Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 3, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220010034
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6220010034.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného G. S. pre
prečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1Tr.zák.,naneverejnomzasadnutídňa03.februára
2022 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/12/2020 zo dňa
04.11.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/12/2020
zo dňa 4.11.2021 a okresnému súdu u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 3T/12/2020 zo dňa 04.11.2021 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa §
50 ods. 4/ Tr. zák. vyslovil, že sa odsúdený G. S. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3T/12/2020-86 zo dňa 05.02.2020, právoplatným

dňa 05.03.2020 neosvedčil, preto trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace vykoná. Podľa § 50 ods.
8 Tr. zák. odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v prospech odsúdeného v zákonnej lehote sťažnosť jeho obhajca, a v
zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. aj Q. S., matka odsúdeného, ktorej písomné dôvody boli prvostupňovému

súdu doručené prostredníctvom obhajcu dňa 29.12.2021. V sťažnosti v podstate bolo argumentované,
žeodsúdenýnekonalvúmyslepoškodiťmaloletédeti.Našielsivyhovujúcipracovnýpomervspoločnosti
SK Catering, s.r.o., so sídlom v V., ako predavač s miestom výkonu práce v O. O.. Táto skutočnosť
predstavuje okolnosť na základe ktorej bude môcť pravidelne uhrádzať svoju vyživovaciu povinnosť.
Bolo akcentované, že dlžná pohľadávka na výživnom bola v celom rozsahu uhradená, a to dňa
09.11.2021 v sume 2300,- Eur. Na základe uvedeného, bolo navrhnuté, aby sťažnostný súd zrušil

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a sám vo veci rozhodol, s poukazom na skutočnosť, že
odsúdený si splnil vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský

súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že G. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 3T/12/2020 zo dňa 5.02.2020, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorého výkonu trestu
odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 50

ods. 2 Tr. zák. bola odsúdenému uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vsume 2.300,- Eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2020 a od tohto dátumu začala
odsúdenému plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ktorá uplynula dňom 06.03.2021.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax

jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v
priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu
zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a
ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva
svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov,
priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe

vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie,
že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne
odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom,
alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil
zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy,

ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči
spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva,
že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že
odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Preskúmanímspisovéhomateriálukrajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdrozhodolpredčasne,keď
vylovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil. Skutočnosti ohľadom
splnenia si súdom uloženej povinnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatiť zameškané
výživné v posudzovanej veci, v spojení s podmienkou vedenia riadneho života počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, ako už bolo vyššie uvedené, predstavujú esenciálnu zložku pre rozhodnutie

súdu pri rozhodovaní, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a je
alebo nie je dôvod na premenu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. V sťažnostných
námietkach sťažovateľa bola akcentovaná najmä skutočnosť, že odsúdený sa počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia riadne zamestnal, ale hlavne, že dňa 9.11.2021 uhradil zameškané
výživné. Uvedené je dôvodom, pre ktorý sa nemohol sťažnostný súd stotožniť s napadnutým

rozhodnutím prvostupňového súdu, keďže s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu
sťažnostných námietok nie je možné hodnoverne posúdiť, či odsúdený splnil, resp. nesplnil súdom
uloženú povinnosť uhradiť zameškané výživné.

Vzhľadom na uvedené nebolo podľa krajského súdu jednoznačne bezpochyby preukázané, že

odsúdený súdom uloženú povinnosť nahradiť zameškané výživné v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia nesplnil, a preto bude úlohou prvostupňového súdu pre objektívne rozhodnutie, či sa
podmienečne odsúdený osvedčil zistiť, či odsúdený zameškané výživné skutočne uhradil, či bolo
zameškané výživné doručené do dispozície zákonnej zástupkyni mal. poškodených, a to minimálne
dopytom na podanie správy ohľadom uhradenia zameškaného výživného, skonfrontovať tvrdené

skutočnosti s poškodenou a súčasne bude úlohou prvostupňového súdu pre objektívne rozhodnutie, či
sa podmienečne odsúdený osvedčil zistiť, či viedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny
život.

Vychádzajúc z ust. § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší

napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého
rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v zmysle citovaného ustanovenia napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný