Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 7, 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010666
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Pavlisová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7619010666.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 8. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodzuje obžalovanú G. Š., H.. XX.X.XXXX N. K. H. N., X.
K. H. N., C. K. H. N., M. X/X, okres Spišská Nová Ves,

spodobžalobyprokurátorkyOkresnejprokuratúryvSpišskejNovejVsičíslo:1Pv166/19/8810-15zodňa
18.12.2019 pre skutok zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom
na § 140 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 12. decembra 2018, pri podaní trestného oznámenia pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, na ul. Gorazdovej 18 v Spišskej Novej Vsi, po zákonnom
poučení o trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zákona, úmyselne mala nepravdivo
obviniť bývalého manžela Š. Š. z konania vykazujúceho zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopúšťať sexuálnym obťažovaním a sexuálnym
zneužívaním ich maloletého syna N. Š., H.. XX.X.XXXX, hoci si mala byť vedomá, že nešlo o sexuálne
zneužívanie dieťaťa zo strany otca, ale o vykonávanie úkonov hygieny predkožky penisu dieťaťa po

urologickom zákroku, pri ktorom mu boli uvoľnené zrasty predkožky a uvedené oznámenie mala podať
preto, že Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 3P/79/2018 zo dňa 10.12.2018 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým zveril mal. N. Š. do dočasnej osobnej starostlivosti otca Š. Š.,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.12.2019 bola na tunajší súd podaná obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry v Spišskej
Novej Vsi na obvinenú G. Š. pre skutok a trestný čin popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 15.7.2020, ktorým uznal obžalovanú vinnou zo
zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
b/ Trestného zákona a uložil jej podľa § 345 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného
zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. e/ Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Voči uvedenému rozsudku podala obžalovaná odvolanie. Krajský súd v Košiciach sp. zn. 7To/78/2020
uznesením zo dňa 22.12.2020 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie
v naznačenom smere, t. j. pribrať do konania znalca z odboru psychológia za účelom komplexného
psychologického vyšetrenia obžalovanej v nadväznosti na už vypracovaný znalecký posudok S.. G. K. a
psychiatrický posudok MUDr. D. D. so zameraním na jej osobnosť, pamäťové schopnosti, konfabulácie,lží skóre a ostatné, ako aj na možnú motiváciu konania obžalovanej, ktorá sa jej kladie za vinu z
psychologickéhohľadiska.SúčasneKrajskýsúduložilpovinnosťOkresnémusúduvypočuťobžalovanou
navrhovaných svedkov striktne k otázke, či mal. H.. Š.. uvádzal skutočnosti, z ktorých obžalovaná mala

krivo obviniť Š. Š..

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku.

Obžalovaná G. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ku všetkému sa podrobne vyjadrila v
konaniach, ktoré prebiehali na tunajšom súde v senáte 3P ohľadom úpravy rodičovských práv a tiež
všetky písomné vyjadrenia a dôkazy dala aj do trestného spisu. Rovnako sa vyjadrovala aj na OO PZ, aj
na kriminálnej polícii, kde všetko bolo zdokumentované a spísané. Všetci ju zavrhli ako rodiča, nebrali
jej argumenty do úvahy, či už na polícii, ako aj sudca E. v inom konaní. Znevažovali ju. Oznámenie

zo zneužívania syna podala preto, lebo mala strach o dieťa z dôvodu, čo bolo v minulosti páchané na
nej. Syn o tom, čo mu robil otec, hovoril jej, ako aj jej rodine, jej mame. Vedia o tom aj jej kamaráti,
sťažoval sa každému, že mu otec fotí a kameruje pimplíka, že mu na neho brnká, že mu to nerobí
dobre a že ho to obťažuje. Bolo to potrebné vykonať z hygienického hľadiska, lebo to kázal doktor D.,
ale nie takým systémom. Dieťa si to mohlo urobiť aj samo, keď sa kúpalo. Otec to robil nevhodným a

bolestivým spôsobom. Bola to nahlásiť v roku 2018, čo sudca zveril syna H. otcovi. Všetko oznamovala
aj skôr na úrade práce. Kedy bolo dieťa na zákroku u MUDr. D. presne nevie uviesť, ale boli tam ešte
s bývalým partnerom a doktor im ukazoval, ako sa to má robiť. Syn H. si to dokázal urobiť aj sám. Keď
bol pri nej, tak si to robil aj sám pri sprchovaní bez toho, aby ona použila také násilnosti ako otec, a už
vôbec nie kamerovanie a fotenie. S otcom dieťaťa sa rozviedli v roku 2017, no spolu nežili už v roku

2016. Presne kedy malo dôjsť ku konaniu, ktoré opísala v trestnom oznámení nevie, ale bolo to niekoľko
mesiacov pred oznámením. V tom čase si syna striedali. V roku 2018 bol syn zverený otcovi. Otec týmto
konaním šikanoval ju cez chlapca dlhodobo. Pokračuje to aj v súčasnosti. Podania podávala oveľa skôr
ako v decembri 2018, a to aj na kriminálke, aj na úrade práce, no všetko sa jej zamietalo. Podala veľmi
veľa podaní.

Na otázku prokurátorky, ak v trestnom oznámení uviedla, že ho podáva hlavne preto, že nesúhlasí
s rozhodnutím tunajšieho okresného súdu o zverení dieťaťa otcovi sp. zn. 3P/79/2018 neodkladným
opatrením, či je pravda, že sa tak vyjadrila, uviedla, že je to pravda, povedala to, ale jej oznámenia boli
evidované ešte predtým ako tak bolo rozhodnuté, ale nikde nebola akceptovaná. Všetci sa prikláňali na
stranu otca, jej argumenty nikto nebral na vedomie.

Na otázku prokurátorky, či to, čo označila ako podanie trestného oznámenia, vnímala ako sexuálne
zneužívanie dieťaťa, uviedla, že to spadá pod obťažovanie, ak jej dieťa stále hovorí, že otec mu brnká,
cinká na pimplík, že mu to nerobí dobre, že ho to bolí.
Na otázku prokurátorky, ak tvrdila, že otec synovi vykonával hygienu bolestivým a nepríjemným
spôsobom, či si uvedomuje, čo znamená obvinenie zo sexuálneho zneužívania, uviedla, že si myslí, že

to spadá pod sexuálne obťažovanie. Považuje to za úchylné a nemravné, ak si exmanžel dieťa fotil,
kameroval,brnkalnapimplíka,dokoncajejsynH.hovoril,žepozeraluotcaporno.HlásilatonaÚPSVaR,
hovorila to aj u A.. E.. Syn jej povedal, že otec mu povedal, aby si dal svojho pimplíka do úst a že ho
má ako pastelku. Povedala to na úrade práce, bola tam aj jej mama. Úradníčky sa z toho vysmievali,
nebrali vážne ani to zneužívanie a násilie, ktoré bolo páchané na nej. Mala z exmanžela panický strach.

Na otázku prokurátorky, odkiaľ vie, že si mal manžel syna kamerovať a fotiť, uviedla, že to vie len od
syna, ktorý jej to hovoril a tiež to rozprával všade. Syn od otca chodil s plačom a so strachom. Nevidela
však žiadne kamerové záznamy, ani fotky. Šikanovanie im exmanžel spôsoboval už v roku 2015, kedy
mala ona z toho zdravotné problémy.
Na otázku obhajcu, odkedy bola liečená na psychiatrii, uviedla, že od roku 2015, išlo o ťažký stres z

manželstva a je to evidované vo všetkých spisoch, v znaleckých posudkoch, že mala z manžela strach.
Mala stanovenú diagnózu panická porucha, ako reakciu na ťažký stres.
Na otázku splnomocnenej zástupkyne poškodeného, či v čase spolužitia s poškodeným exmanželom
zhruba od roku 2016 do zverenia syna do starostlivosti otca synovi vykonávala aj ona hygienu, uviedla,
že sa starala o syna príkladne. Hygiena bola vždy veľmi dobrá.

Na otázku splnomocnenej zástupkyne poškodeného, ak mala podozrenie, že sa otec nevhodne správa k
synovi, prečo ho posielala dobrovoľne k otcovi na 4 dni, uviedla, že bola pod neustálym tlakom a stresom
zo strany exmanžela a aj jeho právnej zástupkyne, ktorí jej znepríjemňujú život už dlho.V konaní navrhla vypočuť svedkov, a to B. U., jej matku, ktorá má byť hlavným svedkom všetkého, čo
sa dialo. Jej sa mal syn H. sťažovať, čo mu mal otec robiť. Svedkyňa B. L. je jej suseda, skoro ako jej
druhá mama a jej sa mal syn tiež sťažovať, čo mu mal otec robiť. S. Š. je brat exmanžela, ktorý má tiež

dosvedčiť, že sa syn H. sťažoval, keď chodil od otca, čo mu robí. K. A. je svedok, ktorému sa syn H.
sťažoval s tým, čo mu otec robí. Je to jej dobrý kamarát. N. Š. je brat exmanžela, tiež by mal dosvedčiť,
že sa mu syn H. sťažoval. S. C. je jej kamarát, bol na úrade povedať to, čo mu H. hovoril ohľadom tejto
veci. Bol s ňou aj u lekára a počul, ako to H. hovoril v prítomnosti asi 15 ďalších pacientov.

Svedok - poškodený Š. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná podávala aj skôr na neho
oznámenia, ale nie takého rázu, aby ho obvinila až z takého trestného činu. Podľa neho ide z jej strany o
pomstu, lebo dňa 10.12.2018 mu súd zveril neodkladným opatrením syna do jeho osobnej starostlivosti
a dva dni na to 12.12.2018 podala uvedené trestné oznámenie o sexuálnom zneužívaní. Dňa 16.3.2017
obžalovaná odišla aj so synom zo spoločnej domácnosti. Vtedy ho mala v osobnej starostlivosti ona a
nechcela mu ho ukázať aj 3 týždne. Stretnutie so synom sa vtedy vykonalo za účasti polície, boli tam aj

iní svedkovia, matka matky, jeho sestra a jej manžel. Na základe dohovorenia policajtmi mu syna vydala
a on potom zistil, že chlapec je zanedbaný, že je u neho zanedbaná hygiena. Keď mal syn dva roky, tak
išli spolu s obžalovanou k MUDr. D. a ten im ukázal, ako majú vykonávať hygienu predkožky, ktorú on
aj vykonával. Ako sa vrátil syn od matky - obžalovanej, bol znova zanedbaný, predkožku mal prilepenú,
tak mu ju stiahol. Bolo to aj bolestivé, ale musel to vykonať. Vtedy obžalovaná na neho nepodávala

žiadne trestné oznámenia, ale až po tom, ako bolo vydané neodkladné opatrenie. Aj v súčasnosti
na neho podáva oznámenia za týranie chlapca a za to, že jej neumožnil počas koronakrízy stretnúť
sa so synom. Sám vtedy nevedel, ako má stretávanie prebiehať počas koronakrízy, umožnil matke -
obžalovanejvideohovorsosynom,ktorýonanevyužila.Nechcel,abysasnímstretla,lebodňa5.12.2019
sa mu narodila dcéra a v marci, ako začala koronakríza, dcéra mala len 3 mesiace. V súčasnosti sa

obžalovaná môže stretávať so synom, aj keď ho má zvereného on do osobnej starostlivosti. Tiež sa
počas koronakrízy bál dať syna matke, aby sa náhodou niečo nestalo. V tej súvislosti písal aj detskej
ombudsmanke, ako má postupovať pri styku matky so synom, ale mailom mu prišla odpoveď, že ešte
ani oni sami nevedia, ako to má prebiehať.
Na otázku prokurátorky, aby časovo upresnil, v ktorom období vykonával dieťaťu hygienické úkony s

predkožkou penisu, ako často to bolo a kedy prestal, uviedol, že prvýkrát to bolo v lete počas Spišských
trhov v júli 2017, kedy syna nevidel 3 týždne a tam prvý raz videl, ako je zanedbaný a začal mu vykonávať
hygienu on a to do septembra 2017. Naučil ho to, aby si to robil sám. V súčasnosti si syn hygienu
vykonáva sám, nie je s tým žiaden problém. V júli 2017, ako bol po troch týždňoch syn u neho, tak mal
dva dni na to, aby ho dal ako tak do poriadku s tým, že mu vykonal hygienu na predkožke, robil mu

zábaly s harmančekom a mastil. Potom išiel syn znova ku matke - obžalovanej a keď sa k nemu vrátil,
vykonával mu hygienu opäť až do septembra 2017. Prvýkrát po tých troch týždňoch, mal syn na penise
veľa bieleho, asi to bol hnis, bolo to smradľavé, aj bolestivé, ale synovi vysvetlil, že to musia urobiť a
on to pochopil.
Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadril k tomu, čo uviedla obžalovaná, že dieťa natáčal, fotografoval,

uviedol, že neexistovali a ani neexistujú žiadne videá, žiadne fotky. Prvý raz, keď bol predvolaný na
výsluch k vyšetrovateľke, niekedy v januári 2017 k tejto veci, nevedel o čo ide a bol a aj je stále
pripravený ukázať všetky jeho technické zariadenia, lebo neexistuje žiadna fotka ani video. V roku 2017
mu obžalovaná nedala najavo, aby sa syn na niečo sťažoval. Vtedy ešte ako tak vychádzali.
Na otázku obhajcu, koľko trestných oznámení na neho podala obžalovaná pred rozvodom a po rozvode

uviedol, že pred rozvodom žiadne, no po rozvode ich podala veľa.
Na otázku obhajcu, či od roku 2016 do podania trestného oznámenia v decembri 2018 má vedomosť o
tom, že obžalovaná podávala nejaké oznámenia na akýchkoľvek úradoch, sociálnych alebo na polícii,
o jeho nevhodnom správaní sa k dieťaťu, uviedol, že podávala na neho rôzne oznámenia.
Na otázku obhajcu, či vie, aký bol v čase podávania oznámení psychický stav jeho exmanželky, napr. od

roku2016porozvode,uviedol,ževedel,ženiejeúplnevporiadku,alenebolsomsňouažtakvkontakte.
Na otázku obhajcu, či bol v minulosti vyšetrovaný psychiatricky alebo psychologicky, uviedol, že bol iba
v konaní 3P, kedy robila posudok doktorka K. v Košiciach.
Uviedol, že je mu to celé ľúto, lebo obžalovaná je jeho exmanželka, ale nemôže nechať donekonečna
hádzať na seba špinu. Má za to, že to celé je z pomsty, lebo mu súd zveril syna.

Obžalovaná k výpovedi svedka - poškodeného uviedla, že je pravda, že v roku 2017, tri týždne vkuse
nedala syna otcovi, a bolo to preto, lebo on mal vtedy priateľku a syna H. zavrel do klietky, do psej
búdy. Syn H. potom dva dni nerozprával a keď prišla po neho, bol vystrašený. Odmietla, že sa o synanestarala po hygienickej stránke, lebo to nie je pravda. Ona dbá na svoju hygienu a aj na hygienu syna.
Aj v škôlke jej povedali, že syn chodí veľmi pekne oblečený a upravený, veľmi dobre sa o neho stará. Je
pravda, že poškodený porušoval § 349 Trestného zákona, a to, že jej mal dať dieťa v období, keď bol

koronavírus. Jej prišla tiež odpoveď od príslušných štátnych orgánov, že dieťa jej v tom období mal dať a
porušoval rozhodnutie súdu. Poškodený a jeho právna zástupkyňa jej dlhodobo zasahujú do osobného
života, spôsobujú jej týranie, šikanujú ju a práve ona sa cíti byť poškodená.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku a § 269 Tr. poriadku čítal nasledovné

dôkazy:

Trestné oznámenie Š. Š.Ň. zo dňa 5.4.2019, ktoré podal na OR PZ Spišská Nová Ves, odbor kriminálnej
polície Spišská Nová Ves na obžalovanú G. Š.. Trestné oznámenie nadväzovalo na trestné oznámenie
zo dňa 12.12.2018, ktoré podala obžalovaná na OR PZ Spišská Nová Ves, odbor kriminálnej polície
Spišská Nová Ves na Š. Š. vo veci sexuálneho zneužívania ich spoločného syna.

Uznesenie OR PZ Spišská Nová Ves, odbor kriminálnej polície Spišská Nová Ves zo dňa 11.1.2019 pod
ČVS:ORP-901/1-VYS-SN-2018, ktorým bolo trestné oznámenie obžalovanej G. Š. v zmysle § 197 ods.
1 písm. d/ Tr. poriadku odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup
podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že nebolo preukázané naplnenie

skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Š. Š. sa
dotýkal pohlavného orgánu svojho maloletého syna len z dôvodu vykonávania hygieny. Neboli zistené
známky sexuálneho zneužívania ani v rámci psychologických vyšetrení.

Uznesenia OR PZ Spišská Nová Ves, OO PZ Spišská Nová Ves, odbor poriadkovej polície zo dňa

18.3.2019 z ktorého vyplynulo, že trestná vec vo veci podozrenia z prečinu ohovárania, ktorého sa mala
dopustiť G. Š., nakoľko opakovane v období od 28.2.2017 do 12.12.2018 podávala na polícii na bývalého
manžela Š. Š. oznámenia o priestupkoch a trestných činoch, bola odovzdaná Okresnému úradu, odboru
všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku.

Uznesenie OR PZ Spišská Nová Ves, OO PZ Spišská Nová Ves, odbor poriadkovej polície zo
dňa 25.11.2018 z ktorého vyplynulo, že trestná vec prečinu nebezpečného prenasledovania, ktorého
sa mal dopustiť Š. Š., kedy od presne nezistenej doby od roku 2018 doposiaľ mal prenasledovať
bývalú manželku G. Š.Ú., bola odovzdaná Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy na
prejednanie priestupku.

Správu MUDr. Z. D. z Urologickej ambulancie Spišská Nová Ves z ktorej vyplynulo, že maloletý H. Š.
bol na vyšetrení dňa 4.7.2014, urobená synechiolýza, kontrola podľa potreby.

Zo správy podanej všeobecnou lekárkou pre deti a dorast MUDr. K. Š. vyplynulo, že dňa 31.10.2018

sa matka dostavila na vyšetrenie a subjektívne uviedla, že syn prišiel od otca a má bolesti v oblasti
pimplíka. Objektívne bolo zistené, že je bez zápalu. Dňa 5.11.2018 matka uviedla, že otec dieťaťa mu
káže dávať genitál do úst, v obchode kradnúť. Výsledkom bolo prebiehajúce psychologické vyšetrenie.
Dňa 26.11.2018 bol realizovaný výpis zo zdravotnej dokumentácie z dní 31.10.2018 a 5.11.2018 pre
matku pre potreby polície.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3P/79/2018 vyplynulo, že uznesením zo dňa 10.12.2018
v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/45/2019 zo dňa 25.2.2019 súd nariadil
neodkladné opatrenie a dočasne zveril maloletého H. Š. do osobnej starostlivosti otca, a to do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne súd upravil styk matky so synom. Z rozsudku

tunajšieho súdu sp. zn. 3P/79/2018 zo dňa 6.5.2020 vyplynulo, že súd zveril maloletého H. Š. do osobnej
starostlivosti otca, matku zaviazal minimálnym zákonným výživným a súčasne upravil stretávanie sa
matky so synom. Voči uvedenému rozsudku podala matka odvolanie. Rozsudok tunajšieho súdu Krajský
súd v Košiciach potvrdil.

Zo znaleckého posudku č. 90/2018 znalkyne S.. G. K., z odboru psychológia vo veci tunajšieho súdu
sp. zn. 3P/79/2018 vyplynulo, že matka - obžalovaná G. Š. je osobnostne nestabilná, nevyrovnaná, v
popredí je depresívne ladenie osobnosti a úzkosť. Vnútorne je nevyrovnaná a ak sa jej nedarí, preferuje
impulzívne formy správania. Dáva vinu okoliu, k sebe je málo kritická. Nezvláda konfliktné výchovnésituácie. Je vyčerpaná, emočne lipne na synovi, ale jeho výchovu nezvláda. V čase vyšetrenia matka je
aj výzorovo depresívna, je potrebné, aby sa liečila. Otec Š.R. Š. má sklon k dominancii, rozhodnosti, verí
si, je zodpovedný, v rozhodovaní uvážlivý. Emocionalita je primeraná. Ide o normálne rozvinutú dospelú

osobu. Dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom. Dieťa vyjadrilo názor, že chce bývať u otca. Znalkyňa
uviedla, že otec je viac stabilizovaný a osobnostne pripravený na výchovu syna. Matka má problémy
sama so sebou, potrebuje liečbu, dostať sa do psychickej rovnováhy, aby sa viac stabilizovala. Nie je
potrebné matku vylúčiť z výchovy syna, ale dať jej priestor na zotavenie sa a má mať styk so synom
aj počas liečby. Stabilitu domáceho prostredia v čase šetrenia lepšie spĺňal otec. Matka psychicky a

výchovne syna v čase šetrenia nezvládala, ide o hyperaktívne dieťa.

Zo psychologického nálezu S.. E. Š. zo dňa 13.11.2018 na maloletého H. vyplynulo, že tento lekárke
uviedol, že oco mu „dlube do pimplíka“, chytá mu ho, ťuká mu do neho, trhá mu ho v sprche. Trochu
mu to vadí, aj nevadí, ale chce bývať s otcom.

Zo znaleckého posudku č. 79/2019 Z.. D. D., znalkyne z odvetvia psychiatria na vyšetrenie duševného
stavu obžalovanej G. Š. vyplynulo, že táto navštívila psychiatra prvýkrát v októbri 2007. Stav bol
diagnostikovaný ako somatoformná porucha, tzv. neuróza forenzne nevýznamná porucha. Ďalší kontakt
bol až od apríla 2015 pre zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu s výraznou somatizačnou zložkou.
V júni 2015 odoslaná na hospitalizáciu a hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení v Levoči pre

zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu a somatoformnú poruchu. V ďalšom období v ambulantnej
starostlivosti pre anxiózne depresívnu poruchu. Obžalovaná mohla rozpoznať protiprávnosť svojho
konania a svoje konanie ovládať. Z psychiatrického hľadiska jej pobyt na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný. V plnom rozsahu chápe zmysel trestného konania. Obžalovaná netrpí a ani v čase skutku
netrpela duševnou poruchou. Ide o akcentovanú osobnosť s historiánskymi rysmi.

Zo správy podanej Z.. G. O.R., primárkou psychiatrického oddelenia Všeobecnej nemocnice s
poliklinikou v Levoči zo dňa 2.10.2019 vyplynulo, že obžalovaná bola u nich hospitalizovaná od 4.6. do
16.6.2015 pre zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu so somatizáciou F41.2. V evidencii je u Z.. Z. od
roku 2007 pre somatoformnú poruchu F45.0.

Zo správy podanej Z.. U.E. D. zo dňa 11.10.2019 vyplynulo, že obžalovaná bola v roku 1998
psychiatricky vyšetrená jedenkrát pre neurózu. V období od 27.3.2015 bola ambulantne liečená pre
diagnózu Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, V roku 2015 bola krátkodobo hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení v Levoči s diagnózou Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha so

somatizáciou. Poslednú psychiatrickú kontrolu absolvovala 21.4.2017.

Zo správy podanej mestom Spišská Nová Ves zo dňa 8.8.2019 na obžalovanú vyplynulo, že je
rozvedená, matka jedného dieťaťa. V evidencii priestupkov Mestskej polície nemá záznamy. Bola na ňu
podávaná správa o povesti dňa 12.4.2018 Okresnému súdu Spišská Nová Ves k sp. zn. 3P/79/2018.

Zo správy podanej zamestnávateľom obžalovanej S. N., K..Q..X.. K. H. N. zo dňa 23.8.2019 vyplynulo,
že obžalovaná u nich pracovala od 30.5.2019 do 9.8.2019 na Dohodu o pracovnej činnosti a vzhľadom
na krátku dobu zamestnania nemohli podať bližší posudok na jej osobu.

Z výpisu z ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že
obžalovaná nemá záznam.

Z odpisu registra trestov na obžalovanú vyplynulo, že doposiaľ nebola súdne trestaná.

Zo zápisnice o výsluchu vykonanej na OR PZ Spišská Nová Ves, odbor kriminálnej polície Spišská Nová
Ves zo dňa 18.5.2020 o 8.30 hod. vyplynulo, že Š. Š. bol vypočutý pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia a o 9.30 hod. bol vypočutý vo veci týrania blízkej a zverenej osoby.

V konaní po zrušení veci Krajským súdom, tunajší súd doplnil dokazovanie v intenciách krajského súdu

a pribral do konania znalkyňu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychológia S.. T. C. na
vypracovanie znaleckého posudku, ako aj vypočul svedkov navrhnutých obžalovanou, a to B. U., B. L.,
S. C. B. K. A..Svedkyňa B. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matka obžalovanej. Bola vtedy v kontakte s
dcérou a jej synom. Chlapec jej povedal, že ho bolí pimplík, že mu ho oco stále naťahuje a drie, a že si
to kameruje a fotí. Povedala mu, aby si to nedovolil robiť, ale chlapec povedal, že oco ho potom udrie

po zadku. Povedala to Š. Š., volala mu mobilom, že čo to robí a on jej povedal „čo to rečujete“ a vypol
mobil. Potom Š. Š. tri týždne nerobil chlapcovi nič a potom mu to znova začal robiť. Povedala chlapcovi,
aby povedal svojmu otcovi, že keď to neprestane robiť, tak pôjde na políciu a chlapec jej povedal, že Š.
Š. sa z toho vysmieval. Bola vypovedať na polícii, no oni s tým nič nerobili. Chlapec bol už taký z toho,
že keď išiel po ulici, tak si sťahoval nohavice a držal si ruku na pimplíku, aj ho to bolelo. Š. Š. svojho

syna bil, zamykal ho a aj ho zamykajú do izby. Keď sa niečo stalo, tak chlapcovi dávali u Š. Š. čierne
body. To, čo jej hovoril vnuk rozprávala na polícii, aj na úrade práce, no nič s tým nerobili. Vnuk vtedy
mohol mať 5-6 rokov. O tom, že bol vnuk na chirurgickom zákroku u urológa nevie nič. Š. Š. synovi po
pimplíku brnkal, frnkal.

Svedkyňa B. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vtedy boli voľby do parlamentu. Bola vonku a

obžalovaná so synom išli na voľby. Chlapec jej povedal čo sa mu stalo, ako mu otec robil s pipíkom, že
mu ho dráždil, brnkal po ňom, crnkal, ukazoval ako to robil rukou. Tiež chlapec povedal, že si to otec
fotografoval, kameroval a že mu aj povedal, aby sa zohol a aby si pipíka dal do úst. Obžalovaná jej
povedala, že to jej syn každému hovorí. Podľa nej je to pedofília, keď niekto také robí, dokonca je to aj
porno, keď si to kameruje a fotí. Opýtala sa obžalovanej, či to bola nahlásiť a ona povedala že už bola,

tak to už potom neriešila a nebola to nahlásiť, keďže matka dieťaťa to už nahlásila. Uvedené jej povedal
malý chlapec, ktorého pozná od narodenia. Často také osobné rozhovory s chlapcom nemala len občas,
keď si niečo povedali, dovtedy nemal žiadne také sťažnosti a potom sa oni odsťahovali do domu a videli
sa menej. Myslí si, že keď sa dieťaťu robí krivda, tak to hovorí viacerým ľuďom, lebo sa snaží, aby mu
niekto pomohol. V ktorom roku to bolo si vôbec nepamätá, či to bolo pred dvoma rokmi, no boli vtedy

parlamentné voľby a obžalovaná jej hovorila, že boli aj v správach, lebo práve TV Reduta robila záznam
o voľbách. S rodinou Š. mali susedské vzťahy, bývali vedľa vo vchode. Má trochu staršieho syna od ich
syna a keď boli malí, tak sa kamarátili, ako deti na ulici. G. Š. sa prišla niekedy k nej aj porozprávať, lebo
mamu má na sídlisku Mier a ona býva vedľa nej, majú dobré susedské vzťahy. Bola im aj na svadbe a aj
na krstinách, keď sa malý H. narodil. Bola to jediná situácia, keď sa dieťa takto vyjadrovalo na otca. Má

vedomosť o tom, že v tom čase otec maloletého H., Š. Š. navštevoval nočné kluby a bol v spoločnosti
nemravných žien. Vie to však len od obžalovanej, keď jej to povedala. Obžalovaná bola nešťastná z
toho, ako to syn hovorí aj iným ľuďom na ulici.

Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď bol u lekára so svojou dcérou asi pred rokom,

rokomapol,taktambolaajobžalovanásosvojimsynom.Synobžalovanejmuzačalnadávaťarozprávať
mu škaredé veci. Syn obžalovanej hovoril na neho matke, že to je ten tvoj frajer, škaredo na neho
pozeral a hovoril škaredé slová. O sexuálnom zneužívaní otca vo vzťahu k synovi nevie nič, vidí ich
málo. Obžalovaná mu však spomínala, že otec robí H. zle a nechce ho púšťať k matke.
Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že je pravda, čo povedal svedok, lebo otec H. učí, aby sa takto

škaredo choval k iným mužom, ktorí sú pri nej, aj keď sú to len známi a kamaráti. Tiež je pravda, že
stretla svedka u lekára. Bolo to v čase, keď sa H. sťažoval na pipíka a ona to išla nahlásiť. Nie je to jej
výchova, ale výchova H. otca, ktorý ho takto vychováva, aby sa takto choval. Sťažovala sa aj doktorke
Š., ako sa H. chová k prítomnému svedkovi, že ho otec učí takéto veci. H. ešte tam pred 15 ľuďmi
povedal, že mu otec kameroval pipíka a robil mu s ním také veci.

Znalkyňa z odboru psychológia S.. T. C.Á. na hlavnom pojednávaní uviedla, že u obžalovanej G.
Š. bolo vyšetrením zistené, že ide o osobnosť, ktorá je štruktúrovaná so zvýraznenými histriónskymi
črtami. Ústredným problémom jej osobnosti je nevyváženosť emocionality a racionality. V znaleckom
posudku uvádzala, že racionálna kontrola u nej klesá hlavne v záťažových situáciách, kedy má

tendenciu k impulzívnemu konaniu. U obžalovanej neboli preukázané psychologickým vyšetrením
vážne patologické črty v zmysle psychotickej dezintegrácie osobnosti, žeby mala narušenú kontrolu
reality, takže rozpoznávacie schopnosti neboli narušené. S najvyššou pravdepodobnosťou išlo u nej
o impulzívne konanie, ktoré ale by bola schopná ovládať, nebolo to do takej miery, že by nebola
schopná seba zvládnuť, len v stresových situáciách je zvýraznená emocionalita, koná hlavne pod

vplyvom emócií. Obžalovaná netrpí nijakou chorobou, ktorá by odôvodňovala patologický afekt. Kontrolu
reality má zachovanú, dokázala by zvládať svoje afekty. Ovládacie schopnosti sú skôr v kompetencii
psychiatra. Ona sa zameriavala hlavne na štruktúru osobnosti, kde tendencia k impulzívnemu konaniu
je naozaj preukázateľná. Pri vyšetrení bola jej ústrednou postavou obžalovaná G. Š., ktorú vyšetrovala.Samozrejme, že mala pred sebou aj spis, kde sa dozvedala aj o vyjadreniach svedkov, ale bola jej
položená otázka, či by to zmenilo jej posudok. To, čo jej vyšlo u obžalovanej G. Š. by nezmenila.
Bolo to objektivizované viacerými psychologicko-diagnostickými metódami. Aj vo vyšetrení uvádzala

viaceré metódy, neopierala sa iba o jednu metódu. Svoj záver by nezmenila. Čo sa týka vlastnosti ako
je pomstychtivosť, tak to u obžalovanej nezistila. Jednoznačne má obžalovaná sklony k impulzivite, ku
skratovému konaniu. Koná pod vplyvom emócií a tým pádom si svojsky vysvetľuje situácie a môže ju
to potom viesť ku správaniu, ktoré sa pre okolie môže javiť ako pomsta, avšak jej nevyšlo jednoznačne,
žeby išlo o pomstychtivý motív.

Obžalovaná k výpovedi znalkyne uviedla, že sa absolútne nestotožňuje s týmto znaleckým posudkom.
V živote nemala hysterické sklony. Informovala sa u pána lekára, či niekedy trpela hystériou, ale lekár,
skúsený psychiater s niekoľko ročnou praxou povedal, že nie. Jej psychiater jej takú diagnózu nedal.
Išlo o domáci psychický teror, kde to udávala aj na súde. Bolo jej ubližované zo strany Š. Š. v domácom
prostredí v roku 2016. Rozvodové konanie bolo v 2017, kde bolo fyzicky, psychicky dané, že ju Š. Š.
šikanoval, psychicky týral a taktiež konal aj iné trestné činy.

Svedok K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanou nie je v príbuzenskom vzťahu.
Uviedol, že chlapec sa mu sťažoval, že otec ho doma vyzlieka a že mu fotí prirodzenie. Tiež sa mu
sťažoval, že ho doma bijú a že ho zatvárajú do miestnosti, odkiaľ ho nechcú pustiť. Ešte mu chlapec
hovoril, že nechce byť pri otcovi. To, že sa mu chlapec sťažoval mohlo byť tri roky dozadu. Chlapec

mu povedal to, že mu otec sťahoval nohavice a fotil prirodzenie. Povedal o tom matke, G. Š., aby to
riešila cez políciu, lebo to nie je normálne. On robí s deťmi roky a dieťa ak žije v prostredí, kde mu nie
je dobre, tak sa zveruje iným osobám. Podľa neho si takéto veci deti nevymýšľajú. Bol to ohlásiť aj na
kuratele, kuratela ho oslovila. Keď mu to maloletý H. povedal, tak boli vtedy v bazéne na Poráči. Bol
tam vtedy len on s chlapcom. Chlapec bol smutný, neplakal, sťažoval sa mu, nechcel byť pri otcovi,

nevedel čo má robiť. Bola na Poráči aj obžalovaná, ale pri ich rozhovore nebola. Bolo to v zime, dozadu
viac ako tri roky. Pamätá si, že to bolo ešte predtým, ako zakladal školu bojových umení. S obžalovanou
G. Š. sú kamaráti, spoznali sa na pracovnom stretnutí a ona ako nešťastná matka sa mu posťažovala.
S obžalovanou a jej synom strávil čas tak asi 4-5 krát. Pri všetkých stretnutiach s obžalovanou bol aj
maloletý H. a viackrát sa mu sťažoval, že nechce byť pri otcovi. Pána Š. Š. nepozná, nikdy ho nevidel.

Maloletého H. videl naposledy pred rokom, lebo otec bráni matke stretávať sa so synom.
Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že hovorí pravdu. Syn sa sťažoval nielen jemu, ale aj kuratele,
polícii, operačnému stredisku, rodine, okoloidúcim ľuďom, jej kamarátom. So synom má krásny vzťah,
maximálne mu verí a dôveruje. Má so synom krásny dôverný vzťah.

V konaní obžalovaná navrhla vypočuť svedkov S. Š.S. B. N. Š., no nakoniec na výsluchu týchto svedkov
netrvala z dôvodu, že sa nepodarilo týchto svedkov zabezpečiť.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aktualizovaný odpis Registra trestov,
z ktorého vyplynulo, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

K uvedenému obžalovaná uviedla, že vždy bola slušný človek, ktorý slušne žil.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku.

Obžalovaná uviedla, že je nevinná zo spáchania skutku. Nepoprela podanie trestného oznámenia na
poškodeného Š. Š. avšak uviedla, že o tom čo mu robil otec - poškodený jej hovoril syn, ktorý o tom
hovoril aj iným ľuďom, to je aj ľudom, ktorých navrhla v konaní vypočuť ako svedkov.

Z dokazovania, ako aj z výpovede samotnej obžalovanej vyplynulo, že táto podala trestné oznámenie

na poškodeného po tom, čo tunajší súd vo veci sp. zn. 3P/79/2018 vydal dňa 10.12.2018 neodkladné
opatrenie a zveril maloletého syna do dočasnej osobnej starostlivosti otcovi. Uviedla, že s uvedeným
rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Obžalovaná, ako aj poškodený zhodne uviedli, že boli spoločne
so synom na vyšetrení u urológa, ktorí im ukázal, ako sa majú starať o synovu hygienu. Uvedené je
potvrdené aj lekárskou správou. Z výpovede poškodeného, podporenej lekárskymi správami vyplynulo,

že otec vykonával synovi na penise hygienu, nakoľko táto bola pokiaľ bol syn v starostlivosti matky
zanedbaná. Matka u detskej lekárky dňa 31.10.2018 uvádzala, že syn prišiel od otca a má bolesti v
oblasti pimplíka. Objektívne však bolo zistené, že je bez zápalu. V konaní nebol preukázaný jeden
objektívny dôkaz o zneužívaní syna otcom a preto trestné oznámenie navrhovateľky - obžalovanejbolo vyšetrovateľkou odmietnuté. Obžalovaná uvádzala, že otec si syna kameroval a fotil, naťahoval
mu pohlavný úd, brnkal mu po ňom. Znaleckým skúmaním však nebolo preukázané, aby dieťa bolo
sexuálne zneužívané. Znaleckým skúmaním obžalovanej bolo zistené, že trpí úzkostnými stavmi, bola

v minulosti psychiatricky liečená, ide o akcentovanú osobnosť s histriónskymi rysmi. Podľa znaleckého
posudku Z.. D. D. plne chápe zmysel trestného konania a je plne trestne zodpovedná. Zo znaleckého
posudku S.. K. zadováženom v spise sp. zn. 3P/79/2018 vyplynulo, že je osobnostne nestabilná,
nevyrovnaná, v popredí je depresívne ladenie osobnosti a úzkosť. Vnútorne je nevyrovnaná a ak sa
jej nedarí, preferuje impulzívne formy správania. V intenciách Krajského súdu Košice súd pribral do

konaniaďalšiuznalkyňuzodborupsychológiaS..T.C.zaúčelomkomplexnéhovyšetreniaobžalovanejv
nadväznostiužnavypracovanéznalecképosudkysozameranímnajejosobnosť,pamäťovéschopnosti,
konfabulácie, lži skóre a ostatné, ako aj na možnú motiváciu konania obžalovanej. Znalkyňa sa
vo svojom znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní stotožnila so závermi
znaleckého dokazovania Z.. D. D. B. S.. G. K.. Jej znaleckým skúmaním bolo taktiež preukázané,
že obžalovaná je histriónskou osobnosťou. Jej aktuálna úroveň intelektových schopností sa vzhľadom

k veku pohybuje v pásme podpriemeru, úroveň pamäťových schopností je podpriemerná až hraničná.
Hodnotenie a racionálne spracovávanie situácií (najmä záťažových) je ovplyvnené jej tendenciou
k domýšľaniu, dokresľovaniu, zveličovaniu, konfabuláciám, ktorým verí a ktoré v nej automaticky
vyvolávajú emócie, pod vplyvom ktorých impulzívne koná. Zvýraznená emocionalita a osobnostné črty
(najmä znaky infantility a impulzivity) majú nepriaznivý vplyv najmä na úroveň myslenia. Zvýšený je

subjektivizmus v myslení, v hodnotení a spracovaní situácií, egocentrické nastavenie. Neboli u nej
preukázané poruchy vnímania. Kontrola reality je toho času zachovaná, orientovaná je všetkými smermi
správne. Porozumenie zachované. Z jej osobnostnej štruktúry vyplýva, že dominujúcimi spúšťačmi jej
konania sú vlastné emócie. Jedným z charakteristických rysov v štruktúre jej osobnosti je impulzivita. Má
tendenciu ľahko sa strhávať podnetmi, prvotnými impulzmi bez racionálneho uváženia a prehodnotenia

a to najmä v situáciách záťaže pri nízkej frustračnej tolerancii. Konanie, ktoré sa jej kladie za vinu
z psychologického hľadiska je možno vysvetliť ako impulzívne konanie, resp. konanie v afekte. Na
hlavnompojednávaníznalkyňauviedla,ževlastnosť,akojepomstychtivosťu obžalovanejnezistila,teda
nezistila u nej, aby išlo jednoznačne o pomstychtivý motív. Svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom
pojednávanízhodneuvádzali,žeimmaloletýH.vravelotom,čomurobíjehootec,žeimtodieťahovorilo

samé od seba, sťažovalo sa im a taktiež im to hovorila aj matka dieťaťa, t. j. obžalovaná. Svedkovia
uvádzali, že nemali dôvod dieťaťu neveriť.
Z takto vykonaného dokazovania, po jeho doplnení v intenciách krajského súdu vyplynulo, že
obžalovaná podala trestné oznámenie zo zneužívania svojho syna preto, lebo mala strach o svoje dieťa.
Uviedla, že si uvedomovala, že po tom, ako bol syn na zákroku u MUDr. D., tak mu bolo nutné robiť

na prirodzení hygienu, avšak podľa nej nie takým spôsobom, ako mu to robil otec, na čo sa dieťa
sťažovalo nielen jej, ale aj svedkom, čo spolu s jej povahovými, osobnostnými rysmi vyústilo až do
podania trestného oznámenia.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nebol preukázaný motív obžalovanej, t. j. pomsta

z dôvodu že dieťa bolo v konaní pred súdom zverené do osobnej starostlivosti otca, preto zrejme aj v
záverečnej reči prokurátorka ponechala na zváženie súdu prípadnú zmenu právnej kvalifikácie. Súd sa
s uvedeným stotožňuje, keďže skutočne doplneným vykonaným dokazovaním motív preukázaný nebol.
Súd však má za to, že žalovaný skutok, či by už došlo k zmene právnej kvalifikácie alebo nie, nie je
trestným činom.

Je evidentné, že rodičia maloletého dieťaťa dlhodobo vedú „boje“ o syna, o čom svedčia konania na
súde, či početné vzájomné trestné oznámenia. Dlhodobo riešili zverenie, ako aj styk matky s maloletým
dieťaťom, keďže toto bolo zverené súdom otcovi. Ako matka, t. j. obžalovaná, tak aj svedkovia uvádzali,
že otec syna matke nechce dávať.

Je potrebné poukázať na to, že prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí
ten, kto iného lživo obviní v úmysle privodiť mu jeho trestné stíhanie. Po subjektívnej stránke skutkovej
podstaty daného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Lživým obvinením treba rozumieť
objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom,

ako a kedy došlo k spáchaniu trestného činu a kto ho spáchal. Z hľadiska subjektívnej stránky musí
páchateľ chcieť alebo si byť aspoň vedomý toho, že iného lživo krivo obviňuje z trestného činu a
byť s tým uzrozumený a súčasne chcieť alebo byť s tým aspoň uzrozumený, že v dôsledku jeho
obvinenia bude táto osoba trestne stíhaná. Pri posudzovaní viny páchateľa tohto trestného činu nestačísa zaoberať len otázkou, či osoba, ktorú páchateľ obvinil skutočne spáchala trestný čin, prípadne, či
bola zaň stíhaná a odsúdená, ale je potrebné preukázať, že si páchateľ bol vedomý toho, že inú osobu
obviňuje nepravdivo. Zavinenie ako podstatná zložka subjektívnej stránky trestného činu je vybudovaná

na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným
zložkám trestného činu. K subjektívnej stránke patrí ako fakultatívny znak aj motív konania páchateľa,
ktorý predstavuje vnútorný podnet vedúci páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin a ako je vyššie
uvedené, motív preukázaný nebol.

Vykonaným doplneným dokazovaním vyplynulo, že obžalovaná bola presvedčená, že v trestnom
oznámení uvádza pravdivé okolnosti, nakoľko jej tieto uvádzal ako maloletý syn, tak aj svedkovia. Všetci
svedkovia vypovedali zhodne, súd ich výpovede vyhodnotil ako hodnoverné a pravdivé. Išlo o výpoveď
nielen matky obžalovanej, ale aj susedy, či kamarátov, ktorým sa maloletý chlapec sťažoval. Uvedené
bolo popudom pre matku, t. j. obžalovanú, že podala na otca dieťaťa trestné oznámenie za sexuálne
zneužívanie syna. Z vykonaného dokazovania, zo znaleckých posudkov na obžalovanú vyplynulo, že

táto mohla konanie poškodeného, t. j. otca dieťaťa subjektívne vnímať spôsobom, ako ho v trestnom
oznámení popísala. V konaní však nebolo preukázané, že obžalovaná si bola vedomá toho, že uvádza
nepravdivé okolnosti. Je to zrejmé aj z jej psychologického skúmania znalcami, že ide o osobu, ktorá
koná impulzívne, v stresových a záťažových situáciách je u nej zvýraznená emocionalita, kedy koná
hlavne pod vplyvom emócií, pudovo, bez racionálneho uvažovania. Rodičia maloletého dieťaťa vedú

spory o dieťa, vzájomne na seba podávajú početné trestné oznámenia a vzťah medzi nimi je aj po rokoch
od rozvodu napätý. Zo správania obžalovanej ako matky je zrejmé, že takto v značne vypätej situácii,
po tom, čo jej povedal syn a svedkovia, konala pod vplyvom emócií, impulzívne a preto vnímala udalosti
tak, ako ich vnímala...

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
oslobodil obžalovanú spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

Poškodený si v trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody, preto súd o tomto nároku
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.