Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. november 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421200275
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1421200275.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne:

Z..P.H.,Q..XX.XX.XXXX,U.X..H.N.XX,U.,protižalovanému:HomeCreditSlovakia,a.s.,IČO:36234
176, so sídlom 147, Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická
25, Trenčín, o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie 184,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 184,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 04.12.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2021 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že zmluva č. 4609107746 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná a zároveň žiadala, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 184,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od
03.12.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že požiadala žalovaného o
pôžičku finančnej sumy vo výške 4.500,- eur, keďže sa ocitla v ekonomickej tiesni. Po rýchlom a krátkom
rozhovorebezakýchkoľvekpodrobnejšíchinformácií(zamestnankyňacallcentrasivyžiadalalenosobné

údaje, účet a adresu) poslal žalovaný žalobkyni dňa 27.09.2016 na účet sumu 4.500,- eur. Neskôr, listom
zo dňa 29.09.2016, zaslal žalobkyni informácie k riadnemu splácaniu pôžičky, ktorého prílohou bol aj
splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXXX. Žalovaný žiadne ďalšie informácie o pôžičke žalobkyni
neposkytol, a to ani počas telefonického rozhovoru, ani neskôr, a nezaslal žalobkyni ani samotnú zmluvu
v písomnej forme, a teda nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy. Žalobkyňa splácala pôžičku podľa
splátkového kalendára v pravidelných mesačných splátkach, pričom sumu splátky si neskôr zaokrúhlila
na 100,- eur. Odo dňa 24.10.2016 do 23.09.2020 splatila žalobkyňa sumu 4.684,96 eur. Listom zo dňa

01.08.2020 požiadala žalobkyňa žalovaného o zaslanie prehľadu jej platieb, a o doručenie textácie
zmluvy o pôžičke. Dňa 10.08.2020 žalovaný zaslal žalobkyni zmluvu o pôžičke. Nešlo však o zmluvu
o pôžičke, ale o zmluvu o spotrebnom a revolvingovom úvere, s podmienkami, ktoré by žalobkyňa
nikdy neakceptovala pre zjavnú nevýhodnosť na hranici úžery. Zmluva nie je žalobkyňou podpísaná.
Zmluva je neplatná, lebo bola uzavretá za nekalých obchodných praktík a do zmluvy boli včlenené
neprijateľné zmluvné podmienky. Napriek všetkému žalobkyňa vrátila žalovanému celú výšku pôžičky,
a navyše zaplatila 184,96 eur. Týmto považovala žalobkyňa vzťah so žalovaným za vysporiadaný a

ukončený.Žalovanývyzvalžalobkyňunaúhraduďalšejplatbyažalobkyňažiadalažalovanéhoovydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 184,96 eur. Zmluva navyše neobsahuje náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tiež
údaj o konečnej splatnosti úveru, a obsahuje vysokú RPMN. Úver je úročený úžerníckym úrokom, ktorýpodstatnou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Zmluva je neplatná ako celok pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

2. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zmluvu považoval za platne
uzatvorenú, pričom išlo o zmluvu uzatvorenú prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Žalovaná zmluvu podpísala prostredníctvom jedinečného identifikátora pomocou sms správy. Žalobkyňa
ako klient si musela zriadiť prístup do Správcu financií, ktoré umožňuje jednoduchú správu zmlúv
a prehľad záväzkov klienta. Cez Správcu financií (webové rozhranie spoločnosti žalovaného) môže

klient elektronicky uzatvárať zmluvy. Všetky zmluvy uzatvorené prostredníctvom Správcu financií sú
uzatvorené jednoznačne identifikovanou a verifikovanou osobou, teda klientom. Klient musí so znením
zmluvy súhlasiť, a musí doložiť potrebné dokumenty (dva doklady totožnosti, výpis z bankového účtu
a faktúry za mobilný telefón), inak nie je možné v procese poskytnutia úveru pokračovať. Zmluva je
po predložení potrebných dokladov schválená zadaním sms kódu klientom, ktorý môže zmluvu prijať a
podpísať, alebo ju nepodpísať. Zároveň súhlasí, že je zmluvou viazaný v prípade, že zmluvu akceptuje

a podpíše. Klient je verifikovaný telefónnym číslom, ktoré si žalovaný overuje z predložených faktúr,
ktoré sú uhrádzané klientom. Takto uzatvorená zmluva je uzatvorená v súlade so zákonom, a je platná a
záväzná pre obe zmluvné strany. Navyše žalovaný už v telefonickom rozhovore so žalobkyňou uviedol
žalobkyni všetky informácie týkajúce sa obligatórnych náležitostí zmluvy. K obligatórnym náležitostiam
zmluvy žalovaný uviedol, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis

plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne na istinu, úrok a poplatky).
Eurokonformným výkladom možno dospieť k tomu, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017.
V zmluve je tiež uvedená doba trvania zmluvy a konečnej splatnosti, keďže žalovaný ako veriteľ uviedol
v zmluve všetky objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a kedy je konečná splatnosť úveru. K odplate za úver uviedol, že
táto je primeraná, určená v súlade s § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v prípustnej výške, keďže
neprevyšujedvojnásobokRPMNstanovenejpodľa§1ods.4predmetnéhonariadenia.Zmluvaobsahuje
odplatu vo výške 17,89 %, pričom mohol určiť odplatu až do výšky 28,96 % (RPMN), keďže banky v
predchádzajúcom štvrťroku poskytovali úvery za obdobných podmienok vo výške 14,48 %.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.11.2021. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju
neúčasť však ospravedlnil a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto
vec prejednal v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1 Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.09.2016 medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou vyplýva, že žalobkyni žalovaný poskytol úver vo
výške 4.500,- eur a žalobkyňa sa ho zaviazala splatiť v 84 splátkach po 94,58 eur za odplatu vo výške

úroku 17,89 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 7.994,72 eur a termín konečnej
splatnosti bol určený ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. RPMN
bola určená vo výške 38,70 %. Zmluva bola podpísaná spotrebiteľom prostredníctvom identifikátora č.
057724 (č.l. 9 - 12 spisu).

4.2. Žalobkyňa výzvou zo dňa 30.11.2020 vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 200,- eur a to odo dňa nasledujúceho od doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému
dňa 02.12.2020 (č.l. 14 - 15 spisu).

4.3. Z detailov transakcií z bankového účtu žalobkyne vyplýva platobná disciplína žalobkyne vo vzťahu

k spotrebiteľskému úveru (č.l. 18 - 34, 54 - 86 spisu).

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 266/2005
Z.z.“), je zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.5.2. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci svojho
podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

5.3. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na
osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku, a ktorá pri jej uzavieraní a
plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

5.4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

5.5 Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

5.6 Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) , zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

5.7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l) , s) , z) a aa) .

5.8. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

5.9. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

5.10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

5.11. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

6. V konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 4.500,- eur prevodom na jej bankový
účet, na základe telefonickej požiadavky žalobkyne. V konaní bolo sporné, či žalovaný poskytol finančné

prostriedky žalobkyni na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere. Bolo tiež sporné, či zmluva o úvere
obsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.7. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný platne uzatvorili
úverovú zmluvu na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 4.500,- eur. Žalobkyňa síce namietala, že

zmluvu nepodpísala, avšak v konaní aj prostredníctvom telefonickej nahrávky predloženej žalovaným
bolo preukázané, že žalobkyňa sama požiadala o poskytnutie úveru, informácie o úvere jej boli
zamestnankyňou žalovaného poskytnuté, a zároveň bolo aj z nahrávky preukázané, že žalobkyňa aj
za podmienok uvedených zamestnankyňou žalovaného, mala záujem zmluvu uzatvoriť. Už z rozhovoru
vyplynulo, akým spôsobom sa zmluva uzatvára, aj to, že žalobkyňa prostredníctvom Správcu financií

musí zmluvu podpísať, aby mohol úverový vzťah vzniknúť. Zmluva bola preto uzatvorená platne,
a nebolo potrebné ju podpísať aj v listinnej podobe na jej prijatie, keďže zmluva bola žalobkyňou
podpísaná jedinečným identifikátorom prostredníctvom textovej správy a bola žalobkyni kedykoľvek
prístupu na trvanlivom médiu prostredníctvom Správcu financií - webového rozhrania žalovaného. V
súlade s vyššie uvedeným súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy ako nedôvodnú zamietol.
Zmluvu nepovažoval za neplatnú ani z dôvodu neprimerane vysokej odplaty za poskytnutie úveru,

keďže úrok 17,89 % neprevyšoval podstatným spôsobom úroky poskytované bankami pri obdobných
spotrebiteľských zmluvách, uzatvorených v predchádzajúcom štvrťroku (10,06 %). V konaní nebolo
preukázané konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ani konanie majúce znaky úžery, keďže
jedinou odplatou za poskytnutie úveru žalobkyni bol úrok, a tento podstatným spôsobom neprevyšoval
odplatu za obdobné úvery poskytované bankami v predchádzajúcom štvrťroku.

8. Keďže súd považoval zmluvu za platne uzatvorenú, pristúpil ku kontrole zmluvy vo vzťahu k
náležitostiam zmluvy. Súd danú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keď žalovaný
mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a na strane klienta (žalobkyňa) vystupoval spotrebiteľ, ktorý neuzatváral

zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd zistil, že
zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa sa zmluvou zaviazala splácať poskytnutý úver vo výške 4.500,- eur
v splátkach po 94,58 eur, a tak splatiť celkovú čiastku úveru 7.944,72 eur. Odplata za úver bola určená vo
výške 17,89 % vo forme úroku. RPMN bola vo výške 19,6 %. Termín konečnej splatnosti bol určený ako

84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v mesiaci. Zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z.z. neobsahovala rozdelenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, v danom prípade len
na istinu a úroky. Žalovaný v rámci procesnej obrany ohľadom tejto zákonom stanovenej náležitosti
zmluvy poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016
ako výsledok prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ iniciovaného Okresným súdom Dunajská

Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia,
a.s. proti Kláre Bíróovej. Súd poukazuje na to, že označený rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky
pri posudzovaní otázky (ne)splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký

nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, na čo sú oprávnené jedine vnútroštátne
súdy. V súlade s tým aj vo
veci C-42/15 Súdny dvor Európskej únie poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských
úveroch (zákona č. 129/2010 Z.z.). Ku konkrétnym dôvodom, prečo vyššie označený
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax
všeobecných súdov súd odkazuje na rovnomenný článok uverejnený na internetovej stránke
www.najpravo.sk (http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-

c-a-klara-biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html#Odkazy a
citácie), v ktorom autor článku tieto dôvody (s ktorými sa súd stotožňuje) podrobne rozoberá. Zároveň
sa v uvedenom článku autor zaoberá aj tým, prečo v tomto prípade neprichádza do úvahy nepriamy
účinok smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (tzv. eurokonformný výklad) a už vôbec nie priamy

účinok (ktorý v sporoch medzi jednotlivcami, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, zásadne
nie je možný). Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch (jeho namietaných
ustanovení týkajúcich sa povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) by jeho eurokonformný
výklad nutne viedol k výkladu contra legem, čo je neprípustné. Súd si je tiež vedomý, že s účinnosťouod 01.05.2018 došlo novelou zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, k čiastočnej zmene právnej

úpravy, kedy sa v zmluvách uzatvorených po tomto dátume vyžaduje uvedenie už len výšky, počtu a
frekvencie splátok. Vzhľadom na dátum uzatvorenia spornej zmluvy je však uvedená právna úprava
na posudzovaný prípad neaplikovateľná. Súdu je známe aj rozhodnutie NS SR zo dňa 22.02.2018,
sp. zn. 3Cdo/146/2017. Ide o rozhodnutie súdu vyššieho stupňa, ktoré však nie je bez ďalšieho
pre prvoinštančný súd právne záväzné, najmä keď judikatúra súdov Slovenskej republiky je v tejto

oblasti aj naďalej nejednotná. Najvyšší súd SR prijal záver, že eurokonformným výkladom je možné a
potrebné prijať v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z., že nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. (v prejednávanom prípade pod písm. l) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru,

že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora EÚ však platí, že rozsah a medze nepriameho účinku smerníc je vyjadrený jednak právom
EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje
tak, že vnútroštátne ustanovenie je možné vykladať eurokonformne, len za použitia vnútroštátnym
poriadkom aprobovaných výkladových metód (a všeobecných právnych zásad, najmä zásady právnej

istoty a zákazu retroaktivity). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, použitím každej vnútroštátnej výkladovej
metódy vrátane výkladu teleologického (bez ohľadu na možnosť neúmyselnej chybnej transpozície
smernice), dospejeme k záveru, že slová „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“ je nevyhnutné vykladať tak, že tieto požadujú členenie splátok na splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov. „Prebiť“ vnútroštátne právo nepriamym účinkom smernice nie je možné, nakoľko

eurokonformný výklad má limity vo vnútroštátnom práve. Smernicu nemožno vykladať contra legem bez
ohľadu na nesprávnosť transpozície smernice do nášho právneho poriadku. Vady transpozície smernice
je potrebné odstrániť zmenou vnútroštátneho práva. Napriek neskoršej zmene zákona č. 129/2010 Z.z.
v súlade so smernicou nemožno z dôvodu zákazu retroaktivity podľa novej právnej úpravy posudzovať
zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred jej účinnosťou, a preto súd posudzoval splnenie náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
z ktorého vyplýva, že dodávateľ bol povinný v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) uvedeného zákona. Žalovaný túto náležitosť
však v zmluve neuviedol. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. a) až l) ,

s) , z) a aa) (čo i len jednu z nich), považuje sa
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch.Vtakomprípademážalovanýveriteľprávolennavrátenieskutočneposkytnutéhoplnenia,teda

poskytnutého úveru, nemá právo žiadať úroky z úveru, ani akékoľvek poplatky súvisiace s úverom. V
konanínebolosporné,žežalovanýposkytolžalobkyniúvervovýške.4.500,-eur,ažalobkyňavsúvislosti
s úverom zaplatila žalovanému sumu 4.684,96 eur. Na základe uvedeného zaviazal súd žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 184,96 eur, ktorú mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže úver sa
považuje pre absenciu jeho obligatórnej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov. Spolu so žalovanou

sumousúdzaviazalžalovanéhoajnazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezpriznanejsumy
(keďže sa dostal do omeškania s úhradou tejto sumy) v zákonnej výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania 04.12.2020
(§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne odo
dňa 04.12.2020 (odo dňa nasledujúceho po dni plnenia určeného vo výzve zo dňa 30.11.2020) až do

zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu (v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5 % ročne vrátane
úroku z omeškania za obdobie od 03.12.2020 do 04.12.2020) ako nedôvodnú zamietol.

9. Súd ďalej uvádza, že RPMN bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená správne, a to podľa
porovnania RPMN vypočítanej na kalkulačke RPMN dostupnej na stránke MF SR (s povolenou

odchýlkou). Zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z., avšak uvedené nemalo na rozhodnutie vplyv, keďže súd posúdil zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov už z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z.z.10. Súd v konaní nevypočul žalobkyňu, pretože to považoval za nehospodárne predlžovanie konania z
dôvodu, že sa žalobkyňa k okolnostiam uzatvorenia úveru mohla vyjadriť a aj vyjadrila v žalobe a replike.

Navyše by bolo potrebné z tohto dôvodu odročiť pojednávanie, keďže žalobkyňa sa na pojednávanie
nedostavila.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže obe strany boli v konaní

rovnako úspešné (súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy zamietol, a žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia vyhovel).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.