Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205234
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8216205234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Viery Kandrikovej v sporovej veci žalobcu: I.. E. J., Y. XX, XXX XX G., správca
konkurznej podstaty úpadcu W.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX J., proti žalovanej: S. C.,
nar. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45,
085 01 Bardejov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.zn. 7Pc/7/2016-451 zo dňa 11.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:
a) do výlučného vlastníctva úpadcu sa prikazujú:
- byt č. XX vo vchode č. XX na prízemí obytného bloku R. súp. č. XXXX na parcele Q. č. XXXX,
v katastrálnom území J., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 9127/219119-in pod J v bezpodielovom
spoluvlastníctve úpadcu a žalovanej,

-spoluvlastníckypodieloveľkosti9127/219119-innaparceleQ.č.XXXX-zastavanáplochaanádvorieo
výmere 499 m2, katastrálne územie J., zapísaný na LV č. XXXX pod J v bezpodielovom spoluvlastníctve
úpadcu a žalovanej,
- obchodný podiel úpadcu v spoločnosti STAAV, s.r.o., Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 44 435 223,
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 50%,

b) úpadca preberá povinnosť splatiť tieto záväzky vzniknuté za trvania ich manželstva úpadcu a

žalovanej:
- pohľadávku spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX z 23.6.2004, na zaplatenie ktorej bol úpadca zaviazaný rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č.k. 3Cb/7/2011-58 z 19.9.2011, právoplatným 30.11.2011, s ustálenou
výškou nesplateného zostatku v sume 16 655,- Eur;
- pohľadávku spoločnosti PRIVATdebt s.r.o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571
postúpenú zmluvou z 2.11.2020 na C. C., G. G. XXXX/XX, XXX XX J., zo zmluvy o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX z 15.7.2005, na zaplatenie ktorej boli úpadca a
žalovaná spoločne a nerozdielne zaviazaní rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb/117/2011-55
zo 16.12.2011, právoplatným 13.4.2012, s ustálenou výškou nesplateného zostatku v sume 21 520,18
Eur;- pohľadávku spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7,
500 03 Hradec Králové, Česká republika IČ: 24 785 199, s ustálenou výškou nesplateného zostatku v
sume 1 075,42 Eur;

- pohľadávku spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48 , 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 35 831 154, s ustálenou výškou nesplateného zostatku v sume 6 511,47 Eur;
- pohľadávku spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776
005, s ustálenou výškou nesplateného zostatku v sume 331,94 Eur;
- pohľadávku spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:

35 942 436, s ustálenou výškou nesplateného zostatku v sume 1 537,- Eur;
- pohľadávku zo Zmluvy o poistnom hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU z 25.7.2005 uzavretej
žalovanou ako dlžníčkou, úpadcom ako spoludlžníkom a spoločnosťou OTP Banka Slovensko, Štúrova
5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 ako veriteľom, s ustálenou výškou nesplateného zostatku v sume
43 000,- Eur;

c) z titulu vyrovnania podielov z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je
správca úpadcu povinný žalovanej v lehote 15 dní od zostavenia rozvrhu výťažku v konkurze úpadcu
zaplatiť sumu rovnajúcu sa jednej polovice súčtu výťažku dosiahnutého speňažením do výlučného
vlastníctva úpadcu prikázaných vecí a majetkových hodnôt v konkurze úpadcu a sumy 37 000,- Eur po
odpočítaní súčtu všetkých pohľadávok špecifikovaných pod bodom I. písm. b) výroku tohto rozsudku,

ktoré budú v konkurze úpadcu prihlásené a to rozsahu zistenom v konkurze úpadcu a po odpočítaní
súčtu pohľadávok proti podstate v konkurze úpadcu.
II. Vo zvyšnej časti konanie zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä tým, že žalobou doručenou dňa 28.09.2016 sa
pôvodný žalobca, P. C., na majetok ktorého bol v priebehu konania uznesením Okresného súdu Prešov
sp.zn. 5OdK/399/2018 z 26.07.2018 vyhlásený konkurz (ďalej aj len „úpadca“) domáhal vysporiadania
svojich majetkových vzťahov so žalovanou ako bývalou manželkou tak, že do svojho výlučného
vlastníctva žiadal prikázať byt č. XX vo vchode č. XX na prízemí obytného bloku R. súp. č. XXXX na

parcele č. Q. č. XXXX, v katastrálnom území Bardejov, zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 9127/219119-
in pod J v bezpodielovom spoluvlastníctve úpadcu a žalovanej, spoluvlastnícky podiel o veľkosti
9127/219119-in na parcele Q. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, kat. úz. J., na LV
č. XXXX pod J (ďalej aj len „vyporiadavané nehnuteľnosti“), žalovanej prikázať do vlastníctva hnuteľné

veci uvádzané v žalobe, žalovaného zaviazať na zaplatenie v žalobe označených pasív a rozhodnúť o
trovách konania.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3P/72/2012 z 13.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
04.10.2013 bolo manželstvo úpadcu a žalovanej zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v
Bardejove, vo zv. XX, roč. XXXX, str. XXX, pod por. č. XX uzavreté XX.X.XXXX rozvedené, čo vyplýva

z doloženého rozsudku tunajšieho súdu.
Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 5OdK/399/2018 z 26.7.2018 zverejneným v obchodnom
vestníku01.08.2018bolnamajetokúpadcuvyhlásenýkonkurz,zasprávcuustanovenýžalobca,veritelia
úpadcu vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok v základnej lehote 45 dní a úpadca zbavený všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurznom konaní.

Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý manželmi alebo jedným z
nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
predstavujemajetok(hodnotu),ktorýsavrámcikonaniaovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov vyporiadava. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo168/2005 tento
svoj názor odôvodnil poukazom na § 149 ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka, ktorý sa v

súvislosti s vyporiadaním BSM výslovne zmieňuje, že predmetom vyporiadania sú okrem hnuteľných a
nehnuteľných vecí aj “ostatné majetkové práva“. V tejto súvislosti treba uviesť, že doslovný gramatický
výklad slovného spojenia „predmet vlastníctva“ použitého v § 143 Občianskeho zákonníka by viedol k
tomu, že do BSM by nepatrili ani napr. prostriedky z platu, resp. zo mzdy, ktoré zamestnávateľ vyplatí
jednému z manželov na účet v banke. Takýto manžel nie je vlastníkom peňazí, ale má pohľadávku

voči banke. Preto je potrebné vykladať slovné spojenie „predmetom vlastníctva“ širšie ako tak, že ide
iba o hnuteľné a nehnuteľné veci (Tomáš Čentík: Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov“). Na tento ustálený názor (vyslovený v rozhodnutí najvyššieho súdu publikovaného v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 27/2007) nadviazalo aj rozhodnutienajvyššieho súdu sp.zn. 5Obdo11/2007. S poukazom na uvedené podľa názoru najvyššieho súdu
uvedeného v jeho rozhodnutí sp.zn. 8Cdo/196/2018 z 28. januára 2020 pri vymedzení rozsahu a
obsahu BSM nemožno vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre

účely BSM extenzívnejšie a to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o práve vlastniť
majetok, pojem majetok je uvedený aj v § 150 Občianskeho zákonníka pri pravidlách vyporiadania BSM)
a to akýkoľvek oceniteľný peniazmi, čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM. Z
toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ako aj uviedol najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn.
2Cdo168/2005 vychádzajúc z § 149 ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka a môže byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, analogicky
preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti
s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Pri
oceňovaní takéhoto obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak
z obvyklej ceny v dobe vyporiadania (R 27/2007).

Aktuálna súdna prax a právna teória pripúšťa aj výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva je platná. Ak dohoda čiastočne vyporiadava spoločný majetok patriaci
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu bez toho, aby toto vyporiadanie bolo v
rozpore so zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka, musí byť pri následnom vyporiadaní
ďalšieho majetku rešpektovaná (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo1622/1998).

Právny názor o neprípustnosti čiastočného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva čiastkovou
dohodou bol prekonaný aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/147/2011. Takáto dohoda,
pokiaľ spĺňa predpoklady platnosti právnych úkonov z hľadiska ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho
zákonníka je ako dvojstranný právny úkon relevantná a zakladá práva a povinnosti z nej zúčastneným
bezpodielovým spoluvlastníkom. Ak nenastúpila zákonná domnienka vyporiadania uplynutím trojročnej

lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd v následnom konaní o vyporiadanie BSM vykoná
čiastočné vyporiadanie v nadväznosti na takúto dohodu tak, aby celkové vyporiadanie zodpovedalo
hľadiskám uvedeným v § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý je založený na princípe, že podiely bývalých
manželov sú rovnaké.
V zmysle právneho názoru Krajského súdu v Prešove obsiahnutého v jeho uznesení č.k.

21CoP/45/2019-158 z 27.06.2019, ktorý je v prejednávanom prípade pre súd záväzný, došlo po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a žalovanej rozvodom právoplatným 4.10.2013 a začatí tohto
konania o jeho vyporiadanie žalobou úpadcu doručenou 28.9.2016 (t.j. do uplynutia trojročnej lehoty v
zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) k vyhláseniu konkurzu na majetok pôvodného žalobcu
a súčasne k jeho oddĺženiu uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 5OdK/399/2018 z 26.07.2018

zverejneným v obchodnom vestníku 01.08.2018 (právoplatným 2.8.2018), čím v zmysle § 47 ods. 2
zákona č. 7/2005 Z.z. došlo aj k prerušeniu tohto konania. K pokračovaniu v tomto konaní mohlo
dôjsť až podaním návrhu správcu úpadcu na jeho pokračovanie, ktorý takýto návrh súdu doručil dňa
3.9.2019. V označenom uznesení ďalej odvolací súd dôvodil, že § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. sa
vzťahuje aj na daný prípad, keď jeho aplikáciu nevylučuje § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyníma spod rámca pohľadávok uvedených
v ust. §§ 166a a 166b zákona č. 7/2005 Z.z. Rešpektujúc uvedený právny názor má prvostupňový
súd v prejednávanom prípade tiež za to, že § 167i ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. (a predovšetkým jeho
druhá veta predpokladajúca možnosť vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva aj v
prípade rozhodnutia o oddĺžení vydanom podľa § 166e zákona č. 7/2005 Z.z.) nevylučuje aplikáciu §

53 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ustanovenie ktoré vyžaduje aj vyporiadanie pred vyhlásením konkurzu
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej. V zmysle § 53 ods. 3 písm.
b) zákona č. 7/2005 Z.z. ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením
konkurzu a začalo sa už konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa
doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia

konkurzu. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vytvára správcovi aktívnu vecnú
legitimáciu na ďalšie vedenie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželstva.
Vyhlásením konkurzu na jedného z bývalých manželov však nestráca aktívnu vecnú legitimáciu druhý
bývalý manžel, ktorý nie je úpadcom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom.

Vychádzajúc z nesporných tvrdení strán sporu ohľadne majetku, ktorý urobili strany predmetom sporu
a zohľadňujúc dokazovaním preukázané skutkové okolnosti súd dospel k záveru, že v konaní je nutné
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v širšom zmysle pozostávajúce z- bytu č. XX vo vchode č. XX na prízemí obytného bloku E súp. č. XXXX na parcele č. Q. č. XXXX,
v katastrálnom území J., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 9127/219119-in pod J v bezpodielovom

spoluvlastníctve úpadcu a žalovanej, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9127/219119-in na parcele Q. č.
XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, kat. úz. J., na LV č. XXXX pod J v hodnote
90 000,- eur;
- obchodného podielu úpadcu v spoločnosti STAAV, s.r.o., Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 44 435
223 v rozsahu 50 % - tu bola medzi stranami sporná len jeho hodnota, z ktorej má súd pri konečnom

vyporiadaní vychádzať;
- výnosu z prevodov obchodného podielu v spoločnosti BJ-MAX s.r.o., Duklianska 14, 085 01 Bardejov,
IČO:46043390aakciívobchodnejspoločnostiSYNERGYTRADE,a.s.,Ťačevská43,08501Bardejov,
IČO: 44 169 302 vyplateného úpadcovi po rozvode manželstva v celkovej sume 37.000,- eur a
- záväzkov bývalých manželov tvorených pohľadávkami veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa v sume
16.655,- eura, pôvodného veriteľa PRIVATdebt s.r.o., teraz C. C. v sume 21.520,18 eura (preukázanej

oznámením z 02.11.2020), veriteľa KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., v sume 1.075,42 eura,
veriteľa Intrum Slovakia s.r.o. v sume 6.511,47 eura, veriteľa Slovenská konsolidačná a.s. v sume 331,94
eura, veriteľa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., v sume 1.537,- eur, a pohľadávky zo Zmluvy o
poistnom hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU z 25.07.2005 v sume 43.000,- eur.
Vkonaníostalamedzistranamispornáhodnotaobchodnéhopodieluúpadcuvspoločnosti STAAV,s.r.o.,

Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 44 435 223 v rozsahu 50 % (skutočnosť, že tento obchodný podiel
patrí do masy majetku v BSM sporná nebola). Žalovaná vychádzajúc z oboznámenej účtovnej závierky
označenej spoločnosti za rok 2017 považovala jej hodnotu za nulovú a správca úpadcu vychádzajúc
z označenej účtovnej závierky za mínusovú (v hodnote -78.300,- eur), pričom takúto hodnotu žiadal
správca úpadcu započítať do celkovej bilancie majetku podliehajúceho vyporiadaniu BSM. V kontexte

tohto sporu medzi stranami síce žalovaná v úvode tohto konania navrhovala aj znalecké dokazovanie,
od vykonania ktorého však následne upustila, pričom ani správca úpadcu nenavrhoval na túto medzi
nimi spornú skutočnosť vykonať znalecké dokazovanie z odboru ekonómie, ktoré by bolo ako dôkaz
spôsobilé relevantne odpovedať na skutkovú otázku o cene obchodného podielu v spoločnosti s ručením
obmedzeným. Táto cena by mala byť ustálená obvyklou (trhovou), resp. všeobecnou cenou (pozri

napr. rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30.09.2014 z 30.09.2014, či rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp.zn. 22Cdo103/2005 a iné). V tomto prípade strany pri ustálení hodnoty tohto
obchodnéhopodielunavrhovalivychádzaťzposlednejoznačenouspoločnosťoudoobchodnéhoregistra
zavedenej účtovnej závierky, ktorá bola v konaní oboznámená. Posudzujúc obsah dostupných a vo
veci vykonaných dôkazov tak súd pristúpil k vyvodeniu hodnoty tohto obchodného podielu z označenej

účtovnej závierky a to v zmysle § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka z údaja o čistom obchodnom imaní
spoločnosti zisteného na podklade účtovnej závierky odrážajúcej posledný známy stav o hospodárení
tejto spoločnosti, t.j. stav k 31.12.2017. Čisté obchodné imanie vymedzuje § 6 ods. 3 Obchodného
zákonníka ako pojem, ktorý je z hľadiska rozsahu užší ako pojem majetok podniku, lebo predstavuje
majetok podniku (aktíva), od ktorého sa odpočítajú tie záväzky (pasíva), ktoré podnikateľovi vznikli v

súvislosti s podnikaním. Je to teda vyjadrenie rozdielu medzi aktívami a pasívami, čo treba chápať ako
rozdiel medzi reálnou hodnotou obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti
s podnikaním, a to bez ohľadu na to, či sú súčasťou účtovníctva, alebo nie. Čisté obchodné imanie, ako
uvádza dôvodová správa, „označuje výsledný majetok, ktorý zostáva po oddelení podnikových pasív“.
Vhodné je tiež uviesť, že § 6 ods. 4 Obchodného zákonníka ešte vymedzuje pojem vlastné imanie,

ktoré tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu,
to znamená, že vlastné imanie vyjadruje účtovnú hodnotu majetku a záväzkov podnikateľa v zmysle
zákona o účtovníctve (a tento údaj je priamo v účtovnej závierke uvedený). Samotný účtovný pojem
vlastné imanie vo svojej podstate korešponduje s pojmom čisté obchodné imanie. Čisté obchodné
imanie sa od účtovnej kategórie vlastné imanie líši tým, že v zmysle Obchodného zákonníka do pasív,

teda do záväzkov sa zaraďujú len záväzky súvisiace s podnikaním, a nie aj iné pasíva, ktoré sú
zaradené do skupiny vlastné imanie podľa účtovníctva ako je výška základného imania, rezervného
fondu. Z oboznámenej účtovnej závierky vyplýva, že k 31.12.2017 vykázala spoločnosť STAAV, s.r.o.
vlastné imanie v sume -62.281,- eur. Čisté obchodné imanie bolo vypočítané z účtovnej závierky súdom
taktiež v sume -62.281,- eur (majetok 23.230,- eur mínus záväzky 85.511,- eur). Teda z predloženej

účtovnej závierky spoločnosti STAAV, s.r.o. je zrejmé, že v roku 2017 bola obchodná bilancia spoločnosti
negatívna (mínusová), a aj prípadný vyrovnací podiel úpadcu vypočítaný podľa § 61 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako 50 % podiel jeho účasti na čistom obchodnom imaní by bol taktiež negatívny (mínusový),
a to v sume -31.140,- eur (50 % z -62.281,- eur). To ale vo svojej podstate znamená, že úpadcovi by aniv prípade zániku jeho účasti v označenej obchodnej spoločnosti nebol v nasledujúcom roku vyplatený
žiaden vyrovnací podiel a vzhľadom na negatívnu bilanciu (negatívne čisté obchodné imanie) by nebol
jeho obchodný podiel ani reálne prevoditeľný za akúkoľvek konkrétnu protihodnotu, čo vedie súd k

záveru, že hodnota obchodného podielu sa musí rovnať nule. Aj keď v danom prípade nejde o presný
výpočet hodnoty obchodného podielu znalcom z príslušného odboru, jeho pribratie sa vzhľadom na
obidvoma procesnými stranami nespochybnený negatívny hospodársky výsledok spoločnosti STAAV,
s.r.o., a mínusovú hodnotu čistého obchodného imania javilo ako nehospodárne, pretože podľa názoru
súdu by ani znalec nedospel k inému ako negatívnemu výsledku čistého obchodné imania a reálne

nulovej hodnote obchodného podielu úpadcu v nej. Súd pritom odmieta názor správcu úpadcu, že do
celkového sumáru majetku v BSM, ktorý sa má vyporiadať je potrebné zahrnúť mínusovú hodnotu
výsledku hospodárenia obchodnej spoločnosti STAAV, s.r.o. za rok 2017 (správca úpadcu v skutočnosti
nedôvodne požadoval hodnotu zisteného majetku bývalých manželov znížiť o stratu tejto obchodnej
spoločnosti v sume 78.300,- eur), pretože výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti nemožno
stotožňovať s hodnotou obchodného podielu, ktorým môže byť len suma, vyjadrujúca objektívne trhovo

dosiahnuteľnú odplatu za získanie/prevod takéhoto obchodného podielu, čo z povahy veci znamená,
že táto hodnota môže byť vyjadrená len ako kladné číslo, alebo ako nula v prípade, ak nie je možné
za predaj obchodného podielu na trhu nič získať vzhľadom na predĺženie obchodnej spoločnosti, resp.
na jej negatívne čisté obchodné imanie z dôvodu ktorého nemôže mať takýto obchodný podiel žiadnu
reálnuhodnotu.Tojeajdanýprípad,keďspoločnosť,obchodnýpodielvktorejvlastníajúpadca,dosiahla

k 31.12.2017 stratu a jej čisté obchodné imanie je negatívne (mínusové). Hodnota tohto obchodného
podielu sa potom môže rovnať nule, tak ako to prezentovala v konaní aj žalovaná. Úpadca ako spoločník
obchodnej spoločnosti, ktorého vklad do základného imania bol úplne splatený, žiadnym spôsobom a
v žiadnom rozsahu neručí za záväzky predĺženej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a takéto jej dlhy
nie je povinný uhrádzať, a aj preto započítanie negatívnej (mínusovej) hodnoty podielu úpadcu na

čistom obchodnom imaní nemá podľa názoru súdu žiadne opodstatnenie. Súd tak považuje správcov
návrh na započítanie mínusovej hodnoty hospodárskeho výsledku označenej obchodnej spoločnosti za
nesprávnu interpretáciu údajov vyplývajúcich z oboznámenej účtovnej závierky obchodnej spoločnosti,
v ktorej mal úpadca podiel.
Ako už súd prvej inštancie vyššie naznačil, s prihliadnutím na to, že k vyhláseniu konkurzu a oddĺženiu

úpadcu došlo až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a žalovanej dňom právoplatnosti
rozvodu manželstva, na prípad podľa názoru súdu nedopadá norma obsiahnutá v § 167i zákona č.
7/2005 Z.z. s tým následkom, že by všetok majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve musel byť nutne
použitý len na úhradu dlhov úpadcu, ale tomuto režimu podlieha len ten majetok v BSM, ktorý nebol
vyporiadaný. Teda pokiaľ dôjde k jeho vyporiadaniu, potom do konkurznej podstaty úpadcu môže patriť

len majetok, ktorý úpadcovi z bezpodielového spoluvlastníctva pripadol do vlastníctva výlučného. V
danom prípade správca úpadcu navrhoval s poukazom na § 167i zákona č. 7/2005 Z.z. prikázať všetok
majetok do výlučného vlastníctva úpadcovi, s čím súhlasila aj žalovaná, žiadala však, aby jej súd ako
ustupujúcej bezpodielovej spoluvlastníčke určil vyrovnací podiel výpočtom, obdobným ako súd určil v
konaní vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 12Co/302/2017. Aj keď súd nie

je v tomto type konania viazaný predloženým návrhom žalobcu a rovnako tak ani návrhom žalovanej,
vzhľadom na súhlasný postoj oboch strán na prikázanie majetku a dlhov patriacich do BSM len do
vlastníctva úpadcu, tento návrh akceptoval a rozhodol, že do vlastníctva úpadcu patrí všetok zistený
majetok, ktorý úpadca a žalovaná počas trvania manželstva nadobudli do spoločného vlastníctva, tak
ako to vyplýva z bodu I. písm. a) tohto rozsudku s tým, že úpadca súčasne preberie povinnosť splatiť

spoločné záväzky špecifikované v bode I. písm. b) výrokovej časti tohto rozsudku. Zo zistenej bilancie
hodnoty majetku prikázaného úpadcovi z BSM pozostávajúceho z vyporiadavaných nehnuteľností v
hodnote 90.000,- eur, úpadcom získaných odplát za prevod obchodných podielov v spoločnostiach BJ-
MAX s.r.o., a SYNERGY TRADE, a.s., speňažených po zániku manželstva v sume 37.000,- eur a aj
v čase vyporiadania majetku existujúceho obchodného podielu úpadcu v spoločnosti STAAV, s.r.o. v

hodnote 0,- eur (t.j. aktíva spolu v sume 127.000,- eur) a hodnoty úpadcom preberaných záväzkov
bývalých manželov pozostávajúcich z pohľadávok veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa v sume 16.655,-
eur, pôvodného veriteľa PRIVATdebt s.r.o. (aktuálne C. C.), v dôkazom preukázanej sume 21.520,18
eura, veriteľa KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., v sume 1.075,42 eura, veriteľa Intrum Slovakia
s.r.o. v sume 6.511,47 eura, veriteľa Slovenská konsolidačná a.s. v sume 331,94 eura, veriteľa DÔVERA

zdravotná poisťovňa, a.s., v sume 1.537,- eur, a pohľadávky zo Zmluvy o poistnom hypotekárnom úvere
č.XXX/XXXX/XXHUz25.07.2005vsume43.000,-eur(t.j.pasívaspoluvsume90.631,01eura)vyplýva,
že žiadosť žalovanej na uloženie povinnosti vyplatiť jej ako ustupujúcej bezpodielovej spoluvlastníčke
vyrovnací podiel je dôvodná, pretože v opačnom prípade by bol na úkor žalovanej prikázaný úpadcovimajetok väčšej hodnoty a to napriek rovnakému (paritnému) podielu oboch bývalých manželov na
spoločnom majetku. Pre aplikáciu disparity podielov bývalých manželov na spoločnom majetku neboli
zistené (preukázané) žiadne relevantné skutočnosti a aj žalovaná z požiadaviek formulovaných týmto

smerom ustúpila. Súd pritom akceptoval návrh žalovanej, na určenie tohto vyrovnacieho podielu
výpočtom, ktorý je definovaný v bode I. písm. c) výroku tohto rozsudku, nakoľko pri vydaní tohto
rozhodnutia súdu nie je možné ustáliť, aká suma bude zo speňaženia vyporiadavanej nehnuteľnosti
v konkurze úpadcu získaná a ani ktoré spoločné záväzky preberané úpadcom a v akej sume budú v
konkurze úpadcu považované za zistené, keďže uspokojenie týchto záväzkov v konkurze závisí aj od

aktivity veriteľov v podobe podania prihlášok do konkurzu. Totiž pokiaľ by v konkurznom konaní úpadcu
neboli prihlásené všetky pohľadávky špecifikované v bode I. písm. b) výroku tohto rozsudku, stanú sa po
skončení konkurzného konania voči úpadcovi nevymáhateľnými pre oddĺženie úpadcu a jeho zbavenie
dlhov (pozri § 166e zákona č. 7/2005 Z.z.). Takéto účinky ale nebude mať konkurz úpadcu aj voči
žalovanej, od ktorej by mohli veritelia ich spoločných záväzkov naďalej požadovať zaplatenie svojich
splatných dlhov (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo/1552/2005 a

iné),pretotakýtospôsoburčeniavyrovnaciehopodielužalovanejpovažujesúdzaspravodlivý,atoajkeď
v zhode so správcom úpadcu hodnotí úvahy žalovanej o účinnom popretí týchto pohľadávok žalovanou
v konkurze úpadcu prezentované ňou v konaní minimálne ako predčasné.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd uložil správcovi úpadcu povinnosť z titulu vyrovnania podielov z
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, aby vychádzajúc zo zásady parity

podielov bývalých manželov na majetku žalovanej vyplatil sumu rovnajúcu sa jednej polovice súčtu
výťažku dosiahnutého speňažením do výlučného vlastníctva úpadcu prikázaných vecí a majetkových
hodnôt v konkurze úpadcu ako aj sumy 37.000,- eur predstavujúcej výnos úpadcu z prevodu jeho
obchodných podielov v spoločnostiach BJ-MAX s.r.o., a SYNERGY TRADE, a.s. po odpočítaní súčtu
všetkých pohľadávok špecifikovaných pod bodom I. písm. b) výroku tohto rozsudku, ktoré preberá

úpadca, avšak len v rozsahu, v ktorom sú (budú) v konkurze úpadcu prihlásené a následne riadne
správcom úpadcu zistené (§ 32 ods. 16 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z.) ako aj po odpočítaní pohľadávok
proti podstate (t.j. pohľadávok predstavujúcich náklady konkurzu v zmysle § 87 zákona č. 7/2005 Z.z.).
V kontexte špecifických okolností prípadu práve takýto spôsob určenia vyrovnacieho podielu žalovanej
považoval súd za spravodlivý, resp. za najviac sa približujúci skutočnej čistej hodnote výťažku zo

spoločného majetku bývalých manželov po úhrade ich spoločných dlhov, ktoré sú/budú v konkurze
úpadcu prihlásené a zistené a to v rozsahu, v akom budú aj skutočne vyplatené.
Vo vzťahu k vyporiadaniu hnuteľných vecí nadobudnutých bývalými manželmi súd akceptoval následný
zhodný prejav strán konania, že k ich vyporiadaniu došlo čiastkovou dohodou so suspenzívnym účinkom
ku dňu právoplatnosti rozvodu, a že ňou na oboch stranách došlo k nadobudnutiu vlastníctva vecí v

porovnateľnej hodnote, z dôvodu ktorého bývalým manželom nevznikla povinnosť navzájom si vyplatiť
akýkoľvek vyrovnací podiel. Vychádzajúc z obsahu vyššie opísanej judikatúry akceptujúcej možnosť
takéhoto čiastkového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a zhodný prejav procesných strán
v tejto otázke, súd návrh na zastavenie konania v tejto časti, ktoré bolo svojím obsahom čiastočným
späťvzatím žaloby akceptoval a v tejto časti konanie postupom podľa §§ 145 a 146 zastavil, čo vyplýva

z výroku II. tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu zmeniť tak ako je
to uvedené v petite jeho odvolania s tým, že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne

vyplýva, že v priebehu konania o vyporiadanie BSM, bol nad majetkom žalobcu vyhlásený Okresným
súdom v Prešove konkurz pod sp.zn. 5OdK/399/2018. Právoplatnosťou tohto uznesenia do konania na
strane žalobcu vstúpil do konania ustanovený správca. Týmto momentom začali platiť okrem ustanovení
Občianskeho zákonníka, aj ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZoKR“). Podľa ust. § 167i ods.
1 ZoKR: Vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej

podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo
k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých
konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu.
Podľa názoru správcu zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ZoKR má byť prikázaný do výlučného
vlastníctva úpadcu všetok majetok, ktorý nadobudli bývalí manželia za trvania manželstva. Následne

správca konkurzu speňaží majetok úpadcu a vysporiada nároky vyplývajúce z konkurzného konania.
Z bodov 29. a 30. rozsudku vyplýva, že suma 37.000,- eur predstavuje hodnotu získanú z prevodov
obchodných podielov spoločností Synergy, s.r.o. a BJ MAX s.r.o. a predstavuje majetkovú hodnotu.Preto mala byť zahrnutá do výroku I.a) rozsudku a následne jej vyporiadanie má byť riešené výrokom
I.c) rozsudku.
Presprávcukonkurznejpodstatyjedôležitápresnášpecifikáciajednotlivýchvýrokovrozsudku,keďžepo

právoplatnom skončení sporu o vyporiadaní BSM, bude viazaný výrokom súdu pre vyrovnanie nárokov
žalovanej. Výrok súdu na vyrovnanie podielu žalovanej (na úplné finančné vyrovnanie) nemôže však
znieť na konkrétnu sumu, ktorá by zaväzovala správcu v rámci konkurzného konania. Dôvodom je tá
skutočnosť, že v čase rozhodovania o povinnosti zaplatiť žalovanej podiel z tohto konania, nemožno
ani len teoreticky predpokladať, aká suma bude predstavovať výťažok po speňažení majetku úpadcu,

úhrade všetkých prihlásených pohľadávok a pohľadávok proti podstate.
Preto aj ZoKR vo vyššie citovanom ust. § 167 i upravuje, že celý majetok patriaci do BSM strán sporu,
má byť prikázaný do výlučného vlastníctva úpadcu. Následne správca speňaží majetok, splní povinnosti
voči veriteľom , ktorí prihlásili pohľadávku do konkurzného konania a tiež pohľadávky, ktoré vznikli proti
podstate.
Z toho vyplýva, že výrok súdu prvej inštancie pod bodom I. a) má podľa odvolateľa správne znieť :

I. do výlučného vlastníctva úpadcu sa prikazujú:
- byt č. XX vo vchode č. XX na prízemí obytného bloku R. súp. č. XXXX na parcele Q. č. XXXX,
v katastrálnom území J., zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 9127/219119-in pod J v bezpodielovom
spoluvlastníctve úpadcu a žalovanej, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9127/219119-in na parcele Q. č.

XXXX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, katastrálne územie J., zapísaný na LV č. XXXX
pod J v bezpodielovom spoluvlastníctve úpadcu a žalovanej,
- obchodný podiel úpadcu v spoločnosti STAAV, s.r.o., Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 44 435 223,
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 50 % a sumu 37.000,- eur a výrok
I c) ostáva zachovaný, okrem časti: ...... a sumy 37 000,-Eur.....

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná vo
vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s právnou argumentáciou správcu konkurznej podstaty obsiahnutú v
podanom odvolaní a má za to, že petit odvolania napadnutého rozsudku je formulovaný správne,

reflektujúc pritom na skutočnosti zistené v priebehu dokazovania.
Žalovaná týmto uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s obsahovým znením napadnutého rozsudku a
považuje ho za vecne správny.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379

a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí

byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu celého spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec správne právne posúdil a
odvolací súd, stotožňujúc sa s celým odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uvádza:

7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.9. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

10. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

13. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

14. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

15. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu

pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

17. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp

kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.

18. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým
a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého

súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.19. Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad
(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi
stranami sporu je výrok rozsudku okresného súdu, ktorý zohľadňuje spravodlivé usporiadanie pomerov

medzi stranami sporu ako bývalých manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva
spôsobom, tak ako to vykonal súd prvej inštancie.

20. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo podľa názoru žalobcu v jeho neprospech nemá
automaticky za následok, že je nesprávne.

21. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri úvahe o vyporiadaní BSM tiež významné, ako sa každý z
manželov v priebehu manželstva staral o rodinu, spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných

potrieb, a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Odvolací súd má v zhode so
súdom prvej inštancie za to, že obe strany sporu majú na tomto rovnaký podiel. V prípade ak jeden
z manželov prispel na obstaranie spoločného majetku zo svojho majetku, ktorý nadobudol, či už pred
vznikombezpodielovéhospoluvlastníctva,alebohozískaldarom,akotobolovtomtoprípadejepotrebné
poukázať na ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši práve takúto situáciu, a to ustanovením

práva manžela požadovať, aby mu bolo nahradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ide
o tzv. vnos jedného z manželov, teda určenie sumy, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného
majetku manželov a výška ktorej sa potom premietne do sumy určenej na záverečné vyrovnanie medzi
manželmi (obdobne do pozornosti rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/1821/2004).

23. Základnou zákonnou zásadou vyporiadania BSM je zásada rovnosti podielov (princíp parity), pri
ktorej sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku sú rovnaké. Z tejto zásady je možné
výnimočne uplatniť postup, výsledkom ktorého je nerovnomerné určenie podielov. Ide však vždy o
výnimočné opatrenie v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov. V prejednávanej veci súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak vychádzal zo zásady parity a keď dospel k záveru, že pričinenie žalobcu

na nadobudnutí bytu č. X je možné vysporiadať s prihliadnutím na inštitút tzv. vnosu do BSM, teda toho
čo žalobca vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku
bolo uhradené.

24. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného

majetku, druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich
dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (R57/1970).
Vyhlásením konkurzu, ak je úpadca v manželskom vzťahu, zaniká jeho BSM. Ak došlo vyhlásením
konkurzu k zániku BSM alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo BSM nevyporiadalo,
treba vykonať jeho vyporiadanie. Správca môže vykonať vyporiadanie BSM namiesto úpadcu, vrátane

podania návrhu na vyporiadanie BSM príslušným súdom. Môže uzavrieť i dohodu o vyporiadaní BSM,
ale len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom, ktoré je potrebné na to, aby takáto dohoda
nadobudla účinnosť. Ak úpadcovo BSM zaniklo ešte pred vyhlásením konkurzu, považujú sa všetky
dohody o vyporiadaní BSM, ktoré sa uzavreli v posledných 6 mesiacoch pred vyhlásením konkurzu, za
neplatné. Ak sa už začalo konanie o vyporiadaní BSM, ale toto ešte právoplatne neskončilo, vstupuje

dňom vyhlásenia konkurzu správca do konania namiesto úpadcu. Dohody o úprave bezpodielového
spoluvlastníctva úpadcu, ktoré rozširujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu aj na majetok
pôvodne patriaci len úpadcovi alebo zužujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu v prospech
jeho manžela, sú neplatné, ak boli uzatvorené 6 mesiacov pred vyhlásením konkurzu.
V prípade, ak by úpadca uzavrel manželstvo v priebehu konkurzu, zákon ustanovuje, že BSM vzniká

až zrušením konkurzu.

25. Podľa § 167i ods. 1 zákona o konkurze vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovomspoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú
podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na
vyhlásenie konkurzu.

26. Namietaná referenčná norma § 167i ods. 1 zákona o konkurze sa podľa názoru odvolacieho súdu
nemá vykladať izolovane, ale priamo z textu tejto normy vyplýva, že pokiaľ dlžníkovo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (čo je nepochybné v prejednávanej veci) zaniklo rozvodom manželstva
a nie vyhlásením konkurzu, potom v takomto prípade aplikácia druhej vety tejto referenčnej normy

neprichádza do úvahy pre prejednávanú vec. Zásadným je, že v takomto prípade do konkurznej podstaty
úpadcu nepatrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to aj pre
prípad, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Inak povedané k zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v tejto veci došlo rozvodom ich manželstva, čo na rozdiel od textu § 167i zákona o konkurze
spôsobuje odlišné účinky pri vyporiadaní dlžníkovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako to
má na mysli zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Námietky v tomto smere zo strany

odvolateľa sú neopodstatnené.

27. Taktiež je neopodstatnenou námietka o sume 37.000,- eur čo má podľa názoru odvolateľa
predstavovať hodnotu získanú z prevodov obchodných podielov spoločnosti SYNERGY, s.r.o. a BJ-
MAX s.r.o. a predstavuje majetkovú hodnotu a preto by mala byť súčasťou rozsudku v bode 1a) a 1c).

Táto majetková hodnota totižto bola speňažená po zániku manželstva a preto správne Okresný súd ju
nezahrnul do výrokovej časti rozhodnutia, avšak ju zohľadnil pri celkovom vyporiadaní a tento postup
Okresného súdu je správny a v tomto smere mu nemožno nič vytknúť. Aj táto námietka odvolateľa je
z týchto dôvodov neopodstatnená.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

29. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu
odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

30. Nakoľko je nepochybným čiastočný úspech oboch strán sporu a rozhodnutie súdu sa zjavne dotklo

rovnako majetkovej sféry oboch strán sporu, je v súlade s princípom spravodlivého usporiadania veci,
aby si trovy konania hradili strany sporu samostatne. Uvedené skutočnosti považoval odvolací súd za
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré postupom podľa § 257 v spojení s ust. § 396 CSP náhradu
trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).