonateľnýmdňa30.12.2010.Kžiadostidoložil zmenku vystavenú povinnou dňa 27. 01. 2010, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzavretú dňa
27. 01. 2010 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie vydal dňa 21.
03. 2011 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 03. 02. 2016 súdny

exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení
§ 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 EP. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi
doručené dňa 21. 01. 2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd
po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zastavil exekúciu,
ktoré rozhodnutie ako vo výroku správne musel odvolací súd potvrdiť, aj keď z iných právnych dôvodov.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10.Podľa§243fods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,vexekučnýchkonaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, na exekučné konania
podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia,
sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

12. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúcie podľa odseku
1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa v konaniach podľa

odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v

§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.ňň

19. Podľa 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

20. Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2010 a odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že táto zmluva uzatvorená medzi oprávnenou a povinnou je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenou štandardným formulárovým

systémom. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa.
Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Znenie zmluvy povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia,
ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Námietku oprávnenej uvedenú v odvolaní, že povinná v
zmluve o úvere prehlásila, že jej bol úver poskytnutý na účel povolania, odvolací súd nepovažoval

za dôvodnú. Povinná bola označená v zmluve o úvere ako fyzická osoba dátumom svojho narodenia
a adresou trvalého pobytu. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných
prostriedkov na účel „povolania“ považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred
pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah spod
pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu

o úvere uzatvárala povinná ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čomu nasvedčuje i samotná výška
poskytnutého úveru. Len ťažko možno vôbec uvažovať o tom, že by výška poskytnutého úveru 350
eur mala slúžiť na podnikateľské účely, či rozvoj podnikania. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi
oprávnenou a povinnou je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka

a rozhodcovský súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. Odvolací
súd pre úplnosť dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto
riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním

tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na
vymedzený účel, v danom prípade na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký
konkrétny súvis s takýmto zamestnaním - predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy malo. V uvedenom zmysle tak oprávnená svoju dôkaznú povinnosť nesplnila, preto odvolací
súd konštatuje, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom

akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávnenej malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej
účel vymedzený vôbec. Spotrebiteľský charakter zmluvy možno jednoznačne vyvodiť zo skutočností,
že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké
množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinnú, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že byjej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Najmä ak
uzavretá zmluva je totožná s tisíckami iných zmlúv známych odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej
činnosti. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej

vzájomnej súčinnosti zmluvných strán.

22. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh

a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej
od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ustanoveniach § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a §
243f Exekučného poriadku na základe zákona č. 438/2015 Z. z. je exekučný súd povinný ex offo
prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, či mu bola v konaní

pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi
podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na
vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po
dátume 23. 12. 2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je
exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastal
názor, že súd prvej inštancie správne zastavil predmetnú exekúciu, avšak mal sa prioritne zaoberať
dodržaním lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku. Podanie oprávnenej nazvané „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. §
243f zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21. 01. 2016 bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016 a exekučnému súdu bolo doručené dňa 03. 02. 2016.
Z uvedeného je zrejmé, že toto podanie oprávnenej nebolo doručené exekučnému súdu v zákonom
stanovenej 30 dňovej lehote od účinnosti zákona, t. j. od 23. 12. 2015, ako doplnené včas. Odvolací súd

pre úplnosť dodáva, že zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku,
bol schválený dňa 15. 12. 2015 a vyhlásený dňa 23. 12. 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia,
teda dňa 23. 12. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie
exekúcie do 30 dní od 23. 12. 2015, teda najneskôr do 22. 01. 2016, pričom oprávnená svoje podanie
doručila exekučnému súdu až 03. 02. 2016.

23. V tomto smere na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že „hoci znenie §
243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné

vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol
oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku
(pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti

a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo
väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a
doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, nie len poverenému súdnemu exekútorovi.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný

oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného
procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ /
bod 20. a 21. citovaného uznesenia/.

24. Vo svetle uvedeného odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v prejednávanej veci bol daný
dôvod na zastavenie exekúcie bez preskúmavania danej veci v zmysle § 243f Exekučného poriadku z
dôvodu, že oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Preto zastavenie exekúcie napadnutým uznesením bolo vecne správne, pričom exekučnýsúd posudzoval predmetnú vec nad rámec svojich povinností s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

25. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti zastavujúceho výroku napadnutého uznesenia,
aj keď z iných právnych dôvodov, preto napadnuté uznesenie v tejto časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).