Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/92/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200664
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019200664.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej
a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci
žalobcu: Znalecký ústav Technická univerzita v Košiciach, IČO: 00397610, so sídlom v Košiciach,
Vysokoškolská 4, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, so sídlom v Košiciach, Floriánska
16, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska
71, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36604/2018/153 RK zo dňa 20.03.2019,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán listom zo dňa 12.03.2018 vyzval žalobcu na poskytnutie
súčinnosti pri výkone dohľadu, predložil mu rovnopis znaleckého posudku č. 28/2016, 10/2014, denník
obsahujúci záznamy o úkonoch znaleckej činnosti v období od 01.01.2015 do 30.06.2016 a aby sa
vyjadril k podnetu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., označenému ako sťažnosť voči
odbornému postupu znaleckého ústavu Technickej univerzity v Košiciach v znaleckom posudku č. 28
zo dňa 09.06.2016.

2. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018 uložil
žalobcovi pokutu v sume 5.000,- € za správne delikty podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
do 30.06.2018 (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) spočívajúce v nasledovných skutkoch:
I. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 28/2016, vypracovaného v Košiciach 9.6.2016, pre
zadávateľa Peter Jarkovský - CORYN, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva
uloženia vodovodného a kanalizačného potrubia“:
a) na strane 4 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis vyhlášku č. 79/1996 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá bola účinná len
do 30.11.2009, keďže bola zrušená vyhláškou č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom ani z obsahu znaleckého
posudku nevyplýva, že došlo k jeho použitiu, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne

vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení
účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,
b) na strane 4 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis opatrenie č. 128/2000 Z.z., ktorým
sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, hoci tento právny predpis sa svojím zameraním netýka predmetu
skúmania znaleckého ústavu a navyše bol zrušený vyhláškou č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva
Štatistická klasifikácia stavieb, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, §
18 ods. 3 vyhlášky a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,
c) na stranách 8 - 10 (časť posudok) uviedol ako podklady použité na porovnávanie celkovo šesť
nájomných zmlúv parkovacích miest, hoci žiaden z posudzovaných pozemkov nie je využívaný ako
parkovacie miesto, pričom vo výpočtoch nezohľadnil, že v prípade parkovacích miest sú predmetom
nájmu aj spevnené plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
d) na strane 13 (časť posudok) uviedol „boli porovnávané tri faktory, ktoré špecifikujú - charakterizujú
porovnávané pozemky (pozemky, pre ktoré sa vypočítava nájomné za prenájom) i porovnávané
pozemky (pozemky, ktoré už boli prenajaté nájomnými zmluvami), sú to faktory: ekonomické, polohové
a fyzické“, na čo nadviazal tým, že „hodnota jednotlivých faktorov bola zadávaná pomocou koeficientov,
hodnota koeficientov bola stanovená empirickým odhadom“, z obsahu znaleckého posudku však nie je
zrejmé, na základe akých úvah boli použité hodnoty jednotlivých koeficientov, keďže táto skutočnosť nie
je bližšie odôvodnená, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods.
2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
e) na strane 15 (časť posudok) uviedol „pre právo umiestnenia inžinierskej siete pod povrchom terénu
v posudzovanom mieste sa odhaduje bežná strata vo výške 15 %, nakoľko sa jedná o pozemok v
intraviláne obce“, čím riadne neodôvodnil dôvod použitia predmetnej výšky straty, keďže zo skutočnosti,
že pozemok sa nachádza v intraviláne obce, automaticky nevyplýva, že je záujem o jeho nájom, čím
porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s
§ 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
f) na strane 15 (časť posudok) pri výpočte bežného hrubého príjmu nesprávne vypočítal počet merných
jednotiek MJ, keďže namiesto rozlohy dotknutej časti pozemkov 2 251 (m2) použil rozlohu dotknutej
časti pozemkov vynásobenú „priemernou nájomnou hodnotou“ 26,14 (EUR/m2/rok), na základe čoho
vypočítal 26,14-násobne vyšší počet merných jednotiek (58 841,14 m2) a 26,14-násobne vyššiu hodnotu
hrubého príjmu (1 538 107,40 EUR/rok) v porovnaní so stavom, ak by nesprávne dvakrát nezarátal hrubý
príjem/MJ, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/
zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
g) na strane 15 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a na strane 16 (časť posudok)
pri výpočte budúceho zníženého odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 2
251, čo zodpovedá tomu, že pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa
príslušného všeobecne záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58 % zodpovedajúcu
ročnej sadzbe dane z pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z
predmetných parciel nebola v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a nie všetky tieto parcely
boli v čase ohodnotenia druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria alebo ostatné plochy, čím porušil
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.
v znení účinnom do 30.06.2018,
h) na strane 16 (časť posudok) uviedol obmedzenie z titulu závady vo výške 40 %, avšak v tejto veci
neuviedol odôvodnenie toho, v čom presne má obmedzenie spočívať a prečo by malo mať použitý dopad
na výpočet, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
i) na strane 16 (časť posudok) nesprávne vypočítal hodnotu bežného odčerpateľného zdroja OZBE,
hodnotu budúceho odčerpateľného zdroja OZBU a hodnotu hospodárskej ujmy OZHU, keďže do
výpočtu použil hrubý príjem dvakrát zohľadňujúci „priemernú nájomnú hodnotu“ a nesprávne vypočítané
náklady spojené s dosiahnutím hrubého príjmu, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne
vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
j) na strane 16 (časť posudok) neodôvodnil stanovenie úrokovej miery vo výške 0,0016, keďže z obsahu
znaleckého posudku nie je možné určiť, z akého podkladu v tejto veci vychádzal, čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6
zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,

k) na strane 16 (časť posudok) vypočítal VŠHVBMJ ako VŠHVB/MJ, pričom v tomto výpočte použil
nesprávny počet merných jednotiek MJ 58 841,14 (m2) namiesto 2 251 (m2), čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6
zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
l) na strane 17 (časť posudok) pri výpočte bežného hrubého príjmu nesprávne vypočítal počet merných
jednotiek MJ, keďže namiesto rozlohy dotknutej časti pozemkov 30 (m2) použil rozlohu dotknutej
časti pozemkov vynásobenú „priemernou nájomnou hodnotou“ 26,14 (EUR/m2/rok), na základe čoho
vypočítal 26,14-násobne vyšší počet merných jednotiek (784,20 m2) a 26,14-násobne vyššiu hodnotu
hrubého príjmu (20 498,99 EUR/rok) v porovnaní so stavom, ak by nesprávne dvakrát nezarátal hrubý
príjem/MJ, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/
zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
m) na strane 17 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a budúceho zníženého
odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 30, čo zodpovedá tomu, že
pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa príslušného všeobecne
záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58 % zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane
z pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z predmetných parciel nebola
v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a ani pozemkom druhov zastavané plochy a nádvoria
alebo ostatné plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
n) na strane 17 (časť posudok) stanovil odhadovanú stratu vo výške 10 %, čo vôbec neodôvodnil,
čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v zákona č.
382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
o) na strane 17 (časť posudok) uviedol obmedzenie z titulu závady vo výške 30%, avšak v tejto veci
neuviedol odôvodnenie, v čom presne má obmedzenie spočívať a prečo by malo mať použitý dopad na
výpočet, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm.
b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
p) na strane 18 (časť posudok) neodôvodnil stanovenie úrokovej miery vo výške 0,0016, keďže z obsahu
znaleckého posudku nie je možné určiť, z akého podkladu v tejto veci vychádzal, čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6
zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
q) na strane 18 (časť posudok) vypočítal VŠHVBMJ ako VŠHVB/MJ, pričom v tomto výpočte použil
nesprávny počet merných jednotiek MJ 784,2 (m2) namiesto 30 (m2), čím porušil povinnosť vykonať
znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004
Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
r) na strane 19 (časť záver) neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú
činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v
znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 1 záverečnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,
s) na strane 20 (časť záver) neuviedol súčet všeobecných hodnôt so zaokrúhlením, ktorý sa uvádza
aj slovom, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v
spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, § 18
ods. 3 vyhlášky a bodom 3 záverečnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,
t) medzi prílohy nezahrnul fotodokumentáciu, ktorá bola podľa úvodnej časti podkladom pre
vypracovanie znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu
z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
u) vypracoval znalecký posudok prostredníctvom prof. Ing. Ivana Hybena, CSc., ktorý v čase vykonania
činnosti nemal postavenie znalca zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, čím
porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004
Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018.
II. v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 1/2018, vypracovaného v Košiciach 10.01.2018,
pre zadávateľa Peter Jarkovský - CORYN, vo veci „všeobecnej hodnoty vecného bremena ako
ročnej odplaty (za obdobie jedného roka), práva uloženia vodovodného a kanalizačného potrubia
na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v obci Prešov, kat. územie Prešov, zapísaných na LV č.:
XXXXX zameraných geometrickým plánom č. 3/2016 zapísaných na LV č.: XXXX, XXXXX, XXXXX a
XXXXX, zameraných geometrickým plánom č. 359/2017 na zriadenie vecných bremien - práva uloženia
inžinierskych sietí na pozemkoch“:
a) na strane 4 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis vyhlášku č. 79/1996 Z.z., ktorá bola
účinná len do dňa 30.11.2009, keďže bola zrušená vyhláškou č. 461/2009 Z.z., pričom ani z obsahu
znaleckého posudku nevyplýva, že došlo k jeho použitiu, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť

riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. v znení
účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,
b) na strane 5 (časť úvod) uviedol ako ďalší použitý právny predpis opatrenie č. 128/2000 Z. z., ktorým
sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, hoci tento právny predpis sa svojím zameraním netýka predmetu
skúmania znaleckého ústavu a navyše bol zrušený vyhláškou č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva
Štatistická klasifikácia stavieb, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z §
16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, §
18 ods. 3 vyhlášky a bodom 7 úvodnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,
c) na stranách 13 - 15 (časť posudok) uviedol ako podklady použité na porovnávanie celkovo šesť
nájomných zmlúv parkovacích miest, hoci žiaden z posudzovaných pozemkov nie je využívaný ako
parkovacie miesto, pričom vo výpočtoch ani nezohľadnil, že v prípade parkovacích miest sú predmetom
nájmu aj spevnené plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
d) na strane 18 (časť posudok) uviedol „stav. ponuky prenájmu v lokalite. (odhad) koeficient = 0,50“,
avšak neodôvodnil, na základe akých konkrétnych skutočností bol prijatý tento záver, čím porušil
povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6
zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
e) na stranách 18 a 19 (časť posudok) zahrnul pri posúdení polohových faktorov medzi hodnotené
pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, ale aj pozemky zapísané na listoch vlastníctva č.
XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, hoci z analýzy polohy nehnuteľností na stranách 11 a 12 (časť
posudok) vyplýva, že medzi týmito pozemkami existujú výrazné rozdiely, kvôli čomu ani nemohli byť
správne zaradené do jednej skupiny, pričom vykonaný postup neodôvodnil, čím porušil povinnosť
vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 zákona č.
382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
f) na strane 22 (časť posudok) uviedol „pre právo umiestnenia inžinierskej siete pod povrchom terénu
v posudzovanom mieste sa odhaduje bežná strata vo výške 15 %, nakoľko sa jedná o pozemok v
intraviláne obce“, čím riadne neodôvodnil dôvod použitia predmetnej výšky straty, keďže zo skutočnosti,
že pozemok sa nachádza v intraviláne obce automaticky nevyplýva, že je záujem o jeho nájom, čím
porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17
ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
g) na strane 23 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a budúceho zníženého
odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 2 251, čo zodpovedá tomu, že
pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa príslušného všeobecne
záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58 % zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane z
pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z predmetných parciel nebola
v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a nie všetky predmetné parcely boli v čase ohodnotenia
druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria alebo ostatné plochy, čím porušil povinnosť vykonať
znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom
do 30.06.2018,
h) na strane 23 (časť posudok) uviedol obmedzenie z titulu závady vo výške 40%, avšak v tejto veci
neuviedol odôvodnenie toho, v čom presne má obmedzenie spočívať a prečo by malo mať použitý dopad
na výpočet, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/
v spojení s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
i) na strane 25 (časť posudok) pri výpočte bežného odčerpateľného zdroja a budúceho zníženého
odčerpateľného zdroja vypočítal daň z pozemkov ako 53,11 x 0,0058 x 30, čo zodpovedá tomu, že
pre všetky parcely znalec použil hodnotu 53,11 EUR/m2 prislúchajúcu podľa príslušného všeobecne
záväzného nariadenia stavebným pozemkom a hodnotu 0,58% zodpovedajúcu ročnej sadzbe dane z
pozemkov pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy, hoci žiadna z predmetných parciel nebola
v čase ohodnocovania stavebným pozemkom a ani pozemkom druhov zastavané plochy a nádvoria
alebo ostatné plochy, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
j) na strane 25 (časť posudok) stanovil odhadovanú stratu vo výške 10%, čo vôbec neodôvodnil, čím
porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17
ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018,
k) na strane 27 (časť záver) neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vykonať znaleckú
činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v
znení účinnom do 30.06.2018, § 18 ods. 3 vyhlášky a bodom 1 záverečnej časti prílohy č. 5 k vyhláške,

l) vypracoval znalecký posudok prostredníctvom prof. Ing. Ivana Hybena, CSc., ktorý v čase vykonania
činnosti nemal postavenie znalca zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, čím
porušil povinnosť vykonať znaleckú činnosť riadne vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ zákona č. 382/2004
Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia charakterizoval žalobcovi vytýkané nedostatky:
- aplikácia nepríslušných právnych predpisov ako podkladov na vypracovanie znaleckých posudkov -
žalobca medzi použité právne predpisy zahrnul aj vyhlášku č. 79/1996 Z.z. (ktorá bola účinná len do
30.11.2009 a bola nahradená vyhláškou č. 461/2009 Z.z.), a opatrenie č. 128/2000 Z.z., ktoré sa netýka
predmetu znaleckých posudkov a bol zrušený vyhláškou č. 323/2010 Z.z. Program HYPO, v ktorom
boli uvedené neúčinné právne predpisy, slúži znalcom na uľahčenie ich práce, avšak v prípade chyby
zodpovedá za chybu samotný znalec. Medzi použité právne predpisy majú byť zahrnuté jedine právne
predpisy, ktoré boli reálne použité na zodpovedanie úlohy zadávateľa. V rozpore s povinnosťou znalca je
uvádzanie právnych predpisov, ktoré neboli použité alebo ani nemohli byť použité, tak ako aj neuvedenie
právnych predpisov, ktoré boli použité;
- porovnávanie pozemkov odlišného charakteru a nezohľadnenie spevnených plôch - žalobca uviedol
ako podklady použité na porovnávanie šesť nájomných zmlúv parkovacích miest, hoci žiaden z
posudzovaných pozemkov nie je využívaný ako parkovacie miesto; ide o pozemky, na ktorých sa
nachádzajú miestne cestné komunikácie a chodníky. V zmysle § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke,
cestné komunikácie ani chodníky nie je možné využívať na parkovanie, na ostatných spomenutých
pozemkoch sa nachádza zeleň vrátane vzrastlých drevín, na ktorých nie je možné odstavovať vozidlá,
pretože sú dopravne neprístupné, čiastočne ide aj o ornú pôdu. Porovnávacia metóda má význam
len vtedy, ak ide o lokalitou aj využitím podobné pozemky, kde sú odchýlky len malé. Ohodnocované
pozemky však neslúžia a ani nemôžu slúžiť ako parkovisko,
- neodôvodnenie zohľadnenia ekonomických, polohových a fyzických faktorov - z preskúmavaných
znaleckých posudkov sa nedá zistiť, ktoré ekonomické, polohové a fyzické faktory boli zohľadnené
v konkrétnom prípade. „Empirický odhad“ je nevyhnutnou súčasťou stanovenia všeobecnej hodnoty
majetku, čo však neznamená, že pri jeho uplatnení nie je potrebné vymedzenie skutočností, z ktorých
sa takáto úvaha odvíjala,
- nedostatky odôvodnenia hodnoty straty - žalobca sa vôbec nezaoberal, aký je záujem o prenájom
konkrétnych pozemkov pri ich reálnom, nie hypotetickom spôsobe využitia. Oprava žalobcu, podľa ktorej
nejde o pozemky v intraviláne, ale o stavebné pozemky, nie je žalovanému zrejmá, keďže skutočnosť,
že ide o stavebný pozemok nevylučuje to, že ide o pozemok v intraviláne, práve naopak. Bez ohľadu na
uvedené, o pozemok v intraviláne môže byť vysoký záujem, ale aj nízky záujem, sama osebe je takáto
informácia len málo výpovedná. Vždy treba vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. V znaleckých
posudkoch nie je odôvodnené ani to, prečo bola niekde použitá hodnota straty 15 % a inde len 10 %,
Žalobca uviedol: “pre právo umiestnenia inžinierskej siete pod povrchom terénu v posudzovanom mieste
sa odhaduje bežná strata vo výške 15 %, nakoľko sa jedná o pozemok v intraviláne obce“, čím riadne
neodôvodnil použitie uvedenej výšky straty, keďže zo skutočnosti, že pozemok sa nachádza v intraviláne
obce automaticky nevyplýva, že je záujem o jeho nájom,
- nesprávny výpočet merných jednotiek a s tým súvisiace pochybenia - žalobca nesprávne vypočítal
počet merných jednotiek MJ, keďže namiesto rozlohy dotknutej časti pozemkov použil rozlohu dotknutej
časti pozemkov vynásobenú „priemernou nájomnou hodnotou“ 26,14 (EUR/m2/rok), na základe čoho
vypočítal 26,14-násobne vyšší počet merných jednotiek a 26,14-násobne vyššiu hodnotu hrubého príjmu
v porovnaní so stavom, ak by nesprávne dvakrát nezarátal hrubý príjem/MJ. Nesprávne vypočítal
aj hodnotu bežného odčerpateľného zdroja OZBE, hodnotu budúceho odčerpateľného zdroja OZBU
a hodnotu hospodárskej ujmy OZHU, keďže do výpočtu použil hrubý príjem dvakrát zohľadňujúci
„priemernú nájomnú hodnotu“ a nesprávne vypočítané náklady spojené s dosiahnutím hrubého príjmu.
Žalobcovi tiež vytýkal, že vypočítal VŠHVBMJ ako VŠHVB/MJ, pričom v tomto výpočte použil nesprávny
počet merných jednotiek MJ 58 841,14 (m2) namiesto 2 251 (m2), resp. 784,2 (m2) namiesto 30 (m2),
- nesprávny výpočet dane z pozemkov - žalobca nesprávne použil ako základ dane hodnotu
prislúchajúcu stavebným pozemkom a sadzbu miestnej dane pre zastavané plochy a nádvoria a ostatné
plochy. Takýto postup však podľa žalovaného nemal byť zrealizovaný, keďže nie všetky pozemky spadali
do zmienených kategórií (podľa zákona o miestnych daniach),
- nedostatky odôvodnenia obmedzenia z titulu závady - žalobca v znaleckých posudkoch uviedol
obmedzenie z titulu závady vo výške 40 %, resp. 30 %, avšak neodôvodnil, v čom presne má obmedzenie
spočívať a prečo by malo mať použitý dopad na výpočet,
- neodôvodnenie stanovenia úrokovej miery a stavu ponuky prenájmu v lokalite - žalobca v znaleckých
posudkoch neodôvodnil stanovenie úrokovej miery vo výške 0,0016, a ani z akého podkladu v tejto veci

vychádzal. Žalobca vo vyjadrení k upovedomeniu uviedol, že úroková miera je odkazom v programe
HYPO preberaná z internetovej stránky www.nbs.sk, a prevzal ju z prehľadu NBS ku dňu vypracovania
znaleckého posudku (znaleckých posudkov), čo v čase vypracovania bola posledná hodnota. Ak
znalecký ústav uvedie, že ide o odhad a ak v danej veci následne uvedie určitú hodnotu, nejde tu
o odôvodnenie predpokladané právnou úpravu regulujúcou vykonávanie znaleckej činnosti. Znalecký
ústav (údajne) vychádzal zo stavu ponuky prenájmu v lokalite, ale v znaleckom posudku neuviedol,
o aké ponuky šlo, v čom sa predmetné pozemky líšili od ohodnocovaných pozemkov, nezabezpečil
preskúmateľnosť formou priloženia príloh,
- zaradenie odlišných pozemkov do jednej skupiny - žalobca zahrnul pri posúdení polohových faktorov
medzi hodnotené pozemky pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, ale aj pozemky zapísané
na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, hoci z analýzy polohy nehnuteľností na
stranách 11 a 12 (časť posudok) vyplýva, že medzi týmito pozemkami existujú výrazné rozdiely, kvôli
čomu ani nemohli byť pozemky správne zaradené do jednej skupiny. Z analýzy vykonanej žalobcom
vyplývajú viaceré odlišnosti, pri pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX je uvedené,
že „pozemky sú v dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina,
vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“, kým pri ostatných pozemkoch je uvedené „pozemky
sú mimo dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod,
kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“. Napriek tomu je na stranách 18 a 19 znaleckého posudku
č. 1/2018 pri faktore „infraštruktúra - vybavenosť pozemku“ (zodpovedajúcemu koeficientu technickej
infraštruktúry podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) uvedené, že bola zistená veľmi
dobrá vybavenosť. Takýto záver je však v rozpore s analýzou týkajúcou sa pozemkov zapísaných
na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX. Z analýzy polohy nehnuteľností vyplývajú
aj odlišné informácie týkajúce sa intenzity využitia. Relevanciu nemá výhrada, podľa ktorej bolo
zohľadnené, že pri pozemkoch zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX
ide len o časti vyznačené geometrickým plánom. Z toho totiž nevyplýva, že analýza polohy sa líši
od tej, ktorú znalecký ústav uviedol, analyzované pritom mali byť ohodnocované časti parciel, nie ich
neohodnocované časti,
- neodcitovanie otázok zadávateľa - z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, Synonymického slovníka
slovenčiny aj Slovníka slovenského jazyka vyplýva, že slovo „otázka“ je bežne používané v zmysle, ktorý
pokrýva úlohu zadanú zo strany zadávateľa. Otázkou sa nerozumie výlučne opytovacia veta,
- nezaokrúhlenie všeobecnej hodnoty - neuviedol súčet všeobecných hodnôt so zaokrúhlením, ktorý
sa uvádza aj slovom. Ministerstvo uznalo argumentáciu týkajúcu sa bodu 2 písm. l/ upovedomenia a
upravilo výrok rozhodnutia. Rozhodujúcim bolo, že zaokrúhlený bol konečný výsledok, nie hodnoty, ktoré
boli následne vynásobené číslom 20, spočítané a zaokrúhlené. Naopak, nemožno uznať argumentáciu
k bodu 1 písm. s/ upovedomenia, keďže aj tu je potrebné zaokrúhliť všeobecnú hodnotu jednorazovej
odplaty (spolu),
- nepriloženie fotodokumentácie,
- vykonanie činnosti prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname - vypracoval znalecký posudok
prostredníctvom prof. Ing. Ivana Hybena, CSc., ktorý v čase vykonania činnosti nemal postavenie znalca
zapísaného v zozname. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2018
predpokladom na zápis právnickej osoby do zoznamu je určitý počet znalcov - fyzických osôb zapísaných
v odvetví alebo odvetviach daného odvetvia. Nemožno sa stotožniť so záverom žalobcu, že členstvo
v tzv. pracovnej skupine znalcov je relevantné z hľadiska zápisu právnickej osoby do zoznamu, no
keď ide o samotné vykonávanie znaleckej činnosti, za právnickú osobu ju môžu vykonávať i osoby
nezapísané v zozname. Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc. je síce zamestnancom žalobcu, avšak v súvislosti s
týmto právnym postavením nedochádza k žiadnemu preverovaniu toho, či je spôsobilý na vykonávanie
znaleckej činnosti. Postavenie znalca nemá od 28. februára 2013. Žalovaný prízvukoval, že znalecké
ústavy vykonávajú činnosť v najnáročnejších prípadoch uvedomujúc si rozdiel medzi činnosťou fyzickej
osoby a právnickej osoby, ale aj za právnickú osobu vykonáva znaleckú činnosť fyzická osoba. Nie
je možné, aby určitá osoba legálne vykonávala znaleckú činnosť pod „hlavičkou“ znaleckého ústavu,
no ak by vykonala identickú činnosť ako fyzická osoba, šlo by o konanie samo osebe napĺňajúce
skutkovú podstatu správneho deliktu. Vykonávaním činnosti nemôžu byť obchádzané ustanovenia o
zápise do zoznamu. V tomto prípade fakticky ani nešlo o kolektívny úkon (čo nie je zakázané), keďže z
obsahu znaleckých posudkov vyplýva, že ich vypracovala jediná fyzická osoba. Prof. Ing. Ivan Hyben,
CSc. tu nezohrával len úlohu konzultanta, resp. len člena širšieho kolektívu osôb podieľajúcich sa na
vypracovaní znaleckého úkonu.

Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie poukázal na § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v
znení účinnom od 1.7.2018, z ktorého vyplýva, že páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý
dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje. Medzičasom nedošlo k
zániku protiprávnosti žiadneho z pochybení vymedzených vo výroku tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní
o výške sankcie sa uplatní výklad v prospech účastníka konania, podľa pôvodnej právnej úpravy bolo
možné uložiť peňažnú pokutu do 33.190,- €, podľa úpravy účinnej od 01.07.2018 možno uložiť pokutu vo
výške do 20.000,- €, do úvahy pripadá i uloženie pokuty vo výške do 50,- € a upustenie od potrestania.

Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 muselo ministerstvo pri
úvahe o druhu a výške sankcie, resp. sankcií zohľadniť povahu, mieru zavinenia, závažnosť, spôsob a
dôsledky protiprávneho konania. Zohľadnená nemohla byť dĺžka protiprávneho konania, keďže tú možno
posudzovať len v prípade trvácich iných správnych deliktov, medzi ktoré patrí napríklad spôsobenie
prieťahov bez vážnych dôvodov alebo neposkytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu. Keďže ide o iný
správny delikt právnickej osoby, z tejto skutočnosti vyplýva, že sa nehodnotí ani otázka zavinenia.

Za málo závažné porušenia žalovaný vyhodnotil formálne nedostatky znaleckých posudkov (nemôžu
mať dopad na vecnú správnosť a ani na preskúmateľnosť znaleckých posudkov), neodcitovanie otázok
zadávateľa (keďže tie sú dohľadateľné v rámci úkonu znaleckej činnosti, či už v jeho úvode, alebo
v prílohe), vypracovanie znaleckých posudkov prostredníctvom osoby nemajúcej právne postavenie
znalca - fyzickej osoby (pretože išlo o činnosť profesora a bývalého znalca), nesprávny výpočet merných
jednotiek a s tým súvisiace nedostatky, nezaokrúhlenie všeobecnej hodnoty. Uvedenie nepríslušných
podkladov nemožno z hľadiska závažnosti porovnávať s použitím nepríslušných podkladov. Podklady,
ktoré sú vymenované v znaleckom posudku a ktoré neslúžia alebo nemohli slúžiť na zodpovedanie
odborných otázok, na ktoré bol znalecký posudok určený, spochybňuje celkovú úroveň znaleckého
posudku. Postup znalca musí byť odôvodnený a musí k znaleckým posudkom pripojiť prílohy
slúžiace na zabezpečenie preskúmateľnosti použitých vstupných údajov. Znalecké posudky musia
byť vypracovávané tak, aby boli presvedčivé a aby ich (čiastkové) závery boli logickým vyústením
popísaného postupu.

Spomedzi nedostatkov týkajúcich sa nepreskúmateľnosti, žalovaný posúdil ako najmenej vážne
neodôvodnenie stanovenia úrokovej miery a nepriloženie fotodokumentácie. Výška úrokovej miery je
spätne dohľadateľná, postup bol aspoň dodatočne odôvodnený v priebehu správneho konania, to isté
platí aj o priložení fotodokumentácie.

Medzi závažné nedostatky žalovaný zaradil neodôvodnenie zohľadnenia ekonomických, polohových
a fyzických faktorov, hodnoty straty, obmedzenia z titulu závady a tiež neodôvodnenie stavu ponuky
prenájmu v lokalite. Porovnanie ekonomických, polohových a fyzických faktorov je rozhodujúce pre
výpočet nájmu pozemku, no napriek tomu žalobca neuviedol, aké skutočnosti tvorili podklad pre odhad
týchto hodnôt. Hodnotu straty určil bez toho, že by mal akékoľvek informácie o nájmoch zo zmienenej
lokality (okrem parkovacích miest v inej časti mesta Prešov). Obmedzenie z titulu závady priamo vplýva
na záver znaleckého skúmania, no ani napriek žalobca neuviedol, v čom malo obmedzenie spočívať a na
báze čoho mu pripísal konkrétnu hodnotu. Neodôvodnil ani použitie odlišných hodnôt. Taktiež je vážnou
vadou znaleckého posudku, keď došlo k odhadu stavu ponuky na trhu bez disponovania potrebnými
informáciami.

Tieto skutočnosti je potrebné vnímať i v kontexte skutočnosti, že žiadna z oslovených vodárenských
spoločností neeviduje uhradenie odplaty za zriadenie vecného bremena čo i len v porovnateľnej
výške, ako stanovil žalobca všeobecnú hodnotu vecného bremena. V znaleckom posudku č. 28/2016
všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena stanovená určil vo výške
174,80 €/m2, resp. 138,81 €/m2 a v znaleckom posudku č. 1/2018 ide o sumu 167,54 €/m2, resp. 133,05
€/m2. Z vyjadrení vodárenských spoločností vyplýva, že maximálna výška odplaty, ktorú evidujú za
zriadenie predmetného vecného bremena, je 40 eur/m2. Správny orgán netvrdí, že všeobecná hodnota
vecného bremena bola zo strany znaleckého ústavu stanovená v neprimeranej výške. Ide o obrovské
rozdiely, čo práve zvýrazňuje potrebu veľmi precízneho odôvodnenia postupu. Žalobca pri vypracovaní
preskúmavaných znaleckých posudkov vôbec nepracoval so sumami, ktoré boli uhradené v obdobných
prípadoch. Pri nezohľadnení spevnených plôch žalovaný v prospech znaleckého ústavu vyhodnotil, že
aspoň dodatočne uviedol výpočet.

Ako závažné pochybenie žalovaný vyhodnotil aj zaradenie odlišných pozemkov do jednej skupiny,
ako bolo popísané v rámci odôvodnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho
deliktu, výsledkom zaradenia bolo, že pre všetky pozemky bola nesprávne stanovená hodnota faktora
„infraštruktúra - vybavenosť pozemku“ a faktora intenzity využitia.

Žalovaný dospel k záveru, že k najvážnejšiemu porušeniu povinností znalca došlo pri vypracovaní
znaleckého posudku č. 1/2018 (bod 2 výroku rozhodnutia). S poukázaním na § 37 písm. h/ Trestného
zákona je žalobca sankcionovaný za konanie vymedzené v bode 2 výroku, konanie podľa bodu 1 výroku
bolo vyhodnotené ako priťažujúca okolnosť, a per analogiam uplatnil § 41 ods. 1 Trestného zákona,
podľa ktorého sa ukladá úhrnný trest.

Výsledkom zohľadnenia faktorov podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do
30.06.2018 nebolo upustenie od potrestania, keďže podľa § 26 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v
znení účinnom od 01.07.2018 je základným predpokladom pre takýto postup priznanie a oľutovanie
protiprávneho konania. V priebehu konania došlo len k priznaniu malej časti pochybení, no nevyhnutné
by bolo priznanie všetkých zistených nedostatkov.

Do úvahy potom prichádzalo uloženie pokuty, zákazu výkonu znaleckej činnosti a vyčiarknutia zo
zoznamu. K zákazu výkonu činnosti a vyčiarknutiu zo zoznamu ministerstvo uvádza, že ich uloženie
by v tomto prípade nezodpovedalo výsledku zohľadnenia jednotlivých faktorov úvahy o druhu a výške
sankcie, resp. sankcií.

V prospech žalobcu nemožno hodnotiť, že ide o jeho prvé sankcionovanie na tomto úseku správy,
pretože o jeho vine už bolo rozhodnuté rozhodnutím ministerstva č. 36150/2017/153 zo dňa 08.03.2017,
právoplatným dňa 24.03.2017. Znalecký posudok č. 1/2018 bol podaný až po nadobudnutí právoplatnosti
predmetného rozhodnutia, znalecký posudok č. 28/2016 bol vypracovaný ešte skôr, čo bolo pri ukladaní
sankcie nutné zohľadniť tak, aby nebola prekročená horná hranica sadzby pokuty (dodržanie zásady
ukladania súhrnného trestu podľa trestného práva).

V neprospech žalobcu bolo vyhodnotené aj to, že došlo k nedostatkom vo viac ako jednom znaleckom
posudku, navyše v každom znaleckom posudku bolo zistených viacero pochybení rôznej povahy, v
niektorých prípadoch nešlo len o nízku závažnosť nedostatkov.

Ako vyplýva z uvedeného, síce zďaleka nejde o zanedbateľné protiprávne konania, ale čo i len dočasné
obmedzenie vykonávania znaleckej činnosti znaleckého ústavu by bolo príliš prísne. V prospech
účastníka konania bolo posúdené čiastočné priznanie a oľutovanie protiprávneho konania, ako aj to,
že hoci bolo pri vypracovaní dvoch znaleckých posudkov zistené dopustenie sa viacerých nedostatkov,
viaceré z nich nemali vysokú závažnosť. Žalovaný preto pristúpil k uloženiu pokuty, ktorú možno uložiť
najviac do 20.000,- €.

Ministerstvo sa zaoberalo tým, či by mohlo mať uloženie pokuty likvidačný charakter, vzhľadom na čo
na základe dostupných zdrojov posúdilo majetkové pomery žalobcu. Primeranosťou je v tomto kontexte
potrebné chápať uloženie individualizovanej sankcie, ktorá má nelikvidačný charakter, no zároveň
je spôsobilá naplniť funkcie správneho trestania (preventívnu, ako aj represívnu). Podľa informácií
zapísaných v denníku, žalobca vypracoval v roku 2016 celkovo 49 znaleckých úkonov, v roku 2017
spolu 30 znaleckých úkonov a za rok 2018 boli do 14.12.2018 zapísané záznamy o úkonoch znaleckej
činnosti končiacich pri čísle 41. Vo väčšine prípadov šlo o sumy rádovo vo výške stoviek eur, v deviatich
prípadoch bolo priznané znalečné v rozmedzí 1.000 - 2.000 €, ani v jednom prípade nešlo o sumu
presahujúcu 2.000 €. Za znalecký posudok č. 28/2016 zadávateľ priznal žalobcovi odmenu v sume
199,20 €, za znalecký posudok č. 1/2018 šlo o odmenu vo výške 441,56 €. Preto prípadné uloženie
pokuty na hornej hranici sadzby, resp. v jej blízkosti, by malo pre žalobcu likvidačný charakter, keďže by
predstavovalo značnú časť príjmov zo znaleckej činnosti počas kalendárneho roka. V prospech žalobcu
vyznelo i to, že znalečné za dva preskúmavané znalecké posudky sa pohybovalo v rovine stoviek eur,
pričom horná hranica sadzby pokuty je až 20.000,- €. Vzhľadom na uvedené žalovaný vychádzal z
obmedzenej výšky hornej hranice sadzby (na jednu polovicu).

Na základe faktorov uvedených v § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018
žalovaný rozhodol o uložení pokuty vo výške 5.000 €, teda jednej polovice modifikovanej hornej hranice

sadzby pokuty. Nižšia pokuta nemohla byť uložená vzhľadom na fakt, že boli zistené aj závažné
nedostatky odôvodnenia, a to v častiach, ktoré boli kľúčové pre stanovenie všeobecnej hodnoty vecného
bremena. Význam odôvodnenia bol v tomto prípade vysoký aj kvôli tomu, že stanovená všeobecná
hodnota sa výrazne líši od zvyčajne (a aj maximálne) uhrádzaných súm, uhrádzaných ako odplata za
zriadenie vecného bremena, ako aj kvôli tomu, že v znaleckých posudkoch bola stanovená všeobecná
hodnota vecných bremien vo výške prevyšujúcej milión eur. Okrem toho, zistené boli aj rôzne nedostatky,
ktoré boli síce posúdené ako málo závažné, a to hlavne kvôli nízkemu dopadu na záver znaleckého
skúmania, no napriek tomu ide o chyby, ktoré sa nemôžu objavovať v znaleckých posudkoch, špeciálne
nie v znaleckých posudkoch vypracovaných subjektom zapísaným do zoznamu podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018. Nesprávny výpočet miestnej dane a rôzne matematické
chyby v znaleckej činnosti znaleckého ústavu vrhajú zlé svetlo na znalectvo ako také, keďže žalobca ako
znalecký ústav má na starosti taktiež vzdelávanie budúcich znalcov, organizovanie odborných skúšok
a ďalších vzdelávacích aktivít.

3. Minister spravodlivosti SR ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 36604/2018/153
RK zo dňa 20.03.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018 a
rozklad žalobcu zamietol. Minister prejednal vec v celom rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové
rozhodnutie je vecne správne a zákonné, stotožnil sa so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým
správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán precízne vymedzil vady znaleckých úkonov v
napadnutom rozhodnutí a svoje úvahy a právnu kvalifikáciu náležite a preskúmateľne odôvodnil.

V rámci námietok o porušení zásad správneho konania a nepreskúmateľnosti prvostupňového
rozhodnutia žalobca namietal rozpor s princípmi dobrej verejnej správy, pretože ministerstvo podnety
na postup znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov pre súdne konania vo všeobecnosti odmieta,
v jeho prípade však ministerstvo k prešetreniu pristúpilo. Druhostupňový správny orgán k tomu uviedol,
že ministerstvo spravodlivosti je v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. (v znení účinnom do 30.06.2018)
oprávnené vykonávať dohľad nad výkonom činnosti znalca a zároveň vybavovať sťažnosti na znalcov,
okrem sťažností na ich postup v konaní v osobitnom režime (zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach
v znení neskorších prepisov). V predmetnom prípade ministerstvo vyhodnotilo podnet v režime § 29
zákona č. 382/2004 Z.z., a preto pristúpilo k vykonaniu dohľadu podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona
v znení účinnom do 30.06.2018. Pre úplnosť dodal, že inštitút sťažnosti v zákone č. 382/2004 Z.z.
bol od 01.07.2018 zrušený. Prvostupňový správny orgán teda neporušil zákon č. 382/2004 Z.z. tým,
že posudzoval postup znalca v konaní, pretože predmetom posudzovania sa stalo možné porušenie
povinností znalca pri výkone jeho činnosti a nie jeho postup v súdnom konaní. Rovnako nie je pravdou
tvrdenie, že ministerstvo odmieta podnety pokiaľ znalci vypracúvajú znalecký posudok v rámci súdneho
konania, pretože sa predmetnými podaniami vždy zaoberá o čom svedčí aj jeho ustálená prax.

K námietke žalobcu, že sa mal pokúsiť vyriešiť vec zmierom, druhostupňový správny orgán uviedol, že
je síce povinnosťou správneho orgánu pokúsiť sa o zmierne vybavenie veci, avšak len v prípade, ak
to pripúšťa povaha veci. Zmiernym vybavením veci sa rozumie uzavretie procesnej dohody schválenej
správnym orgánom, ktorej predmetom je vyriešenie určitých sporných otázok medzi dvoma alebo
viacerými účastníkmi konania, ktorí majú protikladné postavenie. V predmetnej veci však vystupuje len
jeden účastník konania (žalobca) a správny orgán, nemožno zásadu zmierneho vybavenia veci využiť.
Preto je námietka neopodstatnená.

Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí nezohľadnil, že niektoré porušenia
v posudku č. 28/2016 sa už v posudku č. 1/2018 neobjavujú, a že väčšina posudzovaných nedostatkov
v oboch posudkoch je totožná, čo správny orgán vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Podľa ministra
predmetná námietka nemôže obstáť. Prvostupňový správny orgán bol v zmysle analógie zásad
trestného konania oprávnený za priťažujúcu okolnosť považovať viacnásobné spáchanie deliktov
samostatnými znaleckými posudkami, a to v zmysle analógie § 37 písm. h/ Trestného zákona a s
poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa
14.06.2010.

K otázke vykonávania znaleckej činnosti prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname znalcov
druhostupňový správny orgán uviedol, že síce zákon č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018
explicitne podmienku vykonávania znaleckej činnosti znaleckého ústavu len prostredníctvom subjektov,
ktoré sú zapísané v zozname znalcov, neustanovuje, napriek tomu je nutné žiadať splnenie predmetnej

podmienky logickým výkladom ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. Ak by pripustil argumentáciu žalobcu,
že každý zamestnanec znaleckého ústavu môže pod hlavičkou znaleckého ústavu vykonávať znaleckú
činnosť (za predpokladu, že aspoň traja spoločníci, členovia, štátni zamestnanci alebo zamestnanci
v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas v znaleckom ústave sú znalcami zapísanými v
príslušnom odbore), argumentom ad absurdum by bolo možné dospieť k záveru, že znalecký úkon
by mohla vykonať aj osoba, ktorá je v znaleckom ústave zodpovedná napríklad za účtovníctvo
alebo prevádzkovanie alebo stráženie budovy znaleckého ústavu, ak je v zamestnaneckom pomere k
znaleckému ústavu, čo však nezodpovedá účelu zriadenia znaleckého ústavu, ktorým je podľa zákona
č. 382/2004 Z.z. vykonávanie znaleckej činnosti najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich
osobitné vedecké posúdenie.

Žalobca trval na tom, že presne uviedol porovnávacie a porovnávané pozemky a presný výpočet
hodnoty koeficientov, všeobecnej hodnoty, stav prenájmu v lokalite. Prvostupňový správny orgán sa s
touto námietkou podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Prevzatie výpočtu iného znaleckého
posudku síce právne predpisy nezakazujú, avšak pokiaľ z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, na
základe akých úvah boli použité hodnoty jednotlivých koeficientov, je postup znalca nepreskúmateľný.
Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 musí posudková časť
obsahovať popísaný postup, na základe ktorého sa znalec dopracoval k zodpovedaniu položených
otázok, čo znamená, že povinnosťou znaleckého ústavu bolo uviesť minimálne to, ktoré skutočnosti a
faktory vyhodnotil v prospech ktorého pozemku, čo viedlo k použitiu konkrétnej výšky koeficientu, aké
podklady použil na porovnanie ponuky prenájmu v lokalite. Z daného znaleckého posudku však toto nie
je zrejmé.

V posudzovaných znaleckých posudkoch nešlo primárne o výpočet všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov, ale o stanovenie odplaty za zriadenie vecného bremena. V zmysle vyhlášky o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu
pozemkov, no nemôže ísť o pozemky, pri ktorých by analýzou boli zistené odlišnosti v rámci faktorov
relevantných pre výpočet, k čomu však v danom prípade došlo - v rámci znaleckého posudku boli
uvedené odlišné faktory dané tým, že pri pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. 13552 je uvedené,
že „pozemky sú v dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina,
vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“, kým pri ostatných pozemkoch je uvedené „pozemky
sú mimo dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod,
kanalizácia, plynovod, telefón a pod.)“. Napriek tomu je na stranách 18 a 19 znaleckého posudku
č. 1/2018 pri faktore „infraštruktúra - vybavenosť pozemku“ (zodpovedajúcemu koeficientu technickej
infraštruktúry podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku) uvedené, že bola zistená veľmi
dobrá vybavenosť. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že takýto záver je v rozpore s analýzou týkajúcou
sa pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX. Z analýzy polohy
nehnuteľností vyplývajú aj odlišné informácie týkajúce sa intenzity využitia. Žalobca teda nepreukázal
odôvodnenosť zaradenia pozemkov do jednej skupiny.

Zdôvodnenie faktorov pri ohodnocovaných pozemkov, z ktorých vychádza určenie koeficientu, mal
znalec uviesť už v znaleckom posudku, nie až v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Stanovenie
straty vo výške 15% sa javí ako ničím nepodložený odhad znalca, čo môže vzbudzovať pochybnosti o
odbornosti, správnosti a preskúmateľnosti jej určenia.

Prvostupňovým správnym orgánom uložená sankcia vo forme peňažnej pokuty plne rešpektuje
početnosť a závažnosť protiprávneho konania účastníka konania. Podľa názoru druhostupňového
správneho orgánu prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil uloženie sankcie, a to najmä s
poukazom na rozsiahlu úvahu o výbere vhodnosti a primeranosti sankcie, zohľadňujúc aj majetkové
pomery žalobcu a majúc na zreteli aj záujem chránený ministerstvom na riadnom výkone znaleckej
činnosti.

II. Žaloba

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 36604/2018/153 RK zo dňa 20.03.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

5. Namietal, že žalovaný zasiahol do činnosti súdu, kedy počas súdneho konania a pred rozhodnutím
súdu vo veci sám zhodnotil dôkaz - znalecký posudok (posudzujúc najmä jeho vecnú správnosť) so
záverom, že je vypracovaný v rozpore so zákonom. Je bez akýchkoľvek pochýb, že odbornú stránku
posudku posudzoval správny orgán teda niekto, kto nemá postavenie znalca. V súdnom konaní, ak
chce súd poukázať na prípadnú rozporuplnosť záverov znaleckého posudku, spravidla to realizuje
zákonnými postupmi - predvolaním znalca, kladením otázok na odstránenie nejasností, dopracovaním
posudku, prípadne zadaním vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Tu sa tak nestalo z dôvodu
ingerencie žalovaného v priebehu súdneho konania.

6. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho povinnosťou vyplývajúcou z §
3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len SP alebo Správny poriadok) vyriešiť vec zmierne. Pod zmiernym vybavením veci žalobca
mal na mysli, že nemá byť a nie je nevyhnutným prípadné zistenie porušenia povinnosti vyhodnotiť ako
správny delikt a nemá byť a nie je nevyhnutným pri prípadnom zistení porušenia povinnosti ukladať
sankciu rovnajúcu sa 100-násobku stanovenej základnej výšky pokuty. Napadnuté rozhodnutie je v
tomto prípade neodôvodnené.

7. Závery žalovaného o porušení zákona viacerými znaleckými úkonmi považuje za nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na identickosť znaleckého posudku č. 1/2018 a znaleckého posudku č.
28/2016, keďže je preukázateľné, že pre účely súdneho konania vypracoval znalecký posudok z roku
2016, ktorý mohol byť použitý iba ako listinný dôkaz, takže po prijatí Civilného sporového poriadku
bol pôvodný znalecký posudok dopracovaný (pri časti parciel došlo k zväčšeniu výmery) a v súlade s
platnou právnou úpravou predložený do súdneho konania už ako súkromný znalecký posudok prakticky
v totožnom znení a s totožnými závermi. O dvoch znaleckých posudkoch je preto možné hovoriť iba
z formálneho hľadiska. Vecno-právne ide o totožnosť veci - totožnosť „správneho deliktu“ textom aj
záverom. Väčšina posudzovaných „nedostatkov“ v oboch znaleckých posudkoch je totožná a zhodná,
čím sa podstatne redukuje počet zistení. S ohľadom na totožnosť veci nemohlo dôjsť k spáchaniu dvoch
a viacerých skutkov a nebolo dôvodné mu ukladať úhrnnú sankciu za zbiehajúce sa delikty. Žalobca
ďalej namieta porušenie zásady ne bis in idem - keďže je za jednu vec stíhaný a postihnutý v skutočnosti
dvakrát použitím priťažujúcej okolnosti a navýšením sankcie.

8. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca vidí aj vo vyhodnotení vykonania znaleckej činnosti
prostredníctvom osoby nezapísanej v zozname znalcov. Žalovaný správne uvádza, že zákon č.
382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2018 explicitne predmetnú podmienku vykonávania znaleckej
činnosti znaleckého ústavu len prostredníctvom subjektov, ktoré sú zapísané v zozname znalcov
neustanovuje. Žalobca poukázal aj na zákon č. 65/2018 Z.z., ktorý mal s účinnosťou od 1.7.2018 u
znaleckých organizácií eliminovať dovtedy existujúcu možnosť vypracovávať úkony znaleckej činnosti
prostredníctvom osôb, ktoré nemajú postavenie znalca, čo sa prejavilo v doplnení § 16 ods. 3 zákona č.
382/2004 Z.z. - znalecká organizácia je povinná vykonávať znaleckú činnosť prostredníctvom znalcov.
V prípade postupnosti postavenia je znalecká organizácia o úroveň nižšie než znalecký ústav, pričom
podľa dôvodovej správy sa navrhované znenie bodov 29 a 30 novely na znalecké ústavy ani nevzťahuje.

9. Žalobca ako znalecký ústav vznikol pred 01.07.2018, kedy tomuto po splnení zákonom stanovených
podmienok boli zapísané všetky odvetvia odboru Stavebníctva, aj keď v zozname znalcov nemá
zapísaných znalcov, ktorí by pokrývali všetky odvetvia odboru Stavebníctvo. Všetky odvetvia odboru
Stavebníctvo má žalobca zapísané aj po 01.07.2018, zjavne z dôvodu, že novela zákona č. 382/2004
Z.z. (zákon č. 65/2018 Z.z.) ani v prechodných ustanoveniach neriešila postavenie znaleckých ústavov.
Znalecký ústav nie je definovaný ako súhrn znalcov zapísaných v zozname, ale je tam dôraz na
špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré si plní svoju funkciu v tej oblasti znaleckej činnosti,
ktorú má zapísanú v zozname. Ďalej je zdôraznené, že vykonáva znaleckú činnosť vo zvlášť obťažných
prípadoch, ktoré si vyžadujú osobitné vedecké posúdenie. Stavebná fakulta Technickej univerzity Košice
má odborníkov a vedeckých pracovníkov pre všetky odvetvia odboru Stavebníctvo, takže znalecká
činnosť je vždy vykonávaná odborníkom, resp. vedcom pre danú oblasť.

10. Žalobca zotrváva na svojom tvrdení, že v znaleckom posudku č. 1/2018 sú jednotlivé
koeficienty explicitne a detailne vypočítané v kap. 2.1.4 na stranách 17 až 20. Nachádzajú sa
tam presné charakteristiky jednotlivých znakov porovnávacích aj porovnávaných pozemkov a presný

výpočet hodnoty jednotlivých koeficientov. Tým sú veľmi presne dokumentované odlišnosti pozemkov
porovnávacích a porovnávaných teda aj ich využívanie. Žalobca poukazoval na to, že výpočet
všeobecnej hodnoty nájmu v znaleckom posudku č. 28/2016 prevzal zo znaleckého posudku č. 10/2014,
ktorý vypracoval Ing. Oetter - jeho znalecký posudok figuruje v posudzovanom znaleckom posudku
ako podklad uvedený v bode 5.1 časti I. Úvod a aj na str. 13 v bode 2.1.4. znaleckého posudku.
V znaleckom posudku Ing. Oettera metodika výpočtu neabsentovala a znalecký posudok žalobcu na
znalecký posudok Ing. Oettera odkazoval dostatočným spôsobom. Vo všeobecnosti nie je možné do
znaleckého posudku popísať podrobné postupy metodiky znalca - k uvedenému slúži zákonom upravené
vysvetlenie znalca, ktoré je povinný realizovať na požiadanie. Stav ponuky v lokalite resp. v záujmovom
území žalobca skúmal z verejne prístupných zdrojov uvádzaných na internete.

11. Podľa názoru žalobcu ťažko povedať, ako platnú právnu úpravu pre páchateľa priaznivejšiu (§ 37c
ods. 4 druhá veta zákona č. 382/2004 Z.z.) žalovaný vo veci aplikoval, ak upriamil pozornosť na to, že
„dôležité bolo, že podľa §17 ods. 6 ZZTP v znení účinnom do 30.6.2018 musí posudková časť obsahovať
popísaný postup na základe ktorého sa znalec dopracoval k zodpovedaniu položených otázok ...“.

12. Zaradenie odlišných pozemkov do jednej skupiny bolo realizované už v predchádzajúcom posudku
Ing. Oettera č. 10/2014 a ústavu súdneho inžinierstva STU Bratislava č. 4/2017, na ktoré jeho znalecký
posudok odkazoval. Okrem toho, analýza týkajúca sa pozemkov je len jedným z údajov v znaleckom
posudku a je doplnená podrobným popisom podľa znakov porovnávania (17 znakov) pri výpočte
konkrétnych hodnôt jednotlivých koeficientov. Pozemky zapísané na LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX a
XXXXX sú v tej istej lokalite, pričom medzi parcelami na LV č. XXXX a LV č. XXXXX (okrajové parcely)
je 380m. Ak by niečo zo znaleckého posudku nebolo zrejmé alebo dostačujúce, bolo na mieste využiť
inštitút vysvetlenia alebo doplnenia posudku, čo sa nestalo.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa v plnom rozsahu
odvolal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca vychádza z nesprávneho
predpokladu, že musel konanie ukončiť zmierom. Žalobca totiž nezobral do úvahy slovné spojenie v §
3 ods. 4 SP „ak to povaha veci pripúšťa“. Podmienky pre upustenie od potrestania sú upravené v § 26
ods. 6 ZZTP v znení účinnom od 01.07.2018, pričom tie musia byť splnené kumulatívne a až následne
je vecou úvahy správneho orgánu, či od uloženia sankcie upustí („od uloženia sankcie možno upustiť,
ak“). Prvostupňový orgán sa na stranách 39 a 40 rozhodnutia zaoberal tým, či boli splnené podmienky
upustenia od potrestania a jasne vysvetlil, že neboli splnené.
14. Žalobca si sám odporuje a odkazuje na také skutočnosti, ktoré celkom jasne svedčia v prospech
toho, že nejde o identické znalecké úkony, keďže pri časti pozemkov došlo k zväčšeniu výmery. Okrem
uvedeného, o rôzne znalecké posudky ide aj z dôvodu, že úkony majú rôzne čísla, rôzny počet strán,
líši sa taktiež vymedzenie konania, ktoré správny orgán posúdil ako nezákonné. Skutočnosť, že časť
vyhotovenia, a teda aj nedostatkov, je medzi úkonmi znaleckej činnosti zhodná, nevypovedá o tom, že ide
o sankcionovanie za jedno a to isté konanie. Ak sa aj nedostatky vyskytli v skôr vypracovanom znaleckom
posudku, nutne to neznamená, že musia byť prevzaté aj do neskôr vypracovaného znaleckého posudku.
IV. Replika žalobcu

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zopakoval, že v iných prípadoch boli sťažnosti a podnety
jednej zo strán súdneho konania opakovane posudzované ako podnety na ochranu subjektívnych práv
účastníka konania, no v tomto prípade tomu tak nebolo.

16. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil dňa 23.02.2022 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania.

18. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len
ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle
ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie
bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do
úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo
dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa
19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti
Švajčiarsku z 24. júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní
možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

19. Správny súd poukazuje aj na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov aj na vyhlášku Ministerstva
spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných
zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na
mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový
stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového
stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. 24/2021 Z.z. (vo
veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).

VI. Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalecká činnosť je
špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre
zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko
alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

22. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalec je povinný
vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje
inak (písm. a/), riadne a v určenej lehote (písm. b/), účelne, hospodárne (písm. c/) a nestranne (písm. d/).

23. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 písomne vyhotovený
znalecký posudok obsahuje titulnú stranu (písm. a/), úvod (písm. b/), posudok (písm. c/), záver (písm. d/),
prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku (písm. e/), znaleckú doložku
(písm. f/).

24. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 titulná strana znaleckého
posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého
posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené
zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie
opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal,
uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom
a k splneniu ním uložených úloh. V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne
stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom
nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu,
musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok

iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách,
ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti "posudok".

25. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalecký ústav
ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného
a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva
znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (ods.
1). Znalecký ústav najmä (a) zabezpečuje odborné minimum a špecializované vzdelávanie v príslušnom
odbore v rozsahu a obsahu určenom ministerstvom, (b) poskytuje ministerstvu súčinnosť pri vykonávaní
odbornej skúšky pre znalcov, overovaní odbornej spôsobilosti znalcov, kontrolnej činnosti, vzdelávacej
činnosti, metodickej činnosti a konzultačnej činnosti (ods. 2).

26. Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 znalec, tlmočník,
prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

27. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 za správny delikt podľa
odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: (a) písomné napomenutie, (b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej
osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, (c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo
prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, (d) vyčiarknutie zo zoznamu.

28. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 pri ukladaní sankcií
za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti,
spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia.

29. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 za iný správny delikt
možno uložiť (a) pokutu od 50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe,
(b) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka, (c) vyčiarknutie zo zoznamu.

30. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 od uloženia sankcie možno
upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie iného správneho deliktu, jeho spáchanie ľutuje a vzhľadom na
povahu spáchaného iného správneho deliktu a na doterajší výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti
alebo prekladateľskej činnosti možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie iného správneho
deliktu postačí na jeho nápravu.

31. Podľa § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 konania o priestupkoch
a konania o iných správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 30. júna 2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa
zákona účinného v čase spáchania iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje
iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý
dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje.

32. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 dohľad nad
činnosťou vykonáva ministerstvo sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti.

33. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018 ministerstvo z vlastnej
činnosti alebo na základe podnetov fyzických osôb alebo právnických osôb preskúmava spáchanie iných
správnych deliktov podľa tohto zákona.

34. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2018 aj po 01.07.2018 ak nie je
ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o
správnom konaní.

35. Podľa § 3 ods. 4 SP správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou
vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán

vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne
a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

36. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť
kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3).

37. Podľa § 48 ods. 1 SP ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením
správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom alebo
všeobecnému záujmu.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

38. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra o potvrdení
prvostupňového rozhodnutia o uložení sankcie žalobcovi za spáchanie správneho deliktu na úseku
činnosti znalcov. Medzi účastníkmi je sporné zmierlivé vyriešenie veci, vykonanie znaleckých úkonov
prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá nebola zapísaná v zozname znalcov a pochybenia v znaleckých
úkonoch žalobcu, pri ktorých čerpal zo skôr vypracovaných znaleckých posudkov iných subjektov a
odkazoval na ne.

39. Z hľadiska všeobecného rámca posudzovania správnych deliktov je potrebné vychádzať z ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti SR z 2.9.1998,
č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.02.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády
proti SR zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.), z ktorej vyplýva, že priestupky a správne delikty
sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a
základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú
dôležité nasledovné Engelove kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo
nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania,
c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej
kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho
významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej
osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú
alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné
obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu
Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň
prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa
rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

40. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.05.1992 je
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 01.10.1992. Z
časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak
zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz
adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo
relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1
Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie
sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia
príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú
zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými
slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a
slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor
vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi

vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych
otázkach, ex tunc.

41. Správne orgány oboch stupňov správne aplikovali Dohovor aj judikatúru ESĽP v oblasti posúdenia
trestného charakteru správnych deliktov a aplikovali aj trestné zásady na ukladanie sankcií.

42. Žalobca namietal, že žalovaný nedodržal ustanovenie § 3 ods. 4 SP a vec nevyriešil zmierlivo.
Správny súd dáva do pozornosti okrem ustanovenia § 3 ods. 4 SP aj § 48 SP, ktoré je potrebné
vykladať vo vzájomnej súvislosti, nie izolovane. Zmier je jedným zo spôsobov ukončenia správneho
konania, a zároveň dispozitívnym právnym úkonom dvoch alebo viacerých účastníkov konania, teda
subjektov o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa v administratívnom
konaní koná. V praxi ide vcelku o ojedinelú formu ukončenia správneho konania. Vo svojej podstate
je to forma procesnej (dvojstrannej alebo viacstrannej) dohody o vyriešení rozporných otázok medzi
účastníkmi. Keďže uzavretý zmier má procesné účinky rozhodnutia, zákon vyžaduje jeho schválenie
správnym orgánom, v ktorom sa premieta súlad s právnymi predpismi a ochrana verejných záujmov.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zmier v správnom konaní nemožno uzavrieť medzi účastníkom
konania a správnym orgánom a to ani vtedy, ak by účastník konania dobrovoľne uznal povinnosť, ktorá
sa mu ukladá (táto možnosť by predpokladala existenciu právnej úpravy správnych / administratívnych
dohôd, ktorú však Správny poriadok ani osobitný právny predpis aplikovaný v predmetnej právnej veci
neobsahuje). Ak je účastníkom administratívneho konania iba jedna fyzická alebo právnická osoba,
správny orgán musí vždy vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa § 46 a § 47 SP.

43. V predmetnej právnej veci ide o sankčné konanie, v ktorom vystupuje len jeden účastník konania
- žalobca - o ktorého vine za správny delikt sa koná, je preto vylúčené aplikovať ustanovenie § 3
ods. 4 druhá veta v spojení s § 48 SP. Administratívne konanie možno ukončiť zmierom len vtedy,
ak to ustanovuje zákon a podmienky konania to dovoľujú; v sankčnom konaní ide len o jeden prípad
vyriešiteľný zmierom, a to pri priestupku urážky na cti, kedy sa obvodný úrad pokúsi urazeného na cti a
obvineného z priestupku zmieriť, tak ako to vyplýva z § 78 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. V zákone č. 382/2004 Z.z. a v Správnom poriadku však táto možnosť absentuje
a zákon č. 372/1990 Zb. sa na predmetnú vec nevzťahuje. Správny súd preto považuje postup orgánov
verejnej správy oboch stupňov za správny, ak nepostupovali podľa § 3 ods. 4 druhá veta v spojení s §
48 SP a vo veci meritórne rozhodli.

44. Správny súd sa následne zaoberal náležitosťami rozhodnutia o správnom delikte. Výrok rozhodnutia
predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti
účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom
správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku
o uložení sankcie je uvedenie skutku (správneho deliktu), na základe ktorého sa účastníkovi sankcia
ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil správneho deliktu
(napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.06.2011).

45. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci
rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej
časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 06.03.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 05.11.2009).

46. Správny orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018, ktorým
uložil žalobcovi pokutu za spáchanie správnych deliktov, podrobne v bodoch I. a II. výroku uviedol skutky,

ktorými sa žalobca dopustil správnych deliktov z hľadiska miesta, času a spôsobu ich spáchania, a
ďalšími znakmi, vďaka ktorým sú skutky nezameniteľné s inými skutkami, čím správne orgány oboch
stupňov predišli ich zámene, vylúčili prekážku litispendencie, dvojitý postih pre rovnaký skutok, prekážku
veci rozhodnutej a určili tým aj rozsah dokazovania.

47. V prípade zodpovednosti právnickej osoby za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a
subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán
je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou právnickej
osoby. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti
za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť
zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym
orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.01.2015 publikovaný v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015). Zákon č. 382/2004
Z.z. neupravuje žiadne liberačné dôvody týkajúce sa správneho deliktu v predmetnej právnej veci.

48. Žalobca namieta, že ak vypracoval znalecký posudok jeho zamestnanec, ktorý nie je znalcom
zapísaným v zozname, jeho postup bol v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. Žalovaný s týmto názorom
nesúhlasí.

49. Správny súd uvádza, že v prvom rade je potrebné zadefinovať znaleckú činnosť a kto ju môže
vykonávať. Zákon č. 382/2004 Z.z. v ustanovení § 16 ods. 1 v znení účinnom do 30.06.2018 definoval
znaleckú činnosť ako špecializovanú odbornú činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto
zákone znalcami pre zadávateľa. Znaleckú činnosť teda vykonávajú znalci. Úkonmi znaleckej činnosti sú
okrem iného znalecký posudok a jeho doplnok. Iná osoba ako znalec sa môže podieľať na vypracovaní
znaleckého posudku len vtedy, keď ide o konzultanta z príslušného odboru, avšak len na posúdenie
čiastkových otázok, ktoré sú potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku znalcom. Zodpovednosť
za obsah úkonu znaleckej činnosti ako celku nesie znalec a znalec je zároveň povinný v znaleckom
posudku odôvodniť opodstatnenosť pribratia konzultanta. Ďalšou možnosťou vypracovania znaleckého
posudku inou osobou ako znalcom je situácia, keď v príslušnosť odbore nie je v zozname zapísaný
žiadny znalec; o tento prípad však nejde.

50. Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc., v čase vypracovania znaleckých posudkov nebol znalcom zapísaným
v zozname, napriek tomu oba znalecké posudky vypracoval. V znaleckých posudkoch sa nenachádza
odôvodnenie, či Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc., bol pribratý ako konzultant na zodpovedanie len čiastkových
otázok, čo je však povinnou náležitosťou znaleckého posudku podľa § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004
Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018. Preto možno usúdiť, že Prof. Ing. Ivan Hyben, CSc., nevypracoval
znalecký posudok ako prizvaný konzultant, ale ako fyzická osoba nezapísaná v zozname znalcov.

51. Žalobca argumentuje, že nie všetci jeho zamestnanci musia byť nevyhnutne znalcami zapísanými
v zozname znalcov; stačí ak je ako znalecký ústav zapísaný v zozname. Zákon č. 382/2004 Z.z.
z hľadiska podmienok zápisu rozlišuje medzi znalcom - fyzickou osobou, právnickou osobou ako
znaleckou organizáciou a právnickou osobou ako znaleckým ústavom.

52. Pre právnickú osobu ako znaleckú organizáciu platí, že ministerstvo ju zapíše do zoznamu, ak
aspoň traja jej spoločníci, členovia, štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, prokuristi,
zamestnanci v stálej štátnej službe, zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme alebo
zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas sú znalcami zapísanými v príslušnom
odbore a nie sú spoločníkmi, členmi, štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu,
prokuristami alebo zamestnancami inej právnickej osoby zapísanej v zozname (§ 6 ods. 1 písm. b/
zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018). Zároveň však platí, že ministerstvo môže
zapísať právnickú osobu len do toho odvetvia, v ktorom sú zapísaní jej znalci (ods. 1 písm. b/), čo
explicitne upravuje § 6 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 aj po 01.07.2018.

53. Žalobca je v zozname zapísaný ako znalecký ústav. Znalecký ústav ako právnická osoba je
špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v
oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo
zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (§ 19 ods. 1 zákona č. 382/2004
Z.z.). Pre zápis znaleckého ústavu do zoznamu sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok určených

v § 6 ods. 1 a osobitných podmienok vyplývajúcich z § 19 (znenie účinné do 30.06.2018), medzi ktoré
patrí aj určenie zodpovednej osoby za výkon znaleckej činnosti, ktorá musela byť zapísaná v zozname
ako znalec a zároveň musela byť jej spoločníkom, členom, štátnym zamestnancom, štatutárnym
orgánom alebo členom jeho štatutárneho orgánu.

54. Podľa názoru správneho súdu aj v právnom stave účinnom do 30.06.2018 existovala jediná možnosť,
že znalecký posudok spíše znalec, pretože ide o úkon znaleckej činnosti vykonávaný znalcami (§ 16 ods.
1 zákona č. 382/2004 Z.z.). Je pravdou, že znalecký ústav musel ako predpoklad žiadosti o zápis označiť
aspoň troch svojich spoločníkov, členov, štátnych zamestnancov alebo zamestnancov v pracovnom
pomere dohodnutom na neurčitý čas, ktorí sú znalcami zapísanými v príslušnom odbore a zároveň nie
sú spoločníkmi, členmi alebo zamestnancami inej právnickej osoby zapísanej v zozname (§ 6 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018), no ide
o predpoklady zápisu právnickej osoby ako znaleckého ústavu. Stále platilo, že znalecký ústav musel
zároveň určiť zodpovednú osobu za výkon znaleckej činnosti, ktorá musela byť zapísaná v zozname ako
znalec a zároveň musela byť jej spoločníkom, členom, štátnym zamestnancom, štatutárnym orgánom
alebo členom jeho štatutárneho orgánu (§ 6 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 19 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018).

55. Z uvedeného vyplýva, že znalecký posudok vyhotovený znaleckým ústavom do 30.06.2018 mohol
vyhotoviť len znalec v pozícii zodpovednej osoby za výkon znaleckej činnosti; v prípade, že sa podieľal na
znaleckom posudku aj zamestnanec, ktorý nie je znalcom, vystupoval v pozícii konzultanta pre čiastkové
otázky a jeho prizvanie musel znalec ako zodpovedná osoba za výkon znaleckej činnosti v znaleckom
posudku riadne odôvodniť. Takéto odôvodnenie v znaleckom posudku však absentuje, preto orgány
verejnej správy oboch stupňov správne vyhodnotili, že znalecký posudok vypracovala fyzická osoba
nezapísaná v zozname znalcov, a teda ide o pochybenie, ktoré odporuje ustanoveniam § 16 ods. 1,
ods. 2, § 19 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom
do 30.06.2018.

56. Ak aj žalobca poukazuje na novelizáciu zákona č. 382/2004 Z.z. realizovanú zákonom č. 65/2018
Z.z. s účinnosťou od 01.07.2018 s tým, že podľa § 16 ods. 3 znalecká organizácia je povinná vykonávať
znaleckú činnosť prostredníctvom znalcov, nič to nemení na závere uvedenom vyššie, že znaleckú
činnosť mohol vykonávať len znalec a znalecký ústav na tento účel určoval zodpovednú osobu, ktorá
bola zapísaná v zozname znalcov - § 16 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018, ktorá mala znalecký posudok vyhotoviť a
podpísať za znalecký ústav. Ak aj zákonodarca reagoval na nežiaduci stav v praxi, kedy znaleckú činnosť
vykonávali aj neznalci, zavedením ustanovenia § 16 ods. 3 len expressis verbis vyjadril svoj úmysel,
ktorý existoval aj skôr, no niektoré znalecké organizácie ho obchádzali. To však žalobcu nezbavuje
zodpovednosti za správny delikt.

57. Žalobca sa ďalej odvoláva na skôr vyhotovené znalecké posudky Ing. Oettera č. 10/2014 a Ústavu
súdneho inžinierstva STU Bratislava č. 4/2017, z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku
a odkazoval na ne. Práve v týchto znaleckých posudkoch bola popísaná metodika výpočtu a analýza
týkajúca sa pozemkov a ich porovnávania. Správny súd uvádza, že nie je vylúčené, že znalecký ústav,
znalecká organizácia alebo znalec - fyzická osoba čerpajú z iných znaleckých posudkov, je však na
ich zodpovednosti, aby čerpali zo správne vypracovaných znaleckých posudkov, ktoré zodpovedajú
reálnemu stavu. Ak už v skorších znaleckých posudkoch bolo pochybenie pri porovnávaní pozemkov,
neznamená to, že žalobca mal bez ďalšieho prebrať znalecký posudok aj v tejto časti. Nejde preto
o ospravedlniteľný argument pre uvádzanie porovnaní pozemkov s rozdielnymi atribútmi: pozemky v
dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia,
plynovod, telefón a pod.) vs. pozemky mimo dosahu pripojenia na verejné rozvody štandardných
inžinierskych sietí (elektrina, vodovod, kanalizácia, plynovod, telefón a pod. A to aj v prípade, že
ide o susediace pozemky - uvedený atribút bez ďalšieho ešte nepredstavuje porovnateľnosť takýchto
nehnuteľností; deliacim kritériom je najmä charakter a materiálne vybavenie nehnuteľnosti (pozemkov),
susedstvo pozemkov môže byť len doplnkovou črtou. Správny súd preto hodnotí záver orgánov verejnej
správy ako správny a vyplývajúci z logického uvažovania, ktoré podrobne vo svojich rozhodnutiach
odôvodnili.

58. Žalobca namieta aj závery žalovaného o porušení zákona viacerými znaleckými úkonmi, pretože je
daná identickosť znaleckého posudku č. 1/2018 a znaleckého posudku č. 28/2016. Správny súd s týmto
názorom žalobcu nesúhlasí. V praxi je bežné, že jeden subjekt poruší rovnaké povinnosti vo viacerých
úkonoch alebo časových sledoch, a to je potom predmetom vyhodnotenia deliktu ako pokračujúceho,
trvajúceho alebo ako viacčinného prípadne jednočinného súbehu deliktov. Preto nie je pochybením, ak
orgány verejnej správy oboch stupňov vyhodnotili porušenie ako viacčinný súbeh deliktov a zohľadnili
tento aspekt pri ukladaní sankcie v zmysle trestných zásad ukladania trestov a použili absorpčnú zásadu.
V predmetnej veci ide o dva samostatné znalecké posudky, pričom druhý z nich nie je označený ako
dovysvetlenie prvého znaleckého posudku alebo doplnenie prvého znaleckého posudku. Totožnosťou
skutku v súvislosti so zásadou ne bis in idem (avšak pri strete trestnoprávnej úpravy s úpravou správneho
práva) sa zaoberal Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Zolotukhin proti Rusku
(sťažnosť č. 14939/03) a dospel k záveru, že totožnosť činu pre účely posúdenia aplikovateľnosti článku
4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je daná tam, kde je daná
totožnosť alebo aspoň podstatná zhoda faktov (teda konanie páchateľa). Pozornosť by sa tak mala
zamerať na skutočnosť, či konkrétne relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa toho istého obvineného
sú neoddeliteľne spojené v čase a mieste. Skutok je teda totožný vtedy, ak je založený na totožných
alebo v podstate rovnakých skutočnostiach v rovnakom čase a v rovnakom mieste. Inými slovami, ide
o súbor konkrétnych skutkových okolností zahrňujúcich rovnakého obvineného a nerozlučne spojených
v čase a priestore, ktorých existencia musí byť preukázaná, aby mohlo dôjsť k odsúdeniu alebo začatiu
trestného stíhania.

59. V predmetnej veci je miesto spáchania správneho deliktu ponímané ako znalecký posudok -
žalobca však vypracoval dva znalecké posudky (č. 28/2016 a č. 1/2018) v rôznom čase (09.06.2016
a 10.01.2018). Uvedený sled udalostí naznačuje pokračovací delikt (dva skutky), pri ktorého
sankcionovaní sa tiež uplatní absorpčná zásada, je teda vylúčené dvojité sankcionovanie žalobcu za ten
istý delikt napríklad uložením dvoch pokút v administratívnom konaní. Ako už bolo uvedené, vylúčenie
porušenia zásady ne bis in idem je zabezpečené presným popisom skutku vo výroku rozhodnutia, čo
bolo v predmetnej veci dodržané. Vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť k porušeniu zásady ne bis in
idem, lebo žalobca nebol za jednu vec sankcionovaný dvakrát či už v administratívnom konaní alebo v
administratívnom a trestnom konaní.

60. Žalobca tiež spochybnil aplikáciu priaznivejšej právnej úpravy na jeho prípad. Správny súd
uvádza, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy od 01.07.2018 je potrebné vychádzať z prechodného
ustanovenia § 37c ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z., v zmysle ktorého konania o priestupkoch a konania
o iných správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 30. júna 2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona
účinného v čase spáchania iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť
zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje.

61. Keďže žalobca vypracoval oba znalecké posudky pred 1.7.2018 (dňa 09.06.2016 a 10.01.2018),
je potrebné na jeho prípad z hľadiska zodpovednosti aplikovať zákon č. 382/2004 Z.z. účinný do
30.06.2018. Podľa neskoršieho zákona sa postupuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie - k
zmene skutkovej podstaty správneho deliktu z materiálneho hľadiska neprišlo: ustanovenie § 27 ods. 1
písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2018 zostalo v identickom znení v § 26 ods.
1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018; zmenilo sa len číselné označenie
ustanovenia bez dopadu na skutkovú vetu. Preto orgány verejnej správy rozhodli o zodpovednosti
žalobcu za spáchanie správneho deliktu správne podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2018 (§ 37c
ods. 1 druhá veta citovaného zákona).

62. Iná situácia však nastala z hľadiska možného uloženia sankcie, pretože podľa právnej úpravy účinnej
do 30.06.2018 bolo možné za správny delikt žalobcovi uložiť písomné napomenutie, peňažnú pokutu do
1.650,- € fyzickej osobe a do 33.190,- € právnickej osobe, zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej
činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka a vyčiarknutie zo zoznamu (§ 27
ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.). Od 01.07.2018 je možné uložiť za spáchanie správneho deliktu sankcie:
pokutu od 50,- € do 2.000,- € fyzickej osobe, od 50,- € do 20.000,- € právnickej osobe, zákaz výkonu
znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka
a vyčiarknutie zo zoznamu (§ 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018).

63. Priaznivejšou sankciou podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2018 v porovnaní s predchádzajúcou
právnou úpravou je len pokuta, ktorej rozsah sa zmenil z 0 € až 33.190,- € na 50,- € až 20.000,- €.
Z uvedeného dôvodu sa orgány verejnej správy správne zaoberali možnosťami uloženia sankcií od
napomenutia po vyčiarknutie zo zoznamu a ustálili sankciu v podobe pokuty v sume 5.000,- €, pričom
pri pokute vychádzali z priaznivejšej úpravy § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od
01.07.2018.

64. Určenie výšky pokuty v rámci ustanoveného rozpätia je vecou voľného uváženia, to však neznamená,
že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces,
v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale
aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Rozpätie sadzby
pokuty samo osebe pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej k charakteru a výsledkom
činnosti pokutovanej osoby, pretože pokuta likvidačného charakteru nemôže plniť preventívnu funkciu
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž 19-21/2000 zo dňa 31.05.2000 publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2001).

65. Správne orgány oboch stupňov podrobne odôvodnili uloženie pokuty v sume 5.000,- €, ich závery
zodpovedajú trestnoprávnym zásadám ukladania sankcií, sú logické, nevybočujú zo zákonného rámca
pokuty (50,- € až 20.000,- €) a sú primerané spáchanému správnemu deliktu. Správne orgány sa
podrobne zaoberali aj možným likvidačným účinkom uloženej pokuty na činnosť žalobcu a správny súd
sa s týmto vyhodnotením stotožňuje.

66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa dohľadu ministerstva a vyhodnocovania podnetov na
činnosť znalcov, správny súd poukazuje na § 29 ods. 1 písm. a/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení
účinnom do 30.06.2018, prípadne na § 27 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2018.
Dohľad ministerstva spravodlivosti nad činnosťou znalcov je teda kontinuálnou právomocou, ktorú
ministerstvo môže vykonávať bez ohľadu na to, že úkon znaleckej činnosti (znalecký posudok) je alebo
nie je dôkazným prostriedkom v konaní pred súdom. Ministerstvo totiž nehodnotí správnosť záverov
znaleckých posudkov (to skúma súd, ak by bol znalecký posudok použitý v prebiehajúcom súdnom
konaní), skúma preskúmateľnosť znaleckého posudku a s tým spojené odôvodnenie znaleckého
posudku, formálne náležitosti znaleckého posudku a či bol znalecký posudok vypracovaný oprávneným
subjektom. Sankcionovanie žalobcu v administratívnom konaní za chybne vypracované znalecké
posudky si súd, v konaní pred ktorým bol taký znalecký posudok použitý ako dôkaz, vyhodnotí v rámci
voľného hodnotenia dôkazov a do tejto jeho kompetencie žalovaný ani správny súd nezasahuje. Ak sa
žalobca odvoláva na možnosť jeho vypočutia v prípade nezrovnalostí v znaleckých posudkoch, tieto
vypočutia realizuje súd, v konaní pred ktorým bol znalecký posudok použitý ako dôkaz, nie správny súd
ani orgán verejnej správy vykonávajúci dohľad nad činnosťou znalcov.

67. Správny súd preto uzatvára, že nemá pochybnosti o tom, že správne orgány oboch stupňov
riadne zistili skutkový stav veci a ustálili spáchanie správnych deliktov z hľadiska skutkových podstát
vymedzených vo výroku prvostupňového rozhodnutia č. 36604/2018/153 zo dňa 28.12.2018. Teda že
žalobca v dvoch znaleckých posudkoch nesprávne uviedol neúčinné právne predpisy, podľa ktorých mal
postupovať, neuviedol postupy výpočtu všeobecnej hodnoty aj straty, porovnával rozdielne pozemky,
neuvádzal otázky zadávateľa, nepredložil fotodokumentáciu ako podkladu pre vypracovanie znaleckých
posudkov a znalecké posudky vypracoval prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá v tom čase nebola
zapísaná do zoznamu znalcov. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov
správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a v konaní mu trovy ani nevznikli, keďže zaňho konajú
jeho zamestnanci.

69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.