Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010173
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6213010173.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci odsúdeného J. U., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2015, prejednal sťažnosť odsúdeného, proti uzneseniu
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 02.07.2015 sp.zn. 8T/76/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd
prvého stupňa vyslovil, že sa odsúdený J. U. neosvedčil a

podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. sa odsúdený J. U., nar. XX.XX.XXXX, v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia z trestného rozkazu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.10.2013 sp.zn. 8T/76/2013
o s v e d č i l.

Podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 02.07.2015 sp.zn. 8T/76/2013 bolo okrem iného
rozhodnuté, že podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. odsúdený J. U., nar. XX.XX.XXXX, vykoná trest odňatia
slobody vo výmere dvoch mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký

Krtíš sp.zn. 8T/76/2013 z 08.10.2013. Súčasne súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 8
Tr. zák. odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený J. U.. V
písomných dôvodoch svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa

nestotožňuje. Zdôraznil, že počas plynutia skúšobnej doby nespáchal žiadny trestný čin, spáchal len
priestupky,atozato,žeriadilbicykelpodvplyvomalkoholickýchnápojov.Poznamenalvšak,žetonebolo
v obci, ale mimo obce, kde býva, a to vtedy, keď sa vracal domov a cestou sa zastavil na pivo. Záverom
dodal, že v súčasnej dobe je zamestnaný od júna, pracuje u firmy BM Servis, Pohronský Ruskov G.
J. na oprave synagógy v Lučenci. Žije v spoločnej domácnosti s družkou Q. E. v obci J. a spoločne
vychovávajú maloletého syna J. U., ktorý je narodený XX.XX.XXXX, pričom celá jeho rodina je odkázaná

na výživu, ktorú on zabezpečuje. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že priestupky, ktoré spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sú menšej spoločenskej nebezpečnosti, ktoré podľa jeho
názoru neodôvodňujú rozhodnutie, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil.

Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti a primerane mu
predĺžil skúšobnú dobu.Krajský súd ako súd nadriadený v súlade s ust. § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený
revízny princíp potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b) Tr. por.,
na základe sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na

to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré
napadnutému výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť
napadnutého výroku uznesenia. Po splnení revízneho princípu preveril právne stránky, či v celom
konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali predpoklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu
Trestného zákona, Trestného poriadku, alebo iných mimo-trestných právnych predpisov, ktoré sú

súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Odvolací súd konštatuje, že sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ust. § 185 ods. 1,2 Tr. por.,
bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 a bola podaná aj v lehote ust. § 187 ods. 1 Tr. por.

Na základe týchto skutočností odvolací súd po zhodnotení všetkých okolností prípadu dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a sťažnosť odsúdeného naopak opodstatnená.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atovprípadeužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd

vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu a súčasne môže:

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu skúšobnej dobe ustanovenej v ods. 1 alebo
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

Podľa ods. 7 predmetného ustanovenia, ak sa vyslovilo, že odsúdený v skúšobnej dobe sa osvedčil

alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Zo spisového materiálu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 08.10.2013
sp.zn. 8T/76/2013 bol okrem iných v tom čase obžalovaný J. U. uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo

mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods.
2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a),
§ 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka. Z obsahu spisu možno
konštatovať, že obžalovaný J. U. počas plynutia skúšobnej doby nespáchal úmyselný trestný čin, ani
trestný čin z nedbanlivosti. Dopustil sa však troch priestupkov na úseku dopravy (jazda na bicykli pod

vplyvom alkoholu), za ktoré mu boli uložené sankcie vo výške 300,- Eur.

Zo správy o povesti, vypracovanej starostom obce J. zo dňa 06.07.2015 vyplýva, že odsúdený žije v
spoločnej domácnosti so svojou družkou a maloletým synom, je aktívne zapojený do aktivačnej činnosti
v obci J., svoje úlohy plní zodpovedne, do roboty chodí pravidelne a v kolektívne je obľúbený. Má

organizačné schopnosti, dobrovoľne sa zúčastňuje na brigádach a ochotne vypomáha starším občanom
a stará sa o svoju rodinu zodpovedne. Jeho správanie v mieste bydliska hodnotí obec kladne, pričom
toto správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Ustanovenie § 50 ods. 4 upravuje spôsob ukončenia podmienečného odsúdenia v dvoch odlišných

momentoch;
a) po uplynutí skúšobnej doby a
b) v priebehu skúšobnej doby.

Po uplynutí skúšobnej doby môže súd rozhodnúť buď tak, že vysloví, že sa podmienečne odsúdený

osvedčil alebo vysloví, že sa podmienečne odsúdený neosvedčil a nariadi výkon podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody.Kladné rozhodnutie o osvedčení podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia viaže zákon na tri podmienky, a to, že viedol v skúšobnej dobe riadny život, vykonal riadne
iné uložené sankcie a nakoniec, že plnil uložené obmedzenia alebo povinnosti.

Pod pojmom riadny život je nutné rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných,
rodinných a ďalších občianskych povinností. Jedným zo základných znakov riadneho života je
dodržiavanie právneho poriadku. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak
podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči

spoločnosti. Riadny život nemožno preto stotožňovať len s bezúhonnosťou. Jedným zo základných
znakov poriadneho života pracujúceho človeka je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne
odsúdenývskúšobnejlehotezávažnýmspôsobomporušíprávnenormynajmätým,žespáchaúmyselný
trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ
a že podmienečne odložený trest treba vykonať (viď aj R19/1976).

Riadny život pracujúceho človeka spočíva nielen v riadnej pracovnej činnosti, ale aj v konaní a v správaní
mimo pracoviska, obzvlášť tiež vo vzťahu k rodinným príslušníkom (viď aj R 11/1968).

V súhrne možno teda konštatovať, aj vzhľadom na vyššie uvedené, že odsúdený Miroslav U. v dobe
podmienečného odsúdenia právne predpisy závažným spôsobom neporušil a okrem toho aj vzhľadom

na hodnotenie obce v podstate viedol riadny život.

Pri rozhodovaní je možné postupovať v zmysle § 50 ods. 4 a následne § 50 ods. 7 Tr. zák.

Odvolací súd okrem toho vzhliadol aj na charakter trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený právoplatne

uznaný vinným a akú výšku škody protiprávnym konaním spôsobil.
Na základe týchto skutočností, ako aj toho, že priestupky, ktorých sa odsúdený dopustil, neboli
obdobného charakteru ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., pre ktorý bol odsúdený uznaný za
vinného, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvostupňového a postupom podľa § 50 ods. 4 Tr.
zák. vyslovil, že odsúdený J. Botoš v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z trestného rozkazu

Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 08.10.2013 sp.zn. 8T/76/2013 sa osvedčil a súčasne podľa §
50 ods. 7 Tr. zák. vyslovil, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.