Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4221203746
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4221203746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. D., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., X.. H.. K..
Y. X, XXX XX F., dieťa rodičov: matka K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX F. - H. G., a otec G.
D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, F., t. č. ÚVTOS P. X. J., XXX XX P. X. J., o návrhu matky
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 9P/162/2021-64 zo dňa 17.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú H. D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň
rozhodol, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť prispievať na
jej výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc
od 1.2.2022 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Napokon
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súdu uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd rozhodol
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia sa na pojednávaní dňa
17.2.2022 dohodli, že maloletá bude zverená do starostlivosti matky a otec bude prispievať na jej výživu
mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.2.2022. O
styku otca s dieťaťom súd nerozhodol, pretože sa na ňom dohodnú po skončení výkonu trestu otca.
Matka uviedla, že je zamestnaná na S. J. B. S. s príjmom cca 1.000 eur mesačne, dieťa je zdravé, má J.

rokov, navštevuje materskú škôlku, za ktorú platí mesačne cca 30 eur, a za krúžky platí cca 30 eur a má
výdavky primerané veku dieťaťa na ošatenie, stravu, hygienu. Maloletá už pôjde na zápis do školy. Ona
pracuje ako J., nočné služby nemá, lebo sa stará o maloleté dieťa do šesť rokov. Jej pracovná doba je
od 7.30 hod. do 19.30 hod., po dieťa do škôlky chodí jej partner a je s ňou, pokým príde z práce. Istý
čas využívala aj službu opatrovateľky, keďže nemala inú možnosť. Uviedla, že si kúpila byt na hypotéku,
ktorú spláca po 211 eur mesačne a má ďalší spotrebný úver na dofinancovanie bytu so splátkou cca 200
eur mesačne. Platí aj elektrinu cca 30 eur, plyn 20 eur, správu bytu 60,50 eura, telefón 30 eur. Okrem

príjmu od zamestnávateľa cca 1.000 eur iný príjem nemá, len rodinné prídavky 25,50 eura a partner jej
vypomáha sumou cca 300 eur mesačne.3. Otec na pojednávaní dňa 17.2.2022 najprv mal záujem uzatvoriť rodičovskú dohodu, ale následne si
to rozmyslel a chcel, aby dcéru mali obaja rodičia. Uviedol, že ju ľúbi a prispieva na jej výživu podľa jeho
možností; výkon trestu mu končí za viac ako K.. Nesúhlasil s jej zverením matke, pretože takto prišiel o

svoju staršiu dcéru Y. D., ktorú potom dlhé roky nevidel. Nechcel, aby sa o jeho dcéru, keď je matka v
práci, starala opatrovateľka. Súhlasil s tým, že bude platiť minimálne výživné od 1.2.2022. Styk s dcérou
upraviť nežiadal a keď príde z výkonu trestu, chce sa o ňu starať tak, ako aj matka.

4. Kolízny opatrovník odporučil dieťa zveriť do starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie

minimálneho výživného a styk otca s maloletou ponechať neupravený. Uviedol, že bolo vykonané
viackrát opakované šetrenie u matky, a aj cestou materskej školy a pediatra, pričom zistil, že starostlivosť
o dieťa matka zabezpečuje na veľmi dobrej úrovni.

5. Súd prvej inštancie považoval návrh matky za dôvodný, a preto mu vyhovel. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,2,4,5, § 78 ods. 1, § 77 ods. 1, §

24 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 26 a § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania
odôvodnil v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia od roku 2018 nežijú v spoločnej
domácnosti, pretože otec je vo výkone trestu odňatia slobody a podľa jeho vyjadrenia bude prepustený
po viac ako E. roku. Rodičia v záujme dieťaťa udržujú kontakt, otec sa o dcéru zaujíma, telefonuje,

posiela listy a výživné podľa svojich možností. Doposiaľ o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
nebolo rozhodnuté, avšak maloletá už bude školopovinná a matka potrebuje rozhodnutie. V súčasnosti
má matka nadviazaný vzťah s iným partnerom, čo bola aj skutočnosť, prečo si otec na pojednávaní
rozmyslel svoj súhlas s rodičovskou dohodou. Otec jej vytýkal, že v čase, keď je v práci, využíva pomoc
opatrovateliek alebo partnera. Matka však musí zabezpečiť seba aj maloletú, pričom nočné služby nemá

a pracuje maximálne do 19.30 hod. Dieťa riadne navštevuje materskú škôlku, pričom podľa správy
kolízneho opatrovníka sa matka o dieťa riadne stará, má na to vytvorené vhodné podmienky a zdravotnú
starostlivosťadieťanezanedbáva.Matkatedazabezpečujestarostlivosťodieťa,zatiaľčootecvzhľadom
na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je schopný túto starostlivosť zabezpečovať. Zverenie
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je preto v najlepšom záujme dieťaťa. Matka žiadala výživné v

minimálnom rozsahu od 1.2.2022, s čím otec súhlasil. Matka dosahuje príjem 1.041,83 eura mesačne,
poberá daňový bonus 46,44 eura mesačne a rodinné prídavky 25,50 eura mesačne. Otec je vo výkone
trestu odňatia slobody zaradený do pracovného pomeru, pričom výživné je mu strhávané podľa výšky
príjmov cca 15 až 30 eur mesačne. Vzhľadom na nízke príjmy otca súd určil jeho vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu, čo v súčasnosti predstavuje 29,86 eura mesačne. Styk otca s maloletou súd

neupravil, pretože to ani jeden z rodičov nežiadal a po prepustení otca z výkonu trestu sa na styku
dohodnú.

6. Vzhľadom na to, že návrh bol podaný 30.11.2020 a matka žiadala určiť výživné od 1.12.2020 a otec od
tejto doby výživné neplatil, súd rozhodol aj o zročnom výživnom. Za obdobie od 1.12.2020 do 30.9.2021,

teda 10 mesiacov krát 100 eur je celkové zročné vo výške 1.000 eur. Túto sumu súd otcovi vzhľadom na
jeho nízke príjmy umožnil zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným
až do vyrovnania pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky včas.

7.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotec,ktorýsrozhodnutímnesúhlasil.Uviedol,

že v rozsudku sú uvedené skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Poprel, že by s matkou dieťaťa
uzavrel niekedy dohodu týkajúcu sa maloletého dieťaťa, a tiež nie je pravda, že by nežiadal úpravu styku
s dieťaťom. Nesúhlasil, aby sa o dieťa starali opatrovateľky a partner matky, o ktorom on ani nevedel.
Až na súde sa dozvedel, že on už nie je jej partner. Okrem iného uviedol aj to, že je neprijateľné z
hľadiska nestrannosti súdu, aby súd viedol skôr obhajobu pre matku dieťaťa, ktorá jemu celé X roky

bránila dať dcérku a odmietala jeho prosby o telefonické spojenie s ňou. V ďalšom texte obsiahleho
odvolania opisoval podľa neho negatívne správanie sa matky vo vzťahu k užívaniu bytu. On bol obvinený
dávno pred narodením dcérky, ale žiadnu nezákonnú činnosť voči dieťaťu nespáchal. Nie je preto dôvod,
aby mu súd zobral osobnú starostlivosť o dieťa. Vo výkone trestu odňatia slobody nikdy nemal žiadnu
návštevu a nikdy nemal ani skypový kontakt s dieťaťom a matka mu neumožňuje ani telefonický kontakt.

8. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.9.Matkavovyjadreníkodvolaniuuviedla,žetvrdeniaotcauvedenévodvolanísanezakladajúnapravde.
On sa totiž nevie zmieriť s rozchodom a s tým, že ho už nechce a má priateľa. Otec popisuje veci, ktoré
vôbec nie sú a ani nikdy neboli. Neustále jej chodia poštou jeho listy, kde ju ponižuje. Odkedy je vo

výkone trestu odňatia slobody, neprispel žiadnou finančnou čiastkou na dcéru, o ktorú sa starala iba ona
z jej vlastných financií a neskôr jej pomáhal priateľ. Stotožnila sa s rozsudkom súdu prvej inštancie.

10. Otec v následnom vyjadrení poukázal na rôzne skutočnosti týkajúce sa vzťahov s matkou dieťaťa,
ktorá podľa neho klame. Podľa neho sú rozpory v návrhu matky oproti zisteniu súdu o jej starostlivosti vo

vzťahu k dieťaťu. V tomto obsiahlom podaní opisoval svoje názory na výchovu dieťaťa a z jeho pohľadu
negatívne správanie sa matky voči nemu, ich bytu a jeho rodine. S rozsudkom súdu naďalej nesúhlasil
a nepovažoval ho za správny.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§

65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385
ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na základe stotožnenia sa odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, t.
j. zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného a zročného výživného, odvolací

súd nepovažoval za relevantné odvolacie námietky otca čo do nesprávneho právneho posúdenia
výchovného prostredia maloletého dieťaťa a v nadväznosti na to aj nesprávnosti ostatných výrokov o
výživnom a o zročnom výživnom. Prvoradý je najlepší záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho
riadny fyzický a psychický vývoj. V tomto prípade odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v uvedených bodoch je vecne správne a je aj správne odôvodnené s ohľadom na zistený

skutkový stav a aj s odkazom na hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine. Toto rozhodnutie má
oporu vo vykonanom dokazovaní a je aj v najlepšom záujme dieťaťa, a to aj s prihliadnutím na súdom
konštatované majetkové a osobné pomery matky a aj otca, ktorý sa aktuálne nemôže o dieťa osobne
starať z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere neboli námietky otca voči rozsudku
adresné, t. j. otec právne významným spôsobom ani nešpecifikoval, v čom je rozhodnutie súdu prvej

inštancie vecne nesprávne a aké by malo byť podľa neho správne rozhodnutie.

13. Čo sa týka výšky výživného, bolo potrebné vychádzať najmä z ustanovenia § 28 ods. 1 písm.
a) Zákona o rodine, ktorý uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia

majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť
všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho dieťaťa dokázali uspokojovať
všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Súd, ktorý
rozhoduje o určení výživného, vykonáva všetky právne významné a dostupné dôkazy a na ich základe
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie musí náležite odôvodniť tak, aby bolo presvedčivé (§ 220 ods.

2 CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v tomto prípade správne poukázal na
ním citované a správne aplikované ustanovenia Zákona o rodine, na ktoré aj odvolací súd poukazuje.
Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti určeného výživného
je zrejmé aj to, ako súd posudzoval schopnosti a možnosti rodičov počas celej doby od začiatku súdneho
konania.Prirozhodovaníovýživnomvychádzalzoskutkovéhostavuzistenéhonapodkladevykonaného

dokazovania, čo v odôvodnení svojho rozsudku aj uviedol. Odvolací súd teda rozhodujúc o odvolaní
otca urobil záver, že sa rozsudok súdu prvej inštancie opiera o vykonané dôkazy a nie je daný dôvod
na jeho zmenu.

14. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď dieťa zveril do osobnej

starostlivosti matky a otca, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, zaviazal na minimálne výživné a
aj na zročné výživné. Preto odvolanie otca posúdil ako neopodstatnené, a tak napadnutý rozsudok vo
veci samej a aj v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Tieto výrokysúd prvej inštancie správne odôvodnil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie,
s ktorým sa stotožnil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).