Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816205684
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5816205684.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej v právnej veci žalobcu: D. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXXX, XXX XX B., proti žalovanému: ELSPOL - SK, s. r.o., so sídlo Miestneho priemyslu 1085,
029 01 Námestovo, IČO: 36 433 721, zastúpenému JUDr. Adrianou Panekovou, advokátkou, so sídlom
D. E. XXXX, XXX XX P., o náhradu škody v sume 2.262,76 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/1/2016-290 zo dňa 18. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/1/2016-290 zo dňa 18. marca 2021 vo výroku
II. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti, t. j. výroku I. zostáva rozsudok Okresného súdu Námestovo č.
k. 4C/1/2016-290 zo dňa 18. marca 2021 n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
2.262,76 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.)
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku II. uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania
súd vychádzal z aplikácie ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Nakoľko žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný súd mu priznal náhradu trov konania
v pomere (správne má byť uvedené v rozsahu - poznámka odvolacieho súdu) 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

3. Proti výroku II. rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania.
4. Odvolateľ poukázal na to, že pôvodne sa žalobca svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 2.262,76 eur. Následne však žalobca rozšíril svoje uplatnené právo zmenou
žaloby, ktorú okresný súd na pojednávaní dňa 10.08.2017 pripustil. Na základe takto zmenenej žaloby

žalobca požadoval viac, ako žiadal v pôvodnom žalobnom návrhu, konkrétne sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 7.030,15 eur do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby mu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol v merite veci tak, že žalovaného
zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi iba sumu 2.262,76 eur, a nie sumu 7.030,15 eur v zmysle zmeny
žaloby, ktorú predtým uznesením pripustil. S poukazom na uvedené skutočnosti, žalovaný prezentoval

názor, že žalobca nebol v tomto spore úspešný v celom rozsahu, ale jeho úspech je len čiastočný, a
to len v rozsahu 32,19 %. Konajúci súd teda nesprávne právne posúdil otázku nároku na náhradu trovkonania, ktorú napriek uvedenému priznal žalobcovi vo výške 100 %, napriek tomu, že jeho úspech v
konaní nebol úplný, ale len čiastočný, čo v danom prípade zakladá dôvod na aplikáciu ust. § 255 ods.
2 CSP.

5. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi 15.06.2021, ktorý však naň nereagoval.

6. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v odvolaním napadnutom rozsahu, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v

spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

9. Primárne odvolací súd uvádza, že zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení §
255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo

do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Procesný
úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore
sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej. Plný úspech

v spore môže mať žalobca alebo žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j.
ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom
reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa

hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadneho rozumného dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného
úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Ak by úspech strán v
spore bol rovnaký - žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný by sa polovici ubránil (50% ku 50%), náhrada
sa neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Zvyšná
časť je determinantom pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania. Potom pri

zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

10. V posudzovanom prípade vychádzal konajúci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania z výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.262,76 eur. O zvyšnej časti nároku (vo výške 4.767,96 eur) uplatnenom žalobcom zmenou žaloby zo
dňa 22.12.2016 (č.l. 33-37 spisu), pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
10.08.2017, však následne súd prvej inštancie opomenul meritórne rozhodnúť, keď rozhodol len o
pôvodnej žalobe zo dňa 18.11.2016. Uvedený nedostatok by bolo možné odstrániť len postupom podľa
§ 225 ods. 1 a 2 CSP vydaním dopĺňacieho rozsudku. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia

však tak môže súd učiniť na návrh strany na doplnenie rozsudku podaný do 15 dní od doručenia
rozsudku,alebo ajbeznávrhu(exoffo),avšaklendočasu,kýmrozhodnutievovecisamejnenadobudne
právoplatnosť. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že popísaný procesný postup, (z ktorého by
následne bol zrejmý úspech žalobcu v konaní vzhľadom na celý uplatnený nárok), nebol v danom
prípade zo strany súdu, a ani samotných strán sporu, v zákonom stanovených lehotách realizovaný.

11. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým “ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti

je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení. Žalovanému nič nebránilo, aby v súlade s ust. § 225 ods.
1 CSP podal v zákonom stanovenej lehote na súd návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku,ktorú možnosť však nevyužil. Preto aktuálne už nemôže obstáť jeho argumentácia o pomere úspechu
a neúspechu strán v spore prezentovaná v jeho opravnom prostriedku.

12. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ súd nerozhodne o celom predmete sporu a následne nedošlo k vydaniu
dopĺňacieho rozsudku konajúcim súdom postupom podľa § 225 CSP, (tak ako tomu bolo v prejednávanej
veci), záver o úspechu alebo neúspechu tej-ktorej strany v spore už nemožno vyvodiť zo zvyšku nároku
uplatneného žalobcom v spore. V takom prípade pre potreby rozhodovania o trovách konania musí súd
vychádzať z výroku rozsudku v merite veci.

13. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že jeho opravný prostriedok smeroval len proti výroku II.
rozsudku o náhrade trov konania, v dôsledku čoho jeho výrok I. vo veci samej nadobudol právoplatnosť.
Pre posúdenie správnosti napadnutého výroku o trovách konania preto odvolací súd vychádzal z výroku
I. rozsudku okresného súdu v merite veci, z ktorého vyplýva plný úspech žalobcu v tomto spore, t. j.
v rozsahu 100%.

14. Nakoľko krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a zároveň v súdenej veci
nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), rozsudok okresného
súdu vo výroku II. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

15. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok nedotknutý týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu

100 % proti žalovanému, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. O výške náhrady rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)