Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, July 24, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 29CbVO/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200882
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1619200882.5

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie,
IČO: 31 797 903, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Obec Gemerská Poloma,
Nám. SNP 211, 049 22 Gemerská Poloma, Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35
951 087, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, 2/ ČECH, s.r.o., IČO: 36 488 712, K.Surdoku 9, 080 01
Prešov, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému 2/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 05.04.2019 ako kauzálne príslušnému
súdupodľa§30zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)spoukazomna§180
zákona č. 343/2015 Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte
„ZVO“) domáhal vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 09.04.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim,
z dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá postupom v rozpore so ZVO.

2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 25.04.2022 súdu podanie, ktorým zobral žalobu
späť v celom rozsahu. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v znení účinnom
do 30.03.2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ,
obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu,
rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného

roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Dôvodnosť podania žaloby
podľa žalobcu vyplýva z jeho rozhodnutia č. k. XXXX - XXXX/XXXX. zo dňa 18. 03. 2019, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím predsedu úradu č. k. XXXX - P/XXXX zo dňa 14. 06. 2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03. 07. 2019, ktorými bolo deklarované porušenie ZVO pri uzatvorení napadnutej
zmluvy. Žalobca poukázal na § 180 v znení zák. č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o
verejnomobstarávanísúčinnosťouod31.03.2022podľaktoréhojepovinnosťouúraduvprípadezistenia

rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať
návrh na určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. V
nadväznosti na túto zmenu novela v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187h ods. 13, upravila
povinnosť úradu, cit.: „Ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a
vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy,
koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh

späť.“ Zo skutočností deklarovaných žalovaným 1/ na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti
zo dňa 22.02.2022 vyplýva, že predmet Zmluvy - nehnuteľnosť bola skolaudovaná dňa 28. 02. 2018na základe rozhodnutí príslušného stavebného úradu - obec W. č. spisu XXXX/XX/XXX zo dňa 28.
02. 2018 a č. spisu XXXX/XX/XX2 zo dňa 28. 02. 2018, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28. 02.
2018 a uvedená do užívania ako nájomný bytový dom pozostávajúci zo siedmych bytových jednotiek

(bytov). Za účelom kúpy nájomného bytu v bytovom dome, v rodinnom dome alebo polyfunkčnom dome
uzatvoril žalovaný 1/ so Štátnym fondom rozvoja bývania zmluvu o úvere č. XXX/XXX/XXXX. zo dňa
06. 07. 2016, úver je žalovaným 1/ doposiaľ splácaný. Okrem uvedeného úveru bola žalovanému 1/
Zmluvou č. XXXX-PRB/XXXX. zo dňa 20. 07. 2016 uzatvorenou medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky poskytnutá dotácia za účelom obstarania

nájomných bytov a na základe Zmluvy č. XXXX-PRB/XXXX. zo dňa 20. 07. 2016 uzatvorenej medzi
žalovaným1/aMinisterstvomdopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyposkytnutá
dotácia na účel obstarania technickej vybavenosti domu. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
W. vyplýva, že vlastníkom bytového domu pozostávajúceho zo siedmich bytových jednotiek (bytov) je
žalovaný 1/, možno konštatovať, že prevodom vlastníckeho práva k predmetu zmluvy zo žalovaného
2/ na žalovaného 1/ došlo k splneniu účelu zákazky, ktorým bola výstavba bytového domu. Na základe

týchto skutočností je založená povinnosť žalobcu podľa § 187h ods. 13 ZVO zobrať späť dôvodne a ex
lege podaný návrh na určenie neplatnosti Zmluvy.

3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak
dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo

pojednávanie.

6. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa
citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich

prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.

7. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že z dôvodov
hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257 CSP.
Žalobca poukázal na právnu úpravu, a to, že tak ako bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie

neplatnosti, rovnako k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá mu takúto
povinnosť stanovila v § 187h ods. 13 v kontexte § 180 ods. 1 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022, preto
podľa žalobcu nemožno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania. Späťvzatie žaloby nie je
výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo do novely zákona
o verejnom obstarávaní. Žalobca podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy nesledoval osobné

záujmy či nadobudnutie osobného prospechu, plnil svoju zákonnú povinnosť a sledoval zabezpečenie
ochrany hospodárskej súťaže ako verejného záujmu. Z uvedených dôvodov bez ohľadu na výsledok
súdneho konania by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané,
spravodlivé a účelné.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR

spis. zn. I. ÚS 387/2019-60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č.
9815/10), umožnilžalovanému1/ažalovanému2/vyjadriťsaknávrhužalobcunarozhodnutieotrovách
a k prípadnej aplikácii § 257 CSP.12. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 25.05.2022 uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia § 257
CSP na posudzovanú vec a žiada, aby súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi. Zákonodarcom prijatú novelu ZVO, podľa ktorej má prísť v určitých prípadoch k späťvzatiu

žaloby nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, táto situácia nebola vyvolá žalovaným a nemal
možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť na rozdiel od žalobcu, ktorý síce uvádza, že bol povinný žalobu
podať, avšak opomína, že v žalobe poukazuje na údajnú nezákonnosť iných zmluvných vzťahov, pri
ktorých napriek svojej povinnosti tak neurobil a žalobou sa snaží konvalidovať doterajšiu nečinnosť.
Nepriznaním nároku na náhradu trov konania by prišlo k hrubému zásahu do práv žalovaných, ktorých

nemožno sankcionovať za hrubú nedbanlivosť žalobcu (ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už
skôr, čo už vzhľadom na zákonné lehoty nie je možné) a za zmenu právnej úpravy vzťahujúcu sa na
prejednávanú vec.

13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení doručenom 01.06.2022 k návrhu na rozhodnutie o trovách konania a k
prípadnej aplikácií § 257 CSP uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu

v konaní trovy nevznikli.

14. Súd prvej inštancie na úvod odôvodnenia svojho rozhodnutia o trovách konania uvádza, že v
sporovýchkonaniachvovšeobecnostiplatí,ženáhradutrovkonaniaovládatzv.zásadaúspechuvoveci,
ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri

náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd
nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri

zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého
dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a
medzi stranami sporu navzájom.

15. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať,
navrhovať jej zmenu, prípadne ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v
súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa
zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, prípadne podľa zásady za zavinenie zastavenia konania
podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne

platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne
z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje
dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Rozhodnutie súdu o zastavení konania je charakterom
procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, nie rozhodnutím meritórnym (vec súd meritórne
neposudzuje). Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné

len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba
bola podaná dôvodne, by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola
žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k
dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V
prejednávanej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne,

zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť.
Nie je možné konštatovať súdom, že žalobca dôvodne podal žalobu len z dôvodu existencie jeho
vlastného rozhodnutia v správnom konaní, naviac ak sa žalovaný 1/ (ako vyplýva z obsahu spisu)
domáha preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutí žalobou na správnom súde.

16. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania protistrane pre dôvody
hodné osobitného zreteľa súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256
ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania,

resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila
protistrane. Ustanovenia § 257 CSP zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky
aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania vychádzajúcich zo zásady úspechu
vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebookolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri
rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Použitie tohto ustanovenia preto
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu

musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter. Výklad dôvodov osobitného zreteľa zákon nešpecifikuje, ponecháva ho
na súdnu prax. Ustanovenie § 257 CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri

stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uplatnenie tohto osobitného kritéria
na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a musí sa vykladať reštriktívne.
Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z uvedených dôvodov preto
ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu v odôvodnení rozhodnutia
o nepriznaní náhrady trov konania. Strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (aj analogicky ktorá

nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia § 257
CSP len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na

ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS
638/2016). Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania
alebo konkrétnej procesnej situácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného má súd za to, že použitie § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k

dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu.

17. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na základe ustanovenia § 180 ZVO účinného
do 30. 03. 2022. V súdenej veci išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pričom vnútroštátna
úprava rozšírila nad rámec požiadaviek revíznych smerníc (Smernica európskeho parlamentu a rady

2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS) okruh aktívne
legitimovaných subjektov na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v § 180 o Úrad pre verejné
obstarávanie, ktorý ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 31 zák. č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) a zároveň v ustanovení § 180
ZVO upravila špecifické podmienky pre podanie žaloby. Žalobca podľa § 180 ZVO účinného do 30. 03.

2022 bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným
obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto
zákonom (teda v rozpore so ZVO), uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k
zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej
uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu (zák.

č. 25/2006 Z. z.), išlo o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, viazanú na podmienku zistenia
rozporu postupu pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia
zmluvy.

18. Dňa 31. 03. 2022 novelou ZVO (zák. č. 395/2021 Z. z.) bola upravená aj súdna ochrana vo verejnom

obstarávaní tak, že v prípade súdnych konaní začatých na návrh úradu podaného do 30. marca 2022,
podľa § 180 sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 a § 181 ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31. marca
2022 (prechodné ustanovenie § 187h ods. 14 veta prvá ZVO), a ak úrad podal podľa predpisov účinných
do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný
záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh

neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť (§ 187h ods. 13 ZVO). Nové znenie ustanovenia § 180 ods.
1 ZVO upravilo tiež ďalšiu podmienky pre podanie žaloby úradom, ktorá musí byť splnená súčasne, a
to, že predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, cit.: „Ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným
obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto
zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet

zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy
podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom“.Nepriznaním nároku na náhradu trov konania by prišlo k hrubému zásahu do práv žalovaných, ktorých

nemožno sankcionovať za hrubú nedbanlivosť žalobcu (ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už
skôr, čo už vzhľadom na zákonné lehoty nie je možné) a za zmenu právnej úpravy vzťahujúcu sa na
prejednávanú vec.

19. Súd sa nestotožňuje s posúdením procesnej situácie žalovaným 1/, že podľa ktorého prijatá novela

ZVO, podľa ktorej má prísť v určitých prípadoch k späťvzatiu žaloby, nie je dôvodom hodným osobitného
zreteľa. I keď je možné súhlasiť s tým, že táto situácia nebola vyvolá žalovaným 1/ a nemal možnosť
ju žiadnym spôsobom ovplyvniť, súdu nie je zrejmé, ako ju mal možnosť ovplyvniť žalobca, ktorý nie
je zákonodarným orgánom (v tomto smere nie je významné, že sa na procese tvorbe normy podieľal).
Pokiaľ žalovaný 1/ argumentuje tým, že žalobca v žalobe poukazuje na údajnú nezákonnosť iných
zmluvných vzťahov, pri ktorých napriek svojej povinnosti tak neurobil a žalobou sa snaží konvalidovať

doterajšiu nečinnosť, tieto okolnosti by podľa názoru súdu mohli byť predmetom posudzovania len vo
veci samej, t. j. ak by súd žalobu meritórne prejednal. V tomto štádiu konania súd nemôže posudzovať
argumentáciu žalovaného 1/ týkajúcu sa merita veci, a to ani v prípade, že v zásade vychádza z jeho
rozhodovacej činnosti v iných analogických veciach a že by sa s ňou čo i len predbežne stotožnil i v
tejto veci, nakoľko späťvzatím žaloby zanikla jeho legitimita na vyjadrenie názoru na túto prejednávanú

vec, ktorá mu patrí len ak vec prejedná a meritórne rozhodne, nie v prípade procesného rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

20. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a
orgánudohľadu,ktorýjespoukazomnačl.2ods.2ÚstavySRoprávnenýapovinnýkonaťibanazáklade

ústavy, v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a zákon účinný do 30.
03. 2022 mu ukladal povinnosť žalobu za splnenia konkrétnych podmienok podať (zistenie porušenia
ZVO pri výkone dohľadu a dodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby); a následne mu zákon č.
395/2021 Z. z. uložil v § 187h ods. 13 ZVO povinnosť v prípade návrhov podaných podľa § 180 ZVO
do 30. 03. 2022 zobrať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje

všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo
podaný návrh neplní svoj účel, pričom právny dôvod procesného postupu - splnenie napadnutej zmluvy
v celom rozsahu - nie je sporný a vyplýva zo spisu, žalobca zobral žalobu späť zo zákonných dôvodov,
keďže takáto žaloba neplní svoj účel (ochrana a obnovenie súťaže na danú zakázku), ktoré je potrebné
kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností pre nepriznanie náhrady trov

konania.

21. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje ani argumentáciou žalovaného 1/, že nepriznaním nároku na
náhradu trov konania by prišlo k hrubému zásahu do práv žalovaných, ktorých nemožno sankcionovať
za hrubú nedbanlivosť žalobcu (ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už skôr, čo už vzhľadom na

zákonné lehoty nie je možné) a za zmenu právnej úpravy vzťahujúcu sa na prejednávanú vec. Nález
ÚstavnéhosúduSR,oktorýsavtomtosmerargumentačneopieravkonanísp.zn. I.ÚS387/2019nijako
neodporuje vzniknutej procesnej situácii. Argumentácia žalovaného 1/ o hrubej nedbanlivosti žalobcu,
ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už skôr, čo už vzhľadom na zákonné lehoty nie je možné,
by mohla predmetom skúmania vec samej a v tomto štádiu konania sa súd posudzovaním dôvodnosti

žaloby vo vzťahu k v nej opísaným zmluvným vzťahom nemôže meritórne zaoberať.

22. Z uvedených dôvodov súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 1/ rozhodol aplikujúc §
257 CSP tak, že žalovanému 1/ dôvodov hodných osobitného zreteľa (vysvetlených v bodoch 17 až 21
odôvodnenia) náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

23. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 2/ súd rovnako rozhodol tak, že mu nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, avšak z iného právneho dôvodu. Súd môže priznať v
civilnom sporovom konaní len taký nárok, ktorý si strana sporu uplatní a vyplýva zo spisu. Žalovaný 2/
výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatňuje, nakoľko mu žiadne

trovy nevznikli, preto súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 2/ rozhodol tak, ako je uvedené
v treťom výroku tohto rozhodnutia. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (UznesenieNajvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto procesnom vzťahu preto neskúmal
dôvody hodné osobitného zreteľa upravené ustanovením § 257 CSP, nakoľko takýto postup by bol
nadbytočný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

(§ 363, 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).