Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814211449
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8814211449.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. A., H..

XX. XX. XXXX, C. Z. XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o.,
advokát so sídlom 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47245034 proti žalovaným: 1) M. N., H.. XX.
XX. XXXX, C. A. XXX/XX, D. H. R., zastúpený: Ľ. N., H.. XX. XX. XXXX, C. Z. XXX, 2) D. N., H.. XX.
XX. XXXX, C. A. XXX/XX, D. H. R.u, o nariadenie výkonu odstránenia nedostatkov, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 12. 2014 a upravenou dňa 14. 11. 2016
domáhal voči žalovaným odstránenia oplotenia po celej dĺžke, ktoré je neoprávnene postavené na
parceleC-KNč.173/11,ktorájezapísanánaLVč.XXXk.ú.Z.,ďalejzmenytrasyodvádzaniadažďových
vôd zo strechy rodinného domu, ktorý je postavený na parcele C-KN č. 173/10, ktorá je zapísaná na LV
č. XXX k. ú. Z. takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok na parcelu C-KN 173/11, ktorá
je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. a taktiež zníženia navýšenia pozemku parcely C-KN 173/10, ktorá je
zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného

pozemku parcely C-KN č. 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z..

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že povinný neoprávnene realizoval výstavbu oplotenia pozdĺž rodinného
domu a to tým, že jeho výstavbou nerešpektuje pôvodné hranice jestvujúceho oplotenia, ktorý
demontoval kvôli navýšeniu pozemku. Nové oplotenie od jestvujúcej cesty po rodinný dom posunul
povinný o 40 cm do pozemku navrhovateľa a taktiež zadnú časť oplotenia za rodinným domom zošikmil
do pozemku navrhovateľa. Povinný predmetné oplotenie realizuje bez súhlasu obce a navrhovateľa,

bez projektu. Navrhovateľ žiada tie časti nového oplotenia, ktoré zasahujú do jeho pozemku odstrániť a
viesť ho v pôvodnej trase. Odvádzanie dažďových vôd zo strechy nového rodinného domu povinného
je vedené cez neupravené navýšené nádvorie smerom k základom rodinného domu navrhovateľa, čím
poškodzuje jeho základy, zaplavuje jeho studňu, ktorá sa tak stala nepoužiteľnou. Povinný neoprávnene
navyšuje pozemok odpadom z rodinného domu v priestore medzi novým oplotením a novostavbou
rodinného domu. Z pôvodných 50 cm je už cca 70 cm od pôvodného terénu, čo je v rozpore s
vydaným právoplatným stavebným povolením. Keďže predmetné spory trvajú od roku 2008 a povinný

nerešpektuje ani nariadenia obce Z. ani Krajského stavebného úradu v Prešove, žalobca žiada, aby súd
rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.3. Podaním zo dňa 22. 05. 2015 doplnil žalobca žalobu o 4. bod a to, aby žalovaný odstránil drevený
sklad, ktorý postavil za rodinným domom žalobcu bez potrebného súhlasu a povolenia.

4. K žalobe sa dňa 21. 09. 2015 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nárok uplatnený v návrhu v celom
rozsahuneuznáva.Snavrhovateľom,pánomA.máproblémyuždlhúdobukvôlivýstavbejehorodinného
domu v Z.. Problémy pribúdali postupne, no začali tým, že po nadobudnutí stavebného pozemku
zistil, že plechový sklad žalobcu zasahuje cez hranicu jeho pozemku. Najskôr ho vyzval ústne, neskôr
písomne, aby vykonal nápravu a odstránil nezákonný stav, pretože táto čierna stavba mu bránila v

realizácii oplotenia stavebného pozemku. Túto stavbu neodstránil a stále stojí na pozemku žalovaného.
To pokladá za hlavný motív jeho útokov a schválností, ktoré vyústili do tejto žaloby. Žalobca vo svojej
žalobe uvádza, že časti nového oplotenia žalovaný realizoval neoprávnene, bez súhlasu obce a bez
súhlasu žalobcu. Žalovaný uvádza, že výstavbu drobnej stavby - betónového oporného múrika, ako
podkladu pre budúce oplotenie riadne oznámil príslušnému stavebnému úradu v obci a to ohlásením
drobnej stavby zo dňa 03. 07. 2013. Navrhovateľ súhlasil s výstavbou betónového múrika pozdĺž hranice

pozemkov po obojstrannej dohode už v roku 2010 a taktiež na spoločnom jednaní v Z. dňa 19. 06. 2013,
kedy bolo vzájomne dohodnuté zhotovenie betónového múrika v lehote do 31. 08. 2013 ako aj jeho
umiestnenie pozdĺž hranice pozemkov. Predmetný betónový múr v stanovenej lehote zrealizoval, pričom
betónový múrik bol osadený podľa dohody (začiatok trasy v pôvodnom výkope pozdĺž RD pána A. vo
vzdialenosti 190 cm od RD). Tvrdenie navrhovateľa, že oplotenie zasahuje do jeho pozemku neuznáva

a vyjadruje sa k tomuto bodu nasledovne: V auguste 2012 za účelom realizácie oplotenia pozemku
prizval na zameranie hranice pozemku geodeta P.. M.. Viackrát vyzval žalobcu, aby odstránil stávajúce
oplotenie. Následne zahájil výkopové práce, no žalobca mu v tom bránil a robil schválnosti. Vzniknutý
problém musel riešiť podaním oznámenia na políciu. Kvôli týmto susedským nezhodám bolo zvolané
jednanie na Obecnom úrade Z., ktoré sa uskutočnilo dňa 19. 06. 2013 s prešetrením stavu priamo na

mieste. Na tomto pojednávaní došlo k vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovaným čím sa spor
týkajúci sa umiestnenia základu betónového múrika pozdĺž hranice pozemkov vyriešil. Dohoda znela:
od začiatku výkopu po RD pána A. bude výkop započatý 190 cm od RD. Oporný betónový múr ako
súčasť nového oplotenia zrealizoval presne podľa vzájomnej dohody. Navrhovateľ v žalobe tvrdí, že
oploteniezasahujedojehopozemku,sčímnesúhlasí.Novéoploteniezrealizovalnasvojompozemkuna

základe ohlásenia stavby príslušnému stavebnému úradu, doložil všetky potrebné technické podklady,
hranicu nechal vytýčiť geodetom a aj sám navrhovateľ súhlasil s umiestnením oplotenia pozdĺž hranice
pozemku. Tvrdenie navrhovateľa že odvádza dažďovú vodu zo strechy nového RD smerom k základom
RD navrhovateľa neuznáva. Od roku 2013 je pozdĺž hranice jeho pozemku susediaceho s pozemkom
navrhovateľa vybudovaný oporný múr ako súčasť nového oplotenia stavebného pozemku. Základ

oplotenia je zhotovený z liateho betónu hrúbky 400 mm a siaha do hĺbky 500 mm pod úroveň terénu
pozemku navrhovateľa. Na ňom postavený múr je zhotovený z betónových tvárnic s hrúbkou 200 mm
a vyplnený liatym betónom. Betónový múr je opatrený zvislou nopovou fóliou ako hydroizolácia proti
povrchovej vode a zemnej vlhkosti. Pozdĺž múrika je v teréne drenáž odvádzajúca vodu z terénu smerom
na miestnu komunikáciu a nie smerom k susediacemu pozemku. Všetka dažďová voda zo strechy RD

a stavebného pozemku je odvádzaná odkvapmi vykopanými rigolmi tak, aby nesmerovala k susediacim
pozemkom, ale smerom k miestnej komunikácii. K tvrdeniu navrhovateľa, že navýšil pozemok, uvádza,
že úpravy terénu na stavebnom pozemku vykonal z dôvodu ochrany svojho majetku, novopostaveného
RD, keďže pozemok je situovaný v blízkosti potoka, ktorého vyliatie počas povodní napáchalo veľké
škody. Ako protiopatrenie došlo k miernemu navýšeniu pozemku od 0 do 40 cm. Toto preventívne

opatrenie realizoval tak, aby všetka voda zo strechy RD a stavebného pozemku smerovala k miestnej
komunikácii a následne do blízkeho potoka. Na výzvu príslušného stavebného úradu predložil všetky
požadované podklady vrátane vypracovanej technickej správy terénnych úprav - projektu na dodatočné
povolenie stavby. Je presvedčený, že všetky úpravy, ktoré zrealizoval nie sú v rozpore s verejným
záujmom a projekt dodatočných úprav bude príslušným stavebným úradom schválený.

5. Keďže pôvodne žalobca žiadal v 4. bode odstrániť drevený sklad, ktorý postavil žalovaný, tak žalovaný
sa vyjadril aj k tomuto bodu, avšak následne v tejto časti vzal žalobca žalobu späť a petit žaloby upravil
v súlade s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 09. 2017, ktorý je predmetom konania.

6. Na pojednávaní dňa 05. 10. 2015 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Zástupca žalovaného sa vyjadril k jednotlivým bodom obžaloby. K bodu 1 uviedol, že žalovaný si dal
pozemok a hranicu riadne vymerať. Vyzval žalobcu, aby odstránil staré oplotenie, pretože zasahovalodo pozemku žalovaného podľa novovytýčenej hranice. Následne začali kopať výkop približne 1,60
m od domu žalobcu. S tým nesúhlasil, že je to príliš blízko. Tak bolo zvolané jednanie na obecnom
zastupiteľstve, kde žalobca žiadal, aby posunuli hranicu do vzdialenosti 1,90 m od domu. Žalobca dal

podmienku, že odsúhlasí postavenie múrika, ak dodržia 1,90 m od domu. Žalovaný pristúpil na túto jeho
podmienku. Čiže od začiatku je vystavaný tento oporný múrik pozdĺž celého rodinného domu, kde si
dal žalobca požiadavku 1,90 m, ale z dôvodu, aby sa zachoval bod, hranica vynesená geodetom, tak
na konci je na dĺžke asi 3 metre zošikmené oplotenie. Ale stále sa nachádza na pozemku žalovaného.
Čiže oporný múrik je postavený na základe ohlásenia drobnej stavby, na základe dohody z roku 2010 a

2013 so žalobcom. Stavebný úrad s tým taktiež súhlasil. Následne po kontrole bol zistený nedostatok,
nedostatočná izolácia. Žalovaný to odstránil, z čoho existuje taktiež zápis. Je oizolovaný zo strany
žalovaného po celej výške, čiže aj v podloží pod úrovňou terénu aj po celej výške. Oporný múrik je
vystavaný z betónových tvárnic, je zaliaty liatym betónom a z jednej strany, zo strany žalovaného je
oizolovaný. Čiže bráni určite presakovaniu povrchovej vody a taktiež všetkej podzemnej vody. Čo sa týka
bodu 2 - odvádzanie dažďových vôd. Z celého rodinného domu má 3 odkvapy. Dva sú z prednej časti

a jeden zozadu. Z prednej časti domu je jeden odkvap zvedený na zem a je trasovaný zatiaľ, lebo nie
sú ešte ukončené terénne úpravy, je odvodňovacím rigolom vedený smerom na miestnu komunikáciu
a následne do potoka ako je to dohodnuté v obci so stavebným dozorom a starostom. Z pravej strany
majú 2 odkvapy z rodinného domu, jeden v zadnej časti, jeden z prednej časti. Ten zo zadnej časti
je vedený zo strechy k zemi, následne pod úroveň terénu a plastovou rúrou je vedený pozdĺž celého

pozemku prepichom cez miestnu komunikáciu do potoka. Druhý z prednej časti zatiaľ nie je dokončený,
tiež bude zaústený do plastovej rúry, ktorá vedie pod úrovňou terénu popod miestnu komunikáciu až do
potoka. Ten z ľavej strany bude vedený povrchovo rigolom na miestnu komunikáciu. Čiže všetky vody zo
strechy sú vedené na miestnu komunikáciu, prípadne do potoka. Čo sa týka ostatnej vlhkosti, zo strany
od žalobcu majú spravenú hydroizoláciu, je to tak napísané aj v technickej správe a navyše majú za

domom spravené dva trativody. Takto je to v stavebnom povolení. Čiže nie je cieľom žalovaného viesť
vodu na susedné pozemky. Celý terén je svahovitý od zadnej časti smerom k miestnej komunikácii a
vyspádovaný je na miestnu komunikáciu nie k susedným pozemkom. Čo sa týka bodu 3 - navýšenie
pozemku - je pravdou, že žalovaný navýšil stavebný pozemok oproti pôvodnému o približne 40 - 50
cm a to z dôvodu povodní v roku 2008 a následných. Ale ako je aj v technickej správe písané, stále je

vyspádovaný smerom k miestnej komunikácii a k potoku. Aby to zlegalizoval, bola podaná žiadosť na
dodatočné schválenie terénnych úprav pozemku, dali si vypracovať jednoduchý projekt, avšak stavebný
úrad požadoval technickú správu. Ale dali si to vypracovať, aby vyšli v ústrety a aby sa problém vyriešil.

8. Podaním zo dňa 14. 11. 2016 žalobca vzal žalobu v bode 4 späť, žiadal rozšíriť okruh účastníkov o

žalovanú v 2. rade a žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby.

9. Uznesením č. k. 8C/192/2014-103 zo dňa 24. 03. 2017 tunajší súd pripustil, aby do konania pristúpila
žalovaná v 2. rade.

10. Na pojednávaní dňa 21. 09. 2017 súd pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom zmení: I. Žalovaní 1/
a 2/ sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne odstrániť oplotenie po celej dĺžke, ktoré je neoprávnene
postavené na parcele C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná
na LV č. XXX, k. ú. Z. a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o
v i n n í spoločne a nerozdielne zmeniť trasu odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu,

stavby bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele C-KN č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z., takým spôsobom, aby táto voda neprenikala
na pozemok parcelu C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná
na LV č. XXX, k. ú. Z. vo vlastníctve žalobcu a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne znížiť navýšenie pozemku parcely C-KN

č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z. a to
takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky susedného pozemku parcely C-KN č. 173/11 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Z. a to v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Právny zástupca žalobcu následne na pojednávaní uviedol, že od posledného pojednávania nedošlo
medzi stranami sporu k žiadnej zmene. Situácia je stále rovnaká. Naopak žalobca ju vníma stále horšie
a horšie. Chcel by upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že ide o susedné spory, kde tvrdené názorystrán sporu sú protichodné. Žalobca má rozhodnutia obce Z., Orgánu štátneho stavebného dohľadu,
rozhodnutie Okresného úradu Prešov. Všetky tieto inštitúcie dali za pravdu tvrdeniam žalobcu. Tieto
inštitúcie daný stav pomenovali ako nevyhovujúci. Následne žalobca založil do spisu fotodokumentáciu,

ktorá zachytáva reálnu situáciu na pozemku žalobcu. Fotodokumentácia zachytáva pohľad do vnútra
altánku žalobcu, kde vidno zamoknutú škvrnu múru a takisto pohľad na dom žalovaného a pozemok
žalovaných, ktorý preukazuje nevyhovujúci spôsob odvodnenia a zatekanie pozemku.

12. Žalovaný sa k fotodokumentácii vyjadril, že jeho pozemok 173/10 o výmere 588 m2 nesusedí s jeho

altánkom. Vôbec nesusedí, nemajú spoločnú hranicu. Priznal, že má tam altánok, ale je postavený za
domom, za jeho stavebnou parcelou, čiže nie na 173/11. Uviedol, že altánok je tam postavený podľa
neho neoprávnene a jedná sa o čiernu stavbu. Keď niečo také staval, prečo si to riadne nezabezpečil?
Žalovaný keď staval oporný múr, použil hydroizoláciu, aby neprenikala tá voda do základov a tak ďalej.
Čiže nerozumie odkiaľ má tam vodu. Keď prší, prší aj šikmo, keď mu prší šikmo na múr, tak samozrejme
nasiakne ten múr a preteká. Nevie čo použil za stavebný materiál. Nepredložil teda ohlásenie, projekt a

tak ďalej. Čo sa týka druhej fotografie, áno je to zvod odkvapu z ich strechy, ktorý je riadne vedený na ich
pozemok. Steká na ich pozemok ktorý je tak upravený, aby stekal na miestnu komunikáciu. V Obci Z. nie
je vybudovaná kanalizácia na odvod dažďových vôd, všetky odvody zo striech, z pozemkov sú riešené
smerom na miestnu komunikáciu. Takto to majú v stavebnom povolení a takto to majú aj vykonané. Na
celom ich dome majú tri odkvapy z domu. Dva sú riešené na stranu suseda nie žalovaného, ale pána

Ž., jeden jediný a to je tento, je riešený na stranu žalobcu, pána A.. Je riadne zvedený na ich pozemok.
Ten, z toho pozemku je rigolom odvedený na cestu. Ten rigol tam aj bol a stále tam je. Z ich pozemku nie
je možné, aby voda pretekala ďalej na susedovu stranu, pretože je tam riadne postavený betónový múr,
ohlásený, bola projektová dokumentácia k tomu predložená stavebnému úradu, dokonca boli vyzývaní,
aby to vykonali v určitom časovom období, myslí že to bol august 2014, čiže od vtedy tam stále je tento

betónový múr a je zabezpečený fóliou, čiže hydroizoláciou z našej strany, aby nepresakoval ešte cez 20
cm betón. Čiže fotka je pravdivá, ale neukazuje, aby voda pretekala na pozemok suseda, steká na ich
pozemok. Je tam ďalej asi 6 metrov, potom tam nasleduje rigol, ktorý odvádza dažďovú vodu nie len zo
strechy, ale aj z pozemku na miestnu komunikáciu a ďalej do potoka. Čo sa týka opatrení nariadených
žalovanému, všetky tieto opatrenia boli realizované, čiže žalovaný si myslí, že všetky tieto inštitúcie, čo

tam už vydali nejaké aj príkazy, rozhodnutia, všetko bolo realizované a je to ukončené. K projektu domu
bol dodatočne priložený aj projekt terénnych úprav, dom je od 30. 03. 2017 skolaudovaný, má už teda
súpisné číslo. Tohto roku bola uskutočnená obhliadka, neboli zistené žiadne závady, to znamená že sú
tam riadne spravené aj odvody dažďovej vody, vedú do žľabu a na miestnu komunikáciu resp. do potoka,
zo strany žalobcu sú vedené na ich pozemok, ďalej do odvodňovacieho žľabu a na miestnu komunikáciu.

Na potvrdenie tvrdenia predložil súdu fotodokumentáciu, vo vzťahu ku ktorej uvádza, že je tu zakopaná
rúra na ktorú poukazuje žalobca, lebo ešte nie je zahrabaná, ale z celého tohto pozemku je voda
vyspádovaná na miestnu komunikáciu. Je vybudovaný betónový múr podľa projektovej dokumentácie.
A je zabezpečený hydroizoláciou po celej dĺžke. Nikde nie je po celej dĺžke prerušený tento múr, čiže
rozdeľuje pozemky, parcelu 173/11 a tak 10, po celej dĺžke je neprerušený, nie sú z neho vyvedené

žiadne, rúry, žiadne otvory, aby prenikala voda z ich pozemku na jeho pozemok.

13. Na pojednávaní dňa 21. 09. 2017 vypovedala aj žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla že čo sa týka
vody, toho stekania, tak od začiatku robili len také opatrenia, aby nerobili susedovi napriek. Na jeho
výzvu, na jeho odsúhlasenie ten múrik urobili, pretože prvýkrát keď bol geodet, zameral, nesúhlasil s

tou hranicou. Druhýkrát, prišiel pán starosta, on zameral, nesúhlasil takisto. Tretíkrát požiadala krajský
stavebný úrad, aby im vyšli v ústrety, aby im pomohli, aby urobili oplotenie pozemku. Zavolali potom
geodeta, a vtedy bola urobená tá fotodokumentácia, ktorá je aj v spise. Pán geodet prišiel, urobili sami
svojpomocne ten výkop na hranicu, do večera bola tá hranica zasypaná hlinou, lebo oni tam ešte
nebývali. Následne žalobca povedal, že hranica bude stáť ako on povie. Potom sa dohodli na hranici, že

on stanovil podmienky, že chce hranicu, aby za jeho domom bolo meter deväťdesiat. Pričom bolo to z ich
pozemku, dali mu ešte 40 cm z ich pozemku za jeho domom, lebo on tam nemal tých meter deväťdesiat.
Bol sám na mieste, bola tam pani M., bol tam zástupca obce, boli tam oni, tak sa dohodli, tak súhlasil,
natiahli šnúru a tak začali robiť, je z toho zápis. Mali termín do 31. augusta urobiť ten plot. Urobili. 31.
augusta povedala pani M., že plot je urobený, nech príde skontrolovať. Prišla asi o dva týždne, možno o

týždeň, všetko bolo v poriadku. Následne možno v novembri podal žiadosť na súd, že nesúhlasí s tým
múrikom, pričom on bol tým aktérom, že chce taký múrik, tak ako on chce. Oni len pristupovali na jeho
podmienky, že by mali pokoj. On nemá odvodnené základy a ešte predtým, ako on robil dom, tak on si
dal zrýpať breh, ktorý nie je jeho ani ten breh, a preto tá voda z brehu mu steká. Odvodnené základynemá a teraz keď voda mu z ríny steká, tak on si dal strechu na pôvodnú strechu a na tu strechu si dal
ďalšiu strechu, ale tie ríny, už nezachytávajú tú vodu, ktorá padá a ona mu padá rovno kolo domu. A tie
ríny nemajú vyčistené, má tam trávu, čiže treba mu čistiť ríny. Čiže nech si najprv urobí poriadok akože

na svojom pozemku, že by zistil z kadiaľ mu tá voda tečie a tak obviňoval iných. Navýšenie pozemku nie
je protizákonné, nie je to proti stavebnému zákonu, lebo každý zákon neošetruje navýšenie pozemku.
Oni ten pozemok nenavýšili veľa, len ho vyrovnali, a robili hlavne opatrenia, pretože v roku 2009 alebo
8 boli tam veľké záplavy a susedom podlialo chodníky. Starosta takisto povedal, vyvýšte si pozemok,
pretože príde veľká voda. On si tiež robil dom, tiež má navýšené pozemky, aj ďalší susedia normálne

majú navýšené pozemky, len robia opatrenia keď príde veľká voda, aby im neprenikla do domu, na
pozemok, on to nemá, lebo on robil pred 20 rokmi.

14. Právny zástupca žalobcu následne uviedol, že zástupca žalovaného v 1. rade hovorí, že je tam síce
altánok, ale on nech dokáže, že je to stavba povolená, že nech nie je čierna a tak ďalej. Zákon predsa
nehovorí o tom, aby v prípade susedských sporov musel ten kto žaluje, kto sa domáha ochrany svojho

vlastníctva, preukazovať, či je stavba povolená či je nepovolená. Veď predsa nesporné skutočnosti
medzi účastníkmi konania sa nedokazujú, to znamená, že ak žalovaní potvrdzujú áno, toto vidíme na
fotke, že to je jeho altánok, tak tým pádom už nemusia ísť nad rámec a dokazovať zo strany žalobcu,
či stavba je povolená lebo nepovolená. Je to jeho vlastníctvo. Ak by mal žalovaný názor, že všetky
nepovolené stavby nepožívajú žiadnu ochranu podľa občianskeho zákonníka, lebo k tomu smeruje

tvrdenie žalovaného, tak je to samozrejme nezmysel. Aj povolená stavba, aj nepovolená stavba, aj
tá stavba, ktorá je realizovaná následne môže byť predmetom dodatočného povolenia stavebného
a dodatočnej kolaudácie, aj tá je vlastníctvom a aj tá je chránená aj v zmysle ústavy, aj v zmysle
občianskeho zákonníka. Opačný pohľad, taký ako presadzuje zástupca žalovaného v I. rade, že ak
by sa podarilo dokázať, že A. tú stavbu ten altánok má nepovolený, tak tým pádom už jeho altánok

nepožaduje a nevyžaduje si žiadnu právnu ochranu, znamenalo by to, že tu môžeme ísť, tam ho prísť
a rozbiť. Lebo on je nepovolený a tým pádom nepožíva žiadnu ochranu. Nie je to tak, samozrejme
to tak nie je. Preto tie dôkazy, či A. má povolený altánok, alebo nepovolený altánok, sú nadbytočné.
Žalobca následne opäť upriamil pozornosť na rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby
a bytovej politiky z dňa 3. januára 2014, podľa ktorého odvedenie dažďových vôd z rodinného domu

stavebníka a z jeho pozemku nie je uskutočnené v súlade so stavebným povolením a stavebníci navýšili
terén svojho pozemku nad upravený terén susedného pozemku sťažovateľa A. A., parcela 173/11 v
rozpore so stavebným povolením zo dal 06. 07. 2006, ktorým stavebný úrad povolil novostavbu pre M. a
manželku D., nakoľko v podmienke č. 11 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad uviedol,
že stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na susedné parcely a

nie je možné prevádzať vyvyšovanie terénu pozemku nad upravený terén susedných nehnuteľností.

15. Následne sa vyjadril zástupca žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že v roku 2014 nebola stavba
dokončená, nebola skolaudovaná, preto odvádzanie dažďových vôd zo strechy nebolo realizované
ešte podľa schváleného stavebného povolenia. Kolaudačné rozhodnutie teraz z roku 2017, odkvapy

zo strechy boli realizované, vtedy boli iba provizórne, to znamená, že bola dokončená strecha a bola
zvedená iba rúra poprípade hadica zo strechy. Tak to robí každý. Pokiaľ nie je dokončená omietka,
nie sú dokončené chodníky, jednoducho tá voda nemá kam odísť, len jedine hadicami ju mali zvedenú
preč. Ale nebola zrealizovaná, nebolo zrealizované ešte podľa stavebného povolenia. Následne vykonali
podľa projektu odvod dažďových vôd zo strechy. Teraz dokladujú kolaudačným rozhodnutím, že všetko

je realizované podľa stavebného povolenia podľa projektu, to znamená že aktuálne a už niekoľko
rokov to tak je, čiže asi od roku 2015, 16 boli zhotovené odkvapy z domu a dažďová voda zo strechy
bola odvádzaná riadnym spôsobom na pozemok a ďalej do trativodu resp. do žľabu a na miestnu
komunikáciu. Čiže toto je z roku 2014. Došlo k zisťovaniu, našli pochybenie, že to nemajú dokončené,
oni sa k tomu vyjadrili, že nie je ešte stavba v takom stave, aby to bolo realizované. Následne to

realizovali a už dlhšiu dobu je to realizované. Potvrdzujú to vyjadrením stavebnej komisie v kolaudačnom
rozhodnutí. Čo sa týka navýšení - oni od začiatku tvrdili že predtým ako tento pozemok kúpili, došlo
k tomu, že z tohto pozemku bola vybagrovaná a vyvezená zemina. Medzitým ako sa previedli tieto
vlastnícke práva, bola z ich pozemku vyvezená zemina vo výške 40, 50 cm v celej úrovni, nevie presne.
Následne začali stavať a potom tú zeminu naspäť navozili, aby sme ten dom nemali zatopený. Následne

došlo tam k povodiam. Boli teda nútení spraviť nejaké opatrenie, aby nedochádzalo k poškodzovaniu
ich majetku. Boli na to upozornení aj stavebným úradom, to znamená starostom, oni teda ten pozemok
vyspádovali tak, aby tú vodu nedostali z potoka na ich pozemok, ale opäť z kopca smerom do potoka.
Celý pozemok je takto vyspádovaný. Je to v projektovej dokumentácii dodatočnej, nevie o koľkocentimetrov, to nebude popierať, ich terén pozemku je o niečo vyšší ako terén pozemku pána A., ktorý
teraz už dodatočne nemôže spraviť nijaké také opatrenie. Ale aj v samotnom povolení je napísané, že
musia zabezpečiť, aby voda z takto navýšeného pozemku neprenikala a neškodila susedom. Oni to

majú zabezpečené. Dodatočne, k ich stavebnému povoleniu, nechali vypracovať dodatočnú projektovú
dokumentáciu terénnych úprav. Je v spise. Ten náčrt nevie, či bol priamo z tohto projektu. Je k tomu
vykonaná projektová dokumentácia z obhliadky projekčnou firmou. Z ich strany to považujú ako niečo
nad rámec, čo tam vydokladovali, chceli to mať v poriadku ošetrené. Nie je to v rozpore so záujmom a
neškodia ani susedovi, pretože vykonali všetky opatrenia na to, po celej dĺžke ich hranice so žalobcom

postavili podľa projektu, podľa odsúhlasenia stavebného dozoru, podľa dohody so žalobcom pánom A.,
je o tom zápis. Podľa projektu postavili 30 metrov dlhý betónový základ a betónový múr na ňom a je
zabezpečený hydroizoláciou, navyše majú ešte z ich pozemku vodu vyspádovanú smerom na miestnu
komunikáciu, nie smerom aby stekala na susedov pozemok.

16. Zo správy Okresného úradu Prešov zo dňa 20. 03. 2018 vyplýva, že ohľadne nedostatkov

uvedených v oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 03. 01. 2014 zamestnankyňa zabezpečujúca
činnosť stavebného úradu pre obec Z. uviedla, že nemá vedomosť o vykonaní opatrení na pozemku
stavebníka. Stavebná činnosť smerujúca k odstráneniu uvedených nedostatkov na pozemku stavebníka
nebola zistená ani pri miestnom zisťovaní dňa 19. 03. 2018.

17. Z odborného vyjadrenia znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 z 21. 08. 2018 vyplýva, že parcely C KN 173/10
a C KN 173/11 boli vytvorené GP č. 243-3504-10-a/85 a jeho záznamom podrobného merania zmien č.
88. Hranica medzi žalobcom a žalovaným v zmysle GP č. 243-3504-10-a/85 má prebiehať po bodoch
88-14 a 88-17. Z nameraných skutočností jednoznačne vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti
tvorí hranicu medzi žalovaným a žalobcom je postavený na parcele C KN 173/10, 173/25 a nezasahuje

do parcely C KN 173/11 a 173/26, t. j. parcely žalobcu. V prednej časti múrika, t. j. pri bode 5 je múrik
postavený na hranici parciel C KN 173/10 a 173/11 v súlade s krajnými dovolenými odchýlkami, ktoré
sú jasne definované vo Vyhláške 87/2013 Z. z. Zo situačného náčrtu taktiež vyplýva, že žalobca užíva
časť pozemku na parcele č. 173/33, ktorý patrí žalovanému.

18. K odbornému vyjadreniu sa dňa 17. 09. 2018 vyjadril právny zástupca žalobcu ktorý uviedol, že
nerozumie výsledku znalca, ktoré je uvedené v doručenom odbornom vyjadrení ohľadom odchýlky pri
určovaní hraníc pozemkov.

19. Taktiež sa vyjadrili žalovaní, ktorý uviedli, že odborné vyjadrenie potvrdzuje, že múrik je vyhotovený

na ich pozemku, taktiež potvrdzuje tvrdenie žalovaných, že žalobcovi ustúpili cca 40 cm z ich parcely,
taktiež že žalobca neoprávnene postavil betónový múr s výškou cca 2 metre na hranici s ich parcelou a
tým neoprávnene užíva ich pozemok. Odborné vyjadrenie taktiež potvrdzuje, že žalobca neoprávnene
využíva časť parcely C KN 173/33 a to tým, že má na nej postavený plechový sklad (plecháč).

20. K námietkam právneho zástupcu žalobcu sa vyjadril znalec dňa 26. 11. 2018, pričom vo vyjadrení
vysvetli postup výpočtu odchýlky. Uviedol, že každá parcela je definovaná geometrickým a polohovým
určením a zobrazením pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom
pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Polohové určenie je dané zameranými bodmi a ich súradnicami
a geometrické zobrazenie je definované svojím tvarom a rozmermi. Čiže s toho jasne vyplýva, že

krajná odchýlka delta p je vlastne vyjadrením presnosti pôvodného zamerania (GP 243-3504-10-
a/85) a výpočtu súradníc podrobných bodov t. j. identických bodov v porovnaní so zameraním v roku
31. 07. 2018. Geometrické zobrazenie znamená zobrazenie tvaru pozemku a jeho rozmerov, t. j. jej
omerných mier. Takže ak je splnená podmienka delta p, a zároveň je splnená podmienka kontrolných
omerných mier priamo meraných s omernými mierami vypočítanými zo súradníc bodov vtedy je možné

považovať parcelu zadefinovanú. Podotkol, že podmienky delta p (krajná odchýlka) a omerné miery
musia byť splnené súčasne v rámci dovolených odchýlok a nie ako je to uvedené v námietkach. Pre
presné pochopenie daných skutočností v rezorte geodézie a katastra je potrebné mať okrem mnohých
technických noriem na zreteli aj USM -UGKK_SR10/2013 pre VKM n. Uviedol, že námietky považuje za
neopodstatnené, nakoľko ako znalec splnil zadané úlohy uznesením č. k. 8C/192/2014-126.

21. Následne sa opäť dňa 29. 03. 2019 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že žalobca
reaguje hlavne na Odborné vyjadrenie č. 4/2018, ktoré súdu podal znalec P.. Z.. Z.. Žalobca už vo svojom
vyjadrení z 17. 09. 2018 vyjadril svoj nesúhlas a pochybnosti ohľadne tohto odborného vyjadrenia. Natýchto zotrváva žalobca aj naďalej. Žalobca ešte na doplnenie uvádza nasledovné : a) žalobca svoj
rodinný dom, postavený na parcele č. 173/11, postavil v súlade s podmienkami stavebného povolenia -
teda aj v súlade s tam uvedenou podmienkou umiestnenia stavby vo vzdialenosti 200 cm od susedného

pozemku (od hranice so susedným pozemkom). b) Geometrický plán č. 244-315-373/90 zo dňa 13.
08. 1990, ktorý bol vyhotovený po realizácii výstavby rodinného domu žalobcu potvrdzuje, že stavba
RD bola realizovaná podľa stavebného povolenia, a teda, že naozaj je umiestnená vo vzdialenosti
200 cm od susedného pozemku (od hranice so susedným pozemkom). c) Ak teda žalobca v rokoch
1987-1990 počas výstavby svojho rodinného domu umiestnil dom vo vzdialenosti 200 cm od hranice

susediaceho pozemku (toho, ktorý dnes vlastnia žalovaní), ako môže byť v roku 2018 znalcom zistené
(a zaznačené do náčrtov), že stavba RD žalobcu je vo vzdialenosti podstatne menšej ako 190 cm od
hranice pozemku žalovaných (ak je touto hranicou spojnica bodov 88-17 a 88-14 v odbornom vyjadrení).
Rozpor, ktorý tvrdí znalec P.. Z. je podľa názoru žalobcu daný tým, že GPS body (GPS meranie)
nesúhlasia so záznamom podrobného merania zmien - poľného náčrtu - list mapy 8-214 zo dňa 18.
04. 1985, podľa ktorého bolo zameranie pozemku vyznačené v teréne železnými rúrkami. Keď začalo

územné konanie pre žalovaného, keď boli na mieste samom ešte s vtedajším starostom aj so žalovaným
ajspracovníkomstavebnéhoúradu,napožiadaniestarostusúhlasilstým,žezosvojhopozemkuumožní
vstup (posun) žalovaného do jeho nehnuteľnosti o 10 cm a takto sa mal žalovaný dostať na vzdialenosť
190 cm od stavby RD. Ako teraz môže žalobca užívať pozemok žalovaného - ako to uvádza znalec
vo vyjadrení? Terajšie zameranie vykonané znalcom je v rozpore so zameraním vykonaným podľa

triangulačných bodov štátnej nivelizácie, podľa ktorého boli vymerané hranice pozemkov na samom
začiatku vytyčovania stavebných pozemkov na tejto ulici v Z.. Triangulačné body štátnej nivelizácie
boli v teréne označené železnými rúrkami, ktoré boli pevne osadené do terénu. Podľa nich všetci
vlastníci pozemkov mali vymerané svoje stavebné pozemky, ich hranice. Podľa tohto systému mal svoj
pozemokvymeranýajžalobcaaajprávnypredchodcažalovaných(predchodcavovlastníctve).Satelitné

zameriavania - podľa GPS bodov a súradníc - je podľa vedomostí žalobcu záležitosť, ktorá sa začala
uplatňovať len cca 10 rokov dozadu. Lenže rodinné domy (minimálne aj ten žalobcov) stoja už 30 rokov
a boli zamerané, povolené, osadené aj zrealizované a následne zapísané do katastra nehnuteľností
podľa vtedajších zameriavaní. V tomto spočíva zrejme rozpor s tými výsledkami merania P.. Z., s ktorými
žalobca aj naďalej nesúhlasí.

22. Na pojednávaní dňa 04. 04. 2019 zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na obrázok č. 4 z
odborného vyjadrenia znalca P.. Z. v spise na čl. 140. Súčasťou ich plota je železný stĺpik, ide o železný
stĺpik zo starého oplotenia. Je zrejmé, že ich plot nie je postavený na pozemku žalobcu. Pri výkope rigolu
pre múrik na ich plot narazili na betónový základ starého plota a ich múrik je čiastočne postavený na

tomto starom betónovom základe.

23. Právny zástupca žalobcu poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Prešov zo dňa 20. 03. 2018.
Taktiež potvrdil, že stĺpik, ktorý sa nachádza na obrázku č. 4, č. l. 140 je pôvodný stĺpik zo starého
oplotenia.

24. Následne sa dňa 25. 10. 2019 vyjadril opäť znalec, ktorý uviedol, že jediným podkladom, ktorý
môže preukázať, že stavba je umiestnená tak, ako je uvedené v stavebnom povolení je len elaborát
o vytýčení stavby, ktorý musí byť vyhotovený oprávnenou osobou, stavebné povolenie ani kolaudačné
rozhodnutie nepredstavujú doklad o vytýčení stavby. Predložený GP 244-315-373/90 na zameranie

stavby len preukazuje stav, že je tam uvedené 2 metre od hranice, ale v žiadnom definovanom bode.
K GP 244-315-373/90 je vyhotovený aj ZPMZ 129, v ktorom sa predpisuje spôsob merania. Meranie
bolo vykonané ortogonálnou metódou s nedostatočným overením pevných bodov, ale len opísaním
hodnôt zo ZPMZ 88, t. j. záznamu podrobného merania zmien pre rozdelenie parciel zobrazené v OV
4/2018, str. 3. Namerané hodnoty pri ZPMZ 129 z ktorého bol vyhotovený GP č. 244-315-373/90 z

predpísaných pevných bodov určite nesúhlasia s reálnym stavom. Na základe meraní a preskúmaní
listín môže jednoznačne prehlásiť, že stavba domu nie je postavená rovnobežne 2 metre od platnej
vlastníckej hranice, ktorá bola definovaná GP 243-3504-10-a/85 a ZPMZ 88. Tento GP definuje priebeh
vlastníckej hranice spolu s verejnou listinou. Priebeh hranice medzi žalobcom a žalovaným je priamka
z bodu 88-17 do bodu 88-14 v zmysle GP 243-3504-10-a/85 a ZPMZ 88, ktorý definoval geometrické a

polohové zobrazenie parciel. Taktiež poukázal na dokument, ktorý predložil žalobca „Situácia“ M-1:500
schválená 30.11.1987 na základe ktorej malo dôjsť k osadeniu stavby. Tu je ale zjavný nesúlad, nakoľko
parcela žalobcu je len 18 m a osadenie sa malo vykonať podľa tejto situácie na parcele o šírke 20 m. Na
základe GP na zameranie stavby nemôže prehlásiť, že hranica je 2 metre od stavby, lebo predmetomGP nie je hranica pozemku, ale stavba. V žalobcom priloženej situácii M-1:500 schválená 30. 11. 1987 je
zreteľne jasná anomália, nakoľko tam je uvedené, že šírka parcely 173/11 je 20 metrov, ale šírka parcely
173/11 podľa GP 243-3504-10-a/85 a ZPMZ 88 je 18 metrov.

25. Na pojednávaní dňa 24. 09. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že Dôležitou listinou, ktorú už
súdu predložili je aj GP z roku 1990. Tento GP bol vyhotovený znalcom Geodézia, š. p. Prešov v auguste
1990 a bolo porealizačne potom ako už bola ukončená výstavba stavby, zamerané jej umiestnenie a
z grafickej časti tohto GP vyplýva, že táto stavba bola umiestnená vo vzdialenosti dvoch metrov od

vlastníckej hranice medzi parc. 173/10 a parc. 173/11. 10-tka podlomenina patrí žalovaným, 11-tka
podlomenina žalobcovi. Znamená to, že už od roku 1990 žalobca považuje priebeh vlastníckej hranice
taký, ktorý vyplýva aj z porealizačného zamerania vykonaným štátnym podnikom Geodézia a znamená,
že vo vzdialenosti dvoch metrov od hrany jeho domu, od múra jeho domu - novostavby, je hranica
vlastnícka medzi týmito dvoma parcelami. Na tieto námietky P.. Z. reagoval, že tieto zamerania stavby
len preukazujú stav, že je tam uvedené dva metre, ale v žiadnom definovanom bode. Vyjadruje sa k

tomu v podaní zo dňa 25. 10. 2019, kde zotrváva na svojich meraniach, ktoré odkazuje a ktoré vysvetľuje
dokonalejšou formou digitálnou formou merania vzhľadom na body, ktoré sú dané GPS zameraním.
Lenže žalobca k tomuto namieta a navrhuje, aby súd v rámci posúdenia tejto skutočnosti, tohto
vyjadrenia žalobcu, aby súd prijal predbežný záver, či žalobca dobromyseľným a pokojným užívaním
dvojmetrovej línie od hrany svojho rodinného domu, smerom ku pozemkom žalovaným, či náhodou

nemohol získať vlastnícke právo práve k tejto časti nehnuteľnosti, vydržaním, odkazom na § 134 OZ.
Pretože všetky podmienky na to splnil. A práve preto žalobca navrhuje, aby súd v rámci prejudiciálnej
otázkyprijalalebovyslovilzáverotomavyhodnotil,čižalobcanezískalalebozískalvydržanímprávetúto
hraničnú čiaru, ktorá prebieha vo vzdialenosti dvoch metrov od hrany, od stavby múra jeho domu. Ako
vyplývaajzvýsluchužalobcu,natejtohranici,ktoráboladvojmetrováodhranyodmúrarodinnéhodomu,

natejtohranicibolopostavenéajstaréoplotenie.Problémjevtom,žemedzitýmitospornýmipozemkami
prebiehalo už viackrát meranie. Sám žalobca aj vysvetľoval aj súdu predkladal zamerania, ktoré robili
rôzni geodeti, ktorí potvrdzovali priebeh vlastníckej hranice vo vzdialenosti dvoch metrov od múra
rodinného domu. A teda ak to nové oplotenie, ktoré postavil žalovaný a ktoré sa stalo vlastne hybným
momentom a dôvodom, pre ktorý začal tento súdny spor, toto súdne konanie, tak to nové oplotenie

nekopírovalo a nebolo postavené na mieste starého oplotenia. Toto už opakovane tiež vysvetľoval
žalobcavtomtokonaní.Aprávepreto,žežalovanýišielďalejanerešpektovaltúhranicuvlastnícku,ktorá
bola nesporná od roku 1990 až do podania žaloby, ktoré bolo v roku 2014, tak to je práve ten problém,
pre ktorý žalobca tvrdí, že zasiahol do jeho vlastníctva. Závery P.. Z. sú závery, ohľadom zamerania
podľa digitálneho spôsobu merania hraníc pozemkov. Lenže nie len digitálnymi bodmi pri meraní hranice

sa spravujú vlastnícke vzťahy, ale tie sa spravujú aj okolnosťami, ktoré spočívajú v priamom reálnom,
pokojnom užívaní vlastníctva na sporných nehnuteľnostiach. A práve preto sa prihovára zato, aby súd
ešte predtým ako vo veci rozhodne, vyhodnotil aj otázku prejudiciálnu spočívajúci v tom, či žalobca získal
alebo nezískal dobromyseľnou, pokojnou družbou z pozície vlastníka tú spornú časť nehnuteľnosti a to
vo forme vydržania s odkazom na § 134 OZ. Čo sa týka bodov dva a tri, tak poukazuje na už predložené

dôkazy do spisu, najmä správy Obecného úradu Z. a Okresný úrad Prešov, odbor stavebný, kde v
týchto správach sa konštatuje, že v prípade pozemku žalovaného, naozaj tento pozemok je navýšený
nad úroveň pozemku žalobcu, avšak odkázal tento úrad žalobcu, teda žalobcu na vyriešenie tejto jeho
situácie súdnou cestou. Taktiež právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žiadali vykonať ohliadku na
mieste samom a k tejto ohliadke zatiaľ nedošlo. Taktiež uviedol, že žiadny z týchto správnych orgánov

nemá právomoc rozhodnúť v tejto veci, aby žalovaný bol povinný zmeniť tok vody - dažďovej vody zo
strechy, alebo znížiť pozemok, nemajú takú kompetenciu v správnom konaní, a preto odkázal žalobcu
na vyriešenie tejto situácie cestou civilnej žaloby.

26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zopakoval všetky skutočnosti dovtedy prezentované,

pričom poukázal na to, že múrik stavali po dohode so žalobcom, pričom na mieste, kde teraz stojí,
prechádzal aj pôvodný plot, čo dokazuje ešte stále stojaci stĺpik a potvrdil to aj žalobca. Čo sa týka
dažďovej vody, doteraz, za sedem rokov, počas všetkých dažďov nevidel jedinú jednu fotografiu, aby
som neklamal, videl jednu fotografiu, ktorá nebola zhotovená z múrika, ktorý je tu, čiže nie susediacich
pozemkov, ale ten múrik vyhotovil sused, nie oni, čiže to bol jeho múrik, cez jeho múrik bola omočená

voda. A dokonca ten múrik nestojí ani na jeho pozemku, čo to tu dokazuje.

27. Právny zástupca žalobcu uviedol, že ten spôsob, aby sa zabránilo sporu v bode 3, ktorý sa týka
odtekania pozemkov, teda zatekania na pozemok, mal byť postavený ďalší dodatočný múr. Práve tendodatočný múr podľa projektu stavby, vypracoval ho P.. B. S. a tento bol doložený v rámci správneho
konania na stavebný úrad. Z tohto projektu stavby vyplýva, z tej grafickej časti, že ten ďalší múr, ktorý
má byť postavený, je to vlastne tá grafika, je to tá červená línia, ktorá je pospájaná jednotlivými bodmi a

tá červená línia ako si môžeme vidieť aj z toho grafického náčrtu, ide ešte ďalej ako je aktuálne existujúci
múr medzi pozemkami. Aktuálne existujúci múr je, 173/11 to je dom žalobcu áno, to znamená, že ten
múr, ktorý má vzniknúť, o ktorom rozprával zástupca žalovaných, je ešte bližšie ku domu žalobcu ako
aktuálne prebiehajúci múr, ktorý je vlastne znázornený touto líniou. To znamená, že ešte bližšie ako na
1,90 m by sa mal dostať žalovaný so svojím tým novým spomínaným múrom ešte k stavbe žalobcu.

Práve preto ani v tom prebiehajúcom správnom konaní žalobca nesúhlasil s týmto návrhom a podal
aj námietky voči návrhu žalobcov. Žalobca taktiež predložil súdu výsledok merania P.. S. Z., kde je
červenoučiaroujezameranátáhranicamedzipozemkamiaztohovyplýva,ževtejprednejčasti,pretože
táto časť je predná od cesty sa to zameranie toho plota, lebo takéto véčko, čiara s véčkom znamená
plot, naozaj sa dostala do pozemku, ktorý vlastní žalobca podľa tej vlastníckej hranice.

28. Zástupca žalovaného následne uviedol, že zástupca žalobcu predložil teda ten náčrt, alebo projekt
stavby,dodatočnejstavby,ktorúbyžalobcazrealizoval,abyužkonečnesaukončiltentosúdnyspor,lebo
je v domnení, že ten posledný bráni ukončeniu stavby. No a samozrejme tak ako pred chvíľkou povedal,
na základe toho zamerania má opäť súdnym znalcom, čiže minimálne druhým geodetom potvrdené, že
ten pozemok, ktorý je tu uvedený ako žltý, je v jeho vlastníctve a keďže nevedú so susedom žiaden

spor o hranici pozemku, tak stále si myslí, že je právoplatne ten pozemok ich, tak si dovolil na svojom
pozemku, čiže aj týchto 40 cm je stále jeho, stavať, alebo navrhnúť to stavebné konanie. Preto sa tá
stavba, realizuje takto na tomto svojom stále pozemku, nie na cudzom.

29. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä rozhodnutím

Obce Z. z 19. 03. 2014, Oznámením o vybavení sťažnosti Okresným úradom Prešov zo dňa 03. 01.
2014, výzvou na urobenie nápravy zo dňa 30. 09. 2013, ohlásením drobnej stavby zo dňa 01. 07. 2013,
rozhodnutím Obce Z. zo dňa 27. 08. 2014, fotodokumentáciou, kópiou katastrálnej mapy, odborným
vyjadrením P.. Z. Z. zo dňa 21. 08. 2018, strán sporu, vyjadreniami strán sporu, vyjadreniami znalca,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

30. Žalobca je vlastníkom parcely C-KN č. 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., žalovaní sú
spoluvlastníkmi parcely C-KN č. 173/11, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z.. Žalovaní realizovali
výstavbu oplotenia pozdĺž rodinného domu, pričom žalobca tvrdil, že žalovaní nerešpektovali pôvodné
hranice oplotenia a oplotenie zasahuje do pozemku žalobcu. Taktiež žalobca tvrdil, že žalovaní

odvádzajú dažďovú vodu zo strechy rodinného domu smerom k základom rodinného domu žalobcu, čím
sú poškodzované jeho základy, zaplavuje mu studňu, ktorá sa tak stala nepoužiteľnou a taktiež žalovaní
neoprávnene navyšujú pozemok odpadom z rodinného domu v priestore medzi novým oplotením a
novostavbou rodinného domu, čo je v rozpore s vydaným stavebným povolením. Rozhodnutím zo dňa
19. 03. 2014 obec Z. nariadila žalovaným, aby zrealizovali také opatrenia, ktorými sa zamedzí tomu,

aby povrchové vody zo stavebného pozemku zatekali na susedné pozemky a aby dažďové vody z
rozostavaného rodinného domu boli odvádzané v súlade s podmienkou č. 5.2 (do trativodu na vlastnom
pozemku), č. 11 (stavebný pozemok bude upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na
susedné parcely a nie je možné prevádzať vyvyšovanie terénu pozemku nad upravený terén susedných
nehnuteľností) a ďalšími podmienkami stavebného povolenia č. SP-81/2006 zo dňa 06. 07. 2006, ktorým

obec Z. povolila realizáciu novostavby RD na uvedenom pozemku. Žalovaní podali dňa 24. 07. 2014
na Obecnom úrade Z. žiadosť o dodatočné povolenie terénnych úprav stavebného pozemku parc.
č. 173/10 a stavby oplotenia na hranici so susedným pozemkom parc. č. 173/11 k. ú. Z.. V konaní
ohľadom dodatočného povolenia už zrealizovaných terénnych úprav pozemku (navýšenie) a oplotenia
(oporný múrik) boli uplatnené zo strany žalobcu námietky ohľadom vlastníckeho práva pozemku na

ktorom sa nachádza započaté oplotenie. S dodatočným povolením terénnymi úpravami nesúhlasil a
požadoval odstránenie navýšeného pozemku. Keďže uplatnená námietka ohľadom vlastníckeho práva
má občianskoprávny charakter, o ktorej prináleží rozhodnúť súdu, obec Z., stavebný úrad odkázala
preto žalobcu na súd a konanie ohľadom dodatočného povolenia už zrealizovaných terénnych úprav
a započatého oplotenia prerušila do právoplatného rozhodnutia súdu. Dňa 30. 03. 2017 bolo vydané

kolaudačné rozhodnutie obce Z., Obecný úrad Z., z ktorého vyplýva, že stavba bola zrealizovaná na
základestavebnéhopovoleniavydanéhoobcouZ.zodňa06.07.2006podčíslomsp.SP-81/2006-0003,
právoplatnosť 04. 08. 2006. V rámci kolaudačného konania bolo zistené, že stavba, ktorá je predmetom
tohto kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konanía boli splnené podmienky stavebného povolenia. Užívaním stavby nebude ohrozený život ani zdravie
osôb, nebudú obmedzované práva účastníkov konania, ani poškodené záujmy ochrany životného
prostredia. Okresný úrad Prešov dňa 20. 03. 2018 oznámil súdu, že zamestnankyňa zabezpečujúca

činnosť stavebného úradu pre obec Z. nemá vedomosť o vykonaní opatrení na pozemku stavebníka
ohľadne nedostatkov uvedených v oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 03. 01. 2014. Stavebná
činnosť smerujúca k odstráneniu uvedených nedostatkov na pozemku stavebníka nebola zistené ani pri
miestnom zisťovaní vykonanom zamestnancami úradu dňa 19. 03. 2018. Dňa 21. 08. 2018 bolo znalcom
P.. Z. Z. vypracované odborné vyjadrenie, podľa ktorého betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu

medzi žalobcom a žalovaným je postavený na parcele C KN 173/10, 173/25 a nezasahuje do parcely
C KN 173/11 a 173/26, t. j. parcely žalobcu.

31. Súd konštatuje, že návrh na vykonanie dokazovania ohliadkou zamietol z dôvodu, že táto by bola
nadbytočná, nakoľko bod 1 bol vyriešený odborným vyjadrením znalca, pri bode 2 žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia a na posúdenie skutočnosti či dažďová voda, ktorá preniká na pozemok žalobcu, ak

nejaká preniká, tak či táto preniká z pozemku žalovaného, by boli potrebné odborné znalosti, nestačilo
by laické posúdenie súdom a ohľadom bodu 3 medzi stranami nebol spor v skutkových tvrdeniach a
jednalo sa vyslovene o právnu otázku. Ostatné doteraz tvrdené skutočnosti mal súd podložené listinnými
dôkazmi založenými v spise a výpoveďami sporových strán.

32. Podľa § 126, ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej „OZ“) vlastník má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

33. Podľa § 127, ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

34. Podľa § 129, ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

35. Podľa § 130, ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

36. Podľa § 134, ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

37. Súd v prvom rade posudzoval či na strane žalobcu nedošlo k vydržaniu dobromyseľným a pokojným
užívanímdvojmetrovejlínieodhranysvojhorodinnéhodomu,smeromkupozemkomžalovaným.Právny
zástupca žalobcu sa odvoláva na skutočnosť, že v geometrickom pláne GP 244-315-373/90 zo dňa 24.

08. 1990 na zameranie novostavby na parcele 173/11 je uvedené, že stavba sa nachádza 2 metre od
hranice pozemku. Právny zástupca žalobcu teda tvrdil, že žalobca vychádzal z tejto skutočnosti a užíval
nehnuteľnosť do vzdialenosti 2 metre od rodinného domu. Samotné užívanie predmetnej nehnuteľnosti
žalobcom tak, ako to popísal právny zástupca žalobcu a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania
však nemá za následok vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti. Žalobca v žiadnom prípade nemohol byť

dobromyseľný, že mu pozemok patrí, nakoľko z geometrického plánu GP č. 243-3504-10-a/85 a jeho
záznamu podrobného merania zmien č. 88 zo dňa 18. 04. 1985 vyplýva, že hranica má prebiehať po
bodoch 88-14 a 88-17. Žalobca teda objektívne nemohol byť presvedčený o svojom vlastníctve, keďže
nepreukázal, že došlo k vytýčeniu hranice v uvedených bodoch. Z vyjadrenia znalca P.. Z. Z. vyplýva, že
jediným podkladom, ktorý môže preukázať, že stavba je umiestnená tak ako je uvedené v stavebnom

povolení je len elaborát o vytýčení stavby, ktorý musí byť vyhotovený oprávnenou osobou. Predložený
GP 244-315-373/90 na zameranie stavby len preukazuje stav, že je tam uvedené 2 m od hranice, ale
v žiadnom definovanom bode. Stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie určite nepredstavujú
doklad o vytýčení stavby. Stavba teda určite nebola umiestnená 2 metre od hranice 88-14 a 88-17. Inásituácia by nastala, ak by žalobca užíval pozemok na základe vytýčenia hranice, kedy by vyššie uvedené
body hranice boli nesprávne vytýčené a on by bol dobromyseľný, že hranica je správna. Túto skutočnosť
však žalobca nepreukázal, a preto súd nemôže konštatovať, že bol dobromyseľný v presvedčení, že je

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

38.Súdnáslednezisťoval,čioploteniejeneoprávnenepostavenénaparceleC-KNč.173/11-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z.. Pri posudzovaní mal k
dispozícii Odborné vyjadrenie znalca P.. Z. Z. č. 4/2018 zo dňa 21. 08. 2018 a Záznam z merania plotu

medzi pozemkami p.č. 173/10 a 173/11 zo dňa 24. 04. 2020 bez autorizačného a úradného overenia
uskutočnené P.. S. Z.. Uvedený záznam obsahoval náčrt, z ktorého bolo zrejmé, že oplotenie na 90 %
kopíruje hranicu avšak vo zvyšku nebolo zrejmé či sa jedná o nejakú odchýlku, resp. o koľko by malo
oplotenie zasahovať do pozemku žalobcu, keďže uvedené meranie neobsahovalo žiadny slovný popis.
Súd sa teda pri posúdení veci pridržal Odborného vyjadrenia znalca P.. Z. Z., z ktorého jednoznačne
vyplýva, že betónový múrik, ktorý v súčasnosti tvorí hranicu medzi žalobcom a žalovaným je postavený

na parcele C KN 173/10, 173/25 a nezasahuje do parcely C KN 173/11 a 173/26, t. j. parcely žalobcu.
Z tohto dôvodu žalobu v bode 1 zamietol.

39. Ohľadom bodu 2 žaloby, v ktorom žalobca požadoval, aby žalovaní zmenili trasu odvádzania
dažďových vôd zo strechy rodinného domu, stavby bez súpisného čísla, ktorý je postavený na parcele

C-KN č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.
ú. Z. takým spôsobom, aby táto voda neprenikala na pozemok parcelu C-KN č. 173/11 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. vo vlastníctve žalobcu,
súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto bode žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko svoje
tvrdenie nepodložil relevantnými dôkazmi. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy

preukazujúce tvrdené skutočnosti a žalobcu v tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že
zo susedovho pozemku vniká na jeho pozemok dažďová voda. V prípade susedských žalôb, občiansky
zákonník pozná len jednu skutkovú podstatu, kedy môže žalobca požadovať splnenie povinnosti
týkajúcej sa veci, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a tou je § 127, ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník
veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by

vážneohrozovalvýkonjehopráv.Pretonajmänesmieohroziťsusedovustavbualebopozemokúpravami
pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na
upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,
prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v

nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok. Žalobca súdu predložil len dve fotografie, na ktorých sa nachádza mokrý
múr a mokrá podlaha. Uvedené v žiadnom prípade nepreukazuje, že na pozemok žalobcu preniká
dažďová voda z pozemku žalovaného. Žalovaný, naopak spochybnil aj tento dôkaz žalobcu, a to tým,
že uviedol, že uvedený múr sa vôbec nenachádza na pozemku č. 173/11, ale za domom žalobcu na

pozemku č. 173/26 a zasahuje aj do pozemku vo vlastníctve žalovaného č. 173/33. Žalobca toto tvrdenie
nerozporoval, naopak, na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v prípade, že voda preniká
na pozemok č. 173/26, upraví v tomto smere žalobu. K zmene žaloby nedošlo a prenikanie dažďovej
vody na pozemok č. 173/11 žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Len na doplnenie súd uvádza, že
na rodinný dom žalovaných bolo dňa 30. 03. 2017 vydané kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že

stavba, ktorá je predmetom kolaudačného rozhodnutia bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej
vstavebnomkonaníabolisplnenépodmienkystavebnéhopovolenia.Užívanímstavbynebudeohrozený
život ani zdravie osôb, nebudú obmedzované práva účastníkov konania, ani poškodené záujmy ochrany
životného prostredia. Súčasťou stavebného povolenia v bode 11 je uvedené, že stavebný pozemok bude
upravený tak, aby povrchové vody z neho nezatekali na susedné parcely. Z uvedeného vyplýva, že

stavebný úrad skonštatoval, že odvádzanie dažďových vôd je zrealizované tak, že nezateká na susednú
parcelu. V prípade, že žalobca bol iného názoru, túto skutočnosť bol povinný preukázať, čo sa nestalo
a preto súd žalobu aj v tomto bode zamietol.

40. A nakoniec čo sa týka bodu 3 žaloby, na základe ktorého žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaných

znížiť navýšenie pozemku parcely C-KN č. 173/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 588 m2,
ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z. a to takým spôsobom, aby pozemok dosahoval úroveň výšky
susedného pozemku parcely C-KN č. 173/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 437 m2, ktorá
je zapísaná na LV č. XXX k. ú. Z., súd opäť poukazuje na znenie § 127, ods. 1 OZ, podľa ktorého byžalobca musel preukázať, že žalovaní realizovali úpravy pozemku alebo stavby na ňom zriadenej bez
toho, že by urobili dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku a tým ohrozili susedovu
stavbu alebo pozemok. Toto tvrdenie žalobca opäť ničím nepodložil. Žalobca sa v tomto bode odvoláva

len na rozhodnutie obce Z. zo dňa 19. 03. 2014. Pre súdnu ochranu nestačí tvrdenie, že žalovaný
pozemok navýšil v rozpore so stavebným povolením. Musia byť naplnené aj ďalšie znaky § 127, ods. 1
OZ. Naopak, žalovaní predložili rozsiahlu dokumentáciu na preukázanie tvrdení, že realizovali opatrenia,
aby žiadnym spôsobom nedošlo k ohrozeniu susedovej stavby alebo pozemku. Súd aj v tomto prípade
poukazuje na kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30. 03. 2017. Týmto súdnym rozhodnutím samozrejme nie

je dotknuté konanie na stavebnom úrade o dodatočné povolenie terénnych úprav stavebného pozemku
parc. č. 173/10 a stavby oplotenia na hranici so susedným pozemkom parc. č. 173/11 k. ú. Z., ktoré
bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
8C/192/2014. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu zamietol aj v tomto bode.

41. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

42.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

43. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov
konania. V plnom rozsahu tak boli v danej veci úspešní žalovaní, ktorým vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.