Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120397711
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:6120397711.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom B.

XX, K., zast. MV Legal s.r.o., advokátska kancelária, Jedenásta 16, Bratislava, IČO: 36 857 947, proti
žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. XXX, 2/ A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. F. XXX,
obaja pr. zast. Mgr. Michal Ferčák, advokát, Bernolákova 1652, Topoľčany, o zaplatenie sumy 15000
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 15000 eur spolu s úrokom vo výške 2% mesačne zo
sumy 15000 eur od 27.1.2016 do 31.3.2016, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15000
eur od 1.4.2016 do zaplatenia spoločne a nerozdielne, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 15.10.2020 domáha zaplatenia sumy 15000
eur spolu s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že predmetný nárok vyplýva zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 27.1.2016, v ktorej sú žalovaní na strane dlžníkov. Na základe zmluvy bola zo strany
žalobcu poskytnutá žalovaným pôžička na nákup dreva vo výške 15000 eur, a to bankovým prevodom
na účet uvedený v zmluve. Žalovaní pôžičku neuhradili napriek uplynutiu lehoty splatnosti a opakovaným
výzvam zo strany žalobcu.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 4.11.2020, č. k. 37Up/101/2020, ktorý bol pre podaný
odpor zrušený.

3. Žalovaní v podanom odpore namietali, že podľa priloženej zmluvy mala byť pôžička vrátená do
31.3.2016 a žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 15.10.2020, a preto v celom
rozsahu namietajú premlčanie. Predložená zmluva je síce formálne označená ako Zmluva o úvere, z
jej obsahu, ako aj z postavenia veriteľa (ktorý nevystupoval v postavení podnikateľa) však vyplýva,

že predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky, nie úveru a nebol daný dôvod na to, aby sa zmluva
spravovala ustanoveniami obchodného zákonníka. Obsahom predloženej zmluvy ani nie je záväzok
veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy,
a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Taktiež v zmluve použitá
terminológia nasvedčuje tomu, že sa jednalo o poskytnutie pôžičky, nie úveru. Tvrdenie žalobcu, že na
základe priloženej zmluvy bola zo strany žalobcu poskytnutá pôžička na nákup dreva vo výške 15000
eur žalovaným, nie je správne. Z obsahu priloženej zmluvy vyplýva, že ako „Dlžník“ bola označená

spoločnosť FEMAK spol. s r.o. a že pôžička bola poskytnutá dlžníkovi, t.j. spoločnosti FEMAK spol.
s r.o., nie im. Predložená zmluva je neurčitým právnym úkonom, nakoľko z jej obsahu nie je zrejmé,
či ich postavenie malo vzniknúť titulom pristúpenia k záväzku podľa § 533 OZ alebo titulom ručenia
podľa § 546 a nasl. OZ. Zo znenia príslušných zákonných ustanovení vyplýva, že ručiteľom je ináosoba ako dlžník, kým pristúpenie k záväzku znamená, že pristupujúca osoba vstupuje do právneho
postavenia dlžníka. Pokiaľ ide o príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, toto považujú za neprimerané.
Z predloženej zmluvy vyplýva, že podľa bodu 2. je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi jednorazovú sumu

1000 eur, pravidelný mesačný úrok 2% z pôžičky, v prípade omeškania s úhradou pôžičky alebo úroku
zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z pôžičky denne (dokonca už odo dňa poskytnutia pôžičky, nie odo
dňa jej splatnosti) a podľa bodu 4. v prípade porušenia akéhokoľvek záväzku zmluvnú pokutu vo výške
nesplatenej časti dlhu. Žalobca si v podanom návrhu uplatňuje taktiež zákonný úrok z omeškania
vo výške 5% ročne. Nárok na úrok mal vzniknúť za každý začatý mesiac a vypočítavať sa zo sumy

pôžičky, t.j. z celej sumy 15000 eur (keďže zmluva za „Pôžičku“ považuje sumu 15000 eur). V prípade
omeškania mal veriteľovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% zo sumy pôžičky denne
(t.j. 15 eur), čo predstavuje 36,5 % ročne (t.j. 5475 eur), a teoreticky duplicitnú zmluvnú pokutu podľa
bodu 4. zmluvy (hoci sa jedná o neurčité ustanovenie, žalobca mal úmysel takúto zmluvnú pokutu
dojednať) vo výške nesplatenej časti dlhu (nie iba pôžičky). K tomu je potrebné ešte zohľadniť zákonný
úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy (t.j. 750 eur ročne zo sumy istiny). Žalobca si

v podanom návrhu síce voči nim všetky vyššie uvedené plnenia neuplatňuje, napriek tomu majú za
to, že žalobcom predložená zmluva odporuje dobrým mravom, pretože zakladá hrubý nepomer medzi
vzájomnými plneniami zmluvných strán v prospech veriteľa. Dojednaná odplata za poskytnutie pôžičky,
akoajzamýšľanésankciesúzjavneneprimerané,pretojepodľaichnázorupredloženázmluvaakocelok
absolútne neplatným právnym úkonom. Poukazujú na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho

súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na
to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je
preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné

peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľských
úveroch (Správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2016, str. 13) priemerné úrokové sadzby k

decembru 2016 dosiahli 9,0 %, RPMN 9,7 %.

4. Žalobca k odporu žalovaných uviedol, že argumentáciu žalovaných považuje za vedome zavádzajúcu
s cieľom vyhýbania sa plneniu objektívneho a nespochybniteľného záväzku. Žalobca popiera premlčanie
záväzku namietané zo strany žalovaných. K premlčaniu záväzku nemohlo dôjsť. Žalovaní výslovne

a písomne uznali svoj záväzok uznaním dlhu zo dňa 21.8.2019. Pre prípad spochybňovania zo
strany žalovaných preventívne poukazuje na to, že pravosť podpisov žalovaných na uznaní dlhu
bola osvedčená notárom. Pri koncipovaní dokumentu a uzatváraní predmetného právneho vzťahu
boli žalovaní zastúpení právnym zástupcom - advokátom, ktorý celý text a všetky vzájomné práva a
povinnosti v ich mene vopred prerokoval zo žalobcom. V dokumente žalovaní uznali nielen žalobný

nárok, ale aj ďalšie ich záväzky voči žalobcovi. Podľa ust. § 110 ods. 1 OZ, „ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty“. Žalovaní uznali dlh
dňa 21.08.2019, preto jeho premlčanie môže nastať najskôr 21.08.2029, prípadne neskôr v závislosti
od dohodnutej lehoty na plnenie. Námietka premlčania je preto zjavne neopodstatnená. Okrem plynutia

novej a dlhšej premlčacej doby spôsobuje uznanie dlhu aj ďalší právny následok v zmysle ust. § 558 OZ:
„Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval.“ Žalovaní v článku I. písomného uznania dlhu výslovne uznávajú svoj dlh, čo do dôvodu
i výšky, a výslovne potvrdzujú, že „spoločne a nerozdielne zaplatia žalobcovi záväzok, ktorý vyplýva
z pôžičiek a/alebo úverov, ktoré poskytol žalobca na základe zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako

poskytovateľom peňazí a niektorou z nasledovných strán ako dlžníkom (resp. pristupujúcim dlžníkom):
M. C., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX bytom Z. F. XXX, XXX XX Z. J., A. C., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Z. F. XXX, XXX XX Z. J., FEMAK spol. s r.o., FEM Invest, Granitnaya ulica
14, 88000 Uzhgorod, Zakarpattia, Ukraine, A. A., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a E. A., nar.
X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, obaja v pôvodne bytom A. XXX/XX, L. XXX XX (FEMAK spol. s.r.o.,

FEM Invest, A. A. a zomrelá E. A. ďalej spolu tiež ako „Nevysporiadaní dlžníci“), pričom všetci uvedení
dlžníci (Dlžníci i Nevysporiadaní dlžníci) sú podľa príslušných zmlúv povinní splatiť pôžičky spoločne
a nerozdielne...“ IV. Žalovaní sú primárnymi, spoločnými a nerozdielnymi dlžníkmi. Nakoľko označenie
zmluvy ako zmluvy o úvere alebo zmluvy o pôžičke nie je zásadné a treba ju posudzovať podľa obsahu,nerozporuje tvrdenie žalovaných, že ide o zmluvu o pôžičke. Rozporuje tvrdenie žalovaných, že ako
dlžník bola označená spoločnosť FEMAK spol. s r.o. a pôžička bola poskytnutá jej a nie žalovaným.
Z bodu 4 zmluvy o pôžičke jasne vyplýva, že žalovaní pristupujú k záväzkom FEMAK spol. s r.o. a

sami sa „stávajú sa dlžníkmi v rovnakom rozsahu“ ako FEMAK spol. s r.o. a spolu s ním sú „zaviazaní
spoločne a nerozdielne“. V obdobnom spore medzi účastníkmi vedenom na tunajšom súde (sp. zn.
5Up/1272/2020) obdobne žalovaní tvrdia, že nie oni, ale pán A. A. je dlžník. Pritom dlžníkom sú v
oboch prípadoch rovnako všetky subjekty uvedené na strane dlžníkov. Rovnakým spôsobom popieral
svoju pozíciu dlžníka aj menovaný pán A. A. v skutkovo a právne obdobnom spore, kde ho žalobca

žaloval o vrátenie pôžičky, v rámci ktorej manželia C. nefigurovali. Pán A. tiež neopodstatnene namietal,
že dlžníkom je iba jeho firma FEMAK spol. s r.o. a nie on ako fyzická osoba. Súd však jednoznačne
skonštatoval, že A. A. bol dlžníkom popri FEMAK spol. s r.o. a bol povinný vrátiť dlh rovnako ako FEMAK
spol. s r.o. V uznaní dlhu zo dňa 21.8.2019 sú uvedení v záhlaví na strane dlžníka iba samotní žalovaní.
Rovnako sú ako dlžníci zadefinovaní v čl. II ods. 2.1 dohody. Ostatní dlžníci ani neboli účastníkmi
predmetného právneho úkonu. Aj v ďalšom texte dohody (čl. I), kde sú informatívne uvedení aj ostatní

spoludlžníci, sú žalovaní uvedení ako hlavní, prioritní dlžníci (s ktorými má žalobca záujem uzavrieť
dohodu o limitácii vymáhania záväzkov), pričom ostatní dlžníci (vrátane FEMAK spol. s r.o.) sú uvedení
iba ako doplnkoví, tzv. nevysporiadaní dlžníci (na ktorých sa dohoda o limitácii nevzťahuje - nie sú jej
účastníkmi). Žalovaní záväzok uznali výslovne ako svoj vlastný, čo do dôvodu a výšky, a zaviazali sa ho
ako dlžníci uhradiť spoločne a nerozdielne (oni dvaja bez ďalších dlžníkov). Žalobca považuje za celkom

neopodstatnenú námietku žalovaných, že zmluva o pôžičke je neurčitým právnym úkonom a že nie je
zrejmé, či sú žalovaní pristupujúcimi dlžníkmi podľa § 533 OZ alebo ručiteľmi podľa § 546 OZ. V tomto
spore sa nejedná ani o žiaden z uvedených inštitútov. Podľa § 533 OZ „Kto bez súhlasu dlžníka dohodne
písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“ V danom prípade uvedená situácia

nenastala. Neexistuje pôvodný dlžník, ani neskorší pristupujúci dlžník, písomná dohoda neskoršieho
dlžníka s veriteľom, ani konanie bez súhlasu dlžníka. Všetci dlžníci uvedení v zmluve sú prvotnými
a pôvodnými dlžníkmi, ktorí vstúpili do právneho vzťahu s veriteľom od samého začiatku a to ako
priami, rovnocenní, spoloční a nerozdielni dlžníci. Všetci prevzali dlžnícky záväzok priamo v zmluve o
pôžičke. Už uzavretím zmluvy o pôžičke a jej poskytnutím sa žalovaní stávajú od počiatku dlžníkmi v

rovnakom rozsahu ako iní dlžníci (bod 4 zmluvy o pôžičke). Podľa § 533 OZ „Dohodou účastníkov možno
zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba
vočiveriteľovipovinnosť,žepohľadávkuuspokojí,akjuneuspokojídlžník.“Medzistranaminikdynedošlo
kdohodeoručenívuvedenomzmysle,tedanešloanioručiteľskývzťahvzmysleOZ.Nebolodohodnuté,
že žalovaní uspokoja pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí A. A., ani že by sa mal žalobca obrátiť

so žiadosťou o vrátenie pôžičky najskôr na A. A. a až následne, ak neuspeje, na žalovaných. Neboli
dohodnuté ani iné povinnosti, ktoré by oprávňovali k úvahe, že mohlo byť dojednané ručenie podľa §
533 OZ. Pojem „ručenie“ pre účely posudzovaného vzťahu možno chápať nanajvýš vo význame, že viac
dlžníkov lepšie „zaručuje“ reálnosť riadneho splnenia alebo núteného vymoženia dlhu. Preto žalobca
trval na zmluve uzavretej s viacerými dlžníkmi, ktorí si pôžičku vzali spoločne, čo mu lepšie zaručovalo

vymoženie jeho pohľadávky. Viacerí dlžníci boli lepšou „zárukou“ vrátenia pôžičky, vďaka ktorej sa
stalo nepodstatným, na účet ktorého z dlžníkov veriteľ fakticky pošle finančné prostriedky. Právny
úkon je potrebné interpretovať predovšetkým podľa jeho skutočného obsahu. Zmluva je jednoznačne
zmluvou o pôžičke a žalovaní sú jednoznačne riadnymi dlžníkmi a nie ručiteľmi v zmysle § 533 OZ.
Spolu so zvyšnými dlžníkmi sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne (pasívna solidarita). V

prospech tvrdenia žalobcu jednoznačne hovorí aj ďalší právny úkon, zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 2.12.2015 uzavretá medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovanými
ako záložcami v znení dodatku č. 1 zo dňa 4.1.2016. Zmluva bola uzavretá na zabezpečenie nárokov
žalobcu z dotknutých pôžičiek. Aj táto zmluva jednoznačne definuje oboch žalovaných ako dlžníkov
pôžičiek. Žalobca už vyzýval na vrátenie pôžičky, dokonca viacnásobne, tak FEMAK spol. s r.o., A. A.,

ako aj žalovaných. Úrok z pôžičky je v súlade s platnými právnymi normami i dobrými mravmi Žalobca
považuje za neopodstatnenú aj námietku žalovaných ohľadom neprimeranosti príslušenstva pôžičky.
Úrok z pôžičky bol dohodnutý vo výške 2% z pôžičky za každý i začatý mesiac, až do dňa skutočného
a úplného vrátenia pôžičky. Pôžička bola poskytnutá na necelé dva mesiace, preto úrok bol v podstate
dohodnutý vo výške 4% za celé obdobie pôžičky. Vzhľadom na krátkodobosť poskytovanej pôžičky, ako

aj všetky ostatné, ďalej popisované okolnosti prípadu sa domnieva, že dohodnutá výška úrokov bola
primeraná. Má zato, že by bola primeraná aj v prípade dlhodobej pôžičky, nakoľko úrok vo výške 24%
ročne považuje - na rozdiel od žalovaných - za súladný s dobrými mravmi. Rovnaký názor vyplýva aj s
konštantnej judikatúry. O rozpor s dobrými mravmi ako dôvod absolútnej neplatnosti právnych úkonov,resp. tzv. úžeru, ide vtedy, ak si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu
plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer
medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných

protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. V danom
prípade taká situácia nenastala. Naopak žalovaní sami presviedčali žalobcu na uzavretie pôžičiek s tým,
že podmienky sú pre nich výhodné, vzhľadom k tomu, že nevedeli zohnať iné finančné zdroje a zároveň
prezentovali, že majú rozbehnutý biznis so spracovaním dreva, ktorý mal ich investíciu v krátkom
čase mnohonásobne zhodnotiť a že potrebujú iba prvotnú finančnú injekciu. Žalovaní všetky peniaze

žalobcu minuli, pričom žalobca za 5 rokov nedočkal od žalovaných ich vrátenia. Po 4 rokoch omeškania
žalovaných žalobca súhlasil s odpustením väčšej časti dlhu, pričom dohodnutú časť vzájomnou dohodou
rozložili na obdobie 2 rokov. Žalovaní však ani tieto záväzky neplnia, žalobcu klamú a zavádzajú.
Žalovanínikdynedodržiavalidohodnutépodmienkyspolupráce,neplatilisvojedlhy,neplnilisľuby.Všetko
sa zmenilo, keď žalobca naznačil, že trvanie omeškania s vrátením pôžičiek sa mu už nepozdáva, vážne
pochybuje o úspešnosti podniku, navrhol nepodstupovať ďalšie a väčšie riziká a žiadal splatenie aspoň

časti dlhu. Predovšetkým však oznámil, že ďalšie peniaze už zháňať nebude a neposkytne nové pôžičky,
nakoľko situácia je už pre neho neúnosná. K uvedenému došlo v lete 2017. Od uvedeného momentu
- po výzve na aspoň čiastočné plnenie záväzkov - začali žalovaný žalobcu pokladať za nepriateľa.
Žalovaní v 1. rade a A. A., ktorí predtým pravidelne so žalobcom telefonovali, pravidelne ho navštevovali
a stretávali sa s ním (v zásade vždy za účelom vylákania ďalších peňazí), prestali náhle komunikovať.

Do uvedeného okamihu žalovaní výšku príslušenstva pôžičiek nikdy nespochybňovali a žiadali ďalšie
a ďalšie pôžičky. Do dnešného dňa z pôžičiek vrátili iba nepatrnú sumu, napriek mnohonásobným
výzvam zo strany žalobcu. Vo veci sp. zn. l MCdo 1/2009 zasa Najvyšší súd SR považoval za rozporné
s dobrými mravmi úroky vo výške 60 %. Pre porovnanie v ČR je v rozpore s dobrými mravmi 4-
násobok maximálneho úroku, akú poskytujú banky (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2019 sp.

zn. 1Cdo/109/2019). OZ a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri
peňažnej pôžičke dojednať úroky. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16.12.2019 sp. zn.
1Cdo/109/2019, ktorý v ním posudzovanej veci poukázal na to, že prvostupňový (i odvolací súd) správne
prihliadol na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval ako aj porovnať dojednaný
úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (rozsudok NS SR 1 Cdo 57/2005), zároveň

však zohľadnil aj zásadu „pacta sunt servanda“, v zmysle ktorej sa uzatvorené dohody majú dodržiavať.
Uvedenésabezzbytočnéhoopakovaniavzťahujeprimeraneajnazmluvnúpokutu,ktorejvýškužalovaní
taktiež spochybňujú. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 0,1% z pôžičky
denne, až do uhradenia celého dlhu. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom na účel zmluvnej pokuty
a okolnosti prípadu, bola dohodnutá výška úrokov primeraná. Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti

nepovažujú ani podstatne vyššie zmluvné pokuty, než si dohodli účastníci, za neprimerané. Poukazuje
na výrok súdu „Zmluvná pokuta 0,25%z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje
1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania
sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome.“ (rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. 2. 2010, sp. zn. 5Co/16/2010), ktorý možno aplikovať a

parafrázovať aj v prejednávanom spore. Námietka, že výška zmluvnej pokuty sa počítala za obdobie
od poskytnutia pôžičky a nie až od vzniku omeškania, je neopodstatnená. Uvedené dojednanie nemá
vplyv na platnosť dojednaného práva. Týka sa iba výšky výpočtu zmluvnej pokuty, t. j. výpočtu, ale
nie samotného základu, t. j. vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Úrok z omeškania bol dohodnutý v
súlade s platnými právnymi normami i dobrými mravmi. Úrok z omeškania vo výške 5% ročne vyplýva z

príslušných právnych predpisov. Pokiaľ ide o namietanú jednorazovú odplatu vo výške 1000 eur, žalobca
si toto svoje právo voči žalovaným neuplatňuje. Poukazuje však na to, že nejde o úrok za pôžičku, ako
uvádzajú žalovaní, ale o jednorazový poplatok za jej poskytnutie. Rovnako si žalobca neuplatňuje ďalšie
zmluvné pokuty, voči ktorým namietajú žalovaní. Uvedené nároky nie sú predmetom konania a nemajú
vplyv na predmet konania. Preto námietky žalovaných považuje žalobca za irelevantné, bez potreby

sa k nim podrobne vyjadrovať. Záverom k námietke žalovaných o neplatnosti kúpnej zmluvy uvádza,
že žalovaní už neplatnosť kúpnych zmlúv na tomto súde v minulosti napadli, pričom súd ich žalobu
zamietol (právoplatný rozsudok, Okresný súd Nitra, sp. zn. 12C/91/2018, zo dňa 13.2.2019). Žalovaní
pretozjavnenemajúprávnydôvoddomáhaťsaneplatnostipôžičkyaichkonanienemožnovysvetliťinak,
než ako dlhodobé účelové vyhýbanie sa plneniu záväzkov - naťahovanie času. Výpočet výšky celkového

príslušenstva prezentovaný zo strany žalovaných v odpore proti platobnému rozkazu nezodpovedá
skutočností a je nadsadený. Navyše, žalobca so žalovanými uzavrel dňa 21.8.2019 dohodu, ktorou im
garantoval, že ak splnia aspoň dohodnutú menšiu časť záväzkov, a to menej než istinu, dokonca v
splátkach rozložených na 2 roky, nebude voči nim vymáhať zvyšok dlhu ani žiadne príslušenstvo (čl. IIods. 2.3,Dohoda o limitovaní vymáhania záväzku, v uznaní dlhu zo dňa 21. 08. 2019). Žalovaní však ani
túto benevolentnú a podľa ich želania pripravenú a uzavretú dohodu neplnili. Žalobca bol voči žalobcom
nadmieru ústretový, chápavý, trpezlivý a benevolentne im na ich neustále prosby odpúšťal lehoty a

doposiaľ nepristúpil k dražbe ich domu, hoci neplnenie ich záväzkov ho pochopiteľne veľmi poškodzuje.
Za prejavenú dobrú vôľu sa žalovaní žalobcovi „odvďačili“ nielen dnes už zrušeným neodkladným
opatrením a právoplatne zamietnutou žalobou o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke, ale aj ďalšou
špekulatívnou žalobou, ktorou napádajú samotné záložné právo.

5. Zástupca žalovaných k vyjadreniu žalobcov uviedol, že nie sú pasívne vecne legitimovanými
subjektami na jej vrátenie. Ak žalobca v bode 38. svojho vyjadrenia poukazuje na námietku týkajúcu sa
neplatnosti kúpnych zmlúv a odkazuje na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 12C/91/2018,
tak ako žalovaní nemajú vedomosť o tom, že by v podanom odpore namietali neplatnosť akýchkoľvek
kúpnych zmlúv. Z rozsudku OS Nitra sp. zn. 12C/91/2018-128 zo dňa 13.2.2019 je zrejmé, že dôvodom
zamietnutia žaloby v konaní bola absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

neplatnosti právnych úkonov. Relevanciou žalobných dôvodov sa preto súd meritórne ani nezaoberal.
To ale neznamená, že v tomto konaní o zaplatenie15000 eur s prísl. nie sú oprávnení brániť sa proti
žalobe námietkou neplatnosti zmluvy (ktorú bude súd posudzovať iba ako predbežnú, nie meritórnu
otázku,keďžepodanážalobajenepochybnežalobounaplnenie).Žalobcavosvojomvyjadrenírozporuje
tvrdenie, že dlžníkom z predmetnej zmluvy bol pán A. A.. Argumenty žalobcu sú ale v zjavnom

rozpore s obsahom ním predloženej a ním spísanej Zmluvy zo dňa 27.1.2016. Žalobca v bode 11.
svojho vyjadrenia správne poukazuje na to, že zmluvu treba posudzovať podľa svojho obsahu a
nerozporuje tvrdenie, že sa jedná o zmluvu o pôžičke. Aj v nadväznosti na ustanovenie § 40 ods.
1, ods. 2Občianskeho zákonníka zároveň platí, že nemožno obsah predloženej zmluvy meniť inak
ako písomnou dohodou zmluvných strán. V tomto smere preto výklad žalobcu, popierajúci znenie

samotnej zmluvy, nemôže obstáť. Zmluva o pôžičke používa určitú terminológiu, ktorú si slobodne zvolil
sám žalobca ako jej tvorca (pripomíname tiež, že ako osoba s právnickým vzdelaním vykonávajúca
advokátsku prax, t.j. ako odborne spôsobilá osoba). V úvodnej časti zmluvy sa nachádzajú identifikačné
údaje spoločnosti FEMAK spol. s r.o., za ktorými je v zátvorke uvedené označenie: (ďalej len „Dlžník“).
Slovo Dlžník je uvedené s veľkým začiatočným písmenom. Pokiaľ ide o ich osoby, v zmluve je za

ich osobnými údajmi uvedené (ďalej len „Pristupujúci dlžníci 3 a 4“). Z bodu 1. Zmluvy vyplýva bez
akýchkoľvek pochybností, že príjemcom Pôžičky je Dlžník. Z bodu 2. Zmluvy zase vyplýva, že „ ...
Dlžník sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Pôžičku najneskôr do 31.3.2016. ...“ V bode 1. a 2. Zmluvy sa nikde
neuvádza označenie „Pristupujúci dlžníci 3 a 4“. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že ako „Dlžník“ je v
zmluve označený výlučne FEMAK spol. s r.o., že práve len tejto spoločnosti bola Pôžička poskytnutá

a že ona sa ju zaviazala vrátiť .Pojem „Pristupujúci dlžníci“ sa prvý krát používa až v bode 4. Zmluvy,
o ktorom tvrdia, že je absolútne neplatný z dôvodov uvádzaných v podanom odpore. Majú za to, že
týmito svojimi vyjadreniami žalobca výslovne potvrdil relevantnosť nimi v podanom odpore vznesenej
námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Trvá preto na tom, že vo vzťahu k určeniu právneho
postaveniajepredloženázmluvaneurčitýmaneplatnýmprávnymúkonom.Zmluvaza„Dlžníka“výslovne

označuje iba spoločnosť FEMAK spol. s r.o., pričom sám žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že v bode
4.zmluvy nedošlo ani k dojednaniu pristúpenia k záväzku dlžníka, ani k dojednaniu ručiteľského záväzku.
Žalobca tým len potvrdil, že v tomto konaní nie sme pasívne vecne legitimovaní a že z predmetnej
zmluvy o pôžičke nám nevznikli žiadne záväzky. V tejto súvislosti neobstojí ani poukazovanie žalobcu
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/195/2019 z 2.9.2020. V bode 19. vyjadrenia

žalobca odkazuje na záložnú zmluvu zo dňa 2.12.2015, ktorá má údajne tiež hovoriť v prospech tvrdení
žalobcu. Pôžička, ktorej vrátenie má byť predmetom tohto konania ale mala byť poskytnutá na základe
Zmluvy zo dňa 27.1.2016. Nie je nám preto zrejmé, v čom konkrétne záložná zmluva jednoznačne
hovorí v prospech žalobcu, keď v čase jej podpisu predložená Zmluva zo dňa 27.1.2016 neexistovala.
Záložná zmluva preto nemôže definovať žalovaných ako dlžníkov podľa Zmluvy zo dňa 27.1.2016, v

ktorej navyše žalobca ako veriteľ slobodne vyjadril svoju vôľu označiť ako Dlžníka výlučne spoločnosť
FEMAK spol. s r.o. a výlučne jej Pôžičku poskytnúť. Keďže predmetom tohto konania je aj posúdenie
platnosti samotnej zmluvy o pôžičke (hoci iba ako predbežnej otázky), všetky ustanovenia upravujúce
príslušenstvo pohľadávky možno označiť za právne relevantné. V tejto súvislosti dodáva, že nie je
správne tvrdenie žalobcu, že sa mohli neplatnosti zmluvy o pôžičke domáhať skôr. Sám žalobca musí

vedieť, aj s prihliadnutím na obsah rozsudku OS Nitra sp. zn. 12C/91/2018-128 zo dňa13.2.2019, že
na samotnom určení neplatnosti Zmluvy zo dňa 27.12016 podľa názoru súdu nemali naliehavý právny
záujem. Úrok 24 % ročne považuje za súladný s dobrými mravmi a primeraný, keď sa snaží vytvoriť
dojem, že by sa jednalo fakticky len o úrok 4 % za obdobie 2 mesiacov. Takéto tvrdenie žalobcu jezavádzajúce. V prvom rade, žalobca si v bode 2. Zmluvy o pôžičke ako určitú formu „odmeny“ za
jej poskytnutie uviedol nielen úrok, ale aj jednorazový poplatok vo výške 1000 eur (žalobca síce vo
svojom vyjadrení tvrdí, že sa nejedná o súčasť úroku z Pôžičky, ale o poplatok za jej poskytnutie).

Zároveň žalobca opomína znenie bodu 2. Zmluvy, do ktorého výslovne naformuloval povinnosť Dlžníka
zaplatiť mu „pravidelný mesačný úrok vo výške 2% z Pôžičky, a to za každý i začatý mesiac, až do
dňa skutočného a úplného vrátenia Pôžičky“. Zároveň z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že vopred mohol
predpokladať neschopnosť Dlžníka vrátiť mu pôžičku včas. Už zo žalobcom predloženého mailu zo
dňa 2.6.2015 je zrejmé (keďže sa týka poskytovania právnych služieb predpokladáme, že žalobca má

súhlas svojho vtedajšieho klienta na zverejnenie danej komunikácie, pán A. totiž nie je stranou tohto
konania), že už v období pred poskytnutím Pôžičky zo dňa 27.1.2016 žalobca poskytoval pánovi A.
právne rady a že musel vedieť o jeho finančných problémoch. Tvrdenie žalobcu v bode 31. vyjadrenia,
že zmluvy neboli uzatvárané pod tlakom alebo v nepriaznivej situácii, je potom v priamom rozpore
aj s tvrdeniami samotného žalobcu ohľadom finančných problémov Dlžníka. Za primeranú považuje
žalobca aj zmluvnú pokutu. Opätovne ale neprihliada na konkrétne okolnosti tejto veci. Z už uvedeného

vyplýva, že žalobca podľa jemu dostupných informácií mohol predpokladať, že sa Dlžník s plnením
svojich záväzkov dostane do omeškania (z priložených výziev žalobcu vyplýva, že ku dňu 27.1.2016
evidoval pôžičky po lehote splatnosti v celkovej výške 55 000 eur, a ďalšia pôžička v sume 30 000
eur mala byť splatná tiež do konca marca 2016). Žalobca taktiež opomína, že v prípade omeškania
s úhradou pôžičky alebo úrokov naformuloval zmluvnú pokutu do zmluvy o pôžičke duplicitne, jednak

v bode 2.(zmluvná pokuta 0,1 % denne z Pôžičky) a jednak v bode 4. (zmluvná pokuta vo výške
nesplatenej časti dlhu, t.j. nielen Pôžičky, ale celého dlhu). Hrubý nepomer vzájomných plnení je
nevyhnutné posudzovať komplexne (t.j. s prihliadnutím na zmluvné pokuty uvedené v zmluve, úroky
a poplatok) a vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Napriek tomu, že žalobca mal
vedomosť o finančnej situácií Dlžníka, poskytoval mu ďalšie pôžičky s neprimeranými odplatami a

sankciami. Dôkazom neprimeraného konania žalobcu odporujúceho dobrým mravom je napríklad aj
ním predložená výzva zo dňa 10.5.2018, v ktorej sa voči nám domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v
celkovej výške 24 000 eur. Táto zmluvná pokuta pozostáva napríklad zo zmluvnej pokuty 3000 eur za
nepredloženie rozhodnutia o povolení vkladu záložnej zmluvy do katastra (hoci sa jedná o skutočnosť
známuzverejnejevidencieahocižalobcamuselbyťúčastníkomtohtovkladovéhokonania),zozmluvnej

pokuty 3000 eur za nepredloženie výpisu z listu vlastníctva obsahujúceho zápis predmetného záložného
práva (hoci sa opätovne jedná o skutočnosť známu z verejnej evidencie), zo zmluvnej pokuty 3000 eur
za nepredloženie informácie o prípadnej zmene osobných údajov (bez ohľadu na to, či k nejakej zmene
vôbec došlo) a podobne. Nie je im známe, že by žalobca disponoval podnikateľským oprávnením na
vykonávanie činností súvisiacich s poskytovaním úverov alebo pôžičiek (ani kontrolou na internetovej

stránke živnostenského registra sa nám nepodarilo zistiť, že by žalobca osvedčením o živnostenskom
podnikanívtomtosegmentedisponoval).Vovšeobecnostinespochybňuje,žežalobcanazákladezmluvy
zo dňa 27.1.2016 niekomu skutočne poskytol pôžičku 15 000 eur. Zároveň sú ale toho názoru, že nie je
správne stotožňovať do jedného subjektu nielen samotných žalovaných (hoci žalovaná 2/ so žalobcom
prakticky nekomunikovala), ale aj žalovaných s pánom A. A. a spoločnosťami FEM Invest, či FEMAK

spol. s r.o.. Každá z týchto osôb je samostatným subjektom práva plne spôsobilým na právne úkony,
a preto by si žalobca na účely skúmania pasívnej vecnej legitimácie nemal svoje prípadné záväzky s
týmito osobami a prípadnú zodpovednosť týchto osôb ľubovoľne zamieňať.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaných poukazuje na to, že rovnakú argumentáciu už uplatnili spoludlžníci

žalovaných zo zmluvy o pôžičke (A. A., FEMAK spol. s r.o., ktorých v tomto konaní žalobca
nežaluje) ako procesnú obranu proti obdobnej žalobe žalobcu v inom súdnom konaní na Okresnom
súde Pezinok (ďalej len„ Analogický spor“). Konajúci súd však jednoznačne odmietol špekulatívnu
argumentáciu spoludlžníkov a skonštatoval: „Zmluva o úvere súčasne obsahovala dohodu žalovaného
2/ so žalobcom a žalovaným 1/ o pristúpení k záväzku žalovaného 1/.Konajúci súd túto zmluvu

posúdil ako zmluvu nepomenovanú (§ 269 ods. 2 Obch. zák.), keď táto zmluva dostatočne jasne
určila predmet svojho záväzku a to tak, že táto zmluva rozširuje okruh subjektov povinných vrátiť
úver s príslušenstvom aj so zmluvnou pokutou, teda ide o zmluvu účinkami podobnú pristúpeniu
k záväzku podľa § 533 a § 534 Občianskeho zákonníka, keď v prejednávacej veci ale súhlasili s
rozšírením počtu subjektov aj veriteľ (žalobca) aj dlžník (žalovaný 1/), čím vznikol priamy vzťah medzi

žalobcom a žalovaným v 2/ rade.“ Uvedenú jednoznačnú argumentáciu súdu v Analogickom spore
preukazujúcu pasívnu legitimáciu všetkých účastníkov zmluvy (predstavujúcich protistranu žalobcu)
potvrdil následne aj odvolací súd, konajúci o odvolaní žalovaného. Právoplatný rozsudok Okresného
súdu Pezinok sp. zn.36Cb/207/2017 zo dňa 1.4.2019 o priznaní pohľadávky vo výške 20.000 eurs príslušenstvom v znení rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/195/2019-172 zo dňa
2.9.2020 prikladá žalobca ako dôkaz (ďalej len „Analogický rozsudok“).V predmetnom konaní bol
žalovaný dlžník po celý čas zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá donedávna zastupovala aj

žalovaných (všetci dlžníci mali vždy spoločných právnych zástupcov).Krajského súdu Bratislava sp. zn.
3Cob/195/2019-172zodňa2.9.2020(Analogickýspor,Analogickýrozsudok)Žalovanísavovyjadrenízo
dňa 23. 12.2020 snažia navodiť dojem, že Analogický spor a Analogický rozsudok nemá s týmto sporom
nič spoločné a spochybniť tak aplikovateľnosť príslušného odôvodnenia. Opak je však pravdou. Žalobca
vôbec nespochybňuje, že žalovaní neboli účastníkmi Analogického sporu, to však nie je z hľadiska

argumentácie podstatné. V skutočnosti majú žalovaní s Analogickým sporom spoločné veľa. Rozdiel
je v podstate iba v tom, že k dlžníkom podľa zmlúv o pôžičkách, z ktorých uplatňoval žalobca svoje
nároky v Analogickom spore, pribudli (v zmluvách o pôžičke, ktoré sú predmetom tohto prebiehajúceho
súdneho konania) na strane dlžníkov žalovaní (pričom pôvodní spoludlžníci ostali, s výnimkou zomrelej
E. A.). Právne postavenie spoludlžníkov voči sebe navzájom bolo v oboch prípadoch rovnaké a preto
odôvodnenie Analogického rozsudku je nepochybne relevantné. Analogický rozsudok nie je rozsudkom

kontumačným, ale rozsudkom vyneseným po riadnom dokazovaní a je riadne skutkovo a právne
zdôvodnený, vrátane pasívnej legitimácie. A práve tieto právne názory sú podľa žalobcu aplikovateľné
aj v tomto konaní. Žalovaní tvrdia, že príjemcom pôžičky bola spoločnosť FEMAK spol. s r.o. a nie oni.
To žalobca popiera. Príjemcami pôžičky boli všetci dlžníci v rovnakom rozsahu. Ich interné dohody o
ďalšom použití finančných prostriedkov pochádzajúcich z pôžičky sú vo vzťahu k žalobcovi irelevantné.

Vo vzťahu k žalobcovi je irelevantné aj skutočné použitie finančných prostriedkov dlžníkmi. Ako bolo
preukázané Analogickým rozsudkom v Analogickom spore, žalovaní sú nespochybniteľnými dlžníkmi v
rovnakom rozsahu ako spoločnosť FEMAK spol. s r.o. a A. A.. Bez ohľadu na to, kto z nich reálne minul
peniaze, t. j. použil ich na vykonanie úhrad za tovary a služby. Žalobca nemá dosah na ďalšie konanie
dlžníkova použitie peňazí, nemá o ňom podložené informácie, ani možnosť jeho kontroly. Tvrdenie

žalovaných, že „V zmluve o pôžičke zo dňa 27.1.2016 žalobca ako veriteľ slobodne vyjadril svoju vôľu
ako označiť ako dlžníka výlučne spoločnosti FEMAK spol. s r.o. a výlučne jej pôžičku poskytnúť.“ je v
priamom rozpore s textom zmluvy, jej zrejmým obsahom a v nej uvedeným účelom. Taktiež je v rozpore
s Analogickým rozsudkom. Žalobca poskytol pôžičku všetkým účastníkom zmluvy na strane dlžníkov.
Žalovaný 1/ zaslal žalobcovi viacero emailov (napr. zo dňa 3.10.2017, 9.10.2017, 9.11.2017), v ktorých

výslovne potvrdzuje, že žalovaní určite pôžičky vrátia. Následne žalovaní uznali dlh aj písomne. Je bez
právneho významu, komu patril účet, na ktorý solidárni dlžníci požadovali poukázanie pôžičky. Žalobcovi
ako veriteľovi neprináležalo preverovať ich vzťah k bankovému účtu, ktorí v zmluve slobodne určili na
prijatie pôžičky. Nemal na to zákonné možnosti, ani zákonné dôvody a nie je to ani obvyklé. Bolo bez
právneho významu, kto bol majiteľom účtu. Účet nemusel patriť žalovaným, ani iným spoludlžníkom,

mohol patriť aj tretej osobe. V takom prípade je účet tretej osoby len platobným miestom, tretia osoba
však nie je zaviazaná ako dlžník voči veriteľovi. Zaviazaný podľa zmluvy o pôžičke však zostáva aj v
takomto prípade dlžník a práve on (nie majiteľ účtu) je povinný veriteľovi peniaze vrátiť, bez ohľadu
nato, že peniaze priamo neobdržal. K splneniu záväzku veriteľa napriek tomu dôjde. Poukázaním
pôžičky na dohodnutý bankový účet (v tomto prípade patriaci jednému z dlžníkov) žalobca splnil svoj

záväzok v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke. Ak by žalovaní ako dlžníci mali v úmysle požadovať
plnenie na iný bankový účet alebo rozdelenie plnenia na viacero bankových účtov, musela by byť
takáto podmienka predmetom vzájomnej dohody, čo sa nestalo. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 zo dňa 12.10.2016. Žalovaní spochybňujú argument žalobcu, že
postavenie žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o pôžičke (zo dňa 27.1.2016) vyplýva podporne aj zo

zmluvy o zriadení záložného práva (zo dňa 2.12.2015). Dôvodia, že ako zmluva o pôžičke bola uzavretá
neskôr zmluva o zriadení záložného práva. To ale argument žalobcu nijako nespochybňuje. Zmluvou o
zriadení záložného práva došlo k zabezpečeniu budúcich pohľadávok medzi žalobcom (ako veriteľom) a
žalovanými (a ďalšími dlžníkmi) poskytnutím do zálohu nehnuteľnosti žalovaných (ako záložcov). Keďže
záloh zabezpečoval budúce pohľadávky, je logické, že zmluvy o pôžičke boli uzavreté až po uzavretí

zmluvy o zriadení záložného práva. Jednou z takýchto budúcich pôžičiek je aj pôžička poskytnutá na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.1.2016, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Už v zmluve o
zriadení záložného práva boli však žalovaní jednoznačne zadefinovaní ako dlžníci z budúcich pôžičiek.
Iné záväzky, než zo zmlúv o pôžičkách, ktoré by mohli byť zabezpečované zálohom, medzi žalobcom
a žalovanými neexistovali. Žalovaní nikdy nespochybňovali svoje postavenie dlžníkov z pôžičiek. Záloh

na zábezpeku pôžičiek poskytli tiež preto, lebo sa považovali za dlžníkov. Nie je pravdepodobné, že
by žalovaní poskytli svoju jedinú nehnuteľnosť do zálohu na zabezpečenie záväzkov tretích osôb.
Také konanie nie je medzi obozretnými osobami obvyklé. Žalovaní bezdôvodne a účelovo spochybňujú
všetky právne úkony, ktoré kedy voči žalobcovi uskutočnili. Spochybňujú zmluvy o pôžičke, zmluvu ozriadení záložného práva, dokonca aj uznanie dlhu, ktoré v prospech žalobcu u notára podpísali za
účelom predĺženia premlčacej doby, aby žalobca nemusel pristúpiť k dražbe ich domu. Zároveň došlo
k už spomínanému podmienečnému zníženiu ich dlhu a jeho rozloženia na splátky na obdobie dvoch

rokov - žalovaní ani tie neplnili. Žalovaní teraz tvrdia, že nie sú dlžníkmi. Ak by ale neboli dlžníkmi,
nemali by dôvod na rokovanie o odpustení časti dlhu, o rozložení zvyšku na splátky na dva roky, o
uznaní dlhu a nakoniec na podpísanie vyrokovaného dokladu u notára. Celým procesom ich pritom
sprevádzal ich právny zástupca. Celý proces uzatvorenia dohody a uznania dlhu trval cca 5 mesiacov.
Vo veci urovnania a dohody kontaktovali žalovaní žalobcu a nie naopak. Už predtým žalovaný 1/ avizoval

žalobcovi, že bude s ním komunikovať jeho právnik. Právnici žalovaných si vyžiadali podklady, ktoré
im boli dodané. Podpísaniu uznania dlhu predchádzalo množstvo telefonických rozhovorov s právnikmi,
množstvo emailov i osobné stretnutie. Dokument o uznaní dlhu bol opakovane prerokovaný s právnikmi,
nazákladečohodošlokviacerýmzmenám,pričomposlednúverziutextuspracovaliprávnicižalovaných.
Právny zástupca žalovaných vykonal v dokumente úpravy, ktoré boli zo strany žalobcu akceptované a
až následne bol takto obojstranne schválený dokument podpísaný (úradne osvedčený podpis). Právnym

zástupcom žalovaných v tejto veci boli dokonca dvaja advokáti, JUDr. I. a JUDr. L.. Ako dôkaz o priebehu
celého procesu predkladáme súdu aspoň emailovú komunikáciu preukazujúcu tvrdenia žalobcu. Z nej
vyplýva, že žalovaní vedeli o svojom dlhu, sľubovali ho splatiť, prosili o odpustenie časti dlhu, žalobca im
vyhovel, ale aj to, že zavádzali svojho právnika, pred ktorým popierali aj to, že by podpísali 4 konkrétne
zmluvy zo dňa 28.10.2016 o pôžičke vo výške 30.000 eur, zo dňa 28.5.2016 o pôžičke vo výške 12.000

eur, zo dňa 20.4.2016 o pôžičke vo výške 3.000 eur, zo dňa 20.04.2016 o pôžičke vo výške 15.000
eur (ktoré na žiadosť právnikovi žalobca obratom predložil emailom). Žalovaní bez vecnej súvislosti k
predmetu sporu uvádzajú, že ani v živnostenskom registri takéto oprávnenie nenašli. Žalobca takýmto
oprávnením nedisponuje, pretože poskytovanie pôžičiek nie je jeho podnikateľskou činnosťou. Pristúpil
k takémuto kroku iba výnimočne a výlučne vo vzťahu k žalobcom a ich spoludlžníkom. Nikdy predtým,

ani potom, žiadnu pôžičku neposkytol a želal by si aby ju neposkytol ani žalovaným, resp. aby ich
nikdy nespoznal, nedal sa nahovoriť na spoluprácu s nimi, nakoľko mu svojou nezodpovednosťou a
ignorantstvom spôsobili predtým nepredstaviteľné problémy a škody.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaním som poskytol viaceré pôžičky, pričom toto

je jedna z nich. Žalovaní stále sľubovali, že splatia svoj dlh, žiadali o odklad, naťahovali čas, dokonca aj
dlh písomne uznali. Z uvedeného dôvodu žiadam, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaní
neustále odkláňajú pozornosť na bezpredmetné skutočnosti a vyhýbajú sa úplne podstate toho sporu,
ktorá je skutkovo a právne jednoduchá. Už niekoľko rokov mi dlhujú desiatky tisíc Eur, z ktorých napriek
sľubom nič nesplatili. Poukazuje na to, že na tomto súde prebieha rovnaké konanie, len s inou sumou

podsp.zn.8C/61/2020,vktoromsúvšetkytietonámietky,pričomsúdsavyjadrilvpredbežnomposúdení
veci, že sa nestotožňuje so žiadnou námietkou žalovaných, naopak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so všetkými tvrdeniami žalobcu. Okrem toho, rovnaké námietky žalovaní uvádzajú v mnohých ďalších
sporoch medzi stranami, z ktorých už väčšina skončila právoplatne v jeho prospech. Či už som bol
na strane žalobcu alebo žalovaného. Má na mysli spor nielen so žalovaným v 1. rade, ale aj s jeho

priateľom A. A., s ktorým tvoria jednu skupinku. Pokiaľ ide o hrozbu dražbou a stranou strechy nad
hlavou, treba uviesť, že to bolo naopak, týmto skutočnostiam sa snažil zo všetkých síl vyhnúť a ani
do dnešného dňa k tomu neprišlo. Mal väčšiu starosť o strechu nad hlavou žalovaného, než on sám
a už v prvopočiatku ho odhováral od toho, aby si pôžičky vzal a zakladal svoj rodinný dom. Celé sa
to stalo iba na jeho veľké naliehanie a neustále presviedčanie. Uznanie dlhu považuje za jednoznačne

platný právny úkon, ku ktorému prišlo tiež len z dôvodu, aby nemuseli pristúpiť k dražbe. Pretože by inak
hrozilo premlčanie pohľadávok a bol ochotný poskytnúť žalovanému ďalší odklad. Námietky, že žalovaní
nie sú právnici a teda nechápali následky uznania, dáva do pozornosti súdu desiatky mailov k tejto
téme v súvislosti s rokovaniami o uznaní dlhu, počas ktorých žalovaných zastupovali minimálne dvaja
advokáti. Rokovanie o uznaní trvalo niekoľko mesiacov, 4 alebo 5. Okrem toho zavádza aj žalovaný, že

nevie čo je to premlčanie. Pretože tento inštitút chápal už pri hroziacom premlčaní iných pôžičiek, ktoré
prevzal spomínaný A. A.. Poukazuje na mail zo dňa 21.11.2017 od žalovaného. K dôkaznému bremenu
premlčania uvádza, že je preukázané, že žalovaní vedeli, že hrozí premlčanie, ale napriek tomu táto
otázka vôbec nie je rozhodujúca pre posudzovanie účinkov uznania vo vzťahu k 10 ročnej premlčacej
dobe. Aj keby žalovaní nevedeli, čo je to premlčanie a že pohľadávka by bola premlčaná v čase uznania,

mohlo by to mať vplyv maximálne na otázku existencie vyvrátiteľnej domnienky o existencii pohľadávky
v čase uznania. To však preukázal ja bez ohľadu na uznania jednoznačným spôsobom. Žalovaní
namietajú, že ich podpis chýba na dvoch zmluvách o úvere, to je preto, že sa jedná o zmluvy, ktoré s
tým nemajú nič spoločné a neboli ich účastníkmi. V týchto prípadoch žaloval pána A., v prvom prípadeje právoplatný rozsudok, v druhom ho v krátkej dobre očakáva. Pokiaľ ide o námietku neoprávneného
podnikania, tieto pôžičky neposkytoval ako podnikateľ, boli to priateľské pôžičky poskytnuté na základe
nekonečných prosieb. Neposkytoval ich ani za účelom zisku, je zjavné, že išlo o pôžičky, ktoré boli

poskytnuté na niekoľko týždňov, pričom v skutočnosti boli zo strany žalovaných požadované na niekoľko
dní, iba na preklenutie krízy do získania bankového úveru. Čo sa týka zmluvnej pokuty, má k dispozícii
zmluvu, kde si žalovaný v 1. rade či pán A. požičali peniaze pod hrozbou zmluvnej pokuty 1 % denne
od tretej osoby. Ak OS Pezinok niekde uviedol slovko podnikateľ, treba zdôrazniť, že nikdy neuviedol
podnikanie. Ak by aj podnikateľ poskytol úver, to neznamená, že sa týkal predmetu jeho činnosti a že by

musel ísť do podnikania. To, že žalovaní a pán A. príp. ďalšie osoby boli dlžníkmi v rovnakom rozsahu
jednoznačne definoval aj OS Pezinok v rozhodnutí, na ktoré poukazuje PZ žalovaných. Rovnako zo
zmlúv o pôžičke vyplýva, že nie je žiadna pochybnosť, že žalovaní sú priamym dlžníkmi, nie ručiteľmi
a pod. K výzvam na uhranie zmluvnej pokuty uvádza, že ich žalovaným zaslal, ale nikdy ich od nich
nevymáhal. Chcel ich iba motivovať k rozumnému riešeniu, zodpovednosti a k tomu, aby zaplatili aspoň
niečo. V samotnom uznaní, ktoré bolo pre nich ústretové, mali možnosť zabaviť sa väčšej časti dlhu,

ak dodržia aspoň menšiu časť záväzku. Z mailu, ktorý predložil vyplýva, že J. rozumeli tomu, čo je
premlčanie alebo riziko premlčania. Z vecnej stránky z uznania dlhu poznali všetky údaje všetkých zmlúv
o pôžičke, vrátane dátumu podpísania splatnosti pôžičky. OS Pezinok vo svojom rozsudku, zohľadňuje
všetky vyjadrenia zo strany pána A. aj oneskorené, nešlo o žiadny kontumačný rozsudok, súd riadne
vyhodnocoval skutkový a právny stav. To, že upozorňoval, že príslušenstvo je už vyššie ako istina, alebo

že som sa domáhal svojich práv, nemožno považovať za psychický nátlak, ale za uplatňovanie práv.
K tomu, že žalovaní neboli príjemcovia peňazí sa písomne vyjadril. To, že si dali peniaze poslať na
účet, ktorý, ako sa ukázalo, im nepatrí, považuje za bezpredmetné a odkazujem na príslušnú judikatúru.
Žalovaný v 1. rade sa mu v minulosti opakovane chválil, resp. bol pyšný na seba, koľko peňazí dokázal
zohnať a za krátku dobu, že to si o sebe nikdy predtým nemyslel. Vtedy ešte nevedel, že nič z nich

nebude vedieť vrátiť. Čiastočne sa obýval, že takto vysoké pôžičky bude problém vrátiť, ale ubezpečoval
ho, že pri svojom podnikaní v stavebníctve s tým problém nebude. Poskytol mu ich až vtedy, keď ho
presvedčil, že založí svoju nehnuteľnosť. Žalovaný v 1. rade odbočil od podstaty veci, pán A. je „ruský
mafián a zlodej“ a žalovaný v 1. rade si myslel, že bude šéfovať jeho firme. Čo sa týka skladov, toto s
predmetom sporu nesúvisí, o tom sa vednú iné spory. V tom čase pána A. ani žalovaných nepoznal a

tvrdenie žalovaného v 1. rade, že pán A. nie je znalý inštitútov nášho právneho poriadku sa nezakladá na
pravde, nakoľko ten tu už podniká cca 20 rokov a je znalý našich pomerov, ako aj právnych predpisov. O.
A. mu bol vykresľovaný ako zdatný obchodník. Má za to, že v konaní bolo riadne preukázané poskytnutie
pôžičky, poukázanie na účet ako aj následné uznanie dlhu. Pôžičku žalovaný v 1. rade nepopiera a
bráni sa okolnosťami, ktoré s týmto predmetom sporu nesúvisia. Dôkazné bremeno uniesol, a preto

navrhuje súdu, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Rovnako požadujem v prípade úspechu náhradu
trov konania. Od uznania dlhu odstúpil, čo žalovaní nepoperli. Dohoda v čl. 2 v uznaní dlhu sa týka len
vymáhania k záväzku a nie odpustenia, čo vyplýva z bodu 2.1 a až následne sa aplikuje bod 2.3.

8. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o uznanie dlhu, predmetný právny úkon

je neurčitý pre jeho obligatórnu náležitosť, a to písomnú formu, je neplatný z dôvodu čl. 1 písm. b),
kde príslušenstvo je vymedzené neurčito, a písm. a), kde nie je dostatočne uvedené, kto je dlžníkom
z ktorej pôžičky. K uznaniu dlhu žalovaní pristúpili v dôsledku hrozby dražby, kde poukazuje na mail
zo dňa 22.11.2017, kde žalobca naznačuje žalovaným, že ich dražba môže poškodiť, v maily zo dňa
9.11.2017 im oznamuje, že podá na nich trestné oznámenie a v mailoch zo dňa 30.11.2017, 31.1.2018

a 28.3.2019 ich informuje o právnych následkoch zriadeného záložného práva. Zmluvy, ktoré boli
súdu predložené sa nenachádzajú v zozname pôžičiek v uznaní dlhu, pričom na dvoch z troch nie
sú ani podpisy žalovaných, ktorí mali tieto pôžičky uznať. S nátlakom žalobcu na žalovaných súvisí
aj výzva zo dňa 10.5.2018, kde žalobca vyzýva na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 24 000 eur,
pričom suma zodpovedná jednotlivým zmluvným pokutám vo výške 3000 eur za nepredloženie, resp.

nedoloženie rôznych dokladov, ktoré sú špecifikované vo vyjadrení. Z uvedeného dôvodu uznanie dlhu
je absolútne neplatný právny úkon. V čase uznania bola pohľadávka premlčaná, pričom žalovaní o
premlčaní nevedeli. Dôkazné bremeno, resp. bremeno tvrdenia je na strane žalobcu. Zároveň vznáša
námietku neoprávneného podnikania v zmysle zákona 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní, keď
žalobcaposkytovalpôžičkydlhodobo,opakovane,zaúčelomdosiahnutiazisku,pričomuvedenévyplýva

z jednotlivých výziev od 8.12.2014 do 13.2.2017. Ziskom mali byť pre žalobcu úroky, poplatky, pričom
sám žalobca k sume 1000 eur uviedol, že ide o jednorazový poplatok, čo je typické pre nebankové
subjekty za poskytovanie finančných prostriedkov. Žalobca sám poukázal na konane vedené na OS
Pezinok pod sp. zn. 36Cb/207/2017, kde v bode 5 odôvodnenia súd vyhodnotil postavenie žalobcuako podnikateľa. Sám žalobca uviedol, že predmetnom sporu je zmluva s podobným obsahom. OS
Pezinok postavenie žalovaných v danom spore posudzoval podľa § 533 OZ, čo žalobca v tomto konaní
popiera. Pokiaľ ide o otázku priateľských pôžičiek, tomu odporuje obsah predložených zmlúv, mail zo

dňa 28.3.2019, kde žalobca tvrdí, že príslušenstvo je už viac ako istina. Rovnako tak na podnikateľskú
činnosť ukazujú predložené doklady a to mailová komunikácia a vyjadrenia žalobcu z konania na OS
Pezinok. Konanie vedené na OS Nitra pod. sp. zn. 8C/61/2020 nie je skončené, a to ani na prvom
stupni a súd v danej veci vykonáva ďalšie dokazovanie. Tiež sám žalobca napr. v bode 24 vyjadrenia zo
dňa 10.12.2020 tvrdí, že vopred predpokladal, že dlžníci svoje záväzky nebudú plniť. Napriek tomu im

opakovane pôžičky poskytoval. Pokiaľ ide o otázku vyšších úrokov, na čo poukazuje žalobca, tá sa týka
jeho komunikácie s pánom A.. K otázke sporov, v ktorých bol žalobca úspešný upresňujeme, že v merite
veci len v spomenutom konaní na OS Pezinok, kde navyše súd rozhodoval výlučne na základe výpovede
žalobcu, nakoľko žalovaní boli v konaní pasívni sa svoje vyjadrenia zaslali oneskorene. V ostatných
sporoch boli žaloby zamietnuté pre absenciu naliehavého právneho záujmu, nakoľko sa navrhovatelia
domáhali len určenia jednotlivých zmlúv. K otázke zriadenia záložného práva len poukazuje na bod

12 vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.2.2021, kde žalobca vyslovene hovorí o zriadení záložného práva.
Mail zo dňa 21.11.2017, na ktorý poukazuje žalobca, nehovorí nič o premlčaní pohľadávok, ale o riziku
ich premlčania. Navyše v čase, kedy došlo k podpisu uznania dlhu, už bola situácia medzi stranami
sporu výrazne odlišná, keďže boli vyhrotené spory medzi žalobcom a pánom A. a tieto prerástli ak do
trestno-právnej roviny. O. A. vrátil žalobcovi min 42 200 Eur. K otázke podstaty pôžičky sme sa vyjadrili

a vyslovene uviedli, že žalovaní neboli príjemcom peňazí, čo vyplýva aj zo zmluvy. Otázka reálneho
nevymáhania pokút, ktoré sa týkajú záložného práva, nič nemení na tom, že hrozbu Z. používal žalobca
v rámci určitého psychického nátlaku, ktorým mal motivovať žalovaných k podpisu. Uznanie dlhu z
18.9.2019 obsahuje v čl. 2 aj dohodu o limitovaní vymáhania záväzku, kde absentuje táto pôžička.
Ak by aj súd vyhodnotil túto zmluvu ako platnú, má za to, že žalobca podal žalobu predčasne, a to

pre absenciu pôžičky v čl. 2. Zároveň nebolo preukázané odstúpenie v zmysle bodu 2.5 v spojení s
bodom 4.3. Odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokazovania namieta z dôvodu porušenia
princípu kontradiktórnosti a koncentrácie civilného sporového konania, žalobca mal dostatočný priestor
na predloženie všetkých relevantných listinných dôkazov, svoje dôkazné bremeno neuniesol, pričom
žalovaní ním uplatnené nároky od začiatku v celom rozsahu neuznávali.

9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobca poskytoval finančné prostriedky firme FEMAK
a pánovi A. a on sprostredkovanie iba zabezpečoval. Následne, keď prišli peniaze od žalobcu, boli mu
predložené zmluvy na podpis. Žalobca ho informoval, že jeho dlh z 200000 eur stúpol na pol milióna,
pričom nemá o tom žiadny doklad. Žalobca bol zástupca pána A., pričom v čase keď pán A. bol v dlhoch,

prosil o pomoc svojho zástupcu, aby vyplatil dražbu a na dom, ktorý bol predmetnom dražby by si zriadil
záložné právo. V čase, keď chcel pán A. vyplatiť žalobcovi peniaze, zistil, že žiadne záložné právo
zriadené nebolo a vlastníkom je žalobca. Od žalobcu nemá dodnes žiadnu informáciu, akú sumu mu
dlží, nakoľko nejaké peniaze mu už aj poslal, čo vyplýva z preložených dokladov na pojednávaní.

10. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v 2. rade v zmysle § 180 CSP.

11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou a listinami, ktoré tvoria obsah spisu, výsluchom strán sporu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

12. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri

nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že

splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
18. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame

právo nevznikne.
19. Zmluvou o úvere zo dňa 27.1.2019 sa žalobca ako veriteľ zaviazal spol. FEMAK spol. s r.o. ako
dlžníkovi a ďalej FEM invest, A. A. a žalovaným v 1. a 2. rade ako pristupujúcim dlžníkom poskytnúť
prevodom z účtu na účet peňažnú sumu vo výške 15000 eur na nákup dreva a výrobu drevených
výrobkov a súčasne sa dlžník zaviazal túto sumu vrátiť do 31.3.2016 spolu jednorazovou sumou 1000
eur, s úrokom vo výške 2% mesačne z pôžičky a to za každý aj začatý mesiac až do úplného vrátenia

sumy. Splatnosť úrokov bola mesačná, vždy v posledný deň mesiaca, za ktorý sa úrok platí. Súčasne
sa strany zmluvy dohodli, že ak dlžník nesplatí pôžičku riadne a včas, zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,1% z pôžičky denne až do uhradenia celého dlhu. Zmluva o úvere súčasne obsahuje aj
ďalší právny úkon, že spoločnosť FEM Invest ako aj A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, L., M. C., nar.
XX.XX.XXXX a A. C., nar. XX.X.XXXX obaja bytom Z. F. XXX, Z. J. pristupujú k záväzkom dlžníka a

stávajú sa dlžníkmi žalobcu v rovnakom rozsahu ako dlžník FEMAK spol. s r.o. Súčasne bolo dohodnuté,
že ak dlžník alebo pristupujúci dlžníci 1-4 porušia svoje záväzky podľa tejto zmluvy, zaplatia žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške nesplatenej časti dlhu. Z detailu pohybu má súd preukázané odpísanie z účtu
žalobcu dňa 27.1.2016 sumu 15000 eur v prospech dlžníka ako pôžička na nákup surovín. Uvedené
má súd preukázané aj z platobného príkazu Tatra banka. Žalovaní v priebehu sporu vzniesli viaceré

námietky a to že žalovaní nie sú pasívne legitimovaní, pôžička je premlčaná, titulom má byť zmluva
o pôžičke a nie zmluva o úvere, zmluva obsahuje neprimerané plnenie v podobe úrokov a zmluvnej
pokuty, finančné prostriedky boli poukázané na účet žalobcu, neplatnosť zmluvy o pôžičke a uznanie
dlhu a porušenie sudcovskej koncentrácie konania.
20. Súd preskúmal predmetnú zmluvu označenú ako zmluva o úvere a vyhodnotil ju podľa obsahu

ako zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky dlžníkovi vo výške 15000 eur. Súd
predmetný zmluvný vzťah posúdil ako zmluvu uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka a nie ako
zmluvu o úvere uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka.
21. K námietke legitimácie žalovaných súd uvádza, že túto považuje za nedôvodnú. Zmluvu o pôžičke
zo dňa 27.1.2016 súd posúdil v súlade s 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako listinu obsahujúcu

viaceré samostatné právne úkony - zmluvu medzi žalobcom a dlžníkom a zmluvu žalobcu, s dlžníkom
a so spoločnosťou FEM Invet, so A. A. a so žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí pristupujú k záväzkom
dlžníka. Zmluvu medzi žalobcom a dlžníkom súd posúdil ako zmluvu o pôžičke, keď záväzok žalobcu
bol poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v presne stanovenej sume a dlžník sa zaviazal poskytnúť
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi úroky (§ 657 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluva

o pôžičke súčasne obsahovala dohodu žalobcu a dlžníka o pristúpení k záväzkom dlžníka pristupujúci
dlžníkmi v 1. až 4. rade. Súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú (§ 51 Občianskeho
zákonníka), keď táto zmluva ale dostatočne jasne určila predmet svojho záväzku a to tak, že táto zmluva
rozširuje okruh subjektov povinných vrátiť pôžičku s príslušenstvom aj so zmluvnou pokutou, teda ide
o zmluvu s účinkami obdobnú pristúpeniu k záväzku podľa § 533 a 534 Občianskeho zákonníka, keď v

prejednávanej veci ale súhlasili s rozšírením počtu subjektov aj veriteľ (žalobca) aj dlžník, teda vznikol
priamy vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade. Nie je tiež potrebné, aby pred uplatnením
nároku voči žalovaným svoj záväzok nesplnil dlžník, nie je potrebné vykonanie výzvy na tohto, keďže
takáto podmienka uplatnenia nároku nebola medzi stranami dohodnutá. Žalovaní v 1. a 2. rade sa stali
dlžníkmi. S poukazom na uvedené tak súd mal preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú pasívne

legitimovanými v tomto spore.
22. Ďalej sa súd vysporiadaval s námietkou premlčania. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaní boli
povinní predmetnú pôžičku vrátiť do 31.3.2016, pričom žaloba bola na súd podaná 15.10.2020. V zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Strany sporu uzatvorili

dňa 21.8.2019 uznanie dlhu, obsahom ktorého je aj pôžička, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom
v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka platí, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také
uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V zmysle § 110 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na
plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Z uvedeného je tak zrejmé, že v dôsledku

uznania dlhu nastúpila 10 ročná premlčacia lehota. Neobstojí ani argument žalovaných, že nevedeli, že
dlh je premlčaný pri uznaní, resp. čo je premlčanie, nakoľko z emailovej komunikácie zo dňa 21.11.2017
(č.l. 152) má súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade kontaktoval žalobcu ohľadne pôžičiek a ich
prípadnému premlčaniu, keď uviedol, že „a z toho dôvodu, aby nedošlo premlčacej dobe na sumy 30000
eur a 20000 eur je A. pripravený podpísať dodatok k pôžičke.“ Aj keď predmetom tejto komunikácie nie

je práve pôžička, ktorá je predmetom tohto sporu, uvedené preukazuje, že žalovaný v 1. rade je znalý
právnych predpisov ako aj inštitútu premlčania a jeho dôsledkov. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé,
že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná a žaloba bola na súd podaná včas, teda v rámci 10 ročnej
premlčacej lehoty.
23. Súd mal z listiny počítačový výstup - Detail pohybu za preukázané zaplatenie peňažných
prostriedkovžalobcomnaúčetdlžníka,tedažezáväzokžalobcuposkytnúťpeňažnéprostriedkyvsúlade

so zmluvou bol splnený. To, že finančné prostriedky boli poukázané na účet dlžníka, resp. tretej osoby,
nezbavujepristupujúcichdlžníkovpovinnostivrátiťfinančnéprostriedky,ktoréžalobcaposkytoldlžníkovi.
Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4279/2016 zo
dňa 12.10.2016. Žalobca finančné prostriedky poskytoval na platobné miesto, ktoré bolo dohodnuté
v zmluve, t.j. č. ú. dlžníka. Žalovaní v 1. a 2. rade tak s poukazom na pristúpenie k dlhu boli okrem

pôžičky ďalej povinný uhradiť aj príslušenstvo a to úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov v
dohodnutej výške 2 % mesačne. Splatnosť úrokov bola dohodnutá v zmluve. Výšku úroku považoval
súd za primeranú aj s poukazom na to, že žalobca sa v spore domáhal úroku vo výške 2% mesačne zo
sumy 15000 eur za obdobie od 27.1.2016 do 31.3.2016. Ročne výška úroku predstavuje 24% a takýto
poskytnutýúrokjevsúladesdobrýmimravmi.Úrokysúodplatouzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,

dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to
či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré
je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok
z poskytnutej pôžičky neovplyvňuje. V uznesení č. k. 1 M Cdo 1/2009 Najvyšší súd SR uvádza, že hoci
maximálna výška úrokov pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom

limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Súdna prax zaujala stanovisko, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov
pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval.
Súd s poukazom na výšku pôžičky, ako aj obdobie, za ktoré žalobca požaduje úroky tieto vyhodnotil ako

dôvodnéaichvýškuzaakceptovanúasúladnú.Zmluvaopôžičkezodňa27.1.2016súčasneobsahovala
dohodu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v určenej výške pre prípad porušenia povinnosti dlžníka
splniť svoj akýkoľvek peňažný záväzok včas. Zmluvná pokuta bola dojednaná v zákonom vyžadovanej
forme. Záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu je peňažným záväzkom vznikajúcim po splnení podmienok
dohodnutých účastníkmi zmluvy. Vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je následkom porušenia

právnej povinnosti vrátiť finančné prostriedky, pričom porušenie tejto povinnosti má súd nesporné.
Povinnosť splniť záväzok riadne a včas v dôsledku porušenia a vzniknutého omeškania nezaniká a
trvá ďalej až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď zanikne iným spôsobom, pričom
povinnosť ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou je dlžník zaviazaný plniť (ak nie je
dohodnuté inak) aj po jej zaplatení (§ 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto každým ďalším dňom

po dobu, po ktorú trvá omeškanie dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas a preto
za každý ďalší deň omeškania vzniká veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu (obdobne rozsudok NS
ČR zo dňa 29.10.2002 sp. zn. 29 Odo 847/2001). Nakoľko zmluvná pokuta avšak nie je predmetom tohto
sporu, pričom predbežne súd nevyhodnotil jej výšku za neprimeranú, súd na nárok na úhradu zmluvnej
pokuty neprihliadal, keďže žalobca sa jej ako bolo vyššie uvedené v spore nedomáhal.

24. Žalovaní ďalej namietali neplatnosť zmluvy o pôžičke ako aj uznanie dlhu. Súd preskúmal oba právne
úkony a zistil, že takého právne úkony sú jasné, zrozumiteľné čo do obsahu plnenia a je z nich zrejmé, čo
sa predmetnými úkonmi sleduje. Súd ich preskúmaním nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal tieto úkony
si v rámci predbežnej otázky vyhodnotiť za absolútne neplatné. Súd poukazuje na to, že spochybňovanie
platnosti dobrovoľne a slobodne uzavretej súkromnej zmluvy by malo byť výnimočným javom v prípade

jednoznačnepreukázanýchokolnostídokazujúcichneplatnosť,nakoľkovprvomradejepotrebnéchrániť
dobrú vieru druhého účastníka zmluvného vzťahu, zachovať právnu istotu a legitímnu vieru v záväznosť
právnych úkonov. (Uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 289/2014-34 zo dňa 11.6.2014).25. K námietke o porušení sudcovskej koncentrácie súd uvádza, že zástupca žalovaných v záverečnej
reči na pojednávaní dňa 3.6.2021 vzniesol námietku, že žalobca nepreukázal, že doručenie odstúpenia
od dohody o limitovaní vymáhania záväzku, pričom súd dal priestor žalobcovi, aby na túto námietku

reagoval a doložil do spisu takéto preukázanie odstúpenia. Z uvedeného dôvodu súd odročil
pojednávanie na 14 dní. Zároveň súd uvádza, že tak ako súd prihliadol na takúto námietku vznesenú až
v záverečnej reči, pričom žalobca nemal ako reagovať a súd túto námietku pripustil, z dôvodu právnej
istoty a zásady rovnosti strán, súd umožnil aj žalobcovi reagovať a poprieť takéto vyjadrenie žalovaných.
26. Na záver súd dodáva, že súd nemal z predložených pohyboch na účte na č.l. 175 za preukázané,

že jednotlivé platby sa viažu práve k spornej pôžičke a že z tohto dôvodu by žalobca nemal nárok na
vrátenie pôžičky vo výške 15000 eur.
27. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

28. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

29. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. S poukazom na vyššie uvedené mal súd tak nad všetky pochybnosti preukázané, že žalobca uniesol
dôkazné bremeno a preto žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na spoločné a nerozdielne plnenie pôžičky

vo výške 15000 eur ako aj dohodnutých úrokov, ktorých nárok vyplýva aj z § 658 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a to vo výške 2% mesačne z dlžnej sumy od 27.1.2016 do 31.3.2016, ako aj úroku z
omeškania vo výške 5% ročne, ktorého nárok vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády, nakoľko žalovaní tým, že nesplnili svoj dlh riadne a včas sa dostali do
omeškania. Predmetný úrok tak súd priznal od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky, t.j. od 1.4.2016

do zaplatenia.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, pričom v sporových konaniach sa

uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca,
keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej
strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach
danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.