Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. júl 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201271
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8220201271.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobkyne: W. L., I.. XX.XX.XXXX, Y.

XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanej:
Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o zaplatenie finančného
zadosťučinenia v sume 528,94 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 100,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z
prisúdenej sumy, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 15.7.2020 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 528,94
Eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/42/2018 sa domáhala

určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydania bezdôvodného obohatenia, pričom v označenom
konaní bola úspešná, keď súd žalobe rozsudkom z 1.10.2019 vyhovel. Za porušenie spotrebiteľských
práv judikovaných označeným súdnym rozhodnutím si uplatnila satisfakciu v podobe primeraného
zadosťučineniazdôvodu,žesvojeprávasimuselabrániťpodanímskoršejžaloby.Dôvodila,žežalovaná
v úverovej zmluve so žalobkyňou používala neprijateľné zmluvné podmienky a konala aj spôsobom,
ktorý predstavuje nekalé obchodné praktiky a preto sa z jeho strany jednalo o viacnásobné porušenie
práva.

3. Žaloba bola žalovanej doručená na vyjadrenie 22.7.2020. V podaní zo 6.8.2020 poukázala na
obsah a výsledok všetkých skorších konaní vedených medzi žalobkyňou a žalovanou. K uplatnenému
nároku tvrdila, že výška požadovaného finančného zadosťučinenia nie je primeraná, keďže žalobkyni
už bolo vyplatené bezdôvodné obohatenie v sume 228,94 Eur a z toho istého úverového záväzku
aj priznané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000,- Eur. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje finančné
zadosťučinenie od už vyplateného bezdôvodného obohatenia, mala žalovaná za to, že duplicitné

priznanie nároku by nebolo v žiadnom prípade v súlade s dobrými mravmi. Mala za to, že strata
úrokov a poplatkov k poskytnutému úveru, povinnosť náhrady trov konania a súdneho poplatku, vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaapriznaniefinančnéhozadosťučineniavovýške2000,-Eursúprežalobkyňu
viac než dostatočnou satisfakciou. Podľa jej názoru žalobkyňa nepreukázala svoj nárok na primeranézadosťučinenie, keďže nebola splnená podmienka jeho primeranosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.).
Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej z 28.8.2020 s poukazom na § 3 ods. 5, veta tretia
zákona č. 250/2007 Z. z. uviedla, že súd prvej inštancie sa má zaoberať tým, či je splnená
hmotnoprávna podmienka priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie, teda či bol
spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore úspešný, čo v tejto veci znamená, že sa má zaoberať tým, či bola

v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bardejov, sp. zn. 6Csp/42/2018 ako spotrebiteľka, proti
žalovanej úspešná a čím je tento jej úspech vyjadrený z hľadiska jeho kvantity a kvality. Primerané
finančné zadosťučinenie je ako súčasť spotrebiteľského práva špeciálnym ustanovením a § 3 ods.
5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné vykladať podľa jeho znenia a nie podľa analógii,
ktoré sú na mieste v právnej úprave iných inštitútov, platné znenie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa zmiernilo podmienky jeho poskytnutia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje bez toho, aby

porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitným
predpisom, bolo hoci aj len spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Teda toto právo spotrebiteľovi
vzniká už jeho úspechom na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti zákonom.
Primerané finančné zadosťučinenie nadväzuje len na úspech spotrebiteľa v základnom konaní, pričom
čiastočný úspech spotrebiteľa v základnom konaní, je vo vzťahu na naň nadväzujúce konanie o

finančné zadosťučinenie vždy 100 %-ným úspechom. Finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu
satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako odmenu za to,
že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov. Zo zákona č. 250/2007 Z. z. nevyplýva, aby

spotrebiteľ dokazoval akúsi intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku spotrebiteľa,
ako ho pociťoval a prežíval. Spotrebiteľ má podľa nej teda tvrdiť a dokazovať len to, že na súde úspešne
uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi a nič iné.
Pokiaľ ide o rozsah porušenia spotrebiteľského práva, táto otázka je v teraz súdenej veci definovaná
rozsudkom vydaným v základnej veci a jeho odôvodnením, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou

nároku. Aj keby sa v tomto konaní zistilo porušenie ďalšieho spotrebiteľského práva, než aké súd zistil v
základnom konaní, nemožno naň prihliadať, nakoľko nebude spĺňať požiadavku zákona č. 250/2007 Z.
z. na úspech na súde, ale na druhej strane, ak súd v základnom konaní zistil porušenie spotrebiteľského
práva, nemôže súd konajúci o primeranom finančnom zadosťučinení dôjsť k záveru, že o porušenie
spotrebiteľského práva nejde. K významu ujmy, že nie je podmienkou základu nároku na poskytnutie

finančného zadosťučinenia poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/78/2017
z 30.10.2017 a sp. zn. 20Co/192/2016 z 30.11.2017. Ďalej dôvodila, že spotrebiteľ výšku finančného
zadosťučinenianedokazujeajedinýmobjektívnymkritériomprejejurčeniejevýškaškodlivéhonásledku,
vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí, alebo mienil spôsobiť, porušením
spotrebiteľského práva a z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o jej výške vychádzať.

Pritom poukázala na trend v rozhodovacej praxi, v ktorej majú prevažovať rozhodnutia, v ktorých
súdy priznali finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa,
alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená. Ak
má preto inštitút finančného zadosťučinenia plniť okrem satisfakcie aj odstrašujúcu funkciu tak táto
sa určite nedá docieliť jeho ukladaním vo výške 50,- Eur pri porovnaní s násobne väčšími sumami, o

ktoré sa dodávateľ reálne bezdôvodne obohatil, alebo sa chcel na úkor spotrebiteľa obohatiť. Vzhľadom
na zatiaľ mizivé účinky ukladania finančného zadosťučinenia by logicky mal nasledovať trend nie
znižovania jeho výšky, ale jeho zvyšovania. Ak v základnom konaní došlo k viacnásobnému porušeniu
spotrebiteľského práva, vyjadrenému napr. povinnosťou dodávateľa vydať bezdôvodné obohatenie a
súčasne bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky, priznané finančné zadosťučinenie by malo

predstavovať sčítanie súm za každý úspech spotrebiteľa v takto žalobou spojenej veci o viacero nárokov,
ako napr. rozhodol Krajský súd v Prešove v rozsudkoch sp. zn. 4Co/59/2019 z 27.2.2020 a sp. zn.
7Co/125/2019, z 27.2.2020. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/295/2014, z 24.9.2015,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11Co/471/2015, z 28.6.2016 a v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.1.2019, bolo priznané

finančné zadosťučinenie vo výške 1 194,98 Eura, čo predstavuje 25 násobok poplatku, ktorý bol určený
za neprijateľný. Podľa jej názoru je mylné, že inštitút finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu, pretože tento inštitút nepozná žiadnu alternatívu k peňažnej forme a
preto úspešnou žalobou sa spotrebiteľ obohatiť musí. To však nemožno stotožňovať s bezdôvodnýmobohatením,ktorébybolozaloženénanelegálnomdôvode.Zákonč.250/2007Z.z.nepočítasmorálnou
satisfakciou a s peňažným zadosťučinením, len ako jej doplnkom, alebo alternatívou, ale počíta výlučne
len s finančnou satisfakciou, v ktorej už logicky je obsiahnutá aj satisfakcia morálna.

5. Žalovaná v duplike zo 17.9.2020 doplnila, že žalobkyňou uplatnený nárok musí súvisieť s porušením
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a musí byť primeraný. Poukázala na rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11C/506/2015 z 13.4.2016. Žalobu považovala za špekulatívnu a nedôvodnú,
pretože jej cieľom je získanie majetkového prospechu napriek tomu, že žalobkyni bolo bezdôvodné

obohatenie vyplatené. Toto bolo napokon zohľadnené už pri určovaní finančného zadosťučinenia v
konaní pred Okresným súdom Bardejov vedenom pod sp. zn. 1Csp/54/2019, čo vyplýva z bodu 19. jeho
odôvodnenia. Mala tak za to, že vo vzťahu k úspešnému uplatneniu vydania bezdôvodného obohatenia
žalobkyňa nemá nárok na finančného zadosťučinenie a vo vzťahu k vyhláseným neprijateľným
zmluvným podmienkam nemožno žiadané finančné zadosťučinenie v sume 300,- Eur považovať za
primerané.

6. V tomuto rozsudku predchádzajúcom konaní vydal tunajší súd dňa 25.2.2021 rozsudok, ktorým
žalobu zamietol a žalovanej voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vychádzal z
právneho názoru, že v konkrétnych okolnostiach prípadu je potrebné zohľadniť výsledok konania
vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 1Csp/54/2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v

Prešove č.k. 23CoCsp/42/2020-126 z 25.2.2021, ktorým už bolo žalobkyni v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 37/218/12 z 10.2.2012 za porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne priznané
finančné zadosťučinenie v sume 500,- Eur, keďže pri určení tohto finančného zadosťučinenia súd v
konaní sp. zn. 1Csp/54/2019 prihliadal aj na právoplatné závery vyplývajúce z rozsudku vydaného
vo veci sp. zn. 6Csp/42/2018, ktorým sa žalobkyňa domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia

v sume 228,94 Eur a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere č.
37/218/12 z 10.2.2012 (bod 15. odôvodnenia rozsudku č. k. 1Csp/54/2019-92 z 18.6.2020, resp. bod
19. rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoCsp/42/2020-126 z 25.2.2021). Konštatoval, že
porušenie spotrebiteľského práva žalobkyne v súvislosti so zmluvou o úvere č. 37/218/12 z 10.2.2012
vyplýva z dvoch rozsudkov vydaných tunajším súdom, z ktorých jeden konštatuje nesplnenie zákonom

vyžadovaných obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere č. 37/218/12 z 10.2.2012 a jeho sankcionovanie
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou a druhý neprijateľnosť konkrétnych zmluvných podmienok a nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňou preplateného spotrebného úveru. Uvedené však
podľa skôr vysloveného názoru tunajšieho súdu automaticky (t. j. bez ďalšieho) neznamená vznik
opakovaného nároku žalobkyne na priznanie finančného zadosťučinenia. Priznanie nároku na ďalšie

finančné zadosťučinenie žalobkyni v súvislosti s jedným spotrebiteľským vzťahom založeným jednou
spotrebiteľskou zmluvou považoval za možné iba v prípade, ak by finančné zadosťučinenie priznané
v skoršom rozhodnutí (v danom prípade vo veci vedenej pod sp. zn. 1Csp/54/2019) nebolo zjavne
dostatočné a ak by pri jeho výške v skôr prebiehajúcich súdnych konaniach nebolo prihliadnuté aj na
ďalšie právoplatne judikované porušenia práv spotrebiteľa dodávateľom. V tejto súvislosti poukázal aj

na kritériá a právne úvahy relevantné pre ustálenie výšky finančného zadosťučinenia v sume 500,-
Eur za porušené práva žalobkyne tak, ako vyplývajú z bodu 19. odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Prešove č.k. 23CoCsp/42/2020-126 z 25.2.2021 a vyhodnotil, že povahe a rozsahu porušenia
práv žalobkyne už priznaná suma 500,- Eur zodpovedá svojmu účelu, žalobkyni ako spotrebiteľovi
poskytuje satisfakciu a odradzuje aj dodávateľa od ďalšieho porušovania práv spotrebiteľov. Uzavrel, že

strata úrokov a poplatkov k poskytnutému úveru, povinnosť náhrady trov konania a súdneho poplatku,
vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur sú pre
žalobkyňu dostatočnou satisfakciou. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa v podanej žalobe v podstate
neprodukovala a ani nepreukazovala žiadne tvrdenia o konkrétnych dôsledkoch, ktoré malo protiprávne
konanie žalovanej na jej postavenie, na jej psychický či fyzický stav vyvolaný predchádzajúcim súdnym

konaním a ani ako inak ju takéto súdne konanie poškodilo (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 17CoCsp/25/2020 z 18.8.2020) okrem tých, ktoré by neboli zhodnotené v skoršom
konaní vedenom pod sp. zn. 1Csp/54/2019. Uzavrel tak, že v tomto konaní neboli preukázané ďalšie
(nové)skutočnosti,ktorébysúdmuselosobitnezohľadniťpriurčovanítohtoďalšoužalobouuplatneného
nároku na finančné zadosťučinenie.

7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 18CoCsp/29/2021-140 z 28.2.2022
pôvodne vydaný rozsudok Okresného súd Bardejov sp. zn. 7Csp/57/2020-97 z 19.4.2021 zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny názor, že v konaníOkresného súdu Bardejov č. k. 6Csp/42/2018, v ktorom bola rozsudkom z 1.10.2019 žalovanej uložená
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 228,94 Eura s príslušenstvom, ako aj
určená neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok uvedených v Úverovej zmluve č. 37/218/12 z

10.02.2012 a to v časti 6. Povinnosti klienta, bod 6.1. v znení: „Bez predchádzajúceho písomného
súhlasu Banky Klient nebude uprednostňovať iných rovnocenných veriteľov pred Bankou“ a v časti
7. Sankcie, bod 7.4., v znení: „Sankcie uvedené v tejto zmluve môže Banka uplatniť jednotlivo aj
kumulatívne“ bolo zistené závažné porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľa, keďže to bola práve
žalovaná, ktorá sa bezdôvodne obohatila platbami žalobkyne nad jej zákonný nárok kvôli bezúročnosti

a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vyslovil právny názor, že na túto skutočnosť
nemážiadnyvplyvto,žeinýmkonanímOkresnéhosúduBardejovvedenompodsp.zn.6Csp/19/2018,aj
keď v súvislosti s tou istou zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 37/2018/12 zo dňa 10.02.2012, žalovaná
porušila práva spotrebiteľa, keď zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 37/2018/12 zo dňa 10.02.2012
naformulovala tak, že neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, dôsledkom čoho bola bezúročnosť a

bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ide totiž o rôzne konania zo strany žalovanej,
ktorými boli porušené práva žalobkyne spotrebiteľa a primerané finančné zadosťučinenie patrí za
každé porušenie práva, teda ak sa dodávateľ v tom istom zmluvnom vzťahu dopustil viacnásobného
porušenia svojich povinností, resp. práv spotrebiteľa, nárok na primerané finančné zadosťučinenie
prináleží za každé z týchto porušení. Konštatoval, že z tej istej úverovej zmluvy môže ísť o právne

vzťahy z bezdôvodného obohatenia, z náhrady škody, z neprijateľnosti zmluvnej podmienky, z nekalých
obchodných praktík, z čiastočnej alebo úplnej neplatnosti právneho úkonu, v dôsledku porušenia zákona
o spotrebiteľských úveroch a podobne. Každý úspech spotrebiteľa na súde z toho istého právneho
úkonu, ale z iného právneho vzťahu, bude vo vzťahu ku tomu ktorému právnemu vzťahu predstavovať
hmotnoprávnu podmienku na uplatnenie finančného zadosťučinenia. Zamietnutie žaloby o finančné

zadosťučinenie z dôvodov, ktoré môžu mať pre súdenú vec význam len vo vzťahu k úvahám o výške
primeranosti finančného zadosťučinenia, ktorú súd určí podľa vlastnej úvahy, ale nie vo vzťahu k
základu nároku vyhodnotil odvolací súd ako nesprávne. Vyslovil názor, že skoršie priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia v konaní Okresného súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 1Csp/54/2019
nevylučuje vznik práva spotrebiteľa aj na primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho práva

v súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovanej a zakomponovanými neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, avšak individuálne okolnosti prípadu možno zohľadniť pri určení výšky finančného
zadosťučinenia. Pripomenul, že primerané finančné zadosťučinenie je prostriedkom satisfakčným,
vykazujúcim aj sankčnú povahu, nakoľko dôsledkom zaplatenia zadosťučinenia je úbytok v majetkových
aktívach osoby, ktorá právo porušila. Sankčná stránka má však u finančného zadosťučinenia len vedľajší

dôsledok, nakoľko pre účely represie slúžia iné odvetvia práva, civilné nároky majú kompenzačný, nie
sankčný charakter.

8. Zohľadniac vyššie uvedené, Okresný súd Bardejov podanú žalobu opätovne prerokoval a to
v intenciách právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Prešove v jeho uznesením č. k.

18CoCsp/29/2021-140 z 28.2.2022. Postupoval pritom podľa § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať, ak
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur. Keďže žalovaná suma uvedenú hranicu
nepresahovala a zabezpečené dôkazy súd vzhliadol pre svoje rozhodnutie za postačujúce, súd v súlade

s § 219 ods. 3 C.s.p. zverejnil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením.

9. Ako podklad pre svoje rozhodnutie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkami
tunajšieho súdu č. k. 6C/42/2018-111 z 1.10.2019, rozsudkom č. k. 6Csp/19/2018-123 z 25.10.2018

v spojení s rozsudkom č. k. 7Co/19/2019-144 z 21.6.2019 ako aj rozsudkom sp. zn. 1Csp/54/2019 z
18.6.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoCsp/42/2020-126 z 25.2.2021,
ako aj uznesením Krajského súdu v Prešove vydaným v tejto veci pod sp. zn. 18CoCsp/29/2021-140 z
28.2.2022, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový stav.

10. Z rozsudku Okresného súdu v Bardejove č. k. 6Csp/19/2018-123 z 25.10.2018 potvrdeného
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/19/2019-144 z 21.6.2019 vyplýva záver, že
spotrebiteľský úver podľa zmluvy o úvere uzavretej žalobkyňou so žalovanou dňa 10.2.2012 pod č.
37/218/12 bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie údaja o termínekonečnej splatnosti úveru v preskúmavanej zmluve. V označených rozhodnutiach súdy konštatovali,
že žalovaná ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala vedomosť o presnom
termíne konečnej splatnosti úveru a bolo jej zákonnou povinnosťou ho v zmluve jasne uviesť a nie jeho

výpočet ponechať na matematický výpočet spotrebiteľa. Účelom zmluvných náležitostí vyžadovaných
zákonom o spotrebiteľských úveroch je to, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pri zistení, že žalobkyňa čerpala

úverové prostriedky v sume 7 000,- Eur a na účet žalobcu uhradila sumu 7 228,94 Eur, zastal záver, že
žalobkyňa celú istinu úveru zaplatila. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Oba rozsudky nadobudli
právoplatnosť 21.6.2019.

11. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 6C/42/2018-111 z 1.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
23.11.2019 súd zistil, že ním bola žalovanej uložená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v sume

228,94 Eur s prísl. Zároveň ním bola určená neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok uvedených
v Úverovej zmluve č. 37/218/12 z 10.2.2012 a to v časti 6. Povinnosti klienta, bod 6.1. v znení:
„Bez predchádzajúceho písomného súhlasu Banky Klient nebude uprednostňovať iných rovnocenných
veriteľov pred Bankou“ a v časti 7. Sankcie, bod 7.4., v znení: „Sankcie uvedené v tejto zmluve môže
Banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne“. Rozsudok vychádza zo záveru, že žalovanou poskytnutý úver

podľa zmluvy č. 37/218/12 z 10.2.2012 bol bezúročný a bezpoplatkový, teda záveru ktorý bol ustálený
už v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/19/2018 a keďže tento úver bol žalobkyňou úplne splatený a
nad rámec istiny bola žalobkyňou zaplatená suma 228,94 Eur, tak tento rozsudok uvedenú sumu uložil
žalovanej zaplatiť ako bezdôvodné obohatenie aj spolu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. K dôvodom vyhovenia žaloby o určenie neprijateľnosti vyššie špecifikovaných zmluvných

podmienok rozsudok poukazoval na to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6.1 úverovej zmluvy
je obdobná ako podmienka bodu 11.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.9.2005 v
znení: „sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne“, a v bode 7.4
úverovej zmluvy je obdobná ako podmienka bodu 11.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa
29.9.2005 v znení: „klient sa zaväzuje, že nebude zvýhodňovať iných svojich veriteľov pred bankou“,

ktoréužbolizaneprijateľnéprávoplatneurčenérozsudkomKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.7Co/563/2015
zo dňa 10.2.2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/341/2013, preto v tejto
otázke sa s nimi stotožnil a odkázal na ich odôvodnenie. K námietke žalovanej, že voči žalobkyni tieto
zmluvné podmienky použité neboli bolo poukázané v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka
na potencionalitu ich použiteľnosti a ak má byť do budúcna jej aplikovateľnosť „zastavená“, argument jej

nevyužitia v jednom konkrétnom prípade, nemôže predstavovať akceptáciu stavu s používaním takejto
podmienky.

12. Z rozsudku sp. zn. 1Csp/54/2019 z 18.6.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 23CoCsp/42/2020-126 z 25.2.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.4.2021 bolo zistené, že

predmetom označeného konania bol nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume 4
216,36 Eur s príslušenstvom opierajúci sa o porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľky, ktoré bolo
konštatované v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6Csp/19/2018, v ktorom
si terajšia žalovaná uplatňovala nárok na zaplatenie sumy 4 216,36 Eura s príslušenstvom titulom
jej nesplatenej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 37/218/12 uzavretej 10.2.2012. Okresný súd svojím

rozsudkom sp. zn. 1Csp/54/2019 z 18.6.2020 žalovanú zaviazal žalobkyni zaplatiť sumu 2 000,-
Eur ako finančné zadosťučinenie vychádzajúc zo zistenia, že žalovaná nepostupovala voči žalobkyni
ako spotrebiteľke s odbornou starostlivosťou, požadovaním úrokov a iných poplatkov sa chcela na
jej úkor nezákonne obohatiť, v dôsledku čoho žalobkyňa znášala stav právnej neistoty pokiaľ ide o
nedôvodný nárok žalovanej na zaplatenie sumy uplatňovanej v konaní pred tunajším súdom vedeným

pod sp. zn. 6Csp/19/2018 a do výšky 228,94 Eur oproti povinnosti vyplývajúcej jej zo zmluvy o úvere
postihnutej pre nedostatok jej náležitostí zákonnou sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti dokonca
plnila naviac. Po zhodnotení všetkých kritérií a funkcií finančného zadosťučinenia dospel v označenom
konaní prvostupňový súd k záveru, že primeranou sumou finančného zadosťučinenia je suma 2 000,-
Eur predstavujúca takmer 1 z uplatneného nároku, o ktorú by sa žalovaná na žalobkyni bezdôvodne

obohatila, ak by došlo k plneniu dlhu podľa jej vyčíslenia v žalobe vo veci sp. zn. 6Csp/19/2018.
Týmto rozhodnutím tiež bolo zohľadnené, že časť ujmy žalobkyne bola sanovaná priznaním sumy
228,94 Eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/42/2018. Takto
priznanú sumu považoval súd za nástroj satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhumedzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý právo žalobkyne ako spotrebiteľky porušil a tiež za naplňujúcu
sankčnú funkciu voči žalovanej, ktorá sa v právnom vzťahu so žalobkyňou nechovala v súlade tzv.
prezumciou znalosti práva. V konaní o odvolaní žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k.

23CoCsp/42/2020-126 z 25.2.2021 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/54/2019-92
z 18.6.2020 vo vyhovujúcej časti finančného zadosťučinenia do výšky 500,- Eur a v prevyšujúcej časti
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu vo zvyšku zamietol. V bode 19. odôvodnenia tohto
rozhodnutia konštatoval dôvodnosť priznania finančného zadosťučinenia žalobkyni a to pre viacnásobné
porušenie práv žalobkyne, ktorej obrany sa úspešne domohla v konaní pred súdom. Pôvodne okresným

súdom priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- Eur vyhodnotil za neprimerané. Poukázal na
to, že aj keď bola žalobkyňa v dôsledku konania žalovanej nútená sa domáhať ochrany svojich práv
prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a
je spôsobilé privodiť mu ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, či nepríjemných pocitov, nemožno
opomenúť ani skutočnosť, že primárnou funkciou finančného zadosťučinenia je funkcia satisfakčná. Pri
určovaní výšky finančného zadosťučinenia by mal súd vždy zohľadniť aj výšku náhrad stanovených

zákonom v oveľa závažnejších prípadoch, za ktoré sú stanovené náhrady, napr. náhrada za bolesť,
či sťaženie spoločenského uplatnenia, alebo odškodnenie pre obete trestných činov. Komparáciou
so zákonom o obetiach trestných činov č. 274/2017 Z. z. vyhodnotil sumu požadovanú žalobkyňou
za takmer totožnú so sumou priznávanou obetiam sexuálneho násilia, a poukázal na to, že podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

odškodnenie komplikovaných zlomenín s niekoľkomesačnou liečbou a náročnou rehabilitáciou pohybuje
v medziach 600,- až 2 200,- Eur. Preto Krajský súd v Prešove považoval za adekvátne priznať žalobkyni
finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, výška ktorá plní základný účel predmetného inštitútu,
ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni, t.j. spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od poručenia práv
spotrebiteľov.

13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,zákon č.
250/2007 Z. z.“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva. Združenie sa môže na

súde proti porušiteľovi tiež domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľovi prináleží právo
požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde,

v konaní o ktorom preukáže, že dodávateľ skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá
zákon alebo osobitný predpis. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie teda nemôže
dôjsť kedykoľvek. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá. Z hypotézy právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
(zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka
úspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z.,
alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby bola

spotrebiteľovi privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

15. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva

alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi na súde, čo v danom prípade splnené bolo. Finančné
zadosťučinenie sa podľa názoru súdu skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s
reparáciou navodeného stavu, ako aj zo satisfakcie za stav, ktorý žalobkyňa musela trpieť. Za
nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu,všetko čo mu berie čas a kľud. Základom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je
primeranosť a súd ho určuje na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná subjektívne. Ochrana
spotrebiteľa však nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaži, alebo neférovým praktikám dodávateľa,

dominovať nad ochranou súťažiteľa. Aj keď je spotrebiteľ slabšou stranou v spore a zákonodarca mu
poskytuje zvýšenú ochranu, nič sa nemení na tom, že ako žalobca, ktorý je dokonca zastúpený právnym
zástupcom, má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 23Co/83/2017 zo 16.4.2018).

16. Z okolností zistených a konštatovaných v konaniach vedených pod sp. zn. 6Csp/19/2018 a sp. zn.
6Csp/42/2018, ako aj v priebehu konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 1Csp/54/2019
je nepochybné, že žalobkyňou bolo vo vyššie označených súdnych konaniach relevantným spôsobom
preukázané porušenie zákonnej povinnosti žalovanej poskytnúť spotrebiteľský úver bez neprijateľných
a teda neplatných zmluvných podmienok a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre
neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok, resp. zákonnú sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru, nemá zákonný nárok. Z obsahu oboznámených právoplatných rozsudkov
vyplýva, že toto namietané porušenie bolo spôsobilé privodiť jej ujmu a k tejto ujme aj došlo tým, že
žalobkyňa žalovanej vyplatila čiastku presahujúcu nárok žalovanej voči žalobkyni a že nápravu tejto
situácie žalobkyňa žiadala až v ňou iniciovanom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/42/2018
(rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/42/2018-111 z 1.10.2019). Žalobkyňa tak v označenom

konaní úspešne uplatnila porušenie práva spotrebiteľa a preto má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od žalovanej, ktorá za porušenie jej práva nesie zodpovednosť. Keďže žalovaná
preukázateľne porušila právo žalobkyne ako spotrebiteľky, dôsledkom je právo spotrebiteľa požadovať
od nej finančné zadosťučinenie. Na tento záver a dôsledok z neho plynúci nemá žiadny vplyv
skutočnosť, že iným konaním vedeným Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 6Csp/19/2018, aj keď

v súvislosti s tou istou zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 37/2018/12 zo dňa 10.2.2012, žalovaná
porušila práva spotrebiteľa, keď naformulovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 37/2018/12 zo
dňa 10.2.2012, ktorá neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, dôsledkom čoho bola bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ide totiž o rôzne konania zo strany žalovanej,

ktorými boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa, pričom pre z toho plynúci nárok na priznanie
finančného zadosťučinenia nie je rozhodujúce, že konanie žalovanej vychádza z tej istej spotrebiteľskej
zmluvy. Z uvedeného dôvodu aj v prípade, ak sa dodávateľ v tom istom zmluvnom vzťahu dopustil
viacnásobného porušenia svojich povinností, resp. práv spotrebiteľa, nárok na primerané finančné
zadosťučinenie prináleží spotrebiteľovi za každé z týchto porušení.

17. V konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu je podľa názoru konajúceho súdu aj v
intenciách záväzného právneho názoru Krajského súdu v Prešove vyjadreného v uznesení č. k.
18CoCsp/29/2021-140 z 28.2.2022 pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia, nárok na ktoré
plynie žalobkyni ako spotrebiteľke z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 6C/42/2018-111

z 1.10.2019, potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.
zn. 1Csp/54/2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoCsp/42/2020-126
z 25.2.2021 už bolo žalobkyni v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 37/218/12 z
10.2.2012 uzavretou žalobkyňou so žalovanou, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v
sume 7 000,- Eur, za porušenie jej spotrebiteľských práv priznané finančné zadosťučinenie v sume

500,- Eur. V intenciách právneho názoru Krajského súdu v Prešove vysloveného v uznesení č. k.
18CoCsp/29/2021-140 z 28.2.2022 tak súd dospel k záveru, že za ďalšie porušenia jej práv určené
rozsudkom č. k. 6C/42/2018-111 z 1.10.2019 žalobkyni patrí finančné zadosťučinenie v primeranom
rozsahu, za ktorý považuje hodnotu 100,- Eur. Z bodu 15. odôvodnenia rozsudku č. k. 1Csp/54/2019-92
z 18.6.2020, ako aj z bodu 19. rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 23CoCsp/42/2020-126 z

25.2.2021totižvyplýva,žepripriznanífinančnéhozadosťučineniavtýchtokonaniachužboloprihliadané
aj na právoplatné závery vyplývajúce z rozsudku vydaného vo veci sp. zn. 6Csp/42/2018, ktorým sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 228,94 Eur a určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere č. 37/218/12 z 10.2.2012 a preto priznanie
finančného zadosťučinenia nad uvedený rozsah by už podľa názoru súdu nebolo primerané. V súvislosti

s priznanou výškou finančného zadosťučinenia súd poukazuje aj na kritériá a právne úvahy Krajského
súdu v Prešove relevantné pre ustálenie výšky finančného zadosťučinenia v sume 500,- Eur za
porušené práva žalobkyne vyplývajúce z bodu 19. odôvodnenia rozsudku č.k. 23CoCsp/42/2020-126
z 25.2.2021, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. Podľa názoru súdu, strata úrokov a poplatkov kposkytnutému úveru, povinnosť náhrady trov konania a súdneho poplatku, vydanie bezdôvodného
obohatenia, priznané finančné zadosťučinenia vo výške 500,- Eur a v týmto rozsudkom určené ďalšie
finančné zadosťučinenie v sume 100,- Eur sú pre žalobkyňu dostatočnou satisfakciou. Ustálená suma

finančného zadosťučinenia zodpovedá povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, ako aj svojmu
účelu,žalobkyniposkytujesatisfakciua dodávateľaodradzujeodďalšiehoporušovaniaspotrebiteľských
práv. Žiada sa tiež pripomenúť, že žalobkyňa v podanej žalobe v podstate neprodukovala a ani
nepreukazovala žiadne tvrdenia o konkrétnych dôsledkoch, ktoré malo protiprávne konanie žalovanej
na jej postavenie, na jej psychický či fyzický stav vyvolaný predchádzajúcim súdnym konaním a ani

ako inak ju takéto súdne konanie poškodilo (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 17CoCsp/25/2020 z 18.8.2020) okrem tých, ktoré by neboli zhodnotené v skoršom konaní
vedenom pod sp. zn. 1Csp/54/2019. Neboli tu teda preukázané ďalšie (nové) skutočnosti, pre ktoré
by súd mal takto určený rozsah finančného zadosťučinenia zvýšiť. Je potrebné si tiež uvedomiť, že
finančné zadosťučinenie je nárok, ktorý je priznávaný spotrebiteľovi nad rámec už skorším rozhodnutím
reparovanej ujmy.

18. Na základe vyššie opísaných právnych úvah súd výrokom I. tohto rozsudku žalobkyni voči
žalovanej priznal sumu 100,- Eur ako finančné zadosťučinenie na dovŕšenie nápravy vyplývajúcej
z konštatovaného porušenia práva rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 6C/42/2018-111 z
1.10.2019 a zvyšnú časť uplatneného nároku, t.j. do sumy 528,94 Eur zamietol, tak ako to vyplýva z

výroku II. tohto rozsudku.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola vo veci čo do základu nároku plne úspešná, pretože v prípadoch,

keď rozhodnutie závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, možno za plný úspech považovať
aj rozhodnutie, ktorým bol uznaný základ nároku, ale bola priznaná nižšia suma ako žalobca žiadal
(podobne ako to ustanovoval predtým účinný § 142 ods. 3 OSP). V takomto prípade má tak žalobkyňa
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak pri určovaní výšky trov konania sa musí
vychádzať len z prisúdenej sumy.

22. O výške trov konania žalobcu rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 odsek 2 C.s.p.
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.