Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2022

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5T/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422010208
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6422010208.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Štefanom Juhásom, na hlavnom

pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 8. 6. 2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

X.Z., narodenýXX.X.XXXXvŽ.R.I.K.,trvalebytomX.X.XX/XX,G.K.-V.,t.č.vÚVVBanskáBystrica,

sa uznáva za vinného, ž e

1/ dňa 20. 6. 2021 v čase o 21.28 hod. v OD Tesco na Ulici SNP č. 100 v Žiari nad Hronom, odcudzil 3 ks
čokolády zn. Milka 100 g v hodnote 3,87 €, 1 ks diaľkový ovládač v hodnote 9,19 € a 14 ks drogériového
tovaru v hodnote 68,96 €, a to tým spôsobom, že tento vzal z predajnej plochy a uschoval do tašky, a
následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil spoločnosti TESCO STORES SR,
a. s., Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828, škodu vo výške 82,02 € a uvedeného konania

sa dopustil napriek tomu, že mu bola v blokovom konaní Obvodným oddelením PZ Žiar nad Hronom
uložená bloková pokuta, č. pokutového bloku 16212289 z 18. 11. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 18. 11. 2020, vo výške 10 € za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov,

2/ dňa 25. 1. 2022 v čase o 21.00 hod. v G. K. - V., okres Žiar nad Hronom, sa vlámal do rodinného
domu súpisné číslo XX vlastníka V. Z., nar. XX. X. XXXX, slúžiacemu na rekreačné účely, a to tak,
že najprv preskočil kovové oplotenie okolo domu vysoké od 130 cm do 170 cm a následne vošiel

do vnútorných priestorov rodinného domu, a to tým spôsobom, že nožíkom vyskrutkoval dve skrutky
na petlici s uzamknutým visiacim zámkom na drevených dverách vedúcich do komory, a taktiež na
drevených dverách vedúcich do drevárne, ktoré sú súčasťou domu, následne vošiel do komory a do
drevárne, pričom v komore z troch elektrických predlžovacích káblov, ktoré boli položené na stole,
nožíkom odstránil koncovky a elektrické káble odcudzil, čím týmto svojím konaním spôsobil V. Z., I.. XX.
X. XXXX, G. Z. M. XXXX/X, Ž.R., škodu vo výške 27 €,

t e d a

v bode 1/ výroku rozsudku

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

v bode 2/ výroku rozsudku- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ výroku rozsudku

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona
číslo 236/2021 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“)

v bode 2/ výroku rozsudku

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. e) Trestného zákona,

za to mu ukladá:

Za skutok v bode 1/ výroku rozsudku

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože trest, ktorý bol
obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/93/2021 z 14. 9. 2021,

právoplatným dňa 14. 9. 2021, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Za skutok v bode 2/ výroku rozsudku

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno d), l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému V. Z.,

nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, Ž., škodu vo výške 27 €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola 19. 4. 2022 doručená
obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom sp. zn. 1Pv 36/22/6613 na
obžalovaného X. Z., nar. XX. X. XXXX O. Ž. I. K. (ďalej len „obžalovaný“), pre skutky právne kvalifikované

ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,
ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutkov uvedených obžalobe
(podľa § 257 odsek 1 písm. b) z. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov), ktoré

súd prijal, preto vykonal dokazovanie len v rozsahu výroku o treste a náhrady škody v súlade s § 257
ods. 8 Trestného poriadku.
Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal pritom z ustanovení § 34 a nasl.

Trestného zákona, podľa ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k
tomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že

základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej
a generálnej prevencie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Z registra priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ
trikrát priestupkovo stíhaný, z toho v dvoch prípadoch za drobné krádeže (18. 11. 2020 a 16. 9. 2019).

Zmiestatrvaléhobydliska(obecG.K.)bolaposkytnutáspráva,zktorejvyplývaproblémovésprávaniesa
obžalovaného v minulosti, čo bolo riešené aj za spolupráce Úradu práce, soc. vecí a rodiny. Dopúšťal sa
v mieste trvalého bydliska drobných krádeží, nebol však priestupkovo riešený v mieste trvalého bydliska.

Príležitostne býva u rodiny Z., ktorí mali obžalovaného v pestúnskej starostlivosti. Zo správy Ústavu
na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici vyplynulo, že adaptácia
obžalovaného na podmienky a prostredie vo výkone väzby prebehla bez problémov. Ústavný poriadok a
časovýrozvrhdňadodržiava,príkazyanariadeniapríslušníkovakceptujeaplní.Disciplinárneodmenený
ani potrestaný nebol.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má jeden záznam v registri trestov. V danom prípade
išlo rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 2T/93/2021 z 14. 9. 2021, ktorým mu bol uložený za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a za zločin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 - 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v

trvaní 2 roky. Skúšobná doba doposiaľ neuplynula.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec vedeného pod sp. zn. 2T/93/2021, súd zistil, že
obžalovaný sa uvedeného skutku dopustil 9. 10. 2020 a predmetný rozsudok v danej veci nadobudol
právoplatnosť 14. 9. 2021. Uvedený skutok spáchal obžalovaný ako mladistvý.
Obžalovaný bol po spáchaní skutku uvedeného v bode 1 výroku rozsudku odsúdený, a to uvedeným

rozsudkomOkresnéhosúduLučenecsp.zn.2T/93/2021z14.9.2021,čoznamená,ževprejednávanom
prípade došlo zo strany obžalovaného k spáchaniu skutku v súbehu so skutkom, za ktorý bol uznaný
vinným. Za skutok uvedený v bode 1 výroku rozsudku súd postupoval v súlade s § 44 Trestného zákona
a upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na to, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.
zn. 2T/93/2021 z 14. 9. 2021 bol odsúdený za závažnejší trestný čin a trest odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 2 roky považoval
za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2 výroku rozsudku, obžalovaný spáchal prečin porušovanie domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2, písm. a), s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, súd
teda ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia § 194 ods. 2 Trestného

zákona.
Pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je stanovená trestná
sadzba trestu odňatia slobody od 1 roku do 5 rokov.

Súd zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d), l) Trestného zákona, teda že spáchal trestný čin

vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na
jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť a obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, a to už spomínaným rozsudkom Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 2T/93/2021 z 14. 9. 2021.

Skúmajúcpomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostípodľa§38ods.2Trestnéhozákona,dospelsúd
k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu vzhľadom na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností. Pôvodná trestná sadzba 1 rok až 5 rokov sa mení v súlade s § 38 ods. 3 a 8
Trestného zákona na trestnú sadzbu 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia

slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, ktorý považuje
vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný a zodpovedajúci zásadám individuálnej aj generálnej
prevencie. Uložený trest odňatia slobody je podľa názoru súdu spravodlivý, pretože práve izolácia
obžalovaného od ostatných členov spoločnosti bude mať na obžalovaného prevýchovný účinok v zmyslevedenia riadneho života a vyvarovania sa trestnej činnosti. Takýto trest zároveň ochráni spoločnosť pred
obžalovaným, odradí ostatných od páchania trestných činov a dostatočným spôsobom vyjadrí morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd v danom prípade neaplikoval možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona per analogiam, pretože na to nevzhliadol dôvod. Poukazujúc aj na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 6. 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, ide
o možnosť, nie o obligatórnu povinnosť súdu pri vyhlásení obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm.

b), c) Trestného poriadku postupovať analogicky ako pri uzavretí dohody o vine a treste a pristúpiť
tak k mimoriadnemu zníženiu trestu. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu v záujme spravodlivosti a
odstránenia neprimeranej tvrdosti zákona, možno aplikovať vo výnimočných prípadoch, nemôže však
slúžiť na paušálne odstraňovanie tvrdosti zákona v trestnom práve bez opodstatnených dôvodov a
nemôže slúžiť ani na mechanické znižovanie trestov pod dolnú hranicu trestnej sadzby vymedzenú
zákonom. V prejednávanom prípade súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu s poukazom na

konanie obžalovaného, ktorý sa opakovane v krátkom časovom slede dopúšťal recidívy napriek tomu,
že už bol odsudzujúcim rozsudkom upozornený na závažnosť a protiprávnosť jeho konania, teda vedel,
že sa dopúšťa trestnej činnosti a je zrejmý aj jeho motív - zabezpečiť si akýkoľvek príjem na úkor
iného. V prípade skutku uvedeného v bode 2 výroku rozsudku išlo pritom o konanie s vyšším stupňom
závažnosti spáchanej trestnej činnosti. Súd u obžalovaného nezistil také jeho osobné pomery alebo

okolností prípadu, ktoré by mali charakter mimoriadnosti a z ktorých by bolo možné usudzovať, že
uložený trest odňatia slobody by bol neprimerane prísny a súčasne že jeho účel by sa dosiahol i trestom
kratšieho trvania.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody okresný súd rozhodol v súlade s § 287 ods. 1 Trestného poriadku

a uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu preukázanú na základe odborného
vyjadrenia č. 148/2022 z 8. 3. 2021, vypracovaného znaleckou organizáciou JHS s. r. o., vo výške 27
€. Uvedenú škodu si poškodený riadne a včas uplatnil v rámci adhézneho konania a škoda vznikla
v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Skutočnosti tvrdené obžalovaným na hlavnom
pojednávaní, že škoda mala byť uhradená poškodenému z poistného plnenia, súd nemal preukázané.

Zároveň súd poukazuje na § 261 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku, podľa ktorého ak obžalovaný
uznal základ aj výšku škody poškodeným včas a riadne uplatneného nároku na náhradu škody, vykoná
sa ďalšie dokazovanie o výške škody iba výnimočne. Keďže obžalovaný uznal základ aj výšku škody
a nepreukázal skutočnosti ním prezentované na poslednom hlavnom pojednávaní, súd nemal dôvod
vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky škody, resp. jej uhradenia zo strany poisťovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom k sp. zn. 5T/15/2022. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech
i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať
odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Trestného poriadku) a to len

vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného
poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným
právnickáosoba,odvolaniemôžepodaťlenosobaoprávnenákonaťzaprávnickúosobu (§68Trestného
poriadku)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1
Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.