Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205224
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8515205224.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu
Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Údol so sídlom 065 45 Údol, IČO: 00 204 455, právne
zast. JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom AK so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanej
U.. P. O., advokátke AK so sídlom U. XX, XXX XX X. S., právne zast. JUDr. Justínou Lajčákovou,
advokátkou, AK so sídlom Štúrova 131/16, 058 01 Poprad, v konaní o vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 2.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.03.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.11.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 24.11.2015, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 2.000,- eur s príslušenstvom a
trovy konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
20.07.2011 žalovaná uzatvorila so žalobcom Mandátnu zmluvu na uskutočňovanie právnych záležitostí
(ďalej len ,,mandátna zmluva“). Dňa 09.05.2013 žalobca uhradil žalovanej sumu 2000,- eur. Žalobca má

za to, že uvedená suma bola žalovanej vyplatená bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca žalovanú
vyzýval na vrátenie dlžnej sumy, avšak do dnešného dňa ju neuhradila.

2. Po poučení strán sporu o procesných právach a povinnostiach bolo súdu dňa 02.02.2016
doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, považovala
ju za bezdôvodnú a uplatnený nárok za premlčaný. Žalovaná vykonávala právne služby odplatne a v

zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy. Právne služby žalovanej majú právny základ a žalobca uplatnený
nárokžalovanejvzmyslefaktúryč.2013006nikdynerozporovalvykonanéúkonyuznaladňa09.05.2013
za ne žalovanej zaplatil. Podľa súpisu výkonov išlo o netypické právne služby spojené s družstevnými
podielovými listami, ich predajom, nákupom a zrušením ISIN, ktoré boli z uvedeného dôvodu aj osobitne
fakturovaným nárokom na odmenu. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe vzniesla aj námietku
premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože k plneniu došlo dňa 09.05.2013 a

žalobca podal žalobu až dňa 27.11.2015.

3. V konaní pred súdom právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovanej bola vyplatená odmena 2.000,-
eur bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaná bola vyzývaná na vrátenie uvedenej sumy naposledy
výzvou zo dňa 17.02.2015. K námietke premlčania uviedol, že subjektívna premlčacia lehota je v zmysle
Občianskeho zákonníka stanovená tak, že začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom

kto sa na jeho úkor obohatil, z akého dôvodu a v akej výške. V čase vyplatenia sumy 2.000,- eur
žalovanej na družstve pôsobilo v tom čase neplatne zvolené predstavenstvo, o čom bolo rozhodnutéKrajským súdom v Prešove rozsudkom sp. zn. 7Co/141/2013. Platne zvolení členovia predstavenstva
boli opätovne zapísaní ako štatutárny orgán dňa 28.06.2014, a teda od tohto dňa možno považovať, že
začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Vedomie družstva, ako právnickej osoby, o tom, kto sa na

jehoúkorobohatilavakejvýške,sa,podľažalobcu,kreujeprostredníctvomštatutárnehoorgánu,atolen
toho, ktorý bol platne zvolený. K výhrade nezákonnosti žaloby uviedol, že žalovaná uzatvorila mandátnu
zmluvu dňa 20.07.2011, kde za žalobcu konal G.. P. P. ako neplatne zvolený člen predstavenstva, a
preto nemohol v mene žalobcu uzatvárať žiadne právne úkony. Žalovaná zároveň vedela, že G.. P. P. nie
je v mene družstva oprávnený konať, pretože ide o osobu s právnickým vzdelaním a advokátku, ktorá

v spore o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstvo aj zastupovala. Zároveň dodal, že ani jeden
člen terajšieho predstavenstva nebol v minulosti členom neplatne zvoleného predstavenstva a súčasné
vedenie družstva vedie niekoľko sporov týkajúcich sa právnych úkonov predchádzajúceho vedenia
družstva. Na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy si zmluvné strany dohodli paušálnu odmenu za
žalovanou poskytované právne služby vo výške 500,- eur mesačne, pričom suma 2.000,- eur jej bola
vyplatená nad rámec bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez ohľadu na žalovanou tvrdenú zložitú

problematiku týkajúcu sa družstevných podielnických listov.
Žalovaná k veci uviedla, že napriek vedenému sporu družstvo fungovalo riadne, uzatváralo množstvo
zmlúv, vykonávalo svoju činnosť, odvádzalo dane a pod. Vyslovila svoj nesúhlas s domnienkou žalobcu,
čo pri svojej činnosti mala a mohla vedieť...... Pokiaľ ide o samotné plnenie, jednalo sa o elaborát
do výšky cca 20 cm, na základe ktorého vyplatilo družstvo 30.000,- eur vlastníkom družstevných

podielových listov. Išlo o osobitne zložitú prácu nad rámec mandátnej zmluvy podľa osobitného zákona
(ktoré nemožno subsumovať pod rozsah oprávnenia v zmysle čl. II mandátnej zmluvy), na ktorú treba
mať štátnu licenciu a netýka sa to automaticky advokátov resp. nešlo ani o právne záležitosti. Žalobca,
v zastúpení predsedu družstva, a žalovaná boli ústne dohodnutí, že túto osobitnú prácu vykoná.
Žalovaná si z uvedeného dôvodu uplatnila nárok na osobitnú odmenu. Uzatvorená mandátna zmluva sa

vzťahovala na všetky právne úkony, ktoré sú uvedené vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. a problematika kúpy
a predaja podielových listov nebola podľa žalovanej záležitosťou právnou, ale výlučne ekonomickou od
počiatku jej realizácie a ona všetky písomnosti vyhotovovala v mene družstva a nie pod údajmi svojej
advokátskej kancelárie. Príjem, ktorý žalovaná z výkonu sporných činností dosiahla, fakturovala ako
zdaniteľný príjem advokátky. Pokiaľ ide o premlčanie uplatneného nároku, podľa žalovanej v družstve

fungovali orgány, ktoré boli legálne zapísané v Obchodnom registri a vykonávali úkony, ktoré ani dnešné
vedenie družstva nespochybňuje. Premlčacia lehota preto začala plynúť dňom vystavenia faktúry a
úhrady zo strany žalobcu (t. j. dňa 09.05.2013).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Mandátnou

zmluvou uzatvorenou na všetky právne záležitosti, všetky právne úkony a iné záležitosti zo dňa 20.
7. 2011 (ďalej len ,,mandátna zmluva“), exportom pohybov na účte žalobcu, vyjadrením žalovanej k
podanej žalobe zo dňa 25.01.2016, faktúrou č. 2013006 zo dňa 09.05.2013, výzvou na plnenie zo dňa
17.02.2015, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

5. Dňa 20.07.2011 žalobca v zastúpení predsedu Ing. P. P. uzatvoril so žalovanou mandátnu zmluvu,
v ktorej sa žalovaná v čl. II. zaviazala pre žalobcu za odplatu a na jeho účet uskutočňovať všetky
právne záležitosti, všetky právne úkony a iné záležitosti v mene žalobcu. V čl. IV. si zmluvné strany
dohodli odmenu mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, na základe vystavenej faktúry vopred v lehote do
5 dní po vystavení faktúry vo výške 500,- eur. Ďalej sa zmluvné strany v zmysle čl. VII. dohodli, že

žalobcauhradížalovanejajvšetkyúčelnevynaloženénáklady,ktorésabudúviazaťpriamonavybavenie
jeho zmluvného záväzku, a to zaplatené kolky, súdne poplatky, poštovné, cestovné v rámci vyhlášky
o cestovných náhradách a iné podľa dohody. Na náklady, ktoré súvisia so záväzkom žalovanej len
nepriamo,musímaťžalovanápredchádzajúcisúhlasžalobcu.Dňa09.05.2013bolazostranyžalobcuna
účet žalovanej vyplatená suma 2.000,- eur. Uvedená suma predstavuje odmenu za činnosť resp. úkony

žalovanej týkajúce sa podielových listov. Uvedenú sumu si žalovaná vyúčtovala faktúrou č. 2013006 zo
dňa 09.05.2013, splatnou dňa 14.05.2013.

6. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

7. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.8. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

14. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

15. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

16. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu, ako podnikateľmi,

vznikol obchodno-záväzkový vzťah uzatvorením mandátnej zmluvy dňa 20.07.2011. Na základe
predmetnej zmluvy sa žalovaná v čl. II. zaviazala pre žalobcu za odplatu a na jeho účet uskutočňovať
všetkyprávnezáležitosti,všetkyprávneúkonyainézáležitostivmenežalobcu.Včl.IV.sizmluvnéstrany
dohodli odmenu mesačne vo výške 500,- eur. V zmysle čl. VII. si dohodli, že žalobca uhradí žalovanej
aj všetky účelne vynaložené náklady. Žalovaná si na základe faktúry č. 2013006 vyúčtovala odmenu za

činnosť týkajúcu sa podielových listov spolu v sume 2.000,- eur a tá jej bola zo strany žalobcu vyplatená
dňa 09.05.2013 tak, ako to mal súd za preukázané v zmysle výpisu z účtu žalobcu.
Vznik samotnej mandátnej zmluvy medzi stranami sporu sporný nebol. Rovnako tak medzi stranami
sporu nebolo sporné ani to, že suma bezdôvodného obohatenia vo výške 2.000,- eur predstavovala
odmenu za činnosť žalovanej spočívajúcej v úkonoch súvisiacich s kúpou a predajom podielových listov

členov družstva a že uvedená suma bola žalovanej vyplatená zo strany žalobcu dňa 09.05.2013 na
základe ňou vystavenej faktúry č. 2013006 zo dňa 09.05.2013. Sporné medzi stranami ostalo to, či ide
o úkony žalovanou uskutočnené nad rámec mandátnej zmluvy alebo úkony, ktoré sú právnymi úkonmi
v zmysle čl. II. mandátnej zmluvy a za ktoré žalovanej už prináleží paušálna odmena v sume 500,- eur.

18. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou premlčania práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia tak, ako to vo svojom vyjadrení k žalobe a na pojednávaniach namietala žalovaná, aby
následne, po zodpovedaní otázky samotnej existencie práva, posúdil jeho dôvodnosť v intenciách
podanej žaloby.

Znenie ustanovenia § 107 ods. 1, ods. 2 OZ zakotvuje kombinovanú formu plynutia premlčacej doby,
t. j. subjektívnu a objektívnu. Začiatok každej z nich je upravený odlišne a obe premlčacie doby
začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je kratšia, objektívnapremlčacia doba je buď 3-ročná, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania (z
nedbanlivosti), alebo 10-ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne.
V zmysle námietky premlčania zo strany žalovanej malo dôjsť k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty,

v rámci ktorej žalovaná za jej začiatok stanovila dátum vyplatenia sumy 2.000,- eur, t. j. 09.05.2013,
pretože od tohto dátumu podľa nej žalobca o plnení vedel a žalobu podal až dňa 27.11.2015, a teda
po jej márnom uplynutí.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia

na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Ide o subjektívne preukázateľnú vedomosť
oprávneného čo do skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia
na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť
výšku náhrady v peniazoch (viď rozhodnutie Ro NS ČR z 26.09.2001, sp. zn. 25 Cdo 1960/1999), a
to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Pri posudzovaní začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej
vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto
ho získal; uvedené ustanovenie nemá touto vedomosťou na mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale
iba skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (viď
Ro NS ČR z 15.06.2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008). Subjektívna premlčacia

dobapodľa§107ods.1OZzačína
plynúť najskôr so začiatkom objektívne premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže na dátum splatnosti tak, ako je tomu v prípade
začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na
jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.
V zmysle vyššie citovaného mal súd za preukázané, že žalobca, t. j. konkrétne jeho súčasný štatutárny
orgán, ktorý je v mene družstva oprávnený pre uplatňovanie nárokov formou žaloby na súde, či už
sám alebo spolu s jedným členom predstavenstva, sa o bezdôvodnom obohatení resp. aj o subjekte,

ktorý sa obohatil, a o jeho rozsahu dozvedel dňa 28.06.2014, t. j. dňom zápisu platne zvoleného
predstavenstva do obchodného registra tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Súd preto za začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
považuje deň 29.06.2014, a teda od toho dňa by plynula 2-ročná premlčacia doba, ktorá sa však skončí
najneskôr s uplynutím objektívnej premlčacej doby v rozsahu 3 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému

obohateniu došlo (t. j. najneskôr dňa 10.05.2016). Pretože žalobca sa svojho nároku domáha žalobou
doručenou súdu dňa 27.11.2015, k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo
počas plynutia premlčacej doby. Ako už súd uviedol, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
sa v prípade vydania bezdôvodného obohatenia neviaže na dátum splatnosti resp. dátum vzniku
bezdôvodného obohatenia v podobe vyplatenia peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu tak, ako

to tvrdí žalovaná, t. j. dátum splatnosti faktúry stanovený na deň 14.05.2013 resp. dátum vyplatenia
sumy 2.000,- eur 09.05.2013. Začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby bez splnenia zákonom
stanovených podmienok nie je, a to aj s poukazom na to, že v danom prípade došlo k zmene subjektu
oprávneného konať za žalobcu.
Námietku premlčania práva vznesenú v priebehu konania zo strany žalovanej preto súd posúdil ako

nedôvodnú a v ďalšej časti sa zaoberal dôvodnosťou vydania samotného bezdôvodného obohatenia v
sume istiny 2.000,- eur.

19. Pri spornej otázke vykonania činnosti súvisiacej s podielovými listami či už, podľa tvrdení
žalovanej, ,,nad rámec“ alebo, podľa tvrdení žalobcu, ,,v rozsahu mandátnej zmluvy resp. v rozsahu

dohodnutej paušálnej odmeny 500,- eur mesačne“ vychádzal súd zo samotnej faktúry č. 2013006. Z nej
vyplýva, že žalovaná účtovala spornú sumu za ,,právne služby pri realizácii DPL, a to zrušenie ISIN,
rozbor a kompletáž predaja, nákupu a lehôt“. Z formulácie samotnej faktúry má súd za preukázané, že
právne služby súvisiace s realizáciou DPL je potrebné subsumovať pod čl. II uzatvorenej mandátnej
zmluvy, v rámci ktorého sa zmluvné strany dohodli na paušálnej odmene za všetky právne záležitosti,

všetky právne úkony a iné záležitosti v mene mandanta. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovanej, že
nešlo o právne služby, keďže ich tá vo vystavenej faktúre ako právne služby špecifikovala a podľa jej
tvrdení ako advokátka účtovala ako zdaniteľnú časť DPH. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že uvedené
služby poskytla žalovaná žalobcovi v jeho mene, pretože takéto obstarávanie záležitostí v mene žalobcuvyplýva priamo z čl. II. uzatvorenej mandátnej zmluvy a zo znenia vyššie citovaného ustanovenia § 566
ods. 1 ObZ.
Ak by sa podľa tvrdení žalovanej jednalo o služby výhradne ekonomického charakteru a nie o právne

služby,súdnevylučujeichvyúčtovaniezostranyžalovanej,avšakmimouzatvorenejmandátnejzmluvya
mimo jej označenia ako advokátky. Ani jedna skutočnosť však z predloženej faktúry nevyplýva, naopak,
potvrdzuje fakt, že žalovaná služby pri realizácii DPL účtovala žalobcovi ako služby právne a pod
označením advokátky v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy.
Súd má teda za to, že za právne služby pri realizácii DPL bola žalovanej už vyplatená paušálna suma

500,- eur, a suma 2.000,- eur bola jej vyplatená nad rámec dohodnutej odmeny za právne služby, t. j.
bez právneho dôvodu. Žalovaná sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila o žalovanú sumu.

20. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

22. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto
úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania

v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému
dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí
počas celej doby omeškania.

24. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z

omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá
toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaná sa dostala do
omeškania s vydaním práva z bezdôvodného obohatenia čo do sumy 2.000,- eur odo dňa 01.03.2015
(t. j. deň nasledujúci odo dňa 27.02.2015 ako posledného dňa na vrátanie spornej sumy v zmysle výzvy
žalobcu zo dňa 17.02.2015). Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má

žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je
tátonižšiaakozákonná.Žalobcamáteda vovzťahukžalovanejnároknazaplatenieúrokovzomeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.03.2015 do zaplatenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná bola v spore
v plnom rozsahu neúspešná, teda je povinná žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak,

ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,
ak tvorí so stranou podľa

§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.