Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Keresztényi

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19Csp/213/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118214148
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7118214148.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobkyne: Š. Č. (A. A.), G..

X.XX.XXXX, K. Z. C., C. XX, zastúpenej: Centrum Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom v Lehote pod
Vtáčnikom, 1.mája 388/8, IČO: 51876141 proti žalovanej: Československá obchodná banka, a.s., so
sídlomvBratislave,Žižkova11,IČO:36854140(ďalejlen„ČSOB")ourčenie,žeprávneúkonyžalovanej
smerujúce k realizácii záložného práva sú neplatné, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o určenie
neplatnosti záložnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z a s t a v u j e konanie v časti 1. o určenie, že právne úkony žalovanej smerujúce k realizácii
výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne
evidovanej na LV XXXXX, okres C. T., U. C. - A., C. Ú. A. M. sú neplatné a v časti 2. o určenie, že
záložná zmluva je neplatná.

III. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.11.2018 domáhala, aby súd určil, že:
1. právne úkony žalovanej smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne evidovanej na LV XXXXX, okres C. T., U. C.
- A., C. Ú. A.É. M. sú neplatné,
2. úverová zmluva č.060/5006/16SU je neplatná a
3. záložná zmluva je neplatná.

2. Na pojednávaní konanom dňa 6.9.2019 žalobkyňa vzala späť žalobu v prvom a treťom výroku petitu
žaloby. Žalovaná vyslovila súhlas so zastavením konania v späťvzatej časti.

3. Podľa ust. § 144 ods. 2 CSP, ak je žalobca vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne (späťvzatie žaloby v časti, súhlas žalovanej) súd v zmysle
vyššiecit.ust.CSPkonaniezastavilvčastio1.určenie,žeprávneúkonyžalovanejsmerujúcekrealizácii
výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyneevidovanej na LV XXXXX, U. C. T., U. C. - A., C. Ú. A. M. sú neplatné a v časti 2. o určenie, že záložná
zmluva je neplatná.

6. Predmetom konania po späťvzatí žaloby v časti ostala žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy.

7.ŽalobapôvodnesmerovalavočižalovanejOTPBankaSlovensko,a.s.,sosídlomvBratislave,Štúrova
5, IČO: 31 318 916.

8. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla, aby súd pripustil zmenu na strane žalovanej na: DPS financial
consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930 a to s poukazom na
skutočnosť, že žalovaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2021 postúpila pohľadávku z
predmetnej úverovej zmluvy na uvedenú spoločnosť.

9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.6.2021 medzi postupcom OTP Banka Slovensko,

a.s. a postupníkom DPS financial consulting, s.r.o. a prílohy tejto zmluvy nesporne vyplynulo, že
predmetom postúpenia bola peňažná pohľadávka OTP Banky Slovensko, a.s. zo zmluvy o úvere
č.060/5006/16SU (č.úver.účtu XXXXXXXX) uzavretej so žalobkyňou vo výške 82.603,36 EUR, vrátane
príslušenstva.

10. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 2.6.2022 súd nevyhovel návrhu na zmenu
na strane žalovanej.

Súd konštatoval, že vzhľadom na vymedzený predmet sporu - konanie o určenie neplatnosti zmluvy
o úvere, skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky z tejto zmluvy, nemá vplyv na stranu sporu.

Sporovou stranou v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu musia byť všetci účastníci tohto
právneho úkonu a teda všetky zmluvné strany zmluvy o úvere.

Funkčnázávislosťpostúpenejpohľadávkyazmluvy,zktorejtátopostúpenápohľadávkavzniklaaktorých
sa dotýka predmet konania, nie je za každej situácie neoddeliteľná, čo má podstatný význam pre

vyriešenie otázky vecnej legitimácie, najmä pasívnej. V konaní je potrebné rozlišovať, čo je predmetom
konania a v závislosti od toho posúdiť vecnú legitimáciu tej ktorej strany, resp. subjektu konania. V otázke
pasívnej vecnej legitimácie tak možno identifikovať a rozlíšiť nároky smerujúce voči samotnej zmluve
( napríklad určenia neplatnosti zmluvy ) a nároky smerujúce voči postúpenej pohľadávke, prípadne
môže ísť aj o ich kombináciu, ktorá nie je v zásade vylúčená. K tomuto zisteniu treba dôjsť spoľahlivým

ustálením uplatnených nárokov v podanej žalobe a v korelácii s týmto zistením určiť okruh osôb, voči
ktorým sa možno podanou žalobou domáhať tých ktorých nárokov (§ 137 CSP) a naopak vylúčiť tak z
titulu absencie pasívnej vecnej legitimácie tie osoby, ktorým takéto postavenie nemožno priznať.

V zmysle ustálenej a jednotnej judikatúry platí, že postúpením pohľadávky neprechádza na postupníka

celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla; predmetom postúpenia bolo len právo na peňažné
plnenie a teda, vo veci o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o ktorú ide v posudzovanej veci, je
banka ako zmluvná strana, ktorá uzavrela zmluvu so žalobkyňou, vo veci vecne pasívne legitimovaná.
Medzi bankou (žalovanou) a dlžníkom (žalobkyňou) teda napriek postúpeniu peňažného plnenia zo
zmluvy naďalej existuje právny vzťah z úverovej zmluvy, t.j. banka nestratila postavenie účastníka

zmluvného vzťahu (zmluvnej strany). Uvedenú skutočnosť súd oznámil aj žalovanej, ktorá vo svojich
vyjadreniach argumentovala, že sa z tohto dôvodu (postúpenia pohľadávky) necíti byť v spore aktívne
vecne legitimovaná.

11. V priebehu konania, dňa 1.10.2021 žalovaná OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave,

Štúrova 5, IČO: 31 318 916 zanikla v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140 (ďalej len „ČSOB“). ČSOB
a.s. sa teda stala univerzálnym právnym nástupcom pôvodne žalovanej a súd s ČSOB a.s. preto
pokračoval v konaní.

12. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o úvere je neplatná, pretože obsahuje viacero neprijateľných zmluvných
podmienok, konkrétne v článku VI ods. 1 písm. a) /Poplatky/, v článku 6 ods. 2 písm. a) až o) /Poplatky/,
v článku 6 ods. 3 zmluvy /Poplatky/, v článku 6 ods. 4 a) až e) /Náklady dlžníka/, v článku 9 ods. 1 písm.
f) /Porušenie zmluvných povinností dlžníka/, v článku 9 ods. 2 písm. e) /Vyhlásenie úveru za jednorazovosplatný/,včlánku9ods.3písm.c)/Postupbankyvprípadeporušeniapovinnostídlžníka/,včlánku9ods.
7 /Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru/, v článku 11 ods. 1 /Riešenie sporov v rozhodcovskom konaní/
a v článku 7 ods. 3 / ďalšie povinnosti dlžníka/. Zmluvu o zriadení záložného práva žalobkyňa pokladala

za neplatnú z dôvodu, že ak je neplatná zmluva o úvere ako hlavný, záložnou zmluvou zabezpečený
vzťah, potom je neplatná aj záložná zmluva ako vzťah akcesorický.

13. Žalobkyňa uviedla, že je samozrejme uzrozumená s tým, že je povinná vrátiť veriteľovi poskytnutý
úver, avšak mala za to, že úverový vzťah by mal pokračovať v zmysle zmluvy a nemal byť naraz

zosplatnený. Banka vôbec nereflektovala na jej žiadosť o odklad splátok a rovno pristúpila k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru a začala s výkonom záložného práva. Ona v súčasnosti ani nevie platiť banke
splátky úveru, pretože ju už neevidujú, zrušili jej úverový účet.

14.Žalovanážiadalažalobuzamietnuť.Poukázalanaskutočnosť,žežalobkyňanešpecifikovalavžalobe
jediný dôvod, pre ktorý by mala byť zmluva o úvere alebo záložná zmluva neplatné. Podmienkou

poskytnutia úveru bolo založenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, o čom mala žalobkyňa
vedomosť. Uvedené preto nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa
refinancovala svoj úver, ktorý mala pôvodne vo VÚB a.s., pričom prijala evidentne lepšie podmienky,
ktoré jej ponúkla žalovaná. Jej aktuálny dlh na úvere činí 67.336,09 EUR.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

16. Bolo nesporné, že OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili v
písomnej forme dňa 13.5.2016 zmluvu „o otp REFINANC úvere na bývanie“ č.060/5006/16SU a to s
poukazom na zákon č.90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške

72.090 EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 318 mesačných splátkach po 278,30
EUR, zahŕňajúcich úverovú istinu ako aj dojednaný úrok vo výške 2,39 % ročne, so splatnosťou ku 22.
dňu každého mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 22.6.2016 a splatnosťou poslednej splátky dňa
22.11.2042. RPMN bola stanovená vo výške 1,98 %, poplatok za spracovanie úveru vo výške 720,90
EUR. Celková suma, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť, bola určená vo výške 88.496,66 EUR.

17. Bolo nesporné, že úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti - bytu č.X v bytovom
dome súp.č.XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, evidovaný na LV XXXXX C. Ú. A. M., U. C.T. -
A., zriadeným v prospech banky (žalovanej) na základe zmluvy o zriadení záložného práva ZZ1 k ÚZ
č. 060/5006/16SU zo dňa 13.5.2016.

18. Žalobkyňa listom zo dňa 19.3.2018 požiadala žalovanú o zníženie výšky splátok alebo o odklad
splátok najneskôr do konca roka 2018 z dôvodu práceneschopnosti a vážnych rodinných a finančných
problémov, ktoré bližšie nešpecifikovala, ani nepreukazovala. Uvedená žiadosť bola žalovanej doručená
dňa 21.3.2018. Žalovaná na žiadosť reagovala listom zo dňa 9.4.2018, ktorým žalobkyni oznámila, že

úver bol už ku dňu 5.4.2018 vyhlásený za splatný, avšak ponúkla žalobkyni možnosť reštrukturalizácie
úveru, t.j. obnovenia splácania úveru za stanovených podmienok a to realizáciou splátok v období 4 -
6/2018 v sume min.300 EUR a podaním žiadosti s vyplnením údajov o svojich pomeroch. Žalobkyňa
ponuku nevyužila.

19. Ďalej bolo nesporné, že pre platobnú nedisciplinovanosť žalobkyne žalovaná vyhlásila okamžitú
splatnosť celého úveru k 5.4.2018 a dňa 5.11.2018 začala vykonávať úkony smerujúce k uspokojeniu
pohľadávky výkonom záložného práva cestou tzv. dobrovoľnej dražby. Po doručení výzvy dražobnej
spoločnosti na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti (5.11.2018) žalobkyňa podala predmetnú žalobu.
Súd zároveň uznesením č.k.19 Csp 213/2018-60 zo dňa 17.12.2018 vyhovel jej návrhu a neodkladným

opatrením uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva.

20. Po právnej stránke súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnej úpravy:

21. Podľa ust. § 1 ods.2 zákona č.90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, úverom na bývanie na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o
úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci,a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej
len "nehnuteľnosť"), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej
nehnuteľnosti,

c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3.

22. Podľa ust. § 1 ods.4 písm.a) cit.zákona, úverom na bývanie nie je spotrebiteľský úver podľa
osobitného predpisu odkaz na zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

23. Podľa ust. § 13 ods.1 cit. zákona, veriteľ poskytuje úvery na bývanie podľa ním vydaných
všeobecných podmienok poskytovania úverov na bývanie, ktoré musia mať písomnú formu a musia
obsahovať najmä a) náležitosti žiadosti o úver na bývanie, b) postup pri predkladaní žiadosti o úver na
bývanie, c) podmienky poskytnutia úveru na bývanie vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu
a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok úveru na bývanie zo zmluvy o úvere na bývanie a
vymedzenia celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie a s uzavretím zmluvy o

úvere na bývanie, d) postup veriteľa pri omeškaní spotrebiteľa so splácaním úveru na bývanie alebo
jeho príslušenstva, e) podmienky výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zriadeného na zabezpečenie
úveru na bývanie, f) informácie o právach spotrebiteľa podľa § 18 ods. 6, 7 a 9.

24. Podľa ust. § 13 ods.2 cit. zákona, zmluva o úvere na bývanie musí mať písomnú formu, inak je

neplatná. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo v
podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa ust.§ 13 ods.4 cit. zákona, zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti vymedzené pod písm. a) až ac).

26. Podľa ust.§ 15 ods.1 cit. zákona, poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o úvere na bývanie nemá písomnú formu podľa § 13 ods. 2,

b) zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s) a ab),
c) v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

27. Podľa ust. § 15 ods.2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom
porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

úver na bývanie.

28. Podľa ust. § 15 ods.3 cit. zákona, ak osoba v zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ
neoprávnene poskytne úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov, uzatvorená zmluva
o úvere na bývanie je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie,

osoba v neplatnej zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi
uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy
o úvere na bývanie, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz.

29. Podľa ust. § 15 ods.4 cit. zákona, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti
zmluvy o úvere na bývanie alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na
bývanie žalobou.

30. Predmetom tejto žaloby bolo určenie neplatnosti zmluvy o úvere.

31. Súd preskúmal zmluvu o úvere z hľadiska jej platnosti v zmysle právneho režimu, ktorý sa na zmluvu
vzťahuje - zákon č.90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a dospel k záveru, že zmluva je platná. Zmluvabola uzavretá v písomnej forme, stanovenej zákonom a obsahuje všetky náležitosti, vymenované v ust.
§ 13 ods.4 cit.zákona. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by viedla k záveru o neplatnosti zmluvy. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na ust. § 15 cit.zákona, ktorý upravuje dôsledky porušenia povinností banky

pri uzatváraní zmluvy, keď ako jediný dôvod neplatnosti zmluvy (okrem nedostatku písomnej formy)
zákonpredpokladáskutočnosť,ževeriteľposkytneúverneoprávnenet.j.bezpovoleniapodľaosobitných
predpisov, čo v danom prípade nie je splnené. Dôvody, vytýkané žalobkyňou vo vzťahu k zmluve o
úvere (neprijateľné zmluvné podmienky, poplatky, poistenie, Všeobecné obchodné podmienky, možnosť
zosplatnenia úveru, absencia náležitostí zmluvy, nesprávna RPMN, nekonanie veriteľa s odbornou

starostlivosťou - skúmanie bonity a pod.), nie sú dôvodmi, ktoré by zákon sankcionoval neplatnosťou
zmluvy. Tieto nedostatky by mohli viesť len k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, event. k
záveru, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru ( § 15 ods.1 a
ods.2 cit. zákona). Vzhľadom na žalobkyňou vymedzený predmet konania - určenie neplatnosti zmluvy,
sa preto súd osobitne s týmito vytýkanými vadami ani nezaoberal.

32. Len na margo cieľa, ktorý žalobkyňa sledovala a prezentovala - t.j. neúčinnosť okamžitého
zosplatnenia celého úveru a teda v konečnom dôsledku pozastavenie výkonu záložného práva, ktorým
sa veriteľ domáha uspokojenia celej pohľadávky z úveru súd uvádza, že zvolený prostriedok právnej
ochrany, t.j. zvolený typ žaloby tento cieľ ani nemôže naplniť. Ak by totiž aj súd vyhovel žalobe o
určenie neplatnosti zmluvy o úvere, dôsledkom tohto záveru by bolo, že žalobkyňa by bola povinná vrátiť

veriteľovi naraz celý dlh titulom bezdôvodného obohatenia ako plnenia prijatého na základe neplatnej
zmluvy. Vzhľadom na žalobou vymedzený predmet konania sa však súd nemusel zaoberať posúdením,
či postup veriteľa pri vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bol v súlade so zákonom, so zmluvnými
podmienkami resp. dobrými mravmi.

33. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

36. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalobkyni v rozsahu 100 %. Za neúspech žalobkyne je pritom potrebné považovať aj tú časť žaloby, v
ktorej súd konanie na základe späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu zastavil.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.