Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/48/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522200767
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1522200767.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr Tatiany Pastierikovej, v právnej veci navrhovateľa: TECHENJOY+
GmbH, Akademiestr. 24, D-76133 Karlsruhe, Nemecká spolková republika, registračné číslo spoločnosti:
DE330118158, zast. CREDIS Law s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti
odporcovi: D.easy s.r.o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 52 239 748, zast. JUDr. Lukáš Svetlík,
advokát, Vysoká 14, 811 06 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/14/2022-121 zo dňa 16.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/14/2022-121 zo dňa
16.02.2022 v napadnutej časti I. výroku mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
doručeného súdu prvej inštancie dňa 09.02.2022 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/14/2022-121 zo dňa
16.02.2022 v napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.

III. Odporca má proti navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol a II. výrokom rozhodol, že obchodnej spoločnosti D.easy s.r.o. proti navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.02.2022 domáhal
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v prospech navrhovateľa zriadením záložného práva na
všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach D.easy s.r.o. na výplatu peňažných prostriedkov
z účtu spoločnosti zriadeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky, na všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach spoločnosti D.easy s.r.o.
voči akýmkoľvek tretím osobám, na všetkých hnuteľných veciach, ku ktorým spoločnosť D.easy s.r.o
má alebo v budúcnosti nadobudne vlastnícke právo, a to na účel zabezpečenia peňažnej pohľadávky
navrhovateľa voči D.easy s.r.o. vo výške 114.247,93 eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 zákona č.
160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Uviedol, že existencia peňažnej pohľadávky je jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Ďalším predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia
tejto obavy musí byť tiež navrhovateľom relevantným spôsobom osvedčená. V súlade s
ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí

predovšetkým také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je
možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho
majetkové pomery. Súd mal za to, že navrhovateľ tento predpoklad neosvedčil.
Poukázal na to, že navrhovateľ odôvodňoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
subjektívnou obavou, že obchodná spoločnosť D. easy s.r.o nebude mať finančné prostriedky na
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, z bližšie špecifikovaných dôvodov, z ktorých podľa názoru
navrhovateľa vyplýva dôvodná obava, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená. Súd konštatoval,
že navrhovateľom predložené listinné dôkazy neosvedčujú skutočnosť, že odporca právnymi úkonmi
znižuje hodnotu majetku spoločnosti a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z ohrozenia
exekúcie nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s poukazom na uvedené skutočnosti
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko obchodnej spoločnosti D.easy
s.r.o. podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z odvolacieho
dôvodu, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods.
1 CSP, resp. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v
zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

5. K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že má za to, že uznesenie náležitosť odôvodnenia
(hoci aj stručného) nespĺňa, keďže súd sa v uznesení iba obmedzil na strohé konštatovanie záveru
o neosvedčení obavy ohrozenia exekúcie, pričom však vôbec neuviedol, ako vyhodnotil jednotlivé
skutočnosti uvádzané navrhovateľom v podanom návrhu, resp. sa nimi vôbec nezaoberal. Táto vada
uznesenia dosahuje takú intenzitu, že sa v jej dôsledku stáva uznesenie svojvoľným, arbitrárnym a
nepreskúmateľným, nakoľko nie je možné podrobiť úvahy súdu vedúce k jeho záverom a následnému
negatívnemu rozhodnutiu vo vzťahu k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia preskúmaniu (a to ako zo
strany navrhovateľa samotného, tak aj odvolacieho súdu). Navrhovateľ nemá možnosť sa voči nemu
v konaní relevantne brániť, čím dochádza k popretiu jeho práva na spravodlivý súdny proces - práva
na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, práva na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, práva na preskúmanie rozhodnutia.

6. Navrhovateľ vytkol súdu, že sa v odôvodnení uznesenia obmedzil na zopakovanie skutkového
stavu tvrdeného navrhovateľom v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom následne
konštatuje, že „navrhovateľom predložené listinné dôkazy neosvedčujú skutočnosti, že odporca
právnymi úkonmi znižuje hodnotu majetku spoločnosti a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z
ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.“ (ods. 16 uznesenia).

7. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že takýto prinajmenšom predčasný a ničím
nepodložený záver súd odôvodnil jednou vetou, a to tak, že navrhovateľom predložené listinné
dôkazy neosvedčujú skutočnosť, že odporca právnymi úkonmi znižuje hodnotu majetku spoločnosti
a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Inými slovami, súd celkom arbitrárne stotožnil pojem „ohrozenie exekúcie“
s pojmom „znižovania hodnoty majetku“. Zdôraznil, že takýto výklad zákona je neakceptovateľný, keďže
z ustálenej judikatúry (ako aj samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) je celkom
zrejmé, že pojem „ohrozenie exekúcie“ je výrazne širším pojmom ako „znižovanie hodnoty majetku“.
Znižovanie hodnoty majetku, resp. obava z konania, ktoré k znižovaniu majetku smeruje, je len jednou
z mnohých skutočností, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. Poukázal na ods. 13
návrhu, kde uviedol, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí
najmä také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno
výkonom rozhodnutia (exekúciou) postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998).
Za iný dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia označila judikatúra napríklad aj enormnú výšku
dlžnej čiastky, resp. veľký nepomer medzi jej výškou a hodnotou majetku dlžníka (Uznesenie mestského
súdu v Brne sp. zn. 1 Nc 55/2001).
Mal za to, že navrhovateľ v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemusí
preukázať skutočnú snahu dotknutého účastníka (odporcu) výkon rozhodnutia ohroziť, ale postačí, že s
ohľadom na určité kroky alebo konanie dotknutého účastníka je jeho obava odôvodnená.

8. Zdôraznil, že dôvodom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia tak nie je výlučne konanie odporcu,
ktorým sa zbavuje svojho majetku - ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony odporcu,
zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany
účastníka konania (v tomto prípade navrhovateľa) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak, poskytnúť
ochranu včasnú a efektívnu, a práve preto len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich
k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Jedným z dôvodov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je napríklad aj výška dlžnej čiastky a jej
nepomer k hodnote majetku odporcu, čo v predmetnom prípade považoval za jednoznačne preukázané.
Bol toho názoru, že v návrhu okrem toho nepochybne vyčerpávajúcim spôsobom osvedčil, že odporca
doposiaľ uskutočňoval všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa vyhol úhrade dlžnej pohľadávky, pričom
sa navrhovateľ domnieva, že z konania odporcu je zrejmé, že nárok navrhovateľa nemal a nemá v
úmysle zaplatiť, a teda doterajší postup odporcu vyvoláva obavu ohrozenia výkonu prípadnej exekúcie
pohľadávok navrhovateľa.

9. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že sa zameral len na
posúdenie osvedčenia ohrozenia exekúcie výlučne z hľadiska uskutočňovania úkonov odporcu, ktoré
smerujú k zmenšeniu jeho majetku, a zároveň sa v uznesení nevyjadril k žiadnemu z takto uvádzaných
dôvodov, čím v konečnom dôsledku poprel právo navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Mal za to,
že v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil obavu ohrozenia výkonu rozhodnutia v
takej miere, akú po ňom možno objektívne požadovať. Osvedčil existenciu skutočností, ktoré dôvodne
mohol poznať.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté
uznesenie zmenil tak, že podanému návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu
vyhovie; alternatívne, aby napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vrátil vec
Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý zastával názor, že navrhovateľ doteraz potrebne
neosvedčil, teda nepreukázal opodstatnenosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
(teda potreby procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán), t.j. prostredníctvom označených dôkazov
neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre preukázanie opodstatnenosti a dôvodnosti nariadenia
takéhoto zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčované skutočnosti zo strany navrhovateľa sa so zreteľom
na všetky okolnosti prípadu nemôžu javiť ako nanajvýš pravdepodobné. Súd prvej inštancie, rovnako
ako odvolací súd nemal a nemá možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu ako i v odvolaní.

12. Bol toho názoru, že v žiadnom prípade neboli splnené prísne formálne zákonné predpoklady
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda nebola riadne a relevantným spôsobom osvedčená
existencia obavy budúceho zmarenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva nadovšetko pochybnosť, že
nebolo preukázané konanie odporcu, ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovalo majetkové
pomery navrhovateľa.

13. Odporca poukázal na to, že si riadne plní všetky povinnosti voči orgánom verejnej moci, najmä teda
voči daňovému úradu a to napríklad tým, že riadne podáva daňové priznania a platí dane. S ohľadom na
všetko vyššie uvedené vyslovil názor, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by vážnym spôsobom
ohrozilo riadny chod spoločnosti.
Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

14. K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý s argumentáciou odporcu nesúhlasil.
Predovšetkým poukázal na to, že odporca žiadnym spôsobom nespochybňuje existenciu pohľadávky,
takže existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa a jej výška nie je sporná. Absencia súčinnosti
a komunikácie zo strany odporcu, výška dlžnej čiastky a jej nepomer k hodnote majetku odporcu,
úmyselné uvedenie navrhovateľa odporcom do omylu v procese obstarania tovaru, zrušenie e-shopu

odporcu, predstieraná žiadosť o pôžičku zo strany odporcu, považoval za dostatočný dôvod, pre ktorý
je daná reálna obava z budúceho zmarenia exekúcie. Bol toho názoru, že v samotnom návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v odvolaní uviedol dostatok relevantných skutočností
preukazujúcich, že je naplnená odôvodnená obava z toho, v predmetom prípade hrozí ohrozenie výkonu
exekúcie. Vo vzťahu k ohrozeniu chodu odporcu uviedol, že odporca už niekoľko mesiacov v roku 2021
neodvádzal žiadnu daň z pridanej hodnoty, a teda nerealizoval žiadne zdaniteľné obchody, čo jasne
deklaruje, že bol neaktívnou spoločnosťou a dokonca nepriznal žiadnu daň z pridanej hodnoty z platieb,
ktoré od navrhovateľa prijal. Taktiež v roku 2022 nepodáva žiadne mesačné daňové priznania k dani
z pridanej hodnoty, naposledy podal mesačné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac
november 2021.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisu, s dôvodmi odvolania navrhovateľa, vyjadreniami navrhovateľa a odporcu dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietnuť.

16. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

17. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

21. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

22. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

23. Podľa §151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

24. Podľa § 151b ods. 4 OZ, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo,
čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva
bolo možné záloh určiť.

25. Podľa § 151d OZ, záložné právo môže zriadiť na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo
nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo, ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

26. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva.

27. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia:
- zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
- spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
- zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku,
- existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
28. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že existencia peňažnej pohľadávky je
jedným z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom je existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Existencia tejto obavy musí byť tiež navrhovateľom relevantným
spôsobom osvedčená. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že výkon
rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie
hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery.

29. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s §
344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu
ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom
na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného
práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak.

30. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho
opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

31. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Navrhovateľ domáhajúci
sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu dostatočne určitým spôsobom označiť
predmet záložného práva. Zákon kladie zvýšené požiadavky na určenie zálohu, ktorý môže byť určený
individuálne, druhovo alebo aj inak. Pre jeho určenie je podstatné len to, aby predmet zálohu bol
kedykoľvek za trvania záložného práva určiteľný, a to tak, aby bolo zrejmé, z čoho bude prípadne
plnená uhradzovacia funkcia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS ČR zo dňa
24.02.2009, sp. zn. 29 Cdo 261/2009, podľa ktorého „Zabezpečená pohľadávka je - bez ohľadu na
údaje, ktoré boli na jej špecifikáciu použité - dostatočne vymedzená v záložnej zmluve vtedy, ak je
zistiteľné, o akú pohľadávku ide a ak ju nie je možné zameniť s inou pohľadávkou.“ Odvolací súd ďalej
odkazuje na súvisiacu ustálenú judikatúru týkajúcu sa dostatočnej identifikácie pohľadávky, posúdenia
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524 OZ, podľa ktorej zákon, ktorý
vyžaduje k platnosti zmluvy písomnú formu, zároveň predpokladá, že z hľadiska určitosti je zmluva o
postúpení pohľadávky platná, ak je v nej jednoznačne určená postupovaná pohľadávka, predovšetkým
vymedzením predmetu plnenia, osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu, a to natoľko nepochybne,
aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, a aby ju nebolo možné zameniť s inou
pohľadávkou (uznesenie NS ČR zo dňa 28.06.2006, sp. zn. 29 Odo 775/2004, rozsudok NS ČR zo
dňa 27.10.2005, sp. zn. 29 Odo 654/2003). Podľa ustáleného výkladu podávaného súdnou praxou
je vôľa subsumovaná do zmluvy svojím prejavom určitá (a zrozumiteľná), ak je výkladom objektívne
pochopiteľná, t.j. ak môže strana túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať
identifikáciu postupovanej pohľadávky. Vo vyššie uvedenom rozsudku sp. zn. 29 Odo 654/2003 Najvyšší
súd takto pripustil možnosť identifikovať postupovanú pohľadávku (len) odkazom na čísla postupcových
faktúr s uvedením jednotlivých čiastok, označením čísla odberateľov a počtom dodaných kusov. Nie
je však pochýb o tom, že pohľadávku identifikuje predovšetkým údaj o osobe dlžníka a predmet
plnenia. V uznesení zo dňa 31.07.2003, sp. zn. 20 Cdo 1319/2002 Najvyšší súd ČR vysvetlil, že
zvláštne požiadavky sa nekladú ani na identifikáciu pohľadávky, pre ktorú si postupca už skôr zabezpečil
exekučný titul (s tým, že takúto pohľadávku možno identifikovať aj uvedením právnej skutočnosti, na
ktorej je založená, výškou, splatnosťou, prípadne aj inými skutočnosťami; vždy však tak, aby nebola
zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu s totožným povinným).

32. Ako je zrejmé z vyššie uvedených rozhodnutí, konštantná judikatúra zastáva stanovisko, že
základným, nevyhnutným kritériom pre individualizáciu pohľadávky je jej nezameniteľnosť.

33. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia formulovanom navrhovateľom, ktorým sa
domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v prospech navrhovateľa zriadením záložného
práva na všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach D.easy s.r.o. na výplatu peňažných
prostriedkov z účtu spoločnosti zriadeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, na všetkých existujúcich, ako aj budúcich pohľadávkach spoločnosti
D.easy s.r.o. voči akýmkoľvek tretím osobám, na všetkých hnuteľných veciach, ku ktorým spoločnosť
D.easy s.r.o má alebo v budúcnosti nadobudne vlastnícke právo, a to na účel zabezpečenia peňažnej
pohľadávky navrhovateľa voči D.easy s.r.o. vo výške 114.247,93 eur, nie je možné vyhovieť z
dôvodov, že pohľadávky a hnuteľné veci súčasné aj budúce, ktoré majú byť predmetom zálohu
je potrebné konkretizovať nielen identifikovaním osoby veriteľa a dlžníka, ale aj určitým druhovým
vymedzením a musia byť prevoditeľné, aby ich bolo možné zabaviť a speňažiť spôsobmi uvedenými
v § 132 Občianskeho zákonníka. Založiť pohľadávky je možné za predpokladu, že budú označené
nezameniteľným spôsobom, napr. v prípade existujúcich a budúcich pohľadávok na výplatu peňažných
prostriedkov z účtu spoločnosti zriadeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, kedy určitosť označenia zálohu znamená okrem označenia peňažného
ústavu, v ktorom sa vedie účet, aj číslo účtu. Taktiež dostatočne určitým spôsobom je nutné označiť
pohľadávky odporcu a subjekty, voči ktorým odporca má tieto pohľadávky, ako aj hnuteľné veci s
preukázaním vlastníckeho práva odporcu k týmto veciam. V danom prípade tieto zákonné predpoklady
neboli splnené. Odvolací súd dodáva, že návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je súd
viazaný a tento nemôže prekročiť, meniť alebo iným spôsobom do neho zasahovať, pretože to je
dispozitívny úkon výlučne navrhovateľa v civilnom sporovom konaní. Dáva do pozornosti navrhovateľovi,
že predmetné uznesenie o odmietnutí návrhu netvorí prekážku rozhodnutej veci, navrhovateľ má
možnosť podať opätovne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bude spĺňať
všeobecné a osobitné náležitosti návrhu v zmysle § 326 CSP.

34. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pohľadávky a hnuteľné veci, ktoré
navrhovateľ navrhol založiť, neboli označené dostatočne určitým a nezameniteľným spôsobom, preto
napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil v časti prvého výroku tak, že návrh na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia existujúcej pohľadávky navrhovateľa voči
odporcovi vo výške 114.247,93 eur pre neurčitosť návrhu odmietol podľa § 327 CSP. V časti druhého
výroku odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu
trov konania proti navrhovateľovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.

36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 1, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.