Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by JUDr. Diana Cviková

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/27/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422010263
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4422010263.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovanej
J. S., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv484/21/4404 z 20.05.2022, na hlavnom pojednávaní konanom v
Nových Zámkoch dňa 30.06.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná J. S., nar. XX.XX.XXXX v D., I., trvale bytom Q. M., E. č. XXXX/XX, štátnu občianku I., t
č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

je vinná, že

dňa 20.12.2021, v presne nezistenom čase pred 09.17 h v rodinnom dome na Ul. E. číslo XXXX/XX
v Q. M., po predchádzajúcom konflikte v kuchynskej časti uvedeného domu za prítomnosti svedka Y.
W., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom R., J. číslo XX, pod vplyvom alkoholu, začala na svojho
manžela - poškodeného J. S., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. M., E. číslo XXXX/XX, štátny
občan I., nadávať a hádzať taniere a poháre, s ktorými ho však nezasiahla, následne na poškodeného,
ktorý sedel za kuchynským stolom, fyzicky zaútočila tým spôsobom, že k nemu pristúpila, pričom na
neho nadávala a následne ho bodla kovovým nožom s rúčkou o dĺžke 11 cm a s čepeľou o dĺžke 11
cm, a to 1-krát do chrbtovej časti, 2-krát do oblasti pravej ruky a 1-krát do oblasti paže, následne sa
zahnala s nožom v ruke na poškodeného, mieriac na jeho krk, čomu Y. W., ktorý sa tam v tom čase
nachádzal, zabránil tak, že obžalovanej vytrhol nôž z rúk a odviedol obžalovanú od poškodeného, pričom
obžalovaná konala pod značným vplyvom alkoholu a v útoku by s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej
pokračovala, čím poškodenému J. S. spôsobila reznú ranu chrbta v oblasti dolnej časti hrudníkovej
chrbtice nepresahujúcu hrúbku podkožia, dve drobné bodné ranky v pravej pazušnej jame šírky 1 cm,
hĺbky 2 cm a bodnoreznú ranu v oblasti paže dorzolaterálne, kanál smeroval dorzálne a kaudálne hĺbky
6 cm s dĺžkou doby liečenia viac ako 7 dní a menej ako 42 dní, priemerne 2 až 3 týždne,

teda

dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať na chránenej osobe (blízkej
osobe a osobe vyššieho veku), pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

čím spáchala

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v znení zákona
č. 236/2021 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e)
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 , odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanej ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 20.05.2022 pod sp.zn. 2Pv/484/21/4404
obžalobu na obvinenú J. S. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno
c), písmeno e) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto
obžalovanej položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno
g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaná na všetky tieto jej položené otázky odpovedala
kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora a poškodeného, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovanej prijať,
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej o vine prijal a podľa § 257 odsek 8
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovanej okrem jej samotného priznania, súd
dospel k záveru, že obžalovaná skutkom, ktorý jej kládla za vinu obžaloba, naplnila všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona v
štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu
i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahla do záujmu,
chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí tým, že sa dopustila
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila v úmysle
inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať na chránenej osobe (blízkej osobe a
osobe vyššieho veku), pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o
existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovanej a následkom
jej činu na jednej strane a jej úmyselným zavinením na strane druhej.
Súd skutok posúdil podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší zákon podľa názoru
súdu nie je pre obžalovanú priaznivejší. Z toho dôvodu súd obžalovanú uznal vinnou tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a ochranných opatreniach, a to znaleckým dokazovaním a oboznámením
listinných dôkazov.

Zo záverov znaleckého psychiatrického posudku zo skúmania duševného stavu obžalovanej súd
zistil, že obžalovaná v čase činu a aj v súčasnosti trpí závislosťou na alkohole a v čase činu
trpela aj jednoduchou alkoholovou opojenosťou stredne ťažkého stupňa. Uvedená komorbidita mala
podľa znalca vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovanej tak, že tieto jej schopnosti

boli podstatne zmenšené, ale neboli vymiznuté, tieto boli podstatne zmenšené orientačne viac ako
o jednu tretinu a menej ako o dve tretiny, a to výlučne vplyvom alkoholovej opojenosti, ktoré
zmenšenie obžalovaná vedela a mohla predpokladať. Podľa znalca je pobyt obžalovanej na slobode zo
psychiatrického hľadiska potenciálne nebezpečný a preto odporučil nariadiť jej ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovanej súd zistil, že táto je občiankou Ukrajiny, je vydatá, pričom
bydlisko jej na území Slovenskej republiky zabezpečuje manžel - v tejto veci poškodený J. S.. Z miesta
bydliska nie sú o obžalovanej uvádzané žiadne bližšie poznatky k jej osobe a správaniu a negatívne
nie je hodnotená ani z výkonu väzby s tým, že dosiaľ nebola disciplinárne odmenená ani potrestaná.
Obžalovaná nemá záznam v evidencii priestupkov a dosiaľ nebola súdne trestaná.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. §
34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Súd zistil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k trestnému
činu sa priznala a tento úprimne oľutovala) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona (doteraz viedla riadny život). Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného
zákona vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej o vine na hlavnom pojednávaní súd obžalovanej nepriznal
s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44/2017 (podľa ktorého
samotné priznanie obžalovaného v konaní pred súdom nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona) s tým však, že tento postoj obžalovanej aj podľa citovaného
stanoviska Najvyššieho súdu SR možno zohľadniť pri rozhodovaní o treste použitím iného ustanovenia
Trestného zákona. Súd u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Súd obžalovanej ukladal trest podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu
odňatia slobody 5 až 12 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru
závažnosti u obžalovanej zistených poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 38 odsek 3 Trestného zákona znížil postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona hornú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. na 7 rokov a 4 mesiace, dolná hranica trestu odňatia slobody zostala
nezmenená.

Súd však u obžalovanej zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek
1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovanej a okolnosti prípadu
by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre ňu neprimerane prísne a že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania než 5 rokov.

V tomto smere súd zohľadnil aj postoj obžalovanej k za vinu jej kladenému trestnému činu v
prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy žalovaný skutok bez výhrad priznala, urobila
vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijala všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (práve vyššie citované
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017) a trestný čin súčasne i
úprimne oľutovala. Obžalovaná sa pritom dosiaľ nedopustila žiadneho protiprávneho konania, nebola
dosiaľ postihnutá za priestupok a ani sa dosiaľ nedopustila trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
obžalovaná bola do spáchania skutku v prejednávanej veci osobou absolútne bezúhonnou. Zo záverov
znaleckého psychiatrického posudku pritom vyplýva, že správanie obžalovanej bolo determinované
práve požitím alkoholu, od ktorého je závislá a od ktorého dosiaľ v domácom prostredí nebola schopná
dlhodobejšie abstinovať a neúspešný bol aj jej predchádzajúci pokus o liečbu tejto jej závislosti.

Súčasne súd zohľadňoval aj okolnosti prípadu, a to aj napriek tomu, že obžalovaná skutkom naplnila
znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty predmetného zločinu. Napriek tomu, že násilné správanie
obžalovanej bolo vyústením jej hádky s poškodeným a pod vplyvom veľkého množstva požitého alkoholu
a za použitia zbrane v podobe noža, ktorým poškodeného i štyrikrát zasiahla do oblasti trupu a horných
končatín a posledný útok nožom smerovala na krk poškodeného, čo odôvodnilo kvalifikáciu skutku ako
pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona, a teda spôsob spáchania činu obžalovanou a osoba jej manžela
ako predmet jej útoku v žiadnom prípade nesvedčia v jej prospech, na druhej strane súd zohľadňoval
postoj samotného poškodeného - manžela obžalovanej, ktorý síce v prípade úmyselného trestného činu

proti životu a zdraviu nedisponuje trestným stíhaním (v zmysle udelenia súhlasu s trestným stíhaním),
avšak tento nemal záujem na sankcionovaní obžalovanej, naďalej k nej prechovávajúc blízky partnerský
vzťah a obžalovanú podporujúc. Súd tiež prihliadal aj na fakt, že nedošlo k dokonaniu trestného
činu obžalovanej, ale tento dospel iba do štádia pokusu a poškodenému v dôsledku fyzického ataku
obžalovanej, hoc za použitia noža, bolo spôsobené zranenie, ktoré ho závažným spôsobom v obvyklom
spôsobe života neobmedzovalo.

Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že je možné dôvodne očakávať, že
nápravný účinok na osobu obžalovanej a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova
obžalovanej a zabránenie jej v páchaní ďalšej trestnej činnosti), ako aj generálnej prevencie (dostatočne
ochrániť spoločnosť a aj iných odradiť od páchania trestnej činnosti) splní aj trest odňatia slobody v
nižšej výmere než 5 roky. Za dostatočný v tomto smere súd považoval pri dodržaní limitu podľa § 39
odsek 3 písmeno d) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý
na jednej strane bude pre obžalovanú predstavovať citeľnú sankciu v podobe represie ako následok
ňou spáchanej trestnej činnosti s tým, že tento splní aj vyššie už spomínanú preventívnu funkciu tak vo
vzťahu k obžalovanej samotnej ako aj vo vzťahu k spoločnosti predovšetkým v spojení s obžalovanej
súčasne ukladaným ochranným protialkoholickým liečením ústavným v súlade s odporučením znalca a
za podmienok podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona. Súd tak obžalovanej uložil trest odňatia
slobody na samej dolnej hranici Trestným zákonom stanoveného limitu, v ktorej súvislosti z hľadiska
účelu trestu vo sfére individuálnej prevencie výrazne prihliadol na zmenu postoja obžalovanej k za vinu
jej kladenému trestnému činu na hlavnom pojednávaní.

Súd obžalovanej trest odňatia slobody ukladal ako nepodmienečný, keďže nemal za splnené podmienky
pre podmienečný odklad výkonu trestu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Podľa
názoru súdu totiž doterajší život obžalovanej a jej osoba neposkytuje garanciu dodržiavania podmienok
podmienečného odsúdenia, a to predovšetkým vzhľadom na jej závislosť na alkohole, jej neschopnosť
abstinovať v domácom prostredí, pričom jej rodinné prostredie, predstavujúce jej manželom, jej nielenže
nedokázalo vytvoriť podmienky pre vylúčenie požívania alkoholu, ale užívanie alkoholu obžalovanou
podporovalo, keďže tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, s obžalovanou spoločne alkohol a
vo veľkých množstvách požíval aj jej manžel. Obžalovaná bola pritom aj v minulosti hospitalizovaná v
zdravotníckom zariadení pre intoxikáciu alkoholu, ako sa aj pokúšala neúspešne liečiť zo závislosti na
alkohole, pod vplyvom ktorého má tendenciu správať sa agresívne, pričom aj znalec psychiater ju označil
za potenciálne nebezpečnú pre spoločnosť. Pre splnenie účelu trestu z hľadiska ochrany spoločnosti
tak podľa názoru súdu bolo na mieste uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Keďže obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti v prejednávanej veci
nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ju podľa § 48 odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o návrh prokurátora rozhodnúť o doličných veciach, súd dospel k záveru, že pokiaľ ide
o zaistené šatstvo, po právoplatnosti rozsudku prichádza do úvahy jeho vrátenie osobám, ktorým
bolo zaistené. Vo vzťahu k zaistenému nožu, ktorým obžalovaná predmetný trestný čin spáchala, súd
vzhľadom na bezcennosť tejto veci trest prepadnutia veci neuložil s tým, že prichádza do úvahy jej
zničenie.

Súd súčasne za podmienok podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona obžalovanej uložil
ochranné protialkoholické liečenie, keďže sa trestného činu dopustila pod vplyvom alkoholu a v súvislosti
so závislosťou na ňom, a to ústavnou formou v súlade s odporučením znalca, sledujúc tak splnenie
špecifického účelu tohto ochranného opatrenia tak vo vzťahu k osobe obžalovanej ako aj vo vzťahu k
ochrane spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.