Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Prvostupňové nenapadnuté… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 72S/18/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200387
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6020200387.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (spravodajca), v právnej
veci žalobcu: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, zast.:
JUDr. Vladimír Vágó, advokát, so sídlom Šafárikova 431, 924 01 Galanta, proti žalovanému: Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. MF/011600/2020-75 zo dňa 03. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.
56403/2020 zo dňa 27.03.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo o nepriznaní postavenia
účastníka konania právnickej osobe Douane, spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, Dunajská Streda (ďalej
len „žalobca“) v odvolacom konaní, ktoré bolo začaté doručením odvolania právnickej osoby I. I. Z V.
V., L., N., (ďalej len „I. Sp.z.o.o.“) proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava sp. zn. 640625/2019 zo dňa
25.11.2019, podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“), pretože žalobca nebol osobou, o ktorej právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach sa malo konať, taktiež nemohol byť rozhodnutiami vydanými v tomto konaní priamo
dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, a nebol podľa § 14
ods. 2 Správneho poriadku ani osobou, ktorej osobitný zákon postavenie účastníka konania priznáva.

2. Ťažiskom prvostupňového rozhodnutia bola taká argumentácia prvostupňového orgánu, že jediným
účastníkom predmetného colného konania, ako aj správneho konania bol deklarant, dlžník, to znamená
právnická osoba I. Sp.z.o.o., ktorá bola, ako deklarant v colnom konaní, priamo zastúpená žalobcom.
V uvedenom dovoznom prípade colný úrad rozhodnutím uložil tomuto deklarantovi povinnosť zložiť
zabezpečenie na DPH v zmysle § 48b ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorá bola zabezpečená schváleným ručiteľom -
žalobcom. Po splnení podmienky zabezpečenia dane z pridanej hodnoty bol tovar v jednotlivých colných
konaniach prepustený do navrhnutého colného režimu voľný obeh s oslobodením DPH pri jeho dodaní
do iného členského štátu. Rozhodnutie Colného úradu Trnava sp. zn. 640625/2019 zo dňa 25.11.2019
o vyrubení a oznámení dlžnej sumy dovoznej platby - dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) bolo
napadnuté odvolaním deklaranta - dlžníka, to znamená právnickou osobou I. Sp.z.o.o. a zároveň aj
odvolaním žalobcu. Prvostupňový orgán dospel po preskúmaní veci k záveru, že žalobca nespĺňal

zákonné podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania v odvolacom konaní proti uvedenému
rozhodnutiu Colného úradu Trnava. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobca vystupoval v colnom
konaní v postavení priameho zástupcu deklaranta - právnickej osoby I. Sp.z.o.o. Poukázal na to, že
podľa článku 18 ods. 1 prvá odrážka Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z
09. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len „Colný kódex Únie“) si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu,
pričom priame zastúpenie v zmysle článku 18 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Únie je také
zastúpenie, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby. Pri priamom zastúpení zástupca
uskutočňuje vo vzťahu k tretej osobe svoje vlastné vyhlásenie vôle v mene a na účet zastúpeného, v
dôsledku čoho vznikajú účinky, čiže práva a povinnosti priamo zastúpenému. Priamy zástupca v colnom
konaní podáva colné vyhlásenie v mene zastúpeného a v colnom konaní sa priamo rozhoduje o právach
a povinnostiach zastúpeného. Colný úrad vydaním rozhodnutia v colnom konaní v prípade priameho
zastúpenia rozhoduje o právach a povinnostiach zastúpeného, t.z. deklaranta. Dlžníkom colného dlhu
je v zmysle článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je
dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva, čo však nie je tento prípad. Podľa § 69
ods. 8 zákona o DPH pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných
predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná
osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu vydaného colným orgánom
iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. Podľa článku
5 ods. 19 Colného kódexu Únie je dlžníkom každá osoba zodpovedná za colný dlh. Presné určenie,
kto je dlžníkom zodpovedným za vzniknutý colný dlh, ktorému má byt' suma colného dlhu oznámená
a ktorý je povinný túto sumu colného dlhu zaplatiť, obsahujú príslušné ustanovenia Colného kódexu
Ůnie obsiahnuté v Hlave 111 Kapitole 1 Colného kódexu Únie „Vznik colného dlhu“. Podľa článku 94
ods. 2 Colného kódexu Únie sa ručiteľ písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného alebo
vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iné platby. Ručiteľ má samostatné postavenie a vždy
musí ísť o osobu odlišnú od dlžníka, keďže v prípade, ak by bol dlžník colného dlhu zároveň ručiteľom za
tento colný dlh, úplne by to poprelo zmysel zabezpečenia colného dlhu zárukou poskytnutou schváleným
ručiteľom. Osoba dlžníka nemôže byť totožná s osobu ručiteľa za ten istý colný dlh. K poukazu žalobcu
na § 85 ods. 6 Colného zákona, podľa ktorého účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu
alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník, prvostupňový orgán uviedol, že poznámka pod
čiarou k ustanoveniu § 85 ods. 6 zákona č. 199/2004 Z. z. odkazuje na články 201 až 211 a článok 216
Nariadenia Rady EHS č. 2913/1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex spoločenstva“). Colný kódex spoločenstva bol s účinnosťou od
01.05.2016 nahradený Colným kódexom Únie. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že ani články 201 až
211 a ani článok 216 Colného kódexu spoločenstva neobsahujú žiadne ustanovenie, podľa ktorého by
bolo možné žalobcu právne kvalifikovať ako dlžníka zodpovedného za vzniknutý colný dlh. Práve naopak
článok 201 ods. 3 Colného kódexu spoločenstva, ktorý je v zmysle platnej legislatívy nahradený článkom
77 ods. 3 Colného kódexu Únie je špecifickým ustanovením uplatniteľným v danej právnej veci vo vzťahu
k článku 5 ods. 19 Colného kódexu Únie, na ktorý sa žalobca odvolával vo svojom odvolaní. Vzhľadom
na uvedené nie je podľa prvostupňového orgánu prípustná argumentácia žalobcu v zmysle §14 ods.
2 správneho poriadku, pretože osobitný zákon (Colný zákon) mu ako ručiteľovi postavenie účastníka
konania v predmetnom prípade nepriznáva. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že zabezpečenie DPH
pri dovoze rieši ako samostatný právny inštitút aj § 48b zákona o DPH, ktorý priamo odkazuje na §
55 Colného zákona. Oba uvedené zákony riešia ručiteľa v rámci zabezpečenia dovoznej platby, resp.
priamo DPH, ako samostatný právny inštitút, kedy je osoba ručiteľa oddelená od osoby colného alebo
daňového dlžníka a nemá s ňou totožné hmotnoprávne ani procesné postavenie. Colný úrad v súlade
s § 48b ods. 1 zákona o DPH žiadal pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh od právnickej
osoby SENPAGA Sp.z,o.o, zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie
od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane bolo poskytnuté podľa § 55 Colného zákona. Colný
kódex Únie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ručiteľovi priznávalo postavenie účastníka colného
konania, dlžníka v colnom konaní, či postavenie účastníka iného správneho konania, ktoré prebieha za
účelom dodatočného resp. neskoršieho vymerania a oznámenia colného dlhu vzniknutého prepustením
tovaru do navrhnutého colného režimu voľný obeh. Ručenie je ako jedna z foriem zabezpečenia colného
dlhu a právny inštitút ručiteľa sú upravené v Colnom kódexe Únie samostatne (článok 92 ods. 1
písm. b) a článok 94 a nasl. Colného kódexu Únie), oddelene od ustanovení, ktoré určujú právnu
kvalifikáciu dlžníka zodpovedného za colný dlh (a to aj v prípade vzniku colného dlhu prepustením
tovaru do voľného obehu podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie aj v ostatných prípadoch vzniku
colného dlhu upravených Colným kódexom Únie). Jediným účastníkom predmetného colného konania

ako aj súvisiaceho správneho konania ako deklarant a dlžník je právnická osoba A. Sp.z.o.o., ktorá
bola povinná platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne je jedinou osobou,
ktorej bola vyrubená DPH, pretože podľa rozhodnutia colného úradu nebola potvrdená pravdivosť a
správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu, keďže o jej právach a
povinnostiach sa v colnom konaní rozhodovalo. Rozhodnutím colného neboli dotknuté práva, právom
chránené záujmy ani povinnosti priameho zástupcu - žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že právnická
osoba I. Sp.z.o.o. ako účastník konania je jediná oprávnená podať vo vlastnom mene odvolanie proti
rozhodnutiu colného úradu zn. 640625/2019 zo dňa 25.11.2019, ktorým colný úrad vyrubil právnickej
osobe I. Sp.z.o.o. DPH podľa § 48b ods. 4 zákona č, 222/2004 Z.z. a v súlade s colnými predpismi
zapísal sumu dlžnej dovoznej platby do účtovnej evidencie a oznámil ju právnickej osobe I. Sp.z.o.o.,
resp. jej zástupcovi. Argumentácia žalobcu v odvolaní podľa názoru prvostupňového orgánu vôbec
nezohľadňuje osobitný charakter colného práva ako samostatného odvetvia verejného práva a z toho
vyplývajúci výrazne odlišný obsah aj rozsah práva a oprávnených záujmov osôb vstupujúcich do
právnych vzťahov podľa rôznych ustanovení colného, finančného a správneho práva. Právny inštitút
ručenia (zabezpečenia pohľadávky tvorenej colným dlhom alebo DPH) podľa colných predpisov, resp.
podľa daňových predpisov nie je možné stotožňovať s právnym inštitútom ručenia (zabezpečenia
akejkoľvek pohľadávky) podľa občianskeho alebo obchodného práva, kedže ide o úplne samostatné
právne inštitúty, ktoré sledujú odlišný účel a na jeho dosiahnutie využívajú odlišné právne prostriedky
(podľa samostatných ustanovení rôznych právnych predpisov). Námietky žalobcu odkazujúce na
ustanovenie § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na ustanovenie § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka
nezohľadňujú skutočnosť, že ručenie v zmysle príslušných ustanovení colných predpisov (vrátane
zabezpečenia dane pri dovoze tovaru podľa § 48b zákona o DPH) sa právnou úpravou, účelom aj
obsahom zásadne odlišuje od zabezpečenia pohľadávky v obchodnom alebo v občianskom práve.
Právny inštitút zabezpečenia dovoznej platby, resp. v konkrétnom prípade DPH pri dovoze tovaru je
ako taký jednoznačne právnym inštitútom verejného práva, hoci predpokladom jeho realizácie je aj
súkromnoprávny zmluvný vzťah medzi osobou, ktorá je alebo následkom určitých právnych skutočnosti
podľa colných predpisov bude, resp. sa môže stať dlžníkom zodpovedným colným (finančným) orgánom
za zaplatenie colného dlhu (dovozných platieb) a medzi osobou, ktorá síce nie je účastníkom colného
konania, resp. konania pred colnými orgánmi a ani deklarantom, ale ktorá sa zároveň zaviaže tento colný
dlh v prípade, ak nastanú zákonom predpokladané skutočnosti, zaplatiť colným (finančným) orgánom za
dlžníka. Tento súkromnoprávny vzťah medzi dlžníkom právne kvalifikovaným podľa colných predpisov
(napr. podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Ůnie) a medzi ďalšou osobou, ktorá sa (v zásade v
rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe zmluvy podľa súkromného práva a za odmenu) zaviaže,
že za dlžníka v prípade jeho nespôsobilosti plniť, dlžnú sumu colným orgánom zaplatí, nemá vplyv
na verejnoprávny vzťah medzi dlžníkom (deklarantom) a colnými (finančnými) orgánmi. V rámci tohto
právneho vzťahu ide o poskytnutie ručenia treťou osobou (ručiteľom) a prijatie takéhoto zabezpečenia
dovoznej platby colnými orgánmi. Vzniká tak samostatný nový právny vzťah medzi ručiteľom a colnými
(finančnými) orgánmi v postavení veriteľa. Realizácia právneho inštitútu zabezpečenia dovoznej platby
ručením nerobí z ručiteľa účastníka colného konania pri prepúšťaní tovaru do navrhnutého colného
režimu ani účastníka správneho konania vedeného colnými orgánmi pri dodatočnom vymeraní dovoznej
platby. Argumentácia ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka je z vyššie
uvedených dôvodov neopodstatnená. Okrem toho prvostupňový orgán poukázal aj na to, že žalobca v
postavení ručiteľa DPH konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti dobrovoľne (vychádzajúc
z princípu zmluvnej slobody, ktorej súčasťou je aj slobodný výber zmluvného partnera), vstúpil do
zmluvného vzťahu s deklarantom, s ktorým uzavrel zmluvu o poskytnutí ručenia za dohodnutú odmenu.
Uzavretím tejto zmluvy teda žalobca sledoval dosiahnutie zisku, ktorý je imanentným znakom podnikania
(§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Imanentnou súčasťou podnikania je však aj podnikateľské riziko,
že konkrétny obchod, prípadne celá podnikateľská činnosť podnikateľa skončí stratou, ktorú znáša sám
podnikateľ. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca dňa 18.05.2017 podpísal Záručnú
listinu DPH, kde v bode 1 sa zaviazal spoločne a nerozdielne s dlžníkom uhradiť DPH a pohľadávky,
ktoré vzniknú v súvislosti s prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH
z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu v prípade, že deklarant nepredloží colnému úradu do
60 dni od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH dôkaz o tom, že
preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, alebo ak finančným orgánom iného členského štátu
nebola potvrdená pravosť alebo pravdivosť dôkazu, ktorý predložil deklarant o tom, že preprava tovaru
skončila v inom členskom štáte, bez ohľadu na to, kde DPH vznikla a ktorý colný úrad ju vymeral. Colný
úrad záruku prijal (číslo zabezpečenia GRN 17SK580000D000069) dňa 31.05.2017. Ručenie, ktorým
sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, vzniká dohodou veriteľa (colný úrad) a ručiteľa (žalobca), v ktorej

ručiteľ písomne zoberie na seba záväzok uspokojiť veriteľovu pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník.
Je nepochybné, že na vznik ručiteľského vzťahu je potrebný súhlas veriteľa. Záväzkový právny vzťah z
ručenia môže existovať iba popri hlavnom (základnom) záväzkovo-právnom vzťahu (veriteľ - dlžník), a
preto má povahu akcesorického právneho vzťahu. Ručiteľský záväzok sa viaže na pohľadávku a nie na
dlžníka, pričom zaniká zánikom pohľadávky, ktorá nim bola zabezpečená. Vzhľadom na vyššie uvedené
sa žalobca neoprávnene domáhal byt' účastníkom konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku,
pretože plnenie, na ktoré sa zaviazala v zmysle platnej právnej úpravy vylučuje, aby vydaním odvolaním
napadnutého rozhodnutia boli priamo dotknuté jej práva a právom chránené záujmy a povinnosti, a preto
nie je osobou, ktorá má právo na odvolanie podľa článku 44 ods. 1 Colného kódexu Únie. Prvostupňový
orgán preskúmaním odvolania žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu zistil, že žalobca ako priamy
zástupca deklaranta a jeho ručiteľ DPH nebol účastníkom predmetného konania, takže nebol oprávnený
vo vlastnom mene podať odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.

3. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo financií SR, Bratislava (ďalej len
„žalovaný“) rozhodnutím č. MF/011600/2020-75 zo dňa 03.07.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo
a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH je povinná platiť daň osoba,
ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovarov je dlžníkom
podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného
predpisu vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar
na účely svojho podnikania. S poukázaním na čl. 5 bod 19 a čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie
uviedol, že žalobca bol v colnom konaní priamym zástupcom deklaranta a ako taký v colnom konaní
nekonal vo svojom mene a na svoj účet. Jediným účastníkom predmetných colných konaní, ako aj
správnych konaní ako deklarant a dlžník bola právnická osoba SENPAGA Sp.z.o.o., ktoré bola povinná
platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne bola jedinou osobou, ktorej bola
vyrubená DPH, pretože podľa rozhodnutí colného úradu nebola potvrdená pravdivosť a správnosť
dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu. Skutočnosť, že dlžníkom bol deklarant
nespochybnil ani žalobca. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na § 12 zákona o DPH sa na konanie o
vyrubení dane, vrátane otázky účastníka takého konania použijú colné predpisy. Colný zákon v § 85 ods.
1 predvída použitie Správneho poriadku na konanie podľa colných predpisov, avšak len subsidiárne,
t.j. keď colné predpisy neobsahujú vlastnú úpravu konkrétnych procesnoprávnych vzťahov. Subsidiárne
použitie Správneho poriadku, na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb pritom
upravuje aj samotný Správny poriadok. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje
na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch a o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Z hľadiska vysporiadania sa s otázkou, podľa ktorého právneho predpisu má byť posudzovaná otázka
účastníka konania o vyrubení DPH pri dovoze je preto podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou,
že colné predpisy, konkrétne § 85 ods. 6 Colného zákona, expressis verbis upravujú, kto je účastníkom
konania o vymeraní, resp. dodatočnom vymeraní colného dlhu. Vzhľadom na dikciu § 12 zákona o
DPH je preto potrebné túto právnu úpravu účastníka konania aplikovať aj na konanie o vyrubení DPH
pri dovoze. Podľa § 85 ods. 6 Colného zákona, účastníkom správneho konania o vymeraní colného
dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. Colný zákon ako osobitný predpis teda
postavenie účastníka správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní
colného dlhu priznáva dlžníkovi. A contrario účastníkom tohto konania nie je osoba, ktorá je v inom
právnom postavení, t.j. osoba, ktorá nie je dlžníkom. V danom prípade je nespochybniteľné a nerozporuje
to ani žalobca, že jediným dlžníkom DPH pri dovoze bol deklarant, ktorý bol jediným subjektom, ktorému
zákon priznáva postavenie účastníka predmetného správneho konania o vyrubení DPH pri dovoze.
Možno preto podľa žalovaného skonštatovať, že žalobca nebol účastníkom predmetného správneho
konania o vyrubení DPH pri dovoze.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, kde namietal, že nebolo sporné, že
deklarantom v colnom konaní (ktorému prepustením tovaru vzniká povinnosť uhradiť colný dlh) je
spoločnosť SENPAGA Sp.z.o.o., zástupcom v colnom konaní a zároveň ručiteľom colného dlhu na
podklade záručnej listiny DPH bol žalobca. Poukázal na čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie, podľa
ktorého je dlžníkom každá osoba zodpovedná za dlh. Deklarant a žalobca neboli zaviazaní solidárne.

Vychádzajúc z povahy ručenia a najmä subsidiarity záväzku ručiteľa je právom veriteľa, t.j. správneho
orgánu požadovať od žalobcu plnenie v prípade, ak neplní deklarant, ktorý bol na plnenie vyzvaný.
Žalobca môže podľa zákona voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi
deklarant, pričom poukázal na § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obdobne to platí pri obchodno-
právnych vzťahoch podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka. Hmotnoprávne postavenie žalobcu ako
ručiteľa, ktorý je povinný zaplatiť colný dlh za deklaranta ho predurčuje byť účastníkom konania, pretože
niet sporu o tom, že v prípade nezaplatenia dlhu bude povinný tento dlh zaplatiť a teda je zodpovedný
za zaplatenie colného dlhu v súlade s čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. Vydaním rozhodnutia colného
úradu sa mení právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu sa dlžníkom stáva
ručiteľ, ktorý je povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu. Žalobca mal teda za to,
že vydané rozhodnutia o vymeraní colného dlhu dlžníkovi - deklarantovi v colnom konaní, za ktorého
prebral žalobca ručenie, sú rozhodnutiami, ktoré sa priamo dotýkajú povinností žalobcu ako ručiteľa
colného dlhu, preto je potrebné žalobcovi umožniť účasť v konaní o vymeraní colného dlhu, aby v
konaní mal príležitosť uplatňovať svoje práva vo forme vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, prípadne
formulovať svoje námietky a odvolacie dôvody v odvolacom konaní, pretože ako ručiteľ má voči veriteľovi
rovnakú možnosť námietok aké má hlavný dlžník. Žalobca na tomto mieste tiež uviedol, že vydaním
rozhodnutia sa mení právna pozícia žalobcu, pretože v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom
sa stáva ručiteľ pod hrozbou zrušenia rozhodnutia o povolení ručiť (§ 55 ods. 10 Colného zákona )
dlžníkom a je povinný na výzvu colného úradu uhradiť sumu colného dlhu bez toho, aby mohol proti
colnému dlhu (vzniku, výške, prípadne premlčaniu colného dlhu) akokoľvek brojiť a čokoľvek namietať,
pretože podľa platných colných predpisov neexistuje procesné štádium, v ktorom by žalobca mohol svoje
námietky realizovať. V neposlednom rade poukázal na § 14 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého
účastníkom konania je ten, ktorému takéto postavenie priznáva osobitný zákon, ktorým je doplnené
ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku tým, že osobitnými predpismi sa priznáva postavenie
účastníka konania i osobám, ktoré by inak podľa ods. 1 účastníkmi neboli. Toto ustanovenie určuje,
že účastníkom správneho konania sú aj osoby, ktorým toto priamo vyplýva z osobitných predpisov. Vo
svojej podstate ide o štvrté vymedzenie účastníka konania a to v podobe odkazu na osobitnú právnu
úpravu, čiže v tomto prípade na Colný zákon. Tým, že Colný zákon priznáva postavenie účastníka
konania dlžníkovi, neznamená to, že účastníkom bude len deklarant, ale budú ním aj osoby uvedené v
ustanovení § 14 ods. 1 Správneho poriadku, a to bez ohľadu na argumentáciu, že žalobca je dlžníkom,
nakoľko zodpovedá za colný dlh v zmysle čl. 5 ods. 19 Colného kódexu Únie. Žalobca zastával názor, že
ustanovenie § 14 ods. 2 Správneho poriadku dopĺňa ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku tým,
že osobitnými predpismi priznáva postavenie účastníka konania i osobám, ktoré by inak podľa ods. 1
účastníkmi neboli. Mal za to, že colný zákon priznáva postavenie účastníka konania vo veci vymerania, či
dodatočného vymerania colného dlhu dlžníkovi, neznamená to, že účastníkom konania bude iba dlžník,
ale budú ním i osoby uvedené v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V aplikačnej praxi colné úrady vykladajú
§ 85 ods. 6 Colného zákona tak, že účastník konania je iba dlžník, čiže podľa nich iba deklarant, čo
je však nesprávne, pretože uvedené ustanovenie nezužuje okruh účastníkov konania, ale iba precizuje
účastníka konania uvedeného v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Byť účastníkom konania žalobcovi
okrem iných zaručuje tzv. princíp legitímnej ochrany, podľa ktorého tieto osoby sú účastníkom konania
nie titulom, že podali návrh na začatie správneho konania, ale z dôvodu, že návrh podaný niekým iným
môže mať priamy vplyv na ich záujmy. Uvedeným osobám sa status účastníka konania nemôže odňať.
V tejto súvislosti dodal, že na vznik účastníctva stačí možnosť zásahu do záujmov, tie by však mali byť
vnímané objektívne a na legitímnej báze. Poukázal tiež na čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, podľa
ktorého každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcich sa uplatnenia
colných predpisov, ktoré sa jej priamo alebo osobne dotýka. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 21Cdo/1751/2001, podľa ktorého dlžníkom veriteľa je potrebné chápať nielen osobu, ktorá
je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej
a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Poukázal ďalej na čl. 46
ods. 1 Ústavy, podľa ktorého sa každému priznáva právo domáhať sa ustanoveným postupom svojich
práv na súde alebo na inom orgáne SR. Podľa ods. 2 tohto článku sa zaručuje tomu, kto tvrdí, že
bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy obrátiť sa na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Uviedol, že Ústavný súd SR vychádza pri výklade tohto ustanovenia
tak, že súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nielen právom každého domáhať sa
svojho práva na súde alebo na inom orgáne SR, ale aj právom byť účastníkom konania, v ktorom sa
rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť účastníkom
konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže chrániť
svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonná možnosť stanoviť okruh účastníkov konania a postup

domáhať sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a
povinnostiach, lebo by to znamenalo popretie podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Ak je obsahom tohto práva možnosť vyvolať svojim prejavom vôle konanie súdu alebo iného zákonom
určeného orgánu, tak je to o to viac obsahom možnosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje
o jeho právach a povinnostiach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná. V
Slovenskej republike zásada, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho
právach a povinnostiach, je odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí ESĽP,
ktoré uviedol. Záverom žiadal napadnuté rozhodnutia spolu s prvostupňovými rozhodnutiami zrušiť.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
K žalobcovmu vyvodeniu postaveniu dlžníka z definície článku 5 ods. 19 Colného kódexu Únie uviedol,
že tento sa uplatňuje spolu s ustanoveniami Colného kódexu Únie obsiahnutými v Hlave III, Kapitola 1
„Vznik colného dlhu“. Podľa čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie je dlžníkom deklarant a iba v prípade
nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podalo. Žalobca však bol
v colnom konaní priamym zástupcom deklaranta a ako taký v colnom konaní nekonal vo svojom mene a
na svoj účet. Jediným účastníkom predmetných colných konaní, ako aj správnych konaní ako deklarant
a dlžník bola právnická osoba I. Sp.z.o.o., ktorá bola povinná zaplatiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy
dovozného cla a následne jedinou osobou, ktorej mala byť vyrubená DPH, pretože podľa rozhodnutí
colného úradu nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do
iného členského štátu. Uviedol, že Colný zákon predvída použitie Správneho poriadku v ustanovení §
85 ods. 1 na konanie podľa colných predpisov, avšak len subsidiárne, t.j. keď colné predpisy neobsahujú
vlastnú úpravu konkrétnych procesnoprávnych vzťahov. Z hľadiska vysporiadania sa s otázkou, podľa
ktorého právneho predpisu mala byť posudzovaná otázka účastníka konania o vyrubení DPH pri dovoze
je preto rozhodnou skutočnosťou, že colné predpisy, konkrétne § 85 ods. 6 Colného zákona expresiss
verbis upravujú, kto je účastníkom konania o vymeraní, resp. dodatočnom vymeraní colného dlhu, pričom
je to dlžník. A contrario účastníkom tohto konania nie je osoba, ktorá je v inom právnom postavení,
t.j. osoba, ktorá nie je dlžníkom. Takýto právny záver podľa žalovaného potvrdzuje aj text dôvodovej
správy k predmetnému ustanoveniu, ktoré bolo do Colného zákona doplnené zákonom č. 465/2009
Z.z.: „K bodu 5: vzhľadom na osobitnosť predmetu správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o
dodatočnom vymeraní colného dlhu a z toho vyplývajúci redukovaný okruh osôb, ktorých práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť konaním dotknuté sa v záujme zabezpečenia právnej istoty
a prehľadnosti procesných vzťahov výslovne ustanovuje, že účastníkom takého konania je len dlžník.
Dlžník je vymedzený v príslušných článkoch Colného kódexu v závislosti od všetkých potenciálnych
situácií, v ktorých sa tovar môže nachádzať“. Obsah pojmu dlžník tak, ako ho vymedzujú colné predpisy
pritom nemožno stotožňovať so všeobecným sémantickým významom tohto pojmu. Na účely colných
predpisov je totiž dlžníkom len tá osoba, ktorá je zodpovedná za colný dlh, pričom to, ktorý subjekt
a za akých podmienok sa stáva dlžníkom je upravené v Colnom kódexe Únie, Hlava III. Kapitola 1.
Zároveň platí, že ručiteľ nie je totožný s dlžníkom. To čo ručiteľa okrem iného charakterizuje a čo je
jeho esenciálnym definičným znakom je práve to, že ide o osobu, ktorá nie je dlžníkom konkrétneho
colného dlhu. Podľa čl. 94 Colného kódexu Únie je ručiteľom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. b/
tretia osoba, ktorá je usadená na colnom území Únie. Je preto zrejmé, že pod pojmom tretia osoba
sa myslí osoba iná ako dlžník, čo vyplýva z účelu ručiteľského vyhlásenia ako zabezpečovacieho
inštitútu, ktorý by v opačnom prípade a priori nemohol byť naplnený. Ďalej poukázal na príručku k
Colnému kódexu Únie, podľa ktorej sa aj s vykonávacím nariadením nemôže uplatňovať tak, aby sa
ručiteľ stal zodpovedným za colný dlh namiesto dlžníka. Osobu, ktorú colné orgány schvália ako ručiteľa
nemožno považovať za dlžníka alebo osobu, ktorá by sa mohla stať dlžníkom podľa osobitných colných
ustanovení (čl. 77 - 79 a čl. 81 - 82 Colného kódexu Únie) z titulu, že bola schválená ako ručiteľ.
Takúto osobu treba považovať za osobu, ktorá iba nadobúda finančnú zodpovednosť za colný dlh a
iné platby, ak sa uplatnia v prípade, ak ich dlžník nezaplatí v stanovenej lehote. Pojem dlžník použitý
v colných predpisoch teda nemožno interpretovať extenzívne tak, že by zahŕňal aj osobu ručiteľa. V
kontexte rozlišovania medzi dlžníkom a ručiteľom žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v súlade
s colnými predpismi EÚ, konkrétne s čl. 120 Colného kódexu Únie sa colný dlh oznamuje len dlžníkovi.
V nadväznosti na uvedené § 85 ods. 7 Colného zákona ustanovuje, že výrok rozhodnutia o vymeraní
colného dlhu alebo výrok rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu obsahuje rozhodnutie vo
veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a ktorú colný
úrad vymeral a zapísal dlžníka, právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh a okamihu

vzniku colného dlhu. Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého rozhodol a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov. K tvrdeniu
žalobcu, že podľa platných colných predpisov neexistuje procesné štádium, v ktorom by mohol realizovať
ručiteľom svoje námietky poukázal na skutočnosť, že ani v colnom konaní, ani v správnom konaní o
vyrubení DPH pri dovoze, ktoré končí vydaním meritórneho rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo
o dodatočnom vymeraní colného dlhu sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach a nezasahuje
sa do jeho právnej pozície. Ručiteľský záväzok vznikol schválením podaného ručiteľského vyhlásenia,
ktorého vzor pri určení vo forme jednotlivej záruky a pri určení vo forme celkovej záruky je ustanovený
v prílohe č. 11 a č. 12 vyhlášky MF SR č. 161/2016 Z.z. K tomu tiež poukázal na čl. 151 ods. 7 a
prílohu č. 32 - 01 a č. 32 - 02 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447, ktorou sa stanovujú
podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Colného kódexu Únie. Povinnosť ručiteľa zaplatiť
colný dlh teda vyplýva z ručiteľského vyhlásenia, ktorého podanie je jeho vlastným právnym úkonom,
ktorý urobil na základe slobodnej vôle. Vznik tejto povinnosti ako aj začatie plynutia lehoty na zaplatenie
je naviazané na výzvu colných orgánov, nie na rozhodnutie, ktorým sa oznamuje colný dlh dlžníkovi.
Samotné ručiteľské vyhlásenie zároveň predpokladá uplatnenie právne relevantných námietok ručiteľa
k jeho povinnosti plniť, ktorá nebude realizovaná, ak ručiteľ preukáže, že situácia tovaru bola upravená
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň podotkol, že rozhodnutie o oznámení
colného dlhu dlžníkovi nie je voči veriteľovi exekučným titulom, keďže sa ručiteľovi neukladá žiadna
povinnosť. Ak by colný úrad chcel vymáhať plnenie od ručiteľa v colnom konaní, musel by tak vo vzťahu k
nemu vydať osobitné rozhodnutie (s deklaratórnymi účinkami), pričom v rámci konania, ktoré by vydaniu
takémuto rozhodnutiu predchádzalo, by ručiteľ mal všetky procesné práva patriace účastníkovi konania.
Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k obave žalobcu z hrozby automatického zrušenia rozhodnutia
o schválení ručiteľa, keďže k zrušeniu rozhodnutia o schválení ručiteľa podľa § 55 ods. 10 Colného
zákona môže opäť dôjsť iba rozhodnutím vydaným v rámci samostatného správneho konania, ktoré
môže ručiteľ realizovať všetky svoje procesné práva a uplatniť relevantné námietky. Z uvedeného mal
tak žalovaný za zrejmé, že ustanovenia § 85 ods. 6 Colného zákona Únie nemožno interpretovať tak,
že ide o právnu úpravu, ktorá by v súlade s dikciou § 14 ods. 2 Správneho poriadku dopĺňala množinu
potencionálnych účastníkov konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Práve naopak, berúc do
úvahy § 1 Správneho poriadku, § 85 ods. 1 Colného zákona a dikciu samotného § 85 ods. 6 Colného
zákona, je potrebné konštatovať, že § 85 ods. 6 Colného zákona predstavuje samostatnú právnu úpravu
účastníka správneho konania o vymeraní colného dlhu, resp. o dodatočnom vymeraní colného dlhu,
ktorá aplikáciu všeobecnej právnej úpravy konania obsiahnutej v § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku
vylučuje. A vzhľadom na dikciu § 12 druhá veta zákona o DPH platí aj vo vzťahu k vyrubeniu DPH pri
dovoze. V danom prípade je nespochybniteľné, že jediným dlžníkom pri dovoze bol deklarant - právnická
osoba I. Sp.z.o.o.. Uzavrel, že žalobca nebol účastníkom správneho konania o vyrubení DPH pri dovoze
a vzhľadom na to navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP veci prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z
účastníkov nenavrhol, aby správny súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie a nevyžadoval si to
ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí správny súd
dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené
na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 09.06.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený
vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 07.07.2022 (§ 137 ods. 3 SSP).

7. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

9. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

11. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.

12. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. na konanie podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 25) ak tento zákon alebo
osobitný predpis 83) neustanovuje inak.

13. Podľa § 85 ods. 6 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. účastníkom správneho konania o vymeraní
colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník. 83a)

14. Podľa § 55 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. ručenie sa poskytuje vo forme jednotlivej záruky
alebo celkovej záruky.

15. Podľa § 55 ods. 2 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. colný úrad prijme ako ručiteľa
a/ banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, poisťovňu alebo poisťovňu z iného členského
štátu alebo
b/ inú osobu usadenú na colnom území únie, ak je schválená ako ručiteľ podľa odseku 3.

16. Podľa § 55 ods. 3 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. colný úrad osobu uvedenú v odseku 2 písm.
b/ na jej písomnú žiadosť schváli ako ručiteľa, ak
a/ je schopná splniť za dlžníka colný dlh, ktorý vznikne alebo by mohol vzniknúť, a to do výšky uvedenej
v žiadosti,
b/ zabezpečí pohľadávku do výšky uvedenej v žiadosti
1. vinkulovaním vkladu v banke alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, alebo v
zahraničnej banke, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo
2. zárukou banky alebo zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte, alebo zahraničnej banky, ktorá
má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo poisťovne, poisťovne z iného
členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju
pobočku, poskytnutou v súlade so vzorom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo,
c/ plní podmienky podľa osobitného predpisu,60d)
d/ riadne a včas plní povinnosti vyplývajúce z colných predpisov a daňových predpisov; splnenie tejto
podmienky colný úrad neskúma pri miestnych daniach podľa osobitného predpisu.60e)

17. Podľa § 55 ods. 8 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. ak osoba, ktorá má byť schválená ako
ručiteľ, spĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad vydá rozhodnutie, ktorým ju schváli ako ručiteľa. V
rozhodnutí určí podmienky, za ktorých táto osoba môže poskytovať ručenie, a sumu, do ktorej poskytuje
ručenie. Ak osoba nespĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad žiadosť zamietne. Ak colný úrad
žiadosť zamietne, novú žiadosť je možné podať až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 55 ods. 13 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. ak colný úrad schváli ručiteľské vyhlásenie,
túto skutočnosť na ňom vyznačí. Schválením ručiteľského vyhlásenia vzniká ručiteľský záväzok.

19. Podľa § 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov
na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných
predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho
štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za
podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu

oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru
dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:
a/ svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň
daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a,
b/ identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo
pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí,
c/ dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu,
najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

21. Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru,
pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby
sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby
sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa
osobitného predpisu. 24aa)

22. Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od
predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem
odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad
o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať
a/ meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b/ množstvo a druh tovaru,
c/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru
vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru
vykoná odberateľ,
d/ meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis,
e/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava
tovaru.

23. Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti
predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť
alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy
colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí
pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo
správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí
daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

24. Podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom
podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných
predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a)
vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely
svojho podnikania.

25. Podľa čl. 5 bod 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie „dlžník" je každá osoba zodpovedná za colný dlh.

26. Podľa čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie - Právo na odvolanie
1. Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania
colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.
Právo na odvolanie má tiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o vydanie rozhodnutia a
rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v lehote uvedenej v článku 22 ods. 3.
2. Právo na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:
a/ najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými
štátmi;
b/ následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi
členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán.

3. Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o
jeho vydanie.
4. Členské štáty zabezpečujú, aby odvolacie konanie umožnilo bezodkladné potvrdenie alebo nápravu
rozhodnutí vydaných colnými orgánmi.

27. Podľa čl. 77 ods. 1 až 3 Colného kódexu Únie - HLAVA III
Prepustenie do voľného obehu a dočasné použitie
1. Colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a ktorý podlieha dovoznému
clu, do jedného z týchto colných režimov:
a/ prepustenie do voľného obehu vrátane prepustenia podľa ustanovení o konečnom použití;
b/ dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia colného vyhlásenia.
3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné
vyhlásenie podáva.
Ak je colné vyhlásenie v súvislosti s jedným z colných režimov uvedených v odseku 1 vyhotovené na
základe údajov, v dôsledku ktorých nebolo celé dovozné clo alebo jeho časť vybraná, osoba, ktorá
poskytla údaje potrebné na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takéto
údaje nie sú pravdivé, je takisto dlžníkom.

28. Podľa čl. 92 Colného kódexu Únie -Poskytnutie záruky
1. Záruku možno poskytnúť v jednej z nasledujúcich foriem:
a/ zložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom platby uznaným
colnými orgánmi ako rovnocenný zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti, uskutočneným v mene
euro alebo mene členského štátu, v ktorom sa záruka požaduje;
b/ záväzkom, ktorý poskytol ručiteľ;
c/ inou formou záruky, ktorá rovnako zabezpečuje zaplatenie sumy dovozného alebo vývozného cla,
ktorá zodpovedá colnému dlhu, a iných platieb.

29. Podľa čl. 94 Colného kódexu Únie - Ručiteľ
1. Ručiteľom uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. b) je tretia osoba, ktorá je usadená na colnom území
Únie. Ak nie je ručiteľom úverová alebo finančná inštitúcia alebo poisťovacia spoločnosť akreditovaná
v Únii v súlade s platnými právnymi predpismi Únie, ručiteľa schvaľujú colné orgány, ktoré záruku
požadujú.
2. Ručiteľ sa písomne zaväzuje zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá
zodpovedá colnému dlhu, a iné platby.
3. Colné orgány môžu odmietnuť schváliť navrhovaného ručiteľa alebo navrhovanú formu záruky, ak
ručiteľ alebo forma neposkytuje záruku, že suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá
colnému dlhu, a iných platieb, bude zaplatená v ustanovenej lehote.

30. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán žalobcovi, ktorý bol v colných konaniach
priamym colným zástupcom deklaranta I. Sp.z.o.o., nepriznal postavenie účastníka konania v správnom
konaní o vymeraní colného dlhu pozostávajúceho z DPH, pričom vychádzal z definície dlžníka v zmysle
§ 85 ods. 6 Colného zákona 199/2004 Z.z. a článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie. Subsidiárnu
použiteľnosť ust. § 14 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku odmietol pre aplikáciu uvedených špeciálnych
ustanovení. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bol v
odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutia prvostupňového orgánu.

31. Primárne správny súd posudzoval splnenie procesných podmienok konania, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nakoľko sa jedná o rozhodnutie procesnej
povahy, nie meritórne rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie mohlo mať za následok ujmu na
subjektívnych účastníka konania - žalobcu, nakoľko súčasťou práva na súdu ochranu je právo fyzickej
alebo právnickej osoby byť účastníkom správneho konania, v rámci ktorého sa rozhoduje o jej právach
a povinnostiach, a tým aj právo domáhať sa postavenia účastníka správneho konania. Preto správny
súd v súlade s § 7 písm. e/ SSP a contrario pristúpil k súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia.

32. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého a prvostupňového
rozhodnutia, nakoľko s poukazom na čl. 5 ods. 19 a čl. 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, mu prislúcha
(zákon mu predurčuje) hmotnoprávne postavenie ručiteľa, ktorý v prípade nezaplatenia colného dlhu

zaň zodpovedá, a je tak povinný zaplatiť colný dlh, čím sa mení jeho právna pozícia. Mal za to, že ust.
§ 85 ods. 6 Colného zákona nezužuje okruh účastníkov konania ale iba precizuje účastníka konania
podľa § 14 Správneho poriadku. Byť účastníkom konania mu zaručuje aj tzv. princíp legitímnej ochrany
z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv aj na jeho záujmy. Poukázal na to, že
z čl. 46 Ústavy SR vyplýva, že súčasťou obsahu práva na súdnu ochranu je aj právo byť účastníkom
konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach.

33. Správnymi žalobami obsahujúcimi obdobné žalobné body sa žalobca domáhal aj preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/010173/2020-75 zo dňa 22. apríla 2020 a č.
MF/011193/2020-75 zo dňa 10. júna 2020. Uvedená vec bola zapísaná a vedená na tunajšom súde
pod sp.zn. 75S/6/2020. Konanie bolo skončené vydaním rozsudku sp.zn. 75S/6/2020-54 z 10.02.2021,
ktorým boli žaloby zamietnuté. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.04.2021.

34. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil obdobné žalobné body pre preskúmanie napadnutých
rozhodnutí žalovaného potvrdzujúcich prvostupňové rozhodnutia, ktorých predmet konania bol totožný
(nepriznanie postavenia účastníka konania žalobcovi), obdobný bol aj zistený skutkový stav, t.zn. ide
o veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred
správnym súdom, v súlade s § 140 SSP správny súd poukazuje na tento rozsudok, nakoľko pre
zamietnutie podaných správnych žalôb platia rovnaké dôvody ako pre zamietnutie žalôb v prípade
vedenom pod sp.zn. 75S/6/2020. Odlišné osoby v postavení deklarantov v colnom konaní, resp.
dlžníkov na tom nič nemenia, nakoľko boli v colných konaniach predchádzajúcich rozhodnutiam, ktoré sú
predmetom prieskumu v rovnakom právnom postavení ako deklarant SENPAGA Sp.z.o.o.. To znamená
práva a povinnosti dlžníkov v zmysle citovaného rozsudku na nich platia rovnako aj v tomto prípade.
Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 75S/6/2020-54 z 10.02.2021 v časti
bodov 79 až 95 bolo nasledovné:

„79. Tvrdenie žalobcu, že v prípade nesplnenia colného dlhu dlžníkom sa stane dlžníkom on, nie je v
súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou. Na výzvu colného úradu je ručiteľ povinný splniť záväzok,
na ktorý sa zaviazal prostredníctvom inštitútu ručenia, ktorým sa sleduje zabezpečenie DPH, u ktorej sa
môže neskôr dospieť k záveru, že došlo k uplatneniu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru bezdôvodne,
ako bolo v predmetných prípadoch.

80. Keďže sa jednalo o dovoz tovaru, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3
zákona o DPH, colný úrad postupoval správne, ak pred prepustením tovaru do colného režimu voľný
obeh s oslobodením od dane, požiadal zabezpečenie tejto DPH, ktoré je povinná zložiť osoba, ktorá
by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane, a to vo výške dane, ktorú by bola
povinná platiť, keby sa toto oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatnilo. Zabezpečenie dane sa
realizuje podľa § 55 Colného zákona.

81. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného
finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť a správnosť dokladu
predloženého podľa ods. 3, t. j. dokladom o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, ktorý musí
obsahovať taxatívne vymenované náležitosti v ustanovení § 48b ods. 3 písm. a) až e) zákona o DPH.
Keďže v uvedených prípadoch sa nepotvrdila pravdivosť alebo správnosť dokladu podľa ods. 3, colný
úrad postupoval v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH, keď v dôsledku zrušenia oslobodenia od dane
(ex lege) vyrubil daň, s tým, že na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane poskytnuté deklarantom
vo forme ručiteľského záväzku.

82. Účelom právnej úpravy je zabezpečiť DPH pri dovoze tovaru v prípadoch, ak by došlo k zrušeniu
oslobodenia od dane, ktoré bolo uplatnené pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu
voľný obeh s oslobodením od dane, ak sa nepreukáže pravdivosť a správnosť deklarovanej skutočnosti,
že tovar prevezme príjemca v inom členskom štáte.

83. Pri dovoze tovaru je podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom
podľa colných predpisov alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov
zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a) vydaného
colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho
podnikania. Podľa § 12 druhá veta zákona o DPH sa pri dovoze tovaru do tuzemska na daň vzťahujú

ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže zákon o DPH neobsahuje vo
vzťahu k procesnému postupu pri vyrubení dane pri dovoze osobitnú právnu úpravu, potom na konanie
o vyrubení dane, vrátane otázky kto je účastníkom konania sa použijú colné predpisy, pričom Colný
zákon v ustanovení § 85 ods. 1 odkazuje na subsidiárne použitie Správneho poriadku, ak colné predpisy
neustanovujú inak. Takouto inou právnou úpravou je § 85 ods. 6 Colného zákona, ktorý účastníctvo
upravuje odlišne a v zmysle ktorej je účastníkom konania len dlžník.

84. Osobitná právna úprava účastníctva v colnom konaní o vymeraní colného dlhu zakotvená v Colnom
zákone (§ 85 ods. 6), ako aj v Colnom kódexe Únie (čl. 77 ods. 3) nie je samoúčelná. Záväzok
uhradiť dovoznú platbu - DPH pri dovoze tovaru v zmysle príslušných colných a daňových predpisov
prostredníctvom inštitútu ručenia za účelom zabezpečenia dane nie je totožné s poskytnutím ručenia za
inú osobu v zmysle občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych predpisov. Osobu, ktorá sa zaviazala
na úhradu dovoznej platby - DPH ako ručiteľ titulom zabezpečenia dane pri dovoze tovaru nemožno
považovať za dlžníka pri dovoze tovaru, nakoľko v takomto prípade je dlžníkom deklarant a v prípade
nepriameho zastúpenia aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Niet pochýb o tom, že
žalobca bol v colnom konaní priamym zástupcom deklaranta, teda nekonal vo svojom mene a na svoj
účet a preto sa nemohol stať dlžníkom za vzniknutý colný dlh.

85. Nejedná sa o ukladanie povinnosti rozhodnutím žalobcovi, táto vyplýva z obsahu jeho ručiteľského
záväzku (vznikol schválením podaného ručiteľského vyhlásenia) zaplatiť po výzve príslušných orgánov
dovoznú platbu v prípade, ak nebude zaplatená riadne a včas dlžníkom, v čom spočíva podstata
zabezpečenia dane ručením, ktorý záväzok sa realizuje po vyrubení dane rozhodnutím v správnom
konaní, ktorého účastníkom je len dlžník (§ 85 ods. 6 Colného zákona). Vznik tejto povinnosti je viazaný
na výzvu colných orgánov, nie na rozhodnutie, ktorým sa oznamuje colný dlh dlžníkovi. Výzva je v
podstate oznámením, že nastala skutočnosť, pre prípad ktorej sa zaviazal ručiteľ zaplatiť dovoznú platbu
po výzve colného úradu (nie po rozhodnutí), ak nebude zaplatená riadne a včas dlžníkom. Výzva pre
žalobcu nie je exekučným titulom, ale v podstate upozornením, že nastal čas splniť záväzok. Rovnako ani
rozhodnutie o oznámení colného dlhu dlžníkovi nie je voči veriteľovi exekučným titulom, keďže ručiteľovi
sa ním neukladá žiadna povinnosť. Možnosť vymáhať plnenie od ručiteľa v colnom exekučnom konaní
by založilo až vydanie osobitného rozhodnutia (s deklaratórnymi účinkami), a to v konaní, v ktorom by
mal ručiteľ všetky práva prislúchajúce účastníkovi konania.

86. Žalobca namieta, že neexistuje procesné štádium, v ktorom by mohol realizovať ako ručiteľ svoje
námietky, avšak ani v colnom konaní ani v správnom konaní o vyrubení DPH pri dovoze, ktoré končí
vydaním meritórneho rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu,
sa nerozhoduje o jeho právach a povinnostiach, nezasahuje sa do jeho právnej pozície, na čo správne
poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe (sp. zn. 75S/11/2020).

87. K žalobnej námietke, že žalobca nemá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o
vyrubení dane ak nie je účastníkom konania, správny súd uvádza, že podať opravný prostriedok je
oprávnením vyplývajúcim z procesného postavenia účastníka konania. Podávať opravné prostriedky
je procesným právom výlučne účastníka konania. Ak žalobca nie je deklarantom, ani nepriamym
zástupcom (čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie), potom nie je ani dlžníkom, pričom v zmysle § 85 ods.
1 Colného zákona, Colný zákon ako lex specialis upravuje okruh účastníkov konania pri správnom
konaní o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu inak - odlišne ako Správny
poriadok, a to tak, že účastníkom takéhoto konania je výlučne dlžník (§ 85 ods. 6), z čoho možno
vyvodiť a contrario, že účastníkom konania nie sú iné osoby, vrátane ručiteľa. Osobitná právna úprava
obsiahnutá v ustanovení § 85 ods. 6 Colného zákona vylučuje aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 1 a
2 Správneho poriadku. Aplikáciu Správneho poriadku vylučuje aj čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie,
ktorý vymedzuje kto je dlžníkom colného dlhu pri dovoze tovaru, tak, že dlžníkom je deklarant, event. v
prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podáva. Keďže
žalobca nie je ani osobou, ktorá vedela alebo mala vedieť, že údaje v colnom vyhlásení nie sú pravdivé,
neprináleží mu status dlžníka ani z druhej vety čl. 77 ods. 3 Colného kódexu Únie. Preto ani nemôže
byť osobou zodpovednou za dlh, v dôsledku čoho nesprávne odvodzuje žalobca svoje postavenie z čl.
5 ods. 19 Colného kódexu Únie. Napokon aj z ustanovenia § 1 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že
Správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak

osobitný zákon neustanovuje inak, pričom takáto odlišná právna úprava je obsiahnutá v Colnom zákone,
aj v Colnom kódexe Únie.

88. Neobstojí ani poukazovanie žalobcu na článok 44 ods. 1 Colného kódexu Únie, podľa ktorého každá
osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúcich sa uplatňovania colných
predpisov, ktoré sa jej priamo alebo osobne dotýka, pretože správne konanie o vymeraní colného dlhu
alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu deklarantovi sa žalobcu priamo ani osobne nedotýka.

89. K poukazovaniu žalobcu na „princíp legitímnej ochrany" ktorý je garanciou, aby sa do konania
dostal ten, ktorého právne postavenie môže byť rozhodnutím dotknuté, spravidla vtedy, ak konanie
začína na návrh iného subjektu, správny súd uvádza, že tomu bude najmä vtedy, ak osoba dožadujúca
sa účastníctva nevie predvídať takéto konanie. V danom prípade však žalobca poznal obsah svojho
záväzku, ktorého obsahom bolo zabezpečenie DPH vo forme ručenia, vo výške dane, ktorú by bola
povinná platiť osoba, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH.

90. Vymeraním DPH sa deklarant stal dlžníkom, a zároveň nastúpil inštitút ručiteľa. Ručiteľom je
tretia osoba, ktorej colný dlh nevzniká. Postavenie ručiteľa podľa colných predpisov a postavenie
deklaranta a dlžníka colného dlhu nie je totožné, t. j. tieto osoby nemajú identické hmotnoprávne ani
procesnoprávne postavenie. Zabezpečenie DPH pri dovoze tovaru je upravené ako samostatný právny
inštitút v ustanoveniach § 48b zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý v ods. 1 odkazuje na § 55 zákona č.
199/2004 Z. z. Tieto oba zákony riešia ručiteľa v rámci zabezpečenia dovoznej platby, resp. priamo DPH
ako samostatný právny inštitút, pri ktorom je osoba ručiteľa oddelená od osoby colného alebo daňového
dlžníka. Rovnako odlišuje právne postavenie týchto subjektov aj Colný kódex Únie.

91. Záručná listina musí obsahovať formálne náležitosti, okrem iných, v nich ručiteľ deklaruje prejav
vôle, svoj záväzok zaplatiť zabezpečenú sumu dovozného a vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému
dlhu a iné platby (čl. 94 ods. 2 Colného kódexu Únie). Je zrejmé, že právnická osoba Douane spol. s
r.o. v postavení ručiteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti dobrovoľne, keď vstúpila
do zmluvného vzťahu s deklarantami, s ktorými uzavrela zmluvu o poskytnutí ručenia za dohodnutú
odmenu. Správne poukázal žalovaný na to, že uzavretím tejto zmluvy sledovala dosiahnutie zisku, ktorý
je imanentným znakom podnikania, pričom imanentnou súčasťou podnikania je aj podnikateľské riziko,
že konkrétny obchod skončí stratou, ktorú znáša sám podnikateľ.

92. Orgány verejnej správy postupujú v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Teda žalovaný, aj Finančné riaditeľstvo SR postupovali správne, ak rešpektovali príslušné právne normy,
ktoré ručiteľovi zabezpečujúcemu DPH pri dovoze nepriznávajú postavenie účastníka v predmetných
správnych konaniach, z čoho vyplýva, že nie je mu možné priznať také práva, aké prináležia len
účastníkovi konania, t. j. dlžníkovi v správnom konaní o vymeraní colného dlhu.

93. Ani odvolávanie sa žalobcu na Občiansky zákonník a Obchodný zákonník nie je namieste, pretože
sa jedná o verejnoprávny vzťah medzi colným úradom a veriteľom, a nie súkromnoprávny vzťah. Inou
otázkou je právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, možný regresný nárok, čo však presahuje rozsah
predmetného konania. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného aj prvostupňového
orgánu verejnej správy, ktorou náležite objasnili osobitosti právneho inštitútu zabezpečenia DPH pri
dovoze tovaru, ktoré je svojou povahou inštitútom verejného práva.

94. Ručiteľovi nič nebráni, aby dlžníkov v konaní zastupoval (sám alebo prostredníctvom právneho
zástupcu), a tak uplatňoval námietky spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Napokon, aj v
predmetnej veci odvolania právnických osôb Z. A. I. J.., a I. Sp.z.o.o. a odvolania právnickej osoby
Douane spol s r.o. proti rozhodnutiam colnému úradu boli podané tým istým splnomocneným právnym
zástupcom (advokátskou kanceláriou).

95. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd má za to, že záver žalovaného, aj prvostupňového
orgánu verejnej správy, že jediným účastníkom predmetných colných konaní ako aj správnych konaní
ako deklarant a dlžník je právnická osoba Z. A. I. Kft., rovnako aj právnická osoba I. Sp.z.o.o., ktoré
boli povinné platiť colný dlh, ktorý pozostával zo sumy dovozného cla a následne sú aj jedinými
osobami, ktorým mala byť vyrubená DPH, pretože nebola potvrdená pravdivosť a správnosť dôkazov

preukazujúcich dodanie tovaru do iných členských štátov. Ručiteľ má samostatné postavenie a vždy
musí ísť o osobu odlišnú od dlžníka, pretože pokiaľ by bol dlžník colného dlhu zároveň ručiteľom za
tento colný dlh, úplne by to poprelo zmysel zabezpečenia colného dlhu zárukou poskytnutou schváleným
ručiteľom, čo zdôraznil vo svojich rozhodnutiach aj prvostupňový orgán verejnej správy a správny súd
sa s uvedeným konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje.“

35. Vzhľadom na uvedené bol názor žalovaného, že jediným subjektom, ktorému zákon priznával
postavenie účastníka predmetného správneho konania o vyrubení colného dlhu pozostávajúceho z
DPH pri dovoze bola právnická osoba I. Sp.z.o.o., nie aj žalobca, súladný s požiadavkami plynúcimi zo
zásady legality (lege artis), nakoľko neodporuje platnej národnej právnej úprave ani právu Európskej
únie. Ručiteľ má vždy samostatné postavenie, vždy musí ísť o osobu odlišnú od dlžníka. Pokiaľ by bol
dlžník colného dlhu zároveň ručiteľom za tento colný dlh, úplne by to poprelo zmysel zabezpečenia
colného dlhu zárukou poskytnutou schváleným ručiteľom. Tomuto záveru nasvedčuje jednak pozitívne
vymedzenie dlžníka v súlade s 77 ods. 3 Colného kódexu Únie (vo svetle ktorého je potrebné vykladať
aj ust. čl. 5 ods. 19 a čl. 44 ods. 1) a § 85 ods. 6 Colného zákona, ale aj pozitívne vymedzenie ručiteľa
v zmysle čl. 92 ods. 1 písm. b/ a čl. 94 Colného kódexu Únie. Ručiteľ je legálne definovaný ako „tretia
osoba“, t.j. osoba iná ako dlžník, resp. deklarant, teda nezameniteľná s osobou dlžníka, iba ktorý je
účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu. Nebola tak dôvodná podstatná námietka
žalobcu, že v dôsledku vydania rozhodnutia colného úradu o vymeraní colného dlhu sa mení jeho
právna pozícia. Jeho pozícia plynúca z akcesorickej a subsidiárnej povahy ručenia sa môže (a nemusí)
zmeniť až osobitným uložením povinnosti zaplatiť colný dlh, za ktorý ručiteľ prevzal záruku, v prípade
nezaplatenia colného dlhu dlžníkom. Taká situácia môže nastať až po určení a oznámení colného dlhu
jeho dlžníkovi (teda nie počas správneho konania o vymeraní colného dlhu), pretože lehota na zaplatenie
colného dlhu sa odvíja od jeho oznámenia dlžníkovi.

36. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru,
že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov
konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a
iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v
potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho
spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.