Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4212221832.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: M.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Y. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.856,88 eura s

príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 6Er/1552/2012-53 zo dňa 27. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť P.. J. A., X.., súdneho exekútora so
sídlom Exekútorského úradu I. XX, B., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 27261/15).

Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1
písm. m), § 243f ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 17 ods. 3,
4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 52 ods.
1, 4 Občianskeho zákonníka.

1.2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice
pred súdnym exekútorom JUDr. J. A. dňa 22.03.2015 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia
pohľadávky vo výške 1.856,88 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil
ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 08856/11 zo dňa 13.09.2011.

1.3. Dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor podanie oprávneného, a to "Oznámenie o doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie" zo dňa 21.01.2016 v zmysle ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1
písm. Exekučného poriadku, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. Oprávnený
v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči
povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je
vzťahom spotrebiteľským, keďže povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval

ako podnikateľ. Oprávnený bol toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia
návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky sa
vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.

1.4. Súd prvej inštancie ustálil, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zákonnej lehote, t. j.
do 22.01.2016. Účelom uvádzania skutočností v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku

je, aby exekučný súd mohol posúdiť vlastný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená. Preto
sa táto povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného nazáklade zmenky. V danom prípade sa podľa názoru súdu prvej inštancie jedná o nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení do
30.04.2014 nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, keď veriteľ konal

v rozpore s uvedeným ustanovením, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m) bod 2. Exekučného poriadku, a to pre neprípustnosť použitia zmenky. Zároveň oprávnený
nepreukázal, že tu nie je dôvod na nezastavenie exekúcie, preto platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Avšak keďže v tomto štádiu konania nebolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd na základe uvedeného a v zmysle § 57 ods. 1 písm.

m) Exekučného poriadku exekúciu nezastavil, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti,

ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také

dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci.

On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc

rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal
povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov.

4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol

Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.5. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 27.08.2012, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského
rozsudkuvydanéhodňa13.09.2011StálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenská

rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 08856/11. Súdny exekútor JUDr. J. A. podaním zo dňa 31.08.2012,
doručeným súdu dňa 15.10.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Podaním zo dňa 22.01.2016, ktoré bolo doručené exekučnému
súdudňa03.02.2016postúpilsúdnyexekútorpodanieoprávneného,ato"Oznámenieodoplnení návrhu
na vykonanie exekúcie" zo dňa 21.01.2016 v zmysle ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 písm.

Exekučného poriadku, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti uzneseniu o zamietnutí
žiadosti je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom

indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov: (1) V exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (01.01.2016) a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je

oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo
rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3)
Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

(5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
(6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom od 10.06.2020, V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránnastrane
spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“).

14. Účelom uvádzania skutočností v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je, aby
exekučný súd mohol posúdiť vlastný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená. Preto sa
táto povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na
základe zmenky. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v ustanoveniach
§ 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku na základe zákona č.

438/2015 Z. z. je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom
vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťuje v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods.
1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, a to s cieľom zistenia, či povinnému
bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana,

aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený
už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené
skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je súd tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. V prípade nedoplnenia
návrhu v súlade s ust. § 39 ods. 4, resp. jeho doplnenia po zákonom určenej lehote, je príslušný
exekučný súd povinný exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m), resp. ak doposiaľ nebolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť.

15.Odvolacísúdkonštatoval,žesúdprvejinštanciesprávnevyhodnotilprávnyvzťahmedzioprávneným
a povinným ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere taktiež považoval
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol finančné
prostriedky povinnému ako spotrebiteľovi. Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu

v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, čo znamená, že je nutné aplikovať
spotrebiteľské právo. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku, majúcu za následok kvalifikácie úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý
sa riadi výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku, v tomto prípade veriteľa. Bezpečným

preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o úvere na
výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie povinnej
a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jej činnosti vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy malo. Oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto súd správne
konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon podnikania" malo rovnaký dopad, ako

keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.

16.Rozhodcovskýsúdodpočiatkunepristupovalprisvojomrozhodovanívoveciakokukonaniu,ktorého
účastníkom je spotrebiteľ, a vydal rozhodcovský rozsudok aj napriek tej skutočnosti, že oprávnený si
uplatňoval svoj nárok titulom zmenky. Uvedená úverová zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy

v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom, že medzi
oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský vzťah. Zabezpečenie spotrebiteľského vzťahu formou
zmenky v čase vystavenia zmenky bolo prípustné podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. len v
striktne obmedzenom rozsahu. Súd prvej inštancie preskúmal doplnenie návrhu na vykonanie exekúciei exekučný titul (ktorým je rozhodcovský rozsudok a nie zmenkový platobný rozkaz) z hľadiska ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov a správne dospel k záveru o existencii dôvodu
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Odvolací súd navyše

poznamenáva, že sporným zostalo, či mal súd prvej inštancie vec preskúmavať s ohľadom na dodržanie
lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto
smere odvolací súd urobil záver, že nemožno považovať podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 21.01.2016 a následne bolo súdnym exekútorom postúpené exekučnému
súdu dňa 03.02.2016, ako doplnené včas, aj keby oprávnený zákonom vyžadované skutočnosti doplnil.

17.VnadväznostinatobolvydanýnálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS752/2016zodňa08.11.2016,
v ktorom bolo zaujaté stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne
neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
(či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo
potrebnédoplniťpriamoexekučnémusúdu,atonajmävzhľadomnaskutočnosť,žepredmetnézákonom

požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie
prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd,
a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (obdobne aj II.ÚS 615/2016, III.ÚS
564/2016)]. Bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k
predmetučinnostiktoréhopatríajvymáhaniepohľadávok(voväčšomrozsahu),abydoplnenienávrhuna

vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému
súdu. Ústavný súd SR tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu
o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene,
zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním
vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu,

a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.

18.Poukazujúcnauvedenéskutočnostiodvolacísúdzastávanázor,ževpredmetnejveciboldanýdôvod
na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania skutočností
uvádzaných oprávneným v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, keďže oprávnený si nesplnil svoju

zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. To, že exekučný
súd nad rámec svojich povinností preskúmal skutočnosti uvádzané oprávneným v doplnení návrhu na
vykonanieexekúcieanáslednedospelkzáveruodanostidôvodovnazastavenieexekúcievzmysle§57
ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadku,nespôsobujevecnúnesprávnosťnapadnutéhouznesenia,ktorým
bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný

súd nad rámec svojich povinností preskúmal danú vec, pričom videl existenciu dôvodov na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, čo malo za následok zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Napadnuté uznesenie vo svojom výroku je vecne správne.
V tomto štádiu konania nebolo pre súdneho exekútora vydané poverenie na vykonanie exekúcie, preto
súd nemohol exekúciu zastaviť, ale správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnutéuznesenievzmysle§387ods.1CSPakovecnesprávne
potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).