Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/403/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711208377
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711208377.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M.P. L., G.. XX. XX. XXXX, K. O. XXX/XX, V.
L., zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, proti
odporcovi: T.. M. L., G.. XX. XX. XXXX, K. O. XXX/XX, V. L., o vrátenie daru, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. novembra 2012, č. k. 5C/191/2011-153 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vydania
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k celku na nehnuteľnostiach:
- pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 348 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra
R., pozemok evidovaný Správou katastra Senec na LV č. XX,

- stavbe, druh stavby rodinný dom, súp. číslo XXX, stavba postavená na pozemku parc.
č. XXX/X, v k. ú. B., U. V. L., stavba evidovaná Správou katastra
Senec na LV č. XX, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky, ktorá sa svojho nároku domáhala titulom darovacej
zmluvy zo dňa 30. 04. 2007, ktorou darovala odporcovi spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku na

vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Odporca sa nasťahoval do rodinného domu súp. č. XXX v roku
2007, kedy aj začal vykonávať sústavné a hlučné rekonštrukčné práce na dome ako aj vo dvore.
Práce vykonáva neorganizovaným spôsobom a svojpomocne, pričom absolútne neberie ohľad na
navrhovateľku a jej stále sa zhoršujúci zdravotný stav. Okrem toho sa odporca k navrhovateľke správa
hrubým spôsobom, niekedy až vulgárne a taktiež už proti nej niekoľkokrát použil aj fyzické násilie,
v dôsledku ktorého bola nútená volať pomoc cudzích ľudí ako i políciu. Odporca sa navrhovateľke

neustále vyhráža verbálnym spôsobom, obmedzuje jej užívacie práva k rodinnému domu súp. č. XXX
aj tým, že v návale hnevu poškodzuje zariadenie tohto domu. Navrhovateľka bola v dôsledku
správania sa odporcu nútená navštíviť odborných lekárov a podstúpiť liečbu, nakoľko v dôsledku
sústavného stresu a nadmerného hluku, ktorý jej spôsobuje odporca sa jej zdravotný stav výrazne
zhoršil. Navrhovateľka je presvedčená, že uvedeným konaním odporca naplnil skutkovú podstatu
ustanovenia § 630 Obč. zák., čím jej vzniklo právo na vrátenie daru, čo odporcovi oznámila listom

zo dňa 16. 05. 2011, odoslaným dňa 09. 06. 2011, so žiadosťou o vrátenie daru do 24.
06. 2011. Pred dvomi rokmi (2007) dostala mozgovú príhodu s postihnutím centra rovnováhy, na mozgu
sa jej objavil meningeóm. Namiesto toho, aby jej odporca v chorobe pomáhal, rovno z nemocnice ju
poslal na smetisko. Navrhovateľka trpí diabetes komplikáciami - polyneuropatiou, silnou osteoporózou
chrbtice, ICHS s vysokým rizikom infarktu. Už dva roky ju odporca sústavne traumatizuje, vyhráža sa
jej, že pôjde do domova dôchodcov, už 15 mesiacov prerába rodinný dom bez toho, aby sa jej opýtal,

kde chce byť. Mal robiť strechu, nakoľko i pri slabšom daždi jej zateká. Dom začal opravovať v spodnej
časti - steny, dlažby, betóny, novú elektrinu, plyn, znižovanie stropov, vytĺkanie nových vchodov a okien.Za 10 mesiacov urobil len malú kúpeľničku a všetky ostatné práce robí postupne. Začína ráno a končí
o polnoci. Svoje priestory si prekuruje a navrhovateľka musí znášať chlad len okolo 20°C. Odporca ju
dva roky traumatizuje a psychicky týra, dokonca ju aj fyzicky napadol, preto sa s trestným oznámením

obrátila aj na OO PZ Dunajská Lužná, z ktorého správy zo dňa 28. 12. 2009 je zrejmé, že bolo vykonané
policajné preverovanie týkajúce sa priestupku voči občianskemu spolunažívaniu v priebehu ktorého sa
nepodarilo zistiť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že skutok spáchala konkrétna osoba, a preto sa vec
v zmysle ust. § 60 ods. 3 písm. b/ uložila.

Navrhovateľka sa vrátenia daru domáha pre správanie odporcu, ktorý porušuje najzákladnejšie kritéria
dobrých mravov, ľudské, etické a morálne pravidlá, najmä fyzickými útokmi a verbálnymi inzultáciami, čo
je zdokladované písomnými svedectvami, založenými v spise. Je obeťou domáceho násilia, z ktorého
sa nespamätá do smrti, a to aj za výrazného týrania družky odporcu, ktorá hanobí jej dobré meno, hoci
celý život ako pedagogička žije tak, že napĺňa všetky kritéria slušného správania. Žije v nepretržitom
strachu, pretože odporca ju trikrát zákerne napadol a z toho prvý krát ju chcel zabiť. Keď odporca vŕta

do betónu, navrhovateľka sa celá trasie, týra ju zimou, nadáva jej pred deťmi, ktoré nechá behať po
dome do 24 hodiny. Hoci je zamknutá, hrabe sa jej vo veciach, prevrátil jej celú zdravotnú kartu a zobral
jej dôležité zdravotné materiály. Má hrozný život, modlí sa, aby sa ráno neprebudila. Nehnuteľnosť mu
darovala preto, aby mohla dožiť v pokoji.

Dňa 18. 04. 2011 navrhovateľka podala sťažnosť na odporcu aj na komisiu verejného poriadku pri
Obecnom úrade Dunajská lužná, kde žiadala o miestne zisťovanie bytových pomerov. Obecný úrad
Dunajská Lužná jej podaním zo dňa 12. 05. 2011 oznámil, že vykonali šetrenie v rodinnom dome za
prítomnosti navrhovateľky i odporcu a vyhodnotením záverov oboch šetrení (29. 04. a 11. 05. 2011)
dospeli k záveru, že spolunažívanie nesie znaky generačného konfliktu medzi matkou a synom a na

základe osobného prešetrenia sa nedá jednoznačne posúdiť, či je sťažnosť opodstatnená. Z opätovnej
správy Obce Dunajská Lužná zo dňa 19. 03. 2012 vyplýva záver, že konflikt medzi synom a matkou
vznikol z dôvodu prílišného autoritatívneho správania navrhovateľky. Stavebné úpravy v byte odporcu
sú potrebné, nakoľko byt je v zlom technickom stave a vyžaduje nevyhnutné úpravy, ktoré navrhovateľka
odmieta. Urýchlenie stavebných prác nie je možné z finančných dôvodov odporcu. Komisia odporučila

navrhovateľke trpezlivosť a ústretovosť voči odporcovi a jeho rodine.

Odporca vyslovil poľutovanie, že jeho matka má podlomené zdravie, ktoré ale zodpovedá jej veku a
životnému štýlu ktorým žije. Príčinou neustálych útokov na jeho osobu je zrejme jej psychický stav,
produkujúci nepravdivé, vykonštruované, vyfabulované a vymyslené skutky a činy. Prišla do veku, v

ktorom nie je spôsobilá reálne posúdiť situáciu, nie je schopná sa prispôsobiť, naviac si vymýšľa,
klame a zavádza. Čím ďalej tým viac zaťahuje do tejto špinavej hry jeho známych a obec, nikdy mu
nedá pokoj, pôjde stále ďalej a ďalej. Najprv sa sťažovala u susedov, na Obecnom úrade, potom volala
políciu a naposledy prišiel na rad súd. Celé hodiny telefonuje, pri poslednom telefonickom rozhovore
s kolegyňou, povedala: „Nemala by som tak hovoriť, je to hovädo, oblud, ja mu neprajem nič dobrého

a že sa obráti na Čarnogurského, na ombudsmana, pretože je to zadarmo a že vec prejednávajúca
sudkyňa je zaujatá stará dievka a je čudná. Ona dlho čakať nebude a vybaví si to u predsedu súdu“.
Rovnaký model používa aj voči jeho bratom a keď jej nepritakávajú, tak ich vydiera. Návrh považuje za
nezmyselný a žiadal ho zamietnuť.

Aj z výpovede svedka M. L., syna navrhovateľky a brata odporcu vyplynul záver, že problémom je
generačný rozdiel medzi účastníkmi. Po dohode odporcu s rodičmi (ktorí mali sporné nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve), že po darovaní nehnuteľnosti odporca dom zrekonštruuje, mala
navrhovateľka predstavy polročného horizontu rekonštrukcie. Od navrhovateľky mal informácie o
všetkých fyzických napadnutiach odporcu, aj že ju uráža, čoho svedkom nebol a na jeho otázku bratovi,

či je to pravda sa ho brat spýtal, či verí všetkému, čo povie navrhovateľka. Aj svedok žil v spoločnej
domácnosti s navrhovateľkou, mal s ňou tiež negatívne skúsenosti, mali vzájomné nedorozumenia,
obmedzovala jeho priateľku, preto keď si chcel založiť rodinu, javilo sa mu výhodnejšie, dostať od
brata peniaze a nie bývať spolu s navrhovateľkou. O matku sa starať nechce, pretože má svoju rodinu
a jeho manželka nie je ochotná sa o ňu starať. Odporca je podľa neho v ťažkej situácii, je rozvedený

a nemá dostatok peňazí na rýchlejšiu rekonštrukciu, ktorú by už mal rád za sebou. Svedok uviedol, že
matke neposkytol pomoc, keď tvrdila, že ju odporca škrtil, do nemocnice odmietla ísť, bola na vyšetrení
len u všeobecnej lekárky. Ani tvrdenie navrhovateľky, že trpí zimou nie je pravdivé, pretože keď bol
u brata, zistil že navrhovateľka má o dva až tri stupne teplejšie ako odporca. Svedok pozná svojhobrata a sklony k agresivite nemá. Jediné čo môže považovať navrhovateľka za týranie je rekonštrukcia
rodinného domu, ktorá jej vadí.

Aj z výpovede svedka T. W., poslanca obecného zastupiteľstva a predsedu komisie pre verejný
poriadok, ktorá riešila sťažnosti a podnety navrhovateľky, ohľadne spolužitia s odporcom, vyplýva záver
o generačnom probléme účastníkov a autoritatívnom správaní navrhovateľky.

Svoje dokazovanie súd prvého stupňa uzavrel tým, že predmetom konania je žaloba o vrátenie daru

a pre správne zodpovedanie predmetnej otázky je nevyhnutné, aby bolo hrubé správanie odporcu
nie len darcom tvrdené, ale tiež preukázané. Navrhovateľka hrubé porušovanie dobrých mravov vidí
v tom, že odporca má snahu zhodnotiť svoj majetok prestavbou rodinného domu, čím ju podľa jej
názoru psychicky a fyzicky týra. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou
zakladajú právny vzťah, ktorý má mať právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho
vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. Preto navrhovateľka nemôže zneužívať

svoje práva nad rozsah svojich oprávnení a jej konanie je nad rámec jej oprávnení, keď zasahuje do
vlastníckych práv odporcu - obdarovaného. Zachovanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerancie
účastníkov. Uzavrel, že nebola naplnená skutková podstata pre vrátenie daru, nakoľko správanie
odporcu nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi, práve naopak takéto
správanie vyvoláva navrhovateľka, čo bolo potvrdené aj výpoveďami svedkov. Nebolo preukázané ani

že by odporca mimo objektov svojho vlastníctva na verejnosti a podobne napádal navrhovateľku slovne
či fyzicky. Navrhovateľka sama uviedla, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy sama mala záujem, aby odporca
darovanú nehnuteľnosť zrekonštruoval. So zreteľom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky
zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., kedy úspešný odporca
mal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti navrhovateľke,
náhradu trov konania odporcovi ale nepriznal, nakoľko žiadne trovy konania v spojení s týmto konaním
mu nevznikli.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, a
tým i nesprávneho právneho posúdenia veci. Za potrebné považuje predovšetkým objasniť, či odporca
navrhovateľku skutočne fyzicky napádal, nakoľko toto v žiadnej svojej výpovedi priamo nepoprel, jeho
výpovede sú vyhýbavé, využíva absenciu relevantných svedeckých výpovedí a celú problematiku
hrubého porušovania dobrých mravov sa snaží postaviť do roviny všeobecného generačného problému

alebo do roviny prejavov nervozity, vyplývajúcej zo zdravotného stavu a veku navrhovateľky, na
ktorej adresu vyhlasuje, že si vymýšľa, klame a zavádza. Je nelogické predpokladať, že by si
navrhovateľka fyzické útoky odporcu, ktoré sú navyše nepriamo preukázané lekárskymi správami,
vymyslela. Navrhovateľka vzhľadom na svoje možnosti postupovala normálnym spôsobom, o hrubom
porušovaní dobrých mravov zo strany odporcu hovorila najprv svojím známym, susedom, pokračovala

v sťažnostiach na Obci Dunajská Lužná, na polícii, podala návrh na vrátenie daru a tiež podala trestné
oznámenie na odporcu za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Prvostupňový súd nekriticky
postavil celé posúdenie predmetného sporu v prospech odporcu a hoci v rozsudku je z lekárskych
správ o zdravotnom stave navrhovateľky citovaná správa zo dňa 16. 06. 2011 z ktorej vyplýva,
že navrhovateľka trpí adaptačnou anxioznou depresívnou poruchou, lekárske správy, v ktorých bol

diagnostikovaný traumatický stav navrhovateľky vôbec nebral do úvahy.

Súd prvého stupňa na jednej strane citoval a zapísal výpovede odporcu o vulgárnom vyjadrovaní
sa navrhovateľky o odporcovi v jej telefonických rozhovoroch, ale naopak do úvahy nebral vyjadrenia
navrhovateľky o vulgárnom spôsobe vyjadrovania sa odporcu na jej adresu. Rovnako protirečivú

výpoveď svedka T. W. vyhodnotil ako generačný problém s autoritatívnym správaním navrhovateľky.
Obranu a prirodzené reakcie navrhovateľky vyhodnotil ako správanie sa navrhovateľky v rozpore s
dobrými mravmi. Nie sú pravdivé ani tvrdenia súdu o dohode o rekonštrukcii darovanej nehnuteľnosti,
nakoľko dohoda s odporcom bola taká, že má zrekonštruovať strechu domu, ktorá zateká a spôsobuje
výskyt plesní v izbách navrhovateľky a nie spodného podlažia domu, v ktorom odporca býva a už

vôbec nie o stavbe skleneno-dreveného záhradného prístrešku.

Prvostupňový súd uprednostnil vo svojom rozhodnutí pragmatické hľadisko založené na vekovom
rozdiele navrhovateľky a odporcu a zároveň dostatočne neposúdil dôkaznú situáciu, z ktorejjednoznačne vyplýva, že odporca hrubo porušuje dobré mravy a to aj intenzívnym spôsobom (trikrát
navrhovateľku fyzicky napadol) ako aj trvalým hrubým porušovaním dobrých mravov (odporca sa k
navrhovateľke v súkromí dlhodobo správa vulgárne, cynicky, na dome vykonáva hlučné práce do

neskorých večerných hodín, neopravuje miestnosti, kde býva navrhovateľka, do ktorých zateká a je v
nich výskyt plesní).

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd o veci rozhodoval v intenciách napadnutého rozhodnutia, teda o celom jeho výroku a
vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti a pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd nemal inú
možnosť, ako napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, a h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení v občianskom

súdnom konaní je elementárnou povinnosťou účastníkov konania všeobecne uloženou v ust. § 120
ods. 1 O. s. p. Ide o povinnosť účastníka konania, tvrdiaceho skutočnosť, ktorá má byť v občianskom
súdnom konaní preukázaná. V sporovom konaní ovládanom princípom kontradiktórnosti a prejednacou
zásadou sú to účastníci, ktorí rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy predložia na zdôvodnenie
a preukázanie svojich tvrdení. Účastníkov konania teda zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť

preukázania tvrdených skutočností. Od toho, do akej miery si splnia túto povinnosť, je závislý aj ich
úspech, resp. neúspech v konaní. Povinnosť označiť a predložiť dôkazy v konaní je v zmysle ust. § 120
ods. 4 O. s. p. limitovaná do času vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (koncentračná
zásada občianskeho súdneho konania).

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vrátenia daru, spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1 k celku na nehnuteľnostiach, rodinnom dome s. č. XXX na poz. parc.č. XXX/X
a poz. parc. č. XXX/XX zapísaných na LV č. XX v k. ú. B., U. V. L., naplnením skutkovej podstaty ust.
§ 630 Obč. zákonníka.

Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z
citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho
nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa
obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu
vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento
sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je
príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom

prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby
bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v
takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú
by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného.
Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu

sa samotného darcu. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie
dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou
a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať
objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, jeho rozhodnutia, ako i vyššie
uvedeného rámca, určujúceho splnenie podmienok daných ust. § 630 Obč. zák., je odvolací
súd nútený konštatovať nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného pre jednoznačný záver
o splnení predpokladov úspešného uplatnenia práva darkyne na vrátenie daru. Naplnením týchto
dôvodov je jednoznačné preukázanie buď sústavného porušovania dobrých mravov alebo jednotlivých

konaní obdarovaného dosahujúcich takú intenzitu, ktorú možno so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Nezanedbateľným pri dokazovaní
skutkového stavu je preukázanie takého kvalifikovaného porušenia morálnych pravidiel konkrétnym
správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií a nielenpodľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu a to i zistením, či práve správaním darcu nie je vyvolaná
intenzita takého správania obdarovaného, pre ktoré sa práve darca domáha svojho práva.

Uvedené medzery v dokazovaní doplní súd prvého stupňa podrobnou konfrontáciou navrhovateľky a
odporcu a to :
- Objasnením dohody o rekonštrukcii, resp. opravách nehnuteľnosti, vychádzajúc z tvrdení
navrhovateľky o vlhkosti a plesniach v priestoroch, ktoré obýva, s ohľadom na jej námietky o
rekonštrukciipriestorov„dole“avýstavbenákladnéhoaltánkuanieopraváchstrechy,takakobolomedzi

účastníkmi dohodnuté.
- Objasňovaním vykonávaných úprav z hľadiska denného časového rozpätia, ich hlučnosti, intenzity,
šíriacich sa pachov a pod., čo navrhovateľka považuje za týranie jej osoby.
- Objasnenie navrhovateľkou tvrdených fyzických i verbálnych útokov zo strany odporcu, ich konkrétnou
špecifikáciou.
- Svedeckou výpoveďou i konfrontáciou svedkyne M. O., ktorej svedecká výpoveď je v listinnej forme

založená v súdnom spise.

Doplnenie dokazovania je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykonať dôslednou konfrontáciou
účastníkov, teda ich priamymi reakciami na jednotlivé vzájomné čiastkové tvrdenia.

Z darovacej zmluvy zo dňa 30. 04. 2007, ktorá je titulom vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti odporcom,
je z čl. VI zrejmé zriadenie vecného bremena v prospech darcu 1 - otca obdarovaného, M. L.,
spočívajúce v povinnosti oprávnenej osoby, strpieť právo doživotného užívania a obývania jednej
miestnosti o rozmere 20 m2 z obytnej časti rodinného domu a 3 m2 z kúpeľne. Titulom uvedeného
sa odvolaciemu súdu javí ako vhodné vypočuť aj otca odporcu k danej situácii v prípade, ak toto svoje

právo obývať priestor v uvedenej nehnuteľnosti využíva.

Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ust. § 157 O. s. p. je nepreskúmateľné. Výrok
rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť
v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byt' jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť' rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva
účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vo svetle vyššie uvedených záverov postupoval odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.
s. p, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil súdu
prvéhostupňa naďalšiekonanie.Vtomtokonanísabudesúdpredovšetkýmzaoberaťvyššievytknutými
nedostatkami, prvostupňový súd v ďalšom konaní tiež zohľadní účastníkmi uplatnené námietky a

vyjadrenia, vrátane námietok, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom odvolaní a ktoré (z povahy veci)
pretrvávajú vzhľadom k danej procesnej situácii, t. j. keď rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený
a vo veci bude opätovne rozhodovať tento súd. V tomto konaní sa súd prvého stupňa v naznačenom
smere vysporiada s celým predmetom konania a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov celého
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.), s prihliadnutím na úspešnosť účastníka celého konania v danej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.