Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 18, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/43/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206529
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121206529.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana vo veci navrhovateľa: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, adresa
sídla Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpeného splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 36 853 186, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 8, proti inému záložnému veriteľovi:
BIOMASS, s.r.o., IČO: 35 804 921, adresa sídla Trnava, Bratislavská 8, zastúpenému splnomocnencom:
SOPKO LEGAL s.r.o., IČO: 47 631 741, adresa sídla Trnava, Paulínska 7523/24, a dražobníkovi: Aukčný
Dom, s.r.o., IČO: 36 253 073, adresa sídla Hlohovec, Pribinova 462/84, o návrhu navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava,
č. k. 36Cb/98/2021-140 z 15. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Iný záložný veriteľ má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Dražobníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol (výrok I.).

1.1 V konaní mal za osvedčené, že dňa 28.5.2018 uzatvoril navrhovateľ (do 2.7.2021 podnikajúci pod
obchodným menom Poštová banka, a.s.) s obchodnou spoločnosťou LYCOS POWER s.r.o. Zmluvu o
úvere č. 027/18/550088, v zmysle ktorej sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver do výšky 3.003.572 eur.
Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená aj záložným právom k súboru hnuteľných vecí (tvoriacich
funkčný celok) vo vlastníctve dlžníka, založeným v prospech navrhovateľa zmluvou o zriadení záložného
práva k hnuteľnej veci č. 027/18/550088/D/003 zo dňa 25.6.2020. Záložné právo bolo registrované
v NCRzp notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 o 9:57:18 hod. pod sp. zn. NCRzp
18680/2020 (ďalej len „záložné právo 1“) a k hnuteľným veciam vo vlastníctve pristupujúceho dlžníka
MALT POWER s.r.o., Kokava nad Rimavicou 1445, 985 05 Kokava nad Rimavicou, IČO: 51 461 625
(ďalej aj „pristupujúci dlžník“), založeným v prospech navrhovateľa zmluvou o zriadení záložného práva
k hnuteľnej veci č. 027/18/550088/D/004 zo dňa 25.6.2020. Záložné právo bolo registrované v NCRzp
notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 o 9:56:24 hod. pod sp. zn. NCRzp 18679/2020 (ďalej
len „záložné právo 2“).

1.2 V poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv nie je pred záložnými právami navrhovateľa
registrované záložné právo v prospech iného záložného veriteľa.

1.3 Keďže dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, navrhovateľ vyhlásil úverovú
pohľadávku za predčasne splatnú ku dňu 2.2.2021. Dlžník nesplnil splatnú pohľadávku zo zmluvy o
úvere riadne a včas. Navrhovateľ v súlade s § 151j ods. 1 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“) oznámil dlžníkovi LYCOS POWER s.r.o. a
pristupujúcemu dlžníkovi MALT POWER s.r.o., ktorí sú súčasne záložcami, listami zo dňa 17.2.2021,
že začína výkon záložného práva k založeným technologickým zariadeniam, určeným pre výrobu a
dodávku tepla a elektriny pre areál Lykos - Trnavské sladovne (ďalej aj „technologické zariadenia“)
formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Začatie výkonu
záložných práv bolo registrované v NCRzp dňa 19.2.2021 pod sp. zn. NCRzp 4241/2021 a 4240/2021,
v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021 (sp. zn. NCRzp 21012/2021 a 21011/2021). Dražbu hnuteľných
vecí má zorganizovať a vykonať pre žalobcu dražobník U9, a.s., ktorý zabezpečil na účely dražby
ohodnotenie hnuteľných vecí. Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Holjenčíkom,
PhD., z odboru: energetika, odvetvie: tepelná energetika, tepelné energetické zariadenia a regulácia a
riadenie sieťových odvetví a z odboru: elektrotechnika, odvetvie: elektroenergetické stroje a zariadenia,
elektronika a odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky č. 3/2021 zo dňa 11.6.2021 bola
všeobecná hodnota založených technologických zariadení stanovená na sumu 2.386.210,93 eur.

1.4 Iný záložný veriteľ listom zo dňa 14.6.2021 vyzval navrhovateľa, aby upustil od dražby. Svoju výzvu
odôvodnil tým, že spoločnosť LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o. ako objednávateľ uzatvorila dňa
16.1.2018 so spoločnosťou Team ENERGO s.r.o., ako zhotoviteľom Zmluvu o výstavbe a prevádzke
energocentra č. 01-03012018-0, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa naprojektovať,
zrealizovať a prevádzkovať energocentrum na výrobu elektrickej energie a tepla (ďalej len „zmluva o
dielo“). Prílohou zmluvy o dielo je zmluva o nájme pozemkov na výstavbu a prevádzku energocentra,
na základe ktorej objednávateľ súčasne odplatne prenechal zhotoviteľovi do užívania pozemky v k.ú.
Trnava, (ďalej len „nájomná zmluva“). Všetky práva a záväzky zhotoviteľa Team ENERGO s.r.o. zo
zmluvy o dielo prevzali dlžník LYCOS POWER s.r.o. a pristupujúci dlžník MALT POWER s.r.o. Na
dlžníkov navrhovateľa boli súčasne postúpené aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Vzhľadom na
to, že LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. sa dostali do omeškania s úhradou nájomného,
objednávateľ odstúpil listami zo dňa 28.12.2020 od nájomnej zmluvy a súčasne si pro forma, bez
bližšieho zdôvodnenia uplatnil aj zádržné právo k všetkým hnuteľným veciam nájomcov nachádzajúcim
sa na prenajatých pozemkoch, teda na technologickom zariadení založenom v prospech banky.
Hnuteľné veci boli na základe návrhu objednávateľa spísané dňa 18.3.2021 súdnym exekútorom JUDr.
Petrom Stanom.

1.5 Pohľadávka na zaplatenie nájomného, vrátane jej zabezpečenia, bola následne s účinnosťou k
9.4.2021 postúpená na iného záložného veriteľa - BIOMASS, s.r.o., ktorý sám pristúpil k výkonu svojho
záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby podľa ZoDD (zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov“ ďalej len ZoDD“). Dražba technologického
zariadenia tvoriaceho jeden funkčný celok, ktorého popis je zhodný s popisom v znaleckom posudku
banky (zariadenia možno jednoducho stotožniť podľa názvu a výrobného čísla), bola vyhlásená na
24.11.2021 o 10:00 hod.

1.6 Organizovanie dražby zabezpečuje dražobník - Aukčný Dom, s.r.o.

1.7 Navrhovateľ listom zo dňa 2.11.2021 v zmysle § 151ma ods. 8 OZ osobitne oznámil inému
záložnému veriteľovi, že ako prednostný záložný veriteľ začal výkon záložných práv (začatie výkonu
bolo riadne registrované v NCRzp dňa 19.2.2021, v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021), tak iný záložný
veriteľ nie je oprávnený ďalej pokračovať vo výkone záložného práva (§ 151ma ods. 9 OZ). Totožný list
bol zaslaný na vedomie aj dražobníkovi.

1.8 Ani jedna zo zaviazaných spoločností LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. nevlastní iný
bonitný majetok (nehnuteľnosti a pod.).

1.9 Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka LYCOS POWER s.r.o.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.9.2021 sp. zn. 5K/13/2021 bolo voči dlžníkovi
začaté konkurzné konanie (zverejnené dňa 1.10.2021 v OV č. 189/21).

1.10 V konaní vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať určenia poradia záložného práva 1 a
záložného práva 2.

1.11 Iný záložný veriteľ navrhol aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu,
že navrhovateľ:
a) neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a splnenie testu proporcionality,
b) neosvedčil hrozbu konkrétnej ujmy, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia a nedostatočne zdôvodnil, prečo by rovnaký sledovaný cieľ nemohol
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (napr. domáhaním sa vydania výťažku z dražby ako údajnému
prednostnému veriteľovi),
c) nepreukázal jeho skutočnú vôľu sám zrealizovať dražbu, keď nevykonal žiadne kroky k realizácii
dražby, pričom dôkazom absencie tejto vôle je aj fakt, že voči LYCOS POWER s.r.o. podal návrh
na vyhlásenie konkurzu, t.j. prejavil vôľu, aby sa označené nehnuteľnosti stali súčasťou konkurznej
podstaty,
d) uviedol skutočnosti preukazujúce šikanózny výkon práva a zneužívanie inštitútu neodkladného
opatrenia, v snahe zmariť uspokojenie iného záložného veriteľa.

1.12 Iný záložný veriteľ má k označenému technologickému zariadeniu zákonné záložné právo
zabezpečujúce jeho pohľadávku na nájomné vo výške istiny 168.871,95 eur voči LYCOS POWER s.r.o.
a MALT POWER s.r.o. z nájomnej zmluvy. Prvé nezaplatené pohľadávky na nájomnom sa stali splatné
už v mesiaci február 2020, teda ešte pred vznikom zmluvného záložného práva navrhovateľa.

1.13 Vec právne posúdil ako nárok navrhovateľa (ako zmluvného záložného veriteľa) na bezodkladnú
úpravu pomerov - uložením povinnosti inému záložnému veriteľovi (majúcemu zákonné záložné práva
k totožnému zálohu ako navrhovateľ) a dražobníkovi, na uloženie im povinnosti zdržať sa výkonu
zákonného záložného práva k zálohu (k technologickému zariadeniu - hnuteľným veciam tvoriaci
jeden funkčný celok, vlastnícky patriacim záložným dlžníkom - spoločnosti LYCOS POWER, s.r.o. a
spoločnosti MALT POWER s.r.o. špecifikovaným v petite návrhu, avšak bez toho, aby z neho bolo
zrejmé, ktoré konkrétne veci patria konkrétnemu záložcovi), a to jeho predajom an block na dobrovoľnej
dražbe alebo iným spôsobom a uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu práva
navrhnúť vykonanie dražby predmetného technologického zariadenia, to všetko podľa § 324 ods. 1 a
ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP (zákon číslo 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a § 672 ods. 1, § 151k ods. 1 a ods. 2, §
151ma ods. 1 a ods. 9, § 151e ods. 1 OZ a dospel k záveru, že takýto návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

1.14 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko konaním iného záložného
veriteľa a dražobníka (výkonom záložného práva iného záložného veriteľa prostredníctvom dražobníka)
je ohrozené uspokojenie jeho záložné práva, o ktorom tvrdí, že je prednostné. V zmysle § 326 ods. 1
CSP musí navrhovateľ ako prvé osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným
opatrením ochrana. Súd má z listinného dôkazu (informatívny výpis z NCRzp registrácie záložných
práva) preukázané zaregistrovanie zmluvného záložného práva navrhovateľa k súboru hnuteľných vecí,
ktoré sú predmetom daného konania. Táto skutočnosť naviac nie je medzi stranami ani sporná a iný
záložný veriteľ v konaní existenciu a vznik záložného práva navrhovateľa nespochybnil, nenamietal. Súd
tak má zato, že táto prvá podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie dôvodnosti
nároku (nárok na uspokojenie zo zriadeného zmluvného záložného práva), ktorému sa má poskytnúť
neodkladným opatrením ochrana je preukázaná, naplnená.

1.15 Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby
dočasnej úpravy pomerov. Navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy odôvodňuje v návrhu všeobecným
konštatovaním, že „Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu“. Následne uvádza, že speňažením technologického
zariadenia na dobrovoľnej dražbe by mal navrhovateľ výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní
svojej pohľadávky vo výške viac ako 3 milióny eur. Vzhľadom na naliehavosť vzniknutej situácie,
osobitne hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa, predstavuje neodkladné opatrenie jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu

ochranu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla navrhovateľovi vzniknúť značná, závažná
a nereparovateľná ujma.

1.16 Navrhovateľ vo svojom návrhu nepopiera, že iný záložný veriteľ disponuje k označenému súboru
hnuteľných vecí zákonným záložným právom a zabezpečenou pohľadávkou na nájomné vo výške istiny
168.871,95 eur, pričom rozporuje len poradie jeho uspokojovania. Súd sa stotožňuje s tvrdením iného
záložného veriteľa, že spôsob výkonu záložného práva zvolený navrhovateľom, ako aj spôsob výkonu
záložného práva zvolený iným záložným veriteľom sú totožné, a to forma dobrovoľnej dražby podľa
zák. č. 527/2002 Z.z. Dražba je verejné konanie, ktorého sa môže po zložení dražobnej zábezpeky
zúčastniť široká verejnosť, ktorá má možnosť súťaže v podobe zvyšovania ponúk. Niet preto žiadneho
dôvodu sa domnievať, že by sa na dražbe navrhnutej navrhovateľom zúčastnil širší okruh záujemcov,
resp. že by sa na nej mala získať vyššia cena dosiahnutá vydražením, než na dražbe navrhnutej iným
záložným veriteľom, a to práve preto, že ide o verejné dražby. Tvrdenie navrhovateľa, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia v ním navrhovanej podobe by mala navrhovateľovi vzniknúť nereparovateľná
závažná ujma, alebo že by sa mu malo zhoršiť jeho uspokojovanie, nie je správne. Ak má navrhovateľ
za sporné poradie pri uspokojovaní záložných práv, potom možno dosiahnuť ochranu jeho údajného
prednostného poradia inými právnymi prostriedkami, a to napríklad uložením povinnosti dražobníkovi
nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do skončenia konania o určenie poradia záložných
práv. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tak nespĺňa tzv. test proporcionality,
pretože cieľ sledovaný navrhovateľom možno dosiahnuť menším zásahom do práv iného záložného
veriteľa. Tento návrh však navrhovateľ nepodal. Len preto, že navrhovateľ rozporuje prednostné
postavenie iného záložného veriteľa nemôže byť relevantný dôvod na to, aby súd uložil inému záložnému
veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a už vôbec nemôže byť relevantným dôvodom na
to, aby súd určil, že iný záložný veriteľ nie je ani len oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby.

1.17 Súd je názoru, že samotné speňaženie technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe
postavenie navrhovateľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky výrazne nezhorší. Postavenie navrhovateľa
pri uspokojovaní jeho pohľadávky by mohlo zhoršiť nerešpektovanie poradia záložných práv, v
prípade ak by bolo preukázané, že záložné právo navrhovateľa má prednosť pred záložným právom
iného záložného veriteľa. Súd má zato, že navrhovateľ nepreukázal hrozbu bezprostredného a
neodôvodneného zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov samotným realizovaním
speňaženia zálohu, výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Rovnako tak
navrhovateľ nepreukázal, že navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jediný prostriedok
zabezpečujúci jeho adekvátnu ochranu, ale podľa názoru súdu má navrhovateľ možnosť efektívnejšej
a účinnejšej ochrany svojich práv, napr. procesným spôsobom uvádzaným iným záložným veriteľom
(napríklad uložením povinnosti dražobníkovi nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do
skončenia konania o určenie poradia záložných práv). Podľa názoru súdu tak nie je daná jednak
potreba poskytnutia dočasnej ochrany právam a záujmom navrhovateľa a ak by aj bola daná, tak
navrhovateľ má iné možnosti ochrany, možnosti s menším zásahom do práv iného záložného veriteľa
ako je zamedzenie výkonu jeho záložného práva. Preto výlučne samotným nenariadením neodkladného
opatrenia navrhovateľovi značná, závažná a nereparovateľná ujma vzniknúť nemôže, keďže má k
dispozícii iné možnosti ochrany (samozrejme iba v prípade, ak by táto potreba ochrany bola daná, čo
podľa názoru súdu nie je).

1.18 Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je zásadné posúdenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov. Ako je vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že takáto potreba v
konaní preukázaná nie je.

1.19 Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil a nepreukázal
základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
bez ktorej by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, hrozil by vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

1.20 O trovách konania medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom rozhodol tak, že navrhovateľ
je povinný zaplatiť inému záložnému veriteľovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške
náhrady rozhodne samostatným uznesením (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP a vecne potrebou priznania inému záložnému veriteľovi plnej náhrady
trov konania, vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.

1.21 O trovách konania medzi navrhovateľom a dražobníkom rozhodol tak, že dražobníkovi sa náhrada
trov konania nepriznáva (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania dražobníkovi z dôvodu, že mu
v tomto konaní žiadne nevznikli.

2. Rozhodnutie vo výroku I. a II. napadol riadnym a včasným odvolaním navrhovateľ s návrhom na
jeho zmenu vyhovením jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priznaním navrhovateľovi
plnej náhrady trov konania dôvodiac, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom,
ako prednostným záložným veriteľom a iným záložným veriteľom ako záložným veriteľom s neskorším
poradím odôvodňuje už iba fakt, že iný záložný veriteľ realizuje expresné kroky smerujúce k predaju
zálohu, pričom nerešpektuje poradie záložných práv a zásadu priority výkonu záložného práva
prednostného záložného veriteľa a okrem toho nekoná transparentne, keď k výkonu svojho záložného
práva pristúpil napriek vedomosti o tom, že navrhovateľ je prednostným záložným veriteľom, ktorý už
začal s výkonom záložného práva a zároveň navrhovateľovi ani neoznámil začatie výkonu svojho
záložného práva, čím porušil notifikačnú povinnosť uvedenú v § 151ma ods. 1, resp. § 151ma ods. 9
OZ. Za týchto okolností má navrhovateľ prirodzene záujem speňažovať záloh vo vlastnej réžii.

2.2 Je argumentačne neudržateľné, aby popri navrhovateľovi vykonával svoje záložné právo aj iný
záložný veriteľ. Navrhovateľ má postavenie prednostného záložného veriteľa, začal vykonávať záložné
právo skôr, oznámil to v súlade s § 151ma ods. 9 OZ aj inému záložnému veriteľovi, ktorý však
nerešpektuje svoje poradie iných záložných veriteľov a pri iniciovaní výkonu záložného práva porušil
všetky informačné povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi, a to zjavne za tým účelom, aby sa o dražbe
dozvedel čo najneskôr. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu, a to pre jeho rozpor s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a zákazu zneužitia subjektívnych práv (článok 5 CSP).

2.3 Dobrovoľná dražba vyhlásená na 24.11.2021 dopadla neúspešne a inému záložnému veriteľovi
nič nebráni v tom, aby s dražobníkom uzatvoril zmluvu o vykonaní opakovanej dražby a v dohľadnej
dobe zorganizoval opakovanú dražbu, v rámci ktorej možno nastaviť najnižšie podanie podľa § 16 ods.
6 ZoDD rovno na 50 % znaleckej hodnoty (444.976 eur, čo nie je ani 1/5 znaleckej hodnoty určenej
znalcom banky).

2.4 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatným aké poradie
majú navrhovateľ a iný záložný veriteľ a že pre navrhovateľa by bolo vhodnejšie aby sa domáhal voči
dražobníkovi uloženia povinnosti nerozdeliť výťažok z dražby do skončenia konania o určenie poradia
záložných práv, nakoľko práve predbežné vyhodnotenie toho, ktorý účastník mal pri výkone záložného
práva prednosť, bolo v tejto súvislosti kľúčové. Iný záložný veriteľ, aj keď jeho záložné právo vzniklo zo
zákona, mohol počas jeho trvania si toto právo zaregistrovať v príslušnom registri za účelom získania
poradia v konkurencii iných záložných práv, nakoľko pre určenie poradia uspokojenia je rozhodujúci čas
registrácie záložného práva v príslušnom registri bez ohľadu na to, či záložné právo vzniká registráciou,
alebo či má registrácia iba deklaratórny účinok ako pri zákonnom záložnom práve podľa § 672 ods. 1 OZ.

2.5 Nemožno akceptovať ani argument, že by nariadenie odkladného opatrenia výrazne zasiahlo do
práva iného záložného veriteľa na výkon záložného práva, nakoľko obmedzenie realizačných oprávnení
záložného veriteľa, ktorý nemá prednostné postavenie, totiž vyplýva priamo zo zákona. Ak sa teda
prednostný záložný veriteľ, ktorý začal s výkonom záložného práva domáha voči inému záložnému
veriteľovi, aby sa zdržal výkonu svojho záložného práva, nezasahuje do jeho práv. Naopak, žiada o
zosúladenie ich pomerov so zákonnou úpravou, ktorú druhých záložný veriteľ nerešpektuje. Navyše,
súdom načrtnutý alternatívy prostriedok ochrany práv navrhovateľa je absolútne neefektívny, nakoľko
nie je vylúčené, že vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú vydražením priamo na dražbe a dražobník
odovzdá tento výťažok bezodkladne navrhovateľovi dražby. V takom prípade by navrhovateľ nemal
reálnu možnosť brániť sa na súde. Ak by sa naopak navrhovateľ domáhal zákazu voči dražobníkovi pred
dražbou, mohol by iný záložný veriteľ konajúci ako navrhovateľ predmetnej dražby jednoducho osloviť
iného dražobníka. Ani pri jednej z týchto alternatív nemá navrhovateľ garantovanú účinnú ochranu jeho
práv.

3. Iný záložný veriteľ a dražobník odvolací návrh nepodali a iný záložný veriteľ vo svojom vyjadrení
sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, poukazujúc ďalej na to, že bezodkladnosť potreby
akejkoľvek úpravy pomerov medzi stranami nemôže byť splnená ani z dôvodu následného vyhlásenia
konkurzu na majetok LYCOS POWER s.r.o., a to s účinnosťou od 2.12.2021.

4. Krajský súd v Trnave vo veci rozhodol uznesením z 13. januára 2002 č.k. 32Cob/62/2021-176,
ktorým rozhodnutím odvolacie konanie z dôvodu, že rozhodovanie o odvolaní sa stalo medzičasom
bezpredmetným vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť záložcu a s tým spojený zákonný
zákaz predaja predmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe zastavil (hoci chybou v písaní písomné
vyhotovenie uznesenia obsahovalo nesprávny výrok I., z ktorého vyplýva, že odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdzuje a nie výrok, že odvolacie konanie sa zastavuje ako bol tento prijatý na
neverejnom zasadnutí senátu). Predmetné rozhodnutie bolo následne v dovolacom konaní uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2022 č.k. 5Obdo/15/2022-21 zrušené a vec bola
vrátená Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí
NS SR vyslovil právny názor, že to, či nariadenie neodkladného opatrenia má alebo nemá význam z
hľadiska ochrany navrhovateľom osvedčeného práva, má byť predmetom rozhodnutia súdu o návrhu
navrhovateľa z hľadiska vecného posúdenia existencie ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov (dotknutých subjektov), vždy podľa stavu v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), rešpektujúc názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 357 d/ CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolacie
námietky navrhovateľa nie sú dôvodné a odvolaním napadané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku I. a II. vecne správne.

5.1 Posúdiac návrh podľa jeho obsahu a k nemu pripojených listinných dôkazov predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Trnava, pod spisovou značkou 36Cb/98/2021 je návrh navrhovateľa na
uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi a dražobníkovi zdržať sa výkonu záložného práva k
súboru hnuteľných vecí - technologickému zariadeniu ako funkčnému celku určenému pre výrobu tepla
a elektriny vo vlastníctve spoločnosti LYCOS POWER s.r.o., IČO: 51 464 250, adresa sídla Kokava
nad Rimavicou 1445 a spoločnosti MALT POWER s.r.o., IČO: 51 461 625, adresa sídla Kokava nad
Rimavicou 144 (bez bližšej špecifikácie vlastníckych práv jednotlivých záložcov k jednotlivým častiam
zariadenia tvoriacim jeden funkčný celok), nachádzajúcemu sa v Trnave na Sladovníckej ulici číslo 15,
na nehnuteľnostiach v katastrálnom území H., obec: H., okres: Trnava, zapísaných na LV číslo XXXX,
vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to jeho predajom ako celku na dobrovoľnej
dražbe podľa ZoDD a návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi zdržať
sa navrhnutia vykonania dražby predmetného technologického zariadenia s tým, že tieto povinnosti
budú uložené účastníkom konania neodkladným opatrením súdu. Súd prvej inštancie takýto návrh
navrhovateľa zamietol.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa bolo posúdiť, či pre nariadenie neodkladného
opatrenia neboli splnené procesné podmienky a či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok
nesprávnosť jeho rozhodnutia vo veci samej, ako aj rozhodnutia o trovách konania navrhovateľa (výrok
I. a II. uznesenia).

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas navrhovateľa s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
Navrhovateľ svoje odvolacie námietky postavil na svojom právnom názore, že ustanovenie § 151k ods.
1 OZ sa vzťahuje aj na zákonné záložné práva a z toho plynúcom závere o prednosti uspokojovania
jeho zmluvného záložného práva pred zákonným záložným právom iného záložného veriteľa, stavajúc
tento záver na tom, že jeho zmluvné záložné právo je ako jediné registrované, je teda registrované v
prvom poradí. S takýmto názorom navrhovateľa sa odvolací súd nestotožňuje.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 151k ods. 1 OZ upravuje len poradie pre uspokojovanie
zmluvných záložných práv, ktoré sa zapisujú do príslušných registrov (§ 151e OZ), a teda pokiaľ záložné
právo iného záložného veriteľa vzniklo zo zákona (v prejednávanej veci podľa § 672 ods. 1 OZ),
bez potreby jeho registrácie, tak pre poradie takéhoto záložného práva nemôže byť rozhodujúcim,
či toto záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, alebo nie,
prípadne kedy došlo k registrácii takéhoto zákonného záložného práva (tu pozri Fekete, I.: Občiansky
zákonník 1.Veľký komentár, Bratislava, Eurocodex 2011, s. 954, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 28.1.2015, spis. zn. 3Cob/233/2013, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29.6.2020 spis. zn. 1Cdo/147/2018 a sp. zn. 10Obo 39/2009 zo 16.12.2009, ktorých závery o vzniku
a poradí zákonného záložného práva sú podľa názoru odvolacieho súdu analogický použiteľné aj
na práve prejednávanú vec). Poradie záložných práv sa v zásade spravuje časom ich vzniku. Platí
tu zásada časovej prednosti (prior tempore, potior jure) to znamená, že pre poradie záložných práv
platí zásada, že prednosť má vždy staršie záložné právo pred novším záložným právom. Až po
uspokojení pohľadávky zabezpečenej najstarším záložným právom je možné z výťažku speňaženia
hradiť pohľadávky zabezpečené mladšími záložnými právami. Zásadu časovej prednosti v prípade
zmluvných záložných práv dopĺňa OZ ešte zásadou, že prednosť pred posesórnym záložným právom
má neposesórne (registrované) záložné právo. Toto poradie však OZ neurčuje vo vzťahu k exekučnému
(sudcovskému) a zákonnému záložnému právu. Záver o tom, že § 151k OZ upravuje len poradie
pre uspokojenie zmluvných záložných práv možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k návrhu zákona
č. 526/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo predmetné ustanovenie zavedené do OZ. Z
predmetnej dôvodovej správy totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovaná úpravy sa týka len zmluvných
záložných práv a rieši len konkurenciu zmluvného záložného práva vzniknutého odovzdaním veci
záložcu záložnému veriteľovi a zmluvného registrovaného záložného práva v zmysle ktorej citujem:
“Vzhľadom k možnosti nazrieť do registra záložných práv, ako aj možnosti zaregistrovať záložné právo,
ktoré vzniklo odovzdaním veci, je ustanovená prednosť zaregistrovaného práva aj pred právom, ktoré
vznikne odovzdaním veci. Uvedenou zmenou sa chráni záložný veriteľ, ktorý si zaregistroval svoje
záložné právo v registri záložných práv. V prípade, že neskôr vznikne záložné právo dohodou strán
odovzdaním veci, a jeho záložné právo by malo prioritu pred už registrovaným záložným právom,
zhoršila by sa vymáhateľnosť pohľadávky predchádzajúceho registrovaného veriteľa. Záložný veriteľ,
ktorému vzniklo záložné právo odovzdaním veci má možnosť dozvedieť sa o existencii záložného práva
a nie je možné ho považovať za dobromyseľného. Na druhej strane v prípade, že prvé záložné právo
vzniklo odovzdaním veci, má záložný veriteľ možnosť zapísať vznik svojho záložného práva. Zápis
do registra záložného práva bude rozhodujúci pre poradie pri uspokojení záložných práv“ - tu pozri:
https://hsr.rokovania.sk/data/att/31492_subor.rtf). Námietka navrhovateľa, že právna úprava poradia pre
uspokojovanie zmluvných záložných práv sa vzťahuje aj na zákonné záložné práva, preto nemohla
obstáť.

8.1 Pokiaľ v tomto konaní bolo zo strany iného záložného veriteľa osvedčené, že záložné právo
navrhovateľa vzniklo a bolo registrované až potom, ako začali vznikať nedoplatky záložcu na nájomnom,
teda potom ako vzniklo zákonné záložné právo iného záložného veriteľa k spornému zálohu, teda

vnesením predmetných hnuteľných vecí do predmetu nájmu a vznikom pohľadávky nájomcu na nájomné
(ktoré skutkové tvrdenia iného záložného veriteľa navrhovateľ v konaní nepopieral), neobstojí ani
následná argumentácia navrhovateľa ust. § 151ma ods. 9 OZ o nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov
medzi navrhovateľom, ako prednostným záložným veriteľom a iným záložným veriteľom, ako záložným
veriteľom s neskorším poradím, a to najmä z dôvodu, že iný záložný veriteľ nerešpektuje poradie
záložných práv a zásadu priority výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa, a to
pre jej neopodstatnenosť (navrhovateľ v konaní neosvedčil, že je prednostným záložným veriteľom,
resp. veriteľom, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred iným záložným
veriteľom vykonávajúcim záložné právo) nehovoriac o tom, že pokiaľ sa aj navrhovateľ považoval za
prednostného záložného veriteľa v tomto konaní brániaceho jeho právo priority pri výkone záložného
práva a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán spôsobom navrhovaným v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, a to práve za účelom umožnenia mu nerušeného výkonu
záložného práva, v konaní neosvedčil, že jeho skutočná vôľa smeruje k tomu, aby vykonal dražbu sám,
respektíve prostredníctvom ním zvoleného dražobníka, nakoľko ako to namietal aj samotný iný záložný
veriteľ, navrhovateľ, prípadne ním poverený dražobník ani po deviatich mesiacoch od oznámenia
začatia výkonu záložného práva (v mesiaci február 2021), ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie
o nariadení neodkladného opatrenia, neoznámil žiaden konkrétny termín dražby a dotknutým osobám
nezaslal oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Namiesto toho v konaní bolo nesporným, že navrhovateľ
podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok LYCOS POWER s.r.o., čím nepochybne prejavil vôľu,
aby sa predmet záložného práva stal súčasťou konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti LYCOS
POWER s.r.o., a to bez skutočnej vôle, či už predmet zálohu predať na dobrovoľnej dražbe, alebo
domáhať sa určenia svojho poradia samostatnou žalobou, ako to deklaroval vo svojom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto postup navrhovateľa možno aj podľa názoru odvolacieho
súdu považovať za špekulatívny výkon práva (nepoužívajúci v zmysle článku 5 CSP právnu ochranu) a
zneužívanie procesného inštitútu neodkladného opatrenia v snahe zabrániť inému závažnému veriteľovi
realizovať výkon jeho záložného práva do doby, pokiaľ predmet zálohu nebude súčasťou konkurznej
podstaty spoločnosti LYCOS POWER s.r.o.

9. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa, že dôvodom nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov
medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom je aj skutočnosť, že iný záložný veriteľ neoznámil
navrhovateľovi, že pristúpil k výkonu záložného práva, teda, že si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť
uvedenú v § 151 ma ods. 1 a ods. 9 OZ, a to opätovne pre jej neopodstatnenosť. V prvom rade sa
totiž notifikačná povinnosť v zmysle § 151ma ods. 1 OZ vzťahuje na záložného veriteľa, ktorý je v
poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv za prednostným veriteľom (čo vzhľadom na vyššie
uvedené nebol prípad práve prejednávanej veci, nakoľko iný záložný veriteľ mal vzhľadom na čas
vzniku svojho záložného práva postavenie prednostného záložného veriteľa a v druhom rade nesplnenie
notifikačnej povinnosti zo strany prednostného záložného veriteľa v zmysle § 151 ma ods. 9 OZ (čo
bol aj prípad práve prejednávanej veci) v zásade nebráni tomuto prednostnému záložnému veriteľovi
svoje záložné právo vykonať. V zmysle predmetného ustanovenia totiž jednoznačný zákaz pokračovať
vo výkone záložného práva sa vzťahuje na záložného veriteľa (vykonávajúceho svoje záložné právo),
ktorý je v poradí za prednostným záložným veriteľom, čo nebol prípad práve prejednávanej veci .
Notifikačná povinnosť sa totiž nevzťahuje na všetkých záložných veriteľov. Vyjadrenie „ktorí sú v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie“ je výrazom toho, že záložný veriteľ nemá povinnosť doručiť oznámenie
všetkým veriteľom, ktorých uspokojenie pohľadávky je zabezpečené k rovnakému zálohu, ale len tým,
ktorých uspokojenie pohľadávky prichádza v konkrétnej veci do úvahy. Aj v tomto prípade platí, že
záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo
dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom, ktorým má povinnosť
doručiť písomné oznámenie.

10. Napokon neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súdom načrtnutý alternatívny prostriedok ochrany
práv žalobcu je absolútne neefektívny z dôvodu, že nie je vylúčené, že vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú
vydražením priamo na dražbe a dražobník odovzdá tento výťažok bezodkladne navrhovateľovi dražby,
a tak by žalobca nemal reálnu možnosť brániť sa na súde a v prípade, že by sa žalobca domáhal zákazu
voči dražobníkovi pred dražbou, mohol by iný záložný veriteľ jednoducho osloviť iného dražobníka,
nakoľko pokiaľ ako alternatívny prostriedok ochrany práv žalobcu súd uviedol prípadné uloženie
povinnosti dražobníkovi nerozdeliť výťažok z dražby dosiahnutý vydražením do skončenia konania
o určenie poradia záložných práv, takýto prípadný prostriedok ochrany práv žalobcu je aj podľa

názoru odvolacieho súdu dostatočný a primeraný a námietky navrhovateľa o možnom oslovovaní iného
dražobníka na vykonanie dražby odvolací súd považuje len za špekulatívne.

11. S ostatnými námietkami navrhovateľa sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

12. Odvolací súd preto (stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby
bezodkladnej úpravy pomerov zúčastnených strán spôsobom navrhovaným navrhovateľom a
neosvedčenia hrozby bezprostredného a neodôvodneného zásahu do práv a právom chránených
záujmov navrhovateľa samotným realizovaním speňaženia zálohu výkonom záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdil, keď tento správne
rozhodol i o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom.

13. Iný záložný veriteľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania.

13.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

13.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13.3 V odvolacom konaní v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj dražobníkovi
(v zmysle § 256 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O
výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13.4 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol dražobník v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

13.5 Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris).

13.6 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania dražobníka princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
dražobníka rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

14. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 4, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.