Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814211449
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8814211449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom 1. mája 1246,
Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovaným: 1) M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX,
D. nad R., zastúpený: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2) D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXX/XX, D. nad R., o nariadenie výkonu odstránenia nedostatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C/192/2014-223 zo dňa 19.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Zároveň priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným
odstránenia oplotenia po celej dĺžke, ktoré je neoprávnene postavené na parcele C-KN č. XXX/XX, ktorá

je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., ďalej zmeny trasy odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného
domu, ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z. takým
spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok na parcelu C-KN XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV
č. XXX k. ú. Z. a taktiež zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č.
XXX k. ú. Z., a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného pozemku parcely
C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z..
Ďalej uviedol, že žalobca je vlastníkom parcely C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z.,

žalovaní sú spoluvlastníkmi parcely C-KN č. XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z.. Žalovaní
realizovali výstavbu oplotenia pozdĺž rodinného domu, pričom žalobca tvrdil, že žalovaní nerešpektovali
pôvodné hranice oplotenia a oplotenie zasahuje do pozemku žalobcu. Taktiež žalobca tvrdil, že žalovaní
odvádzajú dažďovú vodu zo strechy rodinného domu smerom k základom rodinného domu žalobcu, čím
sú poškodzované jeho základy, zaplavuje mu studňu, ktorá sa tak stala nepoužiteľnou a taktiež žalovaní
neoprávnene navyšujú pozemok odpadom z rodinného domu v priestore medzi novým oplotením a
novostavbou rodinného domu, čo je v rozpore s vydaným stavebným povolením.

Zároveň uviedol, že rozhodnutím zo dňa 19.03.2014 obec Z. nariadila žalovaným, aby zrealizovali také
opatrenia, ktorými sa zamedzí tomu, aby povrchové vody zo stavebného pozemku zatekali na susedné
pozemky a aby dažďové vody z rozostavaného rodinného domu boli odvádzané v súlade s podmienkou
č. 5.2 (do trativodu na vlastnom pozemku), č. 11 (stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchovévody z neho nezatekali na susedné parcely a nie je možné prevádzať vyvyšovanie terénu pozemku
nad upravený terén susedných nehnuteľností) a ďalšími podmienkami stavebného povolenia č. SP-XX/
XXXX zo dňa 06. 07. 2006, ktorým obec Z. povolila realizáciu novostavby RD na uvedenom pozemku.

Žalovaní podali dňa 24.07.2014 na Obecnom úrade Z. žiadosť o dodatočné povolenie terénnych úprav
stavebného pozemku parc. č. XXX/XX a stavby oplotenia na hranici so susedným pozemkom parc. č.
XXX/XX k.ú. Z.. V konaní ohľadom dodatočného povolenia už zrealizovaných terénnych úprav pozemku
(navýšenie) a oplotenia (oporný múrik) boli uplatnené zo strany žalobcu námietky ohľadom vlastníckeho
práva pozemku na ktorom sa nachádza začaté oplotenie. S dodatočným povolením terénnymi úpravami

nesúhlasil a požadoval odstránenie navýšeného pozemku. Dňa 30.03.2017 bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie Obce Z., Obecný úrad Z., z ktorého vyplýva, že stavba bola zrealizovaná na základe
stavebného povolenia vydaného Obcou Z. zo dňa 06.07.2006 pod číslom sp. SP-XX/XXXX-XXXX,
právoplatného 04.08.2006. V rámci kolaudačného konania bolo zistené, že stavba, ktorá je predmetom
tohto kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní
a boli splnené podmienky stavebného povolenia. Okresný úrad Prešov dňa 20.03.2018 oznámil

súdu, že zamestnankyňa zabezpečujúca činnosť stavebného úradu pre Obec Z. nemá vedomosť o
vykonaní opatrení na pozemku stavebníka ohľadne nedostatkov uvedených v oznámení o vybavení
sťažnosti zo dňa 03.01.2014. Stavebná činnosť smerujúca k odstráneniu uvedených nedostatkov na
pozemku stavebníka nebola zistené ani pri miestnom zisťovaní vykonanom zamestnancami úradu dňa
19.03.2018.

Poukázalnato,žedňa21.08.2018boloznalcomP..Z.Z.vypracovanéodbornévyjadrenie,podľaktorého
betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalobcom a žalovaným je postavený na parcele
C KN XXX/XX, XXX/XX a nezasahuje do parcely C KN XXX/XX a XXX/XX, t.j. parcely žalobcu.
Konštatoval, že návrh na vykonanie dokazovania obhliadkou zamietol z dôvodu, že táto by bola
nadbytočná, nakoľko bod 1 bol vyriešený odborným vyjadrením znalca, pri bode 2 žalobca neuniesol

bremeno tvrdenia a na posúdenie skutočnosti či dažďová voda, ktorá preniká na pozemok žalobcu, ak
nejaká preniká, tak či táto preniká z pozemku žalovaného, by boli potrebné odborné znalosti, nestačilo
by laické posúdenie súdom a ohľadom bodu 3 medzi stranami nebol spor v skutkových tvrdeniach a
jednalo sa vyslovene o právnu otázku.
Zároveň uviedol, že posudzoval či na strane žalobcu nedošlo k vydržaniu dobromyseľným a pokojným

užívaním dvojmetrovej línie od hrany jeho rodinného domu, smerom ku pozemkom žalovaným nakoľko
právny zástupca žalobcu sa odvolával na skutočnosť, že v geometrickom pláne GP XXX-XXX-XXX/XX
zo dňa 24.08.1990 na zameranie novostavby na parcele XXX/XX je uvedené, že stavba sa nachádza 2
metre od hranice pozemku. Právny zástupca žalobcu teda tvrdil, že žalobca vychádzal z tejto skutočnosti
a užíval nehnuteľnosť do vzdialenosti 2 metre od rodinného domu.

Mal za to, že samotné užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom tak, ako to popísal právny zástupca
žalobcu a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania však nemá za následok vydržanie vlastníctva
nehnuteľnosti. Žalobca v žiadnom prípade nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemok patrí, nakoľko
z geometrického plánu GP č. XXX-XXXX-XX-a/XX a jeho záznamu podrobného merania zmien č. XX
zo dňa 18.04.1985 vyplýva, že hranica má prebiehať po bodoch 88-14 a 88-17. Žalobca teda objektívne

nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže nepreukázal, že došlo k vytýčeniu hranice v
uvedených bodoch. Z vyjadrenia znalca P.. Z. Z. vyplýva, že jediným podkladom, ktorý môže preukázať,
že stavba je umiestnená tak ako je uvedené v stavebnom povolení je len elaborát o vytýčení stavby,
ktorý musí byť vyhotovený oprávnenou osobou. Predložený GP XXX-XXX-XXX/XX na zameranie stavby
len preukazuje stav, že je tam uvedené 2 m od hranice, ale v žiadnom definovanom bode. Stavebné

povolenie ani kolaudačné rozhodnutie určite nepredstavujú doklad o vytýčení stavby. Stavba teda určite
nebola umiestnená 2 metre od hranice 88-14 a 88-17. Iná situácia by nastala, ak by žalobca užíval
pozemok na základe vytýčenia hranice, kedy by vyššie uvedené body hranice boli nesprávne vytýčené
a on by bol dobromyseľný, že hranica je správna. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal, a preto
nemožno konštatovať, že bol dobromyseľný v presvedčení, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Ďalej uviedol, že zisťoval, či oplotenie je neoprávnene postavené na parcele C-KN č. XXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z.. Pri posudzovaní
mal k dispozícii Odborné vyjadrenie znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 zo dňa 21.08.2018 a Záznam z merania
plotu medzi pozemkami p. č. XXX/XX a XXX/XX zo dňa 24.04.2020 bez autorizačného a úradného
overenia uskutočnené P.. S. Z.. Uvedený záznam obsahoval náčrt, z ktorého bolo zrejmé, že oplotenie

na 90 % kopíruje hranicu, avšak vo zvyšku nebolo zrejmé či sa jedná o nejakú odchýlku, resp. o koľko by
malo oplotenie zasahovať do pozemku žalobcu, keďže uvedené meranie neobsahovalo žiadny slovný
popis.Uzavrel, že pri posúdení veci sa pridržal Odborného vyjadrenia znalca P.. Z. Z., z ktorého jednoznačne
vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalobcom a žalovaným je postavený
naparceleCKNXXX/XX,XXX/XXanezasahujedoparcelyCKNXXX/XXaXXX/XX,t.j.parcelyžalobcu.

Z tohto dôvodu žalobu v bode 1 zamietol.
Pokiaľ sa týka bodu 2. žaloby, v ktorom žalobca požadoval, aby žalovaní zmenili trasu odvádzania
dažďových vôd zo strechy rodinného domu, stavby bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele
C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.
ú. Z. takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok parcelu C-KN č. XXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z. vo vlastníctve žalobcu,
poukázal na skutočnosť, že v tomto bode žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko svoje tvrdenie
nepodložil relevantnými dôkazmi. Žalobca súdu predložil len dve fotografie, na ktorých sa nachádza
mokrý múr a mokrá podlaha. Uvedené v žiadnom prípade nepreukazuje, že na pozemok žalobcu preniká
dažďová voda z pozemku žalovaného. Žalovaný spochybnil tento dôkaz žalobcu, a to tým, že uviedol,
že uvedený múr sa vôbec nenachádza na pozemku č. XXX/XX, ale za domom žalobcu na pozemku

č. XXX/XX a zasahuje aj do pozemku vo vlastníctve žalovaného č. XXX/XX. Žalobca toto tvrdenie
nerozporoval, naopak, na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade, že voda preniká
na pozemok č. XXX/XX, upraví v tomto smere žalobu. K zmene žaloby nedošlo a prenikanie dažďovej
vody na pozemok č. XXX/XX žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Len na doplnenie uviedol, že na
rodinný dom žalovaných bolo dňa 30.03.2017 vydané kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že

stavba, ktorá je predmetom kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej
v stavebnom konaní a boli splnené podmienky stavebného povolenia. V uvedenom rozhodnutí bolo
konštatované, že užívaním stavby nebude ohrozený život ani zdravie osôb, nebudú obmedzované práva
účastníkov konania, ani poškodené záujmy ochrany životného prostredia. V stavebnom povolení v bode
11 je uvedené, že stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na

susedné parcely. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad skonštatoval, že odvádzanie dažďových vôd
je zrealizované tak, že na susednú parcelu nezateká.
Uzavrel, že v prípade, že žalobca bol iného názoru, túto skutočnosť bol povinný preukázať, čo sa nestalo
a preto súd žalobu aj v tomto bode zamietol.
Pokiaľ sa týka bodu 3. žaloby, na základe ktorého žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť

znížiť navýšenie pozemku parcely C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2,
ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z., a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky
susedného pozemku, parcely C-KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá
je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Z., poukázal na znenie § 127 Občianskeho zákonníka podľa ktorého by
žalobca musel preukázať, že žalovaní realizovali úpravy pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez

toho, že by urobili dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku a tým ohrozili susedovu
stavbu alebo pozemok. Poznamenal, že toto tvrdenie žalobca opäť ničím nepodložil a žalobca sa v tomto
bode odvoláva len na rozhodnutie obce Z. zo dňa 19.03.2014. Pre súdnu ochranu nestačí tvrdenie, že
žalovaný pozemok navýšil v rozpore so stavebným povolením. Musia byť naplnené aj ďalšie znaky §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak, žalovaní predložili rozsiahlu dokumentáciu na preukázanie

tvrdení, že realizovali opatrenia, aby žiadnym spôsobom nedošlo k ohrozeniu susedovej stavby alebo
pozemku. Z vyššie uvedených dôvodov, žalobu zamietol aj v tomto bode.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Žalobca odvolaním podaným v zákonnej lehote, napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Namietal,
že nie je geodet, ani ním nikdy nebol. Postavil svoj rodinný dom a pri kolaudácii mal písomne od geodeta
potvrdené, že dom je vo vzdialenosti 2 metrov od hranice s vedľajším pozemkom. Ten geometrický
plán sa potom zapísal (a teda uznal za správny) aj na príslušnom štátnom orgáne na úseku katastra
nehnuteľností. Skutočnosť, že žalobcov dom je vo vzdialenosti 2 metrov od hranice, mal žalobca

napísané v geometrickom pláne GP č. XXX-XXX-XXX/XX z 24.8.1990, ktorého úlohou (účelom) bolo
zameranie novostavby na parcele XXX/XX a jeho zakreslenie do katastrálnej mapy. Nepovažoval za
dôležité to, že v tejto grafickej časti GP nie je napísané, že hranica pozemku žalobcu ide po bodoch
88-14 a 88-17. Toto si žalobca nikdy doposiaľ ani len nevšimol. Nerozumel, prečo by mal predpokladať,
že tento GP je chybný čo sa týka hranice pozemku a nemal ho považovať za správny v každom ohľade

- teda aj v ohľade zakreslenia novostavby domu vo vzťahu k hranici pozemku.
Zdôraznil, že dôveroval geometrickému plánu z r. 1990 v každom jeho ohľade, tak ako
99 % ľudí dôveruje geometrickým plánom. V dobromyseľnom presvedčení užíval svoj pozemok od roku
1990, až do vyjadrenia P.. Z. v tomto súdnom konaní, Práve v tomto ohľade je záver súdu prvej inštanciechybný keď súd bol toho názoru, že objektívne nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže
nepreukázal, že došlo k vytýčeniu hranice v uvedených bodoch. Mal za to, že z dôvodu tohto chybného
záveru súdu prvej inštancie je chybné aj rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby v bode 1/ žaloby.

Ďalej uviedol, že ohľadne priebehu oplotenia pozemku, ktoré vybudoval žalovaný, zotrváva na svojich
vyjadreniach k stanovisku P.. Z., ako aj na jeho doplnení, ktoré vykonal písomnými vyjadreniami zo dňa
17.09.2018 aj 29.03.2019 a stále považuje jeho závery za chybné.
K otázke úpravy odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných poukázal na
skutočnosť, že ako dôkaz predložil aj tieto listiny: oznámenie o vybavení sťažnosti Okresným úradom

Prešov zo dňa 03.01.2014, rozhodnutie Obce Z. zo dňa 19.03.2014. Bol toho názoru, že rozhodnutiami
správnych orgánov na úseku stavebného zákona, preukázal, že odvedenie dažďových vôd z rodinného
domu žalovaných a z ich pozemku nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením. Mal za to, že
týmto je preukázaná opodstatnenosť žaloby žalobcu. Takto je preukázaný skutkový stav na sporných
pozemkoch.
Aby mohol byť tento skutkový stav považovaný za rozdielny, mali by byť preukázané dôkazy svedčiace

o opaku tohto stavu (tejto situácie).
Pokiaľ sa týka otázky zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN č. XXX/XX na úroveň výšky susedného
pozemku, poukázal na oznámenie o vybavení sťažnosti Okresným úradom Prešov zo dňa 03.01.2014,
ako aj rozhodnutie Obce Z. zo dňa 19.03.2014. Mal za to, že rozhodnutiami správnych orgánov na úseku
stavebného zákona preukázal, že navýšenie pozemku žalovaných nad úroveň pozemku žalobcu nie je

uskutočnené v súlade so stavebným povolením. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie nevykonal
dôkaz - obhliadku na mieste samom, ktorej vykonanie žalobca navrhoval súdu od r. 2017 (aj písomným
návrhom zo dňa 22.6.2017). Ak by tento dôkaz vykonal, mohol byť priamo na mieste samom (do
zápisnice z obhliadky) konštatovať navýšenie pozemku žalovaných. Týmto navýšením dochádza k
pokračujúcemu poškodzovaniu majetku žalobcu. Aj samotní žalovaní v priebehu konania potvrdili, že

si svoj pozemok navýšili. Znamená to, že existencia rozdielu v úrovni terénu pozemkov je nespornou
skutočnosťou v konaní.
Záverom uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol chybne a s rozsudkom je žalobca veľmi nespokojný.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu
a uloží žalovaným nahradiť žalobcovi trovy celého konania, alebo aby odvolací súd rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov
konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj náhradu trov odvolacieho konania Taktiež navrhol,
aby odvolací súd podľa § 385 Civilného sporového poriadku nariadil na prejednanie odvolania žalobcu
pojednávanie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že sú presvedčení, že žalobca nekonal a nekoná
dobromyseľne, čo sa týka užívania okolitých pozemkov. Sú presvedčení o tom, že konal zlomyseľne.
Takéto presvedčenie nadobudli tým, že žalobca v minulosti z ich pohľadu neoprávnene zahradil a užíval
časti okolitých pozemkov. Ako prvý príklad uviedli oplotenie a užívanie susediaceho pozemku parcely č.
XXX/XX, ktorú vlastnil nebohý starý otec A. N., kedy žalobca úmyselne užíval časť jeho pozemku od roku

1994 tým, že predĺžil oplotenie svojho pozemku, parcely XXX/XX, vedeného popri parcele XXX/XX, aj na
jehoparceluč.XXX/XXataktosiukrojilztejtoparcely.A.N.hovtedyvyzvalnariešeniesporusťažnosťou
na odstránenie oplotenia o ukončenie užívania pozemku. Ako dôkaz predložili zápis z jednania škodovej
komisie z roku 1999. Až žalovaný v 1. rade po nadobudnutí tejto parcely XXX/XX ukončil v roku 2006
toto neoprávnené užívanie. Žalobca sa následne stiahol z tejto parcely a zhotovil na vlastné náklady

oplotenie, betónový múr, o niekoľko metrov hlbšie k svojmu pozemku a svojmu rodinnému domu. Toto
by mohlo byť považované za skutočnosť, kedy si uznal chybu a stiahol sa zo susedného pozemku, ktorý
dlhé roky neoprávnene užíval. Ako druhý príklad uviedli oplotenie a užívanie susediaceho pozemku,
parcely č. XXX/XX na opačnej strane pozemku žalobcu, ktorú vlastnila matka žalovaného v 1. rade, kde
žalobcadodnesneoprávneneužívačasťtejtoparcely.Žalovanýv1.radežalobcuveľakrátústneataktiež

písomne vyzval, aby ukončil neoprávnené užívanie tohto pozemku a odstránil jeho oplotenie z tohto
pozemku.Žalobcamalnatomtopozemkupostavenújednoduchúkonštrukciunauskladneniepalivového
dreva. Ako tretí príklad neoprávneného užívania susediaceho pozemku žalobcom uviedli jeho plechový
sklad, ktorý z časti stojí na pozemku č. XXX/XX žalovaného v 1. rade. Táto skutočnosť je uvedená aj
v bode rozsudku č. 17, kde zo situačného náčrtu znalca P.. Z. Z. je jasne viditeľné, že plechový sklad

žalobcu(Plecháč)presahujenapozemokžalovanéhov1.radepribližne1,5m.Modroufarbouvyznačená
časť plechového skladu, ktorá zasahuje do pozemku žalovaného. Boli toho názoru, že žalobca v týchto
veciach nekonal a nekoná dobromyseľne. Od roku 1994 úmyselne užíva časti susediacich pozemkov,
má z nich majetkový prospech, pričom neplatí za ne daň z nehnuteľností.K otázke úpravy odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných uviedli, že v
roku 2013, po vzájomnej dohode žalobcu a žalovaných na obecnom úrade v Z., za účasti starostu,
kontrolóra a miestneho stavebného úradu, bol zhotovený betónový základ a betónový múrik na

pozemku žalovaných č. XXX/XX, pozdĺž hranice s pozemkom žalobcu. Vykonaním tohto opatrenia
bolo zamedzené akémukoľvek prenikaniu povrchových vôd z pozemku žalovaných č. XXX/XX na
pozemok žalobcu. Ďalej uviedli, že pre to, aby boli všetky vykonané terénne úpravy na pozemku
žalovaných v súlade s predpismi a nariadeniami, nechali žalovaní vypracovať v roku 2014 oficiálny
projekt na dodatočné povolenie stavby, ktorý bol predložený stavebnému úradu a má o ňom vedomosť

aj súd. Navyše zmenili pôvodné trasovanie odvádzania dažďových vôd zo svojej strechy. V projekte
boli plánované 4 zvody, z toho 2 na strane domu smerom k pozemku žalobcu. Tak aj boli prvotne
zrealizované.Tieto2zvodydažďovejvodysmerovalidotrativodu,ktorýbolvblízkostihranicepozemkov.
Bez akejkoľvek výzvy, s cieľom predchádzať ďalším komplikáciám so susedom (žalobcom), žalovaní
presmerovali jeden z týchto zvodov dažďovej vody na opačnú stranu pozemku (nie susediacu so
žalobcom) a zaviedli ju do podzemného potrubia odvádzajúceho dažďové vody smerom do blízkeho

potoka. Ten druhý zvod bol smerovaný taktiež do potrubia, ktoré vyúsťuje smerom k potoku na
miestnu komunikáciu. Je to zachytené aj na fotodokumentácii vyhotovenej znalcom F. Z.. Čiže konali
s dobrým úmyslom, odvádzať všetky povrchové vody z pozemku smerom k potoku, nie smerom
k susedným pozemkom. Táto skutočnosť (3 odkvapy zo strechy rodinného domu žalovaných) bola
prezentovaná aj na súdnych pojednávaniach, žalobca ju nerozporoval. Ako prílohu tohto podania pripojili

fotodokumentáciu 3 zvodov dažďových vôd zo strechy rodinného domu žalovaných. Poznamenali,
že ešte v roku 2013 zhotovili masívne a dostatočné opatrenie (betónový múr) na upevnenie svojho
pozemku, aby neohrozovali susedný pozemok alebo stavbu žalobcu prípadným posunom zeminy alebo
stekajúcimi povrchovými vodami. Toto opatrenie bolo so žalobcom ešte pred samotnou realizáciou
riadne prejednané, s takouto formou opatrenia riadne súhlasil, je z toho zápis zo stretnutia na Obecnom

úrade Z., za účasti zamestnanca stavebného úradu. Žalobca podal žalobu v roku 2014, kedy bolo toto
dostatočné opatrenie - betónový múr, zo strany žalovaných už dávno zrealizované a považujú tento bod
žaloby za neopodstatnený.
Pokiaľ sa týka zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN č. XXX/XX, uviedli, že navýšenie ich pozemku
nie je v rozpore s verejným záujmom. Od roku 2013 dodnes nikto iný (napr. ďalší susedia) proti tejto

terénnej úprave nemali žiadne námietky. Táto terénna úprava bola riadne zdokumentovaná, v roku
2014 bol vypracovaný projekt na dodatočné povolenie stavby so zameraním skutočného stavu, ktorým
bolo doplnené prvotné stavebné povolenie rodinného domu z roku 2006. Následne bolo v roku 2017
vydané kolaudačné rozhodnutie obce Z., z ktorého vyplýva, že užívaním stavby nebude ohrozený
život ani zdravie osôb, nebudú obmedzované práva účastníkov konania, ani poškodené záujmy

ochrany životného prostredia. Navýšenie pozemku žalovaní vykonali s cieľom ochrániť svoj majetok,
novopostavený rodinný dom, pred povodňami, ktoré v minulosti spôsobil blízky potok a napáchal veľké
škody. Navýšenie pozemku voči susediacim pozemkom je len mierne. Nie je neprimerané. Betónový
oporný múr pozdĺž hranice susediaceho pozemku žalobcu je dostatočné opatrenie, aby sa neohrozoval
pozemok a stavba žalobcu. O navýšení pozemku mal žalobca vedomosť už v roku 2013. Na spoločnom

jednaní v roku 2013 riadne súhlasil s výstavbou betónového múra, ktorý by plnil funkciu opatrenia pre
prípadné ohrozovanie jeho pozemku a stavby spôsobeného týmto navýšením, a preto považujú aj tento
bod žaloby za neopodstatnený.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli,
ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.06.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v
kontexte s namietaným právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 78/05).6. Odvolacia argumentácia žalobu bola konštruovaná na zopakovaní tvrdení prezentovaných ním v
priebehu prvoinštančného konania. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že samotné
užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania nemá

za následok vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti, nakoľko nepredpokladal, že geometrický plán GP č.
W.-XXX-XXX/XX z 24.8.1990, ktorého účelom bolo zameranie novostavby na parcele XXX/XX a jeho
zakreslenie do katastrálnej mapy, bol chybný. Namietal, že rozhodnutiami správnych orgánov na úseku
stavebného zákona preukázal, že odvedenie dažďových vôd z rodinného domu žalovaných a z ich
pozemku nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením, ako aj skutočnosť, že rozhodnutiami

správnych orgánov na úseku stavebného zákona preukázal, že navýšenie pozemku žalovaných nad
úroveň pozemku žalobcu nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením. Zároveň namietal, že
súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - obhliadku na mieste samom, ktorej vykonanie žalobca navrhoval
súdu od r. 2017.

7. Pokiaľ sa týka prvej odvolacej námietky žalobcu ohľadom vydržania, odvolací súd uvádza, že

vydržanie (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
na základe dlhodobej dobromyseľnej držby. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci
ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so
stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva.

8. V zmysle ustanovení § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, medzi
predpoklady vydržania patrí: a) spôsobilý subjekt, t. j. všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať
vlastnícke právo, nielen fyzické ale aj právnické, b) spôsobilý predmet držby, t.j. veci hnuteľné i
nehnuteľné,právaiinémajetkovéhodnoty,c)dobráviera(dobromyseľnosť)držiteľa,d)oprávnenádržba
po zákonom stanovenú dobu (ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov), e)

uplynutie vydržacej doby. V prípade splnenia všetkých týchto predpokladov sa oprávnený držiteľ stáva
vlastníkom veci okamihom, kedy splnil podmienky vydržanie.

9. Z vyššie uvedeného prehľadu právnej úpravy vyplýva, že v priebehu celého rozhodného obdobia,
kedy bolo vydržanie prípustné, sa na získanie vlastníckeho práva vyžadovalo naplnenie zákonom

stanovených podmienok, a to: existencia dobromyseľnej držby veci, uplynutie zákonom stanoveného
času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe - pri nehnuteľnostiach desať rokov, spôsobilosť
predmetu vydržania.

10. Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod

oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou
nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec, resp. právo patrí. Pri oprávnenej
držbe musí byť teda splnená okrem iných aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Oprávnená
držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere
so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Dobrá

viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré
vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočností, ktoré majú za následok vznik vykonávaného
práva, napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne
presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívneho presvedčenia, že mu vec alebo
právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť

predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi
objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné.

11. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Či je držiteľ

v dobrej viere alebo nie treba preto vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska -
osobného presvedčenia samotného držiteľa a vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Dobrá viera zaniká v okamihom, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli

vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude
v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.12. Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že
mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že

vec alebo právo mu patrí, teda že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv,
ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti," t. j. skúma sa, či
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno
po každom (spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, či mu vec alebo
právo patrí (rozsudok NS ČR z 28.4.1997, sp. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok NS ČR z 9.11.2000, sp. zn.

22 Cdo1253/1999). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno
usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu
držby potom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

13.Zhľadiskadobromyseľnostidržbyakopodmienkynadobudnutiavlastníctvavecivydržanímjeprávne
relevantnoulentáskutočnosť,ktorámáobjektívneznakytitulu[prípadneajlendomnelého(putatívneho)]

nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä
dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je
určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom
zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre
nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi

napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne
nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna
alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/17/2016 zo dňa 24.04.2017)

14. Odvolací súd v danom prípade poukazuje na odborné vyjadrenie znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 z
21.08.2018(č.1.36spisu),zktoréhovyplýva,žeparcelyCKNXXX/XXaCKNXXX/XXbolivytvorenéGP
č. XXX-XXXX-XX-a/XX a jeho záznamom podrobného merania zmien č. XX. Hranica medzi žalobcom a
žalovaným v zmysle GP č. XXX-XXXX-XX-a/XX má prebiehať po bodoch 88-14 a 88-17. Z nameraných
skutočností jednoznačne vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalovaným

a žalobcom je postavený na parcele C KN XXX/XX, XXX/XX a nezasahuje do parcely C KN XXX/XX a
XXX/XX, t. j. parcely žalobcu. V prednej časti múrika, t. j. pri bode 5 je múrik postavený na hranici parciel
C KN XXX/XX a XXX/XX v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami, ktoré sú jasne definované vo
Vyhláške 87/2013 Z. z. Zo situačného náčrtu taktiež vyplýva, že paradoxne žalobca užíva časť pozemku
na parcele č. XXX/XX, ktorý patrí žalovanému.

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie znalca zo dňa 25.10.2019 (č. l. 177 spisu), ktorý
uviedol, že predložený GP XXX-XXX-XXX/XX na zameranie stavby len preukazuje stav, že je tam
uvedené - 2 metre od hranice, ale v žiadnom definovanom bode. Prehlásil, že stavba domu nie je
postavená rovnobežne 2 metre od platnej vlastníckej hranice, ktorá bola definovaná GP XXX-XXXX-
XX-a/XX a ZPMZ 88. Tento GP definuje priebeh vlastníckej hranice spolu s verejnou listinou. Priebeh

hranice medzi žalobcom a žalovaným je priamka z bodu 88-17 do bodu 88-14 v zmysle GP XXX-XXXX-
XX-a/XX a ZPMZ 88, ktorý definoval geometrické a polohové zobrazenie parciel. Taktiež poukázal na
dokument, ktorý predložil žalobca „Situácia“ M-1:500 schválená 30.11.1987 na základe ktorej malo dôjsť
k osadeniu stavby. Znalec v danom prípade zistil zjavný nesúlad, nakoľko parcela žalobcu je len 18 m
a osadenie sa malo vykonať podľa tejto situácie na parcele o šírke 20 m.

15. Odvolací súd sa s poukazom na odborné vyjadrenie znalca stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca objektívne nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže nepreukázal, že došlo k
vytýčeniu hranice z bodu 88-17 do bodu 88-14 v zmysle GP XXX-XXXX-XX-a/XX a ZPMZ 88, ktorý
definoval geometrické a polohové zobrazenie parciel.

Zvykonanéhodokazovaniatedavyplynulo,ženebolpreukázanýobjektívnevstupžalobcudooprávnenej
a dobromyseľnej držby. Samotné užívanie nehnuteľnosti (časti pozemku na parcele č. XXX/XX, ktorý
patrí žalovanému), samo o sebe nezakladá vydržanie a nadobudnutie vlastníckeho práva.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval pochybením súdu prvej inštancie, ktoré malo spočívať v

tom, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohliadkou, nakoľko mal za to, že na posúdenie
skutočnosti či dažďová voda, ktorá preniká na pozemok žalobcu, ak nejaká preniká, tak či táto preniká z
pozemku žalovaného, by boli potrebné odborné znalosti, nestačilo by laické posúdenie súdom, odvolací
súd uvádza, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazovvykoná. Nie je povinnosťou súdu akceptovať všetky návrhy na dokazovanie, jeho povinnosťou je však
vo vzťahu k procesným úkonom strany sporu primerane, zrozumiteľne a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne uviedol prečo nevykonal žalobcom
navrhnutú obhliadku, zdôvodnenie je postačujúce, vystihujúce podstatu, odvolací dôvod v tomto zmysle
bol tiež bez relevancie.

17. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Odvolací súd má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie
tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie
za skončené ( § 154 CSP).

20. Dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané prejednacou zásadou. Rozdiel v porovnaní s

Občianskym súdnym poriadkom je v tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť
strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Pri
klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne nikdy (výnimky sú v § 185 ods. 2 a 3 CSP),
čím je do istej miery modifikovaná aj miera procesnej zodpovednosti strán za navrhovanie dôkazov.

21. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v § 185 a nasl. CSP. S dokazovaním však imanentne
súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť
strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu
oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za účelom zistenia týchto
informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité a zrozumiteľné a najmä včasné

informácie o skutkovom stave, t.j. „kvalitný podklad“ pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať
najmä účastník (§ 132, 136, 149, § 150 ods. 1, § 151, 167 CSP) a v istej miere môže do tohto procesu
vstúpiť aj súd (§ 150 ods. 2, § 181 ods. 2-4 CSP). Tieto práva a povinnosti strán a súdu sledujú
jediný cieľ - zistiť skutkový stav, zefektívniť dokazovanie a rozhodnúť v primeranom čase a spravodlivo.
Dokazovanie v sporovom konaní je postavené na prejednacej zásade, Civilný sporový poriadok ale

obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Materiálne
vedenie konania (materiálny korektív prejednacej zásady) vychádza z myšlienky sociálnej koncepcie
civilného procesu

22. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP), že každý účastník musí

uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

23. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol,
nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal, že na jeho pozemok

preniká dažďová voda z pozemku žalovaného a túto skutočnosť nepreukazujú predložené fotografie,
ktoré sú súčasťou spisu, navyše za situácie, ak sa. predmetný múr nachádza za domom žalobcu na
pozemku č. XXX/XX a zasahuje aj do pozemku vo vlastníctve žalovaného č. XXX/XX. S poukazom
na kolaudačné rozhodnutie vydané dňa 30.03.2017 (č. l. 115a spisu), kde stavebný úrad skonštatoval,
že neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili užívaniu stavby, odvolací súd neprihliadol na oznámenie

o vybavení sťažnosti Okresným úradom Prešov zo dňa 03.01.2014, rozhodnutie Obce Z. zo dňa
19.3.2014, nakoľko uvedeným kolaudačným rozhodnutím vydaným neskôr (v roku 2017), neboli zistené
nedostatky, a preto sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v tejto časti zamietol.
V prípade, že žalobca bol iného názoru, túto skutočnosť bol povinný preukázať.

24. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca síce navrhol obhliadku na mieste samom za účelom
zistenia, či dažďová voda preniká z pozemku žalovaných na pozemok žalobcu, ako aj za účelom
zistenia, či žalovaní navýšili svoj pozemok nad prípustnú mieru, a to na pojednávaní konanom na súde
prvej inštancie dňa 03.11.2016 (č.l. 93), ako aj podaním zo dňa 05.06.2017 (č.l. 107 spisu), avšak naposúdenie týchto otázok je potrebné znalecké dokazovanie, resp. odborné vyjadrenie znalca, nakoľko
nie je v kompetencii súdu posudzovať technické úpravy stavieb a pozemkov, keďže súdy pri rozhodovaní
o obdobných otázkach vychádzajú zo záverov znalcov v danom odbore.. Zároveň je potrebné uviesť, že

predmetné konanie bolo začaté ešte v roku 2014, a teda podľa názoru odvolacieho súdu mal žalobca
dostatočný časový priestor na predloženie návrhov na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom
sporných bodov žaloby.

25. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o návrh na zníženie navýšenia pozemku.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pre súdnu ochranu nestačí tvrdenie, že
žalovaný pozemok navýšil v rozpore so stavebným povolením.

26. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.

27. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Žalobca v tomto prípade, bol povinný svoje tvrdenia preukázať.

28. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné

skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť)
je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po
významných skutočnostiach pátrať.

29. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že mu neušlo to, že žalobcom je muž pričom súd prvej inštancie

priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, čo je však nesprávnosť, zrejmosť ktorej
vyplýva z listín zo spisu a nebolo tak potrebné sa ňou zaoberať.

30. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

31.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.