Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 10, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010323
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1315010323.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 10.06.2022 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku
súd obžalovaného:
N. G. K., T.. XX.XX.XXXX D. O., H. O., XXX Q., M., G., T. E.,

o s l o b o d z u j e ,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III:
v bode 1/
pod sp. zn. 3Pv/681/14 zo dňa 20.03.2015, pre prečin únosu podľa § 210 ods. 1 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe,
že

dňa 04.07.2014 odletel s maloletými deťmi W.. I.., T.. XX.XX.XXXX Z. Y.. M.. T.. XX.XX.XXXX mimo
územia Slovenskej republiky, napriek tomu, že dňa 07.07.2014 v Bratislave na M. ulici mal na základe
dohody s I.. Y. C. matkou maloletých detí priniesť deti, ktoré boli u obvineného od dňa 27.06.2014 pričom
ich matke podľa dohody nevrátil a následne ju telefonicky kontaktoval s tým, že je s deťmi v New
Yorku, pričom matka detí o tejto skutočnosti nevedela a ďalej uviedol, že neplánuje matke deti vrátiť
a že sa má správať rozumne a to i napriek tomu, že obidve maloleté deti boli uznesením Okresného
súdu Bratislava III predbežným opatrením pod sp. zn. 37P/325/2013 vydaným dňa 10.12.2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
11CoP/154/2014-175 zo dňa 23.04.2014 zverené na čas do rozhodnutia o rozvode a úprave práv
a povinností do osobnej starostlivosti matke a súd uložil otcovi maloletých detí povinností zdržať sa
vycestovania mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky,

v bode 2/
pod sp. zn. 2Pv/881/14 zo dňa 04.03.2016, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

ods. 3 Tr. zákona, na skutkovom základe,

že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nalsedujúceho Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu
svojich detí a výška tejto povinnosti mu bola určená uznesením Okresného súdu Bratislava III pod č. k.
37P/325/2013 zo dňa 10.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 23.04.2014,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu detí W. I.
K., T.. XX.XX.XXXX sumou 200,-Eur mesačne a Y. M. K., T.. XX.XX.XXXX sumou 150,-Eur mesačne krukám matky I.. Y. C. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a ktorá bola následne zmenená rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 25P/62/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 11CoP/524/2017 ktorý nadobudol vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňa 16.07.2017 a ktorým

bol zaviazaný prispievať na výživu svojich maloletých detí W. I. K., T.. XX.XX.XXXX sumou 500,-Eur
mesačne a Y. M. K., T.. XX.XX.XXXX sumou 500,-Eur mesačne k rukám matky I.. Y. C. vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred, za obdobie od mesiaca august 2017 až do mesiaca máj 2022 vrátane, čím mal
zaplatiť celkový dlh na výživnom vo výške 70.950,- Eur, pričom z dôvodov hodných osobitného zreteľa
na strane obžalovaného uhradil sumu 61.543,95,-Eur,

pretože skutky nie sú trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného, že sa cíti
byť nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej a oboznámil sa s relevantnými
listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania a doplnenými na hlavnom pojednávaní.

Následne súd na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel ku skutkovým
a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutky,
ktoré sú mu obžalobou kladené za vinu, nie sú trestným činom.

Ku skutku v bode I.

Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky prečinu únosu
a to z dôvodu, že obžalovaný neodňal deti zo starostlivosti matky, pretože ako uviedol aj obžalovaný a
aj matka, maloleté deti sa nachádzali v osobnej starostlivosti obžalovaného na základe ich vzájomnej
dohody.Matkaodovzdaladetiobžalovanému8dnípredtýmakotentoodleteldoUSA,pričomzvýsluchov

následne vyplynulo, že v danom čase nevedel, kde sa nachádza, matka detí kam odišla, čiže bol s deťmi
sám, a následne bolo až preukázané, že matka odletela s priateľom na Bahamy. K tomu súd dodáva,
že v situácií, kedy je otec - obžalovaný ponechaný v cudzej krajine sám s dvoma deťmi a nemá ich
komu vrátiť, keďže ich matka je v zahraniční na dovolenke, rozhodne sa tieto vziať so sebou do USA, o
čom informoval následne aj matku detí. Neplnil tak znaky trestného činu únosu, nakoľko nie je naplnená

objektívna stránka tohto trestného činu.
Ďalším nemenej významným dôvodom je, že predpokladom spáchania trestného činu únosu je
porušenie právoplatného súdneho rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tz 6/1980
zo 14.02.1980, publikované pod č. 53/1980). Ani uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k.
37P/325/2013-24 zo dňa 10.12.2013 a ani uznesenie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.

k. 11CoP/154/2014-175 zo dňa 23.04.2014, ktoré sú v skutkovej vete popisované, neboli v čase
cesty obžalovaného s maloletými deťmi do USA právoplatné. To že predmetné rozhodnutie bolo
obžalovanému doručené už dňa 19.12.2013, je bez právneho významu, nakoľko mu nerozumel, a je
základnou podmienkou každého, kto neovláda jazyk v ktorom sa konanie vedie, aby mu bolo umožnené
právo na tlmočníka, resp. dostať rozhodnutie v jazyku ktorému rozumie.

Vo vzťahu ku skutku v bode II

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností
preukázané,žeobžalovanýsiplnilsvojuvyživovaciupovinnosťvočisvojimmaloletýmdeťom,atojednak

osobnou starostlivosťou, a rovnako tak zasielaním príslušnej sumy, príslušnému orgánu. Obžalovaný
predložil, výpis o platbách ktoré mu boli úradom pre sociálne veci strhávané, resp. ktoré uhrádzal,
pričom to, že už úrady na Slovensku, príslušnú sumu neuhradia matke detí, nie je vina obžalovaného.
Z predmetného potvrdenia, rovnako tak vyplýva, že obžalovaný si túto povinnosť plnil aj v čase keď bol
nezamestnaný, síce v menšom rozsahu ale predsa. To je podstata celého trestného činu zanedbania

povinnej výživy. Súd je povinný ako predbežnú otázku riešiť, schopnosti a možnosti obžalovaného
platiť výživné, pričom súd nie je viazaný výškou výživného určenou v civilnom rozhodnutí. Po vynesení
takéhoto civilného rozsudku, môžu totiž nastať a aj nastali u obžalovaného také skutočnosti, ktoré mu
bránili, plniť výživné v súdom stanovej výške (covid, nezamestnanosť). Súd musí hodnotiť okolnosti
prípadu, osobu obžalovaného, jeho správanie a pod. Súd mal za preukázané, že obžalovaný sa riadne

staral a stará o svoje deti, posielal príslušné sumy na Slovensko. Súd aj konštatoval v skutkovej veteobžaloby, že mal uhradiť na výživnom sumu 70.950,- Eur, pričom uhradil sumu 61 543,95 Eur. Práve
na tejto konštatácii, je vidno rozdiel medzi civilným rozhodnutím a prípadnou exekúciou, a trestným
činom zanedbania povinnej výživy. Na základe všetkých okolností prípadu, nie je možné brať stíhať

obžalovaného pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, lebo nebolo preukázané, že by si svoju
povinnosť neplnil, práve naopak, obžalovaný preukázal, že si svoju povinnosť plnil.

S poukazom na uvedené, má súd za to, že obžalovaný sa nedopustil konania, ktoré by vykazovali znaky
trestného činu únosu a zanedbania povinnej výživy, preto rozhodol, tak ako je to uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku
na Okresný súd Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.