Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418207006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4418207006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: Q. B., nar. XX. XX. XXXX a A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka Bc.
D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Belovičom, advokátom, so
sídlom Šaľa, Hollého 1854/9 a otec P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., C. XX, o návrhu matky na
určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. júna 2021
č. k. 11P/286/2018-993 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie otca zaviazal prispievať na výživu
maloletých detí: Q. B., nar. XX. XX. XXXX a A. B., nar. XX. XX. XXXX tak, že na maloletú Q. vo výške
150 eur mesačne a na maloletého A. vo výške 100 eur mesačne od 03. 07. 2018 do 30. 06. 2021 a od
01. 07. 2021 naďalej, na maloletú Q. vo výške 170 eur mesačne a na maloletého A. vo výške 120 eur
mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky (I.). Druhým výrokom rozhodol, že

zročné výživné na maloleté dieťa: Q. B., za obdobie od 03. 07. 2018 do 30. 06. 2021 vo výške 4.011,60
eura je otec povinný zaplatiť naraz do 15. 08. 2021. Zročné výživné na maloleté dieťa: A. B., za obdobie
od 03. 07. 2018 do 30. 06. 2021 vo výške 2.211,60 eura otca zaviazal zaplatiť naraz do 15. 08. 2021
(III.) O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(IV.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 232 ods. 1 až 4 CSP. Uviedol, že matka sa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

voči maloletým deťom. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k 11P/286/2018-449 zo dňa 21. 01. 2020.
Rozsudok napadli odvolaním obaja rodičia. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 9CoP/25/2020-792 zo
dňa 15. 12. 2020 rozsudok súdu v napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletými
deťmi (V.,VI.,VII.,VIII.), v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky ohľadne vydania cestovného
dokladu maloletým deťom a ohľadne zriadenia a dispozície s peňažnými účtami maloletých detí (IX.) a v
napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca ohľadne pravidelnej komunikácie s maloletými deťmi (X.)
potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na

mal. Q. a mal. A. (I.), vo výrokoch o zročnom výživnom (III.,IV.) a vo výroku o náhrade trov konania (XI.)
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Matka svojím podaním doručeným súdu dňa
14. 05. 2021 žiadala, aby súd zaviazal otca platiť výživné od 03. 07. 2018 do 30. 06. 2020 na maloletú
Q. v sume 150 eur mesačne, na maloletého A. v sume 100 eur mesačne, od 01. 07. 2020 do 30. 06.2021 na maloletú Q. v sume 170 eur mesačne a na maloletého A. v sume 120 eur mesačne a od 01.
07. 2021 na maloletú Q. v sume 200 eur mesačne a na maloletého A. v sume 150 eur mesačne. Súd
prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o výdavky na maloleté deti, považoval ich za primerané vo všetkých

kategóriách, ktoré uviedla matka. Teda v kategórii strava, oblečenie, náklady na školu, škôlku, poplatky a
bývanie. Z vykonaného a doplneného dokazovania súd teda ustálil, že matka má s maloletou Q. výdavky
približne v sume 336 eur mesačne a s maloletým A. výdavky približne v sume 250 eur mesačne. Otec
maloletých detí v čase prvého rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom
podnikal. Podľa Obchodného zákonníka je podnikanie činnosť vykonávaná za účelom dosahovania

zisku. Súd konštatoval, že obranu otca, podľa ktorej sa mu v podnikaní nedarilo a preto nemohol
riadne platiť výživné, považuje za nedostatočnú. Ak sa otcovi v podnikaní nedarilo, nič mu nebránilo
zamestnať sa už skôr a dosahovať príjem adekvátny jeho vzdelaniu. Už vo svojom prvom rozhodnutí
súd konštatoval, že potencionalita príjmu otca umožňovala platiť výživné v takej výške, ako určil súd. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po prvom rozhodnutí súdu o úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom sa otec zamestnal a jeho príjem je vo výške 500 eur mesačne v čistom.

Súd konštatoval, že otec ako vyučený strojník (sám uviedol, že má strojnícku priemyslovku), môže v
súčasnosti zarábať viac finančných prostriedkov. V okolí bydliska otca sa nachádza podľa všeobecne
známejskutočnostiniekoľkoautomobiliek,kdepodľanázorusúdu,otcabezproblémovzamestnajúakde
môže dosahovať vyšší príjem, ako dosahuje teraz. Súd mal ďalej preukázané, že od prvého rozhodnutia
súdu v tejto veci, otec predal svojej plnoletej dcére a priateľke rodinný dom. Súd nemal preukázané, že

by otec vrátil fyzickým osobám pôžičky tak, ako sám tvrdil, a ani nemal preukázané, že by boli otcovi
finančnépôžičkyposkytnuté.Súdkonštatuje,žeotecdostalfinančnéprostriedkyzapredanýdomnaúčet
maloletej Q., takéto správanie sa zo strany otca je možné považovať za snahu vyhnúť sa plneniu svojich
finančných povinností voči svojim dlžníkom a zneprehľadniť finančné transakcie uskutočnené po predaji
rodinného domu. Inými slovami podľa názoru súdu, otcovi zostalo po predaji domu dostatok finančných

prostriedkov tak, aby mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že otec maloletých detí musel vedieť, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami rodičov a teda aj pred vrátením pôžičiek, ktoré súd navyše nemal za preukázané, ak si
otec nenechal dostatok finančných prostriedkov na riadne plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, táto
skutočnosť nemôže ísť na ťarchu maloletých detí. Podľa názoru súdu, má teda otec dostatok finančných

prostriedkov, aby si mohol vyživovaciu povinnosť určenú súdom riadne plniť, potencionalita príjmov otca
umožňuje, aby otec zarábal viac finančných prostriedkov ako doteraz. Súd prvej inštancie zvýšil otcovi
vyživovaciu povinnosť od 01. 07. 2021 kvôli tomu, že maloletý Bruno ide do 1. ročníka základnej školy od
1. septembra a maloletá Q. je na druhom stupni základnej školy. Je teda predpoklad, že matka bude k 01.
09. 2021 potrebovať viac finančných prostriedkov, navyše bude už počas prázdnin potrebovať peniaze

na zabezpečenie školských potrieb na budúci školský rok. Súd zohľadnil pri určení výšky výživného
aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a takto určené výživné spolu s vyživovacou povinnosťou
matky a rodinnými prídavkami, ktoré matka poberá, zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na
odôvodnené potreby maloletých detí. Súd rozhodol o určení výživného od 03. 07. 2018, odkedy rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti. Súd mal preukázané, že otec od júla 2018 do 30.6.2021 zaplatil výživné

na každé dieťa vo výške 1.388,40 eura. Otcovi teda vznikol nedoplatok na výživnom na maloletú Q. vo
výške 4.011,60 eura a na maloletého A. vo výške 2.211,60 eura. Uvedené nedoplatky súd zaviazal otca
zaplatiť naraz do 15. 08. 2021, pretože otec z predaja domu mal dostatok finančných prostriedkov. O
trováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52CMP.Konanieoúpravuprávapovinnostívočimaloletýmdeťom
je možné začať aj bez návrhu a súd postupuje pri rozhodovaní o trovách konania podľa uvedeného

ustanovenia. Vo výroku rozsudku súd žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal, súd aplikoval
uvedené ustanovenie zákona, pretože CMP neobsahuje výnimky z tohto ustanovenia. Podľa názoru
súdu je ustanovenie § 52 CMP kogentné a nemožno sa od neho odchýliť. CMP neobsahuje pri úprave
trov konania žiadne ustanovenie, ktoré by odkazovalo na CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, namietajúc, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie
nesprávne, alebo neúplne zistil skutkový stav veci. Mal za to, že okresný súd opätovne dostatočne

nepreskúmal závažné skutkové okolnosti tak, ako je uvedené v bodoch 21. a 22. rozsudku KS v Nitre,
č. k. 9CoP/25/2020-792 zo dňa 15. 12. 2020 a dňa 22. 06. 2021 rozhodol opäť v jeho neprospech a
len na základe nepodložených tvrdení matky. Návrh matky na výživné považuje za premrštený nielen z
dôvodu jeho finančnej neschopnosti, ale rovnako matka takmer nijako nepodložila svoje tvrdenia faktamia dokladmi. Z dokladov predložených matkou jasne vyplýva, že sú len účelovo pozbierané z viacerých
rokov a sú často nečitateľné. Suma deklarovaná matkou na oblečenie pre maloletú Q. 80 eur mesačne a
pre maloletého A. 50 eur mesačne je premrštená a nezakladá sa na pravde. Rovnako tvrdenie matky, že

mal. Q. potrebuje už ženskú konfekciu, sa nezakladá na pravde. Q. nosí oblečenie vo veľkosti cca. 158
max. 164, čo zodpovedá stále detskej resp. dievčenskej konfekcii. Podľa jeho informácií veľa oblečenia
dostávajú deti od známych alebo im ich matka sama ušije. Považoval za absurdné tvrdenie, že na
deti nijako inak neprispieva než sumou 68,64 eura a že veci, ktoré deti dostanú u neho si nemôžu
zobrať so sebou k matke. Už samá skutočnosť, že deti k nemu chodia každý nepárny víkend a počas

prázdnin a sviatkov aj na dlhšie obdobie, je samozrejme spojená s bežnými nákladmi. Okrem iného
kupuje deťom rôzne darčeky nielen na sviatky ako narodeniny, meniny, Vianoce, MDD a pod., ale aj pri
bežnom stretávaní, kedy si ako každé iné dieťa, vyžadujú nákup rôznych drobností. Nemalé náklady na
deti má spojené s dovozom pri ich preberaní a odovzdávaní, ktoré súd nepochopiteľne dal výhradne na
jeho ťarchu. Tiež poukázal na to, že matka uvádzala, že býva v dome svojich rodičov, ktorým prispieva
300 eur mesačne. Napriek tomu, že sa jedná o pomerne vysokú čiastku, táto nebola doposiaľ nijako

zdokladovaná. Pokiaľ by boli náklady na maloletých do 30. 06. 2021 také, ako tvrdí matka, z daného
by vyplývalo, že na maloletých vynaloží mesačne 586 eur + náklady na bývanie 300 eur + náklady
na cestu do zamestnania 100 eur + predpokladané náklady na svoju osobu min. 200 eur (čo je spolu
cca. 1186,- Eur mesačne, takže suma evidentne vyššia ako jej príjem), v takom prípade by matke
z uvedeného zárobku nezostávali žiadne financie. Považoval za absolútne nereálne a zavádzajúce

tvrdenie matky, že investovala do prerábky cudzej nehnuteľnosti vlastných 12.000 eur a súd by sa mal
zamyslieť nad tým, či sú tvrdenia matky pravdivé. Tiež má za to, že rekonštrukcia a nákup nábytku,
ktorú matka podnikla v dome jej rodičov nebola nevyhnutná. Tiež uviedol, že matka si už tretí rok dovolí
platiť právne zastúpenie, čo pri jeho skúsenostiach predstavuje nemalé náklady. Hradenie pupočníkovej
krvi mal. Q. a rovnako aj poistenie maloletých považuje za kladné no však v momentálnej finančnej

situácii za nadštandartné. Tiež namietal tvrdenia matky, že kvôli dištančnému vyučovaniu mal. Q., bola
nútená jej zakúpiť tablet a taktiež do svojich nákladov zahrňuje paušál mobilného telefónu pre maloletú,
ktoré zariadenia podľa jeho názoru maloleté nepotrebuje. Matka podľa jeho udania využíva deti voči
nemu ako donucovací prostriedok k vymoženiu si finančných prostriedkov, rovnako ich dokázateľne
manipuluje proti nemu, preto sa komunikácia medzi matkou a ním dostala takmer na nulovú hranicu.

Matka ho neinformuje, ani s ním nekonzultuje dôležité záležitosti, o ktorých by mali rodičia maloletých
rozhodovať spoločne. Uviedol, že práve od obdobia, odkedy matka žiada zvýšiť výživné, od 01. 07.
2021 sú obe deti u neho na letných prázdninách celkove počas obdobia jedného mesiaca, tým pádom
je matka výrazne odbremenená od financovania maloletých, preto je úplne nepochopiteľné, prečo súd
schválil túto jej požiadavku. Čo sa týka zmien na jeho strane od júna 2020, je pravdou, že nehnuteľnosť,

ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve bola predaná za sumu 255. 240 eur, táto nehnuteľnosť však
bola zaťažená nielen pôvodným hypotekárnym úverom voči VÚB banke vo výške 77.229,06 eura, ale aj
ťarchou zo strany daňového úradu vo výške 47. 934,16 eura, čiže celková hodnota len tiarch predstavuje
výšku 125.163,22 eur. Bez uhradenia oboch tiarch by bola nehnuteľnosť absolútne nepredajná, čo je
nespochybniteľné. O tom, že sa nehnuteľnosť nedala s týmito ťarchami predať ani za cenu 199.000 eur

vedela aj matka maloletých, s ktorou sa snažil predať nehnuteľnosť už tri roky pred jej odchodom zo
spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k finančnej situácii jeho priateľky uviedol, že skutočnosť, týkajúca sa
výšky jej mesačného príjmu nijako nedokazuje jej skutočné imanie a jej platobné schopnosti. K obvineniu
o zneužívaní účtu maloletej Q. uviedol, že tento účet je bežný a nie sporiaci, ako to neustále tvrdí
matka a nie je v rozpore so zákonom, ak ho používa na vlastné účely ako disponent. Nikdy neboli zo

spomínaného účtu použité peniaze, ktoré by patrili maloletej Q. a vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, že
„zneužíva" účet maloletej je nemiestne. Ďalej uviedol, že pokiaľ matka nie je ochotná s ním záležitosti
ohľadne krstu detí a prvého svätého prijímania a podobné záležitosti vopred prediskutovať a bude
v týchto veciach naďalej samostatne rozhodovať, nevidí žiaden dôvod, aby finančne na spomenuté
prispieval. Je zarážajúce, že súd bez akéhokoľvek dokazovania jednostranne prišiel k záveru, že jeho

podnikateľské možnosti a schopnosti boli a sú lepšie, ako uvádza a súd automaticky vychádzal z názoru,
že pokiaľ má niekto živnosť, znamená to, že v podnikaní musí byť jednoznačne úspešný a jeho príjmy
sú nadpriemerné. Je presvedčený, že neexistuje zákon, ktorý by určoval minimálnu výšku zisku pre
živnostníka, ako podmienku pre založenie alebo udržanie živnosti. Nemenej zrážajúce, ba až ponižujúce
je konštatovanie súdu, že ako vyučený strojár, môže zarábať viac finančných prostriedkov. Súd taktiež

nijako neprihliada na fakt, že má ešte stále exekúcie vo výške cca 7.000 eur a zamestnávatelia majú s
týmto faktom problémy. Rovnako neberie do úvahy fakt, že pandemická situácia je nepriaznivá nielen pre
trh práce, ale hlavne pre drobných podnikateľov, najmä v gastronomickom sektore, ktorým sa poslednou
dobou zapodieval a v neposlednom rade súd neberie do úvahy ani jeho vyšší vek, v ktorom už nie jetaké jednoduché nájsť si prácu. Osobne nie je spokojný s výškou jeho terajších príjmov a preto si naďalej
hľadá prácu. Je taktiež zarážajúce, že súd sa zapodieva úrovňou jeho zamestnania, no to, že matka
zmenila zamestnanie za zamestnanie s nižším príjmom a podstatne vzdialenejšie od jej bydliska, čím

si znížila príjem a zvýšila náklady na cestovanie, súd nijako neposudzuje. Tak ako je zreteľné aj z jeho
výplatnej pásky, jeho čistá mzda sa pohybuje vo výške cca. 500 eur, z čoho po odrátaní približne 120
eur na exekúcie a platenia výživného na maloletú B., Q. a A. cca. 170 eur, mu na živobytie zostáva
len životné minimum. Tiež uviedol, že všetky písomne uzavreté pôžičky do dňa 21. 01. 2020, týkajúce
sa jeho fyzickej osoby, boli riadne súdu preukázané a doložené. Predajom nehnuteľnosti mu na účet

mal. Q. bolo celkovo pripísaných 61.962,94 eura, z čoho vrátenie pôžičiek predstavuje 60.000 eur takže
zostatok činil 1.962,94 eur. Dňa 30. 06. 2020 zaplatil za zdravotné poistenie VŠZP sumu 488,11 eura
a dňa 16. 07. 2020 vybral v hotovosti sumu 700 eur na zaplatenie výživného na maloletú B. B. za
obdobie 01. - 07.2020. Celkový zostatok z predaja domu teda činil 774,83 eura. Napriek tomu, že by
si mal byť vedomý faktu, že podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými
výdavkami rodičov, nie je si vedomý, že by existovala akákoľvek inštitúcia alebo subjekt resp. veriteľ,

ktorý by nepožadoval späť svoje pôžičky od dlžníka a v prípade, že dlžník nesplatí svoj záväzok, je
automaticky sankciovaný. Súd absolútne neprihliada na skutočnosť, že záväzky hlavne voči daňovému
úradu,vzniklieštepočasspolužitiasmatkouajednostrannevyhlásil,žetietozáväzkysúlenjehoťarchou
a problémom, ktorý si má sám vyriešiť a že navrhovateľka s nimi nemá nič spoločného. Má za to, že
okresnýsúdopätovneriadnenepreskúmaldanúzáležitosťatýmneobjektívneažzaujatoposúdilsituáciu

anazákladenepodloženýchavymyslenýchtvrdenímatkyajejPZ,rozhodolnespravodlivo,ažlikvidačné
voči jeho osobe, čím mu rozhodne spôsobí opätovné obrovské problémy ako tomu bolo aj po vynesení
rozsudku dňa 21. 01. 2020 v podobe exekúcií, obmedzení, prípadne trestného rozkazu. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil určené výživné a určiť nové výživné od obdobia 03. 07. 2018 na maloletú Q. vo výške
max. 50 eur mesačne a na maloletého A. taktiež vo výške max. 50 eur mesačne. Taktiež žiadal zrušiť

určené zročné výživné na maloleté deti.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších
ústnych a písomných vyjadrení v rámci súdneho konania. Zastal názor, že prvoinštančný súd vykonal
potrebné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z tohto dôvodu navrhol, aby rozsudok

prvoinštančného súdu Krajský súd v Nitre v plnom rozsahu potvrdil.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, udávajúc že otcom označené odvolacie dôvody sú v
texteodvolanianedostatočnekonkretizované,tedaniejeuvedené,akénavrhnutédôkazysúdnevykonal
a aké ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, podľa názoru otca zadávajú dôvod na

jehodomnienku,žezistenýskutkovýstavneobstojí.Mázato,žesúduriadnevydokladovalaaodôvodnila
návrh, pokiaľ ide o určenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Konanie prebieha od novembra 2018
a od toho času až do vyhlásenia napadnutého rozsudku sa potreby detí aj zmenili, deti vyrástli, Q.
navštevujedruhýstupeňZŠ(včasepodanianávrhu2018bolažiačkou3.ročníkaZŠ),A.jeodseptembra
žiakom 1. ročníka ZŠ. Deti v tomto veku (najmä Q.) veľmi rýchlo rastú, na každé ročné obdobie

potrebujú nové topánky, bundy, tričká, nohavice, mikiny, spodnú bielizeň, pyžamo .... Takisto hygienické
potreby, školské pomôcky, cvičebný úbor, tenisky atď. Otec zrejme nemá ani tušenie, aké sú skutočné,
a vôbec nie prestrelené náklady na dve školopovinné deti. Pokiaľ ide o námietky otca, že je nereálne a
zavádzajúce jej tvrdenie, že investovala do prerábky rodinného domu svojich rodičov sumu 12.000 eur,
tieto námietky sú nedôvodné. Rekonštrukcia domu bola uskutočnená čiastočne z vlastných finančných

prostriedkov v celkovej sume cca 12.000 eur - tieto peniaze jej dali jej rodičia, dar v rovnakej sume
dostal aj jej brat a čiastočne ju financovali jej rodičia v sume cca 10.000 eur. Dôvodom tejto rekonštrukcie
bolo vytvorenie stabilného bývania pre ňu a deti, nakoľko s ohľadom na jej príjem a skutočnosť, že otec
neprispieva na ich výživu čiastkou, ktorá by pokrývala skutočné potreby detí, si nemohla dovoliť vziať si
hypotekárny úver za účelom zabezpečenia vlastného bývania. Vytvorením samostatnej bytovej jednotky

majú deti vytvorené vlastné bývanie, oddelene od ostatných členov domácnosti - starých rodičov. Pokiaľ
ide o ne/nutnosť zakúpenia tabletu pre účely dištančného vzdelávania, informácie o spôsobe výučby
priateľkinej dcéry sú v tomto smere irelevantné, pretože v tomto konaní nie je predmetom úprava práv
a povinností k priateľkinej dcére. Čo sa týka mobilného telefónu, zastáva názor, že v dnešnej dobe
je pre 11-ročné dievča normálne, aby malo mobilný telefón, čo jej umožňuje sa s dcérou kedykoľvek

spojiť a aj ona prostredníctvom neho komunikuje so spolužiakmi a kamarátmi. K existujúcemu účtu
maloletej Q., ktorého disponentom je výlučne otec uviedla, že keďže Q. v čase podania návrhu mala
8 rokov, dnes má 11 rokov, tak asi ťažko možno účet vedený na meno maloletej považovať vo svojej
podstate za iný ako sporiaci účet, zvlášť za situácie, ak s ním dieťa pre svoj vek samé nedisponuje. Jejasné a otec to aj sám potvrdzuje, že peniaze z predaja nehnuteľnosti mu prišli na účet jeho maloletého
dieťaťa.Totojezneužívanieúčtumaloletéhodieťaťa,konanievrozporesozáujmamimaloletejavedomé
vyhýbanie sa zaplateniu svojich záväzkov. Argumenty o jeho snahe „sprehľadniť' všetky jeho transakcie

sú nepravdivé. Faktom je, že tento účet Q. nie je na žiadny prospech; jediný, kto z jeho vedenia na
meno maloletej profituje, je otec maloletých detí, ktorý si je vedomý toho, že na prostriedky na takomto
účte mu súdny exekútor nemôže siahnuť, čo sa potvrdilo aj v priebehu tohto konania. Pokiaľ ide o
údajnú pôžičku od otca povinného rodiča, p. P. B., v sume 10.000 eur, táto je preukazovaná zmluvou
o pôžičke znejúcej na sumu 11.000 eur, ktorá kľudne mohla byť napísaná otcom maloletých detí po

začatí tohto konania. Nie je možné verifikovať jej pravosť a ani správnosť, podpis na nej nie je úradne
osvedčený. Údajná pôžička od p. F. Y. v sume 2.300 eur - takúto pôžičku otec počas konania netvrdil a
ani nijak nepreukazoval, spomenul ju až na poslednom pojednávaní a žiadne doklady k nej nepredložil.
Mgr. F. Y. je riaditeľ Directreal P., t.j. realitnej kancelárie, ktorá inzerovala otcovu nehnuteľnosť v roku
2019-2020;tátopôžičkajepodľajejnázorunevierohodnáanepreukázanáapretomožnomaťajzásadné
pochybnosti o tom, že takáto pôžička vôbec vznikla. Údajné pôžičky veriteľa K. K. sú nepreukázané a

zmluvy o nich kľudne mohli byt napísané otcom maloletých detí po začatí tohto konania. Nie je možné
verifikovat ich pravost a ani správnost, podpisy na listinách nie sú úradne osvedčené. Údajné pôžičky
od priateľky otca D. R.- takéto pôžičky, ako uvádza v odvolaní, otec počas konania netvrdil a ani nijak
nepreukazoval.Platby,ktoréboliccaod9/2019do6/2020poukazovanépriateľkouotcanaúčetmaloletej
Q., neboli označované ako pôžička; nakoľko spolu žili v spoločnej domácnosti, tieto sumy zrejme slúžili

na uspokojovanie spoločných alebo otcových potrieb, čo je v zásade z pohľadu tohto konania úplne
nepodstatné. Údajná pôžička od dcéry T. B., ktorá je spolunadobúdateľkou otcovej nehnuteľnosti - takúto
pôžičku, ako uvádza v odvolaní, otec počas konania netvrdil a ani nijak nepreukazoval; nespomenul
ju ani na poslednom pojednávaní. Z jednoduchej matematiky vyplýva, že ak kúpna cena nehnuteľnosti
bolo dohodnutá v sume 255.240 eur a sám otec uvádza, že hodnota dlhov, ktoré boli z kúpnej ceny

uhradené, bola 125.163,22 eura, potom otec mal na základe obsahu kúpnej zmluvy, ktorú vlastnoručne
podpísal, obdržať titulom kúpnej ceny po zohľadnení dvoch zabezpečených záväzkov celkovo sumu
130.076,78 eura. Ak v konaní bolo preukázané, že na účet maloletej Q. boli v 6/2020 pripísané finančné
prostriedky v celkovej sume 61.962,94 eura, potom „vo vzduchu lieta“ ešte suma 68.113,84 eura, ktorá
nie je zo strany otca hodnoverne podložená. Takisto nie sú hodnoverne podložené ani platby, ktoré

zrealizoval otec z prijatých peňazí v celkovej sume 61.962,94 eura. Otec z dohodnutej kúpnej ceny
neuhradil ani čiastočne prednostné a vykonateľné pohľadávky na výživnom, ktoré majú prednosť pred
akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča. Hlavným kritériom na určenie výživného pre maloleté deti nie
je aktuálny zárobok z pracovného pomeru povinného rodiča, ale jeho celkové možnosti a schopnosti
pre dosiahnutie adekvátneho príjmu. Tieto sú ovplyvnené vzdelaním, praxou, manuálnymi zručnosťami,

vekom, zdravotným stavom a v neposlednom rade aj reálnymi možnosťami danými lokalitou bydliska
povinného rodiča. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky kritéria pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti v tomto konkrétnom prípade a správne vychádzal z potencionality príjmu, pričom do času,
kým otec nemal pozastavenú živnosť, zodpovedá zákonným kritériám aj určenie výživného podľa ust. §
63 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine. Otec za celé obdobie 3 rokov trvania tohto súdneho konania

vôbec nereflektoval ani na vekom sa zvyšujúce potreby maloletých detí a úplne odignoroval súdne
rozhodnutia, z ktorých vyplývala súdom určená výška výživného a ktoré rozhodnutia boli predbežne
vykonateľné, preto bol právne povinný sa nimi riadiť pri plnení svojej vyživovacej povinnosti. Navrhla,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. K vyjadreniu matky k podanému odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že odvolacie dôvody
pod písmenom a/ a c/ sú v texte odvolania všeobecne uvedené z dôvodu, že súd rozhodol na
základe nedokázaných faktov. Pokiaľ to bolo nutné, mali byť uplatnené ďalšie prostriedky procesnej
obrany napríklad predvolanie svedkov, prešetrenie zmluvy, rozsiahlejšia kontrola dokladov predložených
matkou maloletých a predloženie nepredložených dokladov, ktoré matka uvádza ako svoje výdavky na

deti, bývanie... Má za to, že nie som oprávnený určovať súdu tieto postupy, ale naopak, súd by mal konať
v zmysle spravodlivosti a zabezpečiť hodnoverné, reálne dôkazy, aby tak mohol spravodlivo rozhodnúť,
čo sa nestalo. Súd rozhodol voči jeho osobe nespravodlivo a ohľadom určenia výšky výživného až
likvidačne. Fakt, že Q. nosí ženskú konfekciu matka sama uviedla ako argument vyšších nákladov na
Q. na pojednávaní dňa 22. 06. 2021, tým si matka opäť odporuje. Sama matka uvádza vo svojom

vyjadrení, že za odôvodnené potreby detí považuje aj ubytovanie, stravu v domácnosti, výlety, tábory
atď., no zároveň je pre ňu zarážajúce, že rovnaké náklady uviedol i on ako prispievanie, resp. jeho
náklady na deti. Naďalej spochybňuje tvrdenia matky o jej uvedených príjmoch a výdavkoch a podľa jeho
znalostí dom navrhovateľkiných rodičov nebolo nutné prerábať na to, aby mali deti kde plnohodnotnebývať, ide čisto o matkin komfort. Porovnávanie jeho detí, hlavne Q. s rovnako starou dcérou jeho
priateľky, nepovažuje v žiadnom prípade za irelevantné, pretože už 4. rok žijú v spoločnej domácnosti
a vidí, čo pokrýva potreby takéhoto dieťaťa a vie to aj reálne posúdiť. Ohľadom vyjadrenia sa k účtu

maloletej Q. - pokiaľ má navrhovateľka, resp. jej PZ problém niektoré vklady či výbery identifikovať,
ako píše vo svojom vyjadrení, je ochotný im tieto ozrejmiť. Tým, že pri predaji nehnuteľnosti a iných
drobných platbách použil účet maloletej a nie účet akejkoľvek inej tretej osoby, poskytol pre matku
(ktorá si sama vyžiadala zasielanie týchto výpisov), možnosť absolútnej prehľadnosti o jeho finančných
transakciách, ku ktorým by v nijakom inom prípade nemala prístup a nijako týmito transakciami maloletú

nepoškodil. Takže neustále osočovanie a očierňovanie jeho osoby ohľadom užívania účtu maloletej je
úplne neopodstatnené. Ohľadom snahy matky spochybniť všetky pôžičky uvedené na účte, uviedol,
že všetky pôžičky na súdnom pojednávaní riadne ozrejmil, čo je zaznamenané aj v zápisnici, resp.
rozsudku. Vzhľadom na to, že sa jedná o jeho rodinu nepotreboval spisovať žiadne zmluvy, no napriek
tomu tieto s nimi kvôli dobrým rodinným vzťahom spísal. Občiansky zákonník neukladá povinnosť
zmluvným stranám uzatvoriť zmluvu o pôžičke písomne, takže ústna zmluva o pôžičke je platná a

účinná. Z predaja domu mu nezostali žiadne iné finančné prostriedky, len tie, ktoré uviedol aj na súdnom
pojednávaní dňa 22. 06. 2021. Matka sama vo svojom vyjadrení konštatuje, že nebolo z jej strany možné
vymáhať jej pohľadávky cestou exekučného konania, vzhľadom na jeho viacpočetné už prebiehajúce
exekúcie a nemajetnost'. Týmto navrhovateľka jasne potvrdzuje jeho doterajšie tvrdenia o zlej finančnej
situácii. Uviedol, že dňa 16. 08. 2021 skončil s vážnymi zdravotnými problémami a následkami v

nemocnici a doposiaľ je práceneschopný. Tým sa jeho celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie
adekvátneho príjmu omnoho viac obmedzili.

6. Otec v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že súdu jasne
preukázal jehodoterajšie finančné možnosti a schopnosti, ktoré nijako nekorešpondujú s návrhom matky

maloletých a jeho následného odobrenia OS NZ. Rozsudok vydaný na základe návrhu matky je pre neho
likvidačný s poukázaním na jeho preukázané príjmy najskôr z podnikateľskej činnosti za rok 2018-2020,
následne z jeho mzdy, ktorú poberal od októbra 2020 do augusta 2021. Od 16. 08. 2021, kedy sa dostal
do vážnych zdravotných ťažkostí, je dlhodobo práceneschopný a poberá len nemocenskú dávku vo
výške cca 330 eur mesačne. Netreba ešte opomenúť jeho vyživovaciu povinnosť k dcére B. B., ktorá

je momentálne v maturitnom ročníku na strednej škole. Žiaden z týchto faktov nebol ÚPSVaR, resp.
kolíznou opatrovníčkou nijako zohľadnený. Je presvedčený, že úrad sociálnej kurately by mal zastávať
záujem maloletých nielen vo veci výšky výživného, ktoré je matkou umelo nadhodnotené, ale taktiež by
sociálna kuratela mala brať do úvahy, či je v záujme maloletých, aby sa ich otec dostal do závažných
problémov spôsobených likvidačnou výškou určeného výživného. Má 8 exekúcií vo výške cca 7000 eur,

za nezaplatené výživné bol na neho dokonca vydaný trestný rozkaz č. 3T/68/2020-155, v ktorom bol
podmienečne odsúdený na odňatie slobody na 3 mesiace. Myslí, že nie je v záujme maloletých, aby
bol odsúdený a vzatý do väzby a navyše nespravodlivo. Taktiež nie je v záujme maloletých, aby im bol
matkou pravidelne a zámerne obmedzovaný styk s otcom. Je si vedomý, že deti majú svoje potreby, aj
faktu, že ním platené výživné nie je dostatočné, no žiaľ nie je nijako schopný platiť vyššie výživné, ako

platí, t. j. 100 eur mesačne na obe deti. S vyjadrením kolíznej opatrovníčky nesúhlasil a žiadal aby súd
vzal do úvahy jeho vyjadrenia a argumenty ohľadom danej veci.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
napadnutérozhodnutiesúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalo(§65,§66Civilného

mimosporového poriadku, ďalej CMP ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdiť.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že matka dňa 27. 11. 2018 doručila súdu prvej

inštancie návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B.- Q., nar. XX.
XX. XXXX a A., nar. XX. XX. XXXX, ktorým žiadala maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti s
tým, že obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca žiadala zaviazať na
platenie výživného na maloletú Q. vo výške 200 eur mesačne a na maloletého A. vo výške 170 eur
mesačne, počnúc od 03. 07. 2018. Súčasne navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že otec

bude oprávnený stretávať sa s deťmi v bežnom režime každý párny týždeň od piatku 17.30 hodiny do
nedele 18.00 hodiny a v špeciálnom režime každý rok cez letné prázdniny od 01. 07. od 9.00 hodiny
do 15. 07. do 19.00 hodiny a od 01. 08. od 9.00 hodiny do 15. 08. do 19.00 hodiny, každý párny rok
cez Veľkonočné sviatky od Veľkého piatku od 9.00 hodiny do soboty 18.00 hodiny a nepárny rok voVeľkonočný pondelok od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a každý párny rok cez vianočné prázdniny od
25. 12. od 9.00 hodiny do 27. 12. do 18.00 hodiny a nepárny rok od 30. 12. od 9.00 hodiny do 01. 01.
do 18.00 hodiny s tým, že v uvedenom čase sa neuplatňuje styk v bežnom režime. V návrhu dôvodila,

že účastníci konania sú rodičmi maloletej Q., nar. 17. 07. 2010 a maloletého A., nar. XX. XX. XXXX,
ktorí do 03. 07. 2018 žili v spoločnej domácnosti v B., ul. C. XX. Matka sa spolu s deťmi zo spoločnej
domácnosti odsťahovala a býva v rodičovskom dome svojich rodičov v C.. Uviedla, že otec od júla 2018
prispieva na výživu mal. Q. sumou 50 eur mesačne a na výživu mal. A. tiež sumou 50 eur mesačne.
Toto výživné považuje za neprimerane nízke, vzhľadom na potreby detí a možnosti otca. Styk otca

s deťmi prebieha takisto nie bezproblémovo a je vhodné, aby ho súd upravil súdnym rozhodnutím.
Ona je od 27. 08. 2018 zamestnaná v spoločnosti KAUFLAND Slovenská republika v. o. s., pričom
jej priemerný mesačný príjem za obdobie od nástupu do práce je cca 1080 eur mesačne. Otec detí
je podnikateľ, má živnostenské oprávnenie na obchodné meno P. B.- SHOKER, zároveň je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti SHOCKER SLOVAKIA s. r. o., spoločníkom s 50% obchodným
podielom a konateľom v spoločnosti SHOCKER s. r. o., ktorú spoluvlastní so B. J. a konateľom v

spoločnosti BBC SLOVAKIA s. r. o., ktorou jedinou spoločníčkou je matka. Mala za to, že je potrebné
rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko s otcom dieťaťa
ako rodičia spolu nežijú a otec na výživu detí prispieva v nedostatočnej miere. Rovnako mala za to, že
je nevyhnutné upraviť stretávanie sa s deťmi tak, aby v čo najväčšej miere boli eliminované konflikty
ohľadom stretávania sa.

9. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. januára 2020 č. k.
11P/286/2018-449, ktorým zveril maloleté deti Q. B., nar. XX. XX. XXXX a A. B., nar. XX. XX. XXXX
do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu na maloletú Q. vo výške 150
eur mesačne a na maloletého A. vo výške 100 eur mesačne od 03. 08. 2018, vždy do 15-teho dňa

toho-ktorého mesiaca do rúk matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú
obaja rodičia. Zročné výživné na maloletú Q. za obdobie od 03. 08. 2018 do 31. 01. 2020 vo výške
2.079,36 eura uložil otcovi platiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do
vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletého
A. za obdobie od 03. 08. 2018 do 31. 01. 2020 vo výške 1.129,36 eura rovnako súd uložil otcovi

zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody
splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Ďalšími výrokmi rozhodnutia súd prvej inštancie upravil styk otca
s maloletými deťmi tak v bežnom roku ako i počas sviatkov. Tiež rozhodol o zamietnutí návrhu matky
ohľadne cestovných dokladov maloletých detí a ohľadne účtu maloletých detí. Rovnako zamietol i návrh
otca ohľadne pravidelnej komunikácie s maloletými deťmi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 15. decembra 2020
č. k. 9CoP/25/2020-792 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy
styku otca s maloletou Q., nar. XX. XX. XXXX a maloletým A., nar. XX. XX. XXXX(V., VI., VII, VIII.), v
napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky ohľadne vydania cestovného dokladu maloletým deťom
a ohľadne zriadenia a dispozície s peňažnými účtami maloletých detí (IX.) a v napadnutom výroku o

zamietnutí návrhu otca ohľadne pravidelnej komunikácie s maloletými deťmi (X.) potvrdil. Rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na mal. Q. a mal. A.
( I.), vo výrokoch o zročnom výživnom (III., IV.) a vo výroku o náhrade trov konania(XI.) zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým rozsudkom, a to o určení vyživovacej povinnosti otca na mal. Q. a mal. A., o zročnom

výživnom a o náhrade trov konania.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživné pre dieťa slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom zmysle, ale i k uspokojovaniu

všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( šatstvo, obuv, hygiena atď.), ako aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa ( vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné
potreby). Teda, na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnejúrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú
dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného

stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v spoločenskom
živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé súčasne i od schopností a možností rodičov. Na strane
povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má

vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Navyše, súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti
rodiča prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť

zabezpečenia výživy detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný
(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje

aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú
činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

14. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie riadne zisteného skutkového stavu, dospel odvolací súd k
rovnakému záveru( ako súd prvej inštancie), že v prejednávanej právnej veci je dôvodné konštatovať,
že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej Q. vo výške 150 eur mesačne
a na maloletého A. vo výške 100 eur mesačne, a to za obdobie od 03. 07. 2018 do 30. 06. 2021 a
následne od 01. 07. 2021 výživným na maloletú Q. vo výške 170 eur mesačne a na maloletého A. vo

výške 120 eur mesačne, z tých dôvodov, ako ich v napadnutom rozhodnutí správne uzavrel súd prvej
inštancie. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky významné okolnosti,
určujúce rozhodovanie súdu o výške výživného, keď za primerané možnostiam a schopnostiam otca
ako i odôvodneným potrebám dieťaťa považoval ním určené výživné na obe maloleté deti.

15. Pokiaľ otec v podanom odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
takáto argumentácia otca nie je namieste, pretože z obsahu spisu jednak nevyplývajú žiadne relevantné
návrhy otca na vykonanie dôkazov, ktoré by súd nevykonal ako i vzhľadom na súdom prvej inštancie
riadne zistený skutkový stav samotný súd vykonanie ďalších dôkazov odôvodnenie nepovažoval
za potrebné. Táto argumentácia otca je navyše len v rovine jeho všeobecného konštatovania, bez

ozrejmenia, ktoré konkrétne dôkazy, z jeho pohľadu dôležité, súd prvej inštancie nevykonal. Rovnako
sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením otca, že súd prvej inštancie nesprávne, resp. neúplne zistil
skutkový stav veci, keď v priebehu troch rokov trvajúceho konania na súde prvej inštancie súd prvej
inštancie vykonal dostatok dôkazov na to, aby úplne zistil skutkový stav veci. Pokiaľ má otec za to, že
bolo dôvodné vykonávať dokazovanie i na objasnenie tých skutočností, ktoré neboli účastníkmi konania

spochybnené, resp. rozporované, takýto postup súdu by bol neúčelný a nadbytočný.

16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za primerané matkou vyčíslené výdavky
na odôvodnené potreby maloletých detí vo výške 336 eur na maloletú Q. a 250 eur na maloletého
A., ktoré odôvodnené potreby v komplexe zahŕňajú výdavky súvisiace so stravovaním detí, ošatením,

bývaním, zdravotným stavom, školskými a mimoškolskými aktivitami a výdavkami ako i záujmovými
aktivitami a pod. Pokiaľ otec považuje za neprimerané výdavky na ošatenie vyčíslené matkou na
maloletú Q. sumou 80 eur mesačne a na maloletého A. sumou 50 eur mesačne, ani s takouto námietkou
otca sa odvolací súd nestotožňuje. I bez toho, že by matka pracne odkladala pokladničné doklady o
nákupe ošatenia pre deti v priebehu roka, ročný výdavok na nákup všetkého ošatenia pre 12 ročné dieťa

vo výške 960 eur a pre 7 ročného chlapca vo výške 600 eur nemožno považovať za nadhodnotený,
tak ako sa otec domnieva, keď je len prirodzenou a všeobecne známou skutočnosťou, že deťom vo
veku maloletých detí B. sa v dôsledku ich dospievania a vývinu mení i konfekčná veľkosť, s následnou
požiadavkou na nákup nového oblečenia, spravidla s priamou úmerou vyššej ceny pri väčšej konfekčnejveľkosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, matkou v komplexe vyčíslené výdavky na maloleté deti v
žiadnom prípade nie je možné považovať za nadhodnotené a také, ktoré by bolo potrebné osobitne
preukazovať po jednotlivých položkách, pretože ňou vyčíslené sumy výdavkov zodpovedajú primeraným

výdavkom na deti vo veku maloletých detí účastníkov konania. Pokiaľ otec tvrdí, že deťom kupuje
darčeky pri príležitosti sviatkov, resp. rôzne drobnosti pri stretnutí, takýto postoj otca vo vzťahu k deťom
je samozrejme deťom na prospech, nič to však nemení na to, že prvoradým účelom výživného je
uhrádzanie odôvodnených potrieb detí a ich výdavkov ktoré majú pravidelný spotrebný charakter.

17. Námietky otca smerujúce k rekonštrukcii rodičovského domu matky a k jej financovaniu sú vo
vzťahu k posúdeniu jeho schopností a možností vyživovať deti úplne bezpredmetné a nemajú žiadny
vplyv na vyhodnotenie týchto jeho schopností a možností, preto sa k nim odvolací súd ako k nie
relevantným ani ďalej vyjadrovať nebude. Rovnako odvolacie námietky otca súvisiace s problémami
rodičov pri realizovaní styku otca s deťmi s posúdením výšky jeho vyživovacej povinnosti k deťom
nesúvisia, keď konanie o úprave styku je právoplatne skončené a odvolací súd sa k týmto námietkam

otca ďalej nevyjadruje.

18. Pokiaľ matka dcére zakúpila tablet ako i pokiaľ dieťa disponuje mobilným telefónom, čo otec v
oboch prípadoch považoval za nadbytočné, odvolací súd je toho názoru, že tieto zariadenia možno už
aktuálne považovať za bežné veci spotrebného charakteru, ktoré zvlášť v dobe dištančného vyučovania

treba považovať i za nevyhnutnosť a nie nadštandard. Rovnako treba nazerať i na to, že 12 ročné dieťa
disponuje mobilným telefónom, ktorý tiež aktuálne nemožno považovať na nadštandard. Skutočnosť,
že dieťa partnerky otca tieto zariadenia nevyužíva, na uvedené nemá vplyv, keď tak ako vo vzťahu k
namietaným výdavkom otcom na ošatenie detí i tieto veci využívané deťmi vo veku maloletej Q. sú
aktuálne už vecami bežného charakteru.

19. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie určil zvýšené výživné práve od 01. 07. 2021, od
ktorého obdobia bude mať obe deti na letných prázdninách s tomu zodpovedajúcemu výdavkami na jeho
strane, je potrebné uviesť, že súd neurčuje, resp. nezvyšuje výživné len na daný konkrétny mesiac, ale
posudzujúc komplexne schopnosti a možnosti rodiča ako i odôvodnené potreby detí určuje resp. zvyšuje

výživné na obdobie následné od počiatku jeho určenia resp. zvýšenia, pričom v danom prípade súd prvej
inštancie správne vyhodnotil skutočnosť, že výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti v
súvislosti s ich nástupom do školy, resp. vyššieho stupňa školského vzdelávania budú vyššie, jednak
do budúcna a jednak z hľadiska materiálnej prípravy detí na túto výučbu, ktorá logicky bude prebiehať
pred obdobím nástupu do školy.

20. Pokiaľ otec namietal vyhodnotenie jeho schopností a možností plniť si vyživovaciu povinnosť
súdom prvej inštancie, možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť je potrebné vyhodnotiť
len tak, že otec má reálny potenciál na to, aby si v súdom určenej výške vyživovaciu povinnosť na deti
riadne plnil. Nie je namieste tvrdenie otca, že súd posúdil tieto jeho schopnosti a možnosti tak, že pokiaľ

má niekto živnosť, znamená to, že v podnikaní musí byť jednoznačne úspešný a mať nadpriemerné
príjmy, keď rozhodnutie otca podnikať bez reálneho výkonu tejto činnosti a príjmu z tejto činnosti
nemožno hodnotiť ako jeho objektívnu nemožnosť dosahovať príjem, ktorá by mala vplyv na jeho
možnosti a schopnosti vyživovať deti. Súd prvej inštancie správne podotkol, že otcovi nič nebránilo
sa pri neúspechu jeho podnikateľskej činnosti zamestnať sa skôr, čo však neurobil, napriek tomu, že v

podnikaní sa mu nedarilo dlhodobejšie a v takomto stave zotrvával. V kontexte uvedeného súd prvej
inštancie správne prihliadol na princíp potencionality príjmov otca, zohľadňujúc ktorý potom poskytoval
otcovi objektívnu možnosť dosahovať príjem, ktorý vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti,
stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, zodpovedá jeho schopnostiam vyživovať deti
v súdom prvej inštancie určenej výške. Navyše súd prvej inštancie prihliadol správne i na fakt, že otec

predal nehnuteľnosť, čo má nesporne vplyv na jeho možnosť vyživovať deti. I keď otec v tejto súvislosti
primárne poukazoval na fakt, že z prostriedkov z predaja nehnuteľnosti uhrádzal všetky dlhy, ktorými
bol zaťažený, s tým že aktuálne má ešte dlh vo výške 7.000 eur, na ktorý podľa jeho udania súd prvej
inštancie neprihliadol, je potrebné uviesť, že táto argumentácia otca nie je namieste, keď skutočne jeho
primárnou povinnosťou ako rodiča je uspokojiť potreby jeho maloletých detí formou platenia výživného,

na ktorú skutočnosť nemôže mať vplyv existencia dlhov otca a prihliadanie na tieto finančné záväzky
otcavneprospech primárnehozabezpečeniavýživymaloletýchdetí.Potomajpodľanázoruodvolacieho
súdu, zohľadňujúc vyššie konštatované, otec má reálny potenciál na to, aby si v súdom určenej výške
vyživovaciupovinnosťnadetiplnil.Pokiaľotecpoukazovalnajehozdravotnýstav,ktorýmuzrejmepodľajeho udania nemá umožniť plnohodnotný výkon pracovnej činnosti, je potrebné uviesť, že z vykonaného
dokazovania nevyplynul taký stav, že by otcovi vo výkone práce bránil jeho zdravotný stav a otec tieto
skutočnosti ani nepreukázal.

21. V kontexte všetkých zásadných okolností tejto veci potom možno uzavrieť, že pokiaľ by obaja
rodičiaprispelinavýživumaloletýchdetíB.,atonamaloletúQ.otecvýživným170eurmesačne(predtým
150 eur mesačne), za účelom zabezpečenia odôvodnených potrieb dieťaťa matka pri súčasnom výkone
osobnej starostlivosti o dieťa prispeje na jej výživu v zásade rovnakou sumou 166 eur mesačne, bude

výživa maloletej Q. pokrytá na dostatočne úrovni. Rovnako vo vzťahu k maloletému A., výživné zo strany
otca vo výške 120 eur mesačne (predtým 100 eur mesačne) pokryje potreby dieťaťa približne v rozsahu
1, s rovnakým príspevkom zo strany matky, ktorá navyše rovnako zabezpečuje osobnú starostlivosť o
dieťa. V žiadnom prípade tak rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k otcovi nemožno považovať za
nespravodlivé tak ako to otec vníma, pretože tak matka, ktorá navyše zabezpečuje osobnú starostlivosť
odetiiotecmápovinnosť podieľaťsanaúhradeodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetívporovnateľnom

rozsahu, keď jeho schopnosti a možnosti plniť si túto elementárnu rodičovskú povinnosť nemožno
vyhodnotiť ako menšie, resp. iné ako má matka dieťaťa, pričom niet žiadneho opodstatneného dôvodu
na to, aby sa bremeno vyživovať deti prenieslo vo výraznej miere len na ňu, čo sa v zásade plnením
si vyživovacej povinnosti otca v oveľa menšom rozsahu doposiaľ dialo. Táto povinnosť prináleží obom
rodičom a práve rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti ani nemá možnosť zvažovať, v akej miere

a či zabezpečí výživu maloletých detí vo všetkých jej aspektoch a túto fakticky musí pokryť bez toho,
že by mal možnosť nepokryť ju vôbec resp. v menšom rozsahu, čo sa na druhej strane zo strany otca
dialo. Práve takéto nazeranie otca na plnenie si vyživovacej povinnosti rodičov by bolo nespravodlivým
nie vo vzťahu k jeho osobe, ktorý si v zásade určil ( do rozhodnutia súdu ) sám výšku, ktorou na výživu
detí prispeje, ale vo vzťahu k matke detí, ktorá fakticky výživu detí zabezpečovala a zabezpečuje a túto

musí zabezpečiť tak, že všetky( minimálne) základné potreby detí musia byť uspokojené, bez toho, že
by mala možnosť nekonať tak z dôvodu, že na uvedené nemá dostatok finančných prostriedkov.

22. Vzhľadom na vyššie konštatované, je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru,
že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého detí B. výživným tak ako ho

v správnej výške určil súd prvej inštancie, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).