Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, May 29, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/88/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200749
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200749.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: Z. G., bytom G. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 22. 10. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

X. Rozhodnutím žalovaná č. E. E. XXXX 0 zo dňa 22. 10. 2021, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí
žiadosti o invalidný dôchodok č. E. E. XXXX 0 zo dňa 25. 05. 2021 potvrdila a odvolanie žalobkyne v
celom rozsahu zamietla.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. E. E. XXXX 0 zo dňa 25. 05. 2021, zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Nitra zo dňa 12. 05. 2021 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom
určená na 15 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na svoje
kompletné zdravotné problémy a diagnózy, ktoré neboli zohľadnené pri posúdení zdravotného stavu.
Namietala, že posudkový lekár vo svojom posudku ako i žalovaná vo svojom rozhodnutí neuvádza,
prečo zaradila jej zdravotné postihnutie do kapt. XV. odd. G položka 6 písm. a/ a nie podľa závažnejších
diagnóz, ktoré ju obmedzujú tak v pracovnom ako i osobnom živote. Žiadala rozhodnutie zrušiť a určím
mieru poklesu viac ako 40 %.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver
posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 12. 10.

2021 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické vyšetrenie MUDr. Adriana Filipová
zo dňa 29. 11. 2017, 02. 04. 2020, 08. 09. 2020, 14. 06. 2021, rontgenologické vyšetrenie C chrbtice zo
dňa 29. 11. 2017, ortopedické vyšetrenie MUDr. Šimon Kónya, Phd. zo dňa 15. 02. 2019, 29. 03. 2019,
02. 04. 2019, 04. 06. 2019, 17. 08. 2019, 10. 01. 2020, ortopedické vyšetrenie MUDr. Róbert Krajňák
zo dňa 16. 03. 2021, rehabilitačné vyšetrenie MUDr. Jolana Vajíčeková, Phd. zo dňa 04. 07. 2019,
cievne vyšetrenie MUDr. Juraj Tóth zo dňa 04. 03. 2020.

Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa bola v r. 20107 u neurológa
vyšetrená pre bolesti hlavy. Okrem poruchy statodynamiky krčnej chrbtice v dôsledku svalového napätia
lychobežníkového svalu neoblo dokumentované radikulárne dráždenie, rontgenologické vyšetrenie bolo
bez produktívnych zmien so zachovanou výškou stavcov a medzistavcových priestorov. Opakovane
bola vyšetrená v r. 2020, v klinickom obraze pretrvávajú poruchy statodynamiky krčnej chrbtice
bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín, bez poruchy chôdze. Elektromyografické
vyšetrenie svedčí pre syndróm karpálneho kanála obojstranne, nález je v súlade s klinickým
obrazom ponechaný na konzevatévnej liečbe. Cievny chirurg pre chladnejšie prsty jednorazovo
vyslovil podozrenie na Raynaudov syndróm bez ďalšieho vyšetrovania. Po astroskopickej dekompresii
ľavého ramenného kĺbu v r. 2017 bola účastníčke konania v r. 2019 lokálne aplikovaná opakovane
kortikoidná liečba, kontrolné vyšetrenie MR nevykázalo závažnejšie poškodenie štruktúr po rehabilitácii
s obnovenou hybnosťou ramenného kĺbu, následne boli dokumentované palpačné bolesti ľavého
zápästia s obmedzením hybnosti bez traumatických zmien na zobrazenom skelete, pretrváva terminálne
obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu.

Z posudkového hľadiska rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú obojstranné poruchy
stredového nervu - dolná časť s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s mierou
poklesu 30 % podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. porucha dynamiky krčnej chrbtice je bez
radikulárneho dráždenia. Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu je na nedominantnej končatine.
Tieto ochorenia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou mierou ovplyvňuje funkčný
stav organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu je 40 %. Z
rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár - choroby podporného a pohybového aparátu
podľa katp. XV., odd. G - postihnutie končatín, položka 29.9 - nervus medianus - dolná časť,
ktorému zodpovedá miera poklesu 30 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár určil zvýšenie
percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 %. Celková miera poklesu
schopnosti účastníčky konania nie je 15 ani 25 %, ale je 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 40 %.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné

postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia
jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej nesúhlasila s
mierou poklesu, poukázala na to, že nebola osobne prítomná ani pri prvom ani druhom posudzovaní
zdravotného stavu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové
konanie.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2022 žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala
na to, že všetky lekárske nálezy, ktoré pripojila žalobkyňa k žalobe boli posúdené posudkovým lekárom
ústredia, v rámci odvolacieho konania, ktoré zhodnotil a zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie a
zvýšil percentuálnu mieru z pôvodných 15 na 40 %, teda aj napriek tomu, žalobkyňa nie je invalidná.

Čo sa týka nových lekárskych nálezov a nálezov z MR, tieto boli vystavené po vydané preskúmavaného
rozhodnutia 22. 10. 2021.

Podľa § 135 zákona č. 162/2015 Z.z. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ak je presvedčená žalobkyňa, že nové lekárske
nálezy preukazujú zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, môže si požiadať kedykoľvek o opätovné posúdenie
invalidity.

K námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia
v jej neprítomnosti žalovaná uviedla, že boli účastníci konania posudzovaní v neprítomnosti vzhľadom

na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid 19 v súlade s § 293eu, v spojení s § 153 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z.z.

Námietka žalobkyne, že nebola osobne prítomná na posúdení zdravotného stavu, nie je dôvodná,
nakoľko jej prítomnosti na tomto posúdení, nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného
stavu. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %, nepodmieňuje vznik invalidity.

Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi
posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho
poistenia.

Z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní mala žalovaná preukázané, že v danej veci prebehlo
konanie v zmysle ustanovenia § 195 a nasledujúce zákona č. 461/2003 Z.z. závery o zdravotnom
stave žalobkyne boli objektívne preukázané a dostatočne zdôvodnené a sú uvedené v odôvodnení jeho
rozhodnutia.

VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa
žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 12. 05. 2021 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol
posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 12. 05. 2021. K posúdeniu
predložila neurologické MUDr. Adriana Filipová zo dňa 29. 11. 2017, 02. 04. 2020, 08. 09. 2020, 14. 06.
2021, rontgenologické vyšetrenie C chrbtice zo dňa 29. 11. 2017, ortopedické vyšetrenie MUDr. Šimon
Kónya, Phd. zo dňa 15. 02. 2019, 29. 03. 2019, 02. 04. 2019, 04. 06. 2019, 17. 08. 2019, 10. 01.
2020, ortopedické vyšetrenie MUDr. Róbert Krajňák zo dňa 16. 03. 2021, rehabilitačné vyšetrenie MUDr.
Jolana Vajíčeková, Phd. zo dňa 04. 07. 2019, cievne vyšetrenie MUDr. Juraj Tóth zo dňa 04. 03. 2020.

Posudková lekárka určila za rozhodujúce zdravotné postihnutie obmedzenie pohyblivosti ramenného
kĺbu na nedominantnej končatine XV, odd. G, položka 6 písm. a/. Žalobkyňa sa v r. 2017 podrobila
artroskopickej operácii, bola jej vykonaná plastika v ľavom ramennom kĺbe. Neurológom je v klinickom
náleze popisovaná len porucha statodynamiky v krčnom úseku chrbtice, bez príznakov koreňového
dráždenia. Elektromyografickým vyšetrením bol zistený syndróm karpálneho tunela vpravo. Vyšetrením
ortopéda a rehabilitačného lekára je popisované terminálne obmedzenie hybnosti v ľavom ramennom
kĺbe. Miera poklesu bola určená na 15 % pre obmedzenie hybnosti ľavého ramenného kĺbu na
nedominantnej končatine, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia.

V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne dňa 13. 07. 2021
posudkovou lekárkou, ktorá zvýšila percentuálnu mieru o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia, ktoré nie
je rozhodujúcim ale svojom podstatou ovplyvňuje funkčný stav organizmu. Takže celková miera poklesu
žalobkyne je 25 % od 14. 06. 2021.

Posudkový lekár ústredia posudzoval zdravotný stav žalobkyne dňa 12. 10. 2021, ktorý za rozhodujúce
zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu postihnutie končatín, nervové
poškodenie - nervus medianus - dolná časť, podľa kapt. XV. odd. G položka 29.9. Posudkový lekár
uviedol vo svojom posudku, že okrem poruchy statodynamiky krčnej chrbtice v dôsledku svalového

napätia lychobežníkového svalu nebolo dokumentované radikulárne dráždenie. Rontgonologické
vyšetrenie bolo bez produktívnych zmien so zachovanou výškou stavcov a medzistavcových priestorov.
Opakovane bola vyšetrovaná v r. 2020, v klinickom obraze pretrvávajú poruchy statodynamiky
krčnej chrbtice bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín, bez poruchy chôdze.
Elektromyografické vyšetrenie svedčí pre syndróm karpálneho kanála obojstranne, nález je v súlade
s klinickým obrazom, ponechaný na konzervatívnej liečbe. Cievny chirurg pre chladnejšie prsty
nednorazovo vyslovil podozrenie na Raynaudov syndróm bez ďalšieho vyšetrovania. Po artroskopickej
dekompresii ľavého ramenného kĺbu v r. 2017 bola pre bolestivosť v r. 2019 lokálne aplikovaná
opakovane kortikoidná liečba, kontrolné vyšetrenie MR nevykázalo závažnejšie poškodenie štruktúr,
po rehabilitácii s obnovenou hybnosťou ramenného kĺbu. Následne palpačné bolesti ľavého zápästia
s obmedzením hybnosti, bez traumatických zmien na zobrazenom skelete, pretrváva terminálne
obmedzenie hybnosti ľavého ramenného kĺbu. Z posudkového hľadiska rozhodujúcim zdravotným
postihnutím sú obojstranné poruchy stredového nervu dolná časť s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Porucha dynamiky krčnej chrbtice je bez radikulárneho dráždenia,
obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu je na nedominantnej končatine. Tieto ochorenia nie sú
rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou mierou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, teda
podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %.

Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40%.

11. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol
na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj
náležite zdôvodnil.
12. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia
vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
13. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z
lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci
trval dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
15. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného
zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
16. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje
lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.
17. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach.
18. Námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudkovým lekárom posudzovaný v jej
neprítomnosti, nie je dôvodná, pretože v záujme ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia
ochorenia Covid 19 boli prijaté opatrenia a správny orgán bol oprávnený konať v jej neprítomnosti v
súlade s ustanovením § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z.
19. Na ďalšie lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa k žalobe, a to zo dňa 08. 12. 2021 ortopedické
vyšetrenie, 24. 11. 2021 a neurologické z 26. 11. 2001, nemôže súd prihliadať, pretože boli vyhotovené
po rozhodnutí preskúmavaného rozhodnutia, t.j. 22. 10. 2021.
20. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by
žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.

21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Sep 9, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.