Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/78/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201314
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5819201314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ W. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XX, v rade 2/ F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XX,
žalobca v rade 2/ zastúpený splnomocneným zástupcom, a to žalovanou v rade 1/, proti žalovaným: v
rade 1/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XXX, v rade 2/ U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX O. č. XXX, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Hattalova 373/3, 029 01 Námestovo, IČO: 47 258 781, v rade 3/ P. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXXXW.č.XXX,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,naodvolaniežalobcovvrade

1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/34/2019-106 zo dňa 17. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia,
že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to E-KN parc.č. 5998 - orná pôda o výmere 16
m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat.úz. O..

2. Žalobkyňa v rade 1/ odvodzovala vlastnícke právo titulom dedenia po svojom otcovi Q. H., nar.
XX.XX.XXXX, avšak dedičské rozhodnutie o tejto skutočnosti nepredložila.

3. Rovnako žalobcovia predložili prehlásenie P. U. a P. L., rod. Q.. Z prehlásenia P. U. z 14.04.1970 č.d.
XXX O., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že parcela, ktorá je pozemno-knižne vedená na jej starých rodičov,
resp. rodičov P. F. a Y. F., rod. U.-P., ako dedičstvo užívala spolu s manželom U. U., ktorý zomrel v roku

XXXX. Túto parcelu vymenili s Q. H., na ktorej má menovaný postavený rodinný dom a z uvedeného
dôvodu preto súhlasí s prevodom tejto parcely na terajšieho užívateľa Q. H.. Z prehlásenia P. L., rod. Q.
z O. č.d. XX, nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 14.04.1970 vyplýva, že táto prehlásila v zastúpení svojej matky
B. Q., ktorej ako osobe pozbavenej svojprávnosti bola súdom ustanovená ako opatrovníčka, že parcelu,
ktorá je pozemno-knižne vedená na Y. Q., prípadne O. Q., rod. O., užíval jej otec Y. Q.. Túto parcelu v
roku 1955 otec vymenil s Q. H., na ktorej má tento postavený rodinný dom, a preto z uvedeného dôvodu
súhlasí s prevodom tejto parcely na terajšieho užívateľa Q. H.. Podpisy na oboch prehláseniach boli

úradne overené predsedom MNV. Žalobkyňa v rade 1/ teda tvrdila, že jej otec Q. H. nadobudol vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti výmenou. Obe prehlásenia P. U. a P. L. sú však nespôsobilé na ustálenie
vlastníckeho práva Q. H., nakoľko z obsahu prehlásení nevyplýva presná identifikácia nehnuteľností,ktorá mala byť predmetom výmeny. Len strohé uvedenie, že sa jedná o pozemok, na ktorom stojí rodinný
dom Q. H., nepostačuje.

4. Napokon žalobcovia predložili darovaciu zmluvu zo dňa 07.09.1988, spísanou formou notárskej
zápisnice, ktorej predmetom bol rodinný dom s.č. XX v kat.úz. obce O., hospodárske budovy + pozemok
pod rodinným domom a hospodárskymi budovami, pričom tento pozemok predstavuje parcela č. 425 o
výmere 486 m2. Z aktuálneho výpisu LV č. XX a z kópie katastrálnej mapy vyplýva, že E-KN parcela č.
5998 nie je súčasťou parcely č. 425, a teda táto parcela nebola poňatá do darovacej zmluvy.

5. V danom prípade preto nebol jasný titul, od ktorého by mohlo byť odvodzované vlastnícke právo Q.
H. ako právneho predchodcu žalobkyne v rade 1/ a ani titul, od ktorého odvodzovali svoje vlastnícke
právo žalobcovia. Tvrdili, že pozemok užívali a pokračovali tak v držbe Q. H.. Z výsluchu strán sporu
vyplynulo, že na časti sporného pozemku sa nachádza asfaltová cesta, ktorá je využívaná viacerými
obyvateľmi obce O.. Žalovaní v rade 1/, 2/ predložili vyjadrenie Obce O. z 21.08.2014, z ktorého vyplýva,

že predmetná nehnuteľnosť predstavuje miestnu komunikáciu, ktorá je verejná, ktorá sa používa už
45 rokov a obec vykonáva jej údržbu a prevádzkuje verejné osvetlenie. Napokon existenciu osvetlenia
potvrdili zhodne obe sporové strany a rovnako sa zhodli aj na zimnej údržbe tejto cesty. Aj z pripojeného
spisu sp.zn. 7C/131/2014 bolo potvrdené, že sporná parcela v tom čase bola vo vlastníctve neznámeho
vlastníka Q. L. a U. F., zapísané na LV č. XXXX a v tomto konaní súd konštatoval, že predstavuje verejne

prístupnú komunikáciu a sporové strany sa na uvedenom zhodli, že naozaj časť sporného pozemku
zasahuje do tejto cesty. Tým je jednoznačne vyvrátené, že by žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť v tejto
časti, ktorá sa nachádza pod prístupovou komunikáciou, výlučne užívali len oni. Vylúčené je to práve tou
skutočnosťou, že sa jedná o verejnú prístupovú komunikáciu, o ktorú sa stará samotná obec. Nakoľko
žalobcovia nepredložili geometrický oddeľovací plán, ktorým by oddelili časť sporného pozemku, ktorá

sa má nachádzať pod ich bránkou, resp. pod schodmi, od časti, ktorá je preukázateľne súčasťou verejnej
komunikácie, nie je možné žalobe vyhovieť.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Fotodokumentáciou
preukázali, že väčšia časť spornej parcely tvorí dva betónové chodníky, čiastočne obložené dlažbou,
vedúce k hlavnému vchodu, resp. do dvora, časť schodiska, bránka do dvora a čiastočne hlavná brána,
časť dvora s tzv. zámkovou dlažbou. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia uvedené drobné stavby
postavili ako príslušenstvo k rodinnému domu s.č. XX s úmyslom zabezpečiť nevyhnutný vchod do

dvora rodinného domu a samotný schodiskový vchod k rodinnému domu, pričom boli dobromyseľní v
tom, že im dotknuté parcely patria. Svoju dobromyseľnosť odvodzujú od toho, že v roku 1970 (teda
pred ROEP) bola parcela č. 5998 evidovaná ako súčasť pôvodného rozsiahleho pozemku č. 5998. Q.
H. v domnienke, že je vlastník a následne jeho dedička spolu s rodinou užívajú parcelu nepretržite
viac ako 59 rokov. Zotrvávajú na svojej dobromyseľnosti, a to najmä z dôvodov vyplývajúcich tvrdení v

žalobe. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádzal v bode 32. rozsudku, že nepredložili geometrický oddeľovací
plán, v priebehu súdneho konania nebola vznesená, resp. naznačená požiadavka zo strany súdu na
predloženie tzv. oddeľovacieho geometrického plánu. Ako prílohu tohto odvolania preto predložili návrh
oddeľovacieho geometrického plánu pre spornú parcelu č. 5998, potvrdený oprávnenou osobou, v
ktorom je vyznačená hranica pre oddelenie uvedenej parcely na prvú časť vo výmere 10 m2, vzťahujúcu

sa na dva betónové chodníky - čiastočne obložené dlažbou, vedúce k hlavnému vchodu, resp. do dvora,
časť schodiska, bránka do dvora a čiastočne hlavná brána, časť dvora s tzv. zámkovou dlažbou vo
vlastníctve žalobcov a na druhú časť vo výmere 6 m2, ktorá je pod „súkromnou prístupovou cestou“.
Majú za to, že podmienky vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa vzťahujú
na prvú časť v navrhovanom oddeľovacom geometrickom pláne. V súčasnom stave, keď je sporná

nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, je zamedzený prístup ich rodiny k časti parcely
C-KN č. 425, ktorá sa nachádza pred ich rodinným dom s.č. XX a na uvedenú časť parcely č. 425
nie je možné sa dostať po pozemkoch vo vlastníctve ich rodiny. V blízkej budúcnosti je nevyhnutné z
miesta vyústenia odpadovej kanalizácie z domu odvod odpadovej vody z domu rekonštruovať, resp.
zmeniť odvod, a to v dôsledku znemožnenia prístupu ku kanalizačnej žumpe, ktorá sa v súčasnosti

nachádza na pozemkoch žalovaných v rade 1/, 2/. Nová kanalizačná žumpa sa buduje na pozemku vo
vlastníctve ich rodiny C-KN č. 424/19 a je potrebné napojenie na túto novú žumpu práve z miesta, kde
odpadová voda opúšťa ich rodinný dom. Domáhajú sa zmeny výroku súdu, a to v znení, že súd žalobe
vyhovie a prisudzuje vlastníctvo k časti I. parcely č. 5998 E-KN o výmere 10 m2 do BSM. Poukázalina rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 75/2016, 28Cdo 1404/2009, stanovisko
ObčianskoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSSRsp.zn.Cpj57/71.Vzhľadomnauvedenépredkladajú
návrh oddeľovacieho geometrického plánu s navrhovanou hranicou medzi novovytvorenou časťou I. a

časťou II. parcely č. 5998 E-KN. Vzhľadom na prípadné možné pripomienky súdu, resp. žalovaných a
pravdepodobnosti ustanovenie osobitného znalca pre účely rozdelenia parcely č. 5998 E-KN zo strany
súdu, považujú predloženie návrhu oddeľovacieho plánu za dostatočné.

8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobcovia v konaní hodnoverne

nepreukázali, na základe akého právneho titulu sa cítia byť vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Otázka
titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci je podstatnou skutkovou otázkou, ktorú musí žalobca ako
pán sporu v žalobe nielen tvrdiť, ale aj spoľahlivo preukázať, nakoľko úspešnosť, resp. neúspešnosť jeho
určovacieho nároku sa odvíja práve od tejto skutočnosti. Žalobcovia svojimi rozporuplnými tvrdeniami
túto svoju povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť nesplnili a nemožno ju už nahrádzať v
odvolacom konaní novými skutkovými tvrdeniami. Napokon opäť tvrdia, že vlastníctvo mali nadobudnúť

ako dedičia, resp. žalobkyňa v rade 1/, po Q. H., ktorý mal byť v domnienke, že je vlastník sporného
pozemku. Avšak z toho nemožno posúdiť dobromyseľnosť, či už právneho predchodcu, resp. samotnej
žalobkyne v rade 1/. S odvolaním žalobcovia predložili aj návrh oddeľovacieho geometrického plánu,
však tento nemá náležitosti geometrického plánu ako technického podkladu pre zápis do katastra
nehnuteľností, a navyše, ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá však nie je prípustná s poukazom na

§ 366 CSP. Je vecou žalobcu, aby v civilnom sporovom konaní dôkazy navrhoval a predkladal riadne a
včas. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),preskúmalrozhodnutievintenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva a určiť, že sporná nehnuteľnosť patrí do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vlastníctvo odvodzovali od viacerých skutočností.
Jednak od toho, že vlastníctvo k spornému pozemku nadobudol právny predchodca žalobkyne v rade

1/ (otec Q. H.) v roku 1970 na základe prehlásenia P. U. a P. L. a následne, že žalobkyňa v rade 1/ mala
nadobudnúť vlastníctvo titulom dedenia po svojom otcovi Q. H.. Rovnako poukazovali na to, že sporné
nehnuteľnosti užívajú nepretržite už viac ako 59 rokov, keď pokračovali v riadnom užívaní po svojom
právnom predchodcovi Q. H.. Napokon poukazovali na darovaciu zmluvu zo dňa 07.09.1988, ktorou mali
rodičia žalobkyne v rade 1/ darovať žalobcom v rade 1/, 2/ rodinný dom súp.č. XX, hospodárske budovy

+ pozemok pod rodinným domom a hospodárskymi budovami a parcela č. 425 o výmere 486 m2.

12. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto
nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl

ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávnehoposúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu
ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka

platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.
zn. 4 Cdo 283/2009).

13. Súd prvej inštancie správne vo veci konštatoval, že žalobcovia svoju dobromyseľnosť odvodzovali

od rôznych skutočností, avšak ani jednu náležite nepreukázali. Teda samotní žalobcovia jednoznačne
netvrdili na základe akého právneho titulu sa cítia byť vlastníkmi danej nehnuteľnosti. Jednak tvrdenie,
že žalobkyňa v rade 1/ mala nadobudnúť vlastníctvo dedením po svojom otcovi Q. H., nepreukázala
dedičským konaním. V takom prípade by bola vlastníčkou na základe dedičského rozhodnutia a zároveň
by sa žalobcovia nemohli domáhať určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželom s poukazom na § 143 OZ (do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nepatria veci získané dedičstvom).

14. Následne tvrdili, že otec žalovanej v rade 1/ Q. H. mal nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti
v roku 1970, čo preukazovali prehláseniami P. U. a P. L., avšak oboznámením sa s obsahom týchto
prehlásení nie je možné ustáliť, o ktoré pozemky sa malo jednať, teda ktoré pozemky boli predmetom

zámeny medzi Q. H. a P. U., ako aj B. Q., za ktorú spísala prehlásenie P. L.. Žalobcovia iné dôkazy na
preukázanie uvedenej skutočnosti nenavrhovali, ani nepredložili (napr. že osoby, ktoré učinili vyhlásenie
boli evidované na spornej nehnuteľnosti ako vlastníci, za aké pozemky mali s Q. H. vykonať výmenu
a pod.). Aj v prípade, že by žalobcovia preukázali, že Q. H. nadobudol vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti na základe týchto prehlásení spolu s inými dôkazmi v roku 1970, žalobcovia v rade 1/ a 2/

by nemali aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnej veci na určenie, že sporný pozemok patrí do ich BSM
a nakoľko nepreukázali, že sporná nehnuteľnosť by mala byť predmetom darovania v r. 1988.

15. Pokiaľ žalobcovia preukázali, že darovacou zmluvou zo dňa 07.09.1988 mal Q. H. spolu s manželkou
darovať žalobcom rodinný dom, hospodárske budovy a pozemok pod nimi, je zrejmé, že tento pozemok

bol vytvorený geometrickým plánom a bol označený ak parcela č. 425 o výmere 486 m2, ktorá v
skutočnosti táto nehnuteľnosť je aj zapísaná na žalobcov v podielovom spoluvlastníctve na každého v
jednej polovici. Z geometrického plánu však nevyplýva, že by sa malo jednať aj o spornú parcelu, keď
z tohto je jednoznačne zrejmé, ktorý pozemok bol predmetom prevodu. Porovnaním tvaru sporného
pozemku na tomto geometrickom pláne a na katastrálnej mape je evidentné, že sporný pozemok

nebol predmetom prevodu darovacou zmluvou. Napokon darovacou zmluvou žalobcovia nadobudli
nehnuteľnosti špecifikované v zmluve do podielového spoluvlastníctva, a nie do bezpodielového
spoluvlastníctva (§ 143 OZ), ako sa domáhali určenia v tomto konaní.

16. Napokon žalobcovia tvrdili, že pozemok užívali a pokračovali tak v držbe aj Q. H., avšak uvedené

samotné užívanie nepostačuje na dobromyseľnosť bez označenia právneho titulu a napokon uvedená
skutočnosť bola v konaní aj vyvrátená, jednak tvrdeniami žalovaných v rade 1/, 2/ a vyjadrením Obce O.,
akoajzpripojenéhospisusp.zn.7C/131/2014,ženačastispornejnehnuteľnostisanachádzaprístupová
cesta, ktorá sa užíva už 45 rokov a obec na nej vykonáva údržbu a prevádzkuje verejné osvetlenie. V
tejto súvislosti žalobcovia v rámci odvolania predložili návrh oddeľovacieho geometrického plánu, ktorý

rozdelili na časť I. a časť II. a požadovali rozhodnúť tak, aby bolo vyhovené ich žalobe, v časti I. sporná
nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z takto vymedzeného obsahu
odvolania je možné konštatovať, že žalovaní žiadali zmenu žaloby a domáhali sa určenia vlastníckeho
práva už len v časti spornej nehnuteľnosti označeného na tomto návrhu oddeľovacieho geometrického
plánu. Podľa § 371 CSP však žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. S poukazom na uvedené

odvolacísúdpretonerozhodovalaniopripustenízmenyžalobyatýmitoodvolacíminámietkamisabližšie
nezaoberal. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nevzniesol a ani nenaznačil
požiadavku na predloženie takéhoto oddeľovacieho geometrického plánu, odvolací súd poukazuje na
to, že ide o sporové konanie a dispozíciu so žalobou majú žalobcovia, teda žalobcovia označujú, čo je
predmet konania a týmto predmetom konania sa musí súd zaoberať. V prípade, že by bolo naznačené

zo strany súdu, aby podali návrh na zmenu žaloby, bola by porušená zásada rovnosti sporových strán
pred súdom.17. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď správne použil zásada
úspechu v konaní, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal im voči
žalobcov v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)