Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 5, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010024
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122010024.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.07.2022, v trestnej veci
proti obžalovanému X. L. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/1/2022
zo dňa 12.05.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného X. L..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný X. L. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania v bode 1/ podľa § podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zákona a v bode 2/ podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 03.10.2021 v čase okolo 23.50 hod. sa pred vchodom bytového domu s popisným číslom X na
ulici X. v Prešove, vyhrážal Z. F., bytom P., X. XXXX/X, ktorému s nožom v ruke povedal „ce odje..m
teraz ty ko..ce, uvidzíš, s tebu zrobim poradek“, na čo poškodený z obavy o svoj život a zdravie utiekol
do vchodu obytného domu na ulici X. č. X v P.,

2/ dňa 17.07.2021 v čase okolo 21.45 hod. v Prešove na X. ulici, na terase baru Samba Caffé sa vyhrážal

tam prítomným Z. F., bytom P., X. XXXX/X a L. V., trvale bytom P., R. U. XXXX/X slovami „ty ko..ce,
ce rozje..m, ce zabijem, ce odje..m, znám kdze bývaš, jaký máš motor a aj ju odje..m, tiš znám kdze
bývaš a jaký máš motor. Še o vás postarám“, a zároveň im gestom pravej ruky v polohe so spojeným
ukazovákom a prostredníkom a so zdvihnutým palcom, ktorú si priložil k pravému spánku na hlave,
ukazoval, že ich odstrelí, pričom takéto jeho správanie u poškodených vzbudilo dôvodnú obavu o ich
život, zdravie a majetok tým, že svoje vyhrážky uskutoční.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku v časti výroku o treste podal, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaný

prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie. Uviedol, že trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
považuje za neprimerane prísny. Trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia v inej trestnej veci s tým, že nevykonaná časť tohto trestu odňatia slobody
predstavuje ešte približne 3 mesiace. Zohľadniac ustanovenie § 68 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z.
pritom možno s najväčšou pravdepodobnosťou (hraničiacou s istotou) konštatovať, že bude musieť
vykonať aj zvyšnú nevykonanú časť trestu odňatia slobody v trvaní približne 3 mesiacov. Okrem toho

poukázal na to (bez toho, aby si dovolil znižovať závažnosť ním spáchaného trestného činu), že
spáchaním trestného činu síce u poškodených, t. č. iste vyvolal ujmu prinajmenšom na ich psychickompohodlí, avšak nijako inak im neublížil a ani sa im ublížiť nechystal. Inými slovami povedané, svojím
protiprávnym konaním nikomu nespôsobil smrť, žiadnu fyzickú ujmu na zdraví a ani závažnejšiu
psychickú ujmu na zdraví či akúkoľvek ujmu na majetku. Keďže bol v čase spáchania trestného činu (a

aj v čase spáchania iných jeho predchádzajúcich trestných činov) pod vplyvom alkoholu, rozhodne chce
svoje nadmerné požívanie alkoholu obmedziť na minimum, čo avizoval už aj na poslednom hlavnom
pojednávaní v tomto trestnom konaní. Okrem toho sa chce zamestnať a riadne si plniť prinajmenšom
aspoň svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom, o ktoré sa z priestorov Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody nebude môcť adekvátne postarať. Je si vedomý skutočnosti, že na všetky vyššie uvedené

okolnosti mal myslieť omnoho skôr, no ďalším časom stráveným v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody (po započítaní doby strávenej vo väzbe) mu bude sťažená možnosť jeho čo najskoršej nápravy
vo vyššie naznačenom zmysle, tzn. v podobe eliminovania požívania alkoholických nápojov, v podobe
čo najskoršieho si nájdenia stabilného zamestnania a v podobe následného riadneho plnenia si svojej
vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Inak povedané, chce čo najskôr začať viesť riadny a usporiadaný
život a to mu bude sťažené pri treste odňatia slobody v trvaní až 12 mesiacov. Má za to, že hoci väzba

v žiadnom prípade nemá sankčnú povahu a nikdy nemôže plniť účel trestu, tak v danom konkrétnom
prípade pri zohľadnení dĺžky času stráveného vo väzbe na jednej strane a závažnosti trestnej činnosti na
druhej strane možno vysloviť záver, že doterajšie obmedzenie jeho osobnej slobody je už postačujúce.
Okrem toho je podľa neho potrebné mať na pamäti, že (ako naznačil vyššie) mu takmer s istotou bude
uložená povinnosť vykonať ešte aj zvyšnú nevykonanú časť trestu odňatia slobody v trvaní približne

3 mesiace v inej trestnej veci. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má za to, že v jeho
prípade už nie je nevyhnutné ukladať mu trest odňatia slobody vo výmere vyššej, ako je čas, ktorý už
v tejto trestnej veci strávil vo väzbe.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto prieskume odvolací súd zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že pred prvostupňovým súdom neboli vykonávané dôkazy súvisiace
s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde

dňa 12.05.2022 po poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný
zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky
uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, okresný súd podľa § 257 ods. 7,
8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, v konaní pred súdom prvého stupňa boli dôkazy vykonané
zákonným spôsobom a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym
záverom. Zákonu zodpovedá aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom prvostupňový súd
uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe

ktorých konkrétnych dôkazov dospel k svojim záverom. Podrobne a logicky tiež popísal akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku
podrobné a vecne správne, a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje.

Správne prvostupňový súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (obžalovaný sa priznal k spáchaniu

trestného činu a úprimne ho oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť (bol už za trestný čin odsúdený).
Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/70/2017 z 22.11.2017
(právoplatným 19.06.2019) za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr.
zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, na výkon
ktoréhobolzaradenýdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.Zvýkonutohtotrestubol

podmienečneprepustenýdňa02.07.2020soskúšobnoudobou2rokov.Skúšobnádobapodmienečného
prepustenia mu tak plynula od 02.07.2020 a ak by dňa 04.10.2021 nezačal vykonávať väzbu, tak by
uplynula dňa 02.07.2022.Ďalej prvostupňový súd zákonným spôsobom vyhodnotil aj ostatné skutočnosti ovplyvňujúce
rozhodnutie o druhu a výmere trestu uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona. V rámci nich aj kritický postoj
obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ktorý sa však prejavil až v priebehu súdneho konania o

podanej obžalobe v čase, keď vykonané dôkazy preukazovali jeho vinu.

V spojení s uvedenými skutočnosťami prvostupňový súd správne vyhodnotil aj význam vyhlásenia
obžalovaného o vine, ktorý síce neodôvodňoval mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej zákonom analogicky podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, ale odôvodnil

ukladanie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V súvislosti s druhom a výmerou uloženého trestu je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa predmetného
trestného činu dopustil dvoma čiastkovými útokmi a že sa ho dopustil napriek tomu, že za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona bol už v minulosti
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/97/2016 z 21.09.2016 (právoplatným

27.09.2016), za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal
22.09.2019, no tento výkon zjavne k jeho náprave neviedol.

Okremtohosavobdobí29.04.2017do15.12.2021dopustilaj14priestupkov,zktorýchprevažnáväčšina

je proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu. Pritom v jednom prípade priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu spáchal tak, že dňa 07.05.2018 napadol poškodeného Z. F..

Predmetný pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania dokonca spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vyššie uvedeným

trestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.5T/70/2017z22.11.2017,hocisaodnehoočakávalo,
že v priebehu skúšobnej doby bude viesť riadny život a preukáže aspoň pod hrozbou výkonu zvyšku
trestu polepšenie. K vedeniu riadneho života ho však neprimäla ani vedomosť o tom, že má maloleté
deti, voči ktorým si má plniť vyživovaciu povinnosť a poskytovať im starostlivosť.

Aj podľa odvolacieho súdu preto prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov zodpovedá účelu trestu a zásadám jeho ukladania uvedeným v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zákona.

Do úvahy neprichádza ani povolenie podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody.
Podmienečný odklad totiž Trestný zákon výslovne vylučuje vo svojom ust. § 49 ods. 2. Podľa tohto

ustanovenia (ktoré platí rovnako aj pri postupe podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona) sa ustanovenie
odseku 1 o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody nepoužije, ak súd odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný sa
prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorý je úmyselným trestným činom, dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia, tak povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
prípustné nie je.

Správne potom prvostupňový súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred

spáchanímpredmetnéhoprečinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselný
trestný čin.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd o odvolaní obžalovaného jednomyseľne rozhodol tak, že ho podľa
§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.