Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Roman Bolebruch

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoSr/1/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116895913
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1116895913.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: X. T., C.. XX.X.XXXX, Š. XX,
U., zastúpenej: O. X. M., O..U..L.., Y.: XX XXX XXX, Ž.Á. X/A, N., proti žalovanému: M., O..U..L.., Y.:
XX XXX XXX, M. XX, S., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 20Csr/1/2016-74, zo dňa 7.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2016
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného O. U. O. H. M. X. pre X., A. X, S., sp. zn.
SRSAspA 04608/15, zo dňa 2.3.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorým jej uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) úrok v sume 206,27 eura, poplatok
v sume 403,65 eura, zmluvnú pokutu v sume 33 eur, trovy mediačného konania v sume 202,53
eura, poplatok za upomienku v sume 10 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 194,95 eura.
Rozhodcovský rozsudok žiadala zrušiť s poukazom na § 45 ods. 1 písm. d) a i) zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“), majúc za to,
že predmetný rozhodcovský rozsudok je nesprávny, nezákonný a neoprávnene vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy, ktorá je absolútne neplatná z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne a tiež, že je v rozpore s právnou
úpravou a dobrými mravmi; rozhodcovský rozsudok zároveň vydal nepríslušný rozhodcovský súd, keď
podľa rozhodcovskej zmluvy mal byť príslušný vo veci rozhodnúť O.T. U. súd H. O. Slovenská U. X..O..,
I. U. X, S.. Ďalej namietala, že Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a zákonom
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), nakoľko je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“), neprimeraná výška úrokovej sadzby, absentuje v nej údaj o výške mesačnej splátky
a má i ďalšie nedostatky, z ktorých dôvodov majú nastúpiť sankcie podľa zákona č. 129/2010 Z.z.;
Zmluva navyše obsahuje i neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu nárok na
náhradu trov konania. Mal za sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, pretože žalobkyňa neuviedla dátum doručenia rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že
žalobkyňa bola vyzvaná na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo však neurobila, a preto ho
vybral v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. žalovaný. S poukazom na čl. II. rozhodcovskej

zmluvy sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že tejto bola daná len jedna možnosť, a to riešiť spory len
pred rozhodcovským súdom, pretože jej bola daná možnosť obrátiť sa v prípade jej nespokojnosti na
všeobecný súd. Konštatoval, že RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 702702085 uvedená vo
výške 96,00%, táto je uvedená správne a je vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Zmluva
obsahuje na prednej strane celkovú čiastku 1.764 eur, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť do 15.6.2014, ak
nie je dohodnuté inak, a to na účet veriteľa podľa Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo v hotovosti mandatárovi, t. j. žalobkyňa sa zaviazala k úhrade jednej splátky v sume 1.764
eur s termínom splatnosti do 15.6.2014, pričom v ten istý deň požiadala o možnosť využitia splátkového
kalendára - Dohody o plnení v splátkach, s ktorou bola oboznámená a ktorú podpísala a v zmysle tejto
mala plniť dlžnú sumu v dvanástich pravidelných mesačných splátkach po 147 eur vždy k 15. dňu v
mesiaci, počnúc dňom 15.7.2013 až do 15.6.2014.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, konštatujúc, že na konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku sa od 1.1.2015 použijú ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z., pričom
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa v zmysle § 73 ods. 3 citovaného zákona spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t. j. zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), za súčasnej aplikácie ustanovení § 45 ods. 1, § 46 ods. 1, ods. 2, § 73 ods.
8 zákona č. 335/2014 Z.z., § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., dospel k záveru, že
žalobu je potrebné zamietnuť. Považoval za nesporné, že žalobkyňa bola predmetným rozhodcovským
rozsudkom zaviazaná zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) úrok v sume
206,27 eura, poplatok v sume 403,65 eura, zmluvnú pokutu v sume 33 eur, trovy mediačného konania
v sume 202,53 eura, poplatok za upomienku v sume 10 eur a trovy rozhodcovského konania v sume
194,95 eura; uvedené bola povinná splácať v mesačných splátkach po 120 eur, splatných vždy k
poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného. Ako nespornú vyhodnotil i skutočnosť, že nakoľko
bol rozhodcovský rozsudok doručený žalobkyni do vlastných rúk dňa 14.3.2016 a žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku táto podala na súde dňa 8.6.2016, žalobu podala v lehote podľa § 46 ods.
1 zákona č. 335/2014 Z.z., pričom z jej obsahu mal za zrejmé, že žalobkyňa sa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), g) a i) zákona č. 335/2014 Z.z.
Napokon mal za preukázané, že žalobkyni bola žaloba spolu s výzvou na žalobnú odpoveď doručená
do vlastných rúk dňa 12.1.2016, pričom táto sa k doručenej žalobe v rozhodcovskom konaní žiadnym
spôsobom nevyjadrila a platnosť rozhodcovskej zmluvy popierala len v predmetnom súdnom konaní.
Vzhľadom na uvedené, nakoľko žalobkyňa v rozhodcovskom konaní námietku rozhodcovskej zmluvy
a z toho vyplývajúci nedostatok právomoci rozhodcovského súdu nenamietla, hoci tak urobiť mohla,
pričom uvedenú skutočnosť považoval za podstatnú pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu vo veci
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a žiadala ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila tým,
že súd prvej inštancie jej žalobu zamietol len z dôvodu, že bola v rozhodcovskom konaní nečinná a
nepodala námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a teda s dôvodmi žaloby sa
nijakým spôsobom nevysporiadal. Napriek tomu, že súd nemusí dať v konaní odpovede na všetky otázky,
musí sa vysporiadať so skutkovými a právnymi otázkami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej,
pričom súd prvej inštancie v rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď na otázky nastolené žalobkyňou, ktoré
sú pre konanie významné a rozhodujúce; uvedené má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a
tiež porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. V súvislosti s odôvodnením súdneho rozhodnutia
poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 243/07, a tiež na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne na rozhodnutia Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa
9.12.1994, Hiro Balani proti Španielsku zo dňa 9.12.1994, B. Georgiadis proti Grécku zo dňa 29.5.1997
a Higgins proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998. Poukazujúc na body 14. a 15. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď ustanovenie § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. ako podmienku podania žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku nepredpokladá aktívne vystupovanie strany v rozhodcovskom konaní, a to ani
podávanie námietok proti neplatnosti zmluvy; opačný výklad i aplikácia tohto ustanovenia by znamenali
odopretie spravodlivosti.

7. V odvolaní ďalej uviedla, že rozpor s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa je z rozhodcovského
rozsudku zrejmý, keď už len samotná skutočnosť, že rozhodcovský súd považoval úrok vo výške 39,20%
za primeraný, napriek tomu, že súdna prax, poukazujúc pritom príkladmo na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co/404/2017 a rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/96/2015, považuje za
neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi už takú úrokovú sadzbu, ktorá dvojnásobne prevyšuje úrokovú
sadzbu poskytovanú bankami, pričom v danom prípade ide o takmer štvornásobné prevýšenie; uvedené
tak má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za neprijateľné
považovala i to, že zmluva obsahuje nešpecifikovaný poplatok v sume 511,65 eura (pri istine v sume 900
eur), ktorý rozhodcovský súd považoval za súladný s právnymi predpismi, nakoľko bol žalobkyni ako
spotrebiteľke od počiatku známy, pričom sa vôbec nevysporiadal s tým, na aký účel a akým spôsobom
bol tento dojednaný, a preto jeho všeobecný záver o súladnosti so zákonom neobstojí. Napriek tomu,
že na uvedené nedostatky poukazovala už v žalobe, pričom ide o dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku, súd prvej inštancie sa týmito vôbec nezaoberal.

8. Napokon v odvolaní poukázala na to, že Okresný súd Rožňava rozhodnutím sp. zn. 4Er/598/2016, zo
dňa 29.1.2018, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej
exekučným titulom mal byť práve predmetný rozhodcovský rozsudok, a to z dôvodu, že rozhodcovskú
zmluvu považoval v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Mala za to,
že súd prvej inštancie tak vytvoril stav právnej neistoty, keď identickú vec posúdil diametrálne odlišne
ako iný súd Slovenskej republiky.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku, a to z
dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), g) a i) zákona č. 335/2014 Z.z. Keďže na spory vzniknuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisiace, ktoré sa majú
rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, sa od 1.1.2015 aplikuje zákon č. 335/2014 Z.z., súd prvej inštancie
postupoval správne, keď na predmetnú vec aplikoval ustanovenia uvedeného zákona a rovnako správne
bolo jeho konštatovanie, že rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015, sa v zmysle § 73 ods. 3
citovaného zákona spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, t. j. zákonom č. 244/2002 Z.z.
Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď tento zamietol žalobu žalobkyne
z dôvodu, že žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní nečinná a nenamietala neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a s tým spojenú právomoc rozhodcovského súdu už počas rozhodcovského konania, hoci tak
urobiť mohla, keďže jej bola žaloba spolu s výzvou na žalobnú odpoveď doručená do vlastných rúk,
pričom v dôsledku uvedeného nesprávneho záveru sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal ďalšími
skutkovými tvrdeniami strán sporu uplatnenými v rámci prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany a ich vyhodnotením, najmä z hľadiska dôvodnosti žaloby.

12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej
časti výroku rozhodcovského rozsudku.

14. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie svoj vyššie uvedený záver vedúci ho k
zamietnutiu žaloby nedostatočne odôvodnil, keď nie je zrejmé, aplikujúc ustanovenia ktorého zákona,
resp. výkladom ktorých, k takémuto záveru dospel. Pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom môže predstavovať zásadné porušenie základného
práva na spravodlivý proces tak, ako ho deklaruje článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nevyhnutnosť dôsledne dbať na
dodržiavanie kvalitatívnych požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako sú vymedzené v
§ 220 ods. 2 CSP a formulované rozhodovacou činnosťou súdov, vychádza z konceptu právneho štátu, v
ktorom dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity každého
rozhodnutia súdu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či
pripomienku, ktorú strana nastolila, je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty strany sporu a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie
konkrétneho právneho problému. Vzhľadom na uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je preto
možné sa len domnievať, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby vychádzajúc zo
zásad platných pre rozhodcovské konanie, upravené zákonom č. 244/2002 Z.z., a nie pre spotrebiteľské
rozhodcovské konanie, upravené zákonom č. 335/2014 Z.z.

15. V rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. sa premieta rímska právna zásada
(princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“, a to v ustanovení § 40 ods. 4, podľa
ktorého ak účastník rozhodcovského konania dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. a) nenamietne v konaní
pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu, súd na tieto
dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku neprihliadne. Medzi dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona patrí i neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a s tým spojená právomoc rozhodcovského
súdu konať a rozhodnúť daný spor. V prípade absencie uvedeného postupu účastníkom konania
v rozhodcovskom konaní, a teda nenamietania príslušných dôvodov na zrušenie rozhodcovského
rozsudku už v rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenej lehote, tak tento stráca možnosť súdneho
prieskumu rozhodcovskej zmluvy, resp. možnosť spochybňovania jej platnosti pred všeobecným súdom.

16. Uvedené však neplatí pre spotrebiteľské rozhodcovské konanie, upravené zákonom č. 335/2014
Z.z., ktorý je v záujme ochrany spotrebiteľa v porovnaní so zákonom č. 244/2002 Z.z. kogentnejší
a štát si v tomto konaní zachováva väčšiu mieru ingerencie do tohto alternatívneho riešenia sporov.
Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ tak v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, zo dňa 21.3.2012). V spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. má všeobecný súd v konaní o žalobe o zrušenie
spotrebiteľského rozsudku povinnosť ex offo preskúmať, či tu nie sú dôvody prekročenia objektívnej
a subjektívnej arbitrability, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je neplatná, či spotrebiteľský
rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv
spotrebiteľa, ak toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, či účastníka konania spotrebiteľský
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, či by jeho výkon nebol v rozpore s verejným poriadkom
SR, a napokon i to, či nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy je tak v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 335/2014 Z.z. jedným z
dôvodov, ktoré súd skúma ex offo, nie je preto potrebné, aby túto žalobca namietal v žalobe; rovnako nie
je podmienkou ani namietanie jej neplatnosti už v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd tiež považuje
za vhodné v tejto súvislosti poukázať na ustanovenie § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z., podľa
ktorého je stály rozhodcovský súd povinný skúmať aj bez návrhu spotrebiteľa, či vymáhaný nárok nie
je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa; je tiež povinný
prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by prihliadal aj bez návrhu. Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že i rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní skúma z úradnej
povinnosti existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo zmluvného dojednania, ktoré je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, t. j. uvedené je povinný skúmať i bez toho,
aby to účastník rozhodcovského konania, ktorý je spotrebiteľom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní namietal.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie
založil svoj záver o nedôvodnosti žaloby na nesprávnom právnom posúdení veci, keď dospel k
záveru, že v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 335/2014 Z.z. je
potrebné, aby žalobkyňa dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku namietala už v rozhodcovskom
konaní, pričom tento zákon procesnú aktivitu strany v rozhodcovskom konaní ako predpoklad žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnenej na všeobecnom súde nestanovuje. Je tak potrebné
prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobkyne, že v predmetnom konaní bol naplnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Následne, v dôsledku uvedeného nesprávneho záveru, ktorý súd
prvej inštancie navyše nedostatočne odôvodnil, sa tento ďalej nezaoberal podstatou veci z hľadiska
právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku v intenciách tvrdení
žalobkyne v žalobe, čím jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces; uvedeným bol naplnený i odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na to, že vytýkané nedostatky nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Nakoľko odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie na uvedenom základe,
ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, smerujúcimi k meritu veci, sa ďalej nezaoberal,
nakoľko uvedené bude úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní, v ktorom bude tento v zmysle §
391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie a v ktorom sa bude
zaoberať dôvodnosťou nároku žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, podstatnými a právne
významnými skutkovými tvrdeniami strán sporu uplatnenými v rámci prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany a ich vyhodnotením. V závislosti od výsledkov dokazovania a ich vyhodnotenia súd
prvej inštancie ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a následne svoje závery o skutkových
zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby
obsahovalo dostatok dôvodov, ich uvedenie bolo zrozumiteľné a presvedčivé tak, aby bolo v plnej miere
naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.