Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. marec 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816205684
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5816205684.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNámestovo,sudkyňouMgr.VandouMikulášovou,vsporežalobcu:D.L.,nar.XX.XX.XXXX,

Z. XXXX, proti žalovanému: ELSPOL - SK, s.r.o., Námestovo, Ľudovíta Štúra 778/46, zastúpený:
JUDr. Adriana Paneková, advokátka, Námestovo, Miestneho priemyslu 1140, o náhradu škody v sume
2.262,76 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.262,76 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou súdu dňa 18.11.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 2.262,76 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 05.09.2013 so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej
bol dojednaný nástup do pracovného pomeru 05.09.2013, na pracovnú pozíciu pracovný pomocník,
pričom charakteristika druhu dojednaných prác bola uvedená v pracovnej náplni, ktorá tvorila prílohu
č. 1 k pracovnej zmluve. Pracovný pomer bol uzatvorený na 40 hodinový týždenný pracovný čas, s

dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 369,20 eur. Žalobca ako zamestnanec vykonával u žalovaného
zahraničné pracovné cesty do Českej republiky. Dňa 28.01.2014 utrpel žalovaný pracovný úraz, v
dôsledku čoho bol práceneschopný do 26.01.2015 a do dňa podania žaloby trpí závažnými zdravotnými
problémami, ktoré súvisia s utrpeným pracovným úrazom. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka
Dolný Kubín č. 2692-26/2015 zo dňa 20.05.2015 bol žalobcovi priznaný nárok na úrazový príplatok za
obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 26.01.2014 do 26.01.2015 od druhého do tretieho dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 6,63762000 eur za každý deň a od tretieho dňa dočasnej

pracovnej neschopnosti v sume 3,01710000 eur za každý deň, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo
nárokov na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/20036 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28.01.2014.
Žalobca sa proti predmetnému rozhodnutiu sociálnej poisťovne odvolal, avšak sociálna poisťovňa
ústredie rozhodnutie potvrdila. Napriek uvedenému rozhodnutiu žalobca tvrdí, že ide o nesprávne

rozhodnutie a trvá na tom, že mu mal byť vyplácaný vyšší nárok na úrazový príplatok, nakoľko podľa
jeho názoru ide o nesúlad medzi dojednanou mzdou podľa pracovnej zmluvy a skutočne odpracovaných
hodín u žalovaného a mzdou, ktorú mu žalovaný ako jeho zamestnávateľ vyplácal na jeho účet a z
uvedeného nesúladu potom nemohol byť žalobcovi správne vypočítaný denný vymeriavací základ preurčenie úrazového príplatku podľa § 87 Zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca trvá na tom, že žalovaný
mu na jeho účet vyplácal mzdu, ktorá predstavuje 4,- eur na hodinu a následne zo mzdy 4,- eur na
hodinu násobenou počtom odpracovaných hodín malo byť zo strany zamestnávateľa za neho ako za

zamestnanca odvádzané poistné z takto vyčíslenej mzdy. Žalobca trvá na tom, že výška jeho mzdy u
žalovaného predstavovala za obdobie september 2013 sumu tak, ako mu bola pripísaná na účet vo
výške 684,- eur, čo zodpovedá aj vyššie uvedenému tvrdeniu o jeho odmene na hodinu 4,- eur, pri počte
171 odpracovaných hodín, za október 2013 mu bola vyplatená na účet vo výške 896,- eur pri počte 224
odpracovaných hodín, za mesiac november 2013 mu bola vyplatená na účet vo výške 788,- eur, pri

počte 197 odpracovaných hodín, za mesiac december mu bola na účet vyplatená vo výške 590,- eur, pri
147,5 odpracovaných hodinách. Uvedené tvrdenia žalobcu o nesúlade vyplatených miezd na jeho účet
a miezd uvedených na jeho výplatných páskach, z ktorých za neho žalovaný vykonával poistné plnenia,
nasvedčujú aj zisteniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, oddelenie všeobecnej
kriminality, ktorý v tejto veci viedol trestné stíhanie pod sp. zn. ORP-552/2-VYS-DK-2015. Vyšetrovateľ
uznesením zo dňa 13.01.2016 dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru o nesúlade

predložených výplatných pások zo strany žalovaného a skutočne vyplatenej mzde žalobcovi. Podľa
predmetného uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín sp. zn. ORP-552/2-VYS-
DK-2013 vyšetrovateľ zistil, že žalobca v mesiaci september 2013 odpracoval u žalovaného skutočne
177 hodín, no podľa výplatnej pásky odpracoval u žalovaného 144 hodín v mesiaci, pričom hrubá mzda
podľa výplatnej pásky bola vyplatená vo výške 316,46 eur. V mesiaci október 2013 žalobca odpracoval

u žalovaného skutočne 228 hodín, avšak podľa výplatnej pásky odpracoval u žalovaného len 184
hodín v mesiaci, pričom hrubá mzda podľa výplatnej pásky mu bola vyplatená vo výške 369,20 eur. V
mesiaci november 2013 žalobca odpracoval u žalovaného skutočne 197 hodín, no podľa výplatnej pásky
odpracoval u žalovaného len 168 hodín v mesiaci, pričom hrubá mzda podľa výplatnej pásky mu bola
vyplatená vo výške 369,20 eur. V mesiaci december 2013 žalobca odpracoval u žalovaného skutočne

147,5 hodín, no podľa výplatnej pásky odpracoval žalobca u žalovaného len 120 hodín v mesiaci, pričom
hrubá mzda podľa výplatnej pásky mu bola vyplatená vo výške 269,20 eur.

3. Podľa názoru žalobcu, zamestnávateľ neodvádzal za neho riadne a v plnej výške poistné. Výplatné
pásky predložené žalovaným nesúhlasia počtom skutočne odpracovaných hodín. Žalobca namieta

nesúlad medzi dojednanou odmenou za vykonávanú prácu a odmenou (mzdou), ktorá mu bola skutočne
vyplácaná.Žalobcovibolizostranyžalovanéhopredkladanépotvrdenia,zktorýchjezrejmé,žezákladná
mzda žalobcu predstavovala vyššiu sumu, než je uvedená na výplatnej páske. Mzdu, ktorú mal dostávať
od žalovaného žalobca mala predstavovať sumu 4,-eur/hod, pričom táto suma plne korešponduje s
potvrdeniami, ktoré žalobcovi poskytoval žalovaný. Podľa výplatných pások mal žalobca dostávať od

žalovaného minimálnu mzdu a diéty za prácu v zahraničí. Už aj zo záverov vyšetrovania vyplynulo,
že je tu rozpor o mzde žalobcu, kde žalobca na jednej strane tvrdí, že mal dostávať 4,- eur/hod.,
čo absolútne korešponduje s potvrdením, ktoré dostal od žalovaného. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca
dostával minimálnu mzdu spolu s diétami, v takomto prípade je tu nesúlad medzi skutočne vyplatenými
finančnými prostriedkami na účet žalobcu a údajmi uvedenými na výplatných páskach a počtom

odpracovaných hodín.

4.Spoukazomnauvedenéskutočnostižalobcazotrvalnatvrdení,žejehoskutočnámzdabolapodstatne
vyššia v porovnaní s tvrdením žalovaného. Na základe tohto, teda nemohol byť žalobcovi ani správne
vypočítanývymeriavacízákladnavýpočetnárokunaúrazovýpríplatok.Žalovanýneodvádzalzažalobcu

ako jeho zamestnávateľ poistné vo výške, v akej malo byť za žalobcu odvádzané, podľa jeho vyplácanej
skutočnej mzde a skutočného počtu odpracovaných hodín a tieto boli odvádzané v nižšej sume, z čoho
bol potom zo strany Sociálnej poisťovne vyplácaný úrazový príplatok v nižšej sume.

5. Na základe výplatných pások celkovo zamestnávateľ vykázal za uvedené mesiace poistné do

Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne za žalobcu vo výške 691,83 eur z hrubej mzdy
z uvedených mesiacov v úhrnnej výške 1.424,06 eur, pričom žalobcovi bola vyplatená čistá mzda vo
výške 1.228,56 eur.

6. Z uznesenia vyšetrovateľa vyplýva, že podľa evidencie odpracovaných hodín v zmysle žalobcom

predložených dokladov mu mala byť po prepočte vyplatená hrubá mzda za uvedené mesiace vo výške
1.780,75 eur a následne po prepočte mu mala byť vyplatená čistá mzda vo výške 1.485,83 eur a poistné
z tejto sumy činí po prepočte 865,16 eur a daň vo výške 56,41 eur, čím malo dôjsť k celkovej škode
skrátením dane a poistného vo výške najmenej 229,74 eur.7. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako jeho zamestnávateľ mu vyplácal mzdu v dvoch
častiach, pričom podľa jeho tvrdení žalovaný neodvádzal za neho poistné z celého jeho mesačného

príjmu, ktorý predstavoval za mesiac september 2013 sumu 684,- eur, za mesiac október 2013 sumu
986,- eur, za mesiac november 2013 sumu 988,- eur a za mesiac december 2013 sumu 590,- eur,
takže ani uznesenie vyšetrovateľa nepokladá žalobca za celkom správne, pretože výplata poistných
plnení mala byť podstatne vyššia ak by vyšetrovateľ vychádzal zo skutočnej mzdy, ktorá bola žalobcovi
zo strany žalovaného poskytovaná na jeho účet. Napriek uvedenému, je z predmetného uznesenia

evidentné, že žalovaný konal pri odvádzaní poistného za žalobcu v rozpore s právnym predpisom.

8. V dôsledku toho, že žalovaný ako zamestnávateľ neodvádzal za žalobcu poistné z celého jeho
mesačného príjmu, sa žalobcovi znížil vymeriavací základ a následne na to úrazový príplatok za obdobie
dočasnej pracovnej neschopnosti mu bol vyplácaný v nižšej sume. V dôsledku protiprávneho konania
žalovaného ako zamestnávateľa - neplatenia poistného v plnej výške, vznikla žalobcovi za obdobie od

28.01.2014 do 26.01.2015 škoda vo výške 7.200,- eur. Žalobca vyčíslil svoj denný vymeriavací základ
z platov, ktoré mu žalovaný previedol na jeho účet ako jeho mzdu za mesiace september 2013 sumu
686,- eur, za október 2013 sumu 986,- eur, za november 2013 sumu 988,- eur a za december 2013
sumu 590,- eur. Spolu 2.958,- eur, pričom žalobca odpracoval za toto obdobie u žalovaného spolu 80
dní. To znamená, že 0,25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84, § 54 ods. 2 Zákona

č. 461/2003 Z.z. predstavuje sumu 9,24375 eur a 0,55% denného vymeriavacieho základu určeného
podľa § 84, § 54 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje sumu 20,33625 eur. Za obdobie dočasnej
práceneschopnosti žalobcu od 28.01.2014 do 24.01.2015 mu mal byť poskytnutý nárok na úrazový
príplatok najmenej v sume 20,33625 eur x 2 dni (28.01. - 29.01.2014) = 40,6725 eur a 9,24375 eur x
359 dní - 3318,5062 eur, spolu 3359,1787 eur.

9. Žalobcovi bolo poskytnuté za toto obdobie dočasnej práceneschopnosti plnenie vo výške od
28.01.2014 do 26.01.2015 od druhého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume
6,63762000 eur za každý deň a od tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 3,01710000
eur za každý deň, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu. To znamená, že žalobcovi bola vyplatená

suma 13,28 eur za obdobie od 28.01.2014 a 29.01.2014 a suma 1.083,14 eur za 359 dní dočasnej
práceneschopnosti. Spolu mu teda bola vyplatená suma 1.096,42 eur.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s listinnými dokladmi a to s návrhom,
s výpisom z účtu, s výplatnou páskou, s pracovnou zmluvou, s rozhodnutím sociálnej poisťovne zo

dňa 03.08.2015, s uznesením OR PZ Dolný Kubín zo dňa 13.01.2016, s rozhodnutím Centra právnej
pomoci zo dňa 28.09.2016, s plnomocenstvom, so zmenou žalobného návrhu, s potvrdením sociálnej
poisťovne, s vyjadrením k žalobe, s plnomocenstvom, s protokolom sociálnej poisťovne o výsledku
kontroly, s protokolom inšpektorátu práce, s cestovným príkazom, s rozhodnutím sociálnej poisťovne
zo dňa 03.08.2015, s vyjadrením žalobcu, so správou, s vyjadrením žalovaného, so správou sociálnej

poisťovne, s rozhodnutím sociálnej poisťovne, s dochádzkovým listom a so zápisnicou spísanou na
Okresnom súde Čadca sp. zn. 1Cd/4/2017.

11. Zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril, že mzda bola žalobcovi vyplácaná v dvoch častiach,
v mesiaci september mu bola na účet poukázaná suma 274,- eur a dňa 14.11.2013 suma 423,90 eur;

za mesiac október mu bola zaplatená suma 318,16 eur a dňa 10.12.2013 suma 600,72 eur; za mesiac
november mu bola vyplatená časť mzdy vo výške 318,16 eur a dňa 09.01.2014 suma 483,81 eur; za
mesiac december mu bola vyplatená jedna časť mzdy vo výške 318,16 eur a dňa 11.02.2014 suma
344,44 eur. Preto tvrdí, že sa jednalo o dvojzložkovú mzdu a nie jednozložkovú, ako žalovaný na margo
svojich tvrdení poukazuje aj na rozhodnutie inšpektorátu práce, v ktorom sa konštatuje, že diéty mali

byť žalobcovi vyplácané v hotovosti. Čo sa týka rozhodnutí sociálnej poisťovne, a inšpektorátu práce,
poukázal na to, že tí pri rozhodovaní vychádzali iba z listín, ktoré doložil žalovaný, nakoľko ako to z
ich rozhodnutí vyplýva, neboli oprávnení skúmať účty žalobcu. Z tohto dôvodu preto navrhol, aby súd
do konania pribral znalca, ktorý by na podklade predložených listín preskúmal správnosť výpočtu miezd
a odvodov u žalobcu, nakoľko naďalej zotrval na tvrdení, že žalovaný tým, že neodvádzal za žalobcu

odvody v plnej výške, tohto ukrátil pri rozhodnutí sociálnej poisťovne o sumu pri vymeriavacom základe.

12. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že so žalobcom bol uzatvorený platný pracovný
pomer dňa 05.09.2013, kedy bola dohodnutá mesačná mzda 369,20 eur a pracovný čas 40 hodín. Namargo svojich tvrdení predložil dochádzkové listy. Nie je teda pravdou, žeby so žalobcom bola uzavretá
zmluva, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi 4,- eur/hod. Rovnako mu bola
vyplácaná len dohodnutá mesačná mzda, žiadne preddavky, ani doplatky. Ak dostal žalobca peniaze

navyše, jednalo sa o cestovné náhrady, ktorých pravdivosť je potvrdená jeho podpisom. Poukázal na
to, že ak má žalobca pochybnosti o správnosti vyplácania dohodnutej mzdy, mohol toto namietať už pri
podávaní daňového priznania. V spoločnosti bola vykonávaná kontrola inšpektorátom práce a sociálnou
poisťovňou, z ktorých záverov nevyplynulo, že by spoločnosť pri vyplácaní miezd, platení odvodov,
resp. plnenia si povinnosti voči zamestnancom pochybila. Je toho názoru, že tak nemocenské, ako aj

úrazový príplatok, vypláca sociálna poisťovňa a preto žalobca nemôže od nich žiadať, aby nahrádzali
kompetencie sociálnej poisťovne, ktorá jediná môže prehodnotiť vyplácanie dávok.

13. Na pojednávaní súd v zmysle návrhu žalobcu pripustil zmenu žalobného návrhu v znení:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.030,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100% .

14. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že po prejednaní podmienok uzavreli zo žalobcom pracovnú
zmluvu s tým, že jeho pracovné zaradenie, vzhľadom na absenciu kvalifikácie, bol pomocný pracovník.

Vždy sa držia podmienok, ktoré sú dojednané a uvedené v pracovnej zmluve s tým, že dojednané bolo
aj to, že v prípade zahraničnej pracovnej cesty, čo bolo v tomto prípade do Čiech, mu budú vyplatené
cestovné náhrady. Uviedol, že trvá na tom, že žalobcovi bola vyplácaná mzda na účet a vzhľadom na
to, že pochádzal z Č. a spoločnosť má sídlo v Námestove, tak sa mu vyplácali cestovné náhrady. S
poukazom aj na závery kontrol sociálnou poisťovňou a inšpektorátom práce, zotrval na tvrdení, že konali

v súlade s pracovnom zmluvou a tak ako konštatovali vyššie uvedené subjekty, z ich strany nedošlo k
porušeniu zákona. Vyjadril sa, že zo strany sociálnej poisťovne im nebolo vytknuté, že by sa jednalo
o mzdu a nie o cestovné náhrady. Sociálnej poisťovni boli predložené všetky doklady. Uviedol, že si
nepamätá, či sociálnej poisťovni uvádzali, že cestovné náhrady boli žalobcovi vyplácané v hotovosti,
alebo na účet, vzhľadom k tomu, že majú viac zamestnancov a jedná sa o situáciu spred viac rokov.

Za toto zodpovedá mzdová účtovníčka. Naozaj tieto veci majú na starosti mzdové účtovníčky, keďže on
je obchodník, k tomuto sa vyjadriť nevie. So žalobcom bola uzavretá len pracovná zmluva. Žiadna iná
zmluva s ním uzavretá nebola. Diéty sa vyplácajú zamestnancom z firemného účtu. Nevedel sa vyjadriť
k číslu účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, nakoľko spoločnosť má viacero účtov. Taktiež sa nevedel vyjadriť,
či sa diéty a mzdy vyplácajú z rovnakého účtu, alebo z viacerých účtov, ale zistiť by sa to dalo. Nemal

vedomosť o tom, kto vyhotovoval potvrdenia o mzde, keďže takéto tabuľky si môže vytvoriť hocikto.

15. Žalobca vo výsluchu pred dožiadaným súdom Okresným súdom Čadca dňa 24.01.2017 uviedol, že
vzhľadom na to, že v predmetnej spoločnosti pracoval jeho synovec, tam prišiel a opýtal sa na prácu. V
sídle žalovanej spoločnosti bol len jedenkrát a to pri podpise zmluvy, Jedenkrát mali školenie, ale toto

nebolo v sídle spoločnosti. Predtým pracoval v spoločnosti Tubau, avšak z tejto spoločnosti ho prepustili,
nakoľko nebola práca. Pracoval tam 6 rokov. Neskôr pracoval brigádne v rôznych firmách, ale vždy to
boli len krátkodobé brigády. Pred nástupom do zamestnania v tejto spoločnosti nemal žiadne zdravotné
problémy. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu nebola uvedená v pracovnej zmluve hodinová mzda vo
výške 4,-eur/hod., aj napriek tomu, že boli dohodnutí na tejto sume. Pracovnú zmluvu podpísal. V zmluve

mal uvedené pomocný robotník, ale keďže mal skúsenosti so zváraním, tak pracoval ako zvárač a bola
mu vyplácaná dohodnutá mzda. V rámci svojho zamestnania mal na starosti montáž, zváranie, ťahanie
káblov. Prácu s elektrikou nevykonával, nakoľko to mali na starosti iní ľudia. Mzdu dostával vyplatenú na
dvakrát. Jednu v minimálnej výške a druhá bola ako doplatok, keď napr. odrobili 200 hodín, tak najskôr
dostal minimálnu mzdu a následne mu doplatili za tie odpracované hodiny. Podľa neho si robil daňové

priznanie sám, na základe dokladov, ktoré mu poskytol žalovaný. U žalovaného pracoval od 05.09.2013
do 28.01.2014. Konateľa spoločnosti spoznal osobne, keď ho asi po 2 mesiacoch od úrazu navštívil
doma a dal mu podpísať papiere, ktoré sa týkali bezpečnosti pri práci. Druhýkrát ho navštívil so svojou
právnou zástupkyňou. Dôvodom jeho druhej návštevy bol ten že mal ihneď nastúpiť do práce, lebo byť
PN viac ako rok a pol znamenalo porušovať Zákonník práce.

16. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že mzda mu bola vyplácaná dvojzložkovo, čo žalovaný odmietal,
s tvrdením že žalobcovi bola vyplácaná mzda a následne cestovné náhrady, súd uznesením zo dňa
08.11.2018 na posúdenie tejto skutočnosti ustanovil na podanie znaleckého posudku znalca z odboru:Ekonómia a manažment, odvetvie: personalistika, účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, úlohou ktorého
bolo zodpovedať na tieto otázky:

1/ Zistiť výšku priemernej mesačnej mzdy žalobcu za obdobie 9-12/2013 a 1/2014 za predpokladu, ak
by súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovi bola mzda vyplácaná dvojzložkovo
na jeho účet vedený vo VÚB, a.s. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a to 2x mesačne z účtov vedených vo VÚB,
a.s.: XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX.

2/ Z takto vypočítanej výšky mzdy - príjmu žalobcu (podľa záverov znalca podľa bodu 1/) určiť
vymeriavací základ žalobcu za rozhodné obdobie.

3/ Posúdiť či odvody (poistné plnenia) za žalobcu boli zo strany žalovaného odvádzané za rozhodné
obdobie riadne a v správnej výške.

17. Z výpovedí znalkyne na pojednávaniach vyplynulo, že sa v celom rozsahu pridržiava znaleckého
posudku, ktorý vypracovala na základe mzdových listov, ktoré mal žalobca u žalovaného. Sumy, ku
ktorým dospela, sú uvedené v tabuľkách znaleckého posudku s tým, že znaleckým skúmaním zistila,
že odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne boli odvádzané z hrubej mzdy s tým, že rovnako sú
v tabuľkách uvedené aj výpočty za predpokladu keby bola mzda žalobcovi dávaná dvojzložkovo. Na

základe znaleckého dokazovania zistila, že denný vymeriavací základ žalobcu bola suma 34,36 eur. Ak
by súd vychádzal z toho, že žalobcovi bola mzda vyplácaná dvojzložkovo, tak by vypočítané odvody do
sociálnej poisťovne boli vyššie o 926,95 eur a do zdravotnej poisťovne vyššie o 375,01 eur. V znaleckom
posudku sa zaoberala aj otázkou vyplácania cestovných náhrad, kde zistila z predlžených podkladov, že
tieto boli vyplácané v hotovosti. Vyjadrila sa, že poňala zadanie a otázky tak, že aký by bol vymeriavací

základ v prípade ak by bola mzda pre žalobcu vyplácaná dvojzložkovo, t.j. výplata, ktorá bola vyplácaná
z účtu spoločnosti a z ktorej boli vykonávané odvody, plus mzda, ktorá bola vyplácaná z osobného
účtu konateľa spoločnosti. V podstate spojila tieto dve vyplatené čiastky, ktoré sa berú ako čistá mzda
(tabuľka č. 3 na strane 6 ZP) a z tohto vyrátala hrubú mzdu, nakoľko odvody sa rátajú z hrubej mzdy a
na základe tohto vypočítala vymeriavací základ (tabuľka č. 7 na strane 12 ZP) a ktorý bol vyšší a bol by

základom pre výpočet úrazového príplatku. Priemernú mzdu žalobcu vyrátala za 4. štvrťrok roku 2013
a 1. štvrťrok roku 2014, avšak pre výpočet invalidného dôchodku, úrazovej renty, by sa malo vychádzať
z priemernej mesačnej mzdy žalobcu. V danom prípade je však podstatné ustálenie vymeriavacieho
základu pre sociálnu poisťovňu.

18. Podľa § 84 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z,z. denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie
sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a/ až e/ a na určenie sumy rehabilitačného a
rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa
zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods.
6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje

sa na štyri desatinné čísla nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu
zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období v ktorom
nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktorého platí poistné za nemocenské
poistenie pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz, alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z
povolania.Naurčenierozhodujúcehoobdobiaplatí§54ods.1,29a10rovnako,skutočnosťrozhodujúca

na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu, alebo deň od ktorého sa zistila
choroba z povolania.

19. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku
pracovného úrazu, alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na

úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, alebo nárok na výplatu nemocenského z
nemocenského poistenia.

20. Podľa § 87 Zákona č. 461/2003 Z.z., suma úrazového príplatku je

a/ 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti.b/25% denného vymeriavacieho základu, určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa

05.09.2013 pracovnú zmluvu s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 369,20 eur. Aj napriek tomu, že
medzi účastníkmi bola dohodnutá pevná mesačná mzda, žalobcovi za obdobie september 2013 bola
vyplatená suma 684,- eur, čo zodpovedá jeho tvrdeniu, že mu žalovaný dával 4,- eur na hodinu, keďže v
predmetnom mesiaci odpracoval 171 hodín, ktoré pri vynásobení skutočne vyplácanej hodinovej mzdy
4,- eur na hodinu predstavujú sumu 684,- eur, v mesiaci október odpracoval žalobca 224 hodín a na
účet mu bola vyplatená suma 896,- eur, v mesiaci november odpracoval 197 hodín a na účet mu bola

vyplatenásuma788,-eur avmesiacidecemberzaodpracovaných147,5hodínmubolavyplatenásuma
590,- eur. Tieto sumy mu boli vyplácané z dvoch účtov: č. XXXXXXXXXX/XXXX - z ktorého mu bola
vyplácaná v pracovnej zmluve dohodnutá mzda a č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého mu boli vyplácané
ďalšie sumy, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu boli sumy za odpracované hodiny.

23. Týmto skutočnostiam, ktoré boli žalobcom prezentované zodpovedá aj znalecký posudok, z ktorého
vyplynulo, že za obdobie september 2013 - január 2014 boli žalobcovi vyplatené sumy:

06.11.2013 z účtu XXXXXXXXXX/XXXX suma 274,- eur,
14.11.2013 z účtu XXXXXXXXX/XXXX suma 423,90 eur,

09.12.2013 z účtu XXXXXXXXXX/XXXX suma 318,16 eur,
10.12.2013 z účtu XXXXXXXXX/XXXX suma 600,72 eur,
20.12.2013 účtu XXXXXXXXXX/XXXX suma 318,16 eur,
09.01.2014 z účtu XXXXXXXXX/XXXX suma 483,81 eur,
29.01.2014 z účtu XXXXXXXXXX/XXXX suma 318,16 eur,

11.02.2014 z účtu XXXXXXXXX/XXXX suma 344,66 eur,
06.03.2014 z účtu XXXXXXXXXX/XXXX suma 279,87 eur.

24. Z týchto skutočností mal potom súd za preukázané, že žalobcovi bola skutočne mzda vyplácaná
dvojzložkovo, hoci zo mzdových listov žalobcu za obdobie september 2013 až január 2014 jednoznačne

vyplýva , že za mesiac september 2013 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 274,08 eur, za mesiac
október 2013 vo výške 318,16 eur, za mesiac november 2013 vo výške 318,16 eur, za mesiac december
2013 vo výške 318,16 eur a za mesiac január 2014 vo výške 279,87 eur. Hrubá mzda, ktorá bola v
mesiaci september 2013 vo výške 316,46 eur, október 2013 vo výške 369,20 eur, november 2013 vo
výške 369,20 eur, december 2013 vo výške 369,20 eur a január 2014 vo výške 304,69 eur slúžila

ako vymeriavací základ poistného do Sociálnej poisťovne. Na základe tejto hrubej mzdy bol žalobcovi
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín priznaný nárok na úrazový príplatok za obdobie
od 28. januára 2014 do 28. januára 2015. Z výpovede znalkyne a ňou podaného znaleckého posudku
vyplynulo, že pri spojení sumy, ktorá bola vyplatená žalobcovi ako mzda dohodnutá v pracovnej zmluve
a sumy, ktorá bola vyplácaná z osobného účtu konateľa spoločnosti vyrátala hrubú mzda a na základe

toho vypočítala vymeriavací základ, ktorý by bol za mesiac september 2013 vo výške 910,56 eur, október
2013 vo výške 122,59 eur, november 2013 vo výške 1.058,92 eur, december 2013 vo výške 860,56 eur
a ktorý by bol vyšší a bol by základom pre výpočet úrazového príplatku. Obrana žalovaného spočívala v
tvrdení, že okrem mzdy boli žalobcovi vyplácané aj cestovné náhrady a to vysvetľuje vyplácanie dvoch
rôznych súm. Zo znaleckého posudku vyplýva, že cestovné náhrady za obdobie od septembra 2013

do januára 2014 boli žalobcovi vyplatené v hotovosti.

25. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a v celom
rozsahu jej vyhovel.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
27. S poukazom na to, že v konaní bol žalobca v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu
trov konania v pomere 100% , o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.