Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/3/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121532157
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:6121532157.4

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255
739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: L. L.É., L..
XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/X, XXX XX K. D., Š. M. C. O., o zaplatenie 11.028,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odstraňuje sa iná zrejmá nesprávnosť záhlavia rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9Csp/3/2022-143 zo
dňa 05.05.2022 v časti identifikácie žalobcu, a to tak, že:
- dopĺňa sa: „ ... IČO: 35 724 803“.

II. Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 9Csp/3/2022-158 zo dňa 13.06.2022
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde bolo vedené konanie o zaplatenie 11.028,40 € s príslušenstvom. Predmetné
konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom č. k. 9Csp/3/2022-143 zo dňa 05.05.2022, ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 11.028,40 € s príslušenstvom do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a ktorým bol žalobcovi priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Tunajší súd následne uznesením č. k. 9Csp/3/2022-158 zo dňa 13.06.2022 rozhodol
o výške týchto trov.

2. Autorizovaným elektronickým podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2022, predložil
žalobca, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, tunajšiemu súdu návrh na vydanie opravného
uznesenia, ktorým sa vykoná oprava chyby v rozsudku zo dňa 05.05.2022 v časti identifikácie žalobcu.

3. O výške trov konania bolo rozhodnuté uznesením č. k. 9Csp/3/2022-158 zo dňa 13.06.2022, vydaným
vyšším súdnym úradníkom, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku vo výške 330,50 € a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.139,74
€. Predmetné rozhodnutie bolo preukázateľne doručené žalobcovi, prostredníctvom jeho právneho
zástupcu, dňa 22.06.2022, pričom ten dňa 30.06.2022, t. j. v zákonnej lehote, podal elektronicky s
autorizáciou podľa osobitného predpisu proti vydanému rozhodnutiu sťažnosť.

4. Sťažnosťou napadnutým rozhodnutím rozhodol tunajší súd, v postavení vyššieho súdneho úradníka,
o výške trov konania žalobcu, ktoré má zaplatiť v konaní neúspešný žalovaný. Vyšší súdny úradník
vo svojom rozhodnutí priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 330,50 € titulom zaplateného
súdneho poplatku (za podanú žalobu) a vo výške 1.139,74 € titulom trov právneho zastúpenia, a to za
nasledovné úkony právnej služby: tarifná odmena za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vo výške
270,54 € (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) + paušálna náhrada za rok 2021 vo výške
10,87 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), tarifná odmena za písomné podanie vo veci samej -
žaloba vo výške 270,54 € (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) + paušálna náhrada za rok

2021 vo výške 10,87 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), tarifná odmena za účasť na pojednávaní
vo veci samej zo dňa 05.05.2022 vo výške 270,54 € (§ 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
+ paušálna náhrada za rok 2022 vo výške 11,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie zo dňa 05.05.2022 (§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)
za 4 polhodiny po 19,38 € spolu vo výške 77,52 €, cestovné náhrady za cestu na pojednávanie zo dňa
05.05.2022 za cestu Bratislava - Dunajská Streda a späť, celkovo 96 km, v uplatnenej výške 27,27 € a
náhrada 20,00 % DPH vo výške 189,96 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

5. Vo vydanom rozhodnutí pritom vyšší súdny úradník priznal žalobcovi trovy konania vo výške nižšej,
ako si ich ten uplatnil vo vyúčtovaní podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu, nakoľko pokus o
zmier, resp. predžalobná výzva, nie je úkonom, ktorý by vznikol v konaní (čím nespĺňa zákonnú definíciu
trov súdneho konania). Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí najprv uviedol tri základné podmienky
výdavkov toho ktorého účastníka konania, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby mohli byť
považované za trovy konania, a to preukázanie vynaloženia a konkrétnej výšky výdavkov relevantným
spôsobom, účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia výdavkov na uplatnenie, resp. bránenie práva
účastníka, a časový aspekt vzniku výdavkov - musia vzniknúť v rámci konania. Na základe skúmania
uvedených podmienok dospel vyšší súdny úradník, že predžalobná výzva, ktorá bola vyhotovená dňa
18.10.2021, vznikla nepochybne ešte pred začatím samotného súdneho konania (dňa 29.10.2021 na
Okresnom súde Banská Bystrica), v dôsledku čoho nemožno hovoriť o trovách konania v zmysle
legálnej definície trov; samozrejme uvedené neplatí absolútne, nakoľko určité výdavky, ktoré vzniknú
ešte pred začatím samotného konania, spĺňajú danú definíciu (súdny poplatok, prevzatie a príprava
právneho zastúpenia, spísanie žaloby) aj napriek uvedenému. Predžalobná výzva, ako to vyplýva už zo
samotného jej názvu, však svojím charakterom takýmto úkonom nie je, pričom uvedený názor zastáva
tak odborná verejnosť, ako aj súdna prax - vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí pritom poukázal
na viaceré súdne rozhodnutia, aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, a odbornú literatúru v danej veci
(Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2016, s. 893, uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/110/2016 zo dňa 21.12.2016, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9Co/64/2017 zo dňa 07.11.2017, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 22/2020-18 zo dňa 23.01.2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 536/2020-13 zo dňa 28.10.2020). V napadnutom rozhodnutí sa ďalej vyšší súdny úradník
venoval aj novele vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z., ktorá
upravuje odmenu právnych zástupcov za poskytovanie právnych služieb, prostredníctvom ktorej bola
predžalobná výzva výslovne zaradená medzi úkony právnej služby v občianskom konaní, a to vrátane
priebehu samotného legislatívneho postupu pred jeho prijatím: zákonodarca pôvodne zamýšľal zahrnúť
predžalobnú výzvu do kategórie písomných podaní vo veci samej, po vznesenej námietke Štatistického
úradu Slovenskej republiky o vyššie uvedenom rozpore však bola pre predžalobnú výzvu vytvorená nová
kategória úkonov právnej služby. Keďže teda vyhláška č. 655/2004 Z. z. neupravuje iba také úkony,
ktoré môžu byť vykonávané v rámci konania, ale aj mimo neho, aj uvedeným postupom došlo iba k
odstráneniu pochybností o povahe a aplikačnej nejednotnosti predžalobnej výzvy ako príslušenstva
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pričom na posilnenie záveru,
že predžalobnú výzvu je potrebné považovať za príslušenstvo pohľadávky, nie však za trovy konania,
vyšší súdny úradník poukázal znovu na vybranú judikatúru civilných súdov (napr. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 22/2020-18 zo dňa 23.01.2020, rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 11CoCsp/9/2020 zo dňa 07.07.2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 536/2020-13 zo dňa 28.10.2020). Vzhľadom na uvedené preto vyšší súdny úradník nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania za predžalobnú výzvu a k nemu patriaceho režijného nákladu.

6. Žalobca vo svojej sťažnosti uviedol, že súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, na
ktorú má v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok spolu s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb právo. Žalobca si v podanej žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia
aj za úkon právnej služby - predžalobná výzva, pričom z strany boli vykonané a uplatnené len úkony,
ktoré boli nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Tieto si žalobca uplatnil v zmysle
§ 13a vyhlášky, ku ktorým úkonom si žalobca uplatnil aj režijný paušál v zmysle § 16 vyhlášky o
odmenách a náhradách. Žalobca je toho názoru, že ním uplatnená výška trov konania je správna,
pričom ju súd v uznesení nepriznal; zároveň má za to, že pokus o zmier, ktorý zaslal pred podaním
žaloby žalovanému spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy - žalovaný je v ňom
upozornený na výšku pohľadávky, na úroky z omeškania a ďalšie poplatky súdneho a exekučného

konania; zároveň sú v ňom uvedené aj platobné údaje na splatenie pohľadávky a kontaktné údaje pre
mimosúdne vyriešenie záležitosti. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť novela
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov. V zmysle § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia vyhlášky sa za
samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Cieľom uvedenej novely
v zmysle dôvodovej správy k vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako
úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou
výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by
advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“.
Lex superior derogat legi inferiori je právny princíp, ktorý znamená, že ak existuje rozpor medzi
ustanoveniami dvoch právnych predpisov rôznej právnej sily, prednosť má predpis vyššej právnej sily.
V danom prípade je však aplikácia predmetného princípu vylúčená, nakoľko C.s.p. neupravuje spôsob
určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne
služby poskytované klientom. V zmysle uvedeného teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny
advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na § 251 C.s.p.,
nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel
od vyhlášky, čím sa, ako už žalobca uviedol, vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho
predpisu. V civilnom sporovom poriadku nie sú stanovené žiadne obligatórne fázy procesu a ponecháva
sa zodpovednosť za dodržanie princípu procesnej ekonómie konajúcemu sudcovi. Konanie sa však stále
berie ako jeden celok, ktorého začiatok je stanovený momentom podania žaloby a koniec právoplatným
skončením veci. Ak by sme prijali premisu, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách
konania je začatie súdneho konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, v takom prípade nemožno
hovoriť o trovách konania v ponímaní spomínaného § 251 CSP ani pri úkonoch právnej služby, akými
sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného žalobného návrhu, nakoľko tieto úkony budú
vždy s prihliadnutím na časový horizont vykonané pred začatím súdneho konania. Ak však okresný súd
považuje predmetné úkony právnej služby za úkony vynaložené priamo v súvislosti s konaním na súde,
na rozdiel od predžalobnej výzvy, žalobca si týmto dovolí upriamiť pozornosť okresného súdu opätovne
na samotnú dôvodovú správu k spornej novele vyhlášky. V samotnom článku 7 C.s.p. normuje jednu zo
základných princípov a povinností civilného súdu, a tou je obligatórne priorizovanie zmierlivého riešenia
sporu, pričom daný účel v rámci predsúdneho konania sleduje práve predžalobná výzva advokáta,
najmä ak je predmetom konania peňažná pohľadávka. Úkon právnej služby akým je predžalobná
výzva takisto v žiadnom prípade nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky
v ponímaní § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko tento úkon je potrebné
bezpodmienečne subsumovať pod trovy právneho zastúpenia poskytované po prevzatí zastúpenia
advokátom, ba dokonca priamo súvisí so samotným konaním na súde v prípade, že subjekt, ktorému
je takáto predžalobná výzva adresovaná ostane pasívny. Žalobca je toho názoru, že novela vyhlášky
odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia teda
nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré
patrí advokátovi odmena. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby si žalobca v zmysle výzvy okresného
súdu uplatnil spornú odmenu advokáta za predžalobnú výzvu v rámci nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/28/2021 zo dňa 29.04.2021 a sp. zn. 8CoB/74/2021 zo dňa 27.10.2021, rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/21/2021 zo dňa 28.07.2021 a Okresného súdu v Trnave sp.
zn. 11Csp/32/2020 zo dňa 16.02.2022, v rámci ktorých sa tie priklonili k uvedeným argumentom v plnej
miere. V prípade, že by sa súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, žalobca poukazuje zásadu
iura novit curia (práva pozná súd), v dôsledku čoho je zrejmé, že právne predpisy nie sú predmetom
dokazovania, preto ich súd musí poznať. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu
proti nemu, právne kvalifikovať, pretože tá je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré
umožnia súdu právnu kvalifikáciu uplatneného nároku alebo obrany proti nemu. Súd je teda povinný
skúmať možnosť podriadenia tvrdených skutočností pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z
dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby
bolo žalobe vyhovené; v tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010, podľa ktorého „ak strana sporu uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný
posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú“.
Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú

posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky
vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie,
než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu
na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený
nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu
zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že
nárok na zaplatenie sumy pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby (predžalobná výzva) a jedného
režijného paušálu k danému úkonu by mohol byť posúdený súdom ako príslušenstvo pohľadávky titulom
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez ohľadu na to, že žalobca ich špecifikoval v
žalobe ako nárok na náhradu trov konania. V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/33/2021 zo dňa 26.01.2022, ktorým odvolací súd uznal predžalobnú výzvu,
ktorá je navyše podmienkou na uplatnenie pohľadávky v rámci upomínacieho konania, ako oprávnené
príslušenstvo pohľadávky (titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), z ktorého dôvodu
zmenil platobný rozkaz v napadnutom vecne nesprávnom výroku, pričom vyhovel žalobe žalobcu v
celom rozsahu.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd napadnutý výrok o trovách
konania v zmysle § 250 C.s.p. zrušil alebo zmenil tak, že žalovaného zaviaže aj na úhradu predžalobnej
výzvy vo výške 364,49 € s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 13,04 € s DPH.

8. Po preskúmaní obsahu podanej sťažnosti dospel tunajší súd k záveru, že nakoľko neobsahuje také
skutočnosti, ku ktorým by sa mal žalovaný nevyhnutne vyjadriť, pričom svojou povahou je sťažnosť proti
rozhodnutiu súdneho úradníka iba prostriedkom procesnej obrany, nie však opravným prostriedkom,
podanú sťažnosť nie je potrebné doručiť protistrane spolu s výzvou na vyjadrenie sa k jej obsahu pred
rozhodnutím o samotnej sťažnosti.

9. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví
v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné
uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

10. Podľa § 225 ods. 1 C.s.p. poriadok ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť
jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

11. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

12. Podľa § 240 C.s.p. sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

13. Podľa § 242 C.s.p. sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

14. Podľa § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

15. Podľa § 250 ods. 1 C.s.p. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: predžalobná výzva.

19. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a návrhu žalobcu na vydanie opravného uznesenia dospel
tunajší súd k záveru, že v záhlaví vydaného rozsudku č. k. 9Csp/3/2022-143 zo dňa 05.05.2022 došlo
v časti identifikácie žalobcu k inej zrejmej nesprávnosti, a to tým, že nebolo uvedené IČO (identifikačné
číslo organizácie) žalobcu. Na základe uvedenej skutočnosti tunajší súd výrokom I. tohto uznesenia
rozhodol o odstránení danej zrejmej nesprávnosti rozsudku tak, že doplnil IČO žalobcu do záhlavia
rozhodnutia.

21. Tunajší súd po predbežnom preskúmaní podanej sťažnosti žalobcu proti vydanému rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou - žalobcom,
ktorému neboli priznané určité trovy konania, v zákonnej lehote - sťažnosťou napadnuté rozhodnutie bolo
žalobcovi preukázateľne doručené, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, dňa 22.06.2022, pričom
sťažnosť bola podaná elektronickým spôsobom dňa 30.06.2022, a zároveň, sťažnosť obsahuje všetky
predpísané náležitosti.

22. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, najmä napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka
a sťažnosti žalobcu proti nemu, dospel tunajší súd k záveru, že danej sťažnosti nemožno vyhovieť,
nakoľko je nedôvodná a neopodstatnená; žalobca vo svojej sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali nesprávnosť vydaného uznesenia č. k. 9Csp/3/2022-158
zo dňa 13.06.2022. Postupom obdobným ako v § 387 ods. 2 C.s.p. sa tunajší súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením spomínaného rozhodnutia: vychádzajúc zo zákonnej definície trov konania (§
251 C.s.p.), vyšší súdny úradník správne konštatoval, že predžalobná výzva nepatrí medzi tie výdavky
účastníka, ktoré možno nahradiť v súdnom konaní ako trovy konania, bolo by možné ju priznať výlučne
ako príslušenstvo pohľadávky titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to aj po novele
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorým bola predžalobná výzva výslovne zakotvená v tomto vykonávacom
predpise; na potvrdenie uvedeného záveru boli v napadnutom rozhodnutí uvedené viaceré judikáty, aj
najvyššieho orgánu ochrany ústavnosti v podmienkach Slovenskej republiky, názor odbornej literatúry,
ako aj priebeh samotného legislatívneho postupu pri prijímaní novelizácie vyhlášky. V súvislosti so
záverečným tvrdením žalobcu o možnosti posúdenia a priznania predžalobnej výzvy a režijného paušálu
k nemu ako príslušenstva pohľadávky tunajší súd poznamenáva v krátkosti iba to, že aj keby sa priklonil
k danému postupu, v danom štádiu konania, t. j. v rámci rozhodovania o výške trov konania, resp. t. č. o
podanej sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu, už nie je možné priznať ďalšie príslušenstvo uplatnenej
pohľadávky; uvedené by bolo možné jedine postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 225 ods.
1 C.s.p., čo je však v danom prípade už vylúčené.

23. Tunajší súd na základe vyššie uvedenej argumentácie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
vyššieho súdneho úradníka o trovách konania je vecne správne, preto sťažnosť žalobcu zamietol ako
nedôvodnú.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia /§ 357 písm. f) C.s.p./.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné /§ 355 a § 357 C.s.p./.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Sep 23, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.