Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010179
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6721010179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a

sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného Q. N., za obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., na
verejnom zasadnutí dňa 10. novembra 2021, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora, proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.07.2021, sp. zn. 2T/49/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o treste prepadnutia veci.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného Q. N., nar. XX.XX.XXXX vo N., trvale bytom
M.R. Q. XXXX/X, N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v R. a R. W. W., O. 7
o d s u d z u j e
podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u

j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa§60ods.1písm.a)Tr.zák.obžalovanému ukladá ajtrestprepadnutiaveci,atodigitálnejváhy.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - X. republika.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e z m e n e n ý .

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.07.2021, sp.zn. 2T/49/2021 bol obžalovaný Q. N. uznaný
za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, najskôr od marca 2018 do 17.05 h dňa 26.11.2020 si opakovane zadovažoval
a následne v meste N., ako aj na ďalších miestach v okrese N. bez príslušného povolenia prechovával

omamné a psychotropné látky, pričom naposledy tak prechovával
- dňa 25.11.2020 vo N. na Ul. Q. v osobnom motorovom vozidle zn. VW L., EVČ: N. XXXDX, č. VIN:
K ktorého je vlastníkom, zložený ústrižok alumíniovej fólie s obsahom kryštalickej látky bielej farby -metamfetamín s hmotnosťou 0,057 g s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo
forme bázy,
- dňa 26.11.2020 v mieste trvalého bydliska, v byte č. X na X. poschodí bytového domu vo N. na Ul.

M. R. Q. XXXX/X ,
- 2 ks plastové vrecká s obsahom úlomkov sušeného rastlinného materiálu rastlín rodu Cannabis s
hmotnosťou 1,511 g (0,768 g a 0,743 g) s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 7,2 %
hmotnostných,
- plastové vrecko s obsahom úlomkov sušeného rastlinného materiálu rastlín rodu Cannabis s

hmotnosťou 0,323 g s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 8,5 % hmotnostných,
- krabičku od cigariet s obsahom úlomkov sušeného rastlinného materiálu rastlín rodu Cannabis s
hmotnosťou 0,986 g s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 16,2 % hmotnostných,
- plastové vrecko s obsahom úlomkov sušeného rastlinného materiálu rastlín rodu Cannabis s
hmotnosťou 0,052 g s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 5,6 % hmotnostných,
- útržok papiera s obsahom rozdrobeného vysušeného rastlinného materiálu rastlín rodu Cannabis s

hmotnosťou 4,481 g, s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), 3,0% hmotnostných,
-plastovévreckosobsahomkryštalickejlátkybielejfarbyshmotnosťou2,276g,ktorábolaidentifikovaná
ako dimetylsulfón s prímesou 1,7 % hmotnostných metamfetamínu,
-plastovévreckosobsahomkryštalickejlátkybielejfarbyshmotnosťou0,466g,ktorábolaidentifikovaná
ako dimetylsulfón s prímesou 1,9 % hmotnostných metamfetamínu,

- útržok plastového vrecka s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou 0,367 g, ktorá bola
identifikovaná ako metamfetamín s obsahom bázy 76,2 % hmotnostných,

spolu takto prechovával 7,353 g sušeného rastlinného materiálu rastlín rodu Cannabis s obsahom
účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC) 3,0 % až 16,2 % hmotnostných, čo zodpovedá 14 obvykle

jednorazovým dávkam spôsobilým ovplyvniť psychiku užívateľa, 0,424 g látky metamfetamín s obsahom
bázy 76,2 % hmotnostných, čo zodpovedá 4 obvykle jednorazovým dávkam spôsobilým ovplyvniť
psychiku užívateľa a 2,742 g dimetylsulfónu s prímesou 1,7 % až 1,9 % hmotnostných metamfetamínu,

avobdobíodmesiacajúldomesiacaoktóberroku2020vmesteN.najmenej5krátpredalmetamfetamín

(pervitín) v jednotlivých množstvách zodpovedajúcich 2 až 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy za
sumu 20 - 30 € konzumentovi P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom X. O. č. XX, okr. N. nad M., z toho
v jednom prípade pri supermarkete S. B. na E. ulici vo N., v druhom prípade pred obytným domom na
ulici M. R. Q. XXXX/X vo N. a vo zvyšných prípadoch v centre mesta N.,

pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
platnom znení sú rastliny rodu Cannabis zaradené do I. skupiny omamných látok, tetrahydrokanabinol
(THC)akohlavnáaktívnazložkakonopyjezaradenýdoI.skupinypsychotropnýchlátokametamfetamín
je zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
a to aj napriek tomu, že Q. N. bol za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn 1T 186/2012 zo dňa 19.10.2012, právoplatným dňa 19.10.2012.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho pre

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods.1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere 3 roky. Podľa § 73
ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné opatrenie, a to ochranné protitoxikomanické liečenie,
a to ústavnou formou podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému bol
uložený aj trest prepadnutia vecí, a to krabičky liekov S. H., digitálnej váhy a finančnej hotovosti 310,27

Eur. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát - X. republika.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný ako aj okresný prokurátor.
Obžalovaný podal odvolanie písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 22.07.2021, a
to proti výroku o vine, treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ktoré následne písomne
odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 09.08.2021. V odôvodnení odvolania uviedol, že

považuje za nesporné, že na to, aby bola akákoľvek látka posúdená ako omamná či psychotropná,
musí spĺňať isté kvalitatívne a kvantitatívne parametre. Súdna prax dospela k záverom, že pri marihuane
je potrebné za obvykle jednorazovú dávku považovať množstvo omamnej látky zodpovedajúce 500
mg (0,5 g), ktorá z kvalitatívneho hľadiska obsahuje minimálnu koncentráciu THC 10 mg. Pri jednejdávke metamfetamínu (pervitínu) hmotnostné kritérium predstavuje minimálne 100 mg a kvalitatívne
kritérium predstavuje obsah účinnej látky minimálne 10 mg. Súd prvého stupňa uzavrel, že on mal
v držbe celkovo 18 dávok zakázanej látky (drogy), pričom vychádza z úvahy, že celkové množstvo

zaisteného materiálu sa posudzuje vo svojej celistvosti a je bez významu, či on mal prechovávané
množstvo drogy rozdelené na viacero častí. On so stanovením počtu dávok tak, ako to uzavrel súd
prvého stupňa, nesúhlasí, pretože aplikácia pravidla o posudzovaní zaistenej látky v celistvosti nie je
možná absolútne vo všetkých prípadoch a má svoje limity. Bezbrehá aplikácia uvedeného postupu by
v istých prípadoch znamenala, že ak by sa u kohokoľvek našli na rôznych miestach stopové prvky

zakázaných látok (drog), pri matematickom súčte ich hmotnosti by bolo možné prijať záver o tom, že
daná osoba mala v držbe zakázanú látku v množstve presahujúcom obvykle jednorazovú dávku drogy, a
to bez ohľadu na to, že takto zaistené množstvá drogy by boli samé o sebe nepoužiteľné a bez akékoľvek
účinku na konzumenta. Okrem toho, pri niektorých zakázaných látkach si ich zmiešanie vyžaduje istú
mieru znalostí a skúseností. Je toho názoru, že nie je možné bez ďalšieho postupovať tak, že sa všetky
nájdené drogy „zhrnú na jednu kopu" a podľa toho sa určí ich hmotnosť a účinnosť. Pokiaľ prvostupňový

súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. skladačky, to on chápe, pretože v takomto prípade je viac než
zrejmá ich vzájomná vecná spojitosť spočívajúca v tom, že droga je rozdelená do viacerých častí,
ale je zrejmý účel ďalšieho nakladania s ňou (napr. predaj, užitie atď.). V prejednávanej veci však o
takúto situáciu nejde, pretože zakázaná látka uvedená v bode 1. nemá žiadnu súvislosť so zaistenými
zakázanými látkami uvedenými pod bodom 2. písm. h). Nebolo preukázané, že by látka uvedená v bode

1. mala byť použitá spolu alebo v nejakej súvislosti s látkou uvedenou pod bodom 2. písm. h), a preto
by sa na látku uvedenú pod bodom 1. nemalo hľadieť ako na zakázanú látku (drogu). To isté platí aj
pre látky uvedené v bode 2. pod písm. b) a d). Postup použitý súdom prvého stupňa má ďalší logický
nedostatok. Pri matematickom súčte hmotnosti zaistených látok rovnakého druhu (pervitín, marihuana,
atď.) a následnom určení množstva účinnej látky spôsobom „od-do" môže dôjsť k skresleniu výsledkov,

čo môže mať negatívny dopad na posúdenie skutku, ktorý je predmetom trestného konania. Je toho
názoru, že nie je vylúčené, kedy by zmiešanie zaistených látok, hoci aj na prvý pohľad rovnakého druhu,
prinieslo iný výsledný ,,produkt“ ako ten, ktorý je prezentovaný v podanej obžalobe pri matematickom
súčte hmotnosti tejto látky za súčasného uvedenia rozsahu účinnej látky v nej sa nachádzajúcej.
Záverom o tom, či takto zmiešaná látka je zároveň zakázanou látkou, si vyžaduje odborné znalosti

znalca z príslušného odvetvia a odboru. Pokiaľ nebolo v tomto smere vykonané znalecké dokazovanie,
je toho názoru, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že sa jedná o zakázané látky a už
vôbec nie, že je dostatočne zistené ich množstvo z hľadiska posúdenia počtu obvykle jednorazových
dávok drogy, čo má priamy vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. Poukázal na výpoveď znalkyne F.. N.,
ktorá uviedla, že pri určovaní percenta hmotnostných účinnej látky je prípustná odchýlka plus mínus

10 %. To pri látke uvedenej pod bodom 1 znamená, že sa môže, ale aj nemusí jednať o zakázanú
látku, resp. drogu, pretože je prípustný záver, že látka uvedená v bode 1. môže mať obsah menej než
10 mg absolútneho metamfetamínu. Takáto látka nie je podľa aktuálnej súdnej praxe považovaná za
omamnú či psychotropnú. Záver okresného súdu o tom, že látka uvedená pod bodom 1. je omamná či
psychotropná je v príkrom rozpore so zásadou in dubio pro reo. Pokiaľ existuje dôvodná pochybnosť

o tom, či zaistená látka je látkou zakázanou alebo nie, čo s poukazom na výpoveď F.. N. v prípade
tejto látky nepochybne je, nie je možné túto pochybnosť vykladať na jeho ťarchu. Podľa jeho názoru
nemožno matematicky pripočítať hmotnosť látky uvedenej pod bodom 1. k látke uvedenej pod bodom 2.
písm. h), pretože by dochádzalo k miešaniu zakázanej látky (drogy) s látkou, ktorá nespĺňa parametre
omamnej či psychotropnej látky. Súd prvého stupňa pochybil, keď za zakázanú látku považoval látku

uvedenú pod bodom 1. a pod bodom 2 písm. b), d), čo má priamy vplyv na určenie celkového množstva
zaistenýchzakázanýchlátok.Pokiaľbyvšakbolpostupsúduprvéhostupňaspočívajúcivmatematickom
súčte hmotnosti zaistených látok správny, v takom prípade mal byť vypracovaný znalecký posudok
na stanovenie množstva účinnej látky takejto zmesi viacerých látok rovnakého druhu, t.j. samostatne
pervitín a marihuana. Keďže takýto dôkaz zabezpečený a vykonaný nebol, s poukazom na zásadu in

dubio pro reo nemôže byť táto skutočnosť na jeho ťarchu. K látke uvedenej pod bodom 2. písm. e),
t.j. rastliny rodu Cannabis o hmotosti 4,481 g, čo predstavuje 8 obvykle jednorazových dávok drogy
je súd prvého stupňa toho názoru, že on v tejto časti konal minimálne v nepriamom úmysle. Záver
prvostupňového súdu on považuje za nesprávny a bez opory vo vykonanom dokazovaní, pretože vo
vzťahuktejtolátkeabsentujesubjektívnastránkatrestnéhočinu,ktorásavyžadujevoformeúmyselného

zavinenia. Práve posúdenie jeho zavinenia vo vzťahu k tejto látke je zásadné s poukazom na právnu
kvalifikáciuskutku.ZvýpovedesvedkyneB.N.nahlavnompojednávanívyplynulo,žeonolátke,ktorása
nachádzala v pivnici bytového domu, nevedel, čo mal priamo tejto svedkyni povedať. Svedkyňa B. N. sa
vyjadrilaspontánne,pričomzjehostranysanemohlojednaťopripravenúodpoveď,nakoľkototopovedalsvedkyni bezprostredne po tom, čo bola táto látka v rámci domovej prehliadky zaistená. Svedkyňa B. N.
následne reprodukovala to, čo jej v tejto súvislosti on uviedol, a preto neexistuje žiadny rozumný dôvod,
prečo by výpoveď svedkyne B. N., a teda aj samotné jeho tvrdenie, že o tejto látke nevedel, nebolo

pravdivé. Rovnako z jeho výpovede vyplýva, že o tejto látke, ktorá sa dlhodobo nachádzala v pivnici,
nevedel, pričom nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by vyplýval opak. Jeho výpoveď nemožno
považovať a priori za nepravdivú. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na prepis SMS komunikácie
s H. L., tak k tomu on len stručne dodal, že svedkyňa H. L. nič z tejto komunikácie nepotvrdila. Súd
prvého stupňa mal zrejme na mysli SMS správu zo dňa 11.10.2021 o 17:42:54, avšak z tejto SMS správy

nevyplýva, že by sa malo jednať práve o spomínanú látku v množstve 4,481 g. V tejto súvislosti poukázal
na výpoveď svedkyne H. L., z ktorej vôbec nevyplýva, že by mala s ním komunikovať ohľadom jeho
drogovej či inej činnosti, ktorá s ňou súvisí. Pokiaľ svedok nepotvrdí závery prezentované v obžalobe,
táto skutočnosť nemôže byť na jeho ťarchu. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil vykonané dôkazy a
dospel k nesprávnemu záveru, čo je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pretože súd prvého
stupňa mal posúdiť všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a nie si selektívne vybrať tie, ktoré

podporujú obžalobu. Neobstojí ani tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že záver o danosti jeho úmyslu
vo vzťahu k tejto látke vyplynul aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. On síce uviedol, že sa
mohlo stať, že sušený rastlinný materiál o hmotnosti 4,481 g je jeho, no to ešte neznamená, že vedel o
tom, že túto látku v pivnici mal. Je teda zrejmé, že toto tvrdenie je možné vyložiť si aj inak, než ako to
urobil prvostupňový súd. Považuje za nepochybné, že posúdenie jeho úmyslu vo vzťahu k sušenému

rastlinnému materiálu rodu Cannabis o hmotnosti 4,481 g je založené výlučne na nepriamych dôkazoch,
ktoré pripúšťajú aj iný záver, resp. je možné ich vyhodnotiť aj inak. Okrem toho, v jeho prospech svedčí
aj dôkaz - výpoveď svedkyne B. N. a jeho výpoveď. On si je vedomý, že záver o vine je možné prijať aj
na základe nepriamych dôkazov, avšak len v tom prípade, ak iný záver neprichádza do úvahy, čo však
nie je jeho prípad vo vzťahu k tejto látke. V tejto súvislosti poukázal aj na zásadu in dubio pro reo.

Jetohonázoru,ževprípadelátkyuvedenejpodbodom2.písm.e),t.j.ksušenémurastlinnémumateriálu
rastliny rodu Cannabis o hmotnosti 4,481 g nebol preukázaný úmysel túto látku prechovávať, a teda
vo vzťahu k tejto látke, čo predstavuje 8 obvykle jednorazových dávok, nie je daná jeho trestnoprávna
zodpovednosť. Jeho zavinenie mohlo byť nanajvýš vo forme nevedomej nedbanlivosti. Nie je mu vôbec
zrejmé, prečo bol uznaný za vinného z držby látky uvedenej v bode 2. písm. f) a g). Zo znaleckého

posudku KEÚ PZ, ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2020/3317 zo dňa 05.02.2021 explicitne vyplýva, že látky
uvedené v bode 2. písm. f) a g), t.j. predmet č. 5 a predmet č. 18 nie sú schopné ovplyvniť psychiku
užívateľa a sú prakticky bez účinku. V súlade s aktuálnou judikatúrou, týkajúcou sa kvalitatívnej a
kvantitatívnej požiadavky, je potrebné prijať záver, že položky uvedené v bode 2. písm. f) a g) nie je
možné považovať za omamné alebo psychotropné látky. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku nikde

nezmienil, prečo ho uznal za vinného z držby aj týchto látok, resp., prečo tieto látky aj napriek záverom
znaleckého dokazovania považoval za omamné či psychotropné. Okresný súd v súlade s obžalobou ani
len neuviedol, koľko obvykle jednorazových dávok by malo byť z týchto látok možné pripraviť. Okrem
toho, pri týchto látkach nebola stanovená a v rozsudku nie je uvedená hmotnosť účinnej zložky danej
látky, čoho dôsledkom je nepreskúmateľnosť takéhoto záveru, a tým pádom aj samotného rozsudku.

Pokiaľ znalec, resp. znalecký ústav ako odborne spôsobilá osoba uvedie, že tá-ktorá látka nemá žiadny
účinok na psychiku užívateľa, nie je predsa možné ho odsúdiť za prechovávanie takejto látky, v ktorej
sa nachádzajú stopové či zanedbateľné zostatky pervitínu (metamfetamínu). Priznal, že je občasným
užívateľom pervitínu a tiež uviedol spôsob, ako bola látka (dimetylsulfón) kontaminovaná, pričom jeho
tvrdenia neboli popreté ani vyvrátené. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2017 sp.zn.

2Tdo/53/2016 (R 74/2017), ktoré v odôvodnení uvádza a prvostupňový súd, a contrario vyplýva, že
prechovávanie drogy s obsahom účinnej látky v celkovom množstve, ktoré nie je schopné ovplyvniť
psychiku užívateľa, jeho ovládacie či rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie, nepredstavuje
nedovolené konanie páchateľa, pretože takáto látka nie je ,,drogou“ v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Záver súdu prvého stupňa o tom, že držba

látok uvedených v bode 2. pod písm. f) a g) je nelegálna, nie je správny a nemá oporu v Trestnom
zákone. Látka uvedená pod bodom 1/ nie je drogou z dôvodu absencie minimálneho množstva celkovej
látky (kvantitatívna stránka) a taktiež aj z dôvodu absencie minimálneho požadovaného množstva
účinnej látky (kvalitatívna stránka). Pri látke uvedenej pod bodom 2. písm. e) chýba subjektívna stránka
trestného činu a pri látkach uvedených pod bodom 2. písm. f) a g) nemožno v žiadnom prípade hovoriť

o omamných či psychotropných látkach. Vo vzťahu k stanoveniu počtu obvykle jednorazových dávok
možno prijať záver, že počet týchto dávok je nanajvýš 9 (3 dávky metamfetamínu a 6 dávok marihuany),
čo predstavuje právnu kvalifikáciu skutku podľa ust. § 171 ods. 2 Tr. zák.Záver prvostupňového súdu o tom, že on sa mal dopustiť spáchania trestného činu výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi aj podľa § 172 ods. 1
písm. c) Trestného zákona je založený výlučne na výpovedi pochybného svedka P. W.. Podľa uznesenia

Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.09.2009, sp. zn. 1 To/97/2009, podľa ktorého: ,,V tejto súvislosti
krajský súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy
dôkaz,preukazujúcivinuobžalovaného,bezďalšíchpodpornýchdôkazov(odbornévyjadrenie,znalecký
posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca

vyvrátený." Svedok P. W. na hlavnom pojednávaní dňa 14.07.2021 vypovedal, že jeho kontaktoval jeden
až trikrát, pričom to malo byť za účelom kúpy drog. Svedok P. W. taktiež uviedol, že si nie je istý, či sa
jednalo o pervitín (metamfetamín), pričom pripustil, že látka ktorú mu on dal, nemusela byť nevyhnutne
pervitín, ale mohlo sa jednať aj o inú látku, napr. namiešanú z liekov a pod. Svedok teda nevedel
jednoznačne povedať, že látka, ktorú mu on poskytol, bola droga podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Okrem toho, svedok P. W. na jeho otázku

na hlavnom pojednávaní uviedol, že látka MMS, ktorá nie je zakázaná v kryštalickej forme vyzerá ako
pervitín,čímpotvrdiljehovýpoveďohľadomúdajnéhopredajadrog.Pokiaľtedaonpočasceléhokonania
uvádzal, že sa svedka P. W. chcel „zbaviť", a preto mu predal namiesto pervitínu látku MMS, ktorá
pervitínpripomína,nemoholsadopustiťspáchaniatrestnéhočinutak,akomujekladenézavinu,pretože
nepredávalzakázanúlátku.Pokiaľokresnýsúduvádza,žesvedokP.W.popísalúčinkypervitínuzhodne,

ako to uviedla znalkyňa F.. N., tak toto tvrdenie nie je pravdivé a je v rozpore s vykonaným dokazovaním.
Svedok P. W. uviedol, že predmetná látka mala na neho povzbudivé účinky. Naproti tomu znalkyňa F.. N.
popísala účinky pervitinu (metamfetaminu) obsiahlejšie a odlišne. V tejto súvislosti považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že znalkyňa F.. N. uviedla, že aj látka MMS môže u konzumenta vyvolať reakciu, ak si
myslí, že užíva drogu, čo taktiež potvrdzuje to, čo on uvádzal. Záver okresného súdu o predaji drog

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože vykonané dôkazy podporujú jeho tvrdenie a zároveň
vyvracajú tvrdenie svedka P. W.. K uvedenému poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 08.04.2021 sp.zn. 4To/29/2020. Z citovaného uznesenia vyplýva, že samotné tvrdenie svedka, že
sa malo jednať o drogu, nepostačuje. Uvedené platí obzvlášť v tomto prípade, keď svedok P. W. pripustil,
že sa mohlo jednať aj o inú látku, ako pervitín.

Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k predaju drog ďalej uviedol, že skúmaním
zaistených mobilných telefónov neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali súvis s vyšetrovanou
skutočnosťou, no hneď ďalej dodáva, že z prepisov komunikačnej činnosti medzi ním a ostatnými
osobami prebiehala komunikácia, ktorá zodpovedá štandardnej komunikácii pri predaji omamných a
psychotropných látok. K tomuto on uvádza, že okrem zjavného vzájomného rozporu týchto záverov

okresného súdu, okresný súd bližšie neuviedol, prečo by takáto komunikácia mala predstavovať
štandardnú komunikáciu pri predaji omamných a psychotropných látok. K tomuto uviedol, že okrem
zjavného vzájomného rozporu týchto záverov okresného súdu, okresný súd bližšie neuviedol, prečo by
takátokomunikáciamalapredstavovaťštandardnúkomunikáciupripredajiomamnýchapsychotropných
látok. Okresný súdu nekriticky prebral tvrdenie okresného prokurátora uvedené v podanej obžalobe bez

toho, aby tento skutkový záver podoprel vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti sa však pýta, čo je to
„štandardnákomunikáciapripredajiomamnýchalebopsychotropnýchlátok"?Pokiaľchcelprvostupňový
súd povedať, že je všeobecne známe, kedy ide o komunikáciu pri predaji drog, s tým on nemôže
súhlasiť. Nejde o skutočnosti všeobecne známe. Obsah komunikácie medzi dvoma, prípadne viacerými
osobami, je potrebné podľa jeho názoru dokazovať, a pokiaľ význam či zmysel komunikácie nemá

doslovný gramatický význam, nemožno komunikáciu vyložiť v jeho neprospech. Význam zabezpečenej
komunikácie nebol na hlavnom pojednávaní dokazovaný, a preto je potrebné tento záver súdu prvého
stupňa potrebné považovať za arbitrárny.
Čo sa týka oboznámenia sa s prepismi hovorov na č. l. 494, 530, 532, 537, 541 a 554 na základe
návrhu okresného prokurátora, k týmto sa on vyjadril na hlavnom pojednávaní, pričom neexistuje žiadny

rozumný dôvod, pre ktorý by malo byť jeho vyjadrenie považované za nepravdivé. Zhrnúc skutočnosti
uvedené v tejto časti odôvodnenia odvolania uvádza, že jediným dôkazom, ktorý potvrdzuje, že predával
drogy iným osobám, je výpoveď pochybného svedka P. W., ktorý v podstate pripustil, že si nie je istý,
či látka, ktorú mu on poskytol, predstavovala pervitín. Ani zo zabezpečenej komunikácie (SMS správy
a telefonické rozhovory) nevyplýva, že by mal on predávať drogy tretím osobám, resp. obsah tejto

komunikácie nebol nikým verifikovaný. Taktiež nemožno akceptovať záver okresného súdu o tom, že sa
má jednať o „štandardnú komunikáciu pri predaji drog", pretože nikde nie je definované, čo je štandardná
komunikácia pri predaji drog, pričom obsah tohto pojmu nepredstavuje skutočnosť všeobecne známu,
ktorú nie je potrebné dokazovať. Podotkol, že nie je jeho povinnosťou sa vyviňovať, pretože by toznamenalo, že kohokoľvek by bolo možné trestne stíhať za to, že niekto iný o ňom povie, že predáva
drogy. Práve naopak, pre prijatie záveru o tom, že sa páchateľ dopustil spáchania trestného činu, je
potrebný bezpečný záver, ktorý nepripúšťa rozumné pochybnosti, čo však nie je tento prípad.

Ďalej uviedol, že vykonávanie dôkazov „an block", ako to učinil okresný súd na hlavnom pojednávaní
dňa 26.05.2021, je neprípustné. Z citovaného ustanovenia § 271 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že bez ohľadu
na množstvo dôkazov, hoci aj rovnakého druhu, je súd povinný umožniť obžalovanému k vykonanému
dôkazu sa vyjadriť, a to hneď po jeho vykonaní. Zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania (čas
cca od 1 hodiny 50 minúty) je zrejmé, že dôkazy boli súdom vykonané naraz bez toho, aby bola jemu

daná možnosť jednotlivo sa k nim vyjadriť.
Prvostupňový súd podľa jeho názoru nekriticky prebral všetky skutkové a právne tvrdenia uvedené v
obžalobe. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také závery, ktoré by okresnému súdu umožňovali
prijať záver o jeho vine v takom rozsahu, v akom to uvádza v rozsudku. Súd prvého stupňa len
abstrahoval niektoré dôkazy, ktoré pritom vyložil v jeho neprospech (niektorá zaistená komunikácia), a to
bez ohľadu na ich možný iný význam či ostatné vykonané dôkazy, ktoré sú v jeho prospech. Postup súdu

prvého stupňa tak nezodpovedá požiadavke uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Ak by aj mal prvostupňový súd nejaké pochybnosti, bol povinný postupovať v súlade so zásadou „in
dubio pro reo".
V rámci návrhov na vykonanie dokazovania po podaní obžaloby na súd on prostredníctvom svojho
obhajcu navrhol okrem iného aj vykonanie konfrontácie medzi ním a svedkom W.. Tento návrh však

ostal nepovšimnutý, pričom v odôvodnení rozsudku nie je ani zmienka o tom, prečo ho súd prvého
stupňa nevykonal. Na hlavnom pojednávaní navrhoval vykonať znalecké dokazovanie ohľadom veku
látky uvedenej pod bodom 2. písm. e), t.j. sušeného rastlinného materiálu rastliny rodu Cannabis o
hmotnosti 4,481 g. Tento návrh bol súdom odmietnutý, avšak podľa jeho názoru nedôvodné, pretože
práve zistením veku rastliny by sa preukázalo jeho tvrdenie o tom, že táto látka predstavovala len starú,

vysušenú a v zásade nepoužiteľnú sušinu (listy) marihuany. Podľa znalkyne F.. N. je možné zistiť vek
predmetného rastlinného materiálu. Po formálnej stránke bolo znaleckým dokazovaním zistené, že látka
uvedená pod bodom 2. písm. e) obsahuje malé množstvo účinnej látky THC, avšak okresný súd už
nevyhodnotil to, že uvedená látka predstavovala staré a vysušené listy marihuany, čoho dôsledkom je
to, že ich ani nemožno užiť, a teda že po materiálnej stránke sa o zakázanú látku nejedná. Nevykonaním

navrhnutých dôkazov bolo porušené jeho právo na obhajobu.
Ako prvú námietku vo vzťahu k trestu prepadnutia vecí poukazuje na nesúlad výroku o tomto treste s
odôvodnením rozsudku. V úplne poslednom odseku odôvodnenia rozsudku sa uvádza, že súd prvého
stupňa mu uložil ochranné opatrenie, a to zhabanie vecí, čo však nie je pravda, pretože mu bol uložený
trest prepadnutia vecí, čo je úplne iný inštitút ako zhabanie veci podľa § 83 ods. 1 Trestného zákona.

On sa môže len domnievať, že bolo úmyslom súdu prvého stupňa uložiť mu trest prepadnutia vecí a
nie ochranné opatrenie zhabania vecí.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného, na uloženie trestu prepadnutia uvedených vecí neboli splnené
podmienky predpokladané Trestným zákonom.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by označené veci a peňažná hotovosť mali byť použité na

spáchanie trestného činu. Obzvlášť pri peňažnej hotovosti je len ťažko predstaviteľné, ako sa ňou mala
páchať daná trestná činnosť. V každom prípade, uloženie trestu prepadnutia vecí len z dôvodu, že to
požadoval okresný prokurátor bez toho, aby v tomto smere bol vykonaný jediný dôkaz, z ktorého by
vyplývalo, že tieto veci boli použité pri páchaní trestnej činnosti, považuje za neprípustné.
Záverom svojho odvolania poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny. Je

presvedčený, že skupina dôkazov v jeho neprospech je pochybnej kvality a je vyvracaná ostatnými
vykonanými dôkazmi, čoho výsledkom v žiadnom prípade nemôže byť záver o jeho vine, resp. vine v
takom rozsahu, ako to v rozsudku uvádza okresný súd. Pokiaľ on konštantné vypovedá o tom, že o
zakázanej látke nevedel, čo je potvrdené aj výpoveďou svedkyne B. N., a zároveň tieto výpovede nie sú
spochybnené či vyvrátené iným vykonaným dôkazom, v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru,

že u neho je dané úmyselné zavinenie ohľadom látky uvedenej pod bodom 2. písm. e). Rovnaký záver
platí aj o údajnom predaji drog tretím osobám. Súd prvého stupňa založil tento záver len na výpovedi
pochybného svedka a prepisoch hovorov a SMS správ, z ktorých však žiadna takáto činnosť nevyplýva.
Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
14.07.2021 sp.zn. 2T/49/2021 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. S poukazom

na jeho záverečnú reč poukázal na to, že sa priznal, že je užívateľom drog a že mal v držbe malé
množstvo zakázaných látok, a preto v jeho prípade prichádza do úvahy právne posúdenie skutku ako
trestný čin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., čo je v odvolacom konaní prípustné.Obžalovaný odvolanie odôvodnil aj sám, písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
10.08.2021. V odôvodnení odvolania uviedol, že už počas jeho jediného výkonu trestu v dobe od mája
2012 do januára 2017 nebol jediný raz potrestaný, práve naopak, bol niekoľkokrát odmenený (asi

šesťkrát), čo viedlo aj k jeho podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu. Po jeho prepustení z výkonu
trestu v januári 2017, už vo februári 2017 nastúpil do zamestnania v spoločnosti I. Y., a.s. vo N. na
pozíciu operátor vo výrobe na sekcii montáže. Od októbra 2017 sa ž ako nastavovač CNC - strojov
zaúčal na ovládaní najmodernejšej a najzložitejšej linke na sekcií montáže, ktorú už v marci 2018 viedol
sám, kde mal plnú zodpovednosť za chod celého stroja, kvality výroby a výkonu troch operátorov jemu

pridelených. V tejto spoločnosti pracoval až do jeho zadržania políciou v novembri 2020. Vždy boli
s ním spokojní, za celý čas nemal jedinú neospravedlnenú hodinu, práve naopak, vždy bol ochotný
pracovať aj nadčasy a bolo ich veľa, čo v podstate viedlo k jeho zdravotný problémom. Od júla 2020 do
novembra 2020 bol PN, počas PN podstúpil viacero vyšetrení a v septembri 2020 podstúpil operáciu
variokelu, ktorá mu spôsobovala neustále a intenzívne bolesti. Priznáva, že počas jeho pôsobenia v
tejto spoločnosti, ale aj to len v jeho voľnom čase, bol až do jeho zadržania políciou v novembri 2020,

dočasným užívateľom marihuany, zo začiatku si zadovážil 1 až 2 obvykle jednorazové dávky raz za 1 až
2 mesiace. Počas jeho PN v období od júla do novembra 2020 to narástlo na 3 - 5 obvykle jednorazových
dávok mesačne. Užíval len čisté šišky z marihuany. Nakoniec pri domovej prehliadke v novembri 2020
odovzdal polícii približne 2,8 kg marihuany, ktorú mal len pre svoju vlastnú spotrebu. Toto množstvo
predstavuje 5 obvykle jednorazových dávok.

Po výkone trestu dlho abstinoval, čo sa týka užívania pervitínu (metamfetamín), prvý raz ho náhodou
kúpil asi rok pred jeho zadržaním. Stalo sa to asi dvakrát a jednalo sa o maximálne 1 až 2 obvykle
jednorazové dávky z dôvodu, aby bol na rande so ženou sexuálne aktívnejší. Znovu si pervitín kúpil
počas prvej vlny koronavírusu asi v apríli 2020, asi 3 - 4 krát, z toho istého dôvodu. Tiež sa jednalo o
maximálne dve obvykle jednorazové dávky. Viac pervitínu podľahol až počas jeho PN v júli až novembri

2020. V tomto období aj postupne dávky zvyšoval, nakoniec to mohlo byť aj 5 obvykle jednorazových
dávok na jedno užitie. Tiež frekvencia užívania sa mu postupne zvyšovala a v mesiaci november 2020
to už bolo aj desaťkrát. Pri prehliadke jeho izby a auta mu bolo nájdených 0,4 g metamfetamínu, ktorý
mal len pre svoju vlastnú spotrebu. Toto množstvo predstavuje 4 obvykle jednorazové dávky. Vždy
zadovážené drogy, ako marihuanu, tak pervitín, mal len pre svoju vlastnú spotrebu. Nikomu z týchto drog

nič nedal, ani nepredal. Ide o 9 obvykle jednorazových dávok. Poučil sa z minulosti, keď v roku 2012 bol
odsúdený aj za to, že s jednou osobou pervitín užíval a druhej osobe minimálne množstvo predal, aj to
sa nechal na takú hlúposť uprosiť. Veľmi ho mrzí, že nepodstúpil riadne liečenie už v roku 2010, keď mu
to navrhoval doktor z centra pre drogovo závislých. Vtedy si myslel, že to zvládne sám, ale nezvládol.
Preto plne súhlasí so súdom mu uloženou ústavnou liečbou.

Prvostupňový súd nesprávne vyložil komunikáciu s H. L., v ktorej napísal SMS správu: ,,Trošku som
si robil poriadok v pivnici, keď som došiel z basy, som tam niečo našiel. Vieš, čo by z toho robili, keby
tam nabehli!“ Opisuje udalosť z roku 2017, v januári roku 2017 prišiel z výkonu trestu, v tom istom
roku aj urobil čiastočný poriadok v pivnici, nakoľko sa tam nachádzali staré nepotrebné veci. Pri tejto
príležitosti tam našiel v 7 dl pohári zaváraniny nejaké kostrnky a na nich vysušené šišky z marihuany,

ktoré okamžite vyhodil do smetného koša, v tom čase sa týmto veciam vyhýbal. Všetko povedal aj na
súde. Šišiek nebolo viac ako gram. Iná udalosť je z roku 2020 z mesiaca november, keď príslušníci
policajného zboru našli 4.481 g aj listov z marihuany, o ktorej nemal vedomosť. Pripustil možnosť, že
by teoreticky mohla byť jeho, ale jedine v tom prípade, že pochádza z roku 2012. V dnešnej dobe tieto
listy z marihuany nemajú žiadnu cenu, nikto dnes nefajčí listy z marihuany. Keby vedel, že tam niečo

také je, tak to vyhodí do smetí. Pociťuje ako nespravodlivosť to, že je druhýkrát trestaný za tú istú
trestnú činnosť z toho istého časového obdobia. Súd mu dal na ťarchu aj kryštalickú látku o hmotnosti
2,276 g a 0,466 g analýzou stanovenia ako dimetylsulfén s obsahom 1,7 % a 1,9 % metamfetamínu.
Znalkyňa F.. N. pritom v znaleckom posudku tieto látky označila ako bez účinku pri bežnom dávkovaní.
Opísala pritom aj placeboefekt pri užití takto kontaminovanej látky spolu s alkoholom, čo v zápisnici

o hlavnom pojednávaní chýba, ale na zvukovom zázname to určite je zaznamenané. Poznamenal, že
práve tento dimetylsulfén bol neúmyselne kontaminovaný ešte neznamená, že všetok dimetylsulfén,
ktorýmal,boltiežtakistokontaminovaný.Tourčitenie.VzmyslerozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislave
sp.zn. 4To/132/2016 zo dňa 08.02.2017 nebude takáto látka napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka.
Ďalej opisuje výpoveď svedka W. na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.07.2021. Tak, ako svedok W. ho

pozná ako užívateľa pervitínu, tak ho pozná veľa ľudí z doby pred výkonom jeho trestu z roku 2012,
čo má na neho veľké negatívne dôsledky aj v dnešnej dobe. Svedok W. nebol jediný, čo ho v rovnakej
veci kontaktoval alebo pri náhodných stretnutiach oslovoval, aby im niečo vybavil. K tomu sa vyjadril
vo výpovedi zo dňa 23.03.2021, ako aj na obidvoch hlavných pojednávaniach, na čom aj zotrváva. Onnikomu skutočné drogy nepredal, nedal a ani nevybavil. On mal stále zamestnanie a jeho čistý príjem
bol na úrovni 1000 až 1100 Eur za mesiac, z čoho si bol schopný aj odložiť. Len počas jeho PN dostával
mesačne asi 850 Eur. V júli a druhý raz v októbri si vzal na jeho životný štýl aj dve pôžičky od S. a.s.

vo výške 2000 Eur. Žiť mal z čoho a nepotreboval predávať drogy. Finančná hotovosť, ktorá mu bola
zadržaná počas domovej prehliadky policajným zborom, boli peniaze, ktoré si riadne zarobil v práci
a pochádzajú z nemocenskej dávky. Preto nesúhlasí s trestom prepadnutia veci v prípade finančnej
hotovosti 310,27 Eur a žiada, aby mu táto hotovosť bola vrátená. Žiada, aby tak, ako prvostupňový
súd poznamenal v odôvodnení rozsudku pri svedkovi W., že bol deväťkrát súdne trestaný, pričom v

siedmich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, tak aby aj pri jeho osobe bolo uvedené,
že je šesťkrát súdne trestaný, ale v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Opisuje
prepisy telekomunikácie pri telefónnom čísle registrovanom na meno O. M., pri ktorom si je istý, že to bol
muž. Uviedol, že toho človeka, ktorý ho v prepisoch uráža a obviňuje, vôbec nepozná a nikdy ho nevidel.
Snažil sa mu zo začiatku aj slušne oponovať, no bez výsledku. Keď to nepomohlo, tak ho preventívne
zablokoval a ďalej tomu nevenoval pozornosť. M. W. mu na druhý deň upresnila, že ide o jej frajera, že

je veľmi žiarlivý a že videl komunikáciu na facebooku medzi nimi, kde jej on robil návrhy na sex. Ďalej
sa vyjadruje k záverečnej reči prokurátora, ktorý poukazuje na digitálnu váhu a stopky na nej nájdené.
Záverom odvolania obžalovaný uviedol, že veľmi a úprimne ľutuje svoje konanie, aj to, že opakovane
podľahol užívaniu návykových látok, myslel si, že to má pod kontrolou, no dnes s čistou hlavou vie,
že sa potrebuje preliečiť z tejto závislosti. Ľutuje, že nepodstúpil liečenie už v roku 2010, ako mu to

navrhoval doktor z centra pre drogovo závislých, ktorého nález z roku 2010 je súčasťou posudku na jeho
závislosť na návykových látkach. On nie je žiadny drogový díler, ale len obyčajný užívateľ návykových
látok, čo pod prísahou na hlavnom pojednávaní potvrdil aj svedok P. W.. Žiada o prekvalifikovanie skutku
na prečin podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.
Okresný prokurátor podal odvolanie písomným podaním zo dňa 29.07.2021, v ktorom uviedol, že s

uloženými ochrannými opatreniami a trestom prepadnutia veci sa stotožňuje, ale nestotožňuje sa s
výmerou trestu odňatia slobody. Zákonná trestná sadzba pre uvedený trestný čin je v rozpätí 10 až
15 rokov. U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti, preto nedošlo
k úprave trestnej sadzby. Okresný súd vychádzal z neupravenej trestnej sadzby, ktorú mimoriadne
znížil za použitia ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. z dôvodov, že ukladanie trestu na dolnej

hranici zákonnej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne. Dôvodom je skutočnosť, že množstvo
zaistenej látky výrazne neprevyšovalo množstvo, ktoré zodpovedá 10 násobku obvykle jednorazovej
dávky na použitie a súčasne mal okresný súd za to, že za rešpektovanie požiadavky primeranosti trestu
je namieste trest znížiť pod dolnú hranicu trestnej sadzby. S uvedeným konštatovaním súdu nemožno
súhlasiť. Množstvo omamnej a psychotropnej látky identifikované ako 18 obvyklých jednorazových

dávok na použitie napĺňa skutkovú podstatu označeného trestného činu a je takmer dvojnásobkom
minimálneho množstva potrebného na naplnenie skutkovej podstaty. V tomto smere, berúc do úvahy
množstvo zaistenej látky, nejde o žiadne mimoriadne malé množstvo, ktoré by bolo na hranici skutkovej
podstaty. Ide o množstvo, ktoré bezpečne a jednoznačne napĺňa skutkovú podstatu daného trestného
činu. Hodnotenie nebezpečnosti konania obžalovaného nemožno zredukovať len na počet dávok drogy

u neho zaistenej. Do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že omamné a psychotropné látky, s ktorými
nakladal, neboli určené výlučne pre jeho osobnú spotrebu, ale boli určené na predaj iným osobám,
čo jednoznačne potvrdil svedok W. a čo taktiež bez pochyby vyplýva aj z prepisov telekomunikačnej
činnosti. Za stavu, keď si on pravidelne zabezpečoval omamné a psychotropné látky, tieto prechovával
a časť z nich aj predával iným osobám za účelom zisku, nie je možné uvažovať, že by jeho konanie,

čo sa týka závažnosti, protiprávnosti a nebezpečnosti, nenapĺňalo znaky obvykle páchanej trestnej
činnosti spadajúcej pod ust. § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. Ide o klasickú činnosť
tzv. drogového dílera - od zabezpečenia látky, vytvorenie siete odberateľov, dohodnutia šifrovanej
komunikácie a finálneho predaja látok. Okresný súd nemôže svojvoľne hodnotiť, že určitá trestná
sadzba upravená zákonom, je neprimerane prísna. Dôvodmi na mimoriadne zníženie trestu podľa ust.

§ 39 ods. 1 Tr. zák. sú len okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. Okolnosti prípadu rozhodne
neodôvodňujú mimoriadne zníženie trestu. Ak okolnosti prípadu neodôvodňujú mimoriadne zníženie
trestu, tak o pomeroch páchateľa to platí dvojnásobne. Obžalovaný bol doposiaľ v minulosti sedemkrát
súdne trestaný, hoci podstatná časť jeho odsúdení je zahladená. Pri hodnotení osoby obžalovaného
a jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti, predovšetkým drogovej trestnej činnosti, je však možné a

potrebné prihliadať na skutočnosti vyplývajúce aj zo zahladených odsúdení. Obžalovaný bol doposiaľ
dvakrát odsúdený za rovnaký trestný čin (§ 172 Tr. zák.), ktorého podstata spočívala v neoprávnenej
manipulácii s omamnými a psychotropnými látkami, v druhom prípade dokonca už za obzvlášť závažný
zločin. Ide o osobu, ktorá má pretrvávajúce sklony k páchaniu rovnakej trestnej činnosti, pričom anipredchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave a on po výkone trestu znovu pokračoval v páchaní
rovnakej trestnej činnosti, a to dokonca aj napriek plynúcej skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
zvýkonutrestuodňatiaslobody.Jehoosobanedávažiadnedôvodynamimoriadnezníženietrestu.Tento

postup sa javí byť ako paradoxný, ak sa berie do úvahy, že pri predchádzajúcom odsúdení za rovnaký
obzvlášť závažný zločin bolo využité mimoriadne zníženie trestu a pri opakovanom spáchaní rovnakého
trestného činu, dokonca v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,
je znovu ukladaný mimoriadne znížený trest. Potom sa logicky vynára otázka, aké okolnosti musia byť
dané, aby mu bol uložený trest aspoň na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby.

Záverom svojho odvolania okresný prokurátor navrhol odvolaciemu súdu, aby z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci
sám tak, že mu uloží trest odňatia slobody aspoň na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné v celom rozsahu.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podanímzodňa12.08.2021,vktoromuviedol,žeodvolaniepodanéokresnýmprokurátorompovažujeza

nedôvodné. Osobitne namieta tvrdenie okresného prokurátora o tom, že on si pravidelne zabezpečoval
omamné a psychotropné látky a časť z nich aj predával iným osobám za účelom zisku. V konaní pred
súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že by on vôbec predával omamné a psychotropné látky a
už vôbec nie za účelom zisku a teda namieta aj tvrdenie okresného prokurátora o tom, že by mal byť
díler drog. Táto skutočnosť nebola podľa neho preukázaná. Díler drog je osoba, ktorá opakovane a

viacerým ľuďom predáva omamné a psychotropné látky za účelom dosiahnutia zisku. Táto skutočnosť
však vo vzťahu k jeho osobe preukázaná nebola, pretože údajný predaj omamných a psychotropných
látok potvrdil len pochybný svedok P. W.. Prepisy komunikácie taktiež podľa jeho názoru nemôžu slúžiť
ako dostatočný dôkaz na prijatie záveru o tom, že on je díler drog. Pokiaľ okresný prokurátor poukazuje
na trestnú sadzbu (10 až 15 rokov) v súvislosti s mimoriadnym znížením trestu, tak tu uviedol, že vo

všeobecnosti je povinnosťou súdov uložiť taký trest, ktorý je nielen v súlade s Trestným zákonom, ale
je v každom smere primeraný a spravodlivý. Je všeobecne známou skutočnosťou, že trestné sadzby v
Trestnom zákone pri drogovej trestnej činnosti sú neprimerane prísne a v rámci európskych štátov ide o
najvyššie tresty za túto trestnú činnosť. Zákonodarca nemôže vždy promptne reagovať na či už zmenu
spoločenskej situácie alebo vo všeobecnosti na zmenu náhľadu na to - ktoré protispoločenské konanie.

Niejeničvýnimočné,žeto,čosavminulostipovažovalozaamorálne,jednesvsúladesdobrýmimravmi
a naopak. To isté platí aj pri trestnej činnosti, kedy postupom času dochádza k zmene nazerania na
závažnosťkonkrétnehonezákonnéhokonaniabezohľadunazmenutrestnejsadzbyvTrestnomzákone.
Práve drogová trestná činnosť je dobrým a aktuálnym príkladom. Laická, ale aj odborná verejnosť sa
zhoduje v tom, že tresty za drogovú trestnú činnosť sú neprimerane prísne, no zákonodarca akosi

opomenul na túto zmenu reagovať. Aj napriek tomu, že všeobecné súdy nemajú zákonodarnú moc,
prislúcha im zákony vykladať a v oblasti trestného práva okrem iného rozhodovať aj o uloženom treste.
Pokiaľ sa v súčasnosti na drogovú trestnú činnosť nazerá menej prísne ako v minulosti, je namieste
tomu prispôsobiť aj rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá sa zohľadní práve pri ukladaní trestov. Dáva
odvolaciemu súdu do pozornosti z jeho činnosti známe prípady, kedy boli páchatelia drogovej trestnej

činnosti odsúdení za držbu či predaj omamných a psychotropných látok na trest odňatia slobody v rámci
trestnej sadzby v trvaní 10 rokov až 15 rokov, pričom na rozdiel od prejednávaného prípadu celkové
množstvo zaistených látok mnohonásobne prekračovalo množstvo obvykle jednorazových dávok drogy
potrebných pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Pokiaľ samotný Trestný
zákon z hľadiska trestnej sadzby nedostatočne diferencuje a neprihliada na celkové množstvo drog,

je práve úlohou súdu túto skutočnosť zohľadniť a prispôsobiť tomu trest, a to aj za použitia inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu.
Na verejnom zasadnutí obhajca uviedol, že v celom rozsahu trvá na písomnom odôvodnení podaného
odvolania, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie za účelom doplnenia dokazovania. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Naproti tomu krajský prokurátor na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomne podaného odvolania a
dôvodov v ňom uvedených. Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, poukázal na okolnosti uvedené
a prezentované v písomne podanom odvolaní. Obžalovanému prichádzalo do úvahy ukladanie trestu
odňatia slobody v rozmedzí 10 rokov až 15 rokov, pričom uložený trest napadnutým rozsudkom vo
výmere 8 rokov za použitia ust. § 39 ods.1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. považuje za trest neprimeraný,

vzhľadom na množstvo obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré predstavovalo 18 dávok, čo je takmer
dvojnásobok minimálneho množstva zákonom ustanovených obvyklých jednorazových dávok drogy.
Zároveň poukázal na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, a to už aj
pre rovnaký obzvlášť závažný zločin ako v teraz súdenej veci. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiťnapadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a obžalovanému uložiť trest na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí poukázal na skutočnosť, že aj podľa jeho výpisu z bežného účtu

v S. banke, mu prišlo na účet v období od augusta 2020 do novembra 2020 cca viac ako 5000,- Eur.
Z uvedenej sumy sa jednalo o úver v sume 4000,- Eur, ktorý mu poskytla S. banka, suma minimálne
1000 Eur predstavovala príjem od jeho zamestnávateľa I. a suma 1500,- Eur nemocenské dávky od X.
poisťovne. Namietaml výpoveď svedka P. W., pretože účinky drogy, ktoré tento popísal, nezodpovedali
účinkom v zmysle znaleckého posudku znalkyne G.. L., ktorá nebola na hlavnom pojednávaní vypočutá

a ani ju nenavrhoval vypočuť. Ale teraz by chcel, aby bola vypočutá, táto by sa mohla k týmto účinkom
vyjadriť. Zároveň krátkou cestou predložil doplnenie svojho písomne podaného odvolania. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaných odvolaní obžalovaného
a okresného prokurátora zistil, že tieto boli podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti

rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podali títo odvolatelia odvolanie a
preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne,

pričom odvolanie okresného prokurátora bolo podané nedôvodne, avšak dôvodným sa krajskému súdu
javilo byť odvolanie obžalovaného len pokiaľ ide o výmeru uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody trestu prepadnutia veci, konkrétne finančnej hotovosti a krabičky liekov.
Primárne je nutné konštatovať, že odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého
stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového

stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne
vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
Krajský súd ďalej konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súlade s ust.
§ 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za

vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si
vzájomne odporovali.
Z odôvodnenia tohto prvostupňového rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou
obžalovaného Q. N., prečo nevyhovel jeho obrane, že je potrebné jeho konanie prekvalifikovať len ako
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.
Obžalovaný v podanom odvolaní argumentuje rovnako ako počas konania pred prvostupňovým súdom.
So všetkými jeho námietkami a argumentami sa prvostupňový súd vysporiadal na stranách 9 až 11
odôvodnenia. Odvolací súd konštatuje, že v podaných odvolaniach neboli uvedené žiadne skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by

sa prvostupňový súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a podľa nich, aj podľa krajského súdu je jednoznačne nepochybne preukázané, že

obžalovaný Q. N. v kritickom období a za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého
rozsudku sa dopustil trestného činu, a to obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. tak, ako to konštatoval vo svojom rozsudku už prvostupňový súd.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa

podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, a odvolací súd
nemá o týchto dôkazoch a záveroch pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje aj na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom obžalovaného. Podľa

rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci M. verzus C. z 19. decembra 1998 sa odvolací
súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia resp. zamietnutí odvolania pri nezmenenom skutkovom
stave v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej
judikatúry Ústavného súdu, z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, žedôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania
môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (I.ÚS 56/01).
Pokiaľideoodvolacienámietkyjednakobžalovanéhoajednakkrajskéhoprokurátora,taktumusíkrajský

súd konštatovať, pokiaľ ide o výrok o uloženom treste, keďže odvolanie obžalovaného v súvislosti s
právnou kvalifikáciou nepovažoval za dôvodné, že uložený trest okresným súdom vo výmere 8 rokov
obžalovanému Q. N. považoval krajský súd za neprimerane prísny, nezodpovedajúci účelu zákonu.
Naopak zase, pokiaľ ide o návrh krajského prokurátora, aby bol obžalovanému ukladaný trest v zákonom
stanovenej sadzbe v rozpätí 10 až 15 rokov, tento návrh krajský súd považoval za nedôvodný, išlo by o

neprimerané potrestanie obžalovaného za trestnú činnosť, preto krajský súd sám zvážil, že trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je
trestomdostatočný,vzhľadomnaosobuobžalovanéhoaokolnostispáchaniatrestnejčinnostiamožnosti
nápravy obžalovaného.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, že odvolaniu obžalovaného Q. N. čiastočne
vyhovel, pokiaľ ide o uložený trest a ostatným odvolaniam nevyhovel a rozhodol tým spôsobom, ako je

to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Tento rozsudok prijal krajský súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.