Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Dana Šiffalovičová

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/175/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105221059
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1105221059.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: UNITAS 47-49-51,
Šancová 49, 831 04 Bratislava, IČO: 30 853 818, zast. JUDr. Iveta Kalinová, advokát, Cukrová 14, 811 08
Bratislava, proti žalovanému: Bytové družstvo "Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, 811 07 Bratislava,
IČO: 00 176 834, zast. JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO:
47 253 479, o zaplatenie 10.264,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 29Cb/140/2005-566 zo dňa 26. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/140/2005-566 zo dňa 26.
septembra 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2005 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.264,24 eur (309.220,39 Sk) s príslušenstvom
z titulu nevyplatenia prostriedkov z fondu prevádzky, opráv a údržby (ďalej len „FPOU“). Žalovaný v
konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako aj skutočnosť, že hospodársky
výsledok deklarovaný v listine predloženej žalobcom ako dôkaz, je len účtovným stavom FPOU a
predstavuje súhrn zálohových predpisov a nie skutočný a reálne hospodársky výsledok FPOU, teda
žalobca nepreukázal výšku ním uplatneného nároku. Nakoniec žalovaný vzniesol námietku premlčania
žalobcom uplatneného nároku.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 29Cb/140/2005-466 zo dňa 02.12.2014 žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.264,24 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 25.11.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 4Cob/98/2015-475 zo dňa 31.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu v spore. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd na uznesenie NS SR sp. zn.
3 Cdo 180/2008 zo dňa 15.10.2009. Uviedol, že súd prvej inštancie uplatnený nárok správne právne
posúdil podľa § 8b ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení. Ako však vyplýva
z vykonaného dokazovania, žalobca v konaní zatiaľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania

uplatneného nároku, a to, v akej výške bol zostatok majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu Š. XX-XX H. R. na účtoch žalovaného v banke. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej
inštancie napriek rozsiahlemu dokazovaniu, vrátane dokazovania vykonaného Znaleckým posudkom č.
1/2012 v znení Doplnenia č. 1, sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal dostatočne, či
a v akej výške bol k ukončeniu správy žalovaným finančný zostatok na účtoch žalovaného v banke,
ktorý bol v zmysle cit. ustanovenia zákona žalovaný povinný previesť na účet žalobcu. Záver konajúceho
súdu o dôvodnosti žalobcovho nároku považoval odvolací súd za predčasný. Takýto záver nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva ani zo záverov ZP, nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel
konajúci súd k uvedeným záverom. Mal za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so
všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci a vytkol nedostatky odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd záverom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať
v naznačenom smere a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky a
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami
strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 220 ods. 2 CSP, najmä uvedie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o
skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní.

4. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 18.04.2018 vyzval v súvislosti s dôvodmi zrušujúceho uznesenia
krajského súdu strany sporu na podanie písomného vyjadrenia vo veci a oznámenie návrhu na
doplnenie dokazovania vo veci. Žalobca na výzvu súdu nereagoval. Na pojednávaní konanom dňa
04.03.2019 uskutočnil súd, po predchádzajúcom poučení strán sporu podľa § 149 až 153 CSP,
sudcovskú koncentráciu a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany a upozornil strany sporu, že na neskôr uplatnené prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany nebude prihliadať a uložil lehotu ďalších 90 dní po doručení
vzájomných podaní, v ktorej v prípade potreby, môžu strany vzájomne reagovať na protistranou
uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany. Žalobca doručil súdu dňa 23.09.2019 Znalecký
posudok číslo 25/2019 vyhotovený Ing. Miroslavou Jakubcovou, znalkyňou v odbore Ekonómia, a
manažment, Účtovníctvo a daňovníctvo. Znalecký posudok doručil teda žalobca po lehote určenej
súdom na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku, ktorá uplynula dňa 04.09.2019, preto súd na
ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom neprihliadol. Skutkové tvrdenia žalobcu
uplatnené v rámci citovaného písomného podania a nasledujúcich podaní, na ním uvedené námietky,
ako aj návrhy na dokazovanie ani dôkazy ním predložené po márnom uplynutí lehoty neprihliadol.
Poukázal na to, že žalobca síce požiadal súd písomnou žiadosťou doručenou mu dňa 05.09.2019 o
predĺženie lehoty uloženej mu v rámci sudcovskej koncentrácie konania na doplnenie skutkových tvrdení
a uplatnenie prostriedkov procesného útoku, konajúci súd však svojím uznesením z 17.09.2019 č.k.
29Cb/140/2005-538 lehotu uloženú žalobcovi nepredĺžil z dôvodov uvedených v citovanom uznesení.
Súd prihliadol, po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, len
na vyjadrenie žalobcu k právnej stránke veci a vyjadrenie k tomu, ako má súd vyhodnotiť vykonané
dokazovanie.

5. Súd uviedol, že medzi stranami zostala sporná skutočnosť, v akej výške bol zostatok majetku
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Š. XX-XX H. R. na účtoch žalovaného v
banke ku dňu ukončenia výkonu správy žalovaným, t.j. ku dňu 30.06.2004. Žalovaný bol podľa § 8a
zákona č. 182/1993 Z. z. povinný v prípade ukončenia správy 30 dní pred jej skončením, najneskôr
v deň skončenia činnosti, t.j. 30.06.2004 previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke
na spoločenstvo - na žalobcu. Konajúci súd vyzval žalobcu (pojednávanie konané dňa 04.03.2019),
v súlade so zrušujúcimi dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, doplniť skutkové
tvrdenia, predovšetkým o riadne vyčíslenie a špecifikáciu ním uplatneného nároku, oznámenie z
akého časového obdobia pochádza žalovaná pohľadávka, z čoho pozostáva, a nakoniec vysvetliť
súdu spôsob jej výpočtu. Žalobca dovodzoval a preukazoval svoj nárok obsahom Hospodárskeho
výsledku za objekt Š. XX-XX N. XX k 30.06.2004 vypracovaný B.. L. (ďalej len „hospodársky výsledok“),
ktorá v relevantnom čase pôsobila ako zamestnankyňa žalovaného, ďalej výsluchom B.. L. a závermi
znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou č. 1/2012. Z obsahu
hospodárskeho výsledku vyplýva, že konečný zostatok predpísaného stavu fondu prevádzky, údržby a
opráv predstavoval k 30.06.2004 sumu 309.220,39 Sk. Predmetná položka hospodárskeho výsledku
popisuje stav predpísaného stavu fondu, teda nepodáva žiadnu relevantnú informáciu o reálnom
nominálnom zostatku fondu k uvedenému dňu. Podľa súdu nie je možné si zamieňať zostatok zisťovaný

podľa účtovného predpisu a reálny zostatok peňažnej sumy na účte. Uvedené hodnoty sa odlišujú práve
v rozsahu nedoplatkov nájomného, príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatku na
predpise zálohy na služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Vo vzťahu k obsahu
hospodárskeho výsledku sa v rámci svojho výsluchu ako svedka vyslovila aj B.. L., bývalá pracovníčka
žalovaného, ktorá uviedla, že ide o stav záväzkov a pohľadávok, ktorý však nezodpovedá stavu hotovosti
na účte vlastníkov. Teda svedkyňa ako osoba, ktorá u žalovaného spracovávala ekonomickú agendu
sama vysvetlila, že hospodársky výsledok nezodpovedá zostatku hotovosti na účte vlastníkov bytov v
dome, teda nejde o zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke, ktorý bol žalovaný povinný v zmysle
§ 8a ods. 2, posledná veta zákona č. 182/1993 Z. z. previesť na účty nového správcu. Obdobne aj
znalkyňa Ing. Miroslava Jakubcová v obsahu odpovede na zadanú otázku č. 3 v závere Znaleckého
posudku č. 1/2012 určila výšku účtovného zostatku na účtoch fondu prevádzky, údržby a opráv, ku dňu
30.06.2004 vo výške celkom 316.813,47 Sk, t.j. 10.516,28 eur. Teda znalkyňa vychádzala z účtovníctva
a nie z reálnych príjmov a výdavkov na účte fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Žalobcom uplatnený
nárok teda predstavuje účtovný zostatok predpísaného stavu fondu prevádzky údržby a opráv bytového
domu, ktorý však nie je totožný so stavom skutkovým, reálnym a nepreukazuje reálny zostatok na
účtoch žalovaného, a teda nepreukazuje ten majetok, ktorý by mal žalovaný previesť na účet žalobcu
po ukončení výkonu správy. Poukázal na to, že s uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

6. Žalobca v priebehu ďalšieho konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie, hoci ho tento
vyzýval, nedoplnil špecifikáciu uplatneného nároku požadovanú súdom. Žalobca neuviedol, ako dospel
k výške ním uplatneného nároku 10.516,28 eur, z čoho táto pohľadávka pozostáva a ani nevysvetlil
súdu spôsob jej výpočtu. Absencia týchto dôvodov robí nárok žalobcu nepreskúmateľným a odníma
protistrane možnosť adekvátne sa voči takémuto nedostatočnému návrhu - tvrdeniu - brániť, keďže
nepozná rozhodné skutočnosti, pre ktoré sa voči nemu konanie vedie, a z ktorých žalobca vychádza
pri uplatnení si svojho nároku práve v požadovanej výške uvedenej v žalobe. Tvrdenie rozhodných
skutočností stranou nie je súdom vynútiteľné. V prípade nedostatočného naplnenia tejto povinnosti súd
môže len od strany žiadať doplnenie skutkových tvrdení, pretože jeho tvrdenia nie sú úplné, čo v danom
prípade súd urobil, a to aj s veľmi konkrétnym pokynom ako je potrebné žalobu doplniť, resp. nárok
špecifikovať. Keďže žalobca si napriek výzve súdu svoju povinnosť tvrdenia nesplnil, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Žalobca predložil (po márnom uplynutí koncentračnej lehoty,
teda súd na tento dôkaz neprihliadol) súdu Znalecký posudok č. 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing.
Miroslavou Jakubcovou bez akéhokoľvek vyjadrenia k nemu, teda bez akéhokoľvek komentára k
záverom znaleckého posudku vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Súd nemôže nahrádzať
skutkové tvrdenia žalobcu o ním uplatnenom nároku a rozhodovať o vlastnej predstave o rozhodujúcich
skutkových okolnostiach. Pre úplnosť súd uviedol, že pokiaľ znalkyňa v Znaleckom posudku č. 25/2019
tvrdí, že stav disponibilného fondu prevádzky, údržby a opráv zistila náhradným spôsobom tak, že
od jeho účtovného (predpísaného) stavu k 30.06.2004 vo výške 316.813,47 Sk, t.j. 10.516,28 eur
odpočítala nedoplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv k 30.06.2004 vo výške 50.676 Sk a určila stav
disponibilného fondu prevádzky, údržby a opráv k 30.06.2004 vo výške 266.137,47 Sk, t.j. 8.834,15 eur,
uvedený postup znalkyne však podľa súdu nezohľadňuje skutočnosť, že z fondu prevádzky, údržby a
opráv sa uhrádza práve prevádzka, údržba a opravy spravovaného bytového domu. Sumarizáciou vyššie
uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia skutočností
relevantných pre posúdenie ním uplatneného nároku, a teda ani dôkazné bremeno, preto žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania
v plnej výške.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

8. Žalobca poukázal na druhú vetu § 153 ods. 1 CSP, podľa ktorej prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uviedol, že vypracovanie znaleckého
posudku si vyžadovalo od znalkyne naštudovanie veľkého množstva bankových účtov, dokladov a
urobenie výpočtov. Žalobca to uviedol aj v žiadosti o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku. Nie je teda spravodlivé viniť žalobou z toho, že by nekonal starostlivo. Žalobca sa to snažil
vysvetliť aj na pojednávaní dňa 26.9.2019, keď uviedol, že komunikoval so znalkyňou a predpokladal, že
znalecký posudok stihne predložiť súdu včas. Problémy s výpočtami boli spôsobené aj tým, že znalkyňa
vinou žalovaného nemala k dispozícii všetky potrebné doklady od žalovaného. Z § 153 ods. 2 CSP pritom
nevyplýva, že by súd bol povinný neprihliadať na dôkazy predložené po márnom uplynutí lehoty. Súd
teda mohol a mal v rámci spravodlivého procesu prihliadnuť na predložený znalecký posudok, a to najmä
so zreteľom na to, že to bol práve žalovaný, ktorý nepredložil požadované doklady. Dal do pozornosti,
že listom zo dňa 04.09.2019 právny zástupca žalobcu žiadal súd o predĺženie lehoty na doručenie
dôkazov z toho dôvodu, že vypracovanie dodatku znaleckého posudku trvá dlhšie ako predpokladal.
Vypracovanie dodatku znaleckého posudku si vyžadovalo od znalkyne naštudovanie veľkého množstva
bankových účtov a urobenie výpočtov. Z toho dôvodu a z dôvodu pracovnej vyťaženosti znalkyne
žalobca nemal k uvedenému dňu k dispozícii znalecký posudok, preto žiadal, aby súd pojednávanie
určené na deň 26.09.2019 odročil. Žalobca napokon doručil znalecký posudok znalca Ing. Miroslavy
Jakubcovej č. 25/2019, zo dňa 16.09.2019, súdu a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 23.09.2019.
Súd aj žalovaný mali teda znalecký posudok na pojednávaní k dispozícii. Argument súdu prvej inštancie,
že spor je vedený od roku 2005 podľa žalobcu neobstojí, keďže konanie bolo na začiatku sporu viackrát
odročované z dôvodu na strane žalovaného, keďže sa žalovaný viackrát nedostavil na pojednávanie,
predtým sa ani neospravedlnil alebo nepredložil požadované doklady v lehote určenej súdom. Žalovaný
v tom čase napriek výzvam súdu prvej inštancie nepredložil prehľad vymáhania nedoplatkov za obdobie
do 30.6.2004. Namietal, že zo strany súdu došlo teda k disproporčnému posudzovaniu strán sporu.

9. Žalobca ďalej uviedol, že nedostatky, ktoré mu vytkol odvolací súd, napravil práve vypracovaním
znaleckého posudku znalca Ing. Miroslavy Jakubcovej č. 25/2019 zo dňa 16.09.2019. Namietal
tvrdenia súdu, že žalobca v priebehu ďalšieho konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie,
nedoplnil, hoci ho tento vyzval na pojednávaní dňa 04.03.2019 na špecifikáciu uplatneného nároku
požadovanú súdom. Tieto tvrdenia súdu sa nezakladajú na pravde, keďže žalobca predložil súdu ešte
pred pojednávaním Znalecký posudok č. 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou.
Žalobca potom na pojednávaní poukázal na tento znalecký posudok, na základe ktorého bol disponibilný
zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv k 30.06.2004 vo výške 8.834,15 eur, ktorý mal žalovaný
po skončení výkonu správy previesť na účet žalobcu. Žalobca teda konkretizoval svoj nárok vo výške
8.834,15 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi túto sumu a nahradiť žalobcovi
trovy konania. Nešlo teda o uplatnenie nároku žalobcu vo výške 10.516,28 eur, ako nesprávne uvádza
súd, ale žalobca si po vypracovaní Znaleckého posudku č. 25/2019 uplatnil nárok vo výške 8.834,15
eur. Žalobca uviedol, že bol oproti žalovanému v nevýhodnom a nerovnom postavení, keďže sám
nedisponoval účtovnými dokladmi a mohol teda vychádzať len z dokladov, ktoré mu poskytol žalovaný.
Žalovaný si povinnosť predložiť súdu požadované doklady nesplnil. Žalobca dňa 30.09.2010 poslal
súdu vyjadrenie k dôkazom, ktoré žalovaný predložil súdu dňa 19.08.2010. Žalobca upozornil na to,
že z predložených dokladov sa nedá určiť, aké preplatky nebo nedoplatky existovali. To malo za
následok komplikovanejší výpočet v znaleckom posudku, posudzovanie dokladov, ktoré mala znalkyňa
k dispozícii, čo viedlo k dlhšej lehote na vypracovanie znaleckého posudku ako žalobca predpokladal.
Tvrdil, že súd by mal byť v takomto prípade zhovievavejší, keďže nerovné postavenie žalobcu a problémy
pri získavaní dokladov potrebných na preukázanie svojho nároku ho stavajú do nevýhodného postavenia
strán sporu. Okrem toho uviedol, že súd žalobcovi na pojednávaní neposkytol priestor na prednes a
vysvetlenie svojho nároku, keďže na začiatku pojednávania predložil žalobcovi uznesenie z 17.09.2019
č.k. 29Cb/140/2005-538 a uviedol, že na predložené dôkazy žalobcu neprihliadne. Odvolateľ tiež
namietal, že súd napriek tomu, že neprihliadol k predloženému dôkazu, Znaleckému posudku č. 25/2019
vyhotovenému znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou, sa týmto znaleckým posudkom zaoberal, avšak
nie na pojednávaní, ale až pri vyhotovovaní písomného rozsudku. S ohľadom na uvedené žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.02.2020. Poukázal na
to, že podľa ustálenej judikatúry napr. R 21/1979 s. 181: Lehotu (rozumej sudcovskú) možno predĺžiť
rozhodnutím (§ 55 OSP), avšak len na návrh, ktorý možno podať do konca tejto lehoty. Len čo lehota

márne uplynie, návrh na jej predĺženie nemožno podať a tomuto účastníkovi nemožno určiť novú lehotu.
Žalobca v poskytnutej 90 dňovej lehote nepredložil žiadny prostriedok procesného útoku, resp. žiadny
dôkaz a ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ bola v konaní uplatnená
sudcovská koncentrácia konania, súd nemôže toto ignorovať a v rozpore s ňou pripustiť nové dôkazy,
ktoré mohla sporová strana uplatniť do uplynutia lehoty určenej súdom. V prípade, ak súd v rozpore
so zvoleným postupom, t.j. sudcovskou koncentráciou, pripustí dôkazy, ktoré mohla sporová strana
uplatniť včas, nepochybne zaťaží konanie procesnou vadou, ktorá zakladá odvolací dôvod. Mal preto
za to, že súd postupoval správne, keď neprihliadol na nový dôkaz žalobcu - Znalecký posudok č. 25 zo
dňa 16.09.2019 vypracovaný znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou, a na pojednávaní dňa 26.09.2019
meritórne rozhodol na základe dôkazov, ktoré boli doposiaľ vykonané. Dal do pozornosti, že konajúci
súd vyzval žalobcu (pojednávanie konané dňa 04.03.2019) v súlade so zrušujúcimi dôvodmi rozsudku
súdu prvej inštancie odvolacím súdom, doplniť skutkové tvrdenia, predovšetkým o riadne vyčíslenie
a špecifikáciu ním uplatneného nároku, oznámenie z akého časového obdobia pochádza žalovaná
pohľadávka, z čoho pozostáva a nakoniec vysvetliť súdu spôsob jej výpočtu. Žalobca v priebehu ďalšieho
konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie, hoci ho tento vyzýval, nedoplnil špecifikáciu
uplatneného nároku požadovanú súdom. Žalobca neuviedol, ako dospel k výške ním uplatneného
nároku 10.516,28 eur, z čoho táto pohľadávka pozostáva a ani nevysvetlil súdu spôsob jej výpočtu.
Žalobca si tak napriek výzve súdu nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia, a tým pádom nemohol ani
uniesť dôkazné bremeno. Súd preto postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, a preto žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.09.2020. Poukázal
na to, že v ustanovení § 153 ods. 2 CSP sa uvádza možnosť, nie však povinnosť súdu neprihliadnuť na
oneskorene predložené dôkazy. Sudcovská koncentrácia konania má preto iba poriadkový charakter.
Nedodržanie sudcovskej lehoty v tomto prípade nemá za následok zánik práva na uskutočnenie
procesného úkonu. Súd preto nie je viazaný sudcovskou lehotou. V prípade potreby ju môže primerane
predĺžiť alebo zrušiť a určiť strane novú lehotu. Oprávnenie súdu predĺžiť sudcovskú lehotu nie je viazané
na návrh strany sporu. To znamená, že súd môže túto lehotu predĺžiť aj z vlastnej iniciatívy (Nález ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 609/2014). Na sudcovskú koncentráciu konania sa vzťahujú aj ustanovenia o odpustení
a zmeškaní lehoty. Podľa § 118 ods. 2 CSP lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť. NS
SR a NS ČR zastávajú právny názor, podľa ktorého sudcovskú lehotu môže súd predĺžiť kedykoľvek
a bez akýchkoľvek obmedzení. K predĺženiu lehoty môže dôjsť aj neformálnym spôsobom, napríklad
tak, že súd na procesný úkon, ktorý strana urobila po uplynutí pôvodne stanovenej lehoty, prihliadne.
Ak strana zmešká sudcovskú lehotu, nemusí to automaticky znamenať, že daný úkon už nemôže
vykonať. Namietal, že napriek tomu, že súd na pojednávaní neprihliadol k predloženému Znaleckému
posudku č. 25/2019, neskôr sa týmto znaleckým posudkom zaoberal, avšak nie na pojednávaní, ale
až pri vyhotovovaní písomného rozsudku, keď v bode 36. rozsudku hodnotil postup a závery znalkyne.
Tým však zabránil žalobcovi, aby na pojednávaní vysvetlil závery znaleckého posudku a uplatnený
nárok. S poukazom na § 122 CSP žalobca zastával názor, že u neho existoval ospravedlniteľný
dôvod na odpustenie lehoty. Žalobca mal k dispozícii len neúplné účtovné doklady, ktoré mu poskytol
žalovaný. Posudzovanie dokladov znalkyňou tak trvalo dlhšie ako žalobca predpokladal, a preto sa aj
posunul termín vypracovania znaleckého posudku. V žiadosti o predĺženie lehoty to žalobca odôvodnil.
Z opatrnosti žalobca poukázal aj na § 470 ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia by sa sudcovská
koncentrácia konania nemala uplatniť v tomto konaní, keďže začalo za účinnosti OSP a jej uplatnenie
by bolo v neprospech strany.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 16.10.2020. Uviedol,
že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.09.2020 spochybňuje záväznosť sudcovskej koncentrácie
konania, žalobca však argumentuje komentárom k Občianskemu súdnemu poriadku z roku 2012 ako
aj nálezom Ústavného súdu SR z roku 2014. Podľa právneho názoru žalovaného nemožno túto
predchádzajúcu právnu aplikovať na konanie vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP. Mal za to, že
§ 470 ods. 2 CSP treba vykladať v súvislosti s procesným úkonom súdu, ktorý na pojednávaní konanom
dňa 04.03.2019, po predchádzajúcom poučení strán sporu podľa § 149 až 153 CSP, vykonal sudcovskú
koncentráciu a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany a upozornil strany sporu, že na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany nebude prihliadať a uložil lehotu ďalších 90 dní po doručení vzájomných podaní,
v ktorej, v prípade potreby, môžu strany vzájomne reagovať na protistranou uplatnené prostriedky
procesného útoku a obrany. Z uvedeného vyplýva, že koncentrácia konania bola vykonaná už za

účinnosti a podľa novej právnej úpravy - CSP. Podstatou koncentrácie je, že strana sporu nemôže
účinne uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany kedykoľvek počas konania,
ale iba v určitom časovom úseku konania. Tento konkrétny časový úsek konania vymedzuje buď
zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia). Preto pokiaľ
súd stanovil lehotu, v ktorej majú strany uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
t.j. sudcovskú koncentráciu konania, a žalobca v poskytnutej 90 dňovej lehote nepredložil žiadny
prostriedok procesného útoku, resp. žiadny dôkaz a ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty, postupoval
súd správne, keď na ďalšie dôkazy žalobcu predložené v konaní po lehote neprihliadol. Zdôraznil, že
žalobca si napriek výzve súdu nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, a tým pádom už logicky nemohol ani
uniesť dôkazné bremeno.

13. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 29Cb/140/2005-566 zo dňa 26.
septembra 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

15. Podľa § 153 CSP,
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 470 CSP,
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/140/2005-566 zo dňa 26. septembra 2019, pretože vykazuje
známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré
by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti
napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
309.220,39 Sk, po prepočte 10.264,24 eur, po súdom pripustenej zmene žaloby spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 31. mája 2005 do zaplatenia a náhrady trov konania, z titulu
nevyplatenia zostatku finančných prostriedkov patriacich do FOÚP vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome Š. XX - XX H. R. ku dňu 30.06.2004. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k.

29Cb/140/2005-466 zo dňa 02.12.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.264,24
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.11.2004 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/98/2015-475 zo
dňa 31.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko záver
konajúceho súdu o dôvodnosti žalobcovho nároku považoval odvolací súd za predčasný. Následne
napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
skutočností relevantných pre posúdenie ním uplatneného nároku, a teda ani dôkazné bremeno. Žalobca
s uvedeným záverom nesúhlasil a odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie namietajúc
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že súd neprihliadol na znalecký posudok predložený zo strany žalobcu a
doručený súdu dňa 23.09.2019. Tvrdil, že vypracovanie znaleckého posudku si vyžadovalo od znalkyne
naštudovanie veľkého množstva bankových účtov, dokladov a urobenie výpočtov. Žalobca to uviedol aj v
žiadosti o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Problémy s výpočtami boli spôsobené
aj tým, že znalkyňa vinou žalovaného nemala k dispozícii všetky potrebné doklady od žalovaného.
Poukazoval na to, že z ustanovenia § 153 ods. 2 CSP nevyplýva, že by súd bol povinný neprihliadať
na dôkazy predložené po márnom uplynutí lehoty, súd teda mohol a mal v rámci spravodlivého procesu
prihliadnuť na predložený znalecký posudok. Žalobca napokon doručil znalecký posudok znalca Ing.
Miroslavy Jakubcovej č. 25/2019 zo dňa 16.09.2019 súdu a právnemu zástupcovi žalovaného dňa
23.09.2019. Súd aj žalovaný mali teda znalecký posudok na pojednávaní k dispozícii. Argument súdu
prvej inštancie, že spor je vedený od roku 2005, podľa žalobcu neobstojí, keďže konanie bolo na začiatku
sporu viackrát odročované z dôvodu na strane žalovaného, keďže sa žalovaný viackrát nedostavil na
pojednávanie, predtým sa ani neospravedlnil alebo nepredložil požadované doklady v lehote určenej
súdom.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie prípisom zo
dňa 18.04.2018 vyzval v súvislosti s dôvodmi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave strany
sporu na podanie písomného vyjadrenia vo veci a oznámenie návrhov na doplnenie dokazovania vo
veci. Žalobca na výzvu súdu nereagoval. Na pojednávaní konanom dňa 04.03.2019 uskutočnil súd prvej
inštancie, po predchádzajúcom poučení strán sporu podľa § 149 až 153 CSP, sudcovskú koncentráciu
a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany a upozornil strany sporu, že na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany nebude prihliadať a uložil lehotu ďalších 90 dní po doručení vzájomných podaní, v ktorej, v
prípade potreby, môžu strany vzájomne reagovať na protistranou uplatnené prostriedky procesného
útoku a obrany. V súdom stanovenej lehote žalobca prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany neuplatnil. Podaním doručeným súdu dňa 05.09.2019 žalobca požiadal o predĺženie
lehoty na doručenie dôkazov a odročenie pojednávania. Uznesením č.k. 29Cb/140/2015-538 zo dňa
17.09.2019 konajúci súd rozhodol, že nepredlžuje žalobcovi lehotu uloženú mu v rámci sudcovskej
koncentrácie konania na doplnenie skutkových tvrdení a uplatnenie prostriedkov procesného útoku.
Následne žalobca doručil súdu dňa 23.09.2019 Znalecký posudok číslo 25/2019 vyhotovený znalkyňou
Ing. Miroslavou Jakubcovou. Znalecký posudok doručil teda žalobca po uplynutí lehoty určenej súdom
na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku, preto súd prvej inštancie na ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania znaleckým posudkom neprihliadol.

23. Odvolací súd považuje takýto postup konajúceho súdu za správny, a námietky žalobcu vo vzťahu
k uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania a neprihliadnutiu na znalecký posudok predložený
žalobcom dňa 23.09.2019, za nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 8 CSP, podľa
ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 5
veta druhá CSP, súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné
úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Z čl. 10 ods. 1 CSP vyplýva
stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. V zmysle čl. 10
ods. 3 CSP, súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony. S týmito princípmi je
spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.

1 CSP). Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho
konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných
vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré
bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k
vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto
skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam
a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby
posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok
stratu sporu na strane svojho klienta.(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa
26.02.2019). Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca požiadal o predĺženie lehoty
na doručenie dôkazov písomne, žiadosťou doručenou súdu dňa 05.09.2019, teda až po jej márnom
uplynutí. Znalecký posudok číslo 25/2019 vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou súdu
doručil dňa 23.09.2019. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že včasnosť predloženia prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu
súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či
prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná
procesné účinky. Podľa názoru odvolacieho súdu, poskytnutím 90-dňovej lehoty, v rámci sudcovskej
koncentrácie, na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, potom čo sám žalobca na pojednávaní dňa
04.03.2019 oznámil, že v takejto lehote je schopný predložiť súdu ním avizovaný znalecký posudok,
konajúci súd umožnil žalobcovi v dostatočnom časovom priestore uplatniť prostriedky procesného útoku,
a to aj s poukazom na skutočnosť, že spor je vedený od roku 2005, a sudcovskú koncentráciu uskutočnil
súd prvej inštancie až po predchádzajúcej márnej výzve žalobcu v apríli 2018 na doplnenie návrhov
na dokazovanie žalobcom. Uvedené konštatoval i súd prvej inštancie v uznesení zo dňa 17.09.2019,
v ktorom poukázal naviac na tú skutočnosť, že žalobca požiadal o predĺženie lehoty s odôvodnením,
že znalec nie je pre zaneprázdnenosť a množstvo podkladov, ktoré potrebuje k príprave znaleckého
posudku preštudovať, schopný včas znalecký posudok vypracovať, žalobca však súdu tieto tvrdenia
žiadnym spôsobom neosvedčil a ani nepreukázal, že by si znalecký úkon znalca vôbec objednal. Súd
prvej inštancie potom postupoval v súlade s § 153 CSP, keď na návrh žalobcu na vykonanie dokazovania
Znaleckým posudkom č. 25/2019, vyhotovený znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou, neprihliadol,
keďže sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. V odôvodnení rozsudku vo veci
samej pritom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 CSP vysvetlil z akých dôvodov
na predmetný procesný úkon žalobcu neprihliadol. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd túto
námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

24. K námietke žalobcu, že argument súdu prvej inštancie, že spor je vedený od roku 2005, neobstojí,
keďže konanie bolo na začiatku sporu viackrát odročované z dôvodu na strane žalovaného, keďže
sa žalovaný viackrát nedostavil na pojednávanie, predtým sa ani neospravedlnil alebo nepredložil
požadované doklady v lehote určenej súdom, odvolací súd uvádza, že zo súdneho spisu je zrejmé, že
vytýčené pojednávania boli viackrát odročované okrem dôvodov na strane žalovaného i z dôvodov na
strane žalobcu, teda obe sporové strany zapríčinili odročovanie pojednávania, a tým pádom predlžovanie
súdneho konania. Uvedená námietka žalobcu je preto nedôvodná.

25. Ak žalobca využitie sudcovskej koncentrácie namietal s poukazom na § 470 ods. 2 CSP, odvolací
súd uvádza, že z ustanovenia § 470 ods. 2 CSP vyplýva, že od účinnosti Civilného sporového
poriadku súd nemôže aplikovať sudcovskú koncentráciu ohľadne tých prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré boli predkladané stranami pred jeho účinnosťou. Naopak, môže a
musí aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku o povinnosti sporových strán doručovať
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Súd prvej inštancie uskutočnil sudcovskú
koncentráciu konania a uložil stranám sporu uplatniť v lehote 90 dní prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany na pojednávaní dňa 04.03.2019, t.j. už za účinnosti Civilného sporového
poriadku. Na posúdenie predmetného prostriedku procesného útoku žalobcu bol preto súd už povinný
aplikovať pravidlá nastavené Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd dáva opätovne do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019, podľa ktorého „Sudcovská
koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku), keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p. vo svojej druhej
vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany
nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a
nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný

princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo (k tomu viď aj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck:
Praha, 2016, s. 1497). Ako je aj z vyššie uvedeného zrejmé, v predmetnej veci sa o prípad spätnej
sudcovskej koncentrácie nejednalo. Uvedená námietka žalobcu je preto nedôvodná.

26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zásada rovnosti účastníkov bola v konaní naplnená, obe
sporové strany mali v rovnakej miere možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, a to takým spôsobom, že žiadna procesná strana nebola znevýhodnená z hľadiska
prístupu k súdu; právo na spravodlivý proces porušené nebolo. Žalobca pri svojej odvolacej argumentácii
opomína, že aby mohol byť pri uplatňovaní svojho nároku úspešný, musel by v konaní uniesť bremeno
tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Konajúci súd pritom vyzval žalobcu (pojednávanie konané dňa
04.03.2019), v súlade so zrušujúcimi dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, doplniť
skutkové tvrdenia, predovšetkým o riadne vyčíslenie a špecifikáciu ním uplatneného nároku, oznámenie
z akého časového obdobia pochádza žalovaná pohľadávka, z čoho pozostáva a nakoniec vysvetliť
súdu spôsob jej výpočtu. Ako konštatoval v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, žalobca v
priebehu ďalšieho konania, po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie, špecifikáciu uplatneného
nároku požadovanú súdom nedoplnil. Žalobca neuviedol ako dospel k výške ním uplatneného nároku
10.516,28 eur, z čoho táto pohľadávka pozostáva a ani nevysvetlil súdu spôsob jej výpočtu. Konajúci súd
potom správne uzavrel, že absencia týchto dôvodov robí nárok žalobcu nepreskúmateľným a odníma
protistrane možnosť adekvátne sa voči takémuto nedostatočnému návrhu - tvrdeniu - brániť, keďže
nepozná rozhodné skutočnosti, pre ktoré sa voči nemu konanie vedie, a z ktorých žalobca vychádza
pri uplatnení si svojho nároku práve v požadovanej výške uvedenej v žalobe. Keďže žalobca si napriek
výzve súdu svoju povinnosť tvrdenia nesplnil súd postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol.
Ak odvolateľ uvádza, že tvrdenie súdu o tom, že žalobca nedoplnil špecifikáciu uplatneného nároku,
sa nezakladá na pravde, keďže žalobca predložil súdu ešte pred pojednávaním Znalecký posudok č.
25/2019 a na tento následne na pojednávaní dňa 04.03.2019 poukázal, čím konkretizoval svoj nárok vo
výške 8.834,15 eur, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že Znalecký posudok č. 25/2019 vyhotovený
znalkyňou Ing. Miroslavou Jakubcovou žalobca predložil po márnom uplynutí koncentračnej lehoty a
zároveň tento predložil bez akéhokoľvek vyjadrenia k nemu, teda bez akéhokoľvek komentára k záverom
znaleckého posudku vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
dôvodne konštatoval, že súd nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu o ním uplatnenom nároku
a rozhodovať o vlastnej predstave o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. S poukazom na vyššie
uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu, že žalobca v konaní neuniesol bremeno
tvrdenia skutočností relevantných pre posúdenie ním uplatneného nároku, ako ani dôkazné bremeno.
Konajúci súd preto postupoval správne, keď žalobu z tohto dôvodu zamietol.

27. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

28. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

29. Námietku žalobcu, že nešlo o uplatnenie nároku žalobcu vo výške 10.516,28 eur, ako nesprávne
uvádza súd, ale žalobca si po vypracovaní Znaleckého posudku č. 25/2019 uplatnil nárok vo výške
8.834,15 eur, považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože zo strany žalobcu nedošlo počas konania
k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a teda súd rozhodoval o celom nároku, ktorý bol uplatnený žalobou.

Nesprávnosť napadnutého rozsudku nespôsobuje ani skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v závere
rozhodnutia vyjadril k Znaleckému posudku č. 25/2019 tvrdiac, že postup znalkyne pri zisťovaní
stavu disponibilného fondu prevádzky znalkyne, ktorý určila vo výške 8.834,15 eur, nezohľadňuje
skutočnosť, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa uhrádza práve prevádzka, údržba a opravy
spravovaného bytového domu. Skutočnosť, že konajúci súd sa z dôvodu presvedčivosti rozhodnutia
v rámci odôvodnenia rozsudku vyjadril k znaleckému posudku predloženému žalobcom po márnom
uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, nespôsobuje nesprávnosť výroku
napadnutého rozsudku a nie je dôvodom na jeho zmenu či zrušenie, keďže žiadnym spôsobom nedošlo
k porušeniu práv žalobcu. Z uvedeného konštatovania súdu len vyplýva, že ani dotknutý znalecký
posudok, na ktorý sa žalobca odvolával, by dostatočne nepreukazoval nárok uplatnený v konaní
žalobcom.

30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
29Cb/140/2005-566 zo dňa 26. septembra 2019, v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.