Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/133/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920201387
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5920201387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ M. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom L., Q. XXX, 2/ Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P., I. I. XX/X, 3/ Z. M., nar. X.X.XXXX, bytom L., Q.
XXX, 4/ A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. M., X. M. XXXX/XX, 5/ Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom P., J. V.
XXXX/XX, 6/ E. M., nar. X.X.XXXX, P., J. XXXX/XX, 7/ P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. P., 8/ M. M.,
nar. X.X.XXXX, bytom Z., V. XX/XX, 9/ N. M., nar. X.X.XXXX, bytom Z. G. E., L. XXX/X, všetci právne
zastúpení advokátom Mgr. Jurajom Fričom, so sídlom O. XX, proti žalovanej: Q. Y., nar. X.X.XXXX,
bytom P., L. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na základe odvolanie žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/25/2020-137
zo dňa 7. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovia m a j ú proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že spoluvlastnícky podiel 1/2 k pozemku parc. č. 836/2
kat. územie L., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. 40400581-034/2016 zo dňa 12.5.2016,
vyhotoveným Ing. O. Z., úradne overeným Okresným úradom Ružomberok dňa 13.5.2016 pod č.

289/2016 (ďalej len „geometrický plán“), ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
patrí do dedičstva
po E. M., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Východiskovo konštatoval, že žalobcovia 1/ až 9/ preukázali, že sú
právnymi nástupcami E. M., čím je daná ich aktívna vecná legitimácia v súdenom spore. Z vykonaného
dokazovania - predovšetkým
zo znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna (ktorého rozhodujúcu časť vymedzil v bode 14. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) - mal preukázanú opodstatnenosť uplatňovaného nároku, z ktorého titulu

určovacej žalobe vyhovel.
2. Okresný súd doplnil, že jeho rozhodnutie bude podkladom na vykonanie dodatočného dedičského
konania. Zdôraznil, že žalovaná posudzovanú žalobu „nesporovala“, nevzniesla voči nej žiadne výhrady.
Na pojednávanie dňa 7.12.2020 bola žalovaná strana riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť
neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. O trovách konania
rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešným žalobcom priznal voči žalovanej nárok na jej
náhradu v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa alternatívne
domáhala jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že jej zo strany okresného súdu bola doručená zásielka,ktorá obsahovala len prílohy k žalobe, ale nie samotnú žalobu. V tejto spojitosti ona (žalovaná) oslovila
právnu zástupkyňu za účelom zastupovania a vyžiadania žaloby, pričom potvrdila, že právnej zástupkyni
bola žaloba následne doručená.

4. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku právnej zástupkyni bolo doručené i predvolanie na
pojednávanie 7.12.2020. Právna zástupkyňa toto predvolanie mala odoslať na e-mailovú adresu
žalovanej, ktorej však e-mail doručený nebol. Nadväzne žalovaná tvrdila, že nemala vedomosť o
pojednávaní, na ktoré by sa „určite dostavila“. Domnievala sa, že predvolanie bude doručované jej
osobne, keďže bola účastníčkou konania. Podľa odvolateľky súd nemal bez jej prítomnosti rozhodovať;

osobitne, ak nebola zastúpená právnym zástupcom.

5. Žalobcovia navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedli, že procesné podmienky konania v
súdenej veci boli zachované. Poukazovali na to, že žalovaná strana mala právo vyjadriť sa k žalobe; čo
však nevyužila. Doručenie žaloby právnej zástupkyni žalovanej JUDr. Kantíkovej sa pritom okamihom
prevzatia zastúpenia považuje za účinné i vo vzťahu k samotnej žalovanej. Nevyjadrením sa k žalobe

žalovaná strana sa sama vystavila riziku, že tvrdenia žalobcov budú v súlade s § 151 ods. 1 CSP
považované za nesporné.
6. Žalobcovia označovali za rozhodné, že právnej zástupkyni žalovanej bolo riadne a včas (24 dní
pred pojednávaním) doručené predvolanie na pojednávanie. Chyba v komunikácii medzi právnou
zástupkyňou a žalovanou je ich „vnútorným problémom“ a v žiadnom prípade nemôže mať dopad na

súdne konanie. Žalobcovia doplnili, že výsluch strany je síce jedným z dôkazným prostriedkov, ale musí
byť stranami navrhnutý; k čomu vo vzťahu k žalovanej v súdenej veci nedošlo. Zdôraznili, že žalovaná
sa k prípadnému uplatňovaniu svojich práv správala „úplne pasívne a ľahostajne“. Na záver dávali
do pozornosti, že plnomocenstvo, jeho vypovedanie i odvolanie majú viacero totožných špecifických
textových znakov, z ktorých sa javí, že boli vyhotovené tou istou osobou; čo je vzhľadom na odvolaciu

argumentáciu „prinajmenšom zvláštne“.

7. V predmetnom štádiu odvolacieho konania sa už žalovaná nevyjadrila a vec bola okresným súdom
predložená odvolaciemu súdu. Vzhľadom na to, že v danom momente k napadnutému rozsudku, hoci to
bolo výslovne deklarované v jeho výrokovej časti, nebol pripojený geometrický plán, krajský súd (pod sp.

zn. 10Co/53/2021) vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený práve za účelom vykonania
nevyhnutnýchfaktickýchúkonovtýkajúcichsa„pripojenia“geometrickéhoplánukrozsudku.Podoručení
rozsudkuokresnéhosúduobsahujúcehoitútoneoddeliteľnúsúčasť-zrejmeipodvplyvom(nepresného)
poučenia zo strany okresného súdu - podala žalovaná proti rozsudku opakovane odvolanie.

8. Zhodne ako v pôvodnom odvolaní sa žalovaná domáhala alternatívne buď zmeny napadnutého
rozsudku a zamietnutia žaloby, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakovala svoju
zásadnú odvolaciu námietku o znemožnení jej práva konať pred súdom. Uviedla, že o vypovedaní
plnomocenstva zo strany jej zástupkyne sa nedozvedela „ani v deň pojednávania“. Pokiaľ právna
zástupkyňa zasielala e-mail, tak ona (žalovaná) žiadny e-mail nemá. Podľa odvolateľky sa okresný súd

nemal uspokojiť s informáciou právnej zástupkyne o vypovedaní plnomocenstva, ale mal pojednávanie
odročiť. Pritom pochybnosti mal aj konajúci súd, keďže telefonicky kontaktoval kanceláriu právnej
zástupkyne. Rovnako právna zástupkyňa neoznámila žalovanej termín pojednávania, o čom „mal súd
dostatočnú vedomosť“.
9. Odvolateľka dodala, že „nie je vôbec uvedené zo strany právneho zástupcu, že dal výpoveď na

doručenie na pošte“, v ktorej súvislosti pokračovala konštatovaním „svedčí o tom aj tá skutočnosť, že aj
súd sa mýlil, keďže bez nariadenia pojednávania odvolací súd vrátil spis späť na okresný súd, keď súdne
rozhodnutie nemalo požadované náležitosti, ako to uviedol odvolací súd“. V nadväznosti na poučenie
okresného súdu o možnosti opätovne podať odvolanie, žalovaná v rámci tohto „druhého“ odvolania
pomerne rozsiahlo doplnila tiež vecnú argumentáciu ohľadne (tvrdených) vlastníckych pomerov k

spornému pozemku.

10. V následnom vyjadrení taktiež žalobcovia zotrvali na stanovisku už prezentovanom v rámci
odvolacieho konania. Zopakovali podstatnú časť ich predchádzajúcej argumentácie a zdôrazňovali
§ 178 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nebol v konkrétnostiach súdenej veci dôvod na predvolávanie

bezprostredne žalovanej na pojednávanie pred okresným súdom. Ak v dôsledku (ne)konania právneho
zástupcu vznikne ním zastúpenej strane nejaká ujma, môže sa dotknutý subjekt/strana domáhať
prešetrenia takéhoto postupu v inom konaní. Pre konajúci súd je v súlade s § 92 ods. 3 CSP
relevantné iba oznámenie o vypovedaní plnomocenstva. Pokiaľ až „aktuálne odvolanie“ žalovanejobsahujeskutkovétvrdenia,dôkazyahmotnoprávnenámietky,podľažalobcovideonovotyvodvolacom
konaní, ktoré však jednoznačne mohla žalovaná strana uplatniť už skôr.

11. V dotknutom štádiu odvolacieho konania žalovaná využila právo odvolacej repliky a zotrvala na
podanom odvolaní, vrátane odvolacej argumentácie (zahŕňajúcej i takmer doslovné zopakovanie jej
vecnej časti). K vyjadreniu priložila nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého je potrebné analogicky ako
pre prípad práceneschopnosti účastníka konania postupovať aj pre prípad vypovedania plnomocenstva.
Tvrdila, že žalobcovia navrhli jej výsluch v konaní. Zopakovala, že jej nemôže byť na ujmu to, že o

pojednávaní nevedela.

12. Právo odvolacej dupliky zo strany žalobcov využité nebolo.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219

ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Bezprostredne v reakcii na prvotný úkon okresného súdu vo vzťahu k žalovanej - výzvu na vyjadrenie
k žalobe - oznámila kancelária advokátky JUDr. Kantíkovej prevzatie právneho zastúpenia žalovanej a
zároveň požiadala o zaslanie samotnej žaloby, keďže tá nebola súčasťou dotknutej zásielky. Nadväzne

okresný súd zaslal žalobu JUDr. Kantíkovej (opätovne aj s prílohami), ktorá jej bola doručená dňa
1.10.2020. Doručenie žaloby menovanej právnej zástupkyni, ako i existenciu právneho zastúpenia,
žalovaná výslovne potvrdzuje; a to i v rámci podaných odvolaní.

15. Žalovaná strana v štádiu prvoinštančného konania na podanú žalobu žiadnym spôsobom

nereagovala a zostala úplne pasívna. Zodpovedajúco postupu predpokladanému procesným predpisom
okresný súd za danej situácie nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie - na deň
7.12.2020, predvolanie na ktoré pojednávanie (spoločne so všeobecným poučením o procesných
právach a povinnostiach) vo vzťahu k žalovanej strane doručoval právnej zástupkyni JUDr. Kantíkovej.
Menovanej bolo predvolanie doručené dňa 12.11.2020; t. j. jednoznačne včas (§ 178 ods. 2 CSP).

16. Náležitým bolo tiež doručovanie predvolania len právnej zástupkyni. V zmysle § 178 ods. 1 CSP
(osobitne časť za bodkočiarkou) v prípade zastúpenia zástupcom na celé konanie (čo v súdenej veci
bolo v danom momente splnené) stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Ako
správne argumentujú žalobcovia, výsluch strany je jedným z dôkazným prostriedkov demonštratívne
vymenovaných v § 187 ods. 2 CSP. Zároveň však platí (vo vzťahu k výsluchu strany aj s poukazom

na dikciu § 195 ods. 1 CSP absolútne), že súd môže vykonať len dôkaz, ktorý bol navrhnutý. Výsluch
žalovanej pritom v súdenej veci navrhnutý nebol.
17. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaná strana bola v danom štádiu konania úplne pasívna, teda
logicky výsluch navrhnúť nemohla. Žalobcovia výsluch žalovanej Q. Y. nenavrhli. V tomto smere
žalovaná v „druhom“ odvolaní tendenčne tvrdí, že sami žalobcovia požadovali/navrhli jej výsluch. Nielen

zvýslovnéhonávrhujednotlivýchdôkazov,ktorýjeurčujúci,aleanizobsahužalobyničtakétonevyplýva.

18. Krajský súd priebežne uzatvára, že žalovaná strana bola na pojednávanie dňa 7.12.2020
predvolaná riadne a včas, pričom - aj pre úplnú pasivitu predmetnej strany sporu - nebol dôvod na
osobitné predvolávanie priamo žalovanej. V širších spojitostiach je vhodné doplniť, že už za účinnosti

predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku - súdna prax dospel k záveru,
že účasť na pojednávaní je právom, a nie povinnosťou strany a nie je nevyhnutné, aby sa účastník
konania/strana sporu bezprostredne osobne vyjadril na pojednávaní. Aktuálne účinný procesný kódex
- Civilný sporový poriadok - dotknuté nazeranie nielenže kodifikovane potvrdil, ale ešte zvýraznil
zodpovednosť strany za uplatňovanie jej prináležiacich procesných práv a oprávnení. Prejavom toho -

okrem iného - je i vykonávanie len navrhnutých dôkazov, čo sa v plnej miere vzťahuje i na výsluch strany.

19. V deň pojednávania o 8.15 hod. bola okresnému súdu doručená elektronická správa, ktorou
právna zástupkyňa žalovanej oznámila súdu ukončenie právneho zastupovania žalovanej. Okresný
súd nad rámec svojich zákonom definovaných povinností iniciatívne zisťoval, či advokátska kancelária

JUDr. Kantíkovej informovala klientku/žalovanú o termíne pojednávania; na čo bolo oznámené, že
určite žalovaná bola informovaná. Následne telefonovala na okresný súd priamo JUDr. Kantíková,
ktorá uviedla, že žalovanú informovala iba emailom, lebo na ňu nemá telefonický kontakt a samotnážalovaná ju „viac už nekontaktovala“. Menovaná sa domnievala, že termín pojednávania bol oznámený
aj žalovanej.

20. V rozoberanej súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že vzťah kvalifikovaného právneho zástupcu
(advokáta) a strany sporu ako klienta využívajúceho právne služby je výlučným a výsostným vzťahom
advokáta a strany, do ktorého vzťahu nie je konajúci súd oprávnený akokoľvek vstupovať. Spôsob
komunikácie, vzájomné informovanie, konzultácie, príprava na pojednávanie, či iný procesný úkon,
atď., je tak otázkou iba a len vzťahu advokát - klient. Nadväzne pre postup (okresného) súdu bolo

bezpredmetné, či a akým spôsobom komunikovala právna zástupkyňa JUDr. Kantíková so žalovanou,
vrátane informácie o termíne pojednávania; prečo sa nevyjadrili k žalobe, hoci výzvu na vyjadrenie
v lehote 10 dní prevzala ešte aj žalovaná; prečo sa žalovaná nezaujímala, čo sa s jej záležitosťou
deje; prečo sa advokátka uspokojila iba s e-správami a nepožadovala telefonický kontakt na klientku
a podobne.
21. Prípadne nedostatky a nedôslednosti v otázke zastúpenia tak idú výlučne na ťarchu dotknutej strany

(v súdenej veci žalovanej) a okresný súd nemal žiadnu povinnosť korigovať alebo nahrádzať činnosť
a aktivitu či už zastupujúcej advokátky alebo zastupovanej žalovanej. Pokiaľ by tak učinil, konal by v
príkrom rozpore s jedným z nosných ústavných princípov súdneho sporového konania; s princípom
rovnosti strán, resp. s princípom nestrannosti súdu.

22. Za popísanej situácie je nutné konštatovať, že pokiaľ okresný súd vykonal dňa 7.12.2020
pojednávanie v neprítomnosti riadne a včas predvolanej žalovanej strany, postupoval v súlade so
zákonom. Krajský súd zdôrazňuje, že v súvislosti s konaním daného pojednávania nebola podaná
žiadosť o jeho odročenie, preto ani odvolateľkou v neskoršom priebehu odvolacieho konania predložený
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 138/09 z 17.9.2009 (bez ohľadu na to, že taktiež ostatné

okolnosti predmetného prípadu boli zásadne odlišné od súdenej veci) sa neviaže ku konkrétnostiam
prejednávanéhoprípadu.Zároveňideorozhodnutievychádzajúcezprávnychpomerovpredchádzajúcej
právnej úpravy, zdôrazňujúce tiež nereagovanie (neodôvodnenie postupu) tam konajúcich všeobecných
súdov na žiadosť o odročenie pojednávania. V súdenej veci pritom okresný súd v rámci odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vysvetlil (okrem iného), prečo konal v neprítomnosti žalovanej strany.

23. Potrebné je dodať i to, že odvolateľka - obdobne ako v otázke údajného návrhu žalobcov na
vykonanie jej výsluchu - účelovo podsúva tvrdenie o analógii práceneschopnosti a vypovedania
plnomocenstva. Z obsahu predmetného nálezu Ústavného súdu SR - osobitne z jeho časti III.
vyjadrujúcej konštatovania ústavného súdu (predovšetkým strany 12. a 13. rozhodnutia) takéto

stanovisko nevyplýva. Dokonca v dotknutom texte nálezu sa vypovedanie plnomocenstva vôbec ani
nespomína.

24. Tendencia žalovanej prispôsobiť si (nie je podstatné, či úmyselne a vedome, alebo len z
nepozornosti) skutočnosť potrebám svojej argumentácie, je prítomná i v jej vyjadreniach ohľadne

prvotného vrátenia spisu odvolacím súdom okresnému súdu. Ako už bolo vyššie uvedené, dôvodom
takéhoto (viac faktického, ako procesného) postupu bolo nepripojenie, resp. nespojenie geometrického
plánu s rozsudkom okresného súdu, hoci to bolo konštatované v jeho výroku. Krajský súd zdôrazňuje,
že nešlo o pripojenie nového či iného geometrického plánu, ale toho istého geometrického plánu, ktorý
bol jednoznačne identifikovaný a ktorý bol i súčasťou riadne vykonaného dokazovania.

25. Rozhodne teda krajský súd nevyslovil, že napadnuté rozhodnutie nemá „požadované náležitosti“
a už vôbec nie v súvislosti s tým, že právna zástupkyňa žalovanej nepreukázala podanie výpovede
plnomocenstva na doručenie na pošte; ako tvrdí žalovaná v „druhom“ odvolaní. Obdobne nezodpovedá
stavu veci - bez ohľadu na značnú mieru jeho vnútornej protirečivosti - tvrdenie obsiahnuté v odvolacej
replike žalovanej, že krajský súd vrátil vec „Okresnému súdu Ružomberok pre nedostatky, ktoré boli

neodstrániteľné a súd musel svoj nesprávny postup napraviť“; z čoho malo byť zrejmé procesné
pochybenie na úkor žalovanej.

26. Aj keby sa dotknutý postup posudzoval ako „faktická“ oprava pôvodného rozsudku, prípustnosť
odvolania žalovanej by prichádzala do úvahy len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods.

1 veta druhá CSP). To znamená len v posúdení otázky, či išlo o pripojenie/zviazanie s rozsudkom
geometrického plánu, podľa ktorého okresný súd rozhodol (vrátane vykonania dokazovania) a ktorý
už bol súčasťou spisu v čase rozhodovania. Napriek uvedenému krajský súd - čiastočne až nadbezprostredný zákonný - rámec definovaný odvolacími námietkami „prvého“ odvolania prihliadol i na
neskoršiu rozšírenú procesnú argumentáciu odvolateľky.

27. Pokiaľ však ide o vecné argumenty, ktoré rozsiahlo žalovaná vymedzuje v „druhom“ odvolaní a tiež
následnej odvolacej replike, tieto predstavujú v zmysle § 366 CSP neprípustné novoty v odvolacom
konaní. Žalovaná ani len netvrdí (nieto ešte preukazuje), že je daná niektorá zo situácií predpokladaných
v písmenách a/ - d/ označeného zákonného ustanovenia, kedy by takéto oneskorene prezentované
prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany boli akceptovateľné.

28. Nadväzne nie je prípustné zaoberať sa dotknutou argumentáciou. V tejto súvislosti krajský
súd dáva do pozornosti, že žalovaná obdobne neuvádzala žiadne prekážky, ktoré by jej bránili
vyjadriť sa k žalobnému návrhu protistrany už v štádiu konania pred okresným súdom. Z obsahu
vyjadrení vykonaných bezprostredne žalovanou (teda bez kvalifikovaného právneho zastúpenia) v rámci
odvolacieho konania je pritom zrejmé, že sa i sama dokáže vyjadrovať náležite vecne.

29. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

30. Žalovaná síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku

o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú
žalobcovia voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

32. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.