Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. júl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 13T/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719010493
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Pavláková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5719010493.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Pavlákovej a prísediacich
Jely Rosenbergovej a Mgr. Ivana Hajka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.07.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa

obžalovaný
V. S., K.. XX.XX.XXXX B. O., I. O. Q. - V., Š. Č. XXXX/XX,

spod obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Martin pod č. 1Pv 379/16/5506-60 na tom
skutkovom základe, že

ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom V. S. s miestom podnikania XXX XX Q., Š.
Č.U. XXXX/XX, IČO: 47 073 535, v postavení franchisingového prijímateľa, ktorý mal v personálnom
franchisingu predajňu R. Q. K. T. X. XXXXX, XXXXX Q. - R. D. D. (ďalej len „predajňa R. Q."), v dobe od
27.01.2014 do 17.01.2015, bez vedomia zamestnancov predajne R. Q., v elektronických záznamoch o
dochádzke v informačnom systéme SAP, ktorý používal ako užívateľ pod označením B., znižoval počet
reálne odpracovaných hodín konkrétnych zamestnancov predajne R. Q. za obdobie od začiatku januára
v roku 2014 do konca decembra v roku 2014 takým spôsobom, že
- dňa 27.01.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom H. F., Y.. S. za dni 04.01.2014
a 05.01.2014 a Q. Y. za deň 02.01.2014,
- dňa 02.02.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za dni 13.01.2014 a
10.01.2014, P. Č., Y.. W. za dni 06.01.2014, 19.01.2014, 24.01.2014 a 20.01.2014 a H. F., Y.. S. za dni
19.01.2014, 12.01.2014, 22.01.2014 a 16.01.2014 a H.. U. I. za dni 05.01.2014, 12.01.2014,13.01.2014
a 26.01.2014,
- dňa 01.03.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom H.. U. I. za deň 16.02.2014,
Q. Y.S. za dni 15.02.2014, 16.02.2014, 01.02.2014 a 02.02.2014, P. Č., Y.. W. za dni 11.02.2014 a
09.02.2014, H. F., Y.. S. za dni 05.02.2014 a 13.02.2014 a Q. Q. za dni 01.02.2014 a 04.02.2014,
- dňa 16.03.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom H. F., Y.. S. za dni 01.03.2014
a 11.03.2014,
- dňa 03.04.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za dni 16.03.2014,
23.03.2014 a 02.03.2014, H. F., Y.. S. za dni 17.03.2014, 30.03.2014,11.03.2014 a 06.03.2014, Q. Q.
za dni 12.03.2014, 14.03.2014, 20.03.2014, 05.03.2014, 07.03.2014 a 19.03.2014 a H.. U. I. za dni
27.03.2014, 26.03.2014, 09.03.2018 a 15.03.2018,
- dňa 23.04.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za deň 05.04.2014 a
X. E. za deň 18.04.2014,
- dňa 01.05.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za dni 27.04.2014,
13.04.2014, 18.04.2014 a 04.04.2014, JT. E. za dni 12.04.2014 a 30.04.2014 a H.. U. I.Č. za dni
14.04.2014,15.04.2014 a 25.04.2018,
- dňa 21.05.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi H. F., Y.. S. za deň 01.05.2014,

- dňa 01.06.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za dni 02.05.2014,
26.05.2014 a 05.05.2014, H. F., Y.. S. za dni 02.05.2014, 31.05.2014, 09.05.2014 a 30.05.2014, X. E. za
dni 01.05.2014,05.05.2014,1905.2014, 28.05.2014 a 09.05.2014, Q. Q. za dni 01.05.2014, 10.05.2014
a 28.05.2014 a H.. U. I. za dni 28.05.2014, 31.05.2014 a 02.05.2018,
- dňa 22.06.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi Q. Y. za deň 01.06.2014,
- dňa 01.07.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom H.. U. I. za dni 08.06.2014,
09.06.2014, 30.06.2019 a 29.06.2018, Q. Y. za dni 01.06.2014, 15.06.2014, 29.06.2014 a 27.06.2014, H.
F., Y.. S. za dni 08.06.2014, 22.06.2014 a 27.06.2014, X. E. za dni 08.06.2014, 16.06.2014 a 30.06.2014
a Q. Q. za dni 02.06.2014,15.06.2014,16.06.2014 a 12.06.2014,
- dňa 04.08.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za dni 16.07.2014,
19.07.2014, 04.07.2014 a 27.07.2014, H. F., Y.. S. za dni 28.07.2014, 29.07.2014, 13.07.2014 a
11.07.2014, X. E. za dni 11.07.2014 a 09.07.2014 a Q. Q.K. za dni 12.07.2014, 13.07.2014, 05.07.2014,
28.07.2014,18.07.2014 a 27.07.2014,
- dňa 26.08.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi H. F., Y.. S. za dni 04.08.2014
a 05.08.2014,
- dňa 30.08.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi V. V. za dni 04.08.2014 a
13.08.2014,
- dňa 03.09.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi H.. U. I. za dni 31.08.2014,
30.08.2014, 10.08.2019, 09.08.2014, 06.08.2014 a 08.08.2018,
- dňa 09.09.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za dni 12.08.2014,
24.08.2014, 23.08.2014 a 29.08.2014, H. F., Y.. S. za dni 14.08.2014, 03.08.2014, 10.08.2014,
17.08.2014, 09.08.2014 a 08.08.2014, X. E. za dni 05.08.2014, 06.08.2014, 07.08.2014, 08.08.2014 a
29.08.2014 a V. V. za dni 25.08.2014, 18.08.2014, 03.08.2014,17.08.2014 a 21.08.2014,
- dňa 13.09.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi X. E. za deň 06.09.2014,
- dňa 29.09.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. T. za dni 07.09.2014 a
13.09.2014 a V. V.É. za dni 14.09.2014,21.09.2014 a 01.09.2014,
- dňa 11.10.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za dni 05.09.2014,
01.09.2014 a 11.09.2014, X. E. za dni 30.09.2014, 29.09.2014, 01.09.2014, 09.09.2014 a 02.09.2014, H.
F.H., Y.. S. za dni 18.09.2014, 22.09.2014 a 19.09.2014, Q. T. za dni 21.09.2014, 29.09.2014, 14.09.2014
a 01.09.2014 a V. V. za dni 30.09.2014, 29.09.2014 a 28.09.2014,
- dňa 15.10.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi V. V. za deň 10.10.2014,
- dňa 21.10.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Ž. za dni 03.10.2014 a
21.10.2014 a Q. T.Í. za deň 02.10.2014,
- dňa 29.10.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi H. F., Y.. S. za deň 25.10.2014,
- dňa 01.11.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom X. E. za dni 03.10.2014,
21.10.2014 a 31.10.2014, V. V. za dni 23.10.2014, 31.10.2014 a 30.10.2014, Q. T. za dni 05.10.2014,
21.10.2014 a 19.10.2014, Q. Ž. za dni 17.10.2014 a 18.10.2014, Q. Y. za dni 13.10.2014, 17.10.2014 a
07.10.2014 a H. F., Y.. S. za dni 17.10.2014, 30.10.2014, 24.10.2014,15.10.2014a 16.10.2014,
- dňa 12.11.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi Q. Ž. za deň 01.11.2014,
- dňa 27.11.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom H. F., Y.. S. za dni 27.11.2014
a 07.11.2014, X. E. za deň 27.11.2014 a Ľ. S. za dni 01.11.2014, 02.11.2014, 04.11.2014 a 05.11.2014,
- dňa 04.12.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancovi Q. Y. za dni 01.11.2014,
30.11.2014, 29.11.2014 a 18.11.2014,
- dňa 10.12.2014 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom Q. Y. za deň 26.11.2014, H.
F., Y.. S. za dni 14.11.2014, 23.11.2014 a 27.11.2014, V. V. za dni 13.11.2014, 23.11.2014, 30.11.2014,
21.11.2014, 02.11.2014, 09.11.2014, 07.11.2014, 06.11.2014 a 08.11.2014, Q. Ž. za dni 04.11.2014,
09.11.2014, 16.11.2014, 30.11.2014, 23.11.2014 a 17.11.2014, Ľ.Í. S. za dni 02.11.2014, 15.11.2014,
22.11.2014, 29.11.2014, 05.11.2014, 11.11.2014, 08.11.2014 a 19.11.2014, X. E. za dni 17.11.2014,
24.11.2014, 03.11.2014, 10.11.2014 a 27.11.2014 a Q. T. za dni 01.11.2014, 10.11.2014, 17.11.2014,
29.11.2014, 22.11.2014, 14.11.2014 a 30.11.2014,
- dňa 02.01.2015 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom H. F., Y.. S. za dni 17.12.2014
a 18.12.2014 a Ľ. S. za dni 18.12.2014 a 01.12.2014,
- dňa 17.01.2015 znížil počet reálne odpracovaných hodín zamestnancom H. F., Y.. S. za dni 07.12.2014,
14.12.2014, 24.12.2014, 28.12.2014, 29.12.2014, 30.12.2014, 21.12.2014 a 27.12.2014, V. V. za dni
14.12.2014 a 07.12.2014, Q. T. za dni 07.12.2014, 14.12.2014, 21.12.2014, 28.12.2014, 20.12.2014,
06.12.2014 a 22.12.2014, Q. Ž. za dni 10.12.2014, 16.12.2014, 17.12.2014, 13.12.2014 a 20.12.2014
a Ľ. S. za dni 06.12.2014, 13.12.2014, 20.12 2014, 30.12.2014,29.12.2014, 08.12.2014 a 31.12.2014,

v dôsledku čoho im v dňoch splatnosti ich miezd, t. j. vždy k 20. dňu nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, vyplatil nižšie mzdy, oproti tým, na ktorých vyplatenie mali títo zamestnanci, na základe
počtu reálne odpracovaných hodín, právo, hoci v tieto dni mal peňažné prostriedky na vyplatenie ich
miezd vo výške celého ich mzdového nároku, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti
zamestnávateľa, čím svojim konaním spôsobil Q. Y., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. XXX, R. Q., vo vzťahu k
jej mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu za mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún, júl,
august, september, október a november, škodu vo výške 587,62 €, H. F., Y.. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S.
XXXX/XX, Q., vo vzťahu k jej mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu za mesiace január, február,
marec, máj, jún, júl, august, september, október, november a december škodu vo výške 743,70 €, H.. U.
I.K., K.. XX.XX.XXXX, I. O. D. XXXX/X, Q. - V., vo vzťahu k jeho mzdovému nároku za reálne vykonanú
prácu za mesiace január, február, marec, apríl, máj, jún a august, škodu vo výške 357,33 €, Q. Q., K..
XX.XX.XXXX, I. O. O. XXX, O. - P., R. Q., vo vzťahu k jeho mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu
za mesiace február, marec, máj, jún a júl, škodu vo výške 208,51 €, H.. P. Č., Y.. W., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. U. V. XXX/XX, Q., vo vzťahu k jej mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu za mesiace január
a február, škodu vo výške 58,81 €, X. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S.Y. XX/XX, R. I. I., vo vzťahu k jeho
mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu za mesiace apríl, máj, jún, júl, august, september, október
a november, škodu vo výške 329,38 €, V. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. Č. O. XXXX/XA, B., vo vzťahu k
jeho mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu za mesiace august, september, október, november a
december, škodu vo výške 418,26 €, Q. T., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. S. XXX/XX, Q., vo vzťahu k jeho
mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu za mesiace september, október, november a december,
škodu vo výške 472,08 €, Q. Ž.S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q.. X. XXXX/X, Q. - G., vo vzťahu k jeho
mzdovému nároku za reálne vykonanú prácu za mesiace október, november a december, škodu vo
výške 271,55 € a Ľ. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. V. XXX, R. I. I., vo vzťahu k jeho mzdovému nároku
za reálne vykonanú prácu za mesiace november a december škodu vo výške 286,89 €, a teda celkovú
škodu vo výške 3.737,78 €,

obžalobou právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3
písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona a
pokračovací prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona,

o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodených:

- H.. U. I., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. Q. - V., D. XXXX/X, E. O. Q. - V., O. O. X (I. U. K. P. V.),
- Q. Q., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. O. XXX, O. - P., R.. Q.,
- X. E., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. Q., S. XX/XX, R.. I. I.,
- H.. P. Č., Y.. W., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. Q., U.. V. XXX/XX,
- Q. Y., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. O. XXX, R.. Q.,
- Ľ. S., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. W. V. XXX, R.. I. I.,
- Q. Ž., K.. XX.XX.XXXX B. B., Č. Y., I. O. Q. - G., Q.. X. XXXX/X a
- Q. T., K.. XX.XX.XXXX B. Q., I. O. Q., X. S. XXX/XX,

s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd po podaní obžaloby v tejto trestnej veci na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov poškodených H.. U. I.Á., X. E., Q. Y., H. F., H.. P. Č., Ľ.
S., Q. T., Q. Q., svedkov H.. X. V. U. Q. D., znalkyne H.. Q. O., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov
poškodených V. V. U. Q. Ž., oboznámením sa s pre vec podstatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v súdnom spise a dospel k záveru tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný V. S. na hlavnom pojednávaní po riadnom zákonnom poučení uviedol, že sa v plnom
rozsahu cíti byť nevinný zo spáchania skutkov kladených mu za vinu v podanej obžalobe, nechcel s
prokurátorom konať o dohode o vine a treste.
V rámci svojej výpovede sám k veci uviedol, že v spoločnosti R. pracoval cca 2 roky, následne
dostal ponuku prevziať túto predajňu na tzv. franchisu. Ako mladý podnikateľ sa spoľahol na firmu R.
vychádzajúc z toho, že majú administratívne veci v poriadku, preto prevzal celý systém odmeňovania,
pracovných zmlúv, dodatkov, pričom zmenil len ich hlavičku. Obdobnú pracovnú zmluvu mal uzavretú
aj on sám ešte ako zamestnanec. Bližšie sa vo svojej výpovedi venoval najmä odmeňovaniu. Mzdový
výmer zamestnanca pozostával z 2 častí - z minimálnej mzdy, ktorá bola určená ako hodinová a z tzv.
šiškového systému, teda bodovacieho systému pri predaji. Celková mzda bola závislá i od výkonových
ukazovateľov a priznaných odmien podľa stanovených mzdových predpisov spoločnosti R.. Výkonový
ukazovateľ bola tzv. šiškovacia tabuľka, ktorá slúžila zamestnancovi na to, aby mal prehľad o svojich
výkonoch. Táto tabuľka bola vyvesená v presklenom priestore, kde sedelo vedenie predajne, každý
deň zároveň tlačil prehľad o získaní „šišiek“ jednotlivými zamestnancami, v rámci neho tiež
prehľad o celkovom mesačnom výkone každého zamestnanca podľa predaja, pričom z tejto tabuľky bol
i zrejmý reálny odpracovaný čas daného zamestnanca. Z týchto prehľadov mohli zamestnanci zistiť, či
im je výhodnejšie byť odmenený spôsobom minimálna mzda plus nadčasy resp. podľa hodnotiaceho
systému na základe výkonnosti. Aby nemohlo dôjsť k situácii, že by sa spočítavala výkonnostná odmena
zároveň s nadčasmi, tak súčasťou toho odmeňovacieho systému bola výslovne veta, že táto „šiškovacia“
tabuľka je podkladom pre stanovenie celkovej mzdy a zahŕňa tarify, príplatky a náhrady v zmysle zákona.
Zmyslom tohto bolo, aby si predajca, ktorý je výkonný a predáva lepšie a viac, mohol zarobiť viac,
ako by to bolo v prípade vyplatenia mzdy len na základe minimálnej mzdy a nadčasov. Každý deň tie
výsledky prechádzali priebežne a na konci mesiaca vyhodnotili, čo sa im oplatilo lepšie. Zväčša bol takto
odmeňovací systém pre predajcov výhodnejší ako odmeňovanie mzda plus nadčasy. V prípade, že to
tak nebolo, zamestnanci mali výslovne na výplatnej páske uvedené, že ide o mzdu plus nadčasy. V
dochádzkovom systéme mal každý zamestnanec vlastný kód na prihlásenie a odhlásenie pri príchode,
obednej pauze alebo odchode z pracoviska. Stávalo sa, že sa zabudli odhlásiť a vtedy ich automaticky
systém odhlasoval až večer. Zamestnanci si medzi sebou postupne tieto kódy poznali a prihlasovali sa aj
medzi sebou navzájom, takže niekedy bolo ťažké určiť ten reálny počet skutočne odpracovaných hodín.
Vo firme boli pravidelne raz mesačne školenia organizované v spolupráci s renomovanými značkami
a týchto sa mali zúčastňovať aj pracovníci, ktorí v ten deň nemali plánovanú smenu. Školenie trvalo
cca 1 hod., pokiaľ sa niektorí so zamestnancov neodhlásil, hoci ďalej po školení v práci nepokračoval,
vznikli mu takýmto spôsobom neoprávnené nadčasy, ktoré bolo potrebné editovať. Písalo sa to do
kalendára a následne upravovalo. Spoločnosť R. predajni diktovala počet ľudí, ktorí museli byť v určitý
deň na predajni, takže v takomto počte zamestnanci prišli, ak však nebolo dosť práce, stávalo sa,
že niektorých po dohode s nimi poslal domov. Pokiaľ sa napríklad neodhlásil takýto pracovník, tak
mu opäť vznikli neoprávnené nadčasy, ktoré bolo potrebné editovať. Taktiež sa editovali hodiny v
prípade, že sa zamestnanec rozhodol byť odmenený na základe „šiškovacieho“ systému, preto sa musel
skorigovať pracovný čas na štandardný pracovný fond hodín. Hodiny sa needitovali len jedenkrát niekde
na konci mesiaca, ale priebežne, a to práve podľa tých poznámok a záznamov, ktoré boli značené v
spomínanom kalendári. Po vzájomnej dohode po skončení mesiaca ohľadom spôsobu odmeňovania
zamestnanec podpísal podrobný prehľad o dochádzke, z ktorého vyplývalo, či si uplatňuje nadčasy
alebo stanovený fond pracovného času. Z dôvodu toho, že pani znalkyňa, ktorá v tejto veci vypracovala
odborné vyjadrenie, nemala k dispozícii dostatočné podklady, došlo k tomu, že len natvrdo spočítala
mzdu plus nadčasy, ktoré ale zamestnanci mali zohľadnené už v rámci výkonnostného systému a len
mechanicky narátala tieto nadčasové hodiny ako nezaplatenú mzdu. Heslo do programu, kde bolo
možné editovať, mal len on, v mesiacoch august až november roku 2014 i zástupkyne F. a Y.. Sama
pani F. potvrdila vo výpovedi, že v niektorom z mesiacov pracovný čas editovala práve z dôvodu tých
poznámok v rámci vyššie spomínaného kalendára. Poukázal ďalej na listinu doloženú do spisového
materiálu, z ktorej je zrejmé, že zamestnancom vo väčšine prípadov nebolo vyplatené menej, ale naopak
viac, ako by im podľa minimálnej mzdy a nadčasov prináležalo. U zamestnancov, ktorým to vyšlo horšie,
teda že nemali kompletne zaplatené odpracované nadčasy, išlo o práve tie spomínané neoprávnené
nadčasy, ktoré už žiaľ dnes nevie presne zdôvodniť, no v tejto súvislosti je dôležité, že zamestnanci
podpísali po skončení mesiaca priebežne penzum odpracovaných hodín v rámci dochádzky, čím potvrdili
správnosť údajov v tejto listine uvedených. Spätne to už lepšie posúdiť a skontrolovať nedokáže. Určite
nemal úmysel poškodzovať vlastných zamestnancov, sám má rodinu, ani vo sne by mu nenapadlo
niekoho okrádať, to by bolo hlúpe. On sám bol pritom presne takýmto spôsobom ako zamestnanec firmy
R. odmeňovaný a aktívne využíval motivačný systém. Nie je možné po rokoch následne žiadať ešte

i ďalšie nadčasy v rámci takéhoto nastavenia. Je morálne nepochopiteľné, ak si spätne uplatňujú títo
zamestnanci nadčasy, hoci boli riadne odmenení v zmysle nastavených zmluvných podmienok za svoje
výkony a sami si takéto odmeňovanie vybrali. Všetci poškodení v rámci výsluchov potvrdili funkčnosť
nastaveného odmeňovacieho systému, nevie však, do akej miery je pre nich lákavá tá suma peňazí,
ktorá bola uvádzaná orgánmi činným v trestnom konaní aj na základe výpočtu znalkyne - tá však nemala
kompletné podklady. Dvaja z nich si škodu vôbec neuplatnili a potvrdili, že ten jeho výpočet bol takto
správny - pán V. a pani S., pán I. sa tiež stotožnil s jeho výpočtom, avšak rozhodnutie ponechal súdu.
Ak by im bolo riadne vysvetlené, že v zmysle kompletných podkladov mali vyplatené vyššie sumy,
ako im v skutočnosti podľa toho druhého systému prináležalo, tak by to museli pochopiť. Vždy za
svojich ľudí bojoval. Ako príklad uviedol pri podpísaných hmotných zodpovednostiach zamestnancov
prípady krádeží, keď aj s pomocou polície veľa energie dal na to, aby sa zistili páchatelia a tie peniaze,
ktoré boli ostatným zamestnancom v tejto súvislosti strhnuté, im opäť vyplatil, hoci sa k tým vlastným
peniazom od páchateľa v skutočnosti nikdy nedopracoval. Keď si na konci spočítal, koľko zodpovednosti
a problémov má s týmto podnikaním a na druhej strane zisk, ktorý nebol veľký - mesačne cca 800 -
900 eur, tak sa rozhodol s podnikaním skončiť. Dokonca musel predať aj auto na vyplatenie záväzkov
z tohto podnikania. O to viac ho mrzí, že dnes stojí pred súdom ako obžalovaný, hoci úmysly v tejto
firmy mal vždy čisté.
Po položených otázkach sa vyjadril k predloženým tabuľkám, ich obsah vysvetlil, okrem iného potvrdil
nemožnosť editovať množstvo odpracovaných hodín v konkrétnom tam vedenom stĺpci a možnosť
kontroly výhodnosti spôsobu odmeňovania každým jednotlivým zamestnancom. Výplatné pásky si každý
zamestnanec riadne preberal na protipodpis, výber odmeňovacieho systému vyplýval pre účtovníčku,
ktorá pre nich spracovávala mzdy, z dochádzkového listu priamo podpísaného zamestnancom. Nikto
zo zamestnancov výplatu účtovníčke nikdy nereklamoval, to i ona sama potvrdila vo svojej výpovedi.
Každý zamestnanec podpísal mzdový výmer a taktiež pri každej zmene tej tzv. šiškovacej tabuľky tiež aj
túto. Celý čas fungoval v dobrej viere, že toto nastavenie už spoločnosťou R. je v poriadku, pokračoval
v ňom, ani by mu nenapadlo, že s ním niekedy môže byť akýkoľvek problém. Celé toto konanie začalo
na základe nejakého anonymu, ktorý ani nebol podložený.
K výpovediam svedkov neskôr ešte uviedol, že na jednej strane sú určité pocity, že zamestnanci chceli
mať vyššiu mzdu, na druhej však boli mzdové predpisy a tie on dodržal. Pravidelne boli na predajni
k dispozícii a vystavené tabuľky so skutočne odpracovanými hodinami, čo potvrdzujú aj svedkovia,
tieto si teda mohli reálne vždy kontrolovať. Mzdový výmer bol súčasťou pracovnej zmluvy u každého
zamestnanca, pomáhala mu ho pripraviť pani účtovníčka zo vzorov spoločnosti R. A.. Dochádzka sa
spracovávala na mesačnej báze, pričom systém vyhodnotil základnú hodinovú mzdu podľa predlohy a
k nej sa dopočítala výška odmien tak, ako ju účtovníčke zabezpečil on. Boli vtedy súčasťou otvorenia
predajne v D. P. Q.. Aj výpoveď svedka D. potvrdila, že pôvodný systém odmeňovania z R. A. (už z roku
2010) zostal kompletne zachovaný aj v rámci podnikania obžalovaného.

Svedok - poškodený H.. U. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedal
v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a popísal obdobie, kedy bol u obžalovaného zamestnaný,
ako bol nastavený systém odmeňovania - buď podľa výkonov alebo odpracovaných hodín. Na položené
otázky následne uviedol, že patril k predajcom, ktorí mali dobré výkony, v podstate vždy mu bola
výhodnejšia odmena na základe „šišiek“, na konci mesiaca mal o tom prehľad, vždy im obžalovaný
ukázal výstup z dochádzky, na ktorej si mohli porovnať aj mzdu podľa predaja a rozhodnúť sa.
Obžalovaný ho upozornil na potrebnu upraviť stanovený počet odpracovaných hodín, keďže si vybral
mzdu na základe výkonnosti, teda o tomto vedomosť mal rovnako ako aj ostatní zamestnanci. K tej
korekcii dochádzalo pravidelne každý mesiac. Vždy si sadli s vedúcim, skontrolovali, ako to vychádza a
zamestnanec sa rozhodol, ako mu bude vyplatená mzda. Prístup do systému dochádzky nemal. Stávalo
sa, že sa zabudli v systému odhlásiť pri odchode z práce, vtedy to tiež musel vedúci dať do poriadku,
jemu samotnému sa to za ten rok tiež stalo viackrát. Ako predajcovia mávali školenia, značili si vtedy
prítomnosť v práci. Nevie, či sa niektorí kolegovia prihlasovali aj za iných kolegov, on to nerobil. Keď
sa zamestnanci ozvali, že im nadčasy nesedia, vedúci to vysvetlil, jemu samému to takto sedelo, bol
som s tým uzrozumený. Zotrval na tom, že mal vždy možnosť vybrať si spôsob výpočtu mzdy a bol
uzrozumený s prípadnou korekciou odpracovaných hodín. Ak v prípravnom konaní hovoril o tom, že
nevedel o nejakej korekcii odpracovaných hodín, tak mal na mysli, že nevedel o nejakej neoprávnenej
korekcii fondu odpracovaného času

Svedok - poškodený X. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedal
v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a popísal obdobie, kedy bol u obžalovaného zamestnaný,
spôsob fungovania v tejto práci i ako bol nastavený systém odmeňovania - buď podľa výkonov alebo
odpracovaných hodín. Na položené otázky následne uviedol, že pri nadčasoch sa napríklad stalo, že bol
v práci v sobotu, čo malo byť evidované ako nadčas, no tieto hodiny mu neboli vyplatené, zároveň však
nesplnil potrebný počet bodov v zmysle výkonnostnej tabuľky, za ktorú mali byť odmenení. Sám nejaký
schodok na mzde neevidoval, toto vyrátali spoločne s vyšetrovateľom pri prvom jeho výsluchu, kde na
základe výpočtu došli k nejakej čiastke, ktorá mu nemala byť vyplatená, jej výšku on ani presne uviesť
nevie. V podstate si predajom nikdy nejako nepolepšil, možno sa mu to podarilo raz za celú dobu. Nemal
žiadnu vedomosť o tom, že zo strany vedúceho by malo dochádzať k nejakému editovaniu počtu hodín
odpracovaných, o tom sa dozvedel až na výsluchu, nepamätá si, či podpisoval dochádzku. Ľudia, ktorí
tam boli zamestnaní, sa občas sťažovali, že tam trávia veľa času a majú malé mzdy, on osobne toto s
vedúcim neriešil, zrejme sa to odohrávalo na osobnej báze u tých druhých kolegov. Mohlo sa mu stať, že
sa zabudol odhlásiť. Svoje heslo vedel len on a vedúci. Po predložení dôkazov zo spisu uviedol, že sú mu
známe z nástenky, s údajmi vyplývajúcimi z predloženej tabuľky (č. l. 31) bol oboznamovaný v podstate
na dennej báze obžalovaným. Ak hovoril, že podpísanie dochádzky po úprave vedúcim bolo z jeho
strany dobrovoľné, išlo o opravu, keď sa napr. zabudol odhlásiť pri odchode z práce. Potvrdil fungovanie
systému odmeňovania na základe odpracovaných hodín alebo na základe úspešnosti predaja, mohli
si vybrať, komunikoval to vždy s obžalovaným, svedkovi sa však nedarilo nazbierať potrebné body na
odmeňovanie výkonnostným systémom.

Svedkyňa - poškodená Q. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy
vypovedala v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a popísala taktiež obdobie, kedy bola u
obžalovaného zamestnaná, fungovanie v tejto práci i systém odmeňovania. Na položené otázky
následne uviedla, že pri upravovaní pracovného fondu pre konkrétny mesiac sa zohľadňovalo viacero
skutočností, napr. koľko bol človek v práci či akú mal výkonnosť. Vo firme existovali dve formy
odmeňovania - na základe odpracovaných hodín alebo podľa výkonnosti. Ona nikdy veľmi neriešila, či
nebola ukrátená, odpracované hodiny si dôsledne nesledovala, v tomto bola trochu lajdák. Ak prípadne
kolegovia mali problém, mohli sa s obžalovaným vždy rozprávať, bol prístupný akémukoľvek vysvetleniu
resp. komunikácii so svojimi zamestnancami. Boli typy ľudí, ktorí si kontrolovali každú minútu svojej
dochádzky, každú predanú vec, ona nie, začalo sa to riešiť až následne, keď bola predvolaná na políciu.
Svedkyňa žiadnu chýbajúcu sumu nevyrátala, vyrátal to pán vyšetrovateľ, ktorý disponoval podkladmi
o editovaní pracovných časov, a tak sa vlastne dospelo k sume rozdielu v jej odmeňovaní. Ak vznikala
nejaká nezrovnalosť v odpracovaných hodinách, obžalovaný ju upozornil s tým, že sa to musí dať do
poriadku, problém s tým nemala.

Svedkyňa - poškodená H. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy
vypovedala sama k veci v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a popísala najmä obdobie, kedy
bola u obžalovaného zamestnaná, fungovanie v tejto práci a nastavenie odmeňovania. Na položené
otázky následne uviedla, že s niektorými kolegami mali pocit, že robia za menej peňazí, ako by si
zaslúžili, avšak zohľadňoval sa výkon jednotlivých zamestnancov. Ak aj mala pocit, že by si zaslúžila
viac peňazí, podľa tej šiškovacej tabuľky jej mzda sedela. Dochádzku až tak neriešili, lebo vedeli, že
sú hodnotení za výkony, v podstate nezáležalo, koľko v skutočnosti mali odrobených hodín, ale koľko
predali. Ak by niekto predal málo, bol tam systém výpočtu mzdy aj na takéto situácie. Na konci mesiaca
vždy mali možnosť konzultovať s obžalovaným výhodnosť spôsobu výplaty, ak mal niekto pocit, že
nedostal na výplatu toľko, čo mal, mohol si to ísť s ním vysvetliť, ona toto nikdy využiť nemusela. Nevie,
na základe čoho sa do obžaloby vypočítalo, že mala byť ukrátená o viac ako 700 eur, od obžalovaného
si nič nenárokuje, poškodená sa necíti. Často sa niekto zo zamestnancov zo systému dochádzky
zabudol odhlásiť, obžalovaný ich aj púšťal skôr z práce, napríklad keď neboli zákazníci na predajni. Do
dochádzkového systému sa prihlasovali svojím heslom do počítača a pri odchode z neho odhlasovali,
niektorí kolegovia disponovali heslom aj iných kolegov. Predložené tabuľky zo spisu jej boli známe
- tzv. šiškovacia tabuľka bola zamestnancom vysvetlená, visela každý deň na predajni na nástenke,
rozumela jej, kto nie, mohol požiadať obžalovaného o vysvetlenie. Určite k podpisu dochádzky nútená
nebola, robila to dobrovoľne rovnako ako ostatní kolegovia. K editovaniu skutočne odpracovaných hodín
dochádzalo, avšak nikto to neriešil, pretože vedeli o odmeňovaní najmä na základe výkonov,
keď bolo v podstate jedno, koľko hodín v skutočnosti reálne odpracovali, vedel o tom každý. Tiež na konci
mesiaca niekedy editovala tieto hodiny, ale často sa to určite nestávalo. Z výplatnej pásky bolo zrejmé,
na základe čoho bola vyplatená mzda. Bola tam uvedená základná mzda a pokiaľ niekto zarobil viac,

tak odmena zohľadňovala výkon toho konkrétneho zamestnanca v rámci predaja. Nespomínala si, ako
to bolo s prípadným výberom spôsobu hodnotenia na konci mesiaca, jej sa vždy dotýkala výkonnostná
forma hodnotenia. Každý deň bol k dispozícii na predajni údaj aj o skutočnom počte odpracovaných
hodín.

Svedkyňa - poškodená H.. P. Č. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy
vypovedala sama k veci v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a popísala najmä obdobie,
počas ktorého bola u obžalovaného zamestnaná, fungovanie v tejto práci a tiež nastavenie systému
odmeňovania. Potvrdila naviac, že obžalovaný jej na konci mesiaca vždy ukázal dva spôsoby výpočtu
mzdy, ona si vybrala samozrejme vždy ten výhodnejší, už si nepamätá, či to bol ten na základe výkonu
alebo odpracovaných hodín. Na položené otázky následne uviedla, že odpracované hodiny boli základ
výpočtu mzdy. Ona si nejako nekontrolovala počet odpracovaných hodín, k výške škody uvedenej
prokurátorom v sume 58,81 eur sa ani vyjadriť nevedela. V práci úplne spokojná nebola - nebol to
jej odbor, nebol jej sympatický zamestnávateľ, hoci kolegovia boli v pohode, hľadala si inú prácu, čo
sa jej aj v krátkom čase podarilo. K otázke vyplatenia škody 58,81 eur uviedla, že možno si to želá.
Bola tam taká atmosféra, že sa nemali rozprávať o výplatách medzi sebou, bol tam aj problém so
škodovými udalosťami - napríklad im bol ukradnutý televízor, ktorý bol na pokyn obžalovaného mimo
zabezpečených priestorov, mali však podpísanú hmotnú zodpovednosť, tak mal právo im to zosobniť.
Predložené tabuľky z č. l. 30 a 31 viseli na predajni, každý k nim mal voľný prístup. Každý mesiac
dostávala výplatné pásky, z nich vyplývalo, koľko odrobila hodín, a tiež aká výška mzdy jej bola vyplatená.
Bol jej vysvetlený tzv. šiškovací systém odmien. Niektorí kolegovia to viac riešili, ona veľmi nie. Suma,
ktorú jej podľa obžaloby dlhuje obžalovaný, nevie z čoho vychádza a ani ako bola vypočítaná, osobne
v čase, keď pracovala pre obžalovaného, takýto dlh neevidovala, vypočítal ho až policajt a oznámil jej
ho pri výsluchu. Pri podpise pracovnej zmluvy jej bolo vysvetlené, a aj si bola vedomá, že práca nadčas
nebude zohľadňovaná, ak pre ňu bude výhodnejšie dostať mzdu podľa výkonov.

Svedok - poškodený Ľ. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedal
v podstate zhodne ako v prípravnom konaní a popísal najmä svoje fungovanie počas zamestnania u
obžalovaného, spôsob odmeňovania zamestnancov a aj ukončenie tohto jeho pracovného pomeru. Už
si celú záležitosť celkom nepamätal. S obžalovaným vychádzali dobre. Boli mesiace, keď si svedok
myslel, že tie výplaty budú lepšie, vznikla aj otázka, či nie je nejaký problém s tým hodnotiacim
systémom alebo výpočtom odmien. Na položené otázky následne uviedol, že pracovný pomer skončil
dohodou. S kolegami sa v podstate stále bavili o nespokojnosti s výplatami, boli možno štyria alebo
piati, mená nevedel. Rozpor ich predstáv spočíval v počte odpracovaných hodín - reálne mali pocit viac
odpracovaných hodín, ako bolo uvedené na výplatnej páske, vlastnú evidenciu si však neviedol, len
vychádzal z prerátania pracovných dní vynásobených hodinami. Aj tie body za predaj sa mu nezdali,
približne si to vedel skontrolovať podľa cenoviek na výrobkoch, konkrétne si to nepočítali, v tom teda
mohli byť hlavné rozdiely. Ak aj nejaké rozdiely vznikli, neriešil to, podrobnosti si úplne nepamätá. Ak je v
obžalobe uvedená suma 286,89 eur, ktorú mu mal ako škodu spôsobiť obžalovaný, tak ak je to tam takto
vypočítané, tak si ju uplatňuje a žiada aj zaplatiť. Ku koncu sa pýtal na tieto veci obžalovaného, bavili
sa o tom, ale nakoniec príde výplatná páska a tá nezodpovedá jeho predstavám - jeden mesiac bolo
povedané, že budú dobré výplaty a nakoniec neboli, už si na tie veci nepamätá. Ak si v prípravnom konaní
uplatnil škodu 130 eur a na otázku prokurátora sumu 286,89 eur, tak tieto sumy mu boli predložené,
nevedel ako boli vypočítané. K predloženým tabuľkám uviedol, že jedna z nich zobrazovala dosiahnuté
výsledky za predchádzajúci deň resp. predchádzajúce obdobie a bola vyvesená na predajni vždy na
nasledujúce ráno, druhá mu bola povedomá, bližšie sa k nej však vyjadriť nevedel. Pri prípadných
nezrovnalostiach vo výplatnej páske išiel za obžalovaným, on mu to vysvetlil, vychádzali spolu dobre.
Už si presne nepamätal, či mali na výber medzi odmeňovaním podľa hodín alebo podľa výkonov, zdalo
sa mu, že sa to nejako sčítavalo. Uplatňuje si škodu v konaní, lebo má za to, že tam boli krátené hodiny,
ktoré v skutočnosti odpracoval, vychádzal len z toho, čo si tak vypočítal v hlave a videl na výplatnej páske.

Svedok - poškodený Q. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedal
v podstate zhodne ako v prípravnom konaní, popísal najmä svoje fungovanie počas zamestnania u
obžalovaného, systém odmeňovania a ukončenie tohto pracovného pomeru po tom, čo si našiel inú
prácu. Podrobnosti si pre odstup času celkom nespomínal. Na položené otázky následne uviedol, že
asi každý zamestnanec nie je celkom spokojný so mzdou, snaží sa dohodnúť na nejakej vyššej mzde.
Aj iní jeho kolegovia mali pocit nezrovnalostí medzi mzdou a ich skutočnými výkonmi - iné hodnoty boli
uvedené v odmeňovaní, najmä v tom šiškovacom systéme. On mal dôveru v obžalovaného - pôsobil

seriózne. Systém odmeňovania bol taký osobitý, dovtedy sa s takým nestretol. Pokiaľ podľa prokurátora
mal byť v zmysle obžaloby ukrátený o sumu 472,08 eur, tak žiada, aby mu táto suma bola uhradená zo
strany obžalovaného. Obžalovaný bol prístupný dohovoru, ak niečo nesedelo vo výplate, komunikovali o
tom, on mal taký svojský prístup, vždy sa však snažil vysvetliť to a svedok nemal dôvod mu nedôverovať.
Predložené tabuľky z č. l. 30 a 31 môžu byť tie, ktoré boli vždy vyvesené na prístupnom mieste na
predajni, tá prvá bola tzv. všeobecná šiškovacia tabuľka a tá druhá je zrejme prehľad výkonov za určité
obdobie, bolo to obnovované ako údaj vždy za každý deň a aj asi za obdobie celého mesiaca. Nevedel,
či sa rozhodoval medzi mzdou podľa hodín resp. podľa výkonov, raz to bolo výhodnejšie tak, inokedy
zase opačne. Firma sa určite snažila zvýšiť svoje obraty, k tomu aj boli motivovaní, pre neho bolo
obťažujúce denne riešiť to vyhodnocovanie. Výplatné pásky dostávali od zamestnávateľa riadne. Nevie,
či bol na začiatku upozornený, že v prípade mzdy podľa výkonov je v nej už zohľadnená aj práca
nadčas, v pracovnej zmluve si to asi nevšimol. Počas trvania pracovného pomeru si od obžalovaného
neuplatňoval žiadnu škodu, nepripadalo mu, že mu niečo dlhuje. Ak mal problém, tak to bolo skôr so
škodovými udalosťami, keď im niečo ukradli - mali totiž hmotnú zodpovednosť. Nevedel sa vyjadriť, ako
presne sa k požadovanej výške škody dospelo, odovzdal všetky podklady na polícii a tam zrejme nejaký
relevantný účtovník vypočítal škodu, ktorá týmto zvláštnym šiškovacím spôsobom mu bola spôsobená.
Bol šokovaný tou vypočítanou sumou, popravde mu ani neprišlo, že by mu malo toľkoto peňazí chýbať
v čase, keď tam ešte pracoval.

Svedok - poškodený Q. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy k veci sám
uviedol, že si po tých takmer 8 rokoch podrobnosti ku skutku nepamätá, vypovedal k tomu na polícii,
vtedy hovoril pravdu. Súd sa na návrh prokurátora oboznámil s výpoveďou tohto svedka z prípravného
konania, v ktorej popísal najmä svoje fungovanie počas zamestnania v danej firme, nastavený systém
odmeňovania a ukončenie tohto pracovného pomeru. Na položené otázky procesných strán a súdu
uviedol, že pracoval u obžalovaného cca rok, pracovná doba bola asi od 09.00 do 20.00 hod., každý mal
prihlasovacie údaje do systému dochádzky. Mzdu mali dohodnutú v pracovnej zmluve, nejaká časť bola
fixná a niečo formou odmien za výkonnosť na základe takej tabuľky, ktorá ju odzrkadľovala, on si výšku
mzdy neprerátaval. Na konci mesiaca dostávali výplatnú pásku. V rámci práce sa zúčastňoval školení.
Nadčasy si ani nejako nekontroloval. Je možné, že sa niekedy pri odchode zabudol odhlásiť zo systému,
toto sa mohlo stať aj kolegom, nevie, či si navzájom poznali heslá do systému. S obžalovaným si mohli
konzultovať svoje mzdy najmä vo vzťahu k výkonnosti, nepamätá si, či sa podpisovala dochádzka.
Predložené písomnosti z č. l. 30 - 31 sú mu známe, oni aj boli k nahliadnutiu na nástenke na predajni.
Nevie sa vyjadriť k výške uplatnenej škody, nevie ani kým, akým spôsobom a na základe čoho bola
vypočítaná. Trvá na uplatnenej škode, no výšku uviesť nevie. Vyjadrovať sa k prípadným rozporom
vo výpovediach po rokoch je ťažké, ešte v rámci toho výsluchu na polícii si nejaké nezrovnalosti s
obžalovaným vysvetlili. Pokiaľ spomínal tú nižšiu mzdu oproti očakávaniam, tak je možné, že si spolu s
kolegami želal vyššiu mzdu, akú v skutočnosti dostali, nikto vtedy nejaké nezrovnalosti nemusel riešiť
s vtedajším zamestnávateľom.

Svedkyňa H.. X. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedala
v podstate zhodne ako v prípravnom konaní, keď popísala svoju prácu účtovníčky a mzdárky pre
obžalovaného v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Mzdy boli spracovávané v zmysle platnej legislatívy,
nemala záujem na nejakom nižšom výpočte miezd a takýto pokyn jej nikdy nedal ani obžalovaný. Mali
kontrolu zo Sociálnej poisťovne i Daňového úradu, obe prebehli v poriadku. Hodnoty odmien obžalovaný
vypočítaval sám, stávalo sa, že museli riešiť škody spôsobené zamestnancami, ktoré jej boli predkladané
v podobe škodového protokolu podpísaného tak zamestnancom, ako i obžalovaným, to sa následne
premietlo do zrážok zo mzdy. Na položené otázky následne uviedla, že mali vo firme osobitný spôsob
odmeňovania, tzv. šiškovací systém. Nevidela, ako konkrétne mzda pracovníka vznikla, už hotové údaje
k výške mzdy priniesol pán obžalovaný. Mzda zamestnancov pozostávala zo základnej zazmluvnenej
mzdy a k tomu prirátavala odmenu na základe tzv. šišiek podľa rozhodnutia obžalovaného. Ako bola
tá samotná odmena vyrátaná ona nevedela, predkladal jej i dochádzkový systém resp. výstupy z neho
v tlačenej forme, od zamestnancov iný podklad k dochádzke nikdy nedostala. Žiadnym spôsobom sa
nepodieľala na údajoch o odpracovaných časoch, výške základnej mzdy, výške odmeny, všetky údaje
dostávala a len ich spracovávala. Spolupracovali asi 2 roky, bolo to po dobu jeho podnikania do roku
2015. Nosil jej podklady do kancelárie, na predajni bola len párkrát, keď bolo čosi treba zaniesť - spravidla
žiadané potvrdenia zamestnancom. Až po ukončení živnosti obžalovaného - asi 4 až 5 mesiacov po
tom - jej oznámil, že zamestnanci nejakým spôsobom napádajú mzdy a bude sa to riešiť, dovtedy takýto
problém nikdy nebol, nikdy sa otvorene nikto nesťažoval, pri tom mesačnom spracovávaní nikdy nikto

u nej nereklamoval výšku mzdy. Mala k dispozícii pracovné zmluvy, mzdové výmery, ak boli potrebné,
tak aj škodové výmery. Spracovávala zamestnancom výplatné pásky, kde si mohli skontrolovať všetky
rozhodné skutočnosti, teda odpracované hodiny, výšku hrubej mzdy, výšku čistej mzdy, výšku vyplatenej
odmeny. Či jej ich naspäť vracal do účtovníctva podpísané si nepamätala, a ani či v pracovných zmluvách
mali zamestnanci nejakú dohodu o tom, že prípadné nadčasy budú súčasťou vyplatenej mzdy. Dokument
vo forme mzdového predpisu spoločnosti v podstate nemali, neexistoval nejaký takýto interný predpis ku
kritériám stanovovania miezd pracovníkom, aspoň ona takéto niečo k dispozícii nemala. K predloženému
mzdovému výmeru zamestnanca W. uviedla, že ho pozná - jeho kostru prevzaali zo spoločnosti R.
- je tam uvedená posledná veta, že celková mzda je závislá od plnenia výkonových ukazovateľov a
priznaných odmien podľa podmienok stanovených v mzdovom predpise spoločnosti. Tento konkrétne
k dispozícii nemala, avšak predpokladá, že práve na základe neho obžalovaný mzdy a výšku odmeny
stanovoval.

Svedok Q. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy vypovedal, že s
obžalovaným sú bývalí kolegovia, svedok v minulosti cca 3 roky pracoval v R. A., bolo to dávno, asi v roku
2010. Tam sa stretával s obžalovaným ako vtedajším vedúcim alebo zástupcom vedúceho. Dochádzka
bola vedená formou zapisovania sa, už nevie či elektronickou formou alebo len na papier, odmeňovaní
boli podľa odpracovaných hodín, tiež sa tam riešili nadčasy a nejaká motivačná zložka, ktorá závisela od
úspešnosti predaja, on patril k dobrým predajcom. Mohli si vybrať odmeňovanie podľa odpracovaných
hodín s nadčasmi alebo zohľadnenia úspešnosti predaja, to bolo pre neho vždy výhodnejšie, preto
si volil výlučne túto formu odmeňovania. Boli tam aj kolegovia menej úspešní v predaji, takým bolo
výhodnejšie zvoliť si odmenu podľa skutočne odpracovaných hodín, bolo to vždy podľa výberu toho -
ktorého zamestnanca. Boli mu známe písomnosti z č. l. 30 a 31 spisu (ČVS:592/3), ide o tzv. „šišky“,
ktoré zohľadňovali maržu predaja, obraty a podobne. Dalo sa z toho vo vzťahu k určovaniu mzdy vyčítať
veľa, najmä odzrkadlenie úspešnosti predaja ku mzde a tabuľku, kde sú uvedení jednotliví zamestnanci
- tá vychádzala každý deň, každý si tak vedel pozrieť úspešnosť svojho predaja aj počet odpracovaných
hodín. On sám už žiadne písomnosti k tomuto obdobiu nemá.

H.. Q. O. ako znalkyňa v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling,
na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení sa v plnom rozsahu pridržala odborného vyjadrenia
č. 8/2017, na toto sa pri svojej výpovedi odvolala. V odbornom vyjadrení sa po popísaní zadanej
úlohy, účelu odborného vyjadrenia a podkladov, ktorými disponovala pri jeho vypracúvaní, v rámci
už samotného odborného vyjadrenia venovala analýze predložených dokladov, zisťovaniu pôvodného
počtu odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov obžalovaného, údajom o ich hrubých a čistých
mzdách, ako i ich dochádzke. Následne zisťovala rozdiel v hrubých mzdách a mzdách k výplate, v
závere sa venovala evidencii finančných prostriedkov, ktorými obžalovaný ako zamestnávateľ v čase
vyplácania miezd disponoval. V jeho záveroch sa potom vyjadrovala po mesiacoch a jednotlivých
zamestnancoch, podľa výpisov záznamov o dochádzke zo systému SAP za rok 2014, k pôvodnému
počtu odpracovaných hodín pred ich doeditovaním alebo odstránením. Tieto uviedla jednotlivo po
zamestnancoch v tabuľkách č. 1A až 13A v rámci vyhotoveného odborného vyjadrenia. V ďalšej časti,
v tabuľkách č. 1C až 12C odborného vyjadrenia sa vyjadrovala k hrubým a čistým mzdám zamestnancov
so zohľadnením odmien a zrážok pri zamestnancoch zamestnaných v hlavnom pracovnom pomere,
a to podľa zisteného pôvodného počtu odpracovaných hodín za rok 2014. Na základe týchto potom
vyčíslila rozdiel medzi zistenými hrubými mzdami resp. čistými mzdami a vyplatenými mzdami po
jednotlivých zamestnancoch a mesiacoch, a to na základe predloženého výpisu z dochádzky v systéme
SAP. Celkový vyčíslený rozdiel medzi zistenými hrubými mzdami a vyplatenými hrubými mzdami jej
vyšiel 5.332,18 €, z toho vyčíslený rozdiel medzi zistenými mzdami k výplate, po zohľadnení zrážok,
a vyplatenými mzdami u jednotlivých zamestnancov po mesiacoch, jej vyšiel celkovo s rozdielom
3.745,69 €. Konštatovala, že obžalovaný ako zamestnávateľ mal dostatok finančných prostriedkov
v čase splatnosti miezd na základe pôvodného počtu odpracovaných hodín pred ich doeditovaním
alebo odstránením u zamestnancov za kalendárne mesiace január až december 2014. Zároveň nebolo
zistené, že by disponibilné finančné prostriedky boli nevyhnutne potrebné na zabezpečenie základnej
podnikateľskej činnosti zamestnávateľa - obžalovaného. V závere odborného vyjadrenia uviedla, že iné
skutočnosti súvisiace s vecou nezistila.
Na otázky procesných strán znalkyňa ďalej uviedla, že ak má laicky zhrnúť, ako dospela k záverom
uvedeným v odbornom vyjadrení, tak na základe predložených dokladov porovnala počet skutočne
odpracovaných hodín, ku ktorým mala byť uhradená mzda a výšku skutočne uhradenej mzdy, zistený

rozdiel bol záverom jej odborného vyjadrenia. K odmenám nemala žiadne podklady, preto ich ponechala
tak, ako boli uvedené v rámci predložených dokladov, k tomu prirátala mzdu prislúchajúcu podľa
odpracovaných hodín. Zohľadňovala pri jeho vyhotovovaní ustanovenie § 121 ods. 2, ods. 3 Zákonníku
práce, ktoré asi ako jediné upravuje možnosť dohody zamestnávateľa so zamestnancom na prípadnom
čerpaní práce nadčas formou náhradného voľna resp. písomnej dohody medzi týmito subjektmi
k možnosti prácu nadčas zahrnúť do samotnej mzdy. Z predložených podkladov nezistila, že by
zamestnancom bolo v danom prípade poskytované náhradné voľno za odvedenú prácu nadčas,
nebolo to ani možné z jej predložených dokladov posúdiť. Za takýmto účelom sa spravidla vyhotovuje
samostatný doklad o čerpaní voľna za prácu nadčas, toto jej predložené nebolo. Nie vždy sa čerpanie
pracovného voľna zaznamenáva vo výplatných páskach, len niektorí zamestnávatelia majú takúto
prax. Jej hlavnou úlohou bolo vyjadriť sa k prípadnému rozdielu medzi vyplatenými mzdami a mzdami
vypočítanými na základe predložených dokladov. Všetky zložky mzdy ona vypočítať nevedela, vo vzťahu
k vyplateným odmenám ich výpočet posúdiť nevedela, a to ani skutočnosť, či konkrétny zamestnanec
mal na ňu nárok a ak áno, v akej výške. Všetky zložky mzdy by mali byť dokladovateľné určitým
potvrdením, pričom výška odmeny ako taká je málokedy kontrolovateľná, ide o určenie podmienok zo
strany zamestnávateľa, či ju prizná a aký postup zvolí. Ak je raz odmena priznaná, má byť vyplatená.
Nemala doklady, ktoré by potvrdzovali, že odmena v danom prípade nahrádzala nejakú zložku mzdy. V
pracovnej zmluve zamestnancov tohto zamestnávateľa nemala vedomosť, že by bol dohodnutý nárok
zamestnanca na uhradenie nadčasových hodín formou odmeny, nemá teda ako posúdiť správnosť jej
výpočtu, takýto výpočet výšky odmeny musí mať presne určené pravidlá resp. stanovené kritéria. Po
predložení tabuľky z č.l. 28 (ČVS: 592/3) za účelom vyjadrenia sa, či ju mala k dispozícii, a to aj v
súvislosti s jej vyjadrením, že jej nebol predložený mzdový predpis spoločnosti, keď obhajoba dala
zároveň do pozornosti text uvedený v tomto type tabuľky, že ide aj o podklad pre stanovenie celkovej
mzdy zamestnanca a zahrňuje tarifnú mzdu, príplatky a náhrady podľa zákona, uviedla, že tento podklad
mala k dispozícii až v čase, keď sa následne vyjadrovala k podanému odbornému vyjadreniu písomným
vyjadrením z novembra 2018, teda nie keď samotné odborné vyjadrenie vypracovávala. Tabuľku osobne
nevnímala ako mzdový predpis pre určovanie výplaty konkrétneho zamestnanca, podľa jej názoru táto
tabuľka nemala vplyv na jej závery, pretože mala byť podložená nejakým ďalším systémom výpočtu,
teda aká hodnota v rámci motivácie zamestnanca pri priznaní odmeny na základe „šišiek“ mu vlastne
prislúchala. Toto ona k dispozícii v danom prípade nemala. Ako sama uviedla, k dispozícii mala zrejme
vyšetrovací spis ČVS: 592/3, odborné vyjadrenie č. 3/2016, ktoré uvádza a aj vyšetrovací spis ČVS: 62/3.
Nepamätá si, či porovnávala podklady zo spisu 592/3 s podkladmi vo vyšetrovacom spise 62/3, myslí,
že to kontrolovala, dúfa, že áno, ale nevedela to úplne presne. Následne bola znalkyňa konfrontovaná
obhajobou s mechanickými chybami predmetného odborného vyjadrenia a údajmi nelogickými (ako
napríklad uvedený čas práce zamestnanca aj mimo otváracích hodín predajne a pod.) Znalkyňa
priznala možné chyby v použitých podkladoch ňou spracovávaných. Ďalej uviedla, že predložené
tabuľky nepomáhajú k zisteniu, ako konkrétne mzda vlastne vypočítaná bola, keď mali dohodnutú
hodinovú mzdu v rámci pracovnej zmluvy, tu sa však objavuje nejaká kombinácia pri konečnom výsledku
aj v spojení s výkonovými ukazovateľmi za celý mesiac. K predstavenému špecifickému spôsobu
odmeňovania uviedla, že v praxi sa s takýmto osobitým výpočtom vyplácania mzdy síce doposiaľ
nestretla, ale to v podstate nič neznamená. Pokiaľ jednotliví zamestnanci mali takýto presný prehľad
o možnosti výberu mzdy na základe odpracovaných hodín a nadčasov resp. naopak výpočtu mzdy pri
zohľadnení motivačného faktora, ktorým bola úspešnosť predaja, tak takéto odmeňovanie pripúšťa ako
pochopiteľné. Pre ňu ako človeka z praxe asi len prišlo slabo pochopiteľné to miešanie princípu hodinovej
mzdy a v konečnom dôsledku mesačnej mzdy, pri zohľadnení výkonnosti a úspešnosti jednotlivého
zamestnanca ako druhá možnosť výberu. Jej sa skôr žiadalo lepšie vysvetlenie, ktoré jej tie podklady, čo
jej boli predložené, úplne neposkytli. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že uvedený spôsob odmeňovania prevzal
ako zaužívaný od subjektu R. A., keď takúto predajňu si zobral neskôr do svojho podnikania, tak toto
nevie vylúčiť, opakuje len, že ona osobne sa s takýmto spôsobom odmeňovania dosiaľ nestretla. Pokiaľ v
praxi dôjde vo všeobecnosti k prípadu, že zamestnanec odpracuje iný pracovný fond, aký má vyznačený
v dochádzke - napr. ak sa zabudne odhlásiť pri odchode z pracoviska - tak je dokonca povinnosťou
zamestnávateľa toto upraviť v jeho pracovnom fonde tak, aby to zodpovedalo skutočnosti. Ak aj Sociálna
poisťovňa či Daňový úrad kontrolujú podnikateľský subjekt, nie vždy sa musia v rámci svojej kontroly
venovať problematike odmeňovania.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného oboznámil s dvoma
svedeckými výpoveďami z prípravného konania.

Svedok Q. Ž. po riadnom zákonnom poučení vo výpovedi v prípravnom konaní popísal svoje cca
ročné pracovné fungovanie v zamestnaní u obžalovaného, a v rámci neho elektronický spôsob vedenia
dochádzky, či nastavený systém odmeňovania. Ten na základe „šiškovacieho systému“ on poriadne
nikdy nepochopil - hoci im aj bol vysvetľovaný, mal pravidelne prehľad o podkladoch k výpočtom odmeny
podľa neho a tie aj boli riadne vyvesené na nástenke na predajni - bilo sa mu to však s odpracovanýmu
hodinami. Obžalovaný bol dobrý šéf, hoci sa párkrát pohádali, mali dobrý vzťah. Svedok nemal nejaké
nízke výplaty, nebol s nimi nespokojný. Až po začatí vyšetrovania políciou zistil zo zaslaných písomností
sumu, ktorú mu mal obžalovaný dlhovať z titulu údajného krátenia mzdy. Po ukončení podnikania
obžalovaným svedok po krátkom čase odišiel pracovať ku konkurencii. Mal pravidelne prehľad o
odpracovaných hodinách, mohlo sa stať, že sa niekedy z dochádzkového systému
zabudol odhlásiť, stávalo sa, že ich v slabších mesiacoch obžalovaný púšťal z práce skôr. Svedok si
uplatnil v adhéznom konaní nižšiu sumu, ako bola suma uvedená orgánmi činnými v trestnom konaní,
jej výšku však nezdôvodnil.

Svedok V. V. po riadnom zákonnom poučení vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 20.02.2019
popísal svoje asi polročné fungovanie v zamestnaní u obžalovaného pred cca 5 rokmi. Mali zavedený
elektronický spôsob vedenia dochádzky, systém odmeňovania bol nastavený motivačne vo vzťahu k
úspešnosti predaja jednotlivých zamestnancov, mávali k tomu každé ráno sedenia u obžalovaného,
vedeli, do čoho idú - kto robil zarobil, kto nie, nezarobil. On osobne sa snažil zarobiť čo najviac na základe
tých „šišiek“. Mávali školenia ohľadom predaja - mohlo sa stať, že sa zabudol odhlásť, keď niektoré zo
školení končilo, s výplatou bol spokojný, problém komunikačný s obžalovaným nemal, ak bolo menej
zákazníkov, púšťal ich aj skôr. O reálne odpracovaných hodinách i výkonoch mal každý prehľad na
základe tabuliek vyviešaných na nástenke každý deň, každý si mohol zvoliť pre neho výhodnejší spôsob
odmeny. Zeditované hodiny podpisoval bez nátlaku. Mal dve exekúcie, ktoré však nie sú uvedené v
odbornom vyjadrení č. 8/2017, str. 26. Svedok si žiaden nárok na náhradu škody neuplatnil.

Súd z listinných dôkazov v spisovom materiáli zistil, že podnet na trestné stíhanie vznikol na základe
anonymného podania, a to vo veci preverovania podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona pracovníkmi 3. operatívneho oddelenia OR PZ, OKP
Martin. V. S. mal uviesť do omylu svojich trinástich zamestnancov tým, že im upravoval na konci mesiaca
dochádzku bez ich vedomia a súhlasu, mal im krátiť odpracovaný čas, a tak ponižovať výplatu, čím
mal spôsobiť škodu najmenej 5.565,20 €. Anonymné trestné oznámenie bolo podané dňa 13.10.2014
riaditeľovi OR PZ Martin, a bolo tiež na vedomie zaslané vtedajšiemu ministrovi vnútra a riaditeľovi KR
PZ v Žiline. Okrem iného sa v ňom uvádza, že vec už mal medzičasom prešetrovať aj inšpektorát práce.
V oboznámených mzdových výmeroch jednotlivých zamestnancov je okrem ich osobných údajov,
výšky základnej mzdy a účinnosti mzdového výmeru, uvedené i konštatovanie, že celková mzda je
závislá od plnenia výkonových ukazovateľov a priznaných odmien podľa podmienok stanovených v
mzdovom predpise spoločnosti. Podpisovali ho jednotlivo každý zamestnanec, za zamestnávateľa vždy
obžalovaný.
Súčasťou spisového materiálu je tzv. šiškovacia tabuľka, teda tabuľka z programu G. Y.. V rámci tejto
je aj položka s uvedením odpracovaných hodín, a to bez možnosti ich revidovania či editovania. Ide o
tabuľku, ku ktorej sa svedkovia vyjadrovali tak, že bola k dispozícii každý deň na nástenke v predajni.
Z listiny predloženej obžalovaným a vzťahujúcej sa k plánovaniu zmien vyplýva, že otváracie hodiny, a
teda práca zamestnancov na predajni začínala najskôr o 09.00 hod. v danej prevádzke a jej ukončenie
bolo vždy najneskôr o 20.00 hod.
Trestné stíhanie v tejto veci bolo začaté dňa 21.10.2016, obvinenie vznesené V. S. dňa 15.03.2018, a
to pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a pokračovací prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 30.04.2015.
Z delimitačného protokolu zo dňa 02.02.2015 vyplýva prechod práv a povinností v existujúcich
pracovnoprávnych vzťahoch od 01.02.2015 z obžalovaného na nástupcu - R. W. W.. Y.. R..
Súčasťou spisu je i obžalovaným uvádzaný mzdový predpis spoločnosti, a to príklad v konaní
spomínanej tzv. šiškovacej tabuľky, ktorá visela denne na tabuli v predajni s podpismi jednotlivých
zamestnancov vždy po každej zmene tejto tabuľky.

Obžalovaný do spisu predložil aj príklady výpočtu rozdielu mzdy v dvoch odmeňovacích systémoch,
prehľad o dochádzke či protokoly o náhrade škody na základe podpísanej hmotnej zodpovednosti
zamestnancov, ktoré tiež boli zohľadňované pri vypočítavaní miezd u jednotlivých zamestnancov.
Od spoločnosti R. A. boli vyšetrovateľom do spisu vyžiadané tabuľky odpracovaných hodín a podrobné
údaje k editovaniu pracovného času. Z týchto okrem iného vyplýva, že v niektoré dni uvedené v obžalobe
neboli znížené reálne odpracované hodiny, naopak, bol zvýšený počet odpracovaných hodín proti
reálnemu času, v niektoré dni uvedené v podanej obžalobe zase k editácii vôbec nedošlo. Na konkrétne
prípady v danej súvislosti veľmi podrobne poukázal obhajca pri oboznamovaní tohto listinného dôkazu.
Z uvedeného je zrejmé, že viaceré údaje teda nezodpovedajú údajom uvedeným v skutkovej vete
prokurátorom podanej obžaloby. Vo vzťahu k tomuto dôkazu tiež obžalovaný poukazoval na chýbajúci
úmysel poškodiť svojich zamestnancov vzhľadom na skutočnosť, že objektívne editoval hodiny aj v ich
prospech, a to z dôvodu, aby množstvo odpracovaných hodín pri odmeňovaní na základe výkonnostného
systému zodpovedalo príslušnému stanovenému minimálnemu počtu.
V spise sa nachádza aj podrobný prehľad o dochádzke, kde väčšina týchto písomností je riadne
podpísaná obžalovaným i jednotlivými zamestnancami. Obžalovaný sa k tomuto dôkazu vyjadril tak, že
pokiaľ sú niektoré nepodpísané, mohlo sa to výnimočne stať. Podľa informácií účtovníčky vyšetrovateľovi
odovzdávala podpísané doklady, pokiaľ následne medzi vrátenými vecami ich od vyšetrovateľa nenašla,
písomnosti doplnili z tých, ktorými disponoval sám obžalovaný, tie však podpísané neboli.
Podľa výpisu zo živnostenského registra obžalovaný podnikal pod obchodným menom V. S., s miestom
podnikania Q., Š.I. Č. XXXX/XX, a to v období od 01.04.2013, kedy mu vzniklo oprávnenie na podnikanie,
do 28.02.2015, kedy toto oprávnenie zaniklo.
Obžalovaný do spisu predložil potvrdenie formou e-mailu od spoločnosti R. A., W.. Y.. R.., kde
sa výslovne uvádza, že mzdovým predpisom spoločnosti je „šišková tabuľka“. Vo vzťahu k tomuto
konštatovaniu, teda že mzdovým predpisom spoločnosti je tzv. šiškovacia tabuľka, poukázal obžalovaný
na časť textu v mzdových výmeroch zamestnancov, v zmysle ktorého celková mzda je závislá od plnenia
výkonových ukazovateľov a priznaných odmien podľa podmienok stanovených v mzdovom predpise
spoločnosti. Na tomto predpise je potom následne uvedené, že ide o podklad pre stanovenie celkovej
mzdy zamestnanca a zahrňuje tarifnú mzdu, príplatky a náhrady podľa zákona.

Obhajoba do spisu doložila i výpočet miezd v osobitne spracovaných tabuľkách, v rámci ktorých
poukázali najmä na tú skutočnosť, že znalkyňa pri svojich výpočtoch vychádzala zo súm výplat
vrátane odmien, s ktorými však ona rátať nemohla. Následne sumy, ktoré v zmysle výpočtov znalkyne
odzrkadľovali určitú konkrétnu sumu, očistili o odmenu, ktorú znalkyňa sama potvrdila, že nepoznala a
vypočítali skutočnú čistú škodu, ktorá podľa obhajoby mala znalkyni pri zohľadnení správneho spôsobu
výpočtu maximálne vyjsť, a to v sume 270,39 €. V tejto súvislosti však i poukázali na skutočnosť, že ani
daný údaj nie je celkom správny, keďže nezohľadňuje faktický výkon práce zamestnancami, ktorý mal
byť zarátaný do pracovného času, keďže znalkyňa rátala s celkovými časmi prítomnosti zamestnancov
na pracovisku, vrátane času na prípravu na prácu zo strany zamestnanca resp. čas určený na odchod
z pracoviska po ukončení pracovnej činnosti ako takej. V daných spracovaných tabuľkách sú uvedené
sumy pri jednotlivých pracovníkoch za konkrétne mesiace, a to jednak podľa výplatnej pásky, tiež podľa
pôvodného počtu hodín vypočítanom znalkyňou, následne podľa pôvodného počtu hodín s opravou, t.
j. bez odmeny a v poslednom riadku je rozdiel hrubej mzdy s reálnym nedoplatkom resp. preplatkom
u jednotlivých zamestnancov. U tých zamestnancov, ktorým bolo zistené vyčíslenie s nedoplatkom,
obhajoba predložila i tabuľky s čistou škodou, a teda sumou vyplývajúcou nie z hrubej, ale z čistej mzdy.
Obžalovaný nemá žiaden záznam v registri trestov doposiaľ, v zmysle lustrácií v databáze súdov a
rovnako tak podľa lustrácie Generálnej prokuratúry SR na neho aktuálne nie je vedené žiadne iné trestné
konanie.
Podľa Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov sa od roku 2016 dopustil troch priestupkov
na úseku dopravy, a to v rokoch 2016 a dvakrát v roku 2018, tieto boli minimálnej závažnosti, o čom
svedčia uložené pokuty v rozmedzí od 10,- do 20,- €.

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom
hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s
rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech.

Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138
písm. b/, písm. j/ Tr. zák sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
závažnejším spôsobom konania, a to páchaním trestného činu po dlhší čas a na viacerých osobách.
Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú
nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý
nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy.
Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec,
ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Pri závere o výške škody spáchanej
vylákaním veci podvodným sľubom zaplatenia dohodnutej sumy treba vychádzať zo skutočnej hodnoty
veci, a nie z výšky dohodnutej sumy.
Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho
rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené.
Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo
skupiny osôb.
Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči
poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže
týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď
dochádza k jeho obohateniu.
Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so
skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu
môže byť ľsťou, ale môže ísť hoci aj o nepravdivú informáciu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel.

Prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa
dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom
alebo ich prokurista, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu
mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci v tento
deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti
právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykonal opatrenia
smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov a spôsobí takýmto činom väčšiu škodu.
Páchateľom tohto trestného činu je teda špeciálny subjekt vymedzený zákonom, a tým je štatutárny
orgán právnickej osoby, alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista.
Mzdové peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) je plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Podstatnou skutočnosťou tejto skutkovej podstaty je takýto
nárok zamestnanca a nevyplatenie mzdy, jej náhrady, platu, inej odmeny za prácu alebo odstupného
už v uvedený deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal zamestnávateľ peňažné prostriedky na výplatu
a tieto nevyhnutie nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti (vyplatenie nevyhnutnej čiastky za
suroviny, energie a pod.) tak, aby bez výpadkov v podnikateľskej činnosti zabezpečil ďalší chod firmy.
Trestným je v zásade aj vyplatenie len časti finančných prostriedkov, ak sú splnené ďalšie znaky tejto
skutkovej podstaty trestného činu. Objektom tohto trestného činu je teda zmluvný nárok zamestnanca
na mzdu, plat a ďalšie finančné náležitosti. Povinnosť vyplatiť mzdu, resp. plat alebo inú odmenu za
prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, je zmluvným
záväzkom. Podmienkou trestnosti podľa tohto ustanovenia je, že páchateľ v deň splatnosti uvedených
nárokov skutočne mal peňažné prostriedky na ich výplatu (ak preukázateľne tieto prostriedky nemal,
nemôže byť trestne zodpovedný). Zároveň musí byť preukázané, že peňažné prostriedky nevyhnutne
nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je
fyzickou osobou. Nevyhnutnosť takého použitia peňažných prostriedkov nemožno predstierať, a preto
bude treba túto skutočnosť osobitne dokazovať. Alternatívnym spôsobom spáchania trestného činu je
vykonanie opatrení, ktoré smerujú k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Zmarením sa

rozumie činnosť, ktorou sa páchateľ zbavuje peňažných prostriedkov (napr. presúvaním kapitálu a pod.).
Trestný čin je dokonaný, za splnenia uvedených podmienok, nevyplatením týchto zmluvných nárokov v
deň ich splatnosti, pričom vyplatenie uvedených nárokov po dni ich splatnosti možno hodnotiť len ako
poľahčujúcu okolnosť, a to úmerne podľa dĺžky času, ktorý uplynul od uvedeného dňa do dňa vyplatenia
nárokov.
Z hľadiska zavinenia sa vyžaduje úmysel páchateľa.

Škodou sa rozumie akékoľvek zmenšenie hodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku, vrátane
toho, ak nenastane obvyklý prírastok na majetku. Škodou malou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák.
rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, škodou väčšou suma dosahujúca najmenej desaťnásobok
takej sumy, značnou škodou najmenej stonásobok takej sumy a škodou veľkého rozsahu najmenej
päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa pritom použijú obdobne na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu. Pri určení výšky škody sa podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. vychádza z ceny, za
ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto výšku škody
nemožno zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej
veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

Na základe komplexne vykonaného rozsiahleho dokazovania súd dospel k záveru, že nebolo bez
ďalších rozumných pochybností preukázané, že by sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný v danom
prípade trestne stíhaný - konanie, ktoré sa mu kladie za vinu sa sčasti vôbec nestalo, časť skutkov
obžalovaný objektívne nevykonal. Pokiaľ podstata žalovaného skutku spočívala v tom, že obžalovaný
mal bez vedomia zamestnancov znižovať počet nimi reálne odpracovaných hodín v obžalobe presne
špecifikovaných dňoch v období od 27.1.2014 do 17.01.2015, v dôsledku toho im vyplatiť nižšie
mzdy, hoci disponoval v tieto dni dostatkom finančných prostriedkov na ich plné vyplatenie, v úmysle
seba obohatiť tým, že iného uvedie do omylu, čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas a na viacerých osobách - a tak spôsobiť väčšiu škodu, je treba najmä zdôrazniť, že sa
vykonaným dokazovaním nepreukázali ako pravdivé tvrdenia obžaloby o nevedomosti zamestnancov
obžalovaného o úprave odpracovaného počtu hodín, tiež údaje o reálnom editovaní hodín obžalovaným
ako zamestnávateľom vo viacerých prípadoch, ďalej o nižšej výplate mzdy ako tej, na ktorú mali
zamestnanci nárok a rovnako tak tvrdenia o výške obžalovaným skutočne spôsobenej škody svojim
jednotlivým zamestnancom, a tým aj sume v obžalobe uvedenej ako celkovo spôsobená škoda jeho
protiprávnym konaním.

Obžalovaný na vykonaných hlavných pojednávaniach veľmi logicky a zrozumiteľne vysvetlil dôvody
pre opakované editovanie reálne odpracovaného času u svojich zamestnancov, a to tak v prípadoch,
ak evidencia nezodpovedala objektívnej skutočnosti (napr. neodhlásenie sa po školení či po pauze),
ale najmä v prípadoch, keď zamestnanec si ako výhodnejšiu formu odmeňovania vybral odmenenie
podľa výkonnostného ukazovateľa. Všetci svedkovia poškodení vo svojich výpovediach potvrdili,
že mali náležitú vedomosť o skutočne odpracovaných hodinách v jednotlivé dni či mesiace, a
tiež zhodne potvrdili skutočnosť, že v danom subjekte sa odmeňovanie uskutočňovalo na základe
dobrovoľnej voľby z ich strany medzi dvoma možnými systémami odmeňovania, a to medzi výpočtom
mzdy na základe počtu skutočne odpracovaných hodín a v rámci toho i odpracovaných nadčasov
alebo na základe úspešnosti predaja, teda výkonnostného ukazovateľa, ktorý mal presne určené
pravidlá (v takomto prípade mu neboli preplatené nadčasy resp. všetky príplatky už boli zahrnuté v
celkovej odmene), dobrovoľne a bez nátlaku bola podpisovaná i dochádzka. Kombinácia oboch týchto
systémov nebola možná a pri objektívnom pohľade na uvedené by ani nemusela byť vyhodnotená
ako spravodlivá voči zamestnávateľovi. Zamestnanci sami mali prirodzene náležitú vedomosť o nimi
skutočne odpracovanom čase, zároveň mali presný a pravidelný prehľad o odpracovanom čase
evidovanom vo vzťahu k nim a ich dochádzke zamestnávateľom, a zároveň mali možnosť slobodného
výberu medzi dvoma uplatňovanými spôsobmi odmeňovania, preto pri tejto otázke nemožno prijať
výklad, ktorý by bol zjavne len v neprospech obžalovaného ako zamestnávateľa. Uvedený systém
odmeňovania bol nastavený motivačne a bol výhodný pre aktívnych zamestnancov. V tomto smere
skutočnosti uvádzané obžalovaným boli objektivizované výpoveďami samotných jeho zamestnancov.
Uvedený systém odmeňovania obžalovaný pritom prevzal už od svojho predchodcu - spoločnosti R.
A., v ktorej bol podľa rovnakých pravidiel v predchádzajúcich obdobiach i on sám, ešte ako radový
zamestnanec, odmeňovaný, čo bolo podporené aj výpoveďou svedka D.Ř., zamestnanca z obdobia,
keď zamestnávateľom ešte nebol obžalovaný (rok 2010), ako aj z oboznámenia mzdových výmerov
v spojení s e-mailom zaslaným zo spoločnosti R. A. k definovaniu samotného pojmu mzdový výmer.

Uplatňované pravidlá v tomto systéme odmeňovania, ktorý sa javí plne logickým z pohľadu motivovania
zamestnancov zo strany zamestnávateľa k vyšším výkonom, boli známe všetkým dotknutým subjektom,
boli im riadne vysvetľované - to potvrdili aj samotní zamestnanci. Výhrady voči nemu vznikli v podstate až
v súvislosti s následným vznikom možnosti získať po obvinení bývalého zamestnávateľa určité finančné
prostriedky naviac, hoci opätovne je potrebné zdôrazniť, že jednotliví zamestnanci mali sústavný prehľad
o svojom výkone, o odpracovanom čase, všetky údaje im boli vždy k dispozícii bez akéhokoľvek
utajovania zo strany obžalovaného a napokon sám zamestnanec mal objektívne presnú vedomosť o
tom, koľko času v práci v skutočnosti strávil. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť ani fakt, že v čase,
kedy malo dochádzať podľa obžaloby k páchaniu trestnej činnosti obžalovaným, nikto zo zamestnancov
výšku svojej mzdy či množstvo odpracovaných hodín, o ktorých mali vždy náležitý prehľad, nenamietal.
K tomuto došlo v skutočnosti až v rámci vyšetrovania, kde boli zamestnanci jednotlivo konfrontovaní s
tvrdením - ktoré sa v konečnom dôsledku ukázalo ako minimálne veľmi sporné - že došlo k vyplateniu
im nižších miezd ako tých, na ktoré mali mať podľa tvrdení v obvinení nárok. Po výpočte tohto
údajného rozdielu zo strany orgánov činných v trestnom konaní si teda viacerí z nich uvedené finančné
prostriedky ako údajne spôsobenú škodu i uplatnili v rámci adhézneho konania, hoci takúto požiadavku
nikdy predtým samotnému zamestnávateľovi - obžalovanému či jeho účtovníčke a mzdárke, z vlastnej
iniciatívy nepredniesli. Obžalovaný vybavovanie účtovnej a mzdovej agendy zveril profesionálke, ktorá
v jeho postupe taktiež nikdy nenamietala nezrovnalosti, tie mali vzniknúť až na základe anonymu
zaslaného polícii po ukončení podnikania obžalovaným. Poškodení v rámci svojich výpovedí pred súdom
žiadnym spôsobom nedokázali výšku nimi uplatňovanej škody, ktorá im mala byť konaním obžalovaného
údajne spôsobená, vysvetliť a sami ani vyčísliť. Počas pôsobenia obžalovaného v rámci uvedeného
podnikania boli dokonca vykonávané priebežne kontroly sociálnou poisťovňou či daňovým úradom -
bez zistenia akýchkoľvek nedostatkov u neho, čo taktiež skôr svedčí o úprimnej snahe obžalovaného
podnikať v súlade s platnou legislatívou a čestne.

Ďalej je potrebné konštatovať, že v skutkovej vete obžaloby sa nachádzali uvedené i dni editácie
pracovných hodín, kedy malo dôjsť k zníženiu skutočne odpracovaných hodín, hoci objektívne po
vykonanom dokazovaní je zrejmé, že k takémuto zníženiu v daných prípadoch nedošlo, naopak,
dokazovaním boli zistené dni, kedy museli byť reálne odpracované hodiny navýšené. Takéto
nezrovnalosti boli zistené napríklad pri dátumoch údajnej editácie u H. F. v dňoch 02.02.2014,
16.03.2014, 03.04.2014, 09.09.2014, 11.10.2014, 29.10.2014, 01.11.2014, 27.11.2014, 10.12.2014,
17.01.2015; Q. Q. v dňoch 01.03.2014, 03.04.2014, 01.06.2014, 04.08.2014; H.. U. I. dňa 03.04.2014;
Q. Y. v dňoch 01.05.2014, 01.07.2014, 04.08.2014, 11.10.2014, 01.11.2014, 04.12.2014, 10.12.2014; X.
E. v dňoch 01.07.2014, 09.09.2014, 11.10.2014, 01.11.2014, 27.11.2014; V. V. 09.09.2014, 01.11.2014,
10.12.2014; Q. Ž. 21.10.2014, 17.01.2015 a Ľ. S. 27.11.2014 a 10.12.2014. Čiastkové útoky kladené
obžalovanému za vinu spočívajúce v znižovaní počtu odpracovaných hodín sa v 61
prípadoch nielenže nestali, pretože k zníženiu počtu hodín nedošlo, ale v 22 prípadoch z nich dokonca
došlo k zvýšeniu počtu odpracovaných hodín v prospech zamestnancov. Taktiež prípady, keď došlo k
editácii času pani F., o čom vypovedala v zhode s obžalovaným sama táto svedkyňa, neboli žiadnym
spôsobom rozlíšené v rámci podanej obžaloby - pre dlhý časový odstup ani nebolo celkom možné
zistiť, ktoré mesiace vlastne editovala ona - hoci vo svojom súhrne uvedené skutočnosti majú dopad na
výšku vypočítanej škody, ktorá v danom prípade zostala minimálne veľmi pochybnou a spornou. To, že k
editovaniu dochádzalo skutočne v záujme správneho vyhodnotenia údajov o pracovnom fonde pre riadny
výpočet mzdy zamestnancom svedčí i toto vo viacerých prípadoch uskutočnené upravenie pracovného
fondu navýšením skutočne odpracovaného času u jednotlivých zamestnancov. V rámci vykonaného
dokazovania boli zistené i prípady, keď sa zamestnanci zabudli zo systému odhlásiť a následne mali
započítaný v evidnecii nelogický počet odpracovaných hodín (napr. Q. Q. v dňoch 12.7.-13.7.2014, t. j.
za 48 hodín, vedené odpracované spolu 34 hodín a 25minút).

Pokiaľ prokurátor svoje tvrdenia z obžaloby opieral o závery znaleckého dokazovania, je nutné
poukázať na skutočnosť, že znalkyňa pribratá v danej veci do konania v rámci svojho výsluchu
na hlavnom pojednávaní síce potvrdila neštandardnosť spôsobu výpočtu mzdy, ktorý bol v danom
prípade obžalovaným používaný, no hoci sa ona osobne v praxi s takýmto dosiaľ nestretla, v
konečnom dôsledku ho označila za pochopiteľný. Priznala tiež, že v materiáloch, ktoré pri vypracovávaní
odborného vyjadrenia mala k dispozícii, detailnými podkladmi pre náležité pochopenie nastavenej
formy odmeňovania v tom čase ani nedisponovala. Znalkyňa nevedela vypočítať všetky zložky mzdy,
posúdiť výpočet odmien a prípadný nárok konkrétneho zamestnanca na ňu - k odmenám nemala
žiadne podklady, ich výšku teda ponechala tak, ako bolo uvedené v rámci predložených dokladov, a

pripočítala ku nim aj nadčasy, čím došlo k spojeniu dvoch vzájomne vylučujúcich sa spôsobov výpočtu
odmeny a v konečnom dôsledku k nesprávnemu záveru o nej. O minimálne jeho faktickom spochybnení
svedčí i rozdiel zistený na základe výpočtov pri dôslednom rešpektovaní možnosti výberu len jedného
z nastavených spôsobov odmeňovania, ktorý do konania predložila obhajoba. V prípadoch, kedy
zamestnávateľ vyplácal nadčasy, nie odmenu, pritom ani znalkyňa rozdiely vo vyplatenej mzde nezistila.
Súd k uvedenému ďalej dodáva, že údaje z odborného vyjadrenia tiež mohli byť skreslené i prípadnou
úpravou miezd v dôsledku škodových udalostí pri zamestnancami podpísanej hmotnej zodpovednosti
(znalkyňa neuviedla či a ako sa pri svojich výpočtoch s nimi vysporiadala) alebo nezohľadnením pri
znaleckom výpočte údajov, že otváracie hodiny predajne boli preukázateľne stanovené od 09.00 do
20.00 hod. (v tomto čase teda mali a mohli zamestnanci svoju prácu aj reálne vykonávať). V zmysle
vyššie uvedeného teda nemožno konštatovať, že by bola výška v obžalobe tvrdenej údajne spôsobenej
škody obžalovaným bez ďalších rozumných pochybností objektívne preukázaná.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného nemožno prehliadnuť, že vždy doposiaľ žil bezúhonným a čestným
spôsobom života. Zároveň z vykonaného dokazovania sa ako dôvodné javí, že z pozície zamestnávateľa
mu na jeho zamestnancoch úprimne záležalo (napr. postoj pri vzniku manka po odhalených krádežiach,
použitie vlastných prostriedkov na udržanie chodu firmy a pod.). Na chýbajúci zlý úmysel v konaní
obžalovaného poukazuje a svedčí o tomto i už vyššie spomenutá skutočnosť, že ako bývalý
zamestnanec firmy R. A. kompletne prevzal zaužívaný systém odmeňovania tejto firmy, pri čom mu
nemožno vyčítať jeho predpoklad a dôvodné očakávanie, že tak na trhu etablovaná firma má uvedené
skutočnosti právne i fakticky v poriadku a ako aj sám uvádzal, ani len netušil, že by sa takto mohol
vystaviť problémom s hroziacim trestným konaním voči jeho osobe. Nejaví sa ako pravdepodobné, že by
sledoval nenáležité obohatenie sa - v niektorých prípadoch ním boli zamestnancom dokonca vyplatené
vyššie náhrady za mzdy vo sviatok oproti nároku vypočítanému znalkyňou (napr. str. 14 odb. vyjadrenia
za apríl, máj, august 2014 atď.), po skončení podnikania musel podľa vlastných slov predať auto, aby
vyplatil dlhy spojené s podnikaním, pričom po ukončení podnikania bol vo finančne horšej situácií, ako
pred jeho začatím. Je možné sa stotožniť s názorom obhajoby, že ak prípadne obžalovaný skutočne
urobil nejakú chybu, jedná sa prioritne o civilný nárok vtedajších jeho zanmestnancov, vo vzťahu ku
ktorému by bolo na mieste riešiť civilný, konkrétne pracovnoprávny spor najmä o výklad zmluvy
a mzdových predpisov v spojení so vzorovými zmluvami a dokumentami, ktoré od R. A. obžalovaný
fakticky na začiatku svojho podnikania prevzal.

Ak neexistoval úplne ucelený reťazec dôkazov, tak priamych ako i nepriamych, logickým vyhodnotením
ktorého by nemohol byť iný ako bezpečný záver o tom, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
sa stal, tento je trestným činom a dopustil sa ho práve on ako trestne zodpovedná osoba, bolo
nevyhnutné ho spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Súhrn priamych a nepriamych
dôkazov k preukázaniu viny obvineného pritom vždy musí tvoriť logickú, ucelenú, ničím neprerušovanú
sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky
okolnosti žalovaného skutku, usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne aj vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba a nie obvinený. Obžaloba musí
dokázať vinu obvineného a nie obvinený svoju nevinu. K tomu v danom prípade však nedošlo.

Súd v zmysle vyššie uvedených úvah rozhodol tak, že obžalovaného po vykonanom dokazovaní spod
obžaloby oslobodil, keďže nebolo preukázané, že sa skutok, pre ktorý je stíhaný, i skutočne stal.

V súlade so znením § 288 ods. 3 Tr. por. súd pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby obligatórne
poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Hlasovanie senátu v danej veci bolo jednomyseľné, teda v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.