Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920203304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7920203304.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: F. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X. Č.. XXX/XX, XXX XX D. Ž., v konaní o zaplatenie 2068,59 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti istiny 1.879,43 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 189,16 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2068,59 Eur. Podanie žaloby odôvodnil tým,
že žalovaný bol od 01.01.2010 do 03.02.2020 vyňatý z povinného zdravotného poistenia v SR ako
osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, a dlhodobo sa zdržiava v cudzine , kde je zdravotne poistená.
Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia,
čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal
nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 2 068,59 Eur. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti
žalovanému hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR

je v priloženom účte poistenca. Žalovaný si nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi v
zmysle § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 19.05.2020
v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný do dňa podania žalobného návrhu na súd dlžnú sumu
neuhradil.

2. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy - opakovaná výzva na úhradu - pokus o zmier zo

dňa 19.05.2020, náhľad na výpis z účtu poistenca - zdravotná starostlivosť za obdobie od 01.01.2010-
do 03.02.2020, detail nárokového dokladu. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.

3. Okresný súd Trebišov vydal vo veci dňa 26.08.2020 platobný rozkaz sp. zn. 12C/30/2020-27,
predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto ho súd
uznesením pod sp. zn. 12C/30/2020-37, dňa 26.10.2020 zrušil.

4. Súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný je od 26.01.1994 k trvalému pobytu
prihlásený na adrese H. XXX/XX , XXX XX D. Ž.. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami žalovanému
na adresu uvedenú v RO SR. V zmysle §116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe nasvojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 26.10.2020. Písomnosti boli žalovanému doručené
dňa 02.11.2020.

5. Podaním doručeným súdu 10.11.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s
podanou žalobou nesúhlasí a uplatňovanú sumu neuznáva. V roku 2006 odišiel pracovať do zahraničia,
konkrétne do N., kde bol aj poistený ,a to v T. S. Z. O. S. N.. To ako sa mal stať poistencom VŠZP
ani nevie, pretože pred jeho odchodom do zahraničia bol poistený v zdravotnej poisťovni Dôvera, a
to od 01.06.1995 až do 31.12.2006 a následne odišiel do zahraničia. Až v roku 2020 sa dozvedel z

dokladu, ktorý mu vydala zdravotná poisťovňa Dôvera, že mu mal vzniknúť poistný vzťah k Európskej
zdravotnej poisťovni, a to od 01.01.2007. Prečo k tomu došlo nevie, pretože bol v tom čase už v zahraničí
a poisťovni Dôvera oznámil, že je poistený v belgickej poisťovni. Je pravdou, že počas jeho návštev v
SR bol viackrát ošetrený v slovenských zdravotníckych zariadeniach , kde vždy predkladal svoj preukaz
poistenca, ktorý mal z belgickej zdravotnej poisťovne. Uviedol, že mu nikdy nebol doručený ani osobne
ani poštou preukaz poistenca VŠZP. Až do začiatku roka 2018 nevedel, že je tu nejaký problém , až

niekedy v januári/ februári roku 2018 ho kontaktovali zo VŠZP, kde mu uviedli, že má voči ním dlh ,
a to vo výške niekoľko tisíc eur. Osobne sa dostavil na pobočku VŠZP v Trebišove , kde zisťoval o čo
sa vlastne jedná. Až vtedy sa dozvedel, že je poistencom VšZP, a že zaňho boli hradené poskytnuté
úkony zdravotnej starostlivosti . Pracovníkom ukazoval kartičku poistenca, oni mu však povedali, že to
nestačí, a preto si vyžiadal v apríli roku 2018potvrdenie od belgickej poisťovne , že tam bol poistený,

tento doklad predložila aj VšZP. Domnieval sa , že týmto je to vyriešené, ale bol opakovane kontaktovaný
pracovníkmi zdravotnej poisťovne , a keď a sa pýtal prečo vlastne od neho poisťovňa žiada uvedenú
čiastku, bolo mu povedané , že vraj za neho ako nezamestnaného platí štát. To ho prekvapilo , pretože
v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený len krátko , ale pre istotu šiel aj na ÚPSVaR v H. ,
kde mu vystavili v septembri roku 2018 potvrdenie o tom, že v evidencii bol vedený od 23.03.2005 do

16.05.2005. aj tento doklad predložil VšZP. Následne sa nedialo nič a bol presvedčený, že sa všetko
vyjasnilo. Po necelých dvoch rokoch , vo februári 2020 mu bol doručený list od žalobcu, v ktorom
uviedol, že u neho nemajú evidovaného platiteľa poistného v období od 01.01.2011 do 31.12.2018 a
žiadajú ho , aby najneskôr v lehote do 8 -dní odo dňa doručenia výzvy nahlásil platiteľa poistného na
verejné zdravotné poistenie. Opakovane kontaktoval zdravotnú poisťovňu , aby zistil v čom je problém ,

kde ho odkázali aby komunikoval s Ing. S., čo aj urobil. Vysvetlil som celú situáciou a následne mu
pani S. oznámila , že VšZP žiadal refundáciu nákladov od jeho belgickej poisťovne , avšak belgická
poisťovňa ich pohľadávky staršie ako dva roky neuznala a preto sa ich evidentne rozhodli žiadať odo
mňa. K celej veci uviedol, že podľa jeho názoru nikdy nebol poistencom VšZP a po druhé, nimi uplatnenú
pohľadávku považuje v zmylsle platnej legislatívy za premlčanú. Poukazuje na to, že už v apríli roku

2018 žalobcovi bolo známe, že v zmysle zákona došlo k zániku verejného zdravotného poistenia , keďže
predložil doklad o tom, že je poistený v zahraničí a v zmysle ustanovenia § 21 zákona č. 580/2004 Z.z. v
aktuálnom znení, dochádza k premlčaniu nároku žalobcu na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď a sa poisťovňa dozvie o skutočnosti zakladajúcej
zánik verejného zdravotného poistenia. Vznáša preto námietku premlčania. Na podporu svojich tvrdení

predložil ako dôkaz potvrdenie o poistnom vzťahu od poisťovne Dôvera zo dňa 13.05.2020, doklad o
poistený v zahraničí od 01.01.2007 až do 31.12.2018. potvrdenie ÚPSVaR v H..

6. Podaním doručeným súdu dňa 18.12.2020 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného a konštatoval,
žežalovanývosvojomlisteneuvádzažiadnenovéskutočnosti,ktorébymohliviesťkzmenerozhodnutia,

ktoré bolo vydané súdom formou platobného rozkazu zo dňa 26.08.2020. Podľa § 23 zákona č.
580/2004 Z. z. v platnom znení, poistenec je povinný v lehote 8 dní oznámiť príslušnej zdravotnej
poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz
poistenca. táto povinnosť nebola zo strany žalovaného splnená. Žalovaný bol vyňatí z verejného
zdravotného poistenia v čase od 01.01.2010 do 03.12.2020. Dôkazom je elektronický formulár E

104, ktorý bol súčasťou žalobného návrhu , a dokazuje zdravotné poistenie v N.. Žalovaný sa stal
poistencom verejného zdravotného poistenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na základe delimitácie
zo Spoločnej zdravotnej poisťovne a to od 1.1.2010 v tom čase VšZP, a.s., nemala preukázateľne
vedomosť , že žalovaný je zdravotne poistený v inom členskom štáte EÚ. Zdravotná poisťovňa
urobila všetky kroky k tomu, aby získala refundáciu poskytnutej zdravotnej starostlivosti od Belgickej

strany. Refundácia nákladov bola belgickou poisťovňou uhradená len čiastočne z dôvodu zákonných
podmienok N.. Vyňatie zo zdravotného poistenia v SR sa týka obdobia , kedy žalovaný už bol zdravotne
poistený v inom členskom štáte európskej únie. Napriek tejto skutočnosti žalovaný využíval zdravotnú
starostlivosť v Sr, a táto zdravotná starostlivosť bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, zo stranypoisťovne uhradená. Dokladom z apríla roku 2018 , o ktorom žalovaný hovorí vo svojom vyjadrení ,
žalobca nedisponuje. K premlčaniu nároku , zo strany žalobcu v zmysle zákona nedošlo.

7. Podaním doručeným súdu dňa 01.02.2021 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu v ktorom
uviedol, že žalobca svoj nárok odvodzuje od § 23 zákona č. 580/2004 Z.z. v aktuálnom znení, kde zo
znenia zákona vyplýva, že poistenec je povinný v lehote 8 dní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni
skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca.
Podľažalobcusitútooznamovaciupovinnosťnesplnil.Ktomutvrdeniužalovanýuviedol,žeužvosvojom

prvom vyjadrení uviedol, že koncom roka 2006 odišiel pracovať do zahraničia , kde bol od 01.01.2007
riadne poistený a túto skutočnosť oznámil vtedy jeho vtedajšej poisťovni, kde bol v tom čase zdravotne
poistený t.j. poisťovni Dôvera. Zo strany jeho poisťovne mu neboli nikdy vyčítané žiadne pochybenia
a do dnešného dňa mu nie je zrejmé, akým spôsobom sa stať poistencom VšZP, k čomu uvádza, že
ak sa mal stať zákonným spôsobom poistencom VšZP mal byť o tejto skutočnosti upovedomený a v
zmysle zákona č. 580/2004 mu mala poisťovňa doručiť preukaz poistenca, čo sa však nikdy nestalo.

Tiež mu nie je zrejmé, že ako to,, že od roku 2007 nikto neriešil na strane slovenských zdravotných
poisťovní, že sa neho nie sú platené odvody a ak VšZP uvádza, že som jej poistencom od 01.01.2010,
tak mu nie je jasné, čo robili počas 8 rokov, keď museli mať vedomosť o tom , že za neho poistné
nikto nehradí. Je pravdou , že keď bol pri svojich návštevách na Slovensku chorý, resp. mal zdravotné
problém , bolm ošetrený v slovenských zdravotníckych zariadeniach , predkladal však vždy preukaz

poistenca z N.. nevie prečo vedený, resp. akým spôsobom sa stalo , že bol napriek tomu označený za
poistenca VšZP. Zdôrazňuje, že nemohol oznamovaciu povinnosť plniť voči VšZP, keďže o tom nevedel,
že je jej poistencom a zdravotná poisťovňa mi nikdy nedoručila o tom oznámenie a nikdy nedoručila
preukaz poistenca.

8. Podaním doručeným súdu dňa 24.03.2021 sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaného a konštatoval,
že žalovaný neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene rozhodnutia,
ktorébolosúdomvydanéformouplatobnéhorozkazuzodňa26.08.2020.Podľa §23zákonač.580/2004
Z.z. v platnom znení, poistenec je povinný v L 8 dní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti
rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Táto

povinnosť nebola zo strany žalovaného splnená. Všetky dôkazy z ich strany boli súčasťou žalobného
návrhu. Žalovaný mal všetky skutočnosti ohľadne verejného zdravotného poistenia a jeho konkrétneho
prípadu vysvetlené vyjadreniami zdravotnej poisťovne zo dňa 30.03.2020 a 2.06.2020. K pochopeniu
fungovania systému verejného zdravotného poistenia v SR napriek všetkému však zo strany žalovaného
nedošlo.

9. Podaním doručeným súdu dňa 28.06.2021 Všeobecná zdravotná poisťovňa ďalej uviedla, že podľa
§ 23 zákona č. 580/2004 Z. z. v platnom znení, poistenec je povinný v lehote 8 dní oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť
preukaz poistenca. Táto povinnosť nebola zo strany žalovaného splnená. Poisťovňa uhrádza výkony

zdravotnej starostlivosti na základe faktúr od zmluvných poskytovateľov. Žalovaný bol v čase výkonu
zdravotnejstarostlivostivSRpreukázateľnepoistenývinomčlenskomštáteEÚatovN..To,žežalovaný
využíval neoprávnene zdravotnú starostlivosť v SR, na ktorú v spornom čase nemal bezplatný nárok
nie je chybou zdravotnej poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa využila aj možnosť refundácie
predmetnej zdravotnej starostlivosti od belgickej strany, žiaľ neúspešne. Úhrada bola refundovaná len

čiastočne. V čase výkonu zdravotnej starostlivosti, VšZP, a.s. nemala vedomosť o tom, že žalovaný je
zdravotne poistený v N..

10. Na výzvu súdu zo dňa 02.08.2021 reagovala VšZP podaním doručeným súdu dňa 23.08.2021.
Vo svojom vyjadrení uviedla, že hlavnou podstatou je to, že žalovaný si nesplnil včas a riadne

svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť, od ktorej sa zmena verejného zdravotného poistenia odvíja.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vychádzajú primárne zo zdravotného stavu poistenca a overenia
si v elektronickom systéme, či poistenec je tam evidovaný. Preukaz a prípadne jeho číslo nie
je relevantným dokladom pre požadovanie úhrady poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Operácia
žalovaného bola prevedená a to je nespochybniteľné. Poisťovňou boli poskytovateľovi ZS uhradené

nákladynazdravotnústarostlivosťžalovaného.Tak,akoužbolovysvetlené,žalovanýsastalpoistencom
VšZP v roku 2010 na základe delimitácie. Všetci delimitovaní poistenci nemusia mať identifikačnú
kartičku vydanú VšZP, ale vychádza sa z faktu, že zákonným spôsobom prešli do starostlivosti našej
poisťovne a je im poskytovaná zdravotná starostlivosť. Žalovaný nijako nepreukázal, aké kroky podnikolk tomu, aby v zákonnej lehote ukončil verejné zdravotné poistenie v SR, keď bol už právoplatne
zdravotne poistený v N.. Belgická strana jeho poistenie potvrdila, lebo časť nákladov v zmysle belgických
právnych noriem uhradila. Neuhradená ostala len časť, ktorá v zmysle zákonov belgickej strany

uhradená byť nemohla. Výška neuhradenej pohľadávky predstavuje sumu 1 861,89 Eur.

11. Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2021 Všeobecná zdravotná poisťovňa súdu oznámila, že
pohľadávku čiastočne vysporiadali mimosúdnou cestou a to vo výške 1 861,89 Eur. Zostatok pohľadávky
je tak vo výške 206,70 Eur. Žalobu preto berú čiastočne späť a to vo výške 1 861,89 Eur a teda výška

pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú požadujú uhradiť sa týmto upravuje na výšku
206,70 Eur.

12. Vo vyjadrení VšZP doručenom súdu dňa 14.01.2022 žalobca uviedol, že po presnom prepočte
refundovaných nákladov príslušným odborom zostatok sumy na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti ostáva vo výške 187,11Eur paušálne platby a 2,05 Eur ako náklady konania - poštovné.

Tieto žiadajú uhradiť zo strany žalovaného.

13. Súd podľa § 177 ods. 1 CSP, nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.03.2022. Žalobca ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Predvolaný žalovaný sa
na pojednávanie neustanovil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.

Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti oboch strán sporu.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou, opakovanou
výzvou na úhradu, náhľadom na výpis z účtu poistenca, oznámením poisťovne Dôvera zo dňa
13.05.2020, potvrdením o poistení žalovaného v N., potvrdením od ÚPSVaR, jednotlivými vyjadreniami

VšZP, odpoveďou poisťovne Dôvera na výzvu súdu zo dňa 10.08. a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 2.068,59 Eur s príslušenstvom z toho dôvodu,
že žalovaný bol vyňatý z verejného zdravotného poistenia v čase od 01.01.2010 do 03.12.2020 a
v tom čase bol poistený v N.. Žalovaný sa však stal poistencom verejného zdravotného poistenia

vo VŠZP na základe delimitácie zo Spoločnej zdravotnej poisťovne, a to od 01.01.2010. V tom
čase však VŠZP nemala vedomosť o tom, že žalovaný je zdravotne poistený v inom členskom štáte
EÚ. Zdravotná poisťovňa urobila všetky kroky k refundácii poskytnutej zdravotnej starostlivosti z
Belgickej strany. Refundácia bola uskutočnená čiastočne z dôvodu zákonných podmienok N.. Vyňatie zo
zdravotného poistenia v SR sa týkalo obdobia, kedy už bol žalovaný poistený v inom členskom štáte EÚ.

Napriek tejto skutočnosti žalovaný využíval zdravotnú starostlivosť v SR a táto zdravotná starostlivosť
bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo strany poisťovne uhradená. V zmysle §23 zákona
č.580/2004 Z.z. v platnom znení, poistenec je povinný v lehote 8 dní oznámiť príslušnej zdravotnej
poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz
poistenca. Táto povinnosť nebola zo strany žalovaného splnená.

16. Podľa § 2 Zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení povinné zdravotné poistenie je poistenie,
na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi 1a) (ďalej len "zdravotná starostlivosť") a služby súvisiace s poskytovaním
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia(§

5ods.2a3)avrátiťpreukazpoistenca zdravotnejstarostlivostivrozsahuazapodmienokustanovených
osobitnými predpismi 1b) (ďalej len "služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti").

17. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) Zák. č. 273/1994 Z.z. povinného zdravotného poistenia sú vyňaté soby,
ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí

nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich
zamestnávateľ sídlo.

18. Podľa § 27 písm. e) poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný
u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území

štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného
pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz poistenca.19. Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 580/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2005, zdravotné
poistenie je: a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom
verejného zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok ustanovených týmto b) zákonom

zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná
starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1) b) individuálne zdravotné poistenie, na
základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť
v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 3 ods. 2 Zák. č. 580/2004 Z.z. povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má
trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne
poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.

21. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) Zák. č. 580/2004 Z.z. poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia

(§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

22. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

24. Vykonaným dokazovaním súd posúdil vec tak, že podaná žaloba je dôvodná. Žalobca si v priebehu

konania voči žalovanému uplatnil pohľadávku vo výške 2.068,59 Eur s príslušenstvom. Žalovaný bol
v čase od 01.01.2010 do 03.02.2020 vyňatý z povinného zdravotného poistenia v členskej republike
ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR a dlhodobo sa zdržiava v cudzine, je aj zdravotne poistená.
Súd konštatuje, že žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi nesplnil. Žalovaný však
napriek tomu zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného

poistenia, čerpal aj v období po vyňatí resp. zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci
už na ňu nemal nárok. Týmto vznikla žalobcovi škoda v sume 2.068,59 Eur. Žalovaný si nesplnil
svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle §23 zákona č.580/2004 Z.z. v platnom znení, kde je poistenec
povinný v lehote 8 dní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo
zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. V priebehu tohto konania došlo k

refundácii na základe žiadosti zo strany VšZP od zahraničnej poisťovne v N. vo výške 1.861,89 Eur.
Refundácia teda bola čiastočne akceptovaná, z toho dôvodu aj žalobca v priebehu konania pristúpil k
úprave výšky žalovanej pohľadávky, teda žalobný návrh zobral v časti späť, a to vo výške 1.861,89 Eur.
Neskôr podaním doručeným súdu dňa 14.01.2022 žalobca upresnil výšku vymáhaného nároku, ktorá
po presnom prepočte refundovaných nákladov je vo výške 189,16 Eur.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že konanie v časti istiny 1879,43 Eur zastavil a
žalovaného zaviazal na úhrady istiny 189,16 Eur.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v
plnom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V tomto konaní

však možnosť priznania náhrady trov konania vylučuje to, že žalobcovi preukázateľne žiadne účelne
vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie
podľa čl. 4 ods. 1 CSP). Poukazujúc na uvedené súd žalobcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.