Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. júl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/57/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205034
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1417205034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobkyne:
Mgr. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. T. X/A, B., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného: blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa
31.03.2017), takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 13.04.2017, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.04.2017
a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd") dňa 08.06.2017, sa žalobkyňa
domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného: blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa
31.03.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"). Zároveň si voči žalovanému uplatnila nárok na priznanie
náhrady trov konania a vrátenie sumy zaplatenej pokuty vo výške 33,- eur.
2. Žalobu odôvodnila nákupom viacero vecí v celkovej hodnote 26,12 eur dňa 31.03.2017 v obchodnom
dome Tesco v Bratislave - Lamači. Nákup vyložila na pokladničný pás, riadne zaň zaplatila platobnou
kartou (pokladničný doklad priložila ako dôkaz), pričom v nákupnom koši jej omylom ostal zapadnutý
malý kozmetický púder, ktorý si nevšimla a nevyložila ho. Následne ju s tým, že za uvedený púder
nezaplatila, zastavil pracovník bezpečnostnej služby a zobral ju do kancelárie za účelom podania
vysvetlenia. Ozrejmila mu, že to nebol zámer, púder si v koši nevšimla, mala za sebou ťažký pracovný
deň, bola unavená, nepozorná, nemala záujem ani potrebu kradnúť. Celý nákup zaplatila, platila
kreditnou kartou, mala dosť peňazí. Zamestnanec bezpečnostnej služby jej vysvetleniu údajne uveril,
no podľa interných predpisov musel zavolať políciu. Bol milý a priateľský, ponúkol jej pohár vody a
dokonca chcel dať do vázy jej kúpené kvety. Žalobkyňa mala za to, že ak by bol presvedčený o jej zlých
úmysloch, takto by sa nesprával. Na urgenciu pracovníka bezpečnostnej služby sa dostavili príslušníci
pohotovostnej motorizovanej jednotky, ktorí ju informovali, že musí zaplatiť pokutu, pričom šetrenie, či
išlo o krádež alebo o neúmyselný čin, bolo pre nich nepodstatné. Hoci peniaze mala, pokutu nezaplatila,
a policajti jej vydali bloček na pokutu nezaplatenú na mieste.
3. S pokutou samotnou, ako aj jej výškou nesúhlasila, pretože sa necítila byť vinná. Kupovala 18 vecí
v celkovej sume 26,12 eur, púder ktorý sa jej zošmykol ku kabelke, ktorú nechala pri platení vo vozíku,
si v nákupnom vozíku nevšimla. Policajti nepreverili okolnosti skutku, ihneď ho kvalifikovali ako krádež,
čím porušili ustanovenia zákona o priestupkoch, keďže skutok krádeže zistený nebol, pretože sa k
nemu nepriznala a pokutu nezaplatila. Zdôraznila, že pri krádeži je potrebné skúmať úmysel konania.
Napriek tomu, že policajti ju vôbec nepoučili o jej právach a dôsledkoch s tým spojených, dali jej

podpísať blok na pokutu. Bola v strese, nemala okuliare, nevedela prečítať drobné písmenká o poučení,
blok podpísala, pretože sa nazdávala, že podpisuje doklad, ktorým vyjadruje nesúhlas s pokutou a
kvalifikáciou skutku. Keďže policajti si ani neprezreli kamerový záznam, nevypočuli predavačku ani
príslušníkov bezpečnostnej služby, bola v tom, že v predmetnej veci nebol preukázaný úmysel spáchať
priestupok.
4. Napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného označila za nezákonné, pretože bola ukrátená na
svojich právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Uviedla, že žalovaný
nepreukázal, že by sa dopustila konania špecifikovaného ako priestupok podľa ust. § 2 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch"), nebolo
vykonané objasňovanie podľa ust. § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch a nebolo preukázané spáchanie
priestupku podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalovaný podľa nej porušil aj ust. § 84 ods. 1
a 3 zákona o priestupkoch, pretože sa ku skutku nepriznala, nebol podľa nej spoľahlivo zistený, pokutu
nezaplatila a príslušníkmi PZ nebola ani poučená.
5. Žalobkyňa podala dňa 05.04.2017 v predmetnej veci sťažnosť na postup konajúcich policajtov na
Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV (ďalej aj „OR PZ BA IV") a súčasne žiadala o začatie riadneho
konania. V tejto súvislosti bola dňa 11.04.2017 vypočutá na Obvodnom oddelení PZ Bratislava - Karlova
Ves (č. k. ORP-P-140/BAIV-OPP3-2017). Referent obvodného oddelenia PZ, ktorý s ňou viedol výsluch,
jej mal prisvedčiť, že príslušníci pohotovostnej motorizovanej jednotky (ďalej aj „PMJ") v danej veci
pochybili, avšak vzhľadom k právoplatnosti rozhodnutia jej odporučil podať žalobu na súd. Hoci s pokutou
od začiatku nesúhlasila, po výsluchu ju zaplatila na pošte, aby predišla prípadnému exekučnému
konaniu.
6. V závere žaloby žalobkyňa opätovne zdôraznila, že svojím konaním neporušila zákon a poukázala
na svoju bezúhonnosť. Podľa jej názoru postačovalo vyriešenie predmetného skutku len dohovorom.
Vyjadrila ľútosť nad vzniknutou situáciou a uviedla, že sa dostatočne poučila do budúcnosti. Postup
žalovaného v konaní označila za nie v súlade so zákonom, pretože porušil základné zásady blokového
konania, jeho rozhodnutie označila za nezákonné, čoho dôsledkom bolo ukrátenie na jej právach.
Uviedla, že daný skutok nemožno kvalifikovať ako priestupok krádeže, pretože jej konanie nebolo
úmyselné a zavinené a nebolo ani preukázané, že sa priestupku dopustila. Keďže nebola vo veci
poučená, nevedome a neúmyselne svojím podpisom správoplatnila rozhodnutie o pokute. Pojednávanie
vo veci nežiadala nariadiť.
II.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 02.12.2020 uviedol,
že na základe výzvy súdu preskúmal zákonnosť rozhodnutia policajtov KR PZ v Bratislave pri
ukladaní blokovej pokuty nezaplatenej na mieste dňa 31.03.2017. Za týmto účelom si zadovážil
nasledovné podklady: písomnú sťažnosť žalobkyne zo dňa 04.04.2017, ktorú podala v podateľni
OR PZ BA IV, priestupok zaevidovaný Okresným úradom Bratislava, odborom všeobecnej vnútornej
správy v centrálnej evidencii priestupkov pod č. spisu OU-BA-OVVS2-2017/053254, ID priestupku
20170000282457, úradný záznam hliadky PMJ v systéme SAP pod č. 116399 zo dňa 31.03.2017 a
písomné vyjadrenie npráp. X. C. zo dňa 12.11.2020. Poukázal na skutočnosť, že z kópie výtlačku č. 1
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste pod č. 11195035 je zrejmé, že žalobkyni bola dňa 31.03.2017 o
16.30 h uložená bloková pokuta vo výške 33,- eur za porušenie ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch
za zavinené konanie „krádež v hodnote 2,49 eur." Pokutu uložil policajt nstržm. P. X., ktorý už toho času
nebol služobne zaradený na KR PZ v Bratislave. Predmetný blok obsahuje vetu: „Páchateľ priestupku
súhlasí s blokovým konaním a preberá jeden výtlačok blokov na pokutu nezaplatenú na mieste a
peňažný poštový poukaz na zaplatenie uloženej pokuty na 33 euro," čo žalobkyňa deklarovala svojím
podpisom, ktorý sa nachádza pod poučením.
8. Z úradného záznamu evidovaného v systéme SAP pod č. 116399 vyplýva, že na preverenie
oznámenia krádeže tovaru v obchodnom centre Tesco Lamač (ďalej len „OC Tesco") bola dňa
31.03.2017 o 14.55 h operátorom vyslaná hliadka PMJ v zložení VH: práp. X. C. a ČH: nstržm. P. X.,
ktorí v čase od 06.00 h do 18.00 h vykonávali službu v služobnom obvode OR PZ BA IV. Po príchode na
miesto im pracovník SBS oznámil, že žena nezistenej totožnosti bola zachytená kamerovým záznamom
OC Tesco pri tom, ako si pri nakupovaní schovala neznámy predmet pod kabelku uloženú v nákupnom
košíku. Mala prejsť za pokladničnú zónu, kde ju zastavil a skontroloval pracovník SBS, ktorý zistil, že pod
kabelkou sa nachádza ženský púder, za ktorý nezaplatila a o uvedenej skutočnosti spísal záznam. Žena
na základe výzvy hliadky PMJ predložila na preukázanie totožnosti občiansky preukaz, hliadka vykonala
lustráciu osoby, lustráciu v Ústrednej evidencii priestupkov a iných správnych deliktov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „CESDaP"), či dotknutá osoba nemá záznam v evidencii, pričom výsledok
lustrácií bol negatívny. Konanie žalobkyne bolo policajtmi PMJ kvalifikované ako priestupok proti majetku

podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, za ktorý jej bola uložená bloková pokuta nezaplatená na
mieste. Žalobkyňa pokutový blok vlastnoručne podpísala a prevzala si jeho originál spolu s poštovou
poukážkou. Následne sa hliadka PMJ dostavila na príslušné OO PZ a o predmetnej udalosti spísala
úradný záznam.
9. Na základe sťažnosti žalobkyne zo dňa 04.04.2017 v predmetnej veci bolo na OO PZ Karlova
Ves vykonané preverovanie pod č. ORP-P-140/BAIV-OPP3-2017. Zo záznamu o podaní vysvetlenia
žalobkyne na OO PZ Karlova Ves zo dňa 11.04.2017, okrem skutočností uvedených v žalobe, vyplýva,
že príslušníci PMJ jednoznačne nepreukázali úmysel žalobkyne odcudziť tovar v hodnote 2,49 eur.
Žalobkyňa svoje konanie nepovažovala za krádež, ale za omyl. Policajti ju riadne nepoučili a dali jej
podpísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste.
10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ďalej opísal obsah záznamu o podaní vysvetlenia policajta
PMJ X. C. zo dňa 25.04.2017, záznamu o podaní vysvetlenia policajta PMJ P. X. zo dňa 25.04.2017,
záznamu o podaní vysvetlenia H. X., pracovníka SBS Lama s.r.o. zo dňa 27.04.2017, záznamu o podaní
vysvetlenia L. A., pracovníka SBS Lama s.r.o. zo dňa 27.04.2017, záznamu o podaní vysvetlenia F. X.,
manažéra LPS Tesco zo dňa 27.04.2017 a písomného vyjadrenia npráp. X. C. zo dňa 13.11.2020.
11. Po skončení objasňovania bol spisový materiál spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku
ID:20170000282457 OO PZ Karlova Ves dňa 02.05.2017 zaslaný Okresnému úradu Bratislava,
odboru všeobecnej vnútornej správy. Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy vec
priestupku proti majetku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa, dňa 10.05.2017 odložil záznamom o
odložení veci pod č. OU-BA-OVVS2-2017/053254, Pr-882/2017-KR/P43, keďže o priestupku už bolo
právoplatne rozhodnuté v blokovom konaní.
12. Podľa názoru žalovaného z obsahu svedeckých výpovedí, písomného vyjadrenia npráp. X. C., ako
aj listinných dôkazov je zjavné, že konanie žalobkyne napĺňa kvalifikačné znaky priestupku. Vzhľadom
na negatívny výsledok lustrácie v CESDaP-e nedošlo v danom prípade k naplneniu skutkovej podstaty
trestného činu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona. Príslušníci PMJ sa na
mieste vyslania informovali od pracovníkov bezpečnostnej služby a manažéra LPS Tesco o priebehu a
okolnostiach skutku, prezreli si kamerový záznam, vypočuli žalobkyňu a vykonali lustráciu v CESDaP-
e, či sa žalobkyňa obdobného konania nedopustila už v minulosti. Na základe uvedeného hliadka PMJ
konanie žalobkyne kvalifikovala ako priestupok proti majetku.
13. Priestupok proti majetku je špecifickým priestupkom, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty je
potrebné úmyselné konanie priestupcu. Podľa vyjadrenia žalovaného, príslušníci PMJ preverili všetky
okolnosti daného skutku, pričom žalobkyňa pred nimi vyhlásila, že si je vedomá, že sa svojím konaním
dopustila priestupku. Jej úmysel odcudziť dámsky púder bol preukázaný, bola si vedomá spáchania
priestupku a svojím podpisom na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vyjadrila súhlas s blokovým
konaním. Protiprávne konanie jej bolo preukázané výpoveďami pracovníkov SBS a manažéra OC
Tesco, potvrdené zhliadnutím kamerového záznamu a jej priznaním k spáchaniu skutku. Žalobkyňa
súhlasila s uloženou pokutou, čo deklarovala svojím podpisom pri preberaní pokutového bloku. Keďže
hotovosť pri sebe nemala, policajti jej vystavili blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Žalobkyňa
napokon v sťažnosti uviedla, že pokutu zaplatila z dôvodu obavy z exekučného konania. Jej tvrdenie o
nedostatku poučenia v rámci blokového konania, odporuje podľa názoru žalovaného tvrdeniu policajtov
aj pracovníkov OC Tesco. Príslušníci PMJ uviedli, že žalobkyňu riadne poučili, ona vyhlásila, že
poučeniu porozumela, čo keďže je právnička. Túto skutočnosť zároveň potvrdila svojím podpisom na
pokutovom bloku. Veľkosť písma pri čítaní poučenia im ako prekážku neavizovala. Záverom žalovaný
vyjadril presvedčenie, že policajti PMJ svojím postupom nepoškodili práva žalobkyne a blokovú pokutu
jej uložili v súlade so zákonom. Žalovaný vo veci nepožiadal o nariadenie pojednávania.
III.
14. Žalobkyňa v replike zo dňa 08.01.2021 prezentovala názor, že žalovaný ani dodatočne, žiadnym
dôkazom nepreukázal jej úmysel ukradnúť dámsky púder. Žiadna zo zainteresovaných osôb si
nedovolila vyhlásiť, že z kamerového záznamu by malo vyplývať, že púder ukryla pod kabelku.
Zamestnanec SBS H. X. tvrdil, že na kamerovom zázname videl ženu, ktorá si do nákupného koša
dala dámsky púder. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že si púder neschovala do kabelky ani pod kabelku.
Podľa názoru žalobkyne sa policajti nesnažili vec objektívne posúdiť, ale pravdepodobne si chceli
vykázať objasnenie priestupku. Zdôraznila, že krádež z nedbanlivosti neexistuje. Príslušníci PMJ
mali prostredníctvom kamerového záznamu alebo iného dôkazu preukázať, že v jej prípade nešlo o
nedbanlivosť, ale o úmysel zobrať púder nezaplatený cez pokladňu alebo vec vyriešiť dohovorom.
Tvrdenie pracovníka SBS L. A. o tom, že odmietla púder dodatočne zaplatiť, označila za nepravdivé.
Tovar následne nechcela zaplatiť z dôvodu, že bola rozrušená a uplakaná a nechcela sa tak ukázať v
predajni pred inými kupujúcimi.

15. Že je vyštudovaná právnička, policajtom spomenula len v tej súvislosti, že by si nedovolila kradnúť
a vedela, že krádež nemožno spáchať nedbanlivosťou, a preto nesúhlasila s kvalifikáciou skutku ako
priestupku proti majetku. Argumentovala tým, že s manželom majú dostatočný príjem a nikdy by nekradli,
čo sa dá overiť aj cez policajné evidencie. Od skončenia právnickej fakulty pracuje v inej oblasti, nemá
preto skúsenosti s bezpečnostným právom, s prácou poriadkovej polície a blokovými pokutami. Pokutový
blok je označený ako „Blok o nezaplatení blokovej pokuty na mieste" a nie: „Priznanie viny z priestupku,"
a preto ani právnik nemusí hneď vedieť, aké z toho plynú dôsledky. Spoliehala sa na čestnosť policajtov,
ktorým vysvetlila, že ide o omyl, a nepredpokladala, že jej dajú podpísať niečo, čím potvrdí opak.
Vzájomne si naviac odporuje, že na jednej strane poprela svoju vinu a na druhej strane následne
súhlasila s pokutou. Celý prípad bol podľa jej názoru vykonštruovaný, hliadka PMJ dospela k záveru o
spáchaní priestupku príliš rýchlo. Alternatívnym usvedčujúcim dôkazom malo byť údajne odmietnutie za
púder dodatočne zaplatiť. V prípade, ak by mala na výber, za tovar by zaplatila a vec by bola vyriešená.
Upozornila na to, že človek v strese, ktorý nemal nikdy skúsenosť s policajtmi, má tendenciu robiť to,
čo mu povedia a predložia na podpis. Nesúhlasila s tvrdením policajtov, že pri sebe nemala hotovosť
na zaplatenie pokuty. Pokutu v zásade odmietla ako sankciu a nie jej uhradenie na mieste. Domnievala
sa, že nemá na výber a to, čo jej policajti predložili, musí podpísať, inak bude predvedená na policajnú
stanicu. Záverom uviedla, že žalovaný nepreukázal, že sa dopustila priestupku proti majetku, predmetný
skutok vyhodnotil bez jediného dôkazu. Za svoju nepozornosť bola dostatočne potrestaná a v súčasnosti
pri každom nákupe chorobne kontroluje, či má tovar z nákupného košíka vyložený.
IV.
16. Žalovaný na repliku žalobkyne reagoval duplikou zo dňa 02.02.2021. Konanie žalobkyne zo dňa
31.03.2017 v čase okolo 15.15 hod. v OC Tesco označil za objasnené objektívne, v súlade so všeobecne
záväznými právnymi a internými predpismi. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že policajti si po príchode
na miesto pozreli kamerový záznam, z ich výpovedí zo dňa 25.04.2017 ako aj z písomného vyjadrenia
npráp. X. C. zo dňa 13.11.2020 vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý
jej bol kladený za vinu, podľa svedeckých výpovedí sa k spáchaniu priestupku priznala, súhlasila s
jeho prejednaním na mieste v blokovom konaní, čo následne potvrdila aj vlastnoručným podpisom na
pokutovom bloku. S poukazom na uvedené hliadka PMJ postupovala v súlade s ust. § 84 ods. 1 zákona o
priestupkoch a čl. 8 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov
a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore (ďalej aj „nariadenie P PZ č. 7/2002"). Žalovaný opätovne
zdôraznil, že žalobkyňa ani po príchode policajtov nechcela za púder zaplatiť, čo vo svojom vyjadrení
obhajovala tým, že bola v danej situácii rozrušená a uplakaná. Keďže OC Tesco vznikla škoda v sume
2,49 eur a súčasne nebola naplnená skutková podstata trestného činu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1
písm. g/ Trestného zákona, príslušníci PMJ vyhodnotili konanie žalobkyne ako priestupok proti majetku
podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.
17. Žalovaný ďalej poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia. Z bloku na pokutu je zrejmé, že
žalobkyňa bola preukázateľne upovedomená o špecifikácii skutku kladeného jej za vinu, na bloku bolo
uvedené zavinené konanie, ktorým porušila príslušné ustanovenie zákona o priestupkoch a vyplýva z
neho, že žalobkyňa bola po objasnení veci hliadkou PMJ označená ako „páchateľ priestupku." Príslušníci
PZ sa vo svojich výpovediach zhodli v tom, že žalobkyňa si pokutový blok najprv dôkladne prečítala a až
následne ho podpísala. Na pravde sa tiež nezakladá jej tvrdenie o jej nesúhlase s kvalifikáciou skutku.
Z výpovedí policajtov nevyplývalo, že by žalobkyňa odmietala blok podpísať alebo žiadala prejednanie
veci správnym orgánom a za nepodstatné považoval vyjadrenia žalobkyne o tom, že ako právnička by
si nedovolila kradnúť a po finančnej stránke na to ani nebola odkázaná. Žalovaný tiež poprel tvrdenie
žalobkyne, že sa policajti nezaoberali jej argumentmi. Podľa výpovedí príslušníkov PZ bola žalobkyňa
riadne poučená, že ak sa necíti byť vinná, nie je povinná podpísať žiaden doklad. Žalovaný sa nestotožnil
ani s tvrdením žalobkyne o tom, že náhradným rozhodujúcim dôkazom bola jej neochota dodatočne
zaplatiť za púder. Policajt X. podľa výpovede jeho kolegu C. zo dňa 13.11.2020 žalobkyni umožnil za
púder dodatočne zaplatiť, ona však takúto možnosť odmietla. Tiež spochybnil tvrdenie žalobkyne, že
pokutový blok jej bol „podstrčený" a uviedol, že mala dostatok času na jeho naštudovanie.
18. Za účelové považoval aj jej vyjadrenie, že tlačivo nevedela bez okuliarov prečítať, nakoľko tento
argument pri prejednávaní priestupku neuviedla. Žalovaný poprel, že by policajti žalobkyňu v súvislosti s
objasnením priestupku zastrašovali. Pred uložením blokovej pokuty boli v zmysle čl. 8 ods. 1 nariadenia
P PZ č. 7/2002 povinní vykonať lustráciu priestupku v ústrednej evidencii priestupkov, z dôvodu,
či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krádeže, čo nebolo lustráciou potvrdené.
Konštatoval, že tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s obsahom výpovedí policajtov aj zamestnancov OC
Tesco. Príslušníci PMJ, pracovník SBS pán X. a zamestnanec OC Tesco pán X., vo svojich výpovediach
totožne uviedli, že žalobkyňa súhlasila s prejednaním priestupku v blokovom konaní a bola ochotná

pokutu zaplatiť, ale pretože nemala pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť, súhlasila s vystavením
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý podpísala a prevzala jeden diel výtlačku bloku. V závere
dupliky žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 08.01.2021 považuje za jednostranné, účelové
a zavádzajúce, s tým, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové dôkazy ani skutočnosti na svoju obranu.
Žalovaný preto trval na svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2020 s tým, že bloková pokuta nezaplatená na
mieste bola žalobkyni uložená oprávnene a v súlade so zákonom.
V.
19. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP") rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov
nepožiadal o nariadenie pojednávania. Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na
základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná a podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 190 SSP ju zamietol.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.
22. Podľa § 121 ods. 1 SSP, účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
23. Podľa § 182 ods. 1 písm. f/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať.
24. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
25. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
28. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
29. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku
sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom
alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
30. Podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za
priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.
31. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak
je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
32. Podľa § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno
ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.
33. Podľa § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať
správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány
ustanovené týmto alebo iným zákonom.
34. Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste,
vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote
jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.
35. Podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch, poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené
ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu,
kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.
36. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, ak nie je v tomto
alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o
správnom konaní.

37. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
38. Tretia časť zákona o priestupkoch upravuje procesnú stránku prejednávania priestupkov.
Všeobecným procesnoprávnym predpisom je Správny poriadok, ktorý má voči zákonu o priestupkoch
subsidiárnu (podpornú) povahu. Z ust. § 51 zákona o priestupkoch teda vyplýva, že ak zákon o
priestupkoch neupravuje niektoré pravidlá konania o priestupkoch, použijú sa ustanovenia Správneho
poriadku. Priestupkové konanie je osobitným druhom správneho konania a priestupkové právo procesné
predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré vymedzujú postavenie subjektov tohto konania ich práva a
povinnosti a prostredníctvom ktorých sa riadi proces prejednávania a vybavovania priestupkov. Zmyslom
jednotlivých ustanovení tohto procesu je, aby bolo účelne, bez zbytočných prieťahov, ale objektívne
zistené, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal, za akých okolností a akú sankciu je potrebné
uložiť páchateľovi priestupku. V konaní o priestupkoch sa postupuje jednak podľa III. časti zákona o
priestupkoch (§ 51 až § 88aa) a jednak podľa Správneho poriadku.
39. Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti
alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ druhého bodu zákona
o priestupkoch. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.
40. Za priestupok, ak je spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný zaplatiť pokutu, možno
uložiť pokutu v blokovom konaní, proti ktorému sa však nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť
ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Je upravené v ust. § 84 až 86 zákona o priestupkoch.
Rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti, vyplývajúce z ust.
§ 85 ods. 1, 3 a 4 zákona o priestupkoch. Na pokutových blokoch, ktoré vydáva Ministerstvo financií
Slovenskej republiky (ďalej aj „MF SR"), sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola
pokuta v blokovom konaní uložená. Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá
sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú, s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej
zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Zákon
o priestupkoch nepozná inštitút odpustenia, resp. zníženia pokuty uloženej blokom, ktorý je okamihom
zaplatenia právoplatným rozhodnutím.
41. Blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený
orgán dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku vyjadril ochotu
pokutu zaplatiť. Blokové konanie vykonáva príslušný orgán priamo na mieste zistenia priestupku, a to
o skutkoch, ktoré vykazujú zväčša nižšiu nebezpečnosť pre spoločnosť. Skutočnosť, ktoré konkrétne
konanie možno označiť za priestupok s nižšou nebezpečnosťou pre spoločnosť, zisťuje a rozhoduje
príslušník policajného zboru, pričom je do určitej miery viazaný i jednotlivými internými predpismi.
Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v pôsobnosti ktorých je
prejednávanie priestupku, osoby nimi poverené a orgány označené v zákone o priestupkoch. Ide o
správne rozhodnutie majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu.
42. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V
správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej
správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán
verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia
vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti
správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť
právoplatného rozhodnutia.
43. V preskúmavanej veci sa žalobou pôvodne doručenou dňa 13.04.2017 Okresnému súdu Bratislava
IV a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2017, žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
postupu a rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom konaní za priestupok proti majetku, s poukazom na
okolnosti tohto prípadu a predovšetkým so zreteľom na nesplnenie podmienok podľa ust. § 84 ods. 1
zákona o priestupkoch. Za žalovaného označila Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV,
pričom blokovú pokutu udelil policajt Pohotovostnej motorizovanej jednotky (ďalej aj „PMJ") Policajného
zboru Bratislava, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
Správny súd konštatuje, že takéto nesprávne označenie žalovaného mu nebráni vo veci konať so

správne identifikovaným žalovaným a nemôže to mať za následok ani zamietnutie žaloby pre nedostatok
pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu. Žalovaný orgán verejnej správy nie je totiž určený
označením žalobkyne, ale priamo zákonom (§ 180 SSP). V súlade so zásadou iura novit curia, nie je
správny súd viazaný označením žalovaného v žalobe, ale sám je povinný určiť žalovaného v závislosti
od predmetu súdneho prieskumu. Správne, resp. úplné označenie žalovaného vyplýva z napadnutého
rozhodnutia - pokutového bloku, ktorý žalobkyňa žiadala preskúmať.
44. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ktorý obsahuje najmä: správu o výsledku
objasňovania priestupku zo dňa 02.05.2017, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 11.04.2017 - Mgr.
F. B., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 25.04.2017 - X. C., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa
25.04.2017 - P. X., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 27.04.2017 - L. A., záznam o podaní vysvetlenia
zo dňa 27.04.2017 - H. X., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 27.04.2017 - F. X., úradný záznam
príslušníkov PZ zo dňa 31.03.2017, sťažnosť žalobkyne zo dňa 04.04.2017, pokladničný blok zo dňa
31.03.2017, kópia bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa 31.03.2017, žiadosť o
nahratie videozáznamu zo dňa 10.04.2017, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky zo dňa 07.04.2017, odpis z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky zo dňa 27.04.2017, výsledok lustrácie v systéme REGOB zo dňa 07.04.2017, správny súd
zistil, že predmetom súdneho prieskumu je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa
31.03.2017, ktorým bola z dôvodu porušenia ust. § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch žalobkyňa uznaná
vinnou zo spáchania priestupku dňa 31.03.2017 o 16.30 hod., miesto spáchania Tesco Lamač a bola
jej uložená bloková pokuta vo výške 33,- eur. Žalobkyňa prevzala na mieste pokutový blok s poučením
o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty a prevzatie
bloku potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Pokutu zaplatila dodatočne na pošte, po výsluchu dňa
11.04.2017.
45. Policajti PMJ, zamestnanec SBS H. X. i pracovník LPS OC Tesco F. X., vo svojich výpovediach
zhodne uviedli, že policajti si po príchode na miesto prezreli kamerový záznam, z ich výpovedí vyplývalo,
že policajná hliadka žalobkyni vysvetlila, že svojím konaním spáchala priestupok a v tejto súvislosti
ju riadne poučila. Uvedené osoby totožne tvrdili, že si bola vedomá, že prešla cez pokladničnú
zónu bez zaplatenia púdru, proti uloženiu pokuty mala nenamietať, no potvrdila, že poučeniu plne
porozumela, nakoľko je právnička. Vypísaný blok na pokutu si najprv prečítala a následne ho na znak
súhlasu podpísala. Keďže nemala pri sebe hotovosť, uloženú pokutu bola ochotná zaplatiť šekom na
pošte. Z administratívneho spisu vyplýva, že medzi vyjadreniami príslušníkov PMJ, úradným záznamom
a výpoveďami zamestnancov OC Tesco rozpory nevznikli. Správny súd poznamenáva, že uvedené
výsluchy boli realizované nezávisle od seba, pričom vypočuté osoby nemajú k sebe žiaden vzťah.
46. Je pochopiteľné, že každá osoba obvinená či uznaná vinnou zo spáchania priestupku tvrdí, že
skutok nespáchala. Absencia zákonných podmienok na blokové konanie však musí byť preukázaná,
nestačí preto len tvrdiť, že osoba obvinená z priestupku, bola donútená k riešeniu skutku v blokovom
konaní. Vystupovanie takejto osoby v správnom súdnictve je totiž spojené s dôkazným bremenom, teda
žalobkyňa, ktorá bola za priestupok potrestaná, musí na správnom súde preukázať, že zo strany polície
došlo k pochybeniu, resp. že neboli splnené podmienky na blokové konanie. Správny súd poznamenáva,
že aj na základe sťažnosti žalobkyne zo dňa 04.04.2017 bolo v predmetnej veci na OO PZ Karlova Ves
vykonané preverovanie pod č. ORP-P-140/BAIV-OPP3-2017, ktorého výsledkom bol záver, že orgán,
ktorý žalobkyni vystavil blokovú pokutu nezaplatenú na mieste, konal v súlade so zákonom.
47. V žalobe sa žalobkyňa v zásade obmedzila na tvrdenia, že skutku kladeného jej za vinu
sa nedopustila, išlo len o nepozornosť, že si v nákupnom vozíku nevšimla dámsky púder.
Okrem týchto tvrdení a jej právnej argumentácie žaloba neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie
uvádzaných skutočností, žalobkyňa okrem argumentov o vzniknutom omyle nepredložila dôkaz, ktorý
by spochybňoval jej vinu a ozrejmoval dôvod, pre ktorý by ju dvaja, pre ňu neznámi príslušníci PMJ,
usvedčovali zo spáchania protiprávneho konania, pričom samotné jej tvrdenia sú v priamom rozpore
s výpoveďami hliadky PMJ (X. C., P. X.), pracovníkov SBS (L. A., H. X.) a zamestnanca OC Tesco (F.
X.). Hliadka PZ by ju bezdôvodne neobvinila zo spáchania priestupku, pokiaľ by nebola jednoznačne
presvedčená, že svojím konaním porušila ustanovenia zákona o priestupkoch a je logickejšie ich
tvrdenie, podporené výpoveďami ďalších osôb, že sa žalobkyňa priestupku dopustila. Nie je preto
dôvodné sa domnievať, že by si policajti skutok vymysleli a bez reálneho základu z neho vinili žalobkyňu.
Ak by príslušníci polície takto nedovolene zasahovali do jej práv, vystavovali by sa riziku neúmerného
postihu.
48. Pokiaľ žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy, ani nepoukazovala na žiadne konkrétne
indície, ktoré by mali svedčiť o zaujatom a neobjektívnom objasňovaní priestupku, potom je potrebné
na výpovede policajtov hľadieť ako na nestrannú výpoveď a nepodliehať špekuláciám, že policajti pre

vidinu vykázania výsledkov služobnej činnosti vyfabulovali voči nej fiktívne zistenie priestupku. Správny
súd dodáva, že ani dôkaz spočívajúci v zhodných výpovediach policajtov PMJ nie je absolútnym a
nevyvrátiteľným, je možné ho spochybniť, na to však nepostačuje iba tvrdenie žalobkyne, že priestupku
kladeného jej za vinu sa nedopustila. V tomto prípade sa skôr javí, že išlo o účelové tvrdenia, v rozpore
s ostatnými smerodajnými dôkazmi.
49. Správny súd ďalej uvádza, že nikto nie je povinný pristúpiť na blokové konanie. Jeho realizácia
v zásade závisí od vôle obvineného z priestupku - podrobiť sa blokovému konaniu, tým uznať vinu
a súhlasiť so sankciou, alebo ho odmietnuť a iniciovať tak riadne správne konanie, na ktorom sa
môže brániť, predkladať dôkazy, uvádzať vlastné skutočnosti, podávať opravné prostriedky, uplatňovať
námietky zaujatosti a pod. V správnom konaní sa teda vykonáva dokazovanie, ktoré pri blokovom
konaní absentuje. Ak obvinený z priestupku nepovažuje priestupok za spoľahlivo zistený a nie je ochotný
zaplatiť pokutu na mieste, postúpi sa vec na prejednanie príslušnému orgánu v správnom konaní. Ak
bola žalobkyňa o svojej nevine presvedčená, nemusela súhlasiť s prerokovaním priestupku v blokovom
konaní a pokutu uloženú správnym orgánom nemusela zaplatiť. V takom prípade by bol jej priestupok
prerokovaný pred príslušným správnym orgánom, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie, následne
by bolo vydané rozhodnutie, proti ktorému by sa mohla odvolať (podať riadny opravný prostriedok)
a po právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia by postup a rozhodnutia správnych orgánov boli
preskúmateľné súdom. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že o
tejto skutočnosti bola žalobkyňa poučená, svoje právo na začatie správneho konania o priestupku však
nevyužila, nepožadovala, aby s ňou bolo vedené riadne konanie o priestupku, ktoré by bolo správnym
konaním v prvom stupni a proti ktorému by boli prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona, ale
súhlasila s ukončením veci v blokovom konaní.
50. Blokové konanie je skrátená forma priestupkového konania, pri ktorej sa neuplatňujú niektoré
základné zásady správneho konania, najmä zásada materiálnej pravdy, pretože platí nevyvrátiteľná
domnienka, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku. Pre blokové konanie je charakteristická
tiež koncentračná zásada a ústna dohoda. Správny súd poznamenáva, že z blokového konania
neexistuje žiadny záznam o jeho priebehu, resp. (spravidla) neexistujú žiadne podklady, na základe
ktorých boli pokutové bloky vydané. Skutkové okolnosti prípadu zväčša nie sú hmotne zaznamenané.
Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/34/2014 zo dňa
01.12.2015, v odôvodnení ktorého je uvedené, že „je nepochybné, že ovládajúcou zásadou v blokovom
konaní je koncentračná zásada. Koncentračná zásada je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá
účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí
blokového konania ale iba do jeho začatia. Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody
o riadne zistenom skutkovom stave, a uvedená riadnosť sa spája s presvedčením obvineného z
priestupku, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný
priznať si svoje zavinenie. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktne stanoveného časového
limitu, aby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob existujúcej situácie formou
blokového konania alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť,
rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania a tiež pedagogicky motivovať účastníkov konania
uvedomením si svojich chýb. Hore načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených
správnych konaní. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 4 Správneho
poriadku v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech
dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty
priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia
charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej
sankcie prostredníctvom pokuty. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť
blokového konania, lebo pochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku,
riadneho zistenia skutkového stavu vrátane osoby obvinenej z priestupku tvoria v zmysle § 76 ods. 1
zák. č. 372/1990 Zb. zákonné prekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania.
51. Ďalej je nutné spomenúť, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto
prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva (napr. Hendrych, D. a kol.,
Správne právo, všeobecná časť, 6. vydanie, str. 237 a nasl.) zaraďuje do skupiny verejnoprávnych
zmlúv. Verejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony,
ktoré zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou
stranou je vždy subjekt správneho práva. Práve zrozumiteľný prejav vôle obvineného z priestupku
vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok
psychického nátlaku), po uvedomení si svojej právnej situácie a po zvážení právnych možností a s
nimi spojených výhod a nevýhod, tzn. realizácia práva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je

hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania
oprávneným správnym orgánom. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej
na súhlase obvineného z priestupku je to, že jeho ústny prejav správny orgán nezaznamenáva
prostredníctvom zápisnice a obsah hore uvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom
písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky
pre začatie blokového konania, je alebo pokutový blok alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú.
Následne logickým dôsledkom absencie zápisnice, absencie odôvodnenia na pokutovom bloku ako
aj hore uvedenej koncentračnej zásady je to, že zákon prostredníctvom ustanovenia § 84 nepripustil
možnosť správnych opravných prostriedkov, čím akt o uložení pokuty sa stáva bezodkladne účinný a
vykonateľný."
52. S poukazom na uvedený charakter blokového konania správny súd v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR konštatuje, že súdny prieskum blokových pokút by mal byť skôr výnimkou, ako
pravidlom. Úlohou správneho súdu v predmetnom konaní nie je vykonávať na základe žaloby žalobkyne
objasňovanie priestupku, ale hodnotiť zákonnosť postupu žalovaného a zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia. Správne súdnictvo totiž nemá nahrádzať činnosť správnych orgánov. V
opačnom prípade by boli správne súdy neprimerane zahlcované (častokrát nepodloženými) žalobami
na zrušenie rozhodnutí uložených v blokovom konaní.
53. Správny súd po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, a pretože žiadna z námietok
vznesených žalobkyňou voči napadnutému rozhodnutiu nebola dôvodná, žalobu podľa ust. § 194 ods.
2 SSP v spojení s § 190 SSP zamietol.
54. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.
55. O trovách konania žalobkyne súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na
výsledok konania jej trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo správnej žalobe vo
veciach správneho trestania.
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa
na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145
ods. 2, § 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.