Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203610
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120203610.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Ing. L. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, D., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so
sídlom Kováčska 28, Košice, IČO: 52 253 791, proti žalovaným: 1. UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4, Česká republika, IČO: 649 48 242, konajúca

na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s.,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpenému
Advokátska kancelária Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860
107, 2. Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, 3. Mgr. K. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, I. a 4. Ing. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, I., žalované
v 3. a 4.rade právne zastúpené JUDr. Lýdiou Ráckovou, advokátkou so sídlom Lichnerova 72, Senec,

o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
25.10.2021 č.k. 7C 20/2020-311, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaní majú vo vzťahu k
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej pôvodný dlžník žalovaného
v 1. rade zomrel dňa 19.02.2012. Žalobca a žalovaná v 4. rade sú dedičmi po nebohom poručiteľovi
JUDr. X. X.. Z uznesenia Okresného súdu Prešov, vydaného vo veci 26D 278/2012 dňa 30.11.2012
vyplýva, že žalobca a žalovaná v 4. rade zdedili záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 18.06.2010 medzi poručiteľom a žalovaným v 1. rade a to každý z nich v podiele 1/2-vice k celku.

Listom zo dňa 10.10.2018 žalovaný v 1. rade oznámením o predčasnej splatnosti úveru úver zosplatnil
z dôvodu, že nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode s dedičmi podľa článku 9 ods. 1 Zmluvy
o úvere v spojení s článkom 9 ods. 2 písm. d) bod 3. Obchodných podmienok. Mimoriadna splatnosť
úveru bola vyhlásená ku dňu 24.10.2018 a dedičia vyzvaní, aby sumu vo výške 53.840,75 eur zaplatili
v lehote do 10 dní odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nespornou skutočnosťou bolo
aj to, že v zmysle Notárskej zápisnice N XXXX/XXXX Nz XXXXX/XXXX spísanej dňa XX.XX.XXXX

vydražené nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 3. rade do svojho vlastníctva v spoluvlastníckych
podieloch doterajších vlastníkov.

3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa
19.12.2019 je neplatná a to preto, lebo pohľadávka, na uspokojenie ktorej bol realizovaný výkon
záložného práva v čase jeho výkonu neexistovala, resp. nebola splatná z dôvodu neplatného

zosplatnenia úveru. Ďalej bol toho názoru, že mu nebol doručený znalecký posudok na ohodnotenie
predmetu dražby, nebolo mu doručené oznámenie o opakovanej dražbe spôsobom a v časevyžadovanom zákonom a úver pre absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí mal byť bezúročný a
bezpoplatkový.

4. Podľa článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok žalovaného v 1.rade, dôvodom
mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého sa istina úveru s príslušenstvom stávajú splatné
oznámením banky dlžníkovi je nepriaznivý stav právnych majetkových pomerov na strane dlžníka, ak
dlžník zomrel a s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode.

5. Súdna prax sa zjednotila na závere, že možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv formou
dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s ochranou spotrebiteľa
vyplývajúcou z práva únie. Ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13 nevylučoval
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na obydlie spotrebiteľa, a to ani vtedy, ak zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky.

6. Dedičom po poručiteľovi žalovaný v 1. rade dal príliš dlhý časový priestor takmer po dobu 6 rokov
od smrti poručiteľa, aby sa navzájom medzi sebou dohodli, a to tak, aby s bankou upravili v závislosti
od ich dohody zmluvný vzťah alebo splatili zvyšnú časť zostatku úveru. Nakoľko predstavy žalobcu
a žalovanej v 4. rade boli na riešenie veci natoľko rozdielne, že bránili žalovanej v 4. rade uzatvoriť
s bankou akúkoľvek dohodu, žalobca sa správal sebecky, nehnuteľnosť užíval, prenajímal, správal

sa akoby bol jej výlučným vlastníkom a nerešpektoval práva žalovanej v 4. rade ako spoluvlastníčky
nehnuteľnosti, za daný stav nemôže žalovaný v 1. rade. Pri rozhodovaní sa musel zohľadniť princíp
spravodlivosti a rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami sporu a preto sa považovalo za
krajne nespravodlivé zvrátiť výsledok dražby, najmä s poukazom na výpoveď samotnej žalovanej v 3.
rade, ktorá do nehnuteľnosti investovala nemalé peniaze. Samotný úkon zosplatnenia úveru zo dňa

10.10.2018 je potrebné vnímať v kontexte so všetkými vykonanými dôkazmi, zhodnotiť postoj žalobcu
ako dediča, žalovanej v 4. rade a postup žalovaného v 1. rade po úmrtí dlžníka z úverovej zmluvy. Úver
za obdobie rokov 2012 - 2018, ako to vyplýva z výpisu z účtov nebol splácaný pravidelne. Žalobca, ako
aj žalovaná v 4. rade boli v omeškaní so splácaním splatných splátok, o čom svedčí predložený výpis z
účtu. Napriek tejto platobnej nedisciplinovanosti dedičov mal žalovaný v 1. rade stále snahu o zmierlivé

vyriešenie veci a nepristúpil k zosplatneniu úveru okamžite, ale poskytol dostatočný časový priestor
dedičom na vyriešenie tejto záležitosti. Napriek tejto niekoľko ročnej snahe žalovaného v 1.rade o
zmierlivévyriešenieveci,nebolomožnédospieťkdohodeažalovanýv1.radetakpristúpilkzosplatneniu
úveru podľa článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok ako ultima ratio, ktorý je dojednaný
práve pre tieto prípady. Žalovaný v 1.rade vychádzal v ústrety práve tým, že nezosplatnil úver hneď

po úmrtí pôvodného dlžníka, ale umožnil dedičom úver naďalej splácať v splátkach. Aj v samotnom
oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola ponechaná dodatočná lehota 14 dní na plnenie
za účelom odvrátenia predčasnej splatnosti. Priebeh rokovaní, snaha banky, jej ústretovosť a postup
v prípade úmrtia dlžníka vyplynuli z výpovede vypočutých svedkov Mgr. A. L. a Mgr. D. Z.. L. 9 ods. 2
písm. d) bod 3 Obchodných podmienok tak nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže žiadnym

spôsobom nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluvná
podmienka nie je formulovaná všeobecne a neurčito a nevyplýva z nej, že žalovaný v 1. rade pristúpi k
predčasnej splatnosti celého úveru pre nedodržanie akejkoľvek povinnosti. Naopak, z nej vyplýva, že pre
negatívny alebo nepriaznivý stav, či už právnych alebo majetkových pomerov na strane dlžníka, ktorým
je smrť dlžníka, žalovaný v 1. rade je limitovaný povinnosťou pokúsiť sa dohodnúť s dedičmi na riešení

a teda, hoci smrť dlžníka tento nepriaznivý stav majetkových pomerov zakladá, žalovaný v 1. rade si v
prospech dedičov po pôvodnom dlžníkovi dojednal, že nepristúpi hneď k automatickému zosplatneniu
úveru, ale že vyvinie snahu dohodnúť sa s dedičmi, akým spôsobom majú záujem riešiť svoje záväzky
vo vzťahu k banke, ktoré prevzali po poručiteľovi. Účelom uzatvorenia Dohody s dedičmi bolo primárne
zachovať existenciu zmluvy o úvere a prípadne, ak by o to prejavili záujem dedičia, dohodnúť sa na

iných podmienkach splácania úveru, znížení splátok, zmene termínu splátok a podobne. Dedičia mali
možnosť aj predať nehnuteľnosť a vyplatiť záväzok vo vzťahu k banke, mohli si prefinancovať úver a
mali ďalšie možnosti, ktoré vo svojej svedeckej výpovede opísal svedok A. L.. Úkon žalovaného v 1.
rade vo vzťahu k zosplatneniu úveru sa preto považoval za platný právny úkon.

7. Stotožniť sa nie je možné ani s ďalším dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorým malo byť
nedoručenie znaleckého posudok žalobcovi. List žalobcu zo dňa 07.11.2019 jednoznačne preukazuje
nepravdivosť tvrdenia žalobcu o nedoručení znaleckého posudku, pretože ak by znalecký posudok mu
nebol doručený, tak je absolútne nelogické, aby samotný žalobca vo svojom liste zo dňa 07.11.2019uviedol, že znalecký posudok nie je úplný a nezohľadňuje ohodnotenie príslušnej nehnuteľnosti s
príslušenstvom. List bol žalovanému v 1. rade doručený dňom 08.11.2019. Navyše, žalovaný v 2.
rade ako dražobník predložil súdu poštovú doručenku zo dňa 29.07.2019, z obsahu ktorej vyplýva, že

Znalecký posudok zo dňa 18.07.2019 znalca Ing. Z. O. bol žalobcovi doručený dňa 29.07.2019, čo
potvrdzuje poštová doručenka z uvedeného dňa.

8. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením o nedoručení oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe
v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa

21.11.2019 bolo žalobcovi zaslané dňa 27.11.2019 a doručené dňa 11.12.2019 na adrese E. X. XXXX/
XX, Z.. Prvýkrát sa poštový doručovateľ pokúsil doručiť oznámenie o opakovanej dražbe žalobcovi
dňa 29.11.2019 ako to vyplýva z príslušnej poštovej doručenky. Navyše, žalovaný v 2. rade zaslal
žalobcovi predmetné oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe na adresu W. XXX/XX, D., z ktorej
sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Ide pritom o adresu trvalého pobytu žalobcu podľa
príslušného výpisu z registra obyvateľov Slovenskej republiky. Žalovanému v 2. rade neboli doručené

žiadne námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby podľa § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách.
Nakoľko žalovaný v 2. rade zaslal oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe žalobcovi 21 dní pred
dňom predmetnej opakovanej dražby, dodržal formálny postup, ktorý je upravený v ust. § 22 ods. 4
Zákonaodobrovoľnýchdražbách,ktorýstanovujeprezasielanieoznámeniaoopakovanejdražbelehotu
desiatich dní.

9. Čo sa týka argumentácie žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu zákonných
náležitostí, v tejto súvislosti sa poukázalo na ust. § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.,
podľa ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba

nehnuteľnosti. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere a zo záložnej zmluvy, úver bol nielenže zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ale jeho splatnosť bola stanovená na 360 mesiacov, t.j. 30 rokov
a účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu. Podľa ust. § 1 ods. 3
písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. V ustanovení § 24 Zákona o

spotrebiteľskýchúverochsauvádza,ženainýchveriteľovanaZmluvyoúverealebopôžičky,ktoréniesú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahuje ustanovenie
§ 2 ods. 3 a 4, § 9 ods. 1, 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25. V súlade s ustanovením § 2
písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, iným veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom v rámci

svojej podnikateľskej činnosti s výnimkou banky a pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie
podľa osobitného predpisu. Zo Zákona o spotrebiteľských úveroch teda absolútne jednoznačne vyplýva,
že ustanovenie § 9 sa vzťahuje len na úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré sú poskytované
takzvanými inými veriteľmi a teda nie bankami a pobočkami zahraničnej banky. Na zmluvu o úvere sa
preto nevzťahujú ust. § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách
odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 C.s.p.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

zrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Akodôvoduviedol,žesúdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Článok 9 ods. 2 písm. d) bod 3 Obchodných podmienok,
podľa ktorého ak dlžník zomrel a s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode, je to
dôvodom mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého sa istina úveru s príslušenstvom stávajú

splatné oznámením banky dlžníkovi, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný článok
de facto umožňuje banke (žalovanému v 1. rade) zosplatniť úver v prípade, ak zo strany dediča nedôjde
k uzatvoreniu akejsi inej dohody, ktorej predmetom má byť podľa vyjadrení banky administratívne
prevzatie dlhu, a to napriek tomu, že v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka dedič nadobúda
dedičstvo smrťou poručiteľa. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že povinnosť dediča uzatvoriť

obdobný dodatok nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu Slovenskej republiky. V uvedenom kontexte
vzniká absolútne absurdná situácia, kedy banka sankcionuje dediča mimoriadnou splatnosťou úveru
a to bez akéhokoľvek ohľadu na to, že dedič prevzal práva a záväzky poručiteľa ex lege a nemá
žiadnu zákonnú povinnosť vykonávať ďalšie úkony v podobe uzatvárania dodatkov k zmluve o úvere. Kzosplatneniu úveru by v zmysle uvedeného postupu mohlo dôjsť aj v tom prípade, ak by dedičia riadne
pokračovali v jeho splácaní. Neprijateľnosť dohodnutej podmienky je daná okrem uvedeného aj tým,
že žalobca nebol objektívne schopný splniť požiadavku uzavretia dohody (dodatku) so žalovanou v 1.

rade, pretože jej uzatvorenie blokoval druhý dedič, teda žalovaná v 4. rade. Zo strany žalovanej išlo
o úmyselné konanie, nakoľko chcela predmetnú nehnuteľnosť fakticky nadobudnúť výlučne pre svoje
potreby, čo sa jej aj prostredníctvom svojej dcéry, žalovanej v 3. rade podarilo. Tento článok Obchodných
podmienok jednoznačne predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom zosplatnenie realizované
na jej základe je nutné považovať za neplatné. Z uvedeného dôvodu tak neexistovala ani pohľadávka

banky, a teda aj samotná dražby nehnuteľnosti je neplatná.

12. Dedič preberá práva a povinnosti po zomrelom priamo zo zákona, teda nie je potrebné, aby
vykonával akékoľvek ďalšie úkony, ktoré by mali túto skutočnosť nejakým spôsobom potvrdzovať,
napr. uzatváraním rôznych dodatkov vyžadovaných bankou a podobne. Žalovaní a ani samotný súd
nekonkretizovali ani jedno jediné ustanovenie zákona, ktoré by stanovovalo povinnosť dedičom uzatvoriť

dodatok. Bolo len konštatované, že tu existujú neurčité bližšie nešpecifikované povinnosti banky, ktoré
odôvodňujú a konvaliduj jej postup. Postup banky zjavne stanovuje dedičom povinnosť nad rámec
zákona a na podklade nesplnenia takto koncipovanej povinnosti dochádza k vážnemu následku, akým
je zosplatnenie celého úveru. Rozhodnutie súdu je absolútne nesprávne, arbitrárne a neodôvodnené,
zásadným spôsobom zvýhodňujúce žalovaného v 1. rade bez riadnej odpovede na relevantné právne

otázky riešené v konaní. Zmluvná podmienka je v rozpore so zákonom, a to jednak z dôvodu jej
absolútnej neurčitosti, ale aj z dôvodu, že dedičom stanovuje povinnosť prevziať dlh, ku ktorému
prevzatiu už došlo ex lege.

13. Žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia trpí vadou nepreskúmateľnosti.

15. Žalobca už v podanej žalobe poukázal na neplatnosť zosplatnenia úveru realizovaného v súlade s
článkom 9 ods. 2 písm. d) bod 3. Obchodných podmienok na poskytovanie úverov fyzických osobám
- nepodnikateľom. Podľa článku 9 ods. 2 písm. d) bod 3 týchto Obchodných podmienok, dôvodom
mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého sa istina úveru s príslušenstvom stávajú splatné
oznámením banky dlžníkovi, je nepriaznivý stav právnych, majetkových pomerov na strane dlžníka a to

ak dlžník zomrel a s dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode.

16. Vyššie uvedeným dojednaním žalovaný v 1. rade s poručiteľom JUDr. X. X. rozšírili možnosť
zosplatnenia úveru v prípade smrti dlžníka i na jeho dedičov, ktorí v tom čase ale účastníkmi zmluvného
vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere vôbec neboli. Na základe ustanovenia akého právneho predpisu

by takéto dojednanie malo zaväzovať i dedičov poručiteľa, z odôvodnenia rozhodnutia sa zistiť nedá.

17. Je nepochybné, že pôvodný dlžník zomrel dňa 19.02.2012. V tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne,
ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Vychádzajúc z tohto ustanovenia

povinnosť splniť dlh nemá charakter povinnosti viažucej sa iba na osobu dlžníka.

18. Väčšina majetkových práv a povinností prechádza okamihom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho
zákonníka) na jeho dedičov, ktorí v medziach ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka zodpovedajú
za jeho dlhy.

19. Čo sa týka dedičstva, toto sa v súlade s ust. § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou
poručiteľa. Okamih smrti poručiteľa je tak rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností,
ktoré sú predmetom dedičstva. Oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru podľa článku 9 ods. 2
písm. d) bod 3 Obchodných podmienok bolo dojednané pre prípad smrti dlžníka, a teda v čase smrti

ani objektívne existovať nemohlo. Ako sa s uvedeným vyrovnal prvoinštančný súd sa z odôvodnenia
rozhodnutia zistiť nedá.20. Posúdenie otázky platnosti právneho úkonu zosplatnenia úveru zo dňa 10.10.2018 má zásadný
vplyv aj na platnosť samotnej dražby.

21. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch rokov odo dňa príklepu, okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmet dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

22. Zákon o dobrovoľných dražbách v tomto odseku koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany
proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu. Ustanovenie ods. 2

predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté
dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných právnych pomerov. V tomto
zmysle sa ods. 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke (dobrovoľné), ako aj dražby nedobrovoľné a teda
dražby vyvolané záložným veriteľom. Prípad aplikability ods. 2 preto nebude závisieť od povahy dražby,
ale bude funkciou splnenia zákonných predpokladov jeho uplatnenia.

23. V režime neplatnosti dobrovoľnej dražby sa naplno prejavujú nedostatky spojené s režimom
nedobrovoľnej dražby, resp. slabé miesta, ktoré na jednej strane nedobrovoľnú dražbu proveriteľsky
favorizujú,nadruhejstranevšakprinášajúväčšierizikoprenadobúdateľa(vydražiteľa)zpohľadumožnej
neplatnosti dražby. Na báze tejto rovnice je zároveň založená aj celá podstata nedobrovoľnej dražby

a zákonodarca, ako aj účastníci dražby museli počítať s tým, že ak nepripustia preventívnu súdnu
ochranu a kontrolu, bude potrebné všetky sporné aspekty výkonu nedobrovoľnej dražby riešiť práve
ex post, teda s časovým odstupom a pri konštitutívnej zmene právnych pomerov, a to v súvislosti
so súdnym konaním vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby. Skutočnosť, že zákonodarca v záujme
zrýchlenia a zefektívnenia výkonu záložného práva úplne zámerne opomenul akúkoľvek zákonom

uznanú formu preventívnej súdnej kontroly, ktorá by zakladala nárokovateľný súdny prieskum, má tak
zásadné právne následky a doslova neudržateľným spôsobom v aplikačnej praxi vedie k zneužívaniu
dražieb a zároveň k popieraniu právnej istoty účastníkov dražby a najmä vydražiteľa. Rýchlosť a
efektívnosť dražieb preto vedie zároveň k stimulovaniu ich rizikovosti, ktorú musia prijať všetky subjekty
vystupujúce na strane navrhovateľa, dražobníka a predovšetkým vydražiteľa. Iba uvedomenie si tejto

skutočnosti je predpokladom plnohodnotného a úplného rozhodnutia o účasti na dražbe. Daný aspekt
vystupuje do popredia osobitne v kontexte, že účastníci dražby a ani vydražiteľ nemajú vedomosť
o všetkých podrobnostiach právneho základu a režimu pohľadávky, ktorej uspokojenie sa realizuje
formou dobrovoľnej dražby. Ako príklad možno uviesť pohľadávku, ktorá bude zosplatnená v rozpore
so zmluvou alebo v rozpore so zákonom a túto predbežnú otázku bude súd skúmať až ex post pri

námietke porušenia zákona ako dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby. Je logické, že všetky otázky
prejudiciálneho charakteru majúce pôvod v hmotnom práve by mali byť riešené preventívne, t.j. predtým
ako sa pristúpi k procesu dobrovoľnej dražby. Veriteľmi a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj
motivovaný zákonodarca od tejto zásadnej podmienky a skutočnosti upustil, a preto dochádza k už
opísaným nežiaducim následkom, ktoré sa špekulatívne orientovaní účastníci dražby snažia vyriešiť

rýchlosťou a to rýchlosťou následných reťazových prevodov vydraženej veci, rýchlosťou nezákonného
deložovania vydražených nehnuteľností alebo nezákonného zmocnenia sa veci inej povahy. Netreba
zabúdať na to, že takto proveriteľsky a enormne procesne rýchlo koncipovaný proces dobrovoľného
draženia neimplikuje nijaký exekučný titul, čo nevyhnutne musí marginalizovať aj jeho váhu a účinky v
právnej praxi s priamym dosahom na právnu istotu jeho účastníkov.

24. Významné aspekty výkonu nedobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie
relevantných otázok neplatnosti dražby sú: 1. existujúca splatná a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu
i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa Občianskeho
zákonníka a podľa osobitných právnych predpisov a 3. správny a zákonný procesný postup pri realizácii

dražby a zachovanie práv dotknutých osôb.

25. Je nepochybné, že splnenie podmienky pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky je pre realizáciu
nedobrovoľnej dražby esenciálneho charakteru. Ustálenie všetkých vymenovaných podmienok dražbyje pritom vo sfére záložného veriteľa, ktorý musí uvedené skutočnosti písomne vyhlásiť. Ani uvedená
zákonná povinnosť však dražobníka nezbavuje povinnosti zamedziť realizácii dražby, ak by napr. zistil,
že na veriteľom predloženom liste vlastníctva nie je zapísané záložné právo alebo osoba povinná

z dražby by u dražobníka vzniesla námietky, ktoré by zásadným spôsobom spochybnili niektorú zo
zákonných podmienok vyhlásených záložným veriteľom vo vzťahu k pohľadávke. Uvedený záver plynie
zo skutočnosti, že dražobník nie je námedzníkom záložného veriteľa, ale je jeho povinnosťou vyvažovať
statuszáložnéhoveriteľaaosobypovinnejzdražbyatýmpredchádzať,čoilenpotenciálnemuohrozeniu
alebo porušeniu práva niektorej z osôb. Pravosť, výška a splatnosť pohľadávky sa odvodzuje od jej

právneho základu, t.j. východiskového hlavného záväzkového vzťahu.

26. S účinnosťou od 01. júna 2014 nadobudla pri dražbe nehnuteľnosti na význame aj výška pohľadávky
na istine v čase doručenia oznámenia o výkone záložného práva, keďže zákonodarca zakázal výkon
dražby pri pohľadávkach na istine neprevyšujúcich 2.000 eur. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že
ide o test minima, nie maxima, čo znamená, že cieľom zákonodarcu nebolo ustáliť, že primeraná dražba

je každá, na ktorú sa nevzťahuje hranica pohľadávky ustanovená v ustanovení § 3 ods. 6 Zákona o
dobrovoľných dražbách.

27. V súvislosti s vytýkanými nedostatkami týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia je právne
významné ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich

veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

29. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

30. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní

pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

31. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie
rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

32. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).