Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107204241
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1107204241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: TOMUS,
s.r.o., Turčianska 16, Bratislava, IČO: 35 845 287, zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA &
LEČKOVÁ, s.r.o., Turčianska 16, Bratislava, proti žalovanej: R. B., M.. XX.X.XXXX, Q. M. XXX, L. C.,
o zaplatenie úrokov z omeškania z istiny vo výške 2.236,44 €, na odvolanie žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.2.2009 č.k. 22C/39/2007 - 52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.604,66 € titulom úroku z omeškania zo sumy 2.236,44 €, za obdobie od 29.10.2004 do 25.11.2008
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanú zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi

trovy konania vo výške 447,84 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou doručenou okresnému
súdu dňa 7.2.2007 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 758,22 € (22.842,-Sk) titulom úroku
z omeškania. Žalobca opieral svoj nárok o skutočnosť, že Obvodný súd Bratislava 3
vydal dňa 23.9.1996 rozhodnutie č.k. 8Cb 231/93-55, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.10.1997 a v
ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 57.636,-Sk (istina) a náhradu

trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 6.304,-Sk a trov právneho
zastúpenia vo výške 3.435,-Sk. Právny predchodca žalobcu spoločnosť PROMTEC, a.s. v likvidácii
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.9.2004 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v
celkovej výške 67.375,-Sk/2.236,44 € spolu s jej príslušenstvom. Súčasťou postúpenej pohľadávky voči
žalovanej sú aj úroky z omeškania, nárok na zaplatenie ktorých právnemu predchodcovi žalobcu vznikol
z dôvodu omeškania žalovanej so zaplatením istiny 67.375,-Sk na základe právoplatného rozhodnutia
súdu právnemu predchodcovi žalobcu. Nesplnením peňažnej povinnosti uloženej právoplatným a

vykonateľným rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 8Cb 231/93 sa žalovaná dostala
do omeškania, a to dňom 16.10.1997. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I
dňa 29.10.2004 sp. zn. 16C/41/2005 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 35.574,-Sk
titulom úrokov z omeškania vo výške 17,6 % odo dňa 28.10.2001 do 28.10.2004 zo sumy 67.375,-
Sk. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, 16C 41/2005 zo dňa 27.9.2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave 5Co 457/05 zo dňa 29.9.2006, oba vykonateľné dňom 17.1.2006, bola

žalovaná zaviazaná k úhrade sumy vo výške 35.574,-Sk, trov konania vo výške 1.260,-Sk a náhrady
trov právneho zastúpenia v sume 10.664,-Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sumu 67.375,-Sk
žalobcovi neuhradila a je ku dňu podania žalobného návrhu stále v omeškaní s jej zaplatením, žalobca siv zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák. a v zmysle ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
uplatňuje od žalovanej právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie 825 dní predchádzajúcich
podaniu žalobného návrhu na súd. Žalobcom v žalobe uplatnená istina predstavuje úroky z omeškania

vo výške 15 % ročne zo sumy 67.357,-Sk za obdobie 825 dní predchádzajúcich podaniu žalobného
návrhu, čo predstavuje sumu 22.842,-Sk, v prepočte 758,21 €. Žalovaná predmetnú sumu doposiaľ
neuhradila.

2/ Žalobca podaním zo dňa 26.11.2008 požiadal súd o súhlas so zmenou žalobného petitu. Odôvodnil to

tým, že v podanom žalobnom návrhu svojou chybou zle vyčíslil percentuálnu výšku úroku z omeškania.
Nesprávne určil výšku diskontnej sadzby NBS, ktorá mala byť 8,80 % a jej dvojnásobok je v tom prípade
17,6% p.a. Ďalej vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu tohto podania nedošlo zo strany žalovanej
k úhrade dlžnej istiny žiadal svojim podaním súčasne o rozšírenie svojho nároku o úhradu úrokov z
omeškaniaajzaobdobieodpodaniažalobypopodanierozšíreniažalobyt.j.do25.11.2008.Zuvedených
dôvodov žiadal po zmene žalobného petitu úhradu 17,6% p.a. z istiny 67.357,-Sk od 29.10.2004 do

25.11.2008, t.j. sumu 48.342,-Sk, v prepočte 1.604,66 €.

3/ Súd uznesením 22C/39/07 zo dňa 21.1.2009 pripustil zmenu žalobného petitu podľa podania žalobcu
zo dňa 25.11.2008. Vykonaným dokazovaním zistil, že bývalý Obvodný súd Bratislava 3 dňa 23.9.1996
vydal rozsudok 8Cb/231/93, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu

(PROMTEC, a.s. v likvidácii) istinu vo výške 57.636,-Sk spolu s trovami konania 6.304,-Sk titulom
súdneho poplatku a 3.435,-Sk titulom trov právneho zastúpenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 15.10.1997. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou
PROMTEC, a.s. v likvidácii ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 16.9.2004 mal súd
za preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu spolu s jej

príslušenstvom. Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok 16C/41/2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/457/05, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 30.432,-Sk spolu s trovami konania 1.260,-Sk a 6.311,-Sk titulom trov právneho
zastúpenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.12.2006. Súd prvej inštancie
mal ďalej za preukázané, že žalovaná žalované príslušenstvo (úroky z omeškania za obdobie od

29.10.2004 do 25.11.2008) doposiaľ žalobcovi neuhradila. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo
žalovanú, ktorá však súdu nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by si bola predmetnú povinnosť splnila.

4/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 524 ods. 1, ods.2, § 526 ods.
1, § 517 ods. 2 Obč. zák., ako aj § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Vykonaným dokazovaním mal súd za

preukázané, že žalovaná bola právoplatným a vykonateľným rozsudkom zaviazaná zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu sumu istinu vo výške 57.636,-Sk spolu s trovami konania 6.304,-Sk titulom
súdneho poplatku a 3.435,-Sk titulom trov právneho zastúpenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 15.10.1997. Tým, že žalovaná nezaplatila svoj peňažný dlh riadne a včas, dostala
sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a tým jej vznikla povinnosť platiť príslušný úrok z omeškania

z dlžnej sumy. Výška úroku z omeškania je určená vo výške dvojnásobku základnej úrokovej
sadzby NBS k prvému dňu omeškania. Prvým dňom omeškania žalovanej na základe žalobného návrhu
treba považovať deň 16.10.1997. Tento deň bola základná úroková sadzba NBS vo výške 8,8% p.a. (jej
dvojnásobok, a teda aj výška úroku z omeškania predstavuje 17,6 % p.a.). Právny predchodca žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.9.2004 previedol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto

sporu spolu s jej príslušenstvom (úroky z omeškania) na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej
riadne preukázané (už v predchádzajúcich súdnych konaniach), čím je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu na vymáhanie príslušenstva predmetnej pohľadávky. Nakoľko žalovaná doposiaľ nepreukázala
súdu, že uhradila žalované príslušenstvo pohľadávky, súd ju týmto rozsudkom zaviazal k ich zaplateniu
(za obdobie od 29.10.2004 do 25.11.2008 - viazaný žalobným petitom), a to vo výške určenej vo

výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 351,64 €, keď trovy
konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 96,20 € a z trov právneho zastúpenia
vo výške 351,64 €.

5/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie pôvodne vyznačil na rozsudku
právoplatnosť dňom 18.6.2009. Predmetný rozsudok bol na základe pokynu sudcu zo dňa 5.5.2022
opätovne doručovaný žalovanej, po zistení, že rozsudok bol nesprávne doručovaný žalovanej na adresu
Q., Š. XX, hoci žalovaná sa v tom čase zdržovala na adrese M. XXX, L. C.. Rozsudok bol žalovanejpreto doručovaný (opätovne) na adresu M. XXX, L. C. dňa 12.5.2022, odvolanie proti rozsudku podala
žalovaná na pošte dňa 27.5.2022, z ktorého dôvodu odvolanie žalovanej odvolací súd posúdil ako
podané včas.

6/ V odvolaní žalobkyňa poukazovala na to, že predmetným rozsudkom priznal súd prvej inštancie
žalobcovi úrok z omeškania z nezaplatenej istiny 67.357 Sk/2.235,84 € (priznanej rozsudkom sp. zn.
8Cb/231/93), a to od 29.10.2004 do 25.11.2008 vo výške 17,6 % ročne. Uvedené rozhodnutie považuje
žalovaná za nesprávne, pretože súd si neoveril výšku úrokov z omeškania v žalovanej dobe, teda od

27.11.2004 do 25.11.2008, ktorá sa vtedy pohybovala medzi 6 až 9,6 %. Žalovaná k odvolaniu priložila
tabuľku s úrokmi z omeškania vydanú NBS. Súd prvej inštancie automaticky schválil úrok z omeškania
17,6 %, ktorý si určil žalobca od doby prvého omeškania od 16.10.1997. Výška úrokov z omeškania
sa musí zhodovať s povolenou výškou určenou NBS, pretože inak by išlo o bezdôvodné obohatenie
žalobcu. Žalobca si bol vedomý, že sa na doručovanej adrese nezdržiava, pretože už exekúcia, ktorú
žalobcapodaluexekútoraVargunazákladerozsudku 16C/41/2005jejboladoručovanánanovúadresu,

žalobca preto súd uviedol do omylu, keď tento dôležitý argument pred súdom zamlčal. Aj o rozsudku
sp. zn. 15C/41/2005 sa dozvedela až od exekútora Vargu, myslela si, že ide o zaplatenie istiny a táto
exekúciaajskončilavymoženímpohľadávky.Bolapretoprekvapená,keďexekútorNoskovičzačalznovu
vymáhať pohľadávku pre Tomus, s.r.o., keďže rozsudok nedostala;+ myslela si, že ide o vymáhanie tej
istej pohľadávky vo výške 67.357,- Sk. Keďže napadnutý rozsudok sp. zn. 22C/39/2007 má vady, ktoré

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd vychádzal z nesprávnych a žalobcom zamlčaných
skutočností. Žalovaná navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok buď zmeniť tak, že žalobu
žalobcu zamietne alebo ho zruší a vec znovu prejedná.

7/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca poukazoval vo vyjadrení na
to, že žalovaná v odvolaní nenamieta, že v čase od 29.10.2004 do 25.11.2008 bola v omeškaní
so splnením povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 67.375,- Sk, ku ktorej bola zaviazaná právoplatným
rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 3 č.k. 8Cb/231/93-55, vydaným dňa 23.9.1996, právoplatným
dňa15.10.1997. Žalovanásamotnávinýchsúdnychkonaniachtvrdila,žesiuvedenúpovinnosť-uhradiť

sumu 67.375,- Sk splnila až dňa 9.12.2008 a táto skutočnosť bola aj potvrdená rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č.k. 10C/65/2013 - 201 zo dňa 29.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 15Co/48/2019 - 258 zo dňa 31.3.2020. Žalobca oba tieto rozsudky z opatrnosti pripojil
k vyjadreniu. Pokiaľ ide o nedostatky v doručovaní rozsudku, tieto boli konvalidované jeho opakovaným
doručením po 13 rokoch; v ostatnom žalovaná namieta údajne nesprávne určenú úrokovú sadzbu a teda

aj výšku úrokov z omeškania, ktoré súd priznal napadnutým rozsudkom žalobcovi.

8/ Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že predmetom sporu vedenom na bývalom Obvodnom súde
Bratislava 3 pod sp. zn. 8Cb/231/93, bolo jednak vydanie vecí (výpočtová technika z r. 1992) a jednak
nároky na náhradu škody. V uvedenej právnej veci zaviazal súd žalovanú rozsudkom č.k. 8Cb/231/93-55

zo dňa 23.9.1996, právoplatným dňa 15.10.1997 okrem povinnosti vrátiť neoprávnene zadržiavané
veci aj na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.636,- Sk a nahradiť mu vzniknuté trovy konania vo výške
6.304,- Sk titulom súdneho poplatku a 3.435,- Sk titulom trov právneho zastúpenia. Žalovaná predmetný
rozsudok ignorovala a v ňom uložené povinnosti neplnila. Na základe rozsudku sp. zn. 8Cb/231/93
bolo preto začaté exekučné konanie, v rámci ktorého žalovaná odovzdala exekútorovi v roku 1999

zadržiavanéveci;splneniepeňažnejpovinnostivšakžalovanáignorovala.Vr.2004postúpilaspoločnosť
PROMOTEC a.s. svoju judikovanú pohľadávku voči žalovanej vrátane jej príslušenstva na žalobcu. Z
opatrnosti žalobca dodal, že hoci žalovaná platnosť postúpenia pohľadávky napadla v súdnom konaní
(na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C/72/2013), súd jej žalobu zamietol, pričom na odvolanie
žalovanej Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 14Co/379/2014-150 zo dňa

14.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9/ Žalobca si v r. 2004 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I voči žalovanej uplatnil nároky
na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 28.10.2001 do 28.10.2004; tieto mu boli priznané
rozsudkom OS BA I č.k. 16C/41/2005-40 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.

5Co/457/05-65, s výškou úrokov z omeškania 17,6 %. Aj túto uloženú povinnosť žalovaná ignorovala,
preto bola voči nej iniciovaná ďalšia exekúcia.10/ Keďže žalovaná napriek vedeniu exekučných konaní si judikované záväzky neplnila, bol žalobca
nútený (kvôli hrozbe premlčania) podať v r. 2007 ďalšiu žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania -
napadnutým rozsudkom podľa žalobcu súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania za obdobie od 29.10.2004 do 25.11.2008, ktorých výška bola určená v súlade
s platnou právnou úpravou - 17,6 % ročne podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Táto sadzba
zodpovedala dvojnásobku základnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. Žalobca preto
považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.

11/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu neučinili.

12/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP v napadnutom (t.j. v celom)
rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

13/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a teda náležite zistil skutkový
stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež posúdil správne po právnej stránke. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, na akých dôvodoch založil svoje rozhodnutie, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Ako
už odvolací súd poznamenal v bode 5 tohto odôvodnenia, odvolanie podané žalovanou vyhodnotil ako

podané včas, vzhľadom na to, že doručenie rozsudku žalovanej pôvodne na adresu Š. XX F. Q. nebolo
účinné, vzhľadom na zmenu adresy bydliska žalovanej.

14/ Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15/ Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby (základnej úrokovej sadzby)

určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16/ Podstata argumentácie žalovanej v odvolaní spočívala v tom, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi
nesprávne úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne, poukazujúc na to, že súd rozhodoval o priznaní
úrokov z omeškania za obdobie od 29.10.2004 do 25.11.2008, v ktorom období platila iná výška

základnejúrokovejsadzby,stanovenejNárodnoubankouSlovenska(ktorásanavyšeajviackrátmenila).

17/ Táto obrana žalovanej v spore však neobstojí; súd prvej inštancie sa dôsledne riadil citovaným ust.
§ 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorých je pre
stanovenie výšky úrokovej sadzby v prípade úrokov z omeškania rozhodujúci prvý deň omeškania s

plnením peňažného dlhu. Otázku, či má na výšku úrokov z omeškania v prípade omeškania s plnením
peňažného dlhu dosah meniaca sa základná úroková sadzba, určovaná NBS, riešila aj judikatúra
súdov; Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 193/2005 dospel k záveru, že „výšku
úrokov z omeškania plnenia peňažného dlhu určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a predstavuje
ročne dvojnásobok určenej základnej úrokovej sadzby (predtým diskontnej sadzby) Národnou bankou

Slovenska a splatnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška sa počas doby
omeškania dlžníka nemení.“ Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní predmetnej právnej veci správne
riadil uvedenými závermi; zistil, že omeškanie žalovanej s plnením peňažného dlhu (vo výške celkom
67.375,- Sk v prepočte 2.236,44 €) nastalo ku dňu 16.10.1997, ku ktorému dňu predstavovala základná
úroková sadzba NBS 8,8 % ročne, potom jej dvojnásobok (podľa § 3 cit. nariadenia vlády), a teda aj

výška úrokov z omeškania, činila 17,6 % ročne, ktorá výška sa ďalej počas trvania doby omeškania
žalovanej nemenila - zostávala rovnaká ako v prvý deň omeškania, bez ohľadu na skutočnosť, že
NárodnábankaSlovenskanáslednesvojimirozhodnutiamizákladnúúrokovúsadzbumenila(znižovala),
aj to aj v období, počas ktorého trvalo omeškanie žalovanej. Podľa vlastného vyjadrenia žalovanej k
úhrade sumy 67.375,- Sk/2.236,44 € došlo až dňa 9.12.2008, čo znamená, že za obdobie, za ktoré

žalobca uplatňuje priznanie úrokov z omeškania (od 29.10.2004 do 25.11.2008) bola žalovaná stále v
omeškaní (túto skutočnosť napokon žalovaná ani nepopierala ), a teda žaloba žalovaného je dôvodná.18/ Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie
rovnako správne rozhodol.

19/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1,
§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 CSP ).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).